Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/89/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206034 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BestCare 24 s.r.o., Líščie Nivy 17, 821 08 Bratislava, IČO: 48 045 501, zast. JUDr. Peter Fratrič, advokát, Timravina 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: W. G., I.. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., zast. JUDr. Ľudovít Paulovič, advokát, Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.104,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/187/2016-58 zo dňa 12.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/187/2016-58 zo dňa 12.12.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 504,- eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2015 až do zaplatenia a sumu 600,- eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2015 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.104,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o sprostredkovaní. Nakoľko na pojednávanie konané dňa 12.12.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, súd prejednal vec v zmysle § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu BestCare s.r.o. vykonával pre žalovaného sprostredkovateľské služby na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.01.2015, v zmysle ktorej mohol žalovaný uzavrieť zmluvu o dielo a vykonávať opatrovateľské služby pre osoby v Rakúsku. Žalovaný dal dňa 02.07.2015 výpoveď zo zmluvy o sprostredkovaní (zmluva skončila uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2015). Dňa 29.06.2015 bolo zo strany opatrovanej osoby (K. M.) oznámené, že došlo k výpovedi zmluvy o dielo, na základe ktorej žalovaný vykonával opatrovateľskú činnosť. Napriek skončeniu zmlúv žalovaný naďalej vykonával opatrovateľskú činnosť pre pani K. M.. V liste zo dňa 25.09.2015 žalovaný uviedol, že túto činnosť vykonával prostredníctvom Lebenswert s.r.o.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 postupca BestCare s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.01.2015 so žalovaným na postupníka - žalobcu. Právo žalobcu na zaplatenie provízie v sume 504,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 600,- eur žalovaný čo do výšky nerozporoval, namietal však nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a nezákonnosť konkurenčnej doložky v zmluve o sprostredkovaní. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 je jasne a zreteľne uvedené, ktorú pohľadávku spoločnosť BestCare s.r.o. ako postupca postupuje na žalobcu, a to konkrétne pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty 5.000,- eur a provízie 504,- eur (za 28 dní), čo vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené, postúpená pohľadávka bola v zmluve riadne špecifikovaná, preto podľa názoru súdu je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Námietku žalovaného ohľadom nezákonnosti konkurenčnej doložky v zmluve o sprostredkovaní, konajúci súd považoval za irelevantnú a účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku voči žalobcovi. Konkurenčná doložka v čl. 10 zmluvy o sprostredkovaní bola výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, pričom ak žalovaný mal voči tomuto článku pripomienky, mal možnosť so sprostredkovateľom dojednať odlišné znenie zmluvy, a v prípade absencie dohody mal možnosť zmluvu neuzatvoriť vôbec. Konajúci súd bol toho názoru, že znenie konkurenčnej doložky v čl. 10 (záväzok žalovaného zdržať sa vykonávania opatrovateľskej činnosti po dobu platnosti zmluvy, ako aj po dobu 18 mesiacov po skončení platnosti zmluvy pre seniorov, s ktorými uzavrel zmluvu o dielo alebo s ktorými mal v dôsledku činnosti sprostredkovateľa možnosť uzavrieť zmluvu o dielo) je štandardné, primerané, nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani so zásadou poctivého obchodného styku. V žiadnom prípade nepredstavuje porušenie zásady zmluvnej voľnosti strán vzhľadom na to, že znenie konkurenčnej doložky bolo výsledkom slobodného prejavu vôle zmluvných strán. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie provízie za výkon opatrovateľskej činnosti žalovaným počas 28 dní v sume 504,- eur, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty 600,- eur za porušenie článku 10 zmluvy o sprostredkovaní (bod 10.1.1) spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), g), h) v spojení s § 366 písm. a) a c) CSP. V predmetnej sporovej veci mu súd prvej inštancie doručil na vyjadrenie žalobu zo dňa 11.4.2016 spolu s listinnými dôkazmi. Zdôraznil, že listinným dôkazom podstatného právneho významu z hľadiska dôkazného bremena žalobcu bola nesporne zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, z ktorej znenia žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle platnej právnej úpravy a súvisiacej judikatúry dospel žalovaný k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 z hľadiska obsahu nespĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k účinnému prevodu majetkového práva na žalobcu, ktorý pre nakladanie s takýmto majetkovým právom nie je aktívne legitimovaný, a preto nie je v tomto konaní nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. 