Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/162/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227359 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210227359.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : ČSOB Leasing, a.s, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO : 35 704 713, zastúpeného advokátskou kanceláriou GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO : 35 893 893 proti žalovanej: V.. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, A., zastúpenej advokátskou kanceláriou VÁLKY PARTNERS s.r.o., so sídlom Muškátová 792/36, Bratislava, IČO : 36 861 839 o zaplatenie 3.734,33 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.decembra 2016 č. k. 52C/338/2014 - 234 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.734,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.734,33 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom dlžnej pohľadávky vyplývajúcej z leasingovej zmluvy. Okresný súd v Bratislave II vydal v tomto spore strán dňa 05. 10. 2011 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený a bola nariadená rekonštrukcia spisu a vo veci nariadil pojednávanie. Ďalej uviedol, že z Leasingovej zmluvy č. R. zo dňa 31. 05. 2005 zistil, že bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. ako leasingovým nájomcom s predmetom leasingu gastrozariadenie a cenou 200.000,- Sk. Z Dohody o platbách nájomného k zmluve č. R. zo dňa 31. 05. 2005 zistil, že leasingový nájomca počas trvania leasingovej zmluvy zaplatí spolu 1.156.523,20 Sk mesačnými splátkami vo výške 19.823,90 Sk. Z oznámenia o ukončení leasingovej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo dňa 06. 12. 2007 vyplýva, že žalobca dňom 05. 12. 2007 vypovedá predmetné leasingovú zmluvu z dôvodu trvajúceho omeškania úhrady pohľadávky vo výške 107.802,20 Sk a z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo dňa 06. 03. 2008 vyplýva, že na základe predčasného ukončenia predmetnej leasingovej zmluvy z dôvodu neplatenia splátok vznikol leasingovému nájomcovi nedoplatok vo výške 382.671,40 Sk, t. j. suma 107.802,20 Sk z neuhradených splátok, zmluvných pokút a úrokov z omeškania a suma 274.869,20 Sk z nároku žalobcu na základe predčasného ukončenia zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej z faktúry č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 06. 03. 2008 zistil, že žalobca účtuje leasingovému nájomcovi celkom na úhradu sumu 274.869,20 Sk z titulu predčasného ukončenia predmetnej leasingovej zmluvy. Žalovaná pristúpila Dohodou o pristúpení k záväzku medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako pristupujúcim dlžníkom zo dňa 07. 03. 2008 k záväzku dlžníka Skyko spol. s r.o. a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 382.671,40 Sk (12.702,36 €) s tým, že sa stáva sa solidárnym dlžníkom. Prvá splátka bola splatná dňa 10. 03. 2008 vo výške 22.671,40 Sk (752,57 €) a ďalších 16 splátok bolo splatných vždy do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca vo výške 22.500,- Sk (746,86 €). Z prehľadu platobnej histórie poskytnutým súdu žalobcom vyplýva, že žalovaná ku dňu 25. 06. 2009 uhradila z dlžnej sumy 12.702,36 € žalobcovi jednu splátku vo výške 752,57 € a 11 splátok po 746,86 €, čím splatil žalobcovi 8.968,03 €. Z toho vyplýva, že žalovaná je dlží žalobcovi pohľadávku vo výške 3.734,33 €. Súčasťou leasingovej zmluvy č. LZF/05/40290 sú Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu žalobcu pre stroje a zariadenia 02/05 a zmluva o finančnom leasingu sa nimi riadi. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 3 písm. d), ods. 4, § 273 ods. 1, 2 , a § 323 ods. 1 , § 345 ods. 1 , § 365 , § 369 ods. 1 , § 497 , § 499 , § 500 ods. 1, 2 , § 502 ods. 1 , § 503 ods. 1, 2, 3 , § 504 , § 506 Obchodného zákonníka ustanoveniami § 52 ods. 1,2, 3,4 , § 121 ods. 3 , § 533 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je dôvodná. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31. 05. 2005 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. uzavretá Leasingová zmluvu č. R., predmetom ktorej bol finančný leasing na gastrozariadenie. Dňa 07. 03. 2008 uzatvorila žalovaná ako pristupujúci dlžník s žalobcom ako veriteľom Dohodu o pristúpení k záväzkom spoločnosti Skyko spol. s r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy, ktorou žalovaná uznala dlh pôvodného dlžníka vo výške 12.702,36 € a zaviazala sa na jeho splatenie formou splátok. Žalobca si v spore uplatňoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 3.734,33 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 1.379,20 €, s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 3.734,33 € od 26. 