Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213441 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215213441.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Sumlux, s.r.o., Bitúnková 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 061 436, (pôvodne Dopravné nehody s.r.o.), zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovaným 1/ Groupama Garancia Biztosíto Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarská republika, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, 2/ J. B., Q.. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX U., zast. Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, 821 08 Bratislava, pre zaplatenie 381,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/252/2015-94 zo dňa 5.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/252/2015-94 zo dňa 5.10.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 381,60 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 29.05.2013 o 19:00 hod. na F.S. ulici v U. vodič vozidla vo vlastníctve žalovaného v 2. rade značky J. X Y. P.: U. zapríčinil dopravnú nehodu. Jedným z poškodených účastníkov nehody bol H. S., F. X, XXX XX U. ako vlastník motorového vozidla značky N. W. Y. P.: U.. Vozidlo poškodeného bolo v servise 10 dní, počas ktorých poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s ním dve zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Na základe týchto zmlúv si prenajal vozidlá značky N. W. Y. P.: U. a K. G. Y. P.: XAZXXXX. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného náklady na zapožičanie náhradných vozidiel od žalobcu predstavovali sumu 381,60 eur. Poškodený si následne dňa 19.06.2013 písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade. Dňa 19.06.2013 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu škody vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradných vozidiel a nákladov s tým súvisiacich. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému v 1. rade (poisťovateľovi vozidla vo vlastníctve žalovaného v 2. rade) a voči žalovanému v 2. rade uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 381,60 eur ako nepreplatené náklady za prenájom náhradných vozidiel spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovami konania. Žalovaný v 2. rade v podanom odpore uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko mu nebolo preukázané, že k postúpeniu pohľadávky prišlo. Bola mu dňa 06.10.2015 doručená iba fotokópia zmluvy o postúpení práva na náhradu škody. Ďalej uviedol, že do momentu prevzatia platobného rozkazu o nároku poškodeného nevedel, žalobca si totiž u žalovaného v 2. rade neuplatnil nárok na náhradu škody, preto vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že došlo k zaplateniu faktúry č. XXXX/XXX za nájom vozidiel, t.j. že došlo k zmenšeniu majetku na strane poškodeného. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore argumentoval, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť používania náhradného motorového vozidla ako následku škodovej udalosti. Má za to, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti alebo z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Na pojednávaní dňa 5.10.2016 žalobca potvrdil, že poškodený nezaplatil faktúru za nájom dopravných prostriedkov. Navrhol doplniť dokazovanie o výsluch poškodeného, pripojenie likvidačného spisu a vyjadrenie autoservisu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nemá oporu v zákone. Žalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody, ktorá vznikla poškodenému H. S. tým, že v dôsledku zapríčinenia dopravnej nehody žalovaným v 2. rade (ktorý má so žalovaným v 1. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) zostalo vozidlo poškodeného nepojazdné, vyžiadalo si opravu v servise niekoľko dní, kvôli čomu bol poškodený nútený prenajať si náhradné vozidlá u žalobcu. Poškodený uzatvoril so žalobcom dve zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorých mu žalobca vystavil faktúru č. XXXX/XXX za nájom vozidiel od 10.06.2013 do 19.06.2013. Poškodený túto faktúru žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Následne dňa 19.06.2013 si poškodený uplatnil u žalovaného v 1. rade nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradných vozidiel za účelom dopravy do zamestnania a zabezpečenia chodu domácnosti. V