Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/179/2024 4116203089 18. 08. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:4116203089.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcu: TerraInvestment, s. r. o. so sídlom Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 47 157 658, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt: Q. P. XXX/XX, XXX XX S. P. - S. nad N., v konaní o vydanie hnuteľnej veci alternatívne o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/9/2016 - 404 zo dňa 30.5.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/9/2016 - 404 zo dňa 30.5.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 20Cb/9/2016 - 404 zo dňa 30.5.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol svojim výrokom I. tak, že žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 1.2.2016 domáhal na súde vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi úrodu pšenice minimálne v objeme 99,204 tony, ktorú zožal dňa 11.7.2015 na parcele č. 331 - orná pôda o výmere 10 045 m2, na parcele č. 335 - orná pôda o výmere 15 889 m2, na parcele č. - 489/1, orná pôda o výmere 14 654 m2, na parcele č. 350/1 - orná pôda o výmere 12 258 m2, na parcele č. 503 - orná pôda o výmere 10 626 m2, na parcele č. 800 - orná pôda o výmere 5 640 m2, na parcele č. 788 - orná pôda o výmere 13 752 m2, na parcele č. 787/1 - orná pôda o výmere 3 557 m2, na parcele č. 753/1 - orná pôda o výmere 12 940 m2; na parcele č. 753/2 orná pôda o výmere 15 201 m2, pozemky evidované na katastrálnom odbore Okresného úradu N. P. pre obec S. P., k. ú. S. nad N.. Ak žalovaný v stanovenej lehote úrodu kukurice žalobcovi nevydá, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.873,97 eur, to všetko v lehote 3 dní od márneho uplynutia lehoty na vydanie úrody kukurice. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 20.873,97 eur od 12.7.2015 do dňa vydania veci a žiadal priznať trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.362,71 eur. Podaním zo dňa 21.11.2016 doložil žalobca vyčíslenie uplatnenej škody zo dňa 24.8.2015 vo výške 20.873,97 eur a uviedol, že žalovaný prostredníctvom tretích osôb pozberal zasadenú plodinu - pšenicu na vyššie uvedených parcelách, ktorú odviezol na neznáme miesto. Poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj
úžitky. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie neoprávnene pozberanej plodiny. Žalovaný pozberanú plodinu (pšenicu) napriek výzve nevydal. S poukazom na výmery pôdy, na ktorej žalovaný úrodu zožal a nevydal, zadržuje žalobcovi výnosy pšenice pri výmere 11,82 ha úrodu pšenice minimálne v objeme 99,204 tony, čo pri priemernej výkupnej cene tejto komodity za rozhodné obdobie minimálne v sume 180,- eur/tona predstavuje hodnotu minimálne 17.586,72 eur bez DPH, s DPH vo výške 20.873,97 eur. 3. Súd prvej inštancie poukázal na obranu žalovaného, ktorý uviedol, že popiera vlastnícke právo žalobcu k veci, a tým aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby; existenciu vzniku škody navrhovateľa a tiež porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že v žalobe žalobca uvádzal aj vec, ktorá vzišla z poľnohospodárskeho pozemku nachádzajúcom sa v obci S. P., okres N. P., zapísané na Okresnom úrade N. P., katastrálny odbor na LV XXXX, reg. parcely E, p. č. 800, výmera 5640 m2, ktorá je vo spoluvlastníctve: 1.) žalovaný v podiele 2/3; 2.) spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o., Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 34 118 381, v podiele 1/3. Uvedený pozemok je však bez majoritnej spoluvlastníckej dohody v užívaní spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o.. Žalovaný vec z tohto pozemku nezožal, a preto nevidel dôvod, aby bol tento pozemok predmetom žaloby. Žalobca tvrdil, že vec pochádzala z predmetných pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníckom alebo užívacom práve. Žalobca doposiaľ nepreukázal, na základe akého právneho titulu si odvodzuje vlastnícke právo k veci ako k oddelenému prírastku predmetných pozemkov, ku ktorým má ničím neobmedzené vlastnícke/užívacie právo. Žalobca si odvodzuje svoju držbu, užívacie právo k predmetným pozemkov od Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov, ktorá je podľa obsahu dohody nájomnou zmluvou na poľnohospodárske pozemky, hoci nespĺňa požiadavky kladené na nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z.. V čl. I. dohody bolo výslovne uvedené, že „spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o., je oprávnená užívať na poľnohospodárske účely predmetné pozemky a zároveň ostatné pozemky, ktoré sú však v jeho vlastníctve, prípadne, na ktoré mám uzatvorenú nájomnú zmluvu ako nájomca“. Proti spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o., bolo v čase vzniku záväzku vydané právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 29.9.2014 (sp. zn. 7Co/526/2014), ktorým súd predbežne nariadil spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o., zákaz užívania a vstupovania na predmetné pozemky. Spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o., v snahe užívať aj naďalej predmetné pozemky, prenechala užívanie navrhovateľovi. Žalobca doposiaľ nepreukázal zákonné ani zmluvné oprávnenie na držbu, užívanie, ani požívanie predmetných pozemkov. Svojim konaním zasiahla spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a žalobca do dispozičného oprávnenia žalovaného, čím naplnili skutkové znaky obchádzania zákona v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť ex lege. Žalovaný ďalej uviedol, že uvedená dohoda je tiež postihnutá počiatočnou nemožnosťou právneho plnenia v zmysle § 37 ods. 2 OZ, ktorá spočíva v tom, že spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o., zmluvne preniesla na spoločnosť TerraInvestment, s.r.o., viac práv než má sám, čo je v rozpore so základnými princípmi súkromného práva. Na základe uvedeného poprel žalobcom nepodložené vlastnícke právo k bližšie nekonkretizovanej veci. Mal ďalej za to, že žalobca sa činnosťami na predmetných pozemkoch dopustil neoprávnenej držby a užívania predmetných pozemkov v rozpore s objektívnym právom. Alternatívne k vindikačnej žalobe uplatnil náhradu škodu, pričom v žalobe sa zameral len na vyčíslenie hypotetickej výšky ním tvrdenej škody. V žalobe absentuje preukázanie vzniku zodpovednostného záväzku. 4. Žalobca sa v konaní ďalej vyjadril, že založil a ošetroval porast v agrotechnickom termíne, ktorý predchádzal júlu 2015, v ktorom roku žalovaný pozbieral zasadenú plodinu - pšenicu na predmetných parcelách. Žalobca si odvodzuje svoje právo od Nájomnej zmluvy (ďalej aj „NZ“) zo dňa 2.1.1996 a od Zmlúv o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov, a ktoré mal žalobca uzatvorené so spoločnosťou AGROSPOL 5.TM, s.r.o., dňa 25.3.2015, 30.12.2014 a 1.3.2014. NZ zo dňa 2.1.1996 bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Mal za to, že žalobca bol oprávneným užívateľom parciel, ktoré obsial. Poukázal na ustanovenie § 120, § 129 ods. 2 a § 130 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o petit, ktorým sa žalobca domáhal vydania úrody pšenice v uvedenom množstve, ktorú zobral v r. 2015, mal za to, že nie je objektívne možné, aby bola vydaná tá pšenica, ktorá bola zožatá v tom roku, avšak pokiaľ by žalovaný pšenicu v takom množstve nevydal, domáhal sa náhradného plnenia. 5. Žalovaný poukázal na to, že v r. 2016 vznikla zmluva medzi AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a TerraInvestment s tým, že jej nebolo zakázané disponovanie s týmito pozemkami. Žalovaný podal predbežné opatrenie na to, aby sa spoločnosť TerraInvestment zakázalo užívanie alebo predbežne zakázalo užívanie, aby sa zakázalo jednej aj druhej spoločnosti disponovanie s pozemkami. Meritórne sa rozhodovalo vo veci sp.
zn. 10C/92/2014 o neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva. Toto konanie jasne hovorí, že žalovaný je vlastníkom pozemkov a nikto iný užívať tieto pozemky právo nemal a nemá. Od r. 2013-2014, kedy vzišlo prvé rozhodnutie súdu o zákaze užívania pozemkov, musela aj spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a žalobca mať o tom vedomosť a nemohla tu vzniknúť žiadna pochybnosť, či U. Q. je vlastníkom a jediným užívateľom týchto pozemkov. Mal za to, že žalovaný je v tomto prípade poškodeným, pretože tieto pozemky on nemohol obsiať v tom čase, pretože ich obsial žalobca len preto, že mu v tom fyzicky bránila spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o.. 6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 a § 23 zákona č. 504/2003 Z. z. v spojení s § 123, § 129 ods. 2, § 130 ods. 3, § 131 ods. 1, § 663, § 666 ods. 1, § 676 ods. 1 a ods. 2, § 682 OZ a uviedol, že svojim uznesením sp. zn. 20Cb/9/2016 - 175 zo dňa 27.4.2017 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016, v zmysle § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Ďalším uznesením sp. zn. 20Cb/9/2016 - 190 zo dňa 6.7.2020 rozhodol súd prvej inštancie o pokračovaní v konaní, z dôvodu právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016 (rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13.6.2018), v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co/324/2018-370. 7. Pred začatím pojednávania dňa 8.12.2020, právny zástupca žalobu uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co/324/2018-370, podal dovolanie. Z uvedeného dôvodu strany sporu zhodne navrhli prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o dovolaní podanom žalobcom proti rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co/324/2018-370. Súd prvej inštancie svojim uznesením sp. zn. 20Cb/9/2016 - 247 zo dňa 8.12.2020 konanie znovu prerušil, a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného proti rozsudku Krajského súdu Nitra č. k. 9Co/324/2018-370. Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní uznesením sp. zn. 6Cdo/191/2020 zo dňa 30.1.2023, ktorým odmietol dovolanie žalobcov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2023. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 20Cb/9/2016 - 274 zo dňa 27.3.2023 pokračoval v konaní. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca tvrdil, že uvedenú poľnohospodársku pôdu mal v dlhodobom užívaní na základe Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorenej podľa zákona č. 504/2003 Z.z. zo dňa 1.3.2014, ktorá bola uzatvorená medzi: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a spoločnosťou TerraInvestment, s.r.o., so sídlom Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 47 157 658, na dobu do 31.12.2014; na základe Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorenej podľa zákona č. 504/2003 Z.z. zo dňa 30.12.2014, ktorá bola uzatvorená medzi: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a spoločnosťou TerraInvestment, s.r.o., so sídlom Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 47 157 658, na dobu do 31.3.2015 a na základe Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorenej podľa zákona č. 504/2003 Z.z. zo dňa 25.3.2015, ktorá bola uzatvorená medzi: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a spoločnosťou TerraInvestment, s.r.o., so sídlom Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 47 157 658, na dobu do 28.2.2016. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016 sa žalobcovia 1. AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a 2. TerraInvestment, s.r.o., domáhali vydania kukurice alternatívne náhrady škody od žalovaného G.. U. Q.. V tomto konaní súd žalobu zamietol. Krajský súd Nitra v rozsudku zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co/324/2018-370, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13.6.2018, č. k. 10C/84/2016-320, vyslovil, že Nájomná zmluva zo dňa 2.1.1996, na základe ktorej boli uzatvorené Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorených podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov medzi: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a spoločnosťou TerraInvestment, s.r.o., so sídlom Hlavná 124, 951 76 Tesárske Mlyňany, IČO: 47 157 658, stratila platnosť dňom právoplatnosti o vyhlásení konkurzu na majetok družstva a dňom 1.1.2008 stratila i účinnosť. 9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal predovšetkým z rozsudkov Okresného súdu Nitra zo dňa 13.6.2018, č. k. 10C 84/2016-320 a rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co 324/2018-370, na ktoré odkazuje a s prihliadnutím na ich závery nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný. Ďalej konštatoval, že žalobca nebol dobromyseľným držiteľom poľnohospodárskej pôdy, vlastníkom ktorej bol žalovaný (ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola) a poukazuje na ustanovenie § 131 ods. 1 a na § 123 OZ. Žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu so
žalovaným, keďže Nájomná zmluva zo dňa 2.1.1996 stratila platnosť dňom právoplatnosti o vyhlásení konkurzu na majetok Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch, IČO: 00 198 781 a dňom 1.1.2008 stratila i účinnosť, nemohli byť platne uzatvorené ani na nájomnú zmluvu nadväzujúce Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z. z. medzi: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a spoločnosťou TerraInvestment, s.r.o., v dňoch 01.03.2014, 30.12.2014 a 25.3.2015. V uvedenom období nebol žalobca oprávnený užívať poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalovaného, teda ani obsiať, ani vykonávať ďalšiu poľnohospodársku činnosť, ani brániť žalovanému ako vlastníkovi tieto pozemky užívať, či brať z nich úžitky. 10. Ďalej skúmal súd prvej inštancie v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uviedol, že nakoľko žalobca nebol so žalovaným v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu, nebol na podanie žaloby ani aktívne legitimovaný. Uvedená skutočnosť bola ďalším dôvodom zamietnutia žaloby. 11. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na ďalšie súdne konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde Nitra medzi spoločnosťami: AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a TerraInvestment, s.r.o., na jednej strane a G.. U. Q. na strane druhej (sp. zn. 12C/175/2013, 12C/86/2014, 10C/92/2014), resp. ktorými sa G.. U. Q. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia - sp. zn. 18C/397/2015-37 zo dňa 5.8.2015 (proti spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o.), v ktorom konaní bolo návrhu vyhovené, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 30.6.2015, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Nitra potvrdené, a ktoré predbežné opatrenie trvalo do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 10C/92/2014 (o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva; toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 21.1.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra 25Co/21/2019-565). V tomto konaní bolo vydané aj predbežné opatrenie pod sp. zn. 12C/86/2014-84 zo dňa 29.9.2014 Krajského súdu Nitra, ktorým bolo spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o., zakázané užívať a vstupovať na poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve G.. U. Q. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/92/2014. S poukazom na uvedené súdne konania a súdne rozhodnutia, ktoré neboli žalobcami (AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a TerraInvestment, s.r.o.) akceptované, a o ktorých mal vedomosť ako strana sporu aj žalobca v tomto konaní, nemohol byť žalobca v žiadnom prípade oprávneným držiteľom poľnohospodárskych pozemkov (vo vlastníctve žalovaného) a uplatňovať si nároky voči vlastníkovi pozemkov s odkazom na § 130 ods. 3 OZ. Naopak spoločnosť AGROSPOL 5.TM, s.r.o., mala zakázané zmluvne prenechávať právo užívať a požívať plody tretím osobám a právne disponovať s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a tieto pozemky vydať žalovanému s poukazom na § 131 ods. 1 OZ, ktoré rozhodnutie neakceptovala. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemal nárok ani na náhradu škody, ktorej sa alternatívne domáhal, nakoľko Dohody o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. zo dňa 1.3.2024, 30.12.2014, 25.3.2025, boli neplatné, nemohol si žalobca uplatňovať nárok na náhradu škody z neplatnej dohody. Žalobca nemal nárok ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v konaní nepreukazoval, ani nepreukázal splnenie podmienok na jeho vydanie uvedených v ustanovení § 451 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie tak žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. 13. Nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol, bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s ohľadom na ďalší odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesplnenie podmienok na potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozhodnutia, aby napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP, s ohľadom na ustanovenie § 390 písm. a) CSP, zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil de facto len odkazmi na iné súdne rozhodnutia bez toho, aby sa sám dostatočne zaoberal skutočnosťami pre vec rozhodujúcimi a aby sám svoje závery sformuloval a dostatočným spôsobom ich zdôvodnil. Tento záver súdu prvej inštancie predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré naviac nie je dostatočne odôvodnené, tzn. je nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal, že vyložene nesprávnym
a najmä absolútne neodôvodneným je však záver o tom, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch stratila nájomná zmluva platnosť a dňom 1.1.2008 aj účinnosť, to všetko bez toho, aby tento svoj záver akokoľvek odôvodnil, a to odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, resp. vysvetlením svojich úvah o podstatných skutočnostiach. Žalobca môže len dovodzovať, že sa súd opiera o aplikáciu ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Z. z.. Vyplýva to z odkazov na odôvodnenia iných súdnych rozhodnutí, ktoré sú však neprávne a neudržateľné, pričom súd prvej inštancie aplikuje toto ustanovenie retroaktívne, čo je v príkrom rozpore so základnou právnou zásadou o zákaze retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 42i predpokladá inú právnu skutočnosť, nie v tom čase trvanie/vyhlásenie konkurzu, ale deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, t. j. že súd prvej inštancie nesprávne odvodzuje stratu platnosti zmluvy v rozpore so znením ustanovenia § 42i, keď zjavne nerozlišuje medzi začatím konkurzu a vyhlásením konkurzu na majetok družstva. Odôvodnenie o tom, či vôbec boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 42i v súvislosti so začatím konkurzného konania ako dôvodu straty platnosti rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, nie teda nájomnej zmluvy ako takej, absentuje úplne. Súd prvej inštancie tiež nezisťoval a neustálil, či v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. išlo o majetok, na ktorý sa podľa ustanovenia § 22 ods. 2 tohto zákona vzťahoval zákonný nájom. Rovnako nie je súdom zrozumiteľne, jasne, výstižne a logicky kompaktným spôsobom vysvetlená ani samotná aplikácia ustanovenia § 42i na predmetnú vec, resp. Nájomnú zmluvu zo dňa 2.1.1996, naviac zakázaným retroaktívnym spôsobom, keď je zrejmé, že k zmene právnej úpravy došlo