06. 2009 do zaplatenia. Žalovaná v spore namietala neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka s tým , že ide o spotrebiteľský vzťah. Túto obranu žalovanej považoval súd prvej inštancie za neopodstatnenú a nemajúcu oporu tak vo vykonanom dokazovaní ani zákone. Leasingová zmluva č. R. bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka medzi obchodnými spoločnosťami a v rámci podnikania obchodnej spoločnosti, jednalo sa o obchodnoprávny vzťah, kde pôvodným dlžníkom je obchodná spoločnosť (právnická osoba). Túto skutočnosť potvrdil aj vo veci vypočutý svedok W. K.. Pristúpením žalovanej ako fyzickej osoby k dlhu sa žalovaná stala spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na charakter záväzkového vzťahu, ktorý nie je spotrebiteľským a žalovaná v tomto vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľ. Spotrebiteľský vzťah musí byť od začiatku zmluvný vzťah uzatvorený medzi fyzickou osobou ako spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej, čo však nie je uvedený prípad. Súd prvej inštancie preto nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by dohoda bola neplatná. Pokiaľ namietala žalovaná nesprávne uvedený dátum prvej splátky v predmetnej dohode súd prvej inštancie uviedol, že chyba v písaní dátumu úhrady prvej splátky nie je bez ďalšieho dôvodom neplatnosti tejto dohody, pretože z kontextu je zrejmé, že ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá nemá žiadny vplyv na platnosť dohody ,nakoľko je z nej zrejmý dátum splatnosti prvej splátky. Navyše prvú splátku žalovaná a aj uhradila dňa 12.03.2008 teda jej bolo zrejmé, koľko a kedy (10.03.2008) mala platiť. Vyčíslené splátky plynúce z leasingovej zmluvy, ktoré bolo potrebné plniť neboli uhradené. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala v spore tvrdenia o úhrade predmetných splátok. Jej existujúci dlh voči žalobcovi tak nebol splatený. Vo vzťahu k žalobcovi je irelevantné aj tvrdenie svedka, že hradil žalovanej polovicu splátok, nakoľko toto je vzťah medzi žalovanou a svedkom, nemajúci žiadny vplyv na existenciu záväzku žalovanej vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúceho z platne uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzkom spoločnosti Skyko spol.s.r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy. Taktiež žalovaná súdu ničím relevantne nepreukázala svoje tvrdenie o odpustení penále zo strany žalobcu. Procesnú obranu žalovanej v spore považuje súd za účelovú a vyhýbajúcu sa plneniu svojich povinností vyplývajúcich z Dohody o pristúpení k záväzkom spoločnosti Skyko spol. s r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy. Keďže žalovaná uznala dlh žalobcu čo do základu aj čo do výšky a súdu ničím relevantne nepreukázala úhradu žalovanej sumy žalobcovi, súd ju zaviazal na úhradu istiny vo výške 3 734,33 €. Nakoľko žalovaná do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a teda je žalobcovi povinná uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 až do zaplatenia. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou vypočutím svedka, ktorý mal potvrdiť prevzatie predmetu leasingu žalobcom od žalovanej, nakoľko je to vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o nároku žalobcu. Preto by vykonanie ďalšieho dokazovania bolo nehospodárne. Navyše vykonanie tohto dôkazu bolo podľa v zmysle koncentračnej zásady navrhnuté žalovanou oneskorene. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.5. O povinnosti doplatiť súdny poplatok žalobcovi súd rozhodol podľa § 6 ods. zák. č. zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 224,- € plynúci z hodnoty predmetu sporu 3.734,33€, podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vzhľadom na to, že hodnota predmetu sporu bola 5.113,53 €. (spolu s v žalobe vyčísleným úrokom z omeškania) bolo potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 306,50 €. Nakoľko žalobca uhradil súdny poplatok iba vo výške 224,-€ je potrebné v zmysle citovaných zákonných ustanovení, aby žalobca doplatil súdny poplatok vo výške 82,50 €, t. j. vo výške rozdielu medzi správne vyrúbeným súdnym poplatkom vo výške 306,50 € a už zaplateným súdnym poplatkom vo výške 224,- €. