Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216906 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212216906.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DHAP, s.r.o., Golianovo 461, 951 08 Golianovo, IČO: 36 522 015, zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému VINIDI s.r.o., Alexandrov dvor 444, 951 34 Báb, IČO: 36 693 138, zast.: JUDr. Adrián Suchánek, advokát, Grösslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 106.606,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/204/2012 - 427 zo dňa 29.09.2016 a o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 zo dňa 08.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/204/2012 - 427 zo dňa 29.09.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 zo dňa 08.12.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť zaplatiť žalobcovi sumu 99.306,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: - 14,25 % ročne zo sumy 17.375,20 eur od 27.10.2008 do zaplatenia - 10,5 % ročne zo sumy 6.213,20 eur od 15.01.2009 do zaplatenia - 9 % ročne zo sumy 5.211,87 eur od 20.06.2009 do zaplatenia - 9 % ročne zo sumy 70.506,17 eur od 12.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti 7.300 eur súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 86,3 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 zo dňa 08.12.2016 súd prvej inštancie rozhodol tak, že štátu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 93,15 % a proti žalobcovi v rozsahu 6,85 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom, súdu doručeným dňa 11.07.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 106.606,53 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia faktúr za vykonané práce na základe Zmluvy o dielo č. DHAP/6/2008 (ďalej len zmluvy) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.06.2008, Dodatku č. 2 zo dňa 30.06.2008, Dodatku č. 3 zo dňa 28.08.2008, Dodatku č. 4 zo dňa 28.08.2008, Dodatku č. 5 zo dňa 19.09.2008, Dodatku č. 6/2 zo dňa 02.04.2009 a Dodatku č. 7 zo dňa 03.07.2009 k zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania. Písomným podaním zo dňa 14.04.2014 žalobca upravil petit návrhu v časti príslušenstva a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 106.606,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 17.375,20 eur od 27.10.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 6.213,20 eur od 15.01.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 5.211,87 eur od 20.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 77.806,17 eur od 12.09.2009 do zaplatenia. Súd na pojednávaní dňa 24.06.2014 pripustil zmenu petitu vyššie uvedeného znenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom zmluvy podľa čl. II. bol „S. R. N.“, zmluvné strany si dohodli cenu diela 21.171.001,69 Sk s DPH. V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na čl. V. ods. 5.3. zmluvy, Dodatok č. 1, Dodatok č. 2, Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, Dodatok č. 5, Dodatok č. 6 zmluvy, Dodatok č. 1 a 2 k Dodatku č. 6 zmluvy. V dodatku č. 7 sa účastníci zmluvy dohodli, že zhotoviteľ bude realizovať „Prístavbu archívnej pivnice - vrchnej stavby“ a cenu prác dohodli v sume 205.992,94 eur s DPH. Žalovaný obdržal od žalobcu faktúry, ktoré po lehote splatnosti napriek výzvam žalobcu neuhradil. Žalovaný z jednotlivých faktúr neuhradil sumu: - faktúra č. 10080039 zo dňa 16.10.2008 - neuhradené 17.375,26 eur - faktúra č. 10080049 zo dňa 31.12.2008 - neuhradené 6.213,23 eur - faktúra č. 10090013 zo dňa 05.06.2009 - neuhradené 5.211,87 eur - faktúra č. 10090026 zo dňa 28.08.2009 - neuhradené 77.806,17 eur spolu 106.606,53 eur. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde uviedol, že nárok žalobcu neuznáva s tým, že k uzavretiu Dodatku č. 7 nedošlo, tento nebol účastníkmi podpísaný. Podstatnú časť prác uvedených v tomto dodatku si žalovaný zabezpečil subdodávateľsky a za vykonané práce a materiál hradil firmám, ktoré práce realizovali. Problém medzi žalobcom a žalovaným vznikol náhodným kontrolným vymeriavaním suterénu objektu „Prístavby archívnej pivnice“, kde žalovaný zistil výrazné rozdiely medzi skutočným stavom výmery diela a výkazom výmer PD podľa Dodatku č. 6 k zmluve. Preto žalovaný požiadal súdneho znalca o kontrolné premeranie výmery realizovaného diela za prítomnosti žalobcu. Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 27.07.2009 vypracovala L.. I.. G.. Okrem uvedenej neodstrániteľnej vady spočívajúcej vo výrazných rozdieloch výmer PD a realizovaného diela, žalobca na základe reklamácií žalovaného odstraňoval mnohé vážne vady. Väčšinu reklamovaných vád, podľa argumentácie žalovaného, neodstránil, medzi ktoré patria: 1. opakované zatekanie suterénu dažďovou vodou z dôvodu vadnej izolácie stavby 2. neustále vlhnutie stien v hornej degustačnej miestnosti S. R. N. 3. vada výťahovej šachty, ktorá nie je podľa schválenej PD 4. opakované praskanie betónových spevnených plôch a prístupových komunikácii 5. neodovzdanie druhej časti stavebného denníka zo strany žalobcu. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s jeho tvrdeniami prezentovaným v odpore, nakoľko predmetná stavba bola skolaudovaná rozhodnutiami Stavebného úradu obce Báb a žalovaný využíva stavbu na účely, na ktoré bola stavba vybudovaná. Žalobca má za to, že žalovaný nenamietal žiadnu vadu, súpisy vykonaných prác ako i prevzatie bez závad potvrdil poverený zamestnanec žalovaného M. B.. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom konateľa žalobcu, konateľom žalovaného a výsluchom svedkov M. B., O. C., O. D., L.. Š. V., L.. O. G., oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22 Cb/215/2010, Znaleckým posudkom znalca L.. L. (záverom tohto znaleckého posudku) a konštatoval nasledovný skutkový stav: Medzi účastníkmi konania bola dňa 24.04.2008 uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „S. R. N.“ v zmysle PD a rozpočtu, pričom žalobca vystupoval v pozícii zhotoviteľa, žalovaný v pozícii objednávateľa. Ďalej poukázal na čl. II. bod 2.5, čl. III. bod 3.5, čl. V. bod 5.3, čl. V. bod 5.4 a bod 5.9, čl. VII. bod 7.5. Rovnako poukázal na Dodatok č. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zmluvy, pričom Dodatok č. 7, ktorý upravoval realizáciu prístavby archívnej pivnice - vrchná stavba, nebol podpísaný zo strany žalovaného. Ďalej konajúci súd uviedol, že dňa 19.08.2009 bol podpísaný preberací protokol (č. l. 100), predmetom ktorého boli opravy chýb a nedorobkov a prác naviac uvedených v zápise z preberacieho konania stavby - S. R. N. - prístavba pivnice, „archív“, degustačné priestory konaný dňa 08.07.2009. V preberacom protokole bolo uvedené, že chyby a nedorobky a práce naviac boli odstránené do 19.08.2009. Rovnako dňa 19.08.2009 bol oboma zmluvnými stranami podpísaný doklad - zápis preberacieho konania stavby - S. R. N., kde boli uvedené vady diela, ktoré mali byť odstránené. Jednalo sa o archív a degustačné priestory - 1. NP. V zápise (č. l. 96 - 97) bolo uvedené, že žalobca odstránil chyby uvedené v zápise a zároveň preberá záruku za uvedené dielo. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 26.08.2013 označenom ako Protinávrh uviedol, že žalovaný (v protinávrhu označený ako žalobca) opakovane písomne reklamoval masívne presakovanie vody a vlhnutie priestorov v suteréne „Prístavby archívnej pivnice“, ktoré reklamoval listami zo dňa 15.01.2010, 18.05.2010, 12.07.2010 a 20.07.2010. Napriek tomu, že žalobca vykonal určité opravy, zatekanie a vlhnutie pivnice odstránené nebolo a prejavuje sa neustále. Žalovaný na zistenie príčin vlhnutia dal vyhotoviť Znalecký posudok W.. L.. M.. Ž. Č.. X/XXXX zo dňa 19.08.2013. Znalec v ňom potvrdil, že izolácia proti zemnej vlhkosti stavby - pivnice je vadná a vady hydroizolačnej sústavy I. podzemného podlažia nemožno plnohodnotne odstrániť. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o neodstrániteľnú vadu. Znalkyňa W.. L.. R.. A. vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 22.08.2013 na základe posudku znalca W.. L.. M.. Ž. ohodnotila cenu stavebných prác potrebných pre sanáciu vád hydroizolácie v priestoroch vínnej pivnice S. R. S. N. na sumu 61.593,85 eur s tým, že ohodnotila cenu stavby len v rozsahu 56,9 % stavby. Žalobca sa v priebehu konania bránil tým, že predložené znalecké posudky zo strany žalovaného považuje za účelové, nakoľko žalobca nebol prítomný pri obhliadke ani pri realizovaných skúškach. Uviedol tiež, že Dodatok č. 7 podpísaný nebol, práce však boli vykonané presne v zmysle dodatku. Reklamované vady boli zo strany žalobcu odstránené, žalovaný ale nepodpísal doklad o odstránení vád. 4. Na strane 7 až 16 svojho rozsudku súd prvej inštancie interpretoval prednesy právnych zástupcov účastníkov konania a rekapituloval výsluchy svedkov (O. W.V., M.. O. U., L.. Ľ. Š., M. B., L.. Š. V., O. D., O. C., L.. O. G., M.. L.. Ľ. S.). 