Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/93/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229645 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313229645.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. Y., nar. X.X.XXXX, C. XXX, F., 2/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, F., zastúpeným advokátkou JUDr. Hanou Lučeničovou, Zlatohorská 6, Bratislava, o zaplatenie 2.109,22 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C/234/2014-78, zo dňa 28.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania 126,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 322,11 eura. Uviedol, že žalobca sa žalobou z 27.12.2013 domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia 1.610,28 eura s úrokom z omeškania podľa pripojenej špecifikácie a od žalovaného 1/ a žalovanej 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia 498,94 eura s úrokom z omeškania, tiež podľa pripojenej špecifikácie, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXX, vedenom pre okres Bratislava IV, obec Bratislava- mestská časť H., k.ú. H. (ďalej len „pozemok“) o výmere 1.148 m2, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom XX/XXXX stavby - domu služieb (budova obchodu a služieb) súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X a že spolu so žalovanou 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu XXX/XXXXX na predmetnom dome služieb (U.-XXXXX/XXXX zo dňa 22.6.2009). Žalobca nájomnou zmluvou č. X-XX-X-XXX-X uzavretou so žalovaným 1/ dňa 7.10.1993 prenechal pozemok zastavaný domom služieb do užívania na dobu určitú od 1.1.1993 do 30.11.1997 v podiele XX/XXXX za ročné nájomné 19.286,40 Sk. Podľa čl. 4 nájomnej zmluvy nájom pozemku mohol byť so súhlasom zmluvných strán predĺžený postupom stanoveným právnymi predpismi, podľa čl. 5 druhá veta nájomnej zmluvy, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak, pre tento zmluvný vzťah bol účastníkmi zmluvy dohodnutý postup podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca listom z 24.11.2004 oznámil žalovanému 1/, že má preplatok na nájomnom (zaplatil 192.864,80 Sk a mal zaplatiť 189.459 Sk) a že vzhľadom k zmene vlastníkov objektu je potrebné usporiadať vzťahy k pozemku, listom z 26.4.2010 vyzval žalovaných 1/ a 2/ na doplatenie 4.866,46 eur za užívanie pozemku za dobu od 1.1.1993 do 31.3.2010 a listom z 16.2.2012 požiadal žalovaného 1/ o platenie nájomného 1.434,48 eura ročne (15 eur/m2/rok) v pravidelných mesačných splátkach po 119,54 eura a doplatiť za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu za obdobie od 1.11.2011 do 31.1.2012 sumu 47,82 eura s odôvodnením, že nájomné bolo rozhodnutím primátora mesta z 1.11.2011 č. 28/2011 zvýšené z pôvodných 13 eur/m2/ročne na 15 eur/m2/ročne. 3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z nesporných skutočností, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola 7.10.1993 uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú od 1.1.1993 do 30.11.1997, že žalovaní 1/ a 2/ pozemok užívali a platili pôvodne dojednané nájomné podľa zmluvy, novú nájomnú zmluvu neuzavreli a žalobca nepodal na súd návrh proti žalovaným 1/ a 2/ na vypratanie nehnuteľnosti (pozemku), príp. návrh na vydanie veci. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vysvetlil, že bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že jeho doterajší majetok sa nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby si bol obohatený plnil svoje povinnosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/377/2012 z 27.11.2013, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 7C/110/2010-107 z 10.7.2012, z ktorého vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri riešení spornej otázky, či sa nájom za vyššie uvedeného skutkového stavu obnovoval, ako tvrdili žalovaní 1/ a 2/ alebo či užívali pozemok bez právneho titulu, ako tvrdil žalobca, uplynutie dojednanej doby trvania nájmu má za následok skončenie nájmu zo zákona. Uviedol, že ustanovenie § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru s prihliadnutím na formuláciu „ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak“, čím pripúšťa odchylné dojednanie týkajúce sa skončenia nájmu. Prenajímateľ a nájomca sa preto ešte pred uplynutím dojednanej doby môžu odchylne dohodnúť o zmene jej dĺžky (skrátením, predĺžením), či sa nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú zmení na neurčitú a podobne. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, má však kogentný charakter a odlišné dojednania účastníkmi nájomnej zmluvy nepripúšťa. Ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku konkludentného obnovenia nájomného vzťahu dojednaného na dobu určitú v prípade, ak nájomca užíva nehnuteľnosť aj po skončení nájmu a zároveň prenajímateľ nepodá v stanovenej lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. 