Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204296 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215204296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PEMOS, s.r.o., Mostová 93, 925 07 Mostová, IČO: 35 727 071, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/63/2015-103 zo dňa 25.1.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/63/2015-103 zo dňa 25.1.2017 potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, súdu doručenou dňa 19.2.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.200,- eur s príslušenstvom, spolu s náhradou trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.1.1999 uzatvoril so žalovaným Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na to, že dodávateľ BBC Auto, s.r.o. nedodal predmet Leasingovej zmluvy č. XXXX/XXXX, žalovaný predčasne ukončil leasingovú zmluvu a dňa 17.2.2000 si vyúčtoval čiastku 268.440,- Sk. Žalovaný v roku 1999 podal trestné oznámenie na konateľa spoločnosti BBC Auto, s.r.o. ako dodávateľa a na konateľa žalobcu ako nájomcu a požadoval náhradu škody vo výške 548.562,- Sk, ktorá bola žalovanému následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4To 93/2005 zo dňa 14.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4T 4/2003 zo dňa 27.4.2007 uhradená. Na základe uvedeného mal žalovaný uhradiť žalobcovi škodu vo výške 268.440,- Sk (8.910,58 eur), čo však ani napriek výzve na úhradu zo dňa 9.11.2007 neurobil. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje len časť pohľadávky vo výške 1.200,- eur z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku, nakoľko vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bolo vystavené dňa 17.2.2000. Žalovaný ďalej uviedol, že je zrejmé, že osoby, konajúce za dodávateľa leasingového nájomcu predstierali vážnu vôľu uzavrieť leasingovú zmluvu s cieľom vylákať od žalovaného finančné prostriedky. Leasingovú zmluvu tak možno považovať za absolútne neplatnú pre absenciu vážnej vôle na strane leasingového nájomcu. Finančné vyúčtovanie zo dňa 17.2.2000 je vyhotovené iba ako účtovné, nezohľadňujúce právny stav veci a suma uvedená v časti „Platby uhradené nájomcom“ v skutočnosti nepredstavuje sumu reálne uhradenú žalobcom žalovanému, ale zahŕňa sumu, ktorú páchatelia deklarovali ako uhradenú žalobcom dodávateľovi, z ktorej žalovaný nedostal nič. O túto sumu sa iba v rámci zápočtu znížila suma, ktorú páchatelia podvodom vylákali od žalovaného pod zámienkou predaja vozidla. Páchatelia tak nespôsobili žalovanému škodu vo výške kúpnej ceny vozidla vo výške 937.506,- Sk, ale škodu nižšiu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný zaplatil dodávateľovi na základe dohody o započítaní a sumou prípadne prijatých platieb žalobcu žalovanému. Toto finančné vyúčtovanie nie je uznaním pohľadávky, ale iba účtovným vyčíslením. Žalobca teda žalovanému zaplatil iba 70.122,- Sk + 9.375,- Sk + 84.064,- Sk, spolu 163.561,- Sk, pričom nároky žalovaného voči žalobcovi z leasingovej zmluvy boli vo výške 200.001,- Sk (zmluvné pokuty 50.000,- Sk + 46.885,- Sk + 93.751,- Sk). Účtovne má teda práve naopak žalobca voči žalovanému záväzok vo výške 36.440,- Sk. 4. K námietke premlčania žalobca uviedol, že v súlade s § 392 ods. 1 a § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, k plneniu zo strany dodávateľa BBC Auto, s.r.o. voči žalovanému, došlo dňa 27.4.2007, a teda týmto dňom mal žalovaný uhradiť pohľadávku. Premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 27.4.2007, kedy bola i prvýkrát možnosť uplatniť si túto pohľadávku na súde; toto však nebolo reálne možné, nakoľko daná pohľadávka bola riešená na súde od 1.3.2005 v rámci obnovy konania obžaloby sp. zn. 1T 60/2009, ktorá bola ukončená dňa 18.7.2012. Na základe uvedeného v období od 28.4.2007 do 18.7.2012 bola premlčacia doba prerušená a opäť začala plynúť dňom 19.7.2012 a 10-ročná premlčacia doba sa teda končí dňom 26.4.2017. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že predmetný nárok premlčaný nie je. 5. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok súd zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BBC Auto, s.r.o. ako dodávateľom dňa 4.1.1999 Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť dodávateľovi sumu vo výške 937.506,- Sk za motorové vozidlo E. Q. X,X C. XXLH a žalobca sa zaviazal uhradiť v zmysle Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 31.12.1998 sumu vo výške 375.002,- Sk - faktúru č. XXXXXXXXX. V bode 3 predmetnej dohody je zároveň uvedené, že žalobca uhradil dodávateľovi sumu vo výške 304.880,- Sk ako zálohu na nákup automobilu a dodatočne sa rozhodol uzatvoriť leasingovú zmluvu so žalovaným a v bode 4 sa strany dohodli na vzájomnom započítaní tak, že žalovaný uhradí dodávateľovi sumu vo výške 632.626,- Sk po podpise dohody a súčasne žalobca uhradí žalovanému sumu vo výške 70.122,- Sk ako časť nultej zvýšenej splátky. 