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 3, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1, 2, § 564, upravujúcich zmluvu o dielo, ako aj § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 2, 3, § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 439 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, upravujúce zodpovednosť za vady. Citoval tiež ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 6. Konajúci Okresný súd Bratislava II ďalej uviedol, že žalovaný si u žalobu uplatnil reklamáciu vád diela. Jednalo sa o dve podstatné reklamácie, a to výmera diela prístavby archívnej pivnice a zatekanie pivničných VIP priestorov. Nakoľko sa právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 09.09.2016 (č. l. 345) vyjadril, že vada výmery diela a nároky žalovaného z dôvodu uplatnenia si tejto reklamácie rieši v konaní Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb/215/2010, prvoinštančný súd sa preto v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb/204/2012 uvedenou vadou zaoberať nebude. 7. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svojím započítacím prejavom zo dňa 28.10.2013 (č. l. 153), kde si uplatnil zľavu z ceny diela z dôvodu vád diela, ktoré bližšie nešpecifikoval, započítal nárok žalovaného s nárokom žalobcu uplatneným v predmetnom konaní. V podaní zo dňa 26.08.2013 na č. l. 137 označenom ako Protinávrh, žalovaný vyčíslil cenu prác potrebných na sanáciu vád hydroizolácie podľa Znaleckého posudku W.. L.. Ž. na sumu 61.593,85 eur (vada sa týkala zatekania pivničných priestorov) a na túto žiadal zaviazať žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu. Následne svoj protinávrh upresnil podaním zo dňa 15.10.2013 (č. l. 148) na sumu 78.400,83 eur, na ktorú žiadal zaviazať žalobcu. Výšku uvedenú v protinávrhu (78.400,83 eur) žiadal žalovaný ako zľavu z ceny diela započítať s nárokom žalobcu. Týmto prejavom teda žalovaný uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky, tento však započítal s nárokom žalovaného, ktorým si uplatnil zľavu z ceny diela. Preto má súd za to, že nárok žalobcu v konaní nie je sporný a súd sa ďalej zaoberal započítacím prejavom, to znamená, či pohľadávka žalobcu zanikla z dôvodu započítania žalovaného. Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok urobené právnym zástupcom žalovaného písomne dňa 28.10.2013, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter uznania záväzku. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Pokiaľ by žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal, nebolo by čo započítať. 8. Sporové strany mali v Zmluve o dielo v čl. VII. bod 7.5 upravené, že v prípade oprávnenej reklamácie vád je zhotoviteľ (žalobca) povinný ich odstrániť na vlastné náklady, v opačnom prípade je povinný zaplatiť oprávnenej strane - objednávateľovi (žalovanému) škodu, ktorá mu týmto vznikla. Termín odstránenia vád bol bez zbytočného odkladu. Sporové strany si v rámci dispozitívneho charakteru ustanovení zo zodpovednosti za vady (§ 436 a § 437 v spojení s ust. § 263 ods. 1 Obch. zák.) dohodli v zmluve v čl. VII. bod 7.5 len určitý typ zodpovednostného nároku, teda iba odstránenie vád diela, pre ktorý dôvod nebol už možný postup podľa § 436 Obch. zák. pri uplatňovaní nároku na zľavu z ceny diela. Naviac pokiaľ žalovaný primárne žiadal odstránenie vád diela, tak zmena už zvoleného nároku by bola možná len so súhlasom žalobcu. Zmluvné strany sa dohodli na odstránení vád diela na vlastné náklady žalobcu, čo znamená, že tým obmedzili žalovaného ako objednávateľa vo voľbe nárokov z vád diela. Nevylúčili však tým, jeho právo postupovať v zmysle § 436 ods. 2, resp. 437 ods. 5 Obch. zák. požadovať primeranú zľavu z ceny diela, ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v primeranej dodatočnej lehote, ktorý ako následný zákonný postup je pre dohodnutý nárok z vád diela daný a od neho i odvodený. Toto právo objednávateľa (žalovaného) nie je zmenou už zvoleného nároku z vád diela, a preto nepredpokladá súhlas zhotoviteľa (žalobcu). Žalovaný mohol postupovať podľa ust. § 436, resp. § 437 Obch. zák. a uplatniť si zľavu z ceny diela u žalobcu. Žalovaný si však nárok na zľavu z ceny diela neuplatnil u žalobcu riadne a bez zbytočného odkladu, urobil tak až podaním zo dňa 28.10.2013 (č. l. 153), (dielo bolo odovzdané v roku 2009). Zľava nebola riadne uplatnená, t. z. nebola presne v podaní zo dňa 28.10.2013 špecifikovaná, na ktorú vadu sa nárok na zľavu z ceny diela vzťahuje. Taktiež v tomto podaní nebola zľava presne vyčíslená. Žalovaný tieto nedostatky neodstránil ani na výzvu súdu. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by si žalovaný prostredníctvom svojho konateľa L.. Š. uplatnil zľavu z ceny diela ústne. Ani vypočutí svedkovia za žalovaného túto skutočnosť nepotvrdili. Žalovaný v konaní uviedol, že záručná vada - zatekania pivničných priestorov stále pretrváva. Žalovaný si dal v konaní vypracovať niekoľko znaleckých posudkov, ktoré boli založené do spisu a ktoré sa týkali aj vyčíslenia nákladov na odstránenie vady zatekania pivničných priestorov. Žalobca predložené posudky žalovaným namietal. Súd dal v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 22 Cb/215/2012 vypracovať Znalecký posudok znalcom L.. O. L.. Z posudku vyplýva, že znalec vypočítal výšku škody (naturálna reštitúcia) v objekte S. R. N. - Prístavba pivnice - poruchy izolácie suterénu (zatekanie pivničných priestorov) v sume 14.600 eur. Táto suma predstavuje hodnotu nákladov na opravu v cenovej úrovni 2. štvrťrok 2009. Čo sa týka vady hydroizolačnej sústavy spodnej stavby, znalec uviedol, že sa jedná o poruchy/vady odstrániteľné. K otázke č. 1. 3, či vznik vád na diele nemá príčinnú súvislosť so zásahom do diela treťou osobou, či jednotlivé konštrukcie sú užívané s projektovanými parametrami, prípadne či nedošlo k zmene realizácie oproti PD znalec uviedol, že po kolaudácii stavby - v roku 2013 - boli na posudzovanej časti stavby zrealizované záťažové (zátopové) skúšky. Znalec uviedol, že takýto počin je zo stavebno-technologických súvislostí veľmi neštandardný (nepochopiteľný). Z globálneho hľadiska je možné prezentovať nasledovné podiely jednotlivých vplyvov na vznik poruchového stavu: vplyv projektu 0 %, vplyv realizácie stavby - vplyv lokálnej nekvality hydroizolačnej sústavy suterénu 50 %, vplyv zabudovaných materiálov 0 %, vplyv užívania stavby a iné vplyvy - vplyv zrealizovanej zátopovej skúšky v roku 2013 a iné vplyvy 50 %. 9. Súd prvej inštancie teda pri stanovení výšky nákladov na odstránenie vady zatekania pivničných priestorov vychádzal zo Znaleckého posudku znalca L.. L., ktorý vyčíslil náklady na opravu vo výške 14.600 eur s tým, že vplyv realizácie stavby - vplyv lokality nekvalitnej hydroizolačnej sústavy suterénu predstavuje 50 % vo vzťahu k žalobcovi a vplyv užívania stavby a iné vplyvy - realizácia zátopovej skúšky žalovaným, resp. znalcom L.. Ž. 50 % vo vzťahu k žalovanému. Súd vychádzal pri vyčíslení nákladov na opravu hydroizolácie suterénu - výšky škody zo Znaleckého posudku znalca L.. L. a znížil žalovanú sumu o 7.300 eur, čo predstavuje 50 % podiel žalobcu na vadnom plnení diela - pivnice, pri sume 14.600 eur. Jedná sa o škodu, ktorá vznikla žalovanému z dôvodu čiastočného vadného plnenia zo strany žalobcu, s takýmto postupom žalobca súhlasil a nemal voči tomu námietky. Nakoľko mal súd v spise vypracovaný Znalecký posudok znalca L.. L., ktorého ustanovil súd v konaní 22 Cb/215/2010 a mal za to, že tento posudok sa dá použiť aj v tomto konaní, nepripustil ďalšie návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, a to počkať na Znalecký posudok zo spisu 22 Cb/215/2010, ktorý mala vypracovať znalecká organizácia H. V. Z. Ú.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený vo výške priznanej súdom, t.j. 99.306,53 eur, a preto žalobe v tejto výške vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy a zákonného úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr do zaplatenia. V časti 7.300 eur súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že táto suma predstavuje škodu, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s vadným plnením žalobcu v zmysle Znaleckého posudku L.. L.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 86,3 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 10. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 zo dňa 08.12.2016 súd prvej inštancie štátu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 93,15 % a proti žalobcovi v rozsahu 6,85 %. V odôvodnení svojho dopĺňacieho rozsudku uviedol, že rozsudkom č. k. 42 Cb/204/2012 - 427 zo dňa 29.09.2016 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99.306,53 eur spolu s úrokom z omeškania a žalobu žalobcu v časti 7.300 eur zamietol. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 86,30 %. Uviedol tiež, že na pojednávaní konanom konanom dňa 24.06.2014 bol vypočutý ako svedok M. B.. Nakoľko si svedok uplatnil nárok na svedočné, konajúci súd priznal svedkovi svedočné uznesením zo dňa 03.07.2014 vo výške 11 eur, ktoré mu bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Súd poukázal na ustanovenia § 225 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, upravujúce náležitosti dopĺňacieho rozsudku a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko vyššie špecifikovaným rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách štátu vo výške 11 eur, ktoré v priebehu konania vznikli, súd prvej inštancie o nich rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. O výške trov štátu rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 11. Proti rozsudku vo veci samej ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 355 a § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ a § 391 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku, domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, upravujúce náležitosti rozsudku vydaného konajúcim súdom. Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť zrozumiteľný a dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je čo najpodrobnejšie vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia. Ak rozsudok neobsahuje uvedené náležitosti, je nepreskúmateľný (R 111/1998). Odvolateľ vyjadril svoj názor, že súd sa dôsledne neriadil uvedenými zákonnými ustanoveniami a odôvodnenie jeho rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napriek tomu, že v súvisiacom konaní sp. zn. 22 Cb/215/2010 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie H. V. Z. Ú. Z. S. N. na zistenie príčin neustáleho zatekania suterénu S. R. N. po výsluchu svedka W.. L.. M.. Ž.. Žalovaný žiadal v rámci návrhov na doplnenie dokazovania pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa so závermi nariadeného kontrolného znaleckého dokazovania, vzhľadom na škodu, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s vadným plnením žalobcu. Konajúci súd tomuto návrhu nevyhovel a rozhodol. Navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal. V odôvodnení rozsudku sa súd síce zaoberal týmto návrhom právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania, v rozsudku však neodôvodnil, prečo sa rozhodol vychádzať zo Znaleckého posudku L.. L., hoci v konaní sp. zn. 22 Cb/215/2010, kde bol vykonaný Znalecký posudok L.. L., nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Z uvedeného dôvodu odvolateľ - žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že na prvoinštančnom súde prebiehajú medzi účastníkmi dve konania: V konaní č. k. 42 Cb/204/2012 týkajúcom sa opakovaného zatekania suterénu S. R. N., žalovaný až zo Znaleckého posudku L.. L. zistil, že žalobca bez jeho súhlasu a v rozpore s projektom zmenil hydroizolačnú sústavu proti tlakovej vode na hydroizolačnú sústavu proti zemnej vlhkosti (hydroizolačná sústava proti tlakovej vode je drahšia a kvalitnejšia). Žalobca pri realizácii zmenenej hydroizolačnej sústavy proti zemnej vlhkosti nedodržal správny hydroizolačný postup. V konaní sp. zn. 22 Cb/215/2010 žalovaný reklamoval, že žalobca nevykonal všetky práce, ktoré vyfakturoval a dovtedy žalovaný uhradil. Odvolateľ ďalej poukázal na výpoveď svedka W.. L.. M.. Ž., ktorý je na Slovensku uznávaným odborníkom v oblasti porúch hydroizolácií stavieb a vyhotovil Posudok č. 4/2013, ktorý žalovaný predložil v konaní, kde podrobne popísal príčiny porúch hydroizolačnej sústavy suterénu S. R. N.. Žalovaný zdôraznil, že W.. L.. M.. Ž. uviedol, že s časťou Znaleckého posudku L.. L. zásadne nesúhlasí. Uviedol tiež, že nakoľko nemal vedomosť o tom, že žalobca nedodržal projekt hydroizolačnej sústavy a žalovaný jej zmenu neschválil, žalobca nesie zodpovednosť za zmenu hydroizolačnej sústavy a jej vady. Odvolateľ poukázal na str. 21 bod 86 rozsudku súdu prvej inštancie, kde konajúci súd uviedol, že dňa 19.08.2009 bol podpísaný protokol, v ktorom bolo uvedené, že chyby a nedorobky uvedené v zápise zo dňa 08.07.2009 boli odstránené do 19.08.2009 a žalovaný dielo prevzal. Súd mal preto za to, že dielo bolo žalovanému riadne odovzdané a spísané vady a nedorobky odstránené. Vady, ktoré si žalovaný uplatňoval (najmä vada zatekania pivničných priestorov), boli vady záručné. Žalovaný reklamoval u žalobcu vadu zatekania jedenkrát písomne listom zo dňa 11.01.2010 (vytopenie pivnice dňa 08.12.2009 a 09.01.2010), vadu špecifikoval písomne dňa 14.10.2013 a vyzval žalobcu na úhradu sumy 78.400,83 eur a následne si svoj nárok (škodu, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s vadným plnením žalobcu), dňa 28.10.2013 spolu s vyčíslením nákladov na opravu uplatnil na súde, dovtedy o ich výške nemal vedomosť. Špecifikáciu vady s jej vyčíslením uplatnil žalovaný po vypracovaní posudkov W.. L.. M.. Ž. V. W.. L.. R.. A.. V zozname vád na S. R. spísanom dňa 22.06.2010 (ktorý je podpísaný štatutárnymi zástupcami a ich právnymi zástupcami) pod bodom 1, žalobca vadu zatekania pivnice uznal a zaviazal sa v lehote, ktorú oznámi do siedmich dní, odstráni vlhnutie pivničných priestorov. Napriek tomu zatekanie pivnice neodstránil. Žalovaný tiež poukázal okrem iného na čl. V. bod 5.9 zmluvy, kde bolo medzi účastníkmi dohodnuté: Bod 5.4 „Právo vystaviť konečnú faktúru vzniká zhotoviteľovi po odstránení všetkých závad, nedorobkov a reklamácii objednávateľa.