5. Podľa súdu prvej inštancie, ak žalovaní 1/ a 2/ ako nájomcovia neprestali predmet nájmu užívať ani po skončení nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo 7.10.1993, teda po 30.11.1997, a žalobca ako prenajímateľ nepodal na súd návrh na vypratanie predmetu nájmu do 30 dní od skončenia nájmu, boli súčasne splnené obe podmienky pre obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú konkludentne. K obnoveniu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu došlo zo zákona a pôvodná nájomná zmluva sa obnovila uplynutím 30. dňa po skončení nájmu a nová zmluva je nájomnou zmluvou dojednanou na dobu určitú, vždy na 1 rok. Mal za nepochybné, že nájomná zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 7.10.1993 sa vždy obnovovala po uplynutí jedného roka za rovnakých podmienok, ako bola pôvodne dojednaná v roku 1993. Preto vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nepretržite trvá nájom pozemku, na základe ktorého žalovaní 1/ a 2/ predmet nájmu riadne využívajú, platia pôvodne dohodnuté nájomné a žalobca nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní po skončení nájmu, súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetu nájmu žalovanými 1/ a 2/ bez právneho dôvodu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti s námietkou žalobcu, že k obnoveniu nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok ako pri nájomnej zmluve z 7.10.1993 nemohlo dôjsť v dôsledku zmeny podielov jednotlivých nájomcov, uviedol bez bližšieho odôvodnenia, že sa plne pridržiaval odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/377/2012-114, zo dňa 27.11.2013; navyše považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že čl. 4 predmetnej nájomnej zmluvy nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v ňom nie je dohodnuté, že užívanie pozemku žalovanými po uplynutí doby nájmu a zároveň nepodanie žaloby na vypratanie pozemku 30 dní od skončenia nájmu zo strany žalobca, nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za odpor 126,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 322,11 eura. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť; v prípade potvrdenia rozsudku žiadal vysloviť prípustnosť dovolania na zodpovedanie otázky, či sa v danej veci nájomná zmluva obnovovala za rovnakých podmienok ako bola dohodnutá v roku 1993. Nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že pôvodná nájomná zmluva zo 7.10.1993 č. X-XX- X-XXX-X bola postupne obnovovaná. Uviedol, že žalovaný 1/ s ním uzavrel dňa 7.10.1993 predmetnú nájomnú zmluvu; v zmysle čl. 4 zmluvy bol nájom stanovený na dobu určitú od 1.1.1993 do 30.11.1997, a mohol byť predĺžený so súhlasom strán postupom stanoveným právnymi predpismi. S poukazom na § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal za to, že v zmysle zmluvy bolo dohodnuté, že nájom mohol byť predĺžený len so súhlasom strán, a k takému súhlasu nedošlo. Upriamil pozornosť na čl. 4 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého užívanie pozemku po uplynutí doby nájmu, t.j. užívanie po 30.11.1997, nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu. V zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že nájom skončil 30.11.1997. Ďalej vyslovil názor, že podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by sa zmluva nemohla obnoviť za tých istých podmienok, nakoľko pôvodná nájomná zmluva bola uzatvorená len so žalovaným 1/ a nie s obidvomi stranami sporu na podiel XX/XXXX. V tejto súvislosti zdôraznil, že došlo k zmene podielov žalovaného 1/, od 1.12.1998 užíval predmetný pozemok bez právneho dôvodu v podiele XX/XXXX do 5.8.2002 a v podiele XX/XXXX od 6.8.2002 do súčasnosti. Uviedol, že od 22.6.2009 užívajú žalovaní 1/ a 2/ pozemok v podiele XXX/XXXXX; vlastníctvo k stavbe v podiele XXX/XXXXX, nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 22.6.2009, t.j. do uvedeného času nebola žalovaná 2/ vlastníkom stavby stojacej na pozemku žalobcu v danom podiele, a teda ani nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy. Vysvetlil dôvody, pre ktoré nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, že sa jedná o špecifický prípad, nakoľko stavba nachádzajúca sa na jeho pozemku má viacerých spoluvlastníkov a títo nadobudli vlastníctvo legálne, teda sa nejedná o čiernu stavbu. V prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov platí úhrady za užívanie pozemku podľa jeho požiadaviek, musela by byť z jeho strany podaná žaloba na vypratanie podielu spoluvlastníka, ktorý neplatí (nie je možné vybrať časť z danej stavby z pozemku). Zároveň uviedol, že v danom prípade nie je možné na súde požadovať v prípade