rovnaký deň uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ktoré malo vzniknúť poškodenému ako dôsledok potreby zapožičania náhradných motorových vozidiel. Súd žalobou uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to že k vzniku škody na strane poškodenej strany vôbec došlo. V danom prípade síce žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvy o nájme dopravného prostriedku a vystavil mu za nájom vozidiel faktúru č. XXXX/XXX, sám žalobca však na pojednávaní potvrdil, že poškodený uvedenú faktúru žalobcovi nezaplatil. V dôsledku tejto skutočnosti nie je možné konštatovať, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 2. rade došlo k zmenšeniu majetku poškodeného o žalovanú sumu 381,60 eur, keďže ju žalobcovi poškodený do dnešného dňa neuhradil. Keďže poškodenej strane v súvislosti s nájmom motorových vozidiel nevznikla žiadna škoda, k platnému postúpeniu práva na náhradu tejto škody podľa zmluvy zo dňa 19.06.2013 z poškodeného na žalobcu nedošlo. Poškodený teda nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná táto škoda ešte nevznikla. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z titulu náhrady škody vyplývajúcej z potreby zabezpečenia náhradných vozidiel poškodeným, t.j. práva, postúpenie ktorého bolo predmetom zmluvy zo dňa 19.06.2013. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd im priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tvrdením, že neuhradením fakturovanej sumy faktúrou č. 2013/059 poškodeným/postupcom pánom S. H. žalobcovi nevznikla postupcovi škoda, a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu práva na náhradu škody. Žalobca svoj nárok na preplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal. Uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil všetky relevantné listinné dôkazy. Poukázal na skutočnosť, že predmetná škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade. V súvislosti s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov si žalobca túto škodu uplatňuje aj u žalovaného v 1. rade. Argumentáciou žalovaného v 1. rade, podľa ktorej je povinnosť poškodeného zapožičať si náhradné vozidlo za cenu obvyklú v danom regióne je neprípustná. Žalobca zdôraznil, že škodovou udalosťou prišlo bez zavinenia poškodeného/postupcu k zmenšeniu jeho majetkového stavu, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu, resp. aby robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Žalobca zotrváva na tom, že doklad o zaplatení nájomného zo strany poškodeného, ktorým súd podmieňuje priznanie nároku v konaní nebolo potrebné predkladať, nakoľko žalobca takýmto dôkazom nedisponuje, resp. takýto doklad neexistuje. Zdôraznil, že dňa 10.6.2013 bola zo strany žalobcu poškodenému vystavená faktúra č. XXXX/XXX za prenájom motorového vozidla. V rámci biznis-modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť je podľa názoru žalobcu nemysliteľné, aby súd požadoval predloženie dokladu o zaplatení nájomného zo strany poškodeného, pretože úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie ods. 6 Platobné podmienky písm. f) Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, ktorý stanovuje, že ceny sa riadia verejným cenníkom prenajímateľa a jeho subdodávateľov, ak nebude písomne dohodnuté inak. V prípade poistnej udalosti hradí nájom náhradného vozidla poisťovňa vinníka, avšak za podmienok, že poškodení splní všetky požiadavky a podmienky nutné k výplate poistného plnenia za nájom náhradného vozu, vrátane STK na svojom vozidle. V prípade, že nájomca bude uznaný za vinníka dopravnej nehody alebo nesplní vyššie uvedené podmienky, hradí nájom náhradného vozidla v plnej výške zo svojich finančných zdrojov. 5. Doklad o úhrade za prenájom vozidla žiadnym spôsobom nemôže spochybniť alebo vyvrátiť nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v konaní je listinnými dôkazmi preukázané, že prišlo ku škode, pričom nárok na jej náhradu bol postúpený z poškodeného na žalobcu. 