“ 12. Žalovaný podal odvolanie rovnako proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 zo dňa 08.12.2016, v ktorom opakovane uviedol, že žalovaný žiadal v rámci návrhov na doplnenie dokazovania pojednávanie odročiť za účelom oboznámenia sa so závermi nariadeného kontrolného znaleckého dokazovania, ktorého úlohou je určiť výšku škody, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s vadným plnením žalobcu a tiež určiť, kto nesie zodpovednosť za vadu zatekania a v akej miere, pričom môže ísť o zodpovednosť spoločnú a pomernú alebo výlučnú niektorého z účastníkov konania. Súd tomuto návrhu nevyhovel, rozhodol a navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal. Z týchto dôvodov preto odvolateľ - žalovaný zastáva názor, že rovnako ako rozsudok v merite veci, aj dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08.12.2016 je predčasný, preto žiadal o jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.09.2016 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 08.12.2016 považuje v celom rozsahu za vecne aj formálne správny a riadne odôvodnený. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 26.08.2013 spolu s jeho spresnením zo dňa 15.10.2013 si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 78.400,83 eur titulom zľavy z ceny diela, ktorú sumu žiadal započítať, oproti žalobou v tomto konaní uplatnenej pohľadávke žalobcu. Na základe vyššie uvedeného započítavacieho úkonu žalovaného tak v konaní už nebola sporná žalobou uplatnená pohľadávka, ale iba oprávnenosť a výška nároku žalovaného na zľavu z ceny diela, keďže túto žalobca odmietal. Žalobca preto zastáva názor, že navrhnuté doplnenie dokazovanie oboznámením sa s kontrolným znaleckým posudkom, ktorý má určiť výšku škody, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s údajným vadným plnením žalobcu, nijako nesúvisí s predmetom tohto konania, ani s nárokom žalovaného uplatneným vzájomnou žalobou na zľavu z ceny diela. Predmetný kontrolný posudok nemôže byť podkladom na výpočet zľavy z ceny diela. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Co/3/2009 z 29.03.2010 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 901/2004 zo dňa 16.11.2005, ktoré sa podľa jeho názoru týkajú problematiky, ktorá je predmetom sporu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nepripustil žiadne ďalšie dokazovanie v súvislosti s preukazovaním existencie konkrétnej vady diela, keďže takéto konanie by nebolo hospodárne. Súd prvej inštancie nebol povinný v odôvodnení rozsudku sa zaoberať posúdením všetkých skutkových tvrdení, na ktoré poukazuje v odvolaní žalovaný. Žalobca preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.09.2016 č. k. 42 Cb/204/2012 - 427 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.12.2016 č. k. 42 Cb/204/2012 - 457 potvrdil. Žalobca tiež uplatnil právo na nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 15. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 99.306,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške tak, ako špecifikoval vo svojom rozsudku zo dňa 29.09.2016 spolu s náhradou trov konania v rozsahu 86,3 %. Súd prvej inštancie žalobcu v časti 7.300 eur zamietol. Predmetom konania boli neuhradené faktúry za vykonané práce na základe Zmluvy o dielo č. DHAP/6/2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.06.2008, Dodatku č. 2 zo dňa 30.06.2008, Dodatku č. 3 zo dňa 28.08.2008, Dodatku č. 4 zo dňa 28.08.2008, Dodatku č. 5 zo dňa 19.09.2008, Dodatku č. 6/2 zo dňa 02.04.2009 a Dodatku č. 7 zo dňa 03.07.2009 k predmetnej zmluve. Žalovaný v priebehu konania namietal výrazné rozdiely medzi skutočným stavom výmery diela a výkazom výmer PD a existenciu vád diela spočívajúci hlavne v opakovanom zatekaní suterénu dažďovou vodou z dôvodu vadnej izolácie stavby. Súd prvej inštancie konštatoval, že vada výmery diela sa rieši v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb/215/2010. V súvislosti s uvedenými vadami žalovaný v priebehu konania predložil Znalecký posudky W.. L.. M.. Ž. zo dňa 19.08.2013 č. 4/2013, v ktorom znalec potvrdil, že izolácia proti zemnej vlhkosti stavby - pivnice je vadná a vady hydroizolačnej sústavy prvého podzemného podlažia nemožno plnohodnotne odstrániť, ako aj Znalecký posudok W.. L.. R.. A. Č.. X/XXXX zo dňa 22.08.2013, ktorá ohodnotila cenu stavebných prác potrebných pre sanáciu vád hydroizolácie v priestoroch vínnej pivnice S. R. S. N. na sumu 61.593,85 eur s tým, že ohodnotila cenu stavby v rozsahu 56,9 % stavby. Následne W.. L.. R.. A. vo svojom Posudku X/XXXX zo dňa 23.09.2013 ohodnotila cenu stavebných prác