neskôr, než nastala skutočnosť, s ktorou nová úprava spája stratu platnosti rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov (nie teda nájomnej zmluvy). Žalobca je názoru, že ak súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol tak, že na vec aplikoval právnu normu, ktorá vznikla neskôr ako nastala skutočnosť, s ktorou sa spája strata platnosti rozhodnutí, aplikoval zmenu právnej úpravy spôsobom, ktorý predstavuje absolútne neprípustnú tzv. pravú retroaktivitu. V tomto zmysle, ak právoplatnosť uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku po 1.1.2008 nenastala, nemohlo po 1.1.2008 dôjsť ani k strate platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ani k strate platnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1996, ani k strate jej účinnosti dňom 1.1.2008, ako bez bližšieho odôvodnenia dovodzuje súd v napadnutom rozsudku. Na záver uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v naznačenom smere vôbec neodôvodnil tak, ako mu to ukladá § 220 ods. 2 CSP, je jeho rozhodnutie neodôvodnené, a teda aj nepreskúmateľné. Neobstoja ani odkazy na iné súdne rozhodnutia, ktoré viaceré trpeli vadou v postupe súdov, ktoré v konečnom dôsledku taktiež spochybňujú relevantnosť a udržateľnosť odkazu súdu prvej inštancie na tieto rozhodnutia. Žalobca je tiež názoru, že žalovaný, ani jeho splnomocnená zástupkyňa, neuviedli žiadne vlastné relevantné tvrdenia ku skutočnosti, že porasty na predmetných pozemkoch založil žalobca, neuviedli ani žiadne vlastné tvrdenia k žalobcom uplatneným výnosom pšenice z dotknutej výmery, resp. jej cene, ako ani k identifikácii parciel v spojení s Nájomnou zmluvou zo dňa 2.1.1996. Z tohto dôvodu preto všetky uvedené tvrdenia žalobcu neboli žalovaným účinne popreté. 15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom podaní zo dňa 4.8.2024 najprv zhrnul skutkové tvrdenia a odkázal na súdne konania, ktoré tvoria podklad pre tento súdny spor, predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/324/2018 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/91/2020. K samotnému odvolaniu uviedol, že argumenty v odvolaní využil žalobca už v predchádzajúcich súdnych konaniach. Z hľadiska princípu spravodlivosti a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, má žalovaný za to, že predložené argumenty a tvrdenia žalobcu v odvolaní boli súdmi opakovane právoplatne judikované a dôsledne zdôvodnené. Neplatnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1996, na základe ktorej si žalobca odvodzuje užívacie právo k predmetným pozemkom, bola podľa žalovaného opakovane judikovaná v právoplatných rozhodnutiach súdov. V prípade neplatnosti tejto nájomnej zmluvy ďalej uviedol, že táto sa na predmetné pozemky nevzťahuje. Žalobca v kontexte domnelého tvrdenia, že NZ z 2.1.1996 je platná, argumentuje, že súdy doposiaľ nesprávne rozhodovali, nakoľko nesprávne posúdili právnu otázku ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb.. § 42i ZoPÚ bol ako prechodné ustanovenie k zrušenému § 15 zavedený novelou ZoPÚ, zákonom č. 571/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Rozhodnutie o dočasnom užívaní bolo vydané na návrh explicitne určených subjektov vymedzených v § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. Predmetné pozemky žalovaný od oprávnených subjektov nadobudol v roku 2010 a 2012. Žalovaný dodal, že na žalobcu sa nikdy nevzťahovala právna úprava týkajúca sa § 15 zákona č. 330/1991 Zb.. Rozhodnutie o dočasnom užívaní zaniklo pre poľnohospodárske družstvo v zmysle § 42i ZoPÚ. Žalobca tvrdí, že toto družstvo malo
v roku 2014 ešte stále platné rozhodnutia o dočasnom užívaní, pretože § 42i zákona č. 571/2007 Z.z. sa nemôže vzťahovať retroaktívne. Poľnohospodárske družstvo vstúpilo do konkurzu v roku 1997, čím sa naňho vzťahovala právna úprava § 42i ZoPÚ o zániku rozhodnutí o dočasnom užívaní. § 42i ZoPÚ upravil zákonodarca nepravú retroaktivitu, keď právne vzťahy založené v minulosti nemení, ale upravuje ich právny režim do budúcnosti (PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 3/00 a pod). Uvedené vyplýva podľa žalovaného aj zo stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a príslušného Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor, predložené v súdnom konaní 10C/92/2014. Z toho vyplýva, že rozhodnutia o dočasnom užívaní pre PD zanikli ex lege. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca v tomto smere nijako nezobral na zreteľ, že § 42i ZoPÚ ustanovuje aj iné dôvody zániku rozhodnutí o dočasnom užívaní. Jedným z nich je, že rozhodnutia zanikajú spolu so zánikom vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom rozhodnutia o dočasnom užívaní. Nakoľko predmetné pozemky nadobudol žalovaný od oprávnených subjektov až v roku 2010 a 2012, ide o ďalší dôvod o zániku rozhodnutí o dočasnom užívaní pre predmetné pozemky. Žalovaný tiež nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu. To, že vo svojom odôvodnení odkázal na iné rozhodnutie vo veci, ktoré predbiehali tento súdny spor, považuje žalovaný z hľadiska princípu predvídateľnosti práva a princípu hospodárnosti za efektívny. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiada žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 16. K vyjadreniu žalovaného doručil dňa 7.10.2024 svoje vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný podobne ako v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nereaguje adekvátne na skutkové a právne tvrdenia žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje svoj žalobne uplatnený nárok. Vyjadrenie žalovaného ilustruje, prípadne potvrdzuje jeho doterajší postup, v rámci ktorého v tomto konaní neuvádzal prakticky žiadne skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu proti tvrdeniam a odôvodneniam žalobcu. Nič na tom nemení ani jeho vyjadrenie k odvolaniu, ktoré neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia. V tomto smere nič nemení ani obsiahle opísanie a odkazy žalovaného na konania sp. zn. 10C/92/2014, 18C/84/2016 alebo 20Cb/9/2016 v jeho vyjadrení. Žalobca uviedol, že zakladá svoje nároky prvotne na Nájomnej zmluve zo dňa 2.1.1996, v súvislosti s týmito námietkami žalovaného opätovne poukazuje na právne posúdenie tejto nájomnej zmluvy odvolacím súdom v inej obdobnej veci (sp. zn. 25Co/21/2019), ktorý podobne ako žalobca skonštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti. Vzhľadom na polemiku žalovaného k ustanoveniu § 42i, žalobca opätovne poukazuje na svoje odvolanie. V reakcii na vyjadrenie žalovaného dopĺňa, že je pravdou, že povinnou osobou bolo Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch, ktoré oprávneným osobám vydalo za ich pôvodné vlastné pozemky, ktoré však nebolo možné užívať (napr. pre neprístupnosť alebo z iných dôvodov) pozemky náhradné. Pôvodné pozemky tak zostali v oprávnenom užívaní Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch, ktoré ich zmluvou zo dňa 2.1.1996 prenajalo spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o., ktoré ich ďalej odstúpila do užívania žalobcovi. Absurdne vyznieva tvrdenie žalovaného, že sa na Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch jeho vstupom do konkurzu v roku 1997 vzťahovala právna úprava § 42i, ktorá však bola účinná až od 1.1.2008. Žalobca odmieta aj žalovaným uvádzaný iný dôvod o strate platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. 17. Žalovaný reagoval svojim podaním zo dňa 17.10.2024, v ktorom uviedol, že predmetné pozemky nadobudol na základe prechodu a prevodu vlastníckeho práva od vlastníkov. Žiadne vlastnícke oprávnenie nebolo obmedzené právom inej osoby na základe zmluvy alebo iného rozhodnutia verejnej moci. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že odkazy na predchádzajúce súdne konania sú irelevantné. Je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych konaní, ako aj princípom hospodárnosti, aby sa súdy opakovane zaoberali jednou a tou istou meritórnou podstatou. Žalovaný sa ďalej vyjadroval k jednotlivým tvrdeniam žalobcu vo vyššie uvedenom vyjadrení, keď dodal, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tento dokázal existenciu užívacieho práva tretej osoby. Žalobca v konaní nepredložil v tomto smere žiaden relevantný dôkaz. Tvrdenia o existencii nájomnej zmluvy z roku 1996 boli rovnako vyvrátené v súdnom konaní týkajúcom sa negatórnej žaloby, sp. zn. 10C/92/2014. Správca konkurznej podstaty písomne predložil dôkaz (v spise k súdnemu konaniu sp. zn. 10C/92/2014), že zmluva neexistuje a žiaden subjekt neplatí nájomné. Zároveň upozorňuje, že v tomto prípade bolo žalovanému vydané aj neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalobcovi vstup a užívanie pozemkov. Na záver zopakoval, že v rámci súdneho konania sp. zn. 10C/92/2014, sp. zn. 18C/84/2016, bolo právoplatne judikované, že predmetné rozhodnutia vydané PD v Tesárskych Mlyňanoch, vydané v zmysle § 15 zákona č. 330/1991 Zb. zanikli v zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Odkázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazoval už vo svojich skorších vyjadreniach.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 20.7.