6. Zdôraznil, že dôkaz - potvrdenie o servise motorového vozidla dostatočne jasne preukazuje dátum začatia opravy a ukončenia opravy motorového vozidla, pričom tieto dni sa zhodujú s dobou nájmu uvedenou vo faktúre č. XXXX/XXX. Je nesporné, že po túto dobu sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom počas tejto doby poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo. 7. Doklad o odovzdaní poškodeného vozidla a doklad o úhrade za servis vozidla sú v tejto veci irelevantné a nadbytočné, nakoľko predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom motorového vozidla. Mal za to, že podstatné je, že poškodenému vznikla škoda na vozidle, pričom po dobu opravy využíval prenajaté motorové vozidlo, čím mu vznikla škoda. Otázka v akom rozsahu toto vozidlo využíval počas doby, po ktorú bolo poškodené vozidlo v servise je rovnako irelevantnou. Je nutné považovať za bežné, že osoba vo veku poškodeného/postupcu využíva vlastné motorové vozidlo za účelom jeho využitia na dopravu do zamestnania vzdialeného niekoľko desiatok kilometrov od miesta bydliska a späť, na prevoz tovaru v rámci plnenia pracovných úloh zo zahraničia, na zabezpečenie chodu domácnosti, pri nákupoch, starostlivosti o rodinu, k cestám k lekárovi a k uspokojovaniu osobných potrieb a záujmov a pod.. 8. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ ide o samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť súd prvej inštancie spochybnil, v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s argumentáciou súdu. Zmluva o postúpení pohľadávok je určitá a zrozumiteľná, pričom určenia dňa, miesta a poškodeného vozidla je podľa jeho názoru postačujúce pre určitosť zmluvy. Mal za to, že zmluvu o postúpení pohľadávok je potrebné vykladať v spojitosti s ostatnou dokumentáciou svedčiacou o konkrétnej škode, ktorá pôvodne poškodenému subjektu vznikla. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že škoda vznikla, nakoľko reálne mal pôvodne poškodený subjekt zapožičané motorové poškodený subjekt zapožičané motorové vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla, pričom náklady na zapožičanie vozidla boli vyčíslené pre poškodeného faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 10.6.2013. Nakoľko tento nárok podľa názoru žalobcu mal znášať žalovaný 1/, uplatnil si pôvodne poškodený subjekt tieto náklady u žalovaného 1/, pričom následne tento jasne špecifikovaný a zrozumiteľný nárok postúpil na žalobcu. 9. Zdôraznil, že s argumentáciou žalobcu sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2016 vydaným pod č.k. 2Cob/272/2015-106. 10. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 381,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,85 % zo sumy 381,60 eur odo dňa 19.6.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaní 1. a 2. sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania, resp. žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 255,50 eur. 11. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 15.12.2016 a žalovanému v 2. rade dňa 8.12.2016. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o postúpení práva na náhradu škody zo dňa 19.6.2013 uzatvorená medzi žalobcom a postupcom (p. S. H.) hovorí iba o postúpení nároku na náhradu škody, pričom žalobca nepreukázal, že vznikla škoda v súvislosti s nájmom motorového vozidla, a dokonca sám žalobca potvrdil, že za nájom motorového vozidla nikdy nebolo nič zaplatené, čiže nemôže ani tvrdiť, že žalobca nadobudol právo na náhradu škody, ak žiadna škoda nevznikla. Uviedol, že je nepochybné, že postupca (p. S. H.) za nájom motorového vozidla nezaplatil, čo vyplýva aj z dokumentov predložených žalobcom. Žalobca má stále nárok na zaplatenie faktúry č. 2013/059 voči postupcovi p. S. H., avšak pokiaľ táto faktúra nie je zo strany postupcu zaplatená, tak postupcovi, p. S. H. žiadny nárok na náhradu škody ani nevznikol. Pokiaľ žalobca chcel podľa názoru žalovaného v 2. rade nadobudnúť nárok na náhradu škody od postupca, tak mala byť najskôr zaplatená predmetná faktúra a následne mal žalobca od postupcu kúpiť právo na náhradu škody. Takýto model je však pre žalobcu zrejme nevýhodný, pretože by musel zdaniť platbu za faktúru č. XXXX/XXX a súčasne kúpiť pohľadávku od postupcu, ktorú by musel viesť v účtovníctve a v prípade, že by sa nárok na náhradu škody vymohol, tak by takýto príjem musel zdaniť opäť. Uviedol, že nie je možné tvrdiť, že na základe vystavenej faktúry vznikla škoda. Faktúra sama osebe nie je dôkazom o tom, že právo alebo nárok na plnenie vznikol, t.j. na základe faktúry nevzniká právo na platbu a rovnako ani nevzniká právo na náhradu škody. Faktúra je výlučne daňovým dokladom, ktorý iba popisuje, že prišlo k dodaniu tovaru alebo služby alebo k uplatneniu si iného nároku. 