potrebných na odstránenie vád špecifikovaných v Posudku W.. L.. M.. Ž. Č.. X/XXXX na sumu 16.806,98 eur, teda spolu 78.400,83 eur. Žalobca žalovaným predložené znalecké posudky namietal, považoval ich za účelové, nakoľko nebol prítomný pri obhliadke ani pri skúškach. V podaní zo dňa 26.08.2013 označenom ako Protinávrh žalovaný vyčíslil cenu prác potrebných na sanáciu vád hydroizolácie na sumu 61.593,85 eur, následne svoj protinávrh upresnil podaním zo dňa 15.10.2013 na sumu 78.400,83 eur, na ktorú žiadal zaviazať žalobcu (išlo o vyčíslenie ceny prác potrebných na sanáciu vád hydroizolácie podľa Znaleckého posudku W.. L.. M.. Ž. v spojení so Znaleckým posudkom W.. L.. R.. A. (vada sa týkala zatekania pivničných priestorov). Výšku uvedenú v Protinávrhu 78.400,83 eur žiadal žalovaný ako zľavu z ceny diela započítať s nárokom žalobcu. Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok posudzujúc podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, malo podľa záveru súdu prvej inštancie charakter uznania záväzku, týmto prejavom teda žalovaný uznal nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky, tento však započítal s nárokom žalovaného, ktorým si uplatnil zľavu z ceny diela. Pokiaľ by žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal, nemal by čo započítať. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sporové strany mali v zmluve o dielo čl. VII. bod 7.5 upravené, že v prípade oprávnenej reklamácie vád je zhotoviteľ (žalobca) povinný ich odstrániť na vlastné náklady. V opačnom prípade je povinný zaplatiť oprávnenej osobe - objednávateľovi (žalovanému) škodu, ktorá mu týmto vznikla. Konštatoval tiež, že zmluvné strany sa dohodli na odstránení vád diela na vlastné náklady žalobcu, čo znamená, že tým obmedzili žalovaného ako objednávateľa vo voľbe nárokov z vád diela. Nevylúčili však tým jeho právo postupovať v zmysle § 436 ods. 2, resp. 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, požadovať primeranú zľavu z ceny diela, ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v primeranej dodatočnej lehote. Toto právo objednávateľa (žalovaného) nie je zmenou už zvoleného nároku z vád diela, a preto nepredpokladá súhlas zhotoviteľa (žalobcu). Podľa záveru konajúceho súdu, žalovaný mohol postupovať podľa ustanovenia § 436, resp. 437 Obchodného zákonníka a uplatniť si zľavu z ceny diela u žalobcu. Žalovaný si však nárok na zľavu z ceny diela neuplatnil u žalobcu riadne a bez zbytočného odkladu. Preto súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného titulom zľavy z ceny diela voči pohľadávke žalobcu. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný trval na tom, že záručná vada - zatekanie pivničných priestorov stále pretrváva. Žalovaný dal v konaní vypracovať niekoľko znaleckých posudkov, ktoré sa týkali vyčíslenia nákladov na odstránenie vady zatekania pivničných priestorov. Žalobca predložené posudky namietal. Súd prvej inštancie dal v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb/215/2012 vypracovať Znalecký posudok znalcom L.. O. L.. Z posudku vyplýva, že znalec vypočítal výšku škody (naturálna reštitúcia) v objekte S. R. N. - prístavba pivnice - poruchy izolácie suterénu (zatekanie pivničných priestorov) v sume 14.600 eur. Táto čiastka predstavuje hodnotu nákladov na opravu v cenovej úrovni II. štvrťrok 2009. Znalec uviedol, že sa jedná o poruchy odstrániteľné. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky nákladov na odstránenie vady zatekania pivničných priestorov a pri rozhodnutí v merite veci, vychádzal zo Znaleckého posudku znalca L.. L., ktorý vyčíslil náklady na opravu vo výške 14.600 eur s tým, že vplyv realizácie stavby - vplyv lokality nekvalitnej hydroizolačnej sústavy suterénu predstavuje 50 % vo vzťahu k žalobcovi a vplyv užívania stavby a iné vplyvy - realizácia zátopovej skúšky žalovaným, resp. znalcom L.. Ž. 50 % vo vzťahu k žalovanému. Súd preto žalobcom uplatnenú sumu 106.606,53 eur s príslušenstvom znížil o 7.300 eur, čo predstavuje 50 % - ný podiel žalobcu na vadnom plnení diela - pivnice. Konštatoval, že sa jedná o škodu, ktorá vznikla žalovanému z dôvodu čiastočného vadného plnenia zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie nepripustil ďalšie návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, záverom znaleckého posudku, ktorý mala vypracovať znalecká organizácia H. V. Z. Ú. v súvisiacom spise 22 Cb/215/2010. Nakoľko dospel k záveru, že posudok L.. L., ktorý bol rovnako vypracovaný v súvisiacom konaní 22 Cb/215/2010, sa dá použiť aj v prebiehajúcom konaní 42 Cb/204/2012, ktorého záver je predmetom odvolacieho konania. 