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním žalobcu a následnými písomnými vyjadreniami strán sporu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi úrodu pšenice minimálne v objeme 99,204 tony, ktorú zožal dňa 11.7.2015 na parcele č. 331 - orná pôda o výmere 10 045 m2, na parcele č. 335 - orná pôda o výmere 15 889 m2, na parcele č. - 489/1, orná pôda o výmere 14 654 m2, na parcele č. 350/1 - orná pôda o výmere 12 258 m2, na parcele č. 503 - orná pôda o výmere 10 626 m2, na parcele č. 800 - orná pôda o výmere 5 640 m2, na parcele č. 788 - orná pôda o výmere 13 752 m2, na parcele č. 787/1 - orná pôda o výmere 3 557 m2, na parcele č. 753/1 - orná pôda o výmere 12 940 m2; na parcele č. 753/2 - orná pôda o výmere 15 201 m2, pozemky evidované na katastrálnom odbore Okresného úradu N. P. pre obec S. P., k. ú. S. nad N., alternatívne zaplatiť žalobcovi sumu 20.873,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p. a. zo sumy 20.873,97 eur od 12.7.2015. Žalobca odvodzoval svoje právo od Nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1996 a od zmlúv o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov, ktoré mal žalobca uzatvorené so spoločnosťou AGROSPOL 5.TM, s.r.o., dňa 25.3.2015, 30.12.2014 a 1.3.2014. Keďže v konaní na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016 prebiehalo konanie v skutkovo a právne obdobnom spore, na návrh žalobcu a so súhlasom žalovaného súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.4.2017, č. k. 20Cb/9/2016-175, prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 10C/84/2016. V citovanom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/84/2016 sa žalobcovia 1. AGROSPOL 5.TM, s.r.o. a 2. TerraInvestment, s.r.o., domáhali vydania kukurice alternatívne náhrady škody od žalovaného G.. U. Q., pričom súd rozsudkom zo dňa 13.6.2018, č. k. 10C/84/2016-320, žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní v prejednávanej veci z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13.6.2018, č. k. 10C/84/2016-320 a rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 6.2.2020, č. k. 9Co/324/2018- 370 (bod 16., 20., 21.), na ktoré v odsekoch 35. a 36. svojho odôvodnenia odkázal a nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný. 23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že záver súdu prvej inštancie predstavuje nesprávne právne posúdenie a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, tzn. nepreskúmateľné. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok odôvodnil de facto len odkazom na iné rozhodnutia bez toho, aby sa sám vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. 24. V súvislosti s predmetnou odvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie bolo prerušené z dôvodu, že konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016 prebiehalo medzi rovnakými stranami sporu a predmetom sporu bolo vydanie hnuteľnej veci - kukurice, alternatívne náhrada škody, riešila sa v ňom teda otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že návrh na prerušenie konania bol podaný zo strany žalobcu, sám teda považoval toto konanie za relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu a musel si byť vedomý, že súd bude z jeho záverov vychádzať, resp. nebude vykonávať duplicitné dokazovanie. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie
nemal, spochybňoval iba právoplatný rozsudok vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/84/2016 a mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu zo dňa 30.1.2023, sp. zn. 6Cdo/191/2020, nie je právne záväzné, pretože dovolací súd sa nezaoberal dovolacími námietkami žalobcu. Ak žalobca namieta nepreskúmateľnosť z dôvodu, že súd iba odkázal na iné rozhodnutie (ktoré ale bolo dôvodom prerušenia konania), odvolací súd s týmto úplne nesúhlasí. Súd prvej inštancie citoval závery Krajského súdu Nitra, z ktorých vychádzal, je teda zrejmé, že s týmito sa stotožnil, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska predvídateľnosti a právnej istoty nevidí dôvod, prečo by mala byť identická vec rozhodnutá opačne. Ak sa žalobca so závermi súdov v citovanom konaní nestotožnil, neznamená to ešte, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v posudzovanej veci je nepreskúmateľné a nesprávne. Zároveň odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09) a je teda úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami strán sporu, ak tak neurobí súd prvej inštancie a vysporiadať sa s odvolacími námietkami. 25. Odvolací súd konštatuje, že z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia sporu vedenom pod sp. zn. 10C/84/2016, ktorý žalobca prehral, t. j. žalovaný bol úspešný a v ktorom sa riešili otázky významné aj pre tento spor. Predmet dokazovania totiž v oboch súdnych konaniach spočíval na tom istom skutkovom a právnom základe. Súd prvej inštancie preto pochopiteľne vychádzal z tohto rozhodnutia a poukázal na konkrétne odseky, s ktorými sa stotožnil a na základe ktorých je nárok nedôvodný. 