12. Žalobca sa odvoláva na VOP k zmluve o nájme dopravného prostriedku, pričom zdôrazňuje, že v prípade poistnej udalosti hradí nájom náhradného vozidla poisťovňa vinníka. Takéto VOP však zavádzajú spotrebiteľa (nájomcu), pretože poisťovňa nie je účastníkom zmluvného vzťahu. Navyše žalovaný v 2. rade zdôraznil, že nevie, prečo teda žalobca žaloval aj žalovaného 2/, ak úhradu nájomného mala zaplatiť podľa VOP poisťovňa. Žalovaný 2/ tiež poukazuje na to, že VOP hovoria o zaplatení nájmu náhradného vozidla a nie o náhrade škody za nájom náhradného vozidla. Predmetom tohto súdneho konania je nárok na náhradu škody a nie nárok na platbu za nájom motorového vozidla. 13. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ tvrdí a aj v súdnom konaní preukázal, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, tak je bezpredmetné, aby sa žalovaný 2/ vyjadroval k výške nároku na náhradu škody. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalovaného 1/ a tiež je názoru, že postupca p. S. H. si v neprimeranom rozsahu prenajal náhradné motorové vozidlo, keďže jeho vozidlo bolo pojazdné a spĺňalo požiadavky cestného zákona. 14. Zdôraznil tiež, že je nepochybné, že zmluva o postúpení práv a povinností hovorí výlučne o bezplatnom postúpení práva na náhradu škody, a predmetom tejto zmluvy nie je vysporiadanie úhrady nájomného za prenájom motorového vozidla, navyše žalobca sám potvrdil, že faktúry za nájom motorového vozidla nemá zaplatené. Pokiaľ súd nedokáže presvedčivo uviesť ústavné právo sporovej strany na spravodlivé súdne konanie a právo na súdnu ochranu, kde zmluva uvádza, resp. z ktorého zmluvného ustanovenia vyplýva zaplatenie nájmu, tak nie je možné na takéto nepodložené závery prihliadať a je nutné takéto rozhodnutie zrušiť z dôvodu arbitrárnosti a porušenia práva sporovej strany na spravodlivé súdne konanie a práva na súdnu ochranu. 15. Žalovaný 2/ zdôraznil, že pokiaľ bude vo veci vydané opätovné rozhodnutie, ktoré nebude odôvodnené a bude uvádzať závery, ktoré nevyplývajú z predložených dôkazov, tak sa žalobca obráti na ústavný súd z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, najmä práva na súdnu ochranu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil trovy konania v celkovej sume 175,42 eur. 16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade. Poukázal na skutočnosť, že podľa rozhodnutia 55/1971 škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Poukázal tiež na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/986/2001, v zmysle ktorého pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Žalovaný v 1. rade má za to, že poškodenému S. H. žiadna ujma v jej majetkovej sfére vychádzajúc z judikatúry nevznikla. Poškodený údajne počas opravy svojho motorového vozidla používal náhradné motorové vozidlo žalobcu. Po ukončení užívania toto vrátil žalobcovi. Za používanie motorového vozidla poškodený vychádzajúc z tvrdení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 5.10.2016 žalobcovi nezaplatil. Poškodený teda počas údajnej opravy svojho motorového vozidla používal náhradné motorové vozidlo bezodplatne. Existencia samotnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (poškodenému) nie je skutočnou škodou. Pokiaľ dlžník nepreukáže zaplatenie pohľadávky veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu. Má za to, že poškodený nemohol platne postúpiť svoj nárok na náhradu škody, nakoľko tento by mu v zmysle judikatúry NS ČR sp. zn. 25Cdo/986/2001 vznikol až úhradou nájomného za náhradné motorové vozidlo, k čomu nedošlo. Za predpokladu, že by súd druhej inštancie dospel k právnemu záveru, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, z dôvodu opatrnosti namieta nevyhnutnosť a účelnosť používania náhradného motorového vozidla, absenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, neúmernosť výšky nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vo vzťahu ku škode na poškodenom motorovom vozidle a počiatok ako aj výšku úrokov z omeškania. Zdôraznil, že motorové vozidlo poškodeného S. H. bolo po dopravnej nehode pojazdné, a teda do doby, kým sa na ňom oprava nezačala vykonávať nič nebránilo poškodenému, aby toto vozidlo používal a po dokončení opráv ho z autoservisu vyzdvihol a znovu na ňom jazdil. Má za to, že motorové vozidlo poškodený S. H. používal prevažne na súkromné účely a nie za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. 17. Vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade k odvolaniu žalobcu boli doručené žalobcovi dňa 19.1.2017; žalobca k týmto vyjadreniam stanovisko nezaujal. 18. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 19. Podľa ustanovenia § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 381,60 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 29.5.2013 o 19:00 hodine na F. ulici v U. vodič vozidla vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, značky J. X, P.: U. zapríčinil dopravnú nehodu. Jedným z poškodených účastníkov nehody bol H. S., F. X, U. ako vlastník motorového vozidla zn. N. W., P.: U.. Vozidlo poškodeného bolo v servise desať dní, počas ktorých poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s ním dve zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Na základe týchto zmlúv si prenajal vozidlo zn. N.. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného, náklady na zapožičanie náhradných vozidiel od žalobcu predstavovali sumu 381,60 eur. Poškodený si následne 19.6.2013 písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade. Dňa 19.6.2013 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu škody vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradných vozidiel a nákladov s tým súvisiacich. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému v 1. rade poisťovateľovi vozidla vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a voči žalovanému v 2. rade uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 381,60 eur ako náklady za prenájom náhradných vozidiel spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovami konania. 21. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdiť, či bol splnení jeden zo základných predpokladov nároku na náhradu škody, a to vznik škody. 22. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 524 Obč. zák. a § 4 ods. 1, 2 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došiel však k nesprávnemu záveru, že nebol preukázaný vznik škody, v tomto prípade zaplatenie nájomného poškodeným žalobcom. 23. Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry až škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady za požičanie veci, ktoré mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného v 1. rade. 24. V tomto prípade je predmetom sporu skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. v spojení so zákonom č. 81/2001 Z.z., t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledku poškodenia veci, ktoré platí aj pre prenájom náhradného vozidla. 25. Pokiaľ ide o záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody u poškodeného, t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení. Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody ako aj ujmy z dôvodu zapožičania motorového vozidla a ďalších nákladov zo dňa 19.6.2013, uzatvoril poškodený ako postupca s pôvodným žalobcom Dopravné nehody s.r.o. ako postupníkom, ktorá bola zároveň prenajímateľom predmetného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. 26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného v tomto prípade supluje samotné postúpenie pohľadávky. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože postúpené bolo právo na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok dopravnej nehody, nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Obč. zák.. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíval v nákladoch na zapožičanie vozidla. Náklady síce poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi, t.j. žalobcovi nezaplatil. K splneniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca sám vymáha dlh od žalovaných. 27. Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou, že je irelevantné v akom rozsahu poškodený vozidlo používal počas opravy. Podľa súdnej judikatúry skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch za vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré by prevýšilo náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť účelnosť a primeranosť nákladov na vypožičanie vozidla, t.j. zaoberať sa výškou žalovanej sumy. 28. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).