16. Základom argumentácie žalovaného v podanom odvolaní je názor, že rozsudok je vydaný predčasne, je nedostatočne odôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Žalovaný uviedol, že po výsluchu svedka W.. L.. M.. Ž. v konaní 22 Cb/215/2010, v ktorom bolo vykonané aj znaleckého dokazovanie L.. L., súd prvej inštancie nariadil kontrolné znalecké dokazovanie H. V. Z. Ú. Z. S. N. na zistenie príčin zatekania suterénu S. R. N.. V odôvodnení predmetného rozsudku sa súd nedostatočne zaoberal návrhom právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania a bez akéhokoľvek odôvodnenia uzatvoril, že tento návrh nevykoná, pričom rovnako neodôvodnil, prečo sa rozhodol vychádzať zo Znaleckého posudku L.. L., hoci v konaní 22 Cb/215/2010 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. 17. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd musí uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 4/2009 zo dňa 29.06.2010). Odôvodnenie rozsudku súdu musí zodpovedať požiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorej je aj s ohľadom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Právne závery uvedené súdom v napadnutom rozsudku musia byť dostatočné, presvedčivé a preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. 18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného prezentovanom v odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie napriek jeho obsiahlosti a širokému rozsahu dokazovania nie je dostatočne odôvodnený. Nie je zrejmé, prečo súd bez výhrad akceptoval záver Znaleckého posudku L.. L., ktorý bol realizovaný v súvisiacom konaní 22 Cb/215/2010 a rozhodol sa neprihliadnuť k Znaleckému posudku H. V. Z. Ú. Z. S. N.. Tento svoj záver žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Záverečná časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a jeho obsahová (materiálna náplň) nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Konajúci súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného uplatnenou v rámci jeho obrany. V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, treba poznamenať, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkov. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu, môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie, dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd SR vo svojom Náleze z 26.01.2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 20. Ako jednostranné a bez náležitého odôvodnenia tiež odvolací súd považoval hodnotenie reklamácie zo dňa 22.06.2010 zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukázal žalovaný aj v odvolaní, keď sa konajúci súd bez ďalšieho uspokojil s interpretáciou konateľa žalobcu, že všetky uvedené vady boli odstránené. K vade č. 1 zatekanie do VIP priestorov konateľ žalobcu uviedol, že túto si spôsobil žalovaný sám, dodatočne si tam spravil žumpu. Závada č. 1 (podľa záznamu vád spísaného dňa 22.06.2010) bola odstránená. Závada č. 2 bola odstránená, odstraňoval ju L.. O. G., závada č. 3 nebola to vec žalobcu, bola to vada projektu, ale aj túto žalobca odstránil, závada č. 4, túto vadu žalobca neodstraňoval, nakoľko v samotnom projekte nebolo dohodnuté, že má žalobca robiť izoláciu, táto ani nebola fakturovaná. Žalobca tiež uviedol, že priebežne odstraňoval všetky vady, ktoré si uplatňoval žalovaný, problém bol v tom, že nikto za žalovaného nechcel žalobcovi podpísať protokol o odstránení vád. Žalovaný však počas celého konania zotrvával na svojom stanovisku, že zatekanie pivnice nebolo odstránené. 21. Nie bez významu je skutočnosť, že konajúci súd poukázal na znalecké posudky predložené žalovaným (posudok W.. L.. Ž., L.. G., L.. A.), ktoré sú súčasťou spisu, pričom v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca ich namietal, súd prvej inštancie im však pri vyhodnocovaní dôkazov nevenoval žiadnu pozornosť. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že súdna prax umožňuje posudzovať takýto znalecký posudok ako dôkaz listinou. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že ide o skutkovo a právne náročný spor, kde súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, napriek uvedenému sa však odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok odvolaciemu súdu javí ako jednostranný, pričom v súlade s čl. 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je okrem iného stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 22. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude jasne a zrozumiteľne dať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodniť. 23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).