Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/518/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214545 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214214545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: N. bytom W. XX, X., zastúpený: JUDr. Ján Benčura, advokát so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, proti žalovaným: 1. MAXI real, s. r. o. so sídlom Tomašikova 26, Bratislava, 2. Y. Y., bytom Y. 5, X., 3. Y. Y., bytom Y. 5, X., všetci zastúpení: TOP LEGAL TC, advokátska kancelária so sídlom Drieňová 17, Bratislava v konaní o zaplatenie 2 300 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 17. 06.2015, č. k. 52C/272/2014 -108, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.08.2015, č. k. 52C/272/2014 - 120, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 17.06.2015, č. k. 52C/272/2014 -108, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.08.2015, č. k. 52C/272/2014 - 120, v napadnutej časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1 150 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 06.12.2012 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 501,44 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a náhradu iných trov prvoinštančného konania vo výške 69 eur p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 602,71 eur k rukám právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade a náhradu iných trov konania vo výške 69 eur m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 348,65 eur a náhradu iných trov konania vo výške 69 eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, ostáva nezmenený. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1 150 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 06.12.2012 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 501,44 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a náhradu iných trov konania vo výške 69 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 602,71 eur a náhradu iných trov konania vo výške 69 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia 1 150 eur s príslušenstvom a voči žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 1 150 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukázal na Dohodu o zložení zálohy zo dňa 25.07.2012, ktorú uzatvoril so žalovanými v 1. až 3. rade na odpredaj nehnuteľnosti a to bytu č. XX nachádzajúcom sa v G.i, ulica Z., X., ktorý bol vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade. Žalobca zložil dňa 25.07.2012 zálohu na kúpnu cenu u žalovaného v 1. rade vo výške 2 300 eur, avšak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k predmetnému bytu nedošlo. Žalobca poukázal na čl. 2 ods. 4 písmeno a) Dohody o zložení zálohy (ďalej len Dohoda), v zmysle ktorej záujemca je oprávnený odstúpiť od dohody, ak dôjde k zisteniu takých závažných technických alebo právnych chýb nehnuteľností, ktoré odôvodňujú neuzatvorenie kúpnej zmluvy záujemcom. V zmysle čl. III. ods. 2 dohody, ak záujemca poruší ustanovenie čl. II ods. 4 je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi a predávajúcemu zmluvnú pokutu, každému vo výške 1 150 eur. Z dôvodu zistenia závažných technických a právnych chýb na prevádzanej nehnuteľnosti k porušeniu povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu žalobcom nedošlo. Technické a právne chyby popísal žalobca v odstúpení od zmluvy zo dňa 05. 12. 2012. Závažnou právnou chybou je nesúlad deklarovanej výmery podlahovej plochy bytu so skutočným stavom, začlenenie časti priestoru na spoločných častiach do bytu bez právneho vyporiadania a jeho nesúlad v popise bytu. Závažnými technickými chybami sú rozšírenie dverí v nosnej stene, rozšírenie kuchyne o balkón, presklenie balkónov bez dokladovania stavebného konania, ako aj vlhnutie steny v balkónovej časti. Žalovaní mu zloženú zálohu na kúpu bytu nevydali, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili a sú povinní bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške vydať. Žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania voči žalovaným vo výške 8,75% ročne od 06.12.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ustanovením § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že že strany sporu uzavreli dňa 25. 07. 