žaloby o vypratanie ani vydanie stavby, ani vypratanie odstránením stavby z pozemku, pretože rozhodnutie v prípade takej žaloby by bol nevykonateľné. Na preukázanie toho, že vo veci ide o posúdenie otázky zásadného významu pripojil výpočet 7 rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV, ktorými bolo vyhovené jeho návrhom na úhradu nájomného za pozemok voči ostatným spoluvlastníkom predmetnej stavby a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.3.2010 č.k. 24Co/337/2009, ktorý ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyložil tak, že k obnoveniu nájmu podľa tohto dôjde len na 1 rok, nakoľko od prenajímateľa nie je oprávnené žiadať, aby so žalobou na vypratanie vyčkával na uplynutie ďalšej 30 dňovej lehoty a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 16.2.2011 č.k. 15Co/93/2009, podľa ktorého strany majú možnosť priamo do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu. 7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietali, že samotné odvolanie podala neoprávnená osoba, pretože nie je podpísané štatutárnym orgánom žalobcu. Podľa nich súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak konštatoval, že pôvodná nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú sa zo zákona obnovila, resp. obnovovala za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Mali za to, že odvolávanie sa na iné rozsudky nemožno považovať za rozsudky v tej istej veci, nakoľko v daných prípadoch si žalovaní neplnia riadne svoje povinnosti a neplatia žiadne nájomné, a to ani v pôvodnej výške podľa pôvodnej zmluvy. Rovnako podľa nich nie je namieste poukazovať na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16.2.2011 sp. zn. 15Co/93/2009, pretože v nájomnej zmluve uzavretej so žalobcom sa nenachádza ustanovenie, ktoré uvádza, že nájomca je povinný v prípade, ak bude mať záujem o užívanie pozemku aj naďalej, oň žalobcu požiadať. Z uvedeného vyplýva, že právna podstata týchto nájomných zmlúv je diametrálne odlišná a preto bolo aj inak rozhodnuté. 8. K ďalším vyjadreniam protistrany strany sporu zopakovali svoje predchádzajúce vyjadrenia. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 10. Odvolací súd vo veci ako prvé preskúmal oprávnenie JUDr. R. Q. konať za žalobcu. Na základe žalobcom predloženého poverenia zo 14.10.2011, podpísaného primátorom hlavného mesta SR Bratislavy ako štatutárnym zástupcom žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie je podpísané osobou oprávnenou, okrem iného, zastupovať žalobcu pred súdmi v civilnom sporovom konaní. 11. V preskúmavanej veci si žalobca uplatňoval dva nároky, prvý na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného 1/ za užívanie jeho pozemku v podiele XX/XXXX od marca 2012 do novembra 2013 bez právneho dôvodu vo výške 1.610,28 eura a druhý na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných 1/ a 2/ spoločne nerozdielne za užívanie tohto pozemku v podiele XXX/XXXXX za obdobie od marca 2012 do novembra 2013, tiež bez právneho dôvodu, vo výške 498,94 eura. 12. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby o oboch nárokoch odôvodnil existenciou nájomnej zmluvy obnovenej podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 7.10.1993 a tým, že žalovaní 1/ a 2/ si svoju povinnosť platiť nájomné z tejto zmluvy riadne plnili. V odôvodnení rozsudku však neuviedol ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaná 2/ sa stala spoluvlastníčkou predmetnej stavby stojacej na pozemku žalobcu až kúpou v roku 2009, spolu so žalovaným 1/, v podiele XXX/XXXXX (vklad vlastníctva povolený 22.6.2009 č. U. - XXXXX/XXXX), čo preukazoval výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností pre katastrálne územie H. (č.l. 8), ktoré v konaní žalovaní 1/ a 2/ nenamietali. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o druhom nároku, predmetom ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané užívaním podielu na pozemku žalovanými 1/a 2/, odvodeným od vlastníctva stavby nadobudnutej až v roku 2009, a to, že obaja žalovaní boli nájomcami tohto podielu na pozemku žalobcu podľa obnovovanej nájomnej zmluvy z roku 1993, nemá podklad v zisteniach skutkového stavu v konaní. Zo žiadneho zo zistení v konaní totiž nemožno vyvodiť, že aj žalovaná 2/ bola účastníčkou nájomnej zmluvy uzavretej žalobcom dňa 7.10.1993 so spoluvlastníkmi domu stojaceho na predmetnom pozemku, medzi nimi aj so žalovaným 1/, ktorý mal podľa nájomnej zmluvy získať na dome podiel XX/XXXX. Za situácie, že žalovaní 1/ a 2/ nepopierali v konaní, že užívali pozemok žalobcu v označenom období a rozsahu tohto spoluvlastníckeho podielu, odvolací súd rozhodnutie o druhom z nárokov zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy na preukázanie bezdôvodného obohatenia a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Pre nesprávne právne posúdenie veci súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie k výške bezdôvodného obohatenia, ktoré v danom prípade vzniklo. 