6. Z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že v tomto vyúčtovaní žalovaný zhrnul vyúčtovanie Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že finančný nárok žalovaného predstavuje sumu vo výške 200.001,- Sk, pričom platby uhradené žalobcom prestavujú spolu sumu vo výške 468.441,- Sk, a teda žalovaný uhradí žalobcovi sumu vo výške 268.440,- Sk. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 269 ods. 2, 387 ods. 1 a 2, 388 ods. 1, 391 ods. 1, 394 ods. 1, 397, 402 a 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúcich premlčanie a uznanie záväzku. 8. Súd prvej inštancie v závere svojho rozsudku konštatoval, že žalobca si v tomto konaní odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.200,- eur s príslušenstvom od vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 dôvodiac naplnením požiadavky žalovaného na zaplatenie jeho nároku na náhradu škody spolu vo výške 548.562,- Sk. S predmetným nárokom žalobcu však nesúhlasil žalovaný, ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že v skutočnosti nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného ale o podvod, ktorého dôsledkom bol vznik škody na majetku žalovaného. Súčasne trval na tom, že finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 bolo vyhotovené len ako účtovné, nezohľadňujúce právny stav veci. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spočítavania premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok o ktorého premlčanie ide uplatní na súde. 9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 4.1.1999 Leasingovú zmluvu č. XXXX/XX, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo E. Q. X,X C. XXLH. Nakoľko došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 17.2.2000 oznámil žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy mu bude uhradený až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi. 10. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto návrh žalobcu zamietol. 11. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Leasingovej zmluvy č. XXXX/ XX zo dňa 4.1.1999, ktorá bola však z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k žalovanému predčasne ukončená, pričom uvedený skutok, ktorým bola žalovanému spôsobená škoda na majetku, bol prejednaný v rámci trestného konania. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného, ktorý považoval nárok žalobcu za premlčaný tak, ako to špecifikoval v bode 26. svojho rozsudku 23Cb/63/2015 zo dňa 25.1.2017. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciou žalovaného, uvedenou v podaní zo dňa 9.3.2016, ktorá sa týkala uznania záväzku, za ktoré žalobca považoval vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy zo dňa 17.2.2000. Konajúci súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu, týkajúcu sa spočívania premlčacej doby, kde žalobca tvrdil, že dňa 27.4.2007 došlo k plneniu zo strany dodávateľa voči žalovanému (pričom táto skutočnosť je založená výlučne na základe tvrdení žalobcu) a až dňa 18.7.2012 bola v rámci obnovy trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T 60/2009 právoplatne vec skončená, a teda v období od 28.4.2007 do 18.7.2012 bola premlčacia doba prerušená. Na základe týchto skutočností nemožno v žiadnom prípade prijať záver o tom, že došlo k spočítaniu premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia lehota prestáva plynúť, keď sa nárok, o ktorého premlčanie ide, uplatní v súdnom konaní, čo sa v danom prípade nestalo a žalobca si svoju pohľadávku uplatňuje v rámci predmetného konania po viac ako 16 rokoch. Rovnako je právne irelevantná argumentácia žalobcu vo vzťahu k trestnému konaniu pod sp. zn. 1T 60/2009, nakoľko skutočnosť, že v minulosti prebiehali trestné konania, je vo vzťahu k prejednávanému predmetu veci nepodstatná. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomeru úspechu strán sporu, keď vo výroku správne uviedol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v odôvodnení zrejme chybou v písaní bolo uvedené, že nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému). 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že vznik záväzku žalovaného voči žalobcovi súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nespochybnil. Podotkol, že obchodnoprávny vzťah medzi dvoma právnickými osobami vznikol uzatvorením Leasingovej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 31.12.1998. Nakoľko dodávateľ auta BBC Auto, s.r.o. napriek mnohým urgenciám auto nedodal a ani prenajímateľ BPT Leasing, a.s. neponúkol náhradné riešenie, čo je povinnosťou prenajímateľa, dňa 4.1.1999 bola uzatvorená trojdohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a nakoniec bola leasingová zmluva zrušená. Prenajímateľ - žalovaný dňa 17.2.2000 vykonal vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a v tento deň ho odovzdal