2012 Dohodu o zložení zálohy. Žalobca v zmysle čl. II. bod 1 Dohody zaplatil rezervačnú zálohu vo výške 2 300 eur ako zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti - bytu č. XX na Z. ulici XX v X., ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 2. a 3. rade. Podľa čl. II. bod 2 Dohody sa zmluvné strany dohodli, že do uzatvorenia kúpnej zmluvy bude zaplatená záloha uschovaná v depozite žalovaného v 1. rade (sprostredkovateľa). 4. Nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva nedošlo, žalovaný v 1. rade tvrdil, že si predmetnú zálohu na kúpnu cenu, ktorú mal v úschove, sčasti započítal ako zmluvnú pokutu a to vo výške 1 150 eur, na ktorú mal voči žalobcovi nárok z dôvodu, že tento neuzatvoril so žalovanými v 2. a 3. rade kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k ich bytu. Časť žalobcom zloženej zálohy vo výške vyplatil žalovaným v 2. a 3. Rade, taktiež titulom zmluvnej pokuty. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta musí byť viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti medzi zmluvnými stranami. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade však neexistoval žiadny zmluvný vzťah (primárny záväzok), ktorý by zakladal nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu voči nemu z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti a to neuzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorý predávali žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaný v 1. rade ako realitná kancelária bol len uschovávateľom žalobcom zloženej rezervačnej zálohy na kúpu predmetného bytu. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená v zmysle čl. II. bod 1 Dohody len zmluva o úschove zaplatenej zálohy. Nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu nemôže byť odvodený od porušenia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti so žalovanými v 2. a 3. rade. Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu z tejto dohody. Preto je nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu voči žalobcovi vo výške 1 150 eur nedôvodný. Záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu do 31. 12. 2012 existoval medzi žalovanými v 1 a 2 rade ako budúcimi predávajúci a žalobcom , ako budúcim kupujúcim, a nie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, čím sa suma vo výške 1 150 eur , ktorú si žalovaný v 1. rade zo žalobcom zloženej zálohy na kúpu bytu ponechal, stala plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v 1. rade sa v tejto výške na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný v 1. rade je preto povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. S poukazom na vyššie uvedené preto súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi i istinu 1 150 eur. Zároveň, nakoľko sa žalovaný v 1. rade dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 06.12.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie zloženej zálohy - 05.12.2012. 6. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 OSP a priznal trovy právneho zastúpenia žalobcu za 6 úkonov právnej služby pri hodnote úkonov 61,41 eur, vychádzajúc z hodnoty veci 1 150 eur podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a vrátane režijných paušálov celkom právneho zastúpenia vo výške 501,44 eur. Zároveň priznal i iné trovy konania a to zaplatený súdny poplatok vo výške 69 eur. 7. K nároku žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade na zaplatenie sumy 1 150 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, tento nárok považoval za nedôvodný, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa osobne dvakrát zúčastnil prehliadky bytu žalovaných v 2. a 3. rade, čím mu bol známy jeho faktický stav. Tento stav mohol objektívne a bez existencie relevantných prekážok porovnať so stavom na liste vlastníctva. Preto právne vady bytu, ktorých neuvedenie vytýka žalovaným v 2. a 3. rade, mu boli dostatočne známe na základe obhliadok bytu a listu vlastníctva, ktorý mal k dispozícií, respektíve údaje si mohol v katastri nehnuteľností pozrieť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ žalobca namieta nesúlad inzerovaného textu na predaj bytu so skutočným stavom bytu, túto inzerciu nezabezpečovali žalovaní v 2. a 3. rade, ale žalovaný v 1. rade, ktorý predaj sprostredkoval. Podľa názoru súdu výmera podlahovej plochy bytu, ktorá bola v inzeráte uvedená, zodpovedá podlahovej ploche bytu, ktorá sa uvádza v zmysle platnej právnej úpravy. Navyše mal žalobca možnosť pripomienkovať návrhy kúpnych zmlúv, ktoré mu boli zaslané, čo aj urobil. Žalobca ani po pripomienkovaní prvého návrhu kúpnej zmluvy nevytýkal žiadne závažné právne vady bytu. Preto súd považuje tvrdenia žalobcu o závažných právnych vadách bytu, pre ktoré neuzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu so žalovanými v 2. a 3. rade, za účelové. 