26. Podľa žalobcu je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch (dňa 18.12.1997) stratila nájomná zmluva platnosť a dňom 1.1.2008 aj účinnosť, to všetko bez toho, aby tento svoj záver akokoľvek odôvodnil, a to odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, resp. vysvetlením svojich úvah o (pre vec) podstatných skutočnostiach. Žalobca namieta, že môže len dovodzovať, že sa súd opiera o aplikáciu ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Z.z.. Vyplýva to z odkazov na odôvodnenia iných súdnych rozhodnutí, ktoré sú však podľa jeho názoru neprávne a neudržateľné, keďže takto založená argumentácia je nesprávna a dokonca protizákonná, keďže súd aplikuje (súdy, na ktoré sa súd v tejto veci odkazuje, aplikovali) toto ustanovenie retroaktívne, čo je v príkrom rozpore so základnou právnou zásadou o zákaze retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. 27. K aplikácii ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPÚ“) odvolací súd uvádza, že § 42i ZoPÚ bol ako prechodné ustanovenie k zrušenému § 15 zavedený novelou ZoPÚ č. 571/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Ustanovenie § 15 dovtedy umožňovalo pozemkovým úradom vydať rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu a urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav (ďalej len „rozhodnutie o dočasnom užívaní“). 28. Podľa § 42i ZoPÚ rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008. 29. V konaní nebolo sporné, že Rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre zo dňa 3.5.1992 číslo: 8/91 a z 8.11.1995 číslo: 38/95 bolo podľa § 15 ods. 2 ZoPÚ schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích poľnohospodárskych pomerov k predmetným pozemkom a tieto pozemky boli dané do dočasného užívania Poľnohospodárskemu družstvu v Tesárskych Mlyňanoch. Predmetné družstvo dalo pozemky Nájomnou zmluvou zo dňa 2.1.1996 do užívania spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s.r.o., so sídlom Tesárske Mlyňany, IČO: 34 118 381, ktorá prenechala užívanie predmetných pozemkov na základe Dohôd o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov (viď ods. 8. tohto odôvodnenia) žalobcovi. Možno teda konštatovať, že podkladom pre uzatvorenie citovaných zmlúv malo byť právo Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch dočasne hospodáriť na pozemkoch, existujúce
na základe rozhodnutí Pozemkového úradu v Nitre z 3.5.1992 a 8.11.1995. Podľa odvolacieho súdu išlo o dočasnú zákonnú úpravu a žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu, keďže s účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do zákona č. 33/1991 Zb. ZoPÚ doplnené ustanovenie § 42i, ktoré vrátilo užívateľské vzťahy vzniknuté dočasne, teda aj k sporným pozemkom, do stavu de facto pred vydaním rozhodnutí Pozemkového úradu v Nitre, a to najneskôr ku dňu účinnosti zákona č. 571/2007 Z.z., t. j. k 1. januáru 2008, ktorým sa zmenil ZoPÚ, pretože na majetok Poľnohospodárskeho družstva Tesárske Mlyňany bol už 18.12.1997 vyhlásený konkurz. 30. To znamená, že na predmetný spor je možné aplikovať citované ustanovenie § 42i, keďže konkurzné konanie bolo už začaté. Neobstojí argumentácia žalobcu, že „ustanovenie § 42i predpokladá inú právnu skutočnosť, nie v tom čase trvanie/vyhlásenie konkurzu, ale deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, t. j. že súd nesprávne odvodzuje stratu platnosti zmluvy v rozpore so znením ustanovenia § 42i, keď zjavne nerozlišuje medzi (1) začatím konkurzu (viď zákonné znenie právoplatnosťou uznesenia súdu o začatí konkurzného konania) a (2) vyhlásením konkurzu na majetok družstva.“ 31. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že právne relevantnou je skutočnosť, že konkurzné konanie bolo začaté (bol vyhlásený konkurz) a až neskoršia právna úprava v zákone č. 7/2005 Z.z. rozlišuje jednotlivé štádiá konkurzného konania tak, ako uvádza žalobca. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že s účinnosťou od 1. januára 2008 stratilo platnosť rozhodnutie o dočasnom užívaní, keďže zákon to výslovne uvádza a sú splnené zákonné predpoklady uvedené v § 42i. Ak na podklade rozhodnutí, ktoré stratili zo zákona platnosť, boli uzatvorené nájomné zmluvy, resp. podnájomné zmluvy, je potrebné konštatovať, že žalobca nedisponuje platným právnym titulom. V čase uzatvorenia Dohôd o prenechaní užívania poľnohospodárskych pozemkov bol nesporne zákon (ZoPÚ) účinný. 32. Vo vzťahu k žalobcovi nie je právna otázka o tzv. pravej/nepravej retroaktivite rozhodujúca, pretože sám uvádza, že účinnosťou zákona č. 571/2007 Z.z. od 1.1.2008 stratilo platnosť rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a potom teda v žiadnom prípade Dohody o prenechaní uzatvorené v rokoch 2014 až 2016, na podklade týchto rozhodnutí, nemôžu byť právnym titulom svedčiacim o užívacom vzťahu. 33. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia vysporiadal s aplikáciou § 42i ZoPÚ, čo pokladal za rozhodujúce vo vzťahu k predmetu sporu. Zároveň odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Ako tiež vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).