4. Žalovaný ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že z napadnutého rozsudku citované závery a konečné právne posúdenie skutkového a právneho stavu jednoznačne potvrdzujú, že súd vec posúdil a následne rozhodol na základe dôkazov, ktoré obsahovo nie sú zhodné s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pri podaní žaloby doručil súdu a následne boli prílohou súdnej výzvy na vyjadrenie k žalobe doručenej žalovanému, čím pripustil jednostranné účelové pozmenenie listinných dôkazov, ktoré mali podstatný právny význam pre právne posúdenie veci a konečné meritórne rozhodnutie. Je odôvodnený predpoklad, že žalobca, zrejme uvedomujúc si právny význam námietky nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku obsahových vád k žalobe priloženého, teda pôvodného znenia zmluvy o postúpení pohľadávky, použil v konaní neprípustnú účelovú manipuláciu predložením obsahovo podstatne rozdielnych listinných dôkazov súdu a žalovanému. V postupe súdu prvej inštancie považoval za neprijateľné, že vôbec neporovnal obsah žalovaným doručeného (spolu s ospravedlnením na pojednávanie) autentického listinného dôkazu doručeného žalovanému s obsahom dôkazu, ktorý zrejme dodatočne účelovo pozmenil žalobca. Žalovaný mal za to, že pri vynaložení náležitej a spravodlivo požadovanej pozornosti by súd bol nepochybne zistil, že autentické žalovanému doručené vyhotovenie posudzovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 v bode I./ zmluvy neobsahuje žiadnu špecifikáciu postúpenej pohľadávky, rovnako ani ostatné ustanovenia zmluvy neobsahujú zmienku o Prílohe č. 1 k zmluve, ktorá by mala obsahovať v zmluve neuvádzanú identifikáciu. Uviedol, že v prípade doručenia týchto pozmenených listín žalovanej strane, by bola namietnutá ich hodnovernosť. 5. V kontinuite uvedených skutočností žalovaný vyslovil domnienku, že žalobca uvedomujúc si problematické postavenie vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní, po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2015, zrejme dodatočne doručil do súdneho spisu listinné dôkazy iného obsahu, než boli súdom doručované žalovanej. V takomto prípade však bolo nespochybniteľnou povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť rovnopis žalobcom dodatočne predkladaných a obsahovo pozmenených listinných dôkazov žalovanému na posúdenie a vyjadrenie, pretože obsah týchto dôkazov podstatne menil právny stav voči stavu, ktorý existoval v čase, kedy sa žalovaný vyjadroval k podanej žalobe a k nej priloženým listinným dôkazom. Podľa obsahu napadnutého rozsudku, zistených závažných procesných vád v postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s jednostranným akceptovaním pozmenených listinných dôkazov, žalovaný mal za preukázané, že v konaní, ktoré predchádzalo vyneseniu rozsudku, súd svojím postupom znemožnil žalovanej strane výkon procesných práv, ktoré priznáva zákon, aby tak dosiahol konvalidovanie procesnej vady spočívajúcej v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V kontinuite vyššie uvádzaných skutočností sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní je daná, pretože bol to práve žalobca, ktorý svojím procesne neprijateľným postupom dodatočného predkladania pozmenených listinných dôkazov potvrdil opodstatnenosť procesnej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. 6. Na záver žalovaný dodal, že v dôsledku vyššie uvedených procesných vád v postupe súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť kvalifikovaného uplatnenia procesnej obrany v rámci spravodlivého procesu pri zachovaní zásady rovnosti postavenia účastníkov civilného sporového konania tak, ako to predpokladá článok I a článok II ods.1 CSP, čím došlo k porušeniu základného práva žalovanej na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom výroku zrušil podľa ust.§ 389 písm. a) a b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Mal za to, že dôvod odvolania spočívajúci v tom, že „v postupe súdu prvej inštancie došlo k závažným procesným pochybeniam", neobstojí. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky, poukázal na to, že nebolo relevantne pomenované, v čom procesné podmienky neboli splnené. Vyslovil názor, že posudzovanie aktívnej, či pasívnej legitimácie nie je procesná podmienka, ale hmotnoprávna podmienka, ktorú súd neskúma z úradnej povinnosti, ale na námietku účastníka a súd sa s takto vznesenou námietkou vysporiadal. Vytkol žalovanému, že taktiež relevantne neuviedol, ako mu v tejto súvislosti súd znemožnil uskutočňovanie procesných práv a ako došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že súd prvej inštancie počas konania postupoval v súlade s procesno-právnymi predpismi, ako aj s princípom uvedenom v čl. 17, ktorý súdu ukladá, aby konal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a jeho konaním nebola spôsobená žiadnej zo sporových strán žiadna ujma. Doplnenie dokazovania zo strany žalobcu bolo vykonané nielen zákonným, ale aj štandardným spôsobom a postupom. 8. Ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, tiež nepovažoval žalobca za relevantný. Výhrady žalovaného k predloženému dôkazu boli pomenované v podanom odvolaní a ak by v rovnakom duchu boli vznesené aj počas konania pred tým, ako bolo uznesením dokazovanie vyhlásené za skončené, je zrejmé, že nie sú spôsobilé zmeniť závery, ku ktorým súd dospel. Žalobca poukázal na to, že teoretickej možnosti konfrontovať predložené dôkazy, hoci aj so špekulatívnymi námietkami, sa žalovaný dobrovoľne vzdal, preto nemožno prijať záver, že to bol súd, ktorý žalovanému neumožnil uskutočňovať prostriedky procesnej obrany, či útoku. Neúčasť na pojednávaní a súčasný súhlas s pojednávaním v neprítomnosti nemôže ísť na ťarchu žalobcu alebo efektívnosti a hospodárnosti konania. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tiež nemožno akceptovať a považovať za relevantný, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil predložené skutkové tvrdenia. 9. Poukázal ďalej na to, že doplnenie dokazovania bolo zo strany žalobcu vykonané pred vydaním uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Zároveň doplnenie dokazovania nevnieslo do prejednávanej veci nové skutočnosti (len spresnilo už prezentovaný argument), preto nemalo po faktickej stránke na ďalšiu aktivitu žalovaného žiaden vplyv a jej vyjadrenie predložený dôkaz nemohlo nijako ovplyvniť. Tvrdenia žalovaného o dodatočnom účelovom pozmenení, či manipulácii považoval žalobca za nepodložené špekulácie. Žiaden dôkaz, ktorý bol súdu predložený nebol ani manipulovaný, či dodatočne menený. Bol toho názoru, že takouto nepodloženou argumentáciou sa žalovaný snaží zakryť hmotnoprávny aspekt prejednávanej veci a tým je skutočnosť, nespochybňovaná ani samotnou žalovanou, že využil kontakt sprostredkovateľa, jeho dobré meno a aktivitu, a následne ho pri vyplácaní provízie obišiel a vykonával činnosť bez uhradenia provízie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil a žalobcovi priznal v plnom rozsahu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní. Mal za to, že žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by účinne vyvrátili dôvody odvolania, napádajúce procesné vady v postupe súdu prvej inštancie, ktoré žalovanému odňali možnosť uplatnenia legitímnych prostriedkov procesnej obrany a viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu. S poukazom na ust. § 149, § 150 ods. 1, 2 CSP vyslovil názor, že zo strany súdu prvej inštancie malo byť v náležitej miere prihliadnuté na procesnú obranu žalovaného v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorá mala viesť k vyzvaniu žalobcu k preukázaniu skutočnosti, že je nositeľom vymáhaného majetkového práva zákonným spôsobom a predovšetkým na základe hodnoverných dôkazov. Zdôraznil, že žalovanej strane pritom malo byť zachované právo vyjadriť sa ku všetkým následným prednesom žalobcu, ako aj predloženým dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 2 Cdo 154/2009. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami strán sporu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že súd vec posúdil a následne rozhodol na základe dôkazov, ktoré žalobca doručil do súdneho spisu po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2015 a ktoré obsahovo nie sú zhodné s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pri podaní žaloby doručil súdu a následne boli prílohou súdnej výzvy na vyjadrenie k žalobe doručenej žalovanému, čím pripustil jednostranné účelové pozmenenie listinných dôkazov, ktoré mali podstatný právny význam pre právne posúdenie veci a konečné meritórne rozhodnutie. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2016 spolu s výzvou konajúceho súdu, aby sa k nemu v stanovenej lehote písomne vyjadril, žalobca zaslal konajúcemu súdu písomné vyjadrenie zo dňa 07.12.2016, ku ktorému pripojil listinný dôkaz - Prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky. Obsahom Prílohy č. 1 bol zoznam pohľadávok ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky: 1. Zmluvná pokuta vo výške 5.000,- eur a 2. Vzniknutá škoda - ušlý zisk (nevyplatená provízia za 28 dní) vo výške 504,- eur. Dňa 09.12.2016 zástupca žalovaného zaslal konajúcemu súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 12.12.2016 a súhlasil s pojednávaním vo veci bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ako dôkaz a prostriedok procesnej obrany predložil súdu scan - kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, vyhotovenú z listinného dôkazu predloženého do súdneho spisu žalobcom a žiadal ju založiť do súdneho spisu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.12.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalobcu predniesol návrh, pričom konajúci súd hneď po jeho prednese vyhlásil dokazovanie za skončené a následne nato vyhlásil rozsudok. 13. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že mu v prejednávanej veci nebola doručená Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca zaslal konajúcemu súdu spolu s písomným vyjadrením zo dňa 07.12.2016, čo považoval za porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že bolo nespochybniteľnou povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť rovnopis žalobcom dodatočne predloženého listinného dôkazu žalovanému na vyjadrenie. Podľa existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR, právo sporových strán na doručenie procesných podaní ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia jednej sporovej strane druhej vytvára stav nerovnosti strán, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto procesné opomenutie súdu hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje sporovej strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak účastník konania mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26.03.2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14.11.2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.02.2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07.03.2013). Predmetnému postupu súdu sú vlastné tri pojmové znaky: 1/odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/46/2012, ktorý uviedol: "Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike uviedol, že „...význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zásada kontradiktórnosti konania, ktorá síce v našom právnom poriadku výslovne upravená nie je, no patrí medzi všeobecné zásady občianskeho súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov." 15. Princíp rovnosti postavenia účastníkov civilného sporového konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť procesných úkonov za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Obsahom práva na kontradiktórne konanie je, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v civilnom sporovom konaní má strana sporu nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností, ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že súd spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti či pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti, postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 2 Cdo 154/2009). 16. Odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie nebola daná žalovanému možnosť vyjadriť sa k argumentom žalobcu uvedených vo vyjadrení zo dňa 07.12.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.11.2016, ani k Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca zaslal konajúcemu súdu spolu s vyjadrením. Keďže prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním v bode 6. pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2016 a jej Prílohy č. 1, zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie nepostupoval pri vedení pojednávania v súlade s ustanoveniami Civilného procesného poriadku § 179 a nasl. CSP, ani nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP, keď na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 po otvorení pojednávania právny zástupca predniesol návrh, ďalšie dôkazy konajúci súd nevykonal a bez ďalšieho po prednese právneho zástupcu dokazovanie vyhlásil za skončené. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doručiť žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.12.2016 spolu s Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 a opätovne prejednať vec na pojednávaní. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, a to najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 CSP). Súd prvej inštancie splní svoju povinnosť a umožní sporovým stranám realizáciu ich procesných práv podľa výkladu uvedeného vyššie (v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP, najmä vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s § 204 CSP, umožní sporovým stranám realizáciu práv v zmysle čl. 9 CSP oboznámiť sa s vyjadreniami a dôkazmi protistrany a vyjadriť svoje stanovisko a pred vyhlásením rozhodnutia umožní sporovým stranám realizáciu práv aj v zmysle § 182 CSP; osobitne tiež pred rozhodnutím vo veci samej dopytuje strany, či majú alebo nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a umožní im vyjadriť sa k prípadným dôkazným návrhom (tieto skutočnosti nech nájdu odraz aj v zápisnici o pojednávaní). Súd prvej inštancie vytvorí sporovým stranám možnosť predniesť svoje návrhy na doplnenie dokazovania a na vyjadrenie k dôkazným návrhom, k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci . Odvolací súd však osobitne zdôrazňuje, že len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná; súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy; posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/95/2012 zo dňa 23.01.2013 alebo sp. zn. 6Cdo/248/2012 zo dňa 15.04.2013); svoje rozhodnutie o prípadnom nevykonaní navrhnutých dôkazov je však okresný súd povinný v rozhodnutí stručne odôvodniť. V ďalšom sa konajúci súd vysporiada aj s námietkami žalovaného vznesenými v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky v kontexte s Prílohou č. 1. 20. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).