8. Pokiaľ žalovaný namietal závažné technické nedostatky, o ktorých nevedel, tieto tvrdenia súd považoval za nepreukázané a účelové. Poukázal na výpoveď svedka, ktorý sa za žalovaného v 1. rade obhliadky zúčastnil a ktorý inzeroval text predaja k predmetnému bytu na webovej stránke žalovaného v 1. rade, ktorý potvrdil, že obhliadka bola dostatočne dlhá, žalobcovi boli prezentované všetky podstatné skutočnosti technického stavu bytu, ktoré si mohol osobne overiť. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojej výpovedi aj žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade ako vlastníci bytu a budúci predávajúci boli po zložení zálohy zaviazaní v zmysle čl. II ods. 3 dohody neponúkať nehnuteľnosť ďalším záujemcom o kúpu bytu, pretože žalobca bez relevantných dôvodov odstúpil od dohody uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote do 31.12.2012, porušil svoju zmluvnú povinnosť, a preto zmluvná pokuta v zmysle čl. I ods. 3 dohody vo výške 1 150 eur je dôvodná. 9. Žalovaní v 2. a 3. rade sa nemohli na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, preto súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol. O náhrade trov konania žalovaných v 2. a 3. rade voči žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, v spojení s ustanovením § 149 OSP z dôvodu úspechu žalovaných v 2. a 3. rade súd im priznal náhradu trov konania za 6 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 92,12 eur (61,41 eur) a zvýšenej hodnoty o jednu polovicu podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 30,70 eur a to za 6 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu vo výške 602,71 eur a iné trovy konania, zaplatený súdny poplatok 252,50 eur (správne 69 eur, poznatok odvolacieho súdu). 10. Súd prvej inštancie náhradu trov právneho zastúpenia priznal podľa ich vyčíslenia, avšak túto náhradu trov právneho zastúpenia upravil z dôvodu, že žalobca sa žalobou voči žalovaným v 2. a 3. rade domáhal úhrady 1 150 eur, a nie sumy 1 300 eur, pričom takto určenú základnú sadzbu za úkon súd zvýšil o jednu polovicu základnej tarifnej odmeny za zastupovanie viacerých účastníkov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o sumu 30,70 eur. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby súd priznal žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 348,64 eur. Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že základná sadzba za úkon právnej pomoci, ktorá vychádza z hodnoty veci 1 150 eur, je 61,41 eur. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Mal za to, že vzhľadom na spoločné zastúpenie žalovaných v 2. a 3. rade, ich spoločná odmena predstavovala čiastku 61,41 eur a nemala byť ešte zvýšená o 50 %, t. j. o 30,70 eur. Naopak súd mal odmenu znížiť o 30,70 eur. 12. Zároveň žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pri úkone zo dňa 15.01.2015 nejde o účelne vynaložené náklady, keďže tento úkon nasleduje po úkone zo dňa 29.10.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, pričom účelnosť tohto úkonu žalovaní v 2. a 3. rade žiadnym spôsobom nezdôvodnili. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia pri hodnote 1 150 eur sú vo výške 348,65 eur (5 krát 61,41 eur) plus režijný paušál za rok 2014 a 2015 (8,04 + 33,56). 13. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i žalovaný v 1. rade a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1 150 eur, vrátane úroku z omeškania, ako aj nároku náhrady trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. zároveň žiadal priznať žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 69,71 eur za jeden úkon právnej služby a režijný paušál vo výške 8,39 eur. 14. Žalovaný v 1. rade poukázal na Dohodu o zložení zálohy zo dňa 25.07.2012 (ďalej len Dohoda) a to konkrétne na čl. III bod 1 a bod 2 a 3 predmetnej dohody, v zmysle ktorých, ak dôjde k podpisu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, je žalovaný v 1. rade oprávnený započítať si zálohu, zaplatenú žalobcom podľa čl . II bod. 1 Dohody na úhradu provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej s predávajúcim, a v zmysle čl. III bod 2 Dohody v prípade, ak žalobca poruší bod 4, čl. II dohody a neuzavrie so žalovanými kúpnu zmluvu, je žalovaný v 2. a 3. rade oprávnený