Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226533 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215226533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: DOPRAVIA, s.r.o., Partizánska 2886/2, Vrútky, IČO: 46 367 063, práv. zast. HRONČEK & PARTNERS s.r.o., Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: IMS CARGO SLOVAKIA s. r. o., Hraničná 18, Bratislava, IČO: 44 742 886, práv. zast. JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, Komenského 10/C, Banská Bystrica, o zaplatenie 17 940,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/484/2015-43 zo dňa 6.2.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/484/2015-43 zo dňa 6.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 940,- EUR s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2015 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- EUR, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 17 940,- EUR s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2015 až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- EUR a trov konania titulom neuhradenia faktúry č. OF-150126 zo dňa 23.3.2015 za vykonanú prepravu zo dňa 3.-10.3.2015 vozidlom na trase Komárno - Boliden v dohodnutej cene. Súd uviedol, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 6.2.2017, hoci bral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 21.9.2016. Súd poukázal na to, že v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nie je povinný poskytnúť sporovej strane poučenie o jej procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ak je strana zastúpená advokátom. Žalovaný nijak neospravedlnil svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Na základe uvedeného súd s poukazom na § 273 - 275, § 277 ods. 1 až 3 C.s.p. dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu dôvodná a boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal s poukazom na § 356 písm. b/ C.s.p. v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že za svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.2.2017 sa ospravedlňuje, ale napriek tomu zastáva názor, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné predpoklady. Zdôraznil, že takýmto spôsobom je možné rozhodnúť len v prípade žaloby na splnenie povinnosti, pričom však v konaní od začiatku namietal, že vôbec nie je daný právny základ žalobcom uplatňovaného nároku a namietal existenciu žalobcom tvrdenej platnej zasielateľskej zmluvy, pričom takúto zmluvu nebolo možné uzatvoriť ani z objektívnych dôvodov. Tvrdil, že on sám už v postavení dopravcu vykonal prepravu prostredníctvom žalobcu ako dopravcu a voči žalobcovi podal protinávrh v podobe žaloby o určenie, či tu právo, resp. právny vzťah je alebo nie je, nakoľko medzi dvoma dopravcami nemožno uzatvoriť zasielateľskú zmluvu. Podľa názoru žalovaného súd nemohol vydať rozhodnutie vo veci samej, kým si nevyriešil ako prejudiciálnu otázku - určenie právneho vzťahu medzi účastníkmi. Žalovaný namietal, že absentovalo jeho riadne poučenie, ktoré zákon vyžaduje podľa § 274 písm. a/ C.s.p., v prípade ktorého ide o osobitný a kvalifikovaný typ poučenia, že na pojednávanie dňa 6.2.2017 nebol písomne predvolaný, ale len počas predchádzajúceho pojednávania dňa 21.9.2016, a teda mu nebolo dané poučenie o následkoch v prípade nedostavenia sa na pojednávanie a už vôbec nebol žalovaný osobitne poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Takéto poučenie podľa žalovaného nie je zachytené ani v zápisnici z pojednávania a ani vo zvukovom zázname z neho. V tejto súvislosti žalovaný namietal nesprávnosť právneho posúdenia vzniknutého stavu súdom v zmysle § 160 ods. 3 písm. b/ C.s.p., nakoľko poučenie podľa § 274 písm. a/ C.s.p. nemožno nahradiť len s poukazom na limitovaný rozsah všeobecnej poučovacej povinnosti v prípade procesného zastúpenia strany advokátom. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný tiež poukázal na to, že súd bol viazaný popisom skutkového stavu obsiahnutého v žalobe a je úplne nesprávne, ak žalobcovi priznal nárok z titulu neuhradenia faktúry č. OF-150126 zo dňa 23.3.2015 za vykonanú prepravu najmä za situácie, keď vykonanie prepravy dokonca opakovane a výslovne popieral. Žalovaný dodal, že súd sa taktiež nevysporiadal s faktom, že žalobca uplatňoval nárok titulom ním tvrdenej zasielateľskej zmluvy, pričom je jednoznačné, že v rozhodnom čase na výkon takéhoto predmetu podnikania nemal oprávnenie. Žalovaný poukázal ďalej na to, že splnenie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie je nutné posudzovať aj v intenciách ústavou garantovaných práv, najmä práva na spravodlivý proces, pričom v danom prípade možno hovoriť aj o odňatí možnosti účastníka konať a o porušení zásady rovnosti strán sporu. Žalovaný zastával názor, že bol v konaní aktívny, nakoľko predložil viacero písomných vyjadrení a dôkazov, ktoré boli spôsobilé vyvrátiť nároky žalobcu a na pojednávaní dňa 21.9.2016 zdôraznil nutnosť vyriešenia vyššie uvedenej predbežnej otázky. Uviedol, že v zápisnici z uvedeného pojednávania sa spomína doloženie vyjadrení, avšak na tento úkon súd neuložil žiadnu lehotu, ktorú by žalovaný mohol zmeškať a dokonca nebolo vydané ani uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené. Napokon žalovaný uviedol, že žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o existencii platnej zasielateľskej zmluvy. Žalovaný navyše v rámci odvolania vykonal započítací prejav do výšky žalovaného nároku, nakoľko je to práve on, kto má pohľadávky voči žalobcovi, okrem iného aj pohľadávku v rozsahu istiny 29 164,79 EUR s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č. 1502615 zo dňa 30.11.2015, pričom táto bola prezentovaná aj počas pojednávania dňa 21.9.2016. Uviedol, že ak aj súd dospeje k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu existovala, tak vzhľadom na moment stretnutia s uvedenou pohľadávkou žalovaného už jednoznačne zanikla v celom rozsahu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S poukazom na § 160 ods. 3 písm. b/ C.s.p. zdôraznil, že žalovaný bol v konaní od samého počiatku zastúpený advokátom, pričom ani jeden z nich nijakým spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.2.2017, hoci tento termín zobrali na vedomie na pojednávaní dňa 21.9.2016. Teda podľa žalobcu súd prvej inštancie podstupoval v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalovaného, že opakovane v konaní namietal existenciu platnej zasielateľskej zmluvy medzi ním a žalobcom žalobca uviedol, že svojimi vyjadreniami ani v priebehu konania žalovaný nijako nepoprel uplatnený nárok žalobcu, dokonca ho v plnom rozsahu uznal. Teda to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným existoval, nie je z vyjadrení strán sporné a sporné bolo len to, či išlo o vzťah zasielateľský alebo vzťah medzi dopravcom a odosielateľom, čo však podľa žalobcu nemá vplyv na priznanie ním uplatňovaného nároku. K tvrdeniu žalovaného, že sám disponuje voči žalobcovi pohľadávkou titulom vzniknutej škody pri preprave žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 21.9.2016 namietal výšku žalovaným uplatňovanej škody a žiadal, aby ju žalovaný relevantným spôsobom preukázal. Žalovanému bola uložená povinnosť predmetné listinné dôkazy do spisu doložiť, čo však neurobil a predmetného nariadeného pojednávania sa ani nezúčastnil. Preto žalobca zastával názor, že tvrdenia žalovaného ohľadom vzniknutej škody boli len účelové. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 5. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný. Uviedol, že prinajmenšom v čase zaslania žaloby ako prvého úkonu súdu voči nemu, nebol ešte zastúpený advokátom a súd mu zaslal poučenie o niektorých právach a povinnostiach, ale poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie uvedené nebolo. Žalovaný naďalej trval na tom, že nebol poučený v súlade so zákonom a osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá sa v danom prípade vyžadovala, nebolo možné riešiť s odkazom na § 160 ods. 3 písm. b/ C.s.p. Žalovaný zastával názor, že ak by mala jediná neúčasť na pojednávaní negovať všetku jeho dovtedajšiu aktivitu v konaní, jednalo by sa o celkom zjavný príklad extrémneho formalizmu a aj popretie práva žalovaného na spravodlivý proces. Dodal, že priamo na prvom pojednávaní prezentoval listiny a poukazoval na to, že v súvislosti s predmetnou prepravou mu vznikla škoda. Podľa názoru žalovaného si žalobca vo svojich tvrdeniach navzájom odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný si škodu vymyslel a na druhej strane v konaní existenciu tejto škody nenamietal, namietal len jej výšku. Táto škoda však bola riadne zisťovaná, okrem iného aj znaleckým posudkom a voči žalobcovi bola požiadavka na náhradu škody prezentovaná hneď po tom, čo sa žalovaný o nej dozvedel. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalovaný nárok nikdy neuznal, len uvádzal, že bol medzi nimi vzťah dvoch dopravcov a žalobcovi by vzhľadom na to, že nevykonal prepravu riadne a neplnil si ani informačné povinnosti, ktoré si žalovaný pri objednaní prepravy vymienil, nárok na prepravné ani inú formu prepravy nevznikol. Opätovne preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, nakoľko súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie rozhodol po splnení všetkých zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 274 C.s.p.. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v zmysle § 160 ods. 1 C.s.p. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Zo strany súdu prvej inštancie bol však v súlade s uvedeným na mieste postup v zmysle ods. 3 písm. b/ citovaného ustanovenia, nakoľko žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, pričom uvedené ustanovenie je potrebné vykladať aj v spojení s čl. 11 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase, keď žalovaný ešte nebol zastúpený advokátom, súd ho v uznesení, ktorým ho vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, poučil ešte podľa ustanovení O.s.p. o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a preto sú tvrdenia žalovaného vyvracajúce túto skutočnosť bezpredmetné. Na pojednávaní dňa 21.9.2016 bol prítomný tak žalovaný ako aj jeho právny zástupca a obaja vzali termín pojednávania vytýčeného na termín 6.2.2017 na vedomie s tým, že písomne predvolávaní nebudú a navyše sám právny zástupca žalovaného uviedol, že doloží do spisu potrebné listinné dôkazy, pričom súd mu zároveň uložil predmetné dôkazy predložiť. Z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu sa pojednávania vytýčeného na termín 6.2.2017 nedostavil tak žalovaný ako ani je ho právny zástupca, nakoľko napriek vyššie uvedenému (teda, že termín pojednávania vzali na vedomie) svoju neúčasť neospravedlnili a ani nepožiadali o prípadné odročenie pojednávania a do spisu nedoložili ani tvrdené a vyžadované dôkazy spochybňujúce nárok žalobcu a preukazujúce tvrdený protinárok žalovaného z titulu vzniknutej škody pri preprave. Ak by žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal nariadené pojednávanie, mohol využiť možnosť podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 C.s.p., čo však neurobil. Podal však odvolanie z dôvodov, že neboli splnené podmienky pre vydanie tohto rozsudku, avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto jeho argumentácia nie je za daných okolností relevantná. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa neodôvodnenosti uplatneného nároku žalobcu odvolací súd pre úplnosť uvádza, že za daných okolností nie je rozhodujúce, či medzi stranami išlo o vzťah na základe zasielateľskej zmluvy alebo zmluvy o preprave veci. Žalobca svoj uplatnený nárok v konaní preukázal predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sa žalovanému nepodarilo spochybniť, nakoľko za týmto účelom nepredložil žiadne dôkazy. Rovnako do vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 6.2.2017 nepredložil ani dôkazy preukazujúce výšku jemu vzniknutej škody konaním žalobcu, napriek tomu, že táto povinnosť bola právnemu zástupcovi žalovaného uložená súdom a mailovú komunikáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť dôvodnosť jeho tvrdení o vzniknutej škode predložil až v rámci odvolacieho konania. Týmito listinnými dôkazmi by sa však odvolací súd nebol povinný zaoberať ani v prípade, ak by neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to s odkazom na § 384 ods. 2 C.s.p., nakoľko nejde o dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal hoci ich strana navrhla a s odkazom na § 384 ods. 3 v spojení s § 366 písm. d/, pričom v zmysle vyššie uvedeného nejde ani o dôkazy, ktoré by žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).