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm, e), písm. f), písm. g) a písm. h) C.s.p., t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Poukázala na odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 2. ,44.), keď závery súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazu považovala za absolútne nesprávne a neudržateľné. Tým, že súd nevykonal dôkaz vypočutím svedka na potvrdenie toho, že žalobca si prevzal predmet leasingu od pôvodného dlžníka - spoločnosti Skyko spol. s r.o., IČO: 35922095, so sídlom Michalská 5, 811 01 Bratislava ako pôvodným dlžníkom (ďalej aj len "Skyko"), nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné na rozhodnutie o veci. Považovala za absolútne neprijateľné najmä tvrdenie súdu, že vykonanie tohto dôkazu je vzťahu k prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o (údajnom) nároku žalobcu. Práve opak je totiž pravdou, a to, že vykonanie tohto dôkazu je zásadné pre rozhodnutie o veci. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz vypočutím svedka, ktorý mal potvrdiť prevzatie predmetu leasingu žalobcom (žalovaná zároveň navrhovala aj to, aby si súd v zmysle §- u 189 C.s.p. vyžiadal od žalobcu doklad o prevzatí predmetu leasingu žalobcom), nielen že nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné na rozhodnutie, ale zároveň v dôsledku toho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo skutočnosti, že žalobca si predmet leasingu prevzal zároveň jednoznačne a neoddiskutovateľne vyplýva, že už v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.03.2008 (ďalej aj len "Dohoda o pristúpení k záväzku"), ktorú mimochodom považuje za neplatnú, neexistovala údajná pohľadávka žalobcu voči nej, ktorú si žalobca uplatňoval voči v tomto konaní. Už len z tohto dôvodu považuje žalovaná Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú, keďže ju zaväzuje k niečomu čo objektívne v čase jej uzatvorenia neexistovalo a neexistuje ani dnes. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec, keď prakticky odignoroval relevantné ustanovenia Leasingovej zmluvy, resp. Všeobecných podmienok finančného leasingu, ktoré sú súčasťou Leasingovej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec aj z toho dôvodu, že uplatňovanie neexistujúceho nároku na základe neplatnej Dohody o pristúpení k záväzku je nielen v rozpore s Leasingovou zmluvou a Všeobecnými podmienkami finančného leasingu,v rozpore s dobrými mravmi podľa §-u 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je aj v rozpore s §-265 zákona Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov zároveň znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež to znamená, že zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré v dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie neboli vykonané. Rozsudok je totiž v dôsledku nevykonania pre rozhodnutie rozhodujúcich dôkazov v rozpore s princípom právnej istoty, keďže ide rozhodnutie, ktorým bol spor rozhodnutý nespravodlivo a teda bol rozhodnutý v rozpore s čl, 2 C.s.p.. Žalobcovi totiž priznal neexistujúce právo - už v čase podpisu Dohody o pristúpení k záväzku neexistovala údajná pohľadávka žalobcu voči žalovanej. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 384 ods. 2 C.s.p. vykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne výsluch svedka V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., ktorého účasť zabezpečí a Doklad o prevzatí predmetu leasingu žalobcom od žalovanej(v zmysle §-u 189 C.s.p. žiadala , aby ho súd vyžiadal od žalobcu) 2.2. Žalovaná ďalej namietala, že tým, že súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, postupoval aj v rozpore s § 182 C.s.p. a zároveň jej tým nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež to znamená, že zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré v dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie neboli vykonané. Uvedené zároveň predstavuje aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uplatňovanie údajného, ale neexistujúceho, nároku žalobcu od žalovanej v tomto konaní možno považovať aj za zjavné zneužitie práva, ktoré v zmysle článku 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu. Súd prvej inštancie mal preto už len s poukazom na článok 5 C.s.p. žalobu žalobcu odmietnuť, keďže celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. Keďže súd prvej inštancie žalobu s poukazom na článok 5 C.s.p. neodmietol, mal byt tak urobiť odvolací súd. 