odstúpiť od dohody a žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade, ale aj žalovanému v 1. rade zmluvnú pokutu podľa tohto bodu dohody vo výške 1 150 eur. Žalobca odstúpil od Dohody, pričom sa účelovo odvolával na nepravdivé tvrdenia a vytýkal na nehnuteľnosti závažné technické a právne vady. Keďže žalobca v zmysle dohody nepodpísal kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a neuhradil kúpnu cenu, žalovaní v 1. až 3. rade v zmysle čl. III bod 2 Dohody pristúpili k odstúpeniu od tejto dohody. Žalobca z dôvodu porušenia svojej zmluvnej povinnosti bol povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade zmluvnú pokutu vo výške 1 150 eur a taktiež žalovaným v 2. a 3. rade zmluvnú pokutu vo výške 1 150 eur. Žalovaný v 1. rade nesúhlasí s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súdu uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1 150 eur, vrátane úroku z omeškania z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď hlavným účelom dohody bolo zabezpečiť, aby žalobca realizoval dohodnutú kúpu so žalovanými v 2. a 3. rade, keď po oboznámení sa s obsahom dohody sa slobodne rozhodol prevziať na seba povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu a pre prípad porušenia sa zaviazal žalovanému v 1. rade, ale aj žalovaným v 2. a 3. rade zaplatiť zmluvnú pokutu. V danom prípade si strany presne a určito zadefinovali svoje povinnosti, ale aj sankcie v prípade, ak jedna zo zmluvných strán svoju povinnosť poruší. Žalobca v priebehu celého súdneho konania nespochybnil ani raz nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu v zmysle uzavretej dohody a ani žalobca kvalifikovane právne zastúpený sa nedomáhal neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty, nespochybňoval jej zmluvnú úpravu v dohode, zmluvnú pokutu plne rešpektoval. 15. Žalovaný v 1. rade poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR 1. ÚS 546/03, v zmysle ktorého sa orgán štátnej moci dopustí porušenia čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd i vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem jednoduchého práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takýmto prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Dohoda medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, plnenie bolo možné a obsah ani účel úkonu neodporuje zákonu ani ho neobchádza ani sa neprieči dobrým mravom, nie je tu žiadna slabšia strana, ktorú treba chrániť a ak áno, určite by to nemala byť strana, ktorá porušila svoje povinnosti. Zmluvná voľnosť je právny princíp, ktorý umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS48/2012, z 28. marca 2012, v zmysle ktorého právo plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromnoprávnych objektov, ktorá s ohľadom na morálne, mravné a etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov. Iba v prípade, ak všeobecný súd túto korekčnú a preventívnu funkciu práva nepretaví do rozhodovania v konkrétnej kauze a naruší zásadným spôsobom ústavnoprávny status niektorého účastníka súkromnoprávneho vzťahu daný hodnotami, ktoré ústavný poriadok chráni, otvára sa Ústavnému súdu SR priestor na zásah do výkonu kompetencie všeobecných súdov. Mal vzhľadom na názor Ústavného súdu SR za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ignoruje prejavenú vôľu strán. 16. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že v konaní bolo nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovanými v 1. až 3. rade dňa 25.07.2012 Dohodu o zložení zálohy na odpredaj nehnuteľnosti a to bytu v objekte Z. a tiež, že zložil u žalovaného v 1. rade zálohu na kúpnu cenu vo výške 2 300 eur uchovanú v depozite u žalovaného v 1. rade ako sprostredkovateľa. Tiež bolo nesporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný v 1. rade si predmetnú zálohu na kúpnu cenu sčasti započítal ako zmluvnú pokutu vo výške 1 150 eur z dôvodu, že žalobca neuzatvoril so žalovanými v 2. a 3. rade kúpnu zmluvu. Žalobca sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta musí byť viazaná na porušenie právnej povinnosti medzi zmluvnými stranami. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade však neexistoval žiaden primárny záväzok, ktorý by zakladal nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu. Tento nárok na zmluvnú pokutu nemohol byť odvodený od porušenia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanými v1. a 2. rade. Ak si teda žalovaný v 1. rade ponechal zloženú zálohu vo výške 1 150 eur bezdôvodne sa obohatil, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Dňom 06.12.2012 sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. 