aj so sprievodným listom nájomcovi. V zmysle tohto vyúčtovania prisľúbil žalovaný zaplatiť nájomcovi čiastku 268.440,- Sk s podmienkou úhrady po vrátení finančnej čiastky od BBC Auto, s.r.o., ktorú im zaplatil. Podľa názoru žalobcu je predložené vyúčtovanie podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka uznaním záväzku. Odvolateľ - žalobca poukázal tiež na ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka a uviedol, že premlčacia doba je síce 4-ročná, ale začiatok plynutia premlčacej doby je dátum zaplatenia nároku BPT Leasing, a.s. voči dodávateľovi BBC Auto, s.r.o., sumu 548.562,- Sk. Nakoľko právny zástupca žalovaného deklaroval a vyvrátil tvrdenie o úhrade nároku žalovaného od dodávateľa, a súd tento fakt nevyvrátil, čím sa nenaplnila litera zákona o začiatku plynutia premlčacej doby. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nepredložil ani výsledok súdneho konania v danej veci v občiansko- súdnom konaní. Odvolateľ ďalej vyjadril svoj názor, že pre posúdenie otázky premlčania je nevyhnutné vymedziť nielen dĺžku premlčacej doby, ale aj jej začiatok, t.j. deň, odkedy premlčacia doba začína plynúť. Uplatňovať právo po prvý raz sa môže po uplynutí dňa zročnosti. Zročnosť môže byť určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dohodou účastníkov. Odvolateľ má za to, že v prejednávanej veci sa uplatňuje dohoda účastníkov v zmysle listu žalovaného zo dňa 17.2.2000. Za procesnú vadu predmetného konania odvolateľ považuje skutočnosť, že v priebehu súdneho konania, čiže od podania návrhu žalobcu do vyhlásenia rozsudku došlo ku zmene konajúceho sudcu bez odôvodnenia. BPT Leasing, a.s. svojím listom zo dňa 14.11.2002 opätovne potvrdila oprávnenosť pohľadávky žalobcu a prisľúbila ju uhradiť na účet SIPO s.r.o., čo rovnako nikdy nenaplnila, preto žalobca v roku 2007 odstúpil od zmluvy so SIPO s.r.o. na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a trvá na tom, že celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 268.440,- Sk, v prepočte 8.910,58 eur je právoplatná a nepremlčaná. Z tohto vyplýva, že i nárokovaná čiastka 1.200,- eur v predmetnom konaní je opodstatnená. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací - § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 17. K námietke žalobcu, že v konaní došlo ku zmene sudcu bez odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na č.l. 28 spisu súdu prvej inštancie, ktorého obsahom je Úradný záznam o skutočnosti, že v zmysle Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2015 zo dňa 24.6.2015 s účinnosťou od 1.7.2015, bod I. ods. 1. bol predmetný spis prerozdelený a pridelený na konanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi, JUDr. Patrikovi Števíkovi. Námietka odvolateľa - žalobcu je preto nedôvodná. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za vnútorne konzistentné a zrozumiteľné (napriek chybám v písaní v bode 3. a v bode 34. rozsudku, keď je nesprávne namiesto žalovaný uvedené žalobca), keď odôvodnil premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k všetkým častiam jeho argumentácie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že všeobecne možno premlčanie charakterizovať ako dobu, v rámci ktorej je veriteľ povinný si svoje právo uplatniť a po uplynutí ktorej sa jeho právo výrazne oslabuje možnosťou dlžníka uplatniť námietku premlčania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 5/98 na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku. V prejednávanej veci bolo jednoznačné, že žalovaný námietky premlčania kvalifikovane uplatnil. 19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil premlčanie v súvislosti s vyúčtovaním pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy zo dňa 17.2.2000 (kde však žalovaný, v rozpore s tvrdením žalobcu popieral, že by sa jednalo o uznanie záväzku), keď premlčacia lehota by začala v danom prípade plynúť v roku 2000 a uplynula by najneskôr v roku 2004, teda viac ako 10 rokov pred podaním predmetného návrhu. Otázku premlčania súd prvej inštancie právne posudzoval podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď žalobca svoj nárok odvodzoval práve z vyššie uvedeného vyúčtovania zo dňa 17.2.2000 a dospel preto k správnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu. 20. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Žalobca dôkaz, ktorý by preukazoval opodstatnenosť jeho nároku v konaní nepredložil. 21. Podľa čl. II ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2005 Z.z. (CSP), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/196/2016-120 zo dňa 19.10.2017, ktorým odvolací Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/96/2014-87 zo dňa 22.3.2016 vydaný v analogickej veci. Treba tiež zdôrazniť, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 24. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).