2.3. Žalovaná záverom uviedla, že považuje Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú v zmysle §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o pristúpení k záväzku je totiž svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa §-u 52 zákona Občianskeho zákonníka, keďže ona pri uzatváraní Dohody o pristúpení k záväzku nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná teda vystupovala ako spotrebiteľ a Dohoda o pristúpení k záväzku je tak spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na to, že prakticky celým svojim obsahom je Dohoda o pristúpení k záväzku v rozpore s Občianskym zákonníkom (keďže vôbec neobsahuje ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ani iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ktoré sa majú použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom), možno ju celú označiť za neplatnú v zmysle §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akékoľvek plnenie (t,j. doteraz 8.968,03 €), ktoré na základe Dohody o pristúpení k záväzku žalobca dostal od žalovanej, tak treba považovať za plnenie na základe neplatného právneho úkonu a teda za bezdôvodné obohatenie žalobcu. Žalovaná je oprávnená požadovať vydanie tohto bezdôvodného obohatenia od žalobcu a žalobca je povinný jej ho vydať. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že trvá na tom že v konaní už bolo vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a to platobný rozkaz zo dňa 05.10.2011, č.k. 32Ro/3288/2010, a má preto za to, že ďalšiemu konaniu po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, ako aj samotnému vydaniu rozsudku bránila prekážka rozhodnutej veci. Abstrahujúc od uvedeného mal zato, že rozsudok je vecne a právne správny. Žalovaná vo svojom odvolaní tvrdí, že a) žalobcovi bol vrátený predmet leasingu a preto nebol jeho nárok z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. R. uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o., ku ktorému žalovaná pristúpila Dohodou o pristúpení k záväzkom uzavretou dňa 07.02.2008 medzi žalobcom a žalovanou, vyčíslený správne; a že b) súd pochybil, keď nevykonal dôkaz, ktorý mal toto tvrdenie žalovanej preukázať, a to výsluch svedka - pána V. V., ktorého vykonanie navrhla žalovaná dňa 19.12.2016. Žalobca poukázal nato, že mu nebol vrátený predmet leasingu a preto navrhnutý výsluch svedka nemohol opačné tvrdenie žalovanej preukázať a tvrdenie žalovanej, ako aj ňou navrhnutý dôkaz bol len ďalším pokusom žalovanej o prieťahy v konaní, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaná začala toto svoje skutkové tvrdenie uvádzať až po 6 rokoch trvania predmetného súdneho konania, dovtedy bola jej obrana založená na úplne iných tvrdeniach, ktorých neopodstatnenosť bola v konaní preukázaná. O účelovosti a nepravdivosti tvrdenia žalovanej svedčí aj skutočnosť, že správnosť vyčíslenia nároku žalobcu nijako nespochybňoval ani konateľ spoločnosti Skyko spol. s r.o., ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutý na návrh žalovanej; konateľ spoločnosti Skyko spol. s r.o. tiež neuvádzal, že by došlo k vráteniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie uvedeného dôkazu by bolo v rozpore zásadou koncentrácie konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdí, že vykonanie predmetného dôkazu nemohlo nijako ovplyvniť skutkové zistenia súdu, ani jeho záver o oprávnenosti žalovaného nároku. Na záver zdôraznil, že žalovaná v Dohode o pristúpení k záväzku uznala - čo dôvodu a výšky - celý záväzok, ku ktorému pristúpila a že väčšinu z tohto záväzku žalobcovi aj uhradila (s účinkami uznania záväzku); v dôsledku uvedeného to bola práve žalovaná, ktorá mala v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že neuhradená časť ňou uznaného záväzku neexistuje, žalovaná to však, napriek tomu, že na to mala dostatočný priestor, nepreukázala a ani preukázať nemohla. 