13. Pri rozhodovaní o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi nájomné 1.610,28 eura za obdobie od 1.1.2012 do 30.11.2013, po odpočítaní úhrad, ktoré za toto obdobie zaplatil, ktorú súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že žalobcovia 1/ a 2/ uhradili žalobcovi nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve zo 7.10.1993 a že žalobca nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní po skončení nájmu, sa nevysporiadal s okolnosťou, ktorou žalobca odôvodňoval žalobu a to, že primátor hlavného mesta SR Bratislavy rozhodnutím č. 27/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá evidencie, realizácie a sledovania zmluvných vzťahov hlavného mesta SR Bratislavy platným od 1.11.2011 a rozhodnutím č. 28/2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej za vecné bremeno, bola cena za prenájom pozemkov pod objektmi na služby, administratívu a predajne v danej lokalite na obdobie od 1.11.2011 stanovená na 15 eur ročne za m2 pozemku. 14. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu, zakotvuje (nevyvrátiteľnú) právnu domnienku obnovenia nájomnej zmluvy ako jedného zo spôsobov predĺženia nájomného pomeru. 15. V danom prípade odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že v prípade naplnenie podmienok stanovených v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď po uplynutí doby nájmu nedošlo k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, mohlo dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok, t.j. len medzi žalobcom a žalovaným 1/ na užívanie predmetného pozemku v pomere XX/XXXX, pričom ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom období žalovaný 1/ užíval predmetný pozemok len v podiele XX/XXXX. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke, že k obnoveniu nájomnej zmluvy nemohlo dôjsť za rovnakých podmienok v dôsledku zmeny podielov jednotlivých nájomcov odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/377/2012 zo dňa 27.11.2013, neobstojí, pretože ten sa ňou vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ju v danom konaní nepreukázal, vôbec nezaoberal. 16. Súd prvej inštancie navyše nevyhodnotil špecifickú situáciu daného prípadu spočívajúcu v tom, že ani jedna zo strán sporu nechcela, resp. reálne nemohla (keď žalobca nemohol podať žalobu na vypratanie pozemku, na ktorom legálne stojí stavba v spoluvlastníctve viacerých osôb, aj žalovaných 1/ a 2/) skončiť predmetný nájom, a aj žalobca sa v podstate snažil len o zvýšenie nájomného zo 6,64 eura na 15 eur/rok/m2. Odvolací súd považoval za potrebné pre rozhodnutie o tomto návrhu posúdiť, či za tejto situácie pre daný vzťah naďalej platí nájomné (v rozsahu obnovenej zmluvy) 6,64 eur (v dohode 200 Sk) dohodnuté zmluvou zo 7.10.1993 alebo či sa tohto dotkli uvedené rozhodnutia primátora a ako; teda posúdiť platnosť dohody o nájomnom oddelene od ostatného obsahu nájomného vzťahu s ohľadom na uvedené rozhodnutia primátora, resp. ako sa uplatní dohoda účastníkov v čl. 3 nájomnej zmluvy, podľa ktorej prenajímateľ je oprávnený pozmeniť výšku náhrady podľa cenových predpisov následne vydaných. Toto ustanovenie zohľadňuje špecifiká nájomnej zmluvy v prípade, ak je prenajímateľom obec pokiaľ ide o nájomné, stanovené ustanovením § 9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, okrem ďalej vymenovaných vecí. Uvedené ustanovenie zákona o majetku obcí stanovuje povinnosť obce prihliadať pri dohodovaní nájomného na to, aby dojednané nájomné bolo obvykle v danom mieste a čase, nie menšie. 17. Na základe vyššieuvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal rozhodujúcimi argumentmi žalobcu a to jednak neexistenciou nájomnej zmluvy uzavretej aj žalovanou 2/, rozdielmi v podieloch žalovaného 1/ na užívaní predmetného pozemku súvisiaceho so zmenou jeho podielu na stavbe, ktorá na pozemku stojí, ako ani otázkou výšky odplaty za užívanie predmetného pozemku v súvislosti s žalobcom predloženými rozhodnutiami primátora o stanovení nájomného za pozemky pod objektmi využívanými na služby, administratívu a predajne na obdobie od 1.11.2011 na 15 eur/ rok/1m2 pre dané miesto, a nezohľadnil ich aj v súvislosti s dohodou strán v čl. 3 nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s uvedenými otázkami dostatočne nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery, pre ktoré sa podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku nezaoberal; súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný, po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).