Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/99/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213441 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215213441.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Sumlux, s.r.o., Bitúnková 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 061 436, zast.: HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 334 proti žalovanému: 1/ Groupama Garancia Biztosíto Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarská republika, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750 a proti žalovanému: 2/ J. B., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX/X, XXX XX U.-R., zast.: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, 821 08 Bratislava o zaplatenie sumy 381,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/252/2015-166 zo dňa 10.4.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/252/2015-166 zo dňa 10.4.2019 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e . Žalovanému 2/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.) a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 381,60 eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 9.4.2019 vzal žalobu späť z dôvodu úhrady uplatnenej pohľadávky žalovaným 1/ (mimosúdna dohoda). 3. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ani žalobcovi ani žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže došlo k mimosúdnej dohode. Žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko žalovaný 2/ nezavinil svojím konaním zastavenie konania. 4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku III. o nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru o uzavretí mimosúdnej dohody, keďže podľa vyjadrenia žalobcu k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo, pretože s jej návrhom nesúhlasil žalovaný 2/. Žalobca ani v rámci späťvzatia žaloby takúto dohodu neuvádza. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že procesne zavinil zastavenie konania. Žalovaný 1/ uhradil uplatnený nárok, avšak fakticky ho uhrádzal za žalovaného 2/, ktorý je poistencom žalovaného 1/ a ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil škodovú udalosť, ktorej následky za žalovaného 2/ likvidoval žalovaný 1/ ako poistnú udalosť. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, resp. jeho zmätočnosť. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania. 5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.5.2019 uviedol, že žalobcovi uhradil na základe mimosúdnych rokovaní žalovanú istinu aj trovy konania, preto považuje za správne, ak žalobcovi už súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Avšak na druhej strane rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ vedie k nespravodlivému výsledku konania. Žalovaný 1/ prezentoval názor, podľa ktorého v prípade, ak je nárok na náhradu škody uplatnený voči poisťovateľovi, ako aj voči samotnému vinníkovi škodovej udalosti a jeden zo žalovaných uhradí počas konania žalovaný nárok, nevznikne druhému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na záver žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na úhradu trov konania voči žalovanej 2/. Takýto návrh nemá oporu v žiadnom ustanovení. 6. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 3.6.2019 uviedol, že v konaní nie je vecne pasívne legitimovaný a žalobca si mal svoj nárok uplatniť výlučne voči žalovanému 1/, a teda žalobca podal žalobu voči žalovanému 2/ bez právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že mu žalovaný 2/ niečo plnil alebo konal počas konania. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Odvolací súd v súvislosti s náhradou trov konania konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie pôvodne upravená v § 146 ods. 2 a v § 147 O.s.p. bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 933 s.). 10. V posudzovanej veci podal žalobca žalobu o zaplatenie sumy 381,60 eur s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu dňa 9.4.2019 zobral žalobca žalobu späť, pričom uviedol, že žalovaný 1/ mu žalovanú sumu zaplatil dňa 22.1.2019. O tejto skutočnosti predložil dôkaz - výpis z účtu. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bola uzavretá (ústna) mimosúdna dohody. Tento záver (aj keď nebol napadnutý odvolaním) považuje odvolací súd za správny a spravodlivý. 11. Takisto za správny a súladný s Civilným sporovým poriadkom považuje odvolací súd aj výrok III. napadnutého rozhodnutia. S poukazom na skutočnosť, že žalovanú sumu uhradil po začatí konania žalovaný 1/ na základe mimosúdnych rokovaní so žalobcom, nemožno konštatovať, že žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne argumenty, ktoré by daný záver vyvrátili alebo spochybnili. Žalovaný 2/ po začatí súdneho konania nevyvinul žiadnu aktivitu (nesúhlasil ani s návrhom mimosúdnej dohody), ktoré by vyúsťovalo do späťvzatia žaloby žalobcom. 12. Na záver odvolací súd uvádza, že návrh žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného 1/ na úhradu trov konania voči žalovanej 2/, nepovažuje odvolací súd za dôvodný, pretože nemá oporu v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku. 13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne „procesné zavinenie na zastavení konania“, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).