4. Žalované vo svojej replike uviedla, že tvrdenie žalobcu, že vydaniu rozsudku bránila prekážka rozhodnutej veci, nijako neobstojí, keďže platobný rozkaz zo dňa 05.10.2011, č.k. 32Ro/3288/2010 nebol nikdy žalovanej doručený a preto nikdy ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Táto skutočnosť - nedoručenie platobného rozkazu žalovanej - bola v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, preto žalovaná ani nerozumie, z akého dôvodu, žalobca toto nepravdivé tvrdenie používa. Žalovaná trvala na tom, že žalobca si predmet leasingu po ukončení Leasingovej zmluvy č. R. prevzal a z tohto dôvodu nesprávne vyčíslil jeho údajné nároky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Výsluch svedka, V. V., ktorého vykonanie navrhla na preukázanie skutočnosti, že žalobca si predmet leasingu po ukončení Leasingovej zmluvy, prevzal, je absolútne zásadný pre spravodlivé rozhodnutie o veci. Žalovaná osobitne zdôraznila že keďže predmet leasingu bol žalobcovi vrátený, vyčíslenie údajnej finančnej straty žalobcu na sumu 12.702,36 € je tak v rozpore s Leasingovou zmluvou, resp. v rozpore s čl. 4.4.4 d) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré sú súčasťou Leasingovej zmluvy. Z tejto skutočnosti, že žalobca si predmet leasingu prevzal, zároveň jednoznačne a vyplýva, že už v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.03.2008 (ďalej aj len "Dohoda o pristúpení k záväzku"), neexistovala údajná pohľadávka žalobcu voči nej, ktorú si žalobca uplatňoval voči v tomto konaní. Už len z tohto dôvodu považuje žalovaná Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú, keďže ju zaväzuje k niečomu čo objektívne v čase jej uzatvorenia neexistovalo a neexistuje ani dnes. 5. Žalobca v duplike poukázal nato, že žalovaná v replike len opakuje svoje ničím nepodložené tvrdenia, ktoré už uviedla v odvolaní a ku ktorým sa on už vyjadril. Tvrdenie žalovanej, že predmet leasingu mu bol vrátený a preto boli jeho nároky z predmetnej Leasingovej zmluvy č. R. vyčíslené nesprávne, nie je pravdivé a že návrh žalovanej na vykonanie dôkazu - výsluchu pána V. V. - ktorý súd prvej inštancie správne nevykonal, bol v zmysle koncentračnej zásady podaný oneskorene. Žalobca tiež odmietol tvrdenie žalovanej, že skutočnosť - nedoručenie platobného rozkazu žalovanej - bola v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná...", keď mu nie je zrejmé, na základe čoho došla žalovaná k tomuto záveru, keďže súdny spis XXRo/XXXX/XXXX sa celý stratil a v zápisnici o rekonštrukcii tohto strateného spisu zo dňa 11.06.2014 je výslovne uvedené, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2011. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu po rekonštrukcii odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancii dňa 7.12.2010 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.734,33€, úroku z omeškania vo výške 1.379,20€, úroku z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 3.734,33€ od 26.6.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vydal dňa 5.10.2011 platobný rozkaz sp. zn. 32 Ro 3288/2010. Z obsahu spisu a to Poskytnutia informácie o dodaní zásielky (č.l. 12 spisu) vyplýva, že zásielka súdu pod podacím číslom RR 16 192 048 1Sk, ktorá obsahovala platobný rozkaz pre adresáta - žalovanú na poštu neprišla a tak platobný rozkaz žalovanej nebol doručovaný a preto tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.11.2011, ako bola omylom na rovnopise platobného rozkazu právoplatnosť vyznačená. Platobný rozkaz bol po vykonaní rekonštrukcie spisu z toho dôvodu opätovne doručovaný žalovanej úpravou súdu zo dňa 6.11.2014 (č.l. 49 spisu). Tento bol doručený žalovanej dňa 13.11.2014, žalovaná podala voči nemu v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor (č.l. 52 spisu), ktorý mal za následok, že platobný rozkaz sa v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a súd prvej inštancie v zmysle citovaného uznesenia nariadil vo veci pojednávanie. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že samotnému vydaniu rozsudku bránila prekážka rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p. (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.). 9. Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.12.2016 (č.l.233 spisu) vyhlásil vo veci rozsudok, tak, že : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5.113,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozpore so znením tohto výroku však písomné vyhotovenie rozsudku č.k. 52C 338/2014-234 vo výrokovej časti znie, tak, že : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.734,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že písomné vyhotovenie rozsudku (výrok I.) nie je totožné s vyhláseným výrokom I. 9.1. Odvolací súd má zato, že uvedený postup súdu prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 219 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. Uvedené znamená, že pokiaľ súd verejne vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje. Zjednodušene