17. Žalobca si uplatňoval trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 83,76 eur. Žalovaný v 1. až 3. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 18. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 1. rade v súlade s ustanovením § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne. 20. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi istinu 1 150 eur, vrátane úroku z omeškania a náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov, žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov konania k rukám právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade. 21. V konaní bolo nesporné a i na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 25.07.2012 Dohodu o zložení zálohy. Tiež bolo v konaní nesporným, že žalobca zaplatil rezervačnú zálohu vo výške 2 300 eur ako zálohu na kúpnu cenu a záloha bola zaplatená a uschovaná v depozite žalovaného v 1. rade ako sprostredkovateľa. Nesporným bola i skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy bytu č. XX na ul. Z. nedošlo. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 150 eur, keď mal za to, že zmluvná pokuta musí byť viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti medzi zmluvnými stranami, pričom záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.12.2012 existoval len medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako budúcimi predávajúcimi, a nie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. 22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Je to najčastejšie vtedy, ak dlžník vlastným zavinením dlh nesplní vôbec, alebo nesplní riadne a včas. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. 23. Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, ktorá musí byť platne uzavretá. V prípade neplatnej zmluvy nemá Dohovor o zmluvnej pokute žiadne právne účinky. Dohoda o zmluvnej pokute je vedľajším dohovorom, ktorá je tak dlho platná, dokiaľ je platná hlavná zmluva. Preto zmluvnú pokutu môžu dojednať len osoby v postavení veriteľa a dlžníka hlavného (zmluvnou pokutou zabezpečeného) záväzku. V prospech tretej strany povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikne. To sa týka najmä sprostredkovateľskej zmluvy, kde okrem jej účastníkov vystupuje i tretia osoba, s ktorou sa má uzavrieť zmluva. Správny je preto právny názor súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neexistoval žiaden zmluvný primárny záväzok, ktorý by zakladal nárok žalovaného 1. rade na zmluvnú pokutu voči, nemu z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti (neuzavretie kúpnej zmluvy k bytu, ktorý predávali žalovaní v 2. a 3. rade). Žalovaný v 1. rade bol len uschovávateľom zloženej rezervačnej zálohy. Žalobca neporušil vo vzťahu k žalovanému žiadnu právnu povinnosť, vyplývajúcu z tejto dohody. 24. Podľa odvolacieho súdu je vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazaný na porušenie povinnosti, ktorú dlžník prevzal na seba na základe zmluvy; preto aj jednou z podmienok platnosti dojednania o zmluvnej pokute je to, aby bola v zmluve určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade sa vo výške 1 150 eur, ktorú si žalovaný ponechal, sa takýmto konaním bezdôvodne obohatil, a preto je povinný žalobcovi takéto bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka vydať a zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca vyzval žalovaného na vrátenie uloženej zálohy v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Odvolacie dôvody žalovaného v 1. rade vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie nie sú dôvodné. Pokiaľ žalovaný v 1. rade v odvolaní konštatuje, že hlavným účelom Dohodu o zložení zálohy bolo zabezpečiť, aby žalobca ako vážny záujemca realizoval dohodnutú kúpu so žalovanými v 2. a 3. rade, sám žalovaný v 1. rade poukázal na zmluvnú povinnosť len medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade, pričom pokiaľ Dohodu o zložení zálohy uzavrel i žalovaný v 1. rade, odvolací súd uvádza, že v prospech tretej strany (žalovaného v 1. rade) povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikne, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, zmluvnú pokutu môžu dojednať len subjekty v postavení veriteľa a dlžníka hlavného záväzku, pričom žalovaný v 1. rade takouto osobou nie je, preto odvolacie dôvody žalovaného v 1. rade o zmluvnej voľnosti žalobcu a žalovaného v 1. Rade sú nedôvodné . Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, neignoroval prejavenú vôľu žalovaného v 2. a 3. rade, vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade ako nedôvodnú zamietol, a teda neuprednostnil stranu žalobcu, (ktorá mala hrubo porušiť svoje zmluvné povinnosti). 25. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správne súd prvej inštancie žalovaného v 1. rade zaviazal žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu 1 150 eur, vrátane úroku z omeškania. Správny je i výrok súdu prvej inštancie, pokiaľ bol žalovaný v 1. rade zaviazaný k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 501,44 eur a náhrady iných trov konania vo výške 69 eur v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP, v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 OSP (procesný právny predpis ku dňu 30.06.2016 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 26. Len čiastočne dôvodné je odvolanie žalobcu a to, pokiaľ žalobca vytkol súdu prvej inštancie neúčelnosť úkonu žalovaných v 2. a 3. rade s ich právnym zástupcom - rokovanie zo dňa 15.01.2015, a to z dôvodu, že žalovaní v 2. a 3. rade účelnosť vykonania takéhoto úkonu žiadnym spôsobom neodôvodnili. Odvolací súd so stanoviskom žalobcu, že tento úkon nasleduje po úkone zo dňa 29.10.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nakoľko v prípade, že by žalovaný preukázal uskutočnenie tohto výkonu, jeho účelnosť by bola daná, nakoľko deň po tomto úkone bolo vytýčené pojednávanie na deň 16.01.2015. Keďže však žalovaní v 2. a 3. rade nepreukázali, že k rokovaniu s právnym zástupcom žalovaného dňa 15.01.2015 došlo a že sa uskutočnilo, odvolací súd tento úkon žalovaným v 2. a 3. rade nepriznal. 27. Nie je dôvodné odvolanie žalobcu, pokiaľ namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom základnú sadzbu za jeden úkon zvýšil o jednu polovicu základnej odmeny za zastupovanie viacerých účastníkov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Je síce pravdou, že v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, neobstojí tvrdenie zástupcu žalobcu, že ak súd odmenu zvýšil o 30,70 eur, urobil tak v rozpore s citovaným ustanovením, pretože odmenu mal znížiť o 30,70 eur. Trovy právneho zastúpenia tak, ako ich zástupca žalobcu vypočítal vo výške 348,65 eur) predstavujú len trovy právneho zastúpenia za jednu stranu sporu. V danom prípade však boli zastúpení dvaja žalovaní a práve pri druhej strane sporu sa základná sadzba tarifnej odmeny súdom prvej inštancie znížila o 50 %, avšak pri konečnom vyúčtovaní došlo „k zvýšeniu“ základnej sadzby tarifnej odmeny za prvú stranu sporu vo výške za 1 úkon 61,41 eur a u druhej strany sporu vo výške 30,70 eur a teda za zastupovanie dvoch osôb v predmetnom konaní základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 92,11 eur (61,41 eur + 30,70 eur). 28. Za 5 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 92,11 eur, vychádzajúc z hodnoty veci 1 150 eur a zvýšenej o jednu polovicu podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. , t. j. za dvoch účastníkov u jedného je základná sadzba tarifnej odmeny, u druhej strany sporu znížená základná sadzba tarifnej odmeny o 50 % podľa (§ 13 ods. 2 cit. vyhlášky), t. j. celkom vychádzajúc z hodnoty 92,11 eur je ich spoločná odmena: ( 61,40 x 5 = 307 eur) + (30,70 x 5 = 153,50 eur; 307 eur + 153,50 eur = 460,50 eur + režijný paušál 1 úkon 8,04 eur + 4 úkony po 8,39 eur = 41,30 eur. 460,50 eur + 41,30 eur = 501,80 eur). Odvolací súd zároveň priznal i iné trovy konania a to zaplatený súdny poplatok vo výške len 69 eur (súd prvej inštancie za iné trovy konania - zaplatený súdny poplatok uviedol v odôvodnení nesprávnu sumu 252,50 eur). Celom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 501,80 eur (5 úkonov právnej služby) a iné trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške 69 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov prvoinštančného rozsudku tak, ako je vyššie uvedené. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 369, ustanovenia § 262 ods.1, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech len v nepatrnej časti (plný úspech vo veci samej, len čiastočný neúspech, pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania), preto odvolací súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).