povedané, ak by súd po vyhlásení rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak. Znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 C.s.p.), ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname (§ 98 C.s.p.), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku. 9.2. Ak teda súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok bol ním viazaný a bolo jeho povinnosťou vypracovať v zmysle § 220 C.s.p. vypracovať jeho písomné vyhotovenie. Pokým tak tomu nebolo týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Nadovšetko súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 5.113,53 € pričom navrhovateľ žiadal priznať úroky vo výške 14,25% len zo sumy 3.734,33 €. Rozhodol teda viac ako bolo žalobou uplatnené t.j. ultra petitum , ktorá skutočnosť predstavuje nedostatok procesnej podmienky na ktorú skutočnosť musí odvolací súd prihliadnuť v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., aj keď nebola v odvolacích dôvodov uplatnená. 10. Odvolací súd má zato, že uvedené skutočnosti (uvedené v odsekoch 9.-9.2.) samé o sebe sú dôvodmi na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. keď neboli splnené procesné podmienky; podľa § 389 ods. 1 písm. písm. b) C.s.p. lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku aj podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, keď nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom aj na ďalšie dôvody, ktoré majú za následok zrušenie napadnutého rozsudku. 11. Ako vyplýva z obsahu žaloby ako aj ďalších podaní žalobcu, tento si žalovanú sumu od žalovanej uplatňoval na tom základe, že žalovaná ako pristupujúci dlžník pristúpila Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 03. 2008 uzavretou medzi ňou a žalobcom ako veriteľom k záväzku dlžníka Skyko spol. s r.o. a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 382.671,40 Sk t.j. (12.702,36 €) s tým, že sa stáva sa solidárnym dlžníkom. Zároveň v čl. II tejto Dohody žalovaná uznala záväzok podľa § 232 Obchodného zákonníka, čo do dôvodu a výšky. 11.1. Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je založená vyvrátiteľná právne domnienka o trvaní záväzku v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v čase uznania s tak presúva na dlžníka resp. pristupujúceho dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Inými slovami povedaná, ak bol uznaný neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi resp. pristupujúcom dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený plniť. 11.2. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a to vo Vyjadrení zo dňa 18.12.2016 (č.l. 212 spisu) okrem iného namietala neexistenciu časti záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€), ktorá suma podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy je označená ako „Škoda z nezaistenia podľa č. 4.4.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia“ (ďalej len „VZP“) , keď v zmysle tohto ustanovenia by táto položka mohla prichádzať do úvahy len vtedy, ak by predmet leasingu nebol vrátený žalobcovi. Žalovaná na preukázanie skutočnosti, že predmet leasingu bol žalobcovi vrátený t.j. na preukázanie neexistencia záväzku v tejto časti navrhla dokazovanie a to výsluchom svedka V. V. a v zmysle § 189 C.s.p. žiadala aby súd vyžiadal od žalobcu Doklad o prevzatí leasingu. 11.3. Odvolací súd má zato, že žalovaná označila dôkazy, ktorými sa snažila preukázať neexistenciu časti uznaného záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€). Rovnako odvolací súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť je právne relevantná vo vzťahu k uplatnenému nároku a to z dôvodu, že žalovaná uznala dlh v celkovej výške 382.671,40Sk (12.702,36€), ktorá suma ako to vyplýva z Finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo dňa 06. 03. 2008 (č.l. 98 spisu) z faktúry č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 06. 03. 2008 (č.l. 99 spisu) pozostáva : I. z dlžnej sumy leasingového nájomcu do predčasného ukončenia zmluvy vo výške 107.802,20 Sk (3.578,38€) čo predstavuje neuhradené splátky , zmluvné pokuty, úroky z omeškania; II: z nárokov prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy vo výške 274.869,20 Sk (9.123,99€) čo predstavuje náhradu škody podľa 4.4.4. písm. b) VZP vo výške 16.500,-Sk, škodu z finančných nákladov podľa 4.4.4 písm. f) VZP vo výške 2.285,5oSk, škodu-havarijné poistenie podľa 4.4.4 písm. c) VZP vo výške 1.438,-Sk, škodu z nezaistenia podľa 4.4.4 písm. d) VZP vo výške 254.645,70Sk. Ak teda v konaní bude preukázaná neexistencia uplatneného nároku časti záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€) uvedená skutočnosť bude má zásadný vplyv na výšku žalobcom uplatneného nároku. 11.4. Vzhľadom na uvedené neobstojí záver súdu prvej inštancie (pozri odsek 1.3) ktorý odôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcov nehospodárnosťou a tým, že vykonanie týchto dôkazov je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o nároku žalobcu. Rovnako neobstojí tvrdenia, že vykonanie týchto dôkazov bolo podľa v zmysle koncentračnej zásady navrhnuté žalovanou oneskorene. Z obsahu spisu a to z Vyjadrenia í zo dňa 18.12.2016 (č.l. 212 spisu) a zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.12.2016 (č.l. 233 spisu) navrhla vykonanie týchto dôkazov do uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené a teda v súlade s ustanovením § 154 C.s.p. upravujúcim zákonnú koncentráciu konania. Pokým mal súd prvej inštancie zato , že vykonanie dôkazov bolo navrhnuté oneskorene s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. upravujúcim sudcovskú koncentráciu konania odvolací súd zastáva názor, že nevykonanie týchto dôkazov z tohto dôvodu neobstojí. V prvom rade z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva, že po 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok by boli strany sporu všeobecne poučené o svojich procesných právach a povinnostiach a konkrétne o možnosti použitia prostriedkov procesného útoku, prostriedkov procesnej obrany a koncentrácii konania (§ 153, § 154 C.s.p.) a tiež z dôvodu, že z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.12.2016 priamo vyplýva, že súd poučil žalovanú len v zmysle § 154 C.s.p. , že prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí a právny zástupca žalovanej hneď nato, pred vyhlásením dokazovania za skončené navrhol vykonanie dôkazu výsluch svedka Mihálika a to znamená, že návrh na vykonanie dôkazu bol podaný včas. 12. Odvolací súd na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a), b) c) C.s.p. zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude jeho úlohou súdu pod doplnení dokazovania, ktoré navrhla žalovaná a jeho vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby predovšetkým v časti uznaného záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€), opätovne rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. 14. Záverom odvolací súd považuje vzhľadom na efektívnosť ďalšieho postupu potrebné vyjadriť sa k námietkam žalovanej uvedených v odvolaní, týkajúcich neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka s tým , že ide o spotrebiteľský vzťah (pozri odsek 2.3.), ktoré považuje odvolací súd za nedôvodné. 14.1. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie Dohoda o pristúpení k záväzku nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa §-u 52 zákona Občianskeho zákonníka, keďže Leasingová zmluva č. R. bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka medzi obchodnými spoločnosťami a v rámci podnikania obchodnej spoločnosti, jednalo sa o obchodnoprávny vzťah, kde pôvodným dlžníkom je obchodná spoločnosť (právnická osoba).. Pristúpením žalovanej ako fyzickej osoby k dlhu sa žalovaná stala spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na charakter záväzkového vzťahu, ktorý nie je spotrebiteľským a žalovaná v tomto vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľ. 14.2. Odvolací súd nad rámec záverov súdu prvej inštancie dodáva, že podľa ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, resp. § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti zamestnania alebo povolania. V danom prípade žalovaná písomne pristúpila k záväzku dlžníka Skyko spol. s r.o., ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel leasingovú zmluvu so žalobcom. Žalovaná ale pristúpila k záväzku ako fyzická osoba, ale nie ako spotrebiteľ, pretože jej neboli určené žiadne služby, pristúpila do existujúceho právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o.. Pristúpením žalovanej rade k záväzku nedošlo k zmene právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom (Skyko spol. s r.o.) a jej pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zabezpečovacie prostriedky pohľadávky, nejedná sa o nový právny vzťah, ale pristúpenie k existujúcemu právnemu vzťahu. 15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).