Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/52/2025 1117205544 25. 11. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AA257 s.r.o., so sídlom Sv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO: 52 788 831 zastúpeného: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 zastúpenému: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa 7.10.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa 7.10.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa 7.10.2024 rozhodol vo výroku I tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, vo výroku II žalobu zamietol, vo výroku III priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo výroku IV súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018 zrušil. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že doba trvania Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme“), sa predlžuje o obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07- 00/2899 zo dňa 13.06.2012, t.j. odo dňa 25.06.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej a nahradil prejav vôle žalovaného, že ako prenajímateľ uzatvára so žalobcom ako nájomcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010, ktorého plné znenie je obsahom žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.4.2007 bola medzi žalobcom obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá vyššie uvedená Zmluva o nájme, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností - pozemkov v Bratislave, prenechal nájomcovi do nájmu, za podmienok stanovených v Zmluve o nájme určené nehnuteľnosti. Účelom Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. II ods. 2 je realizovanie výstavby na Kamennom námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým spojené uloženie, vedenie a prekládka inžinierskych sietí a následná revitalizácia Kamenného námestia. V zmysle ust. čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania nájmu na dobu určitú, a to 10 rokov, ktorá sa počíta odo dňa podpísania Zmluvy o nájme, t.j. od 13.4.2007 do 13.4.2017. Nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 1.023,37 Eur/ročne. Nájomné sa žalobca v zmysle ust. čl. IV ods. 4 Zmluvy o nájme zaviazal žalovanému uhrádzať v pravidelných štvrťročných splátkach vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Podaním zo dňa 13.6.2012 žalovaný žalobcovi oznámil, že odstupuje od Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. III. ods. 3, písm. a) Zmluvy o nájme z dôvodu nezaplatenia splatného nájomného za II. kvartál roku 2012, ktoré nebolo uhradené ani v dodatočnej 30-dňovej lehote. Predmetné Odstúpenie žalobca prevzal dňa 25.6.2012. Okresný súd Bratislava I určil, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 13.4.2007 medzi žalobcom a žalovaným v znení Dodatkov k Zmluve o nájme, vykonané žalovaným písomným oznámením zo dňa 13.6.2012 je neplatné a neúčinné. Následkom predmetného úkonu žalovaného - neplatného a neúčinného Odstúpenia od Zmluvy o nájme bolo žalobcovi zásadným spôsobom znemožnené realizovať účel Zmluvy o nájme, t.j. výstavbu a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým súvisiace úkony riadne, v súlade so Zmluvou o nájme. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný nebol od Zmluvy o nájme neplatne a neúčinne odstúpil, žalobca by projekt realizoval, pričom je dôvodné predpokladať, že projekt by bol riadne a včas dokončený, t.j. v termíne dojednanom v čl. III. ods. 1 Zmluvy o nájme do 13.4.2017. Žalobca sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd svojím rozhodnutím odstránil nepriaznivý stav, ktorý žalobcovi vzhľadom na neoprávnené konanie žalovaného vznikol, a rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaného upraviť obsah Zmluvy o nájme a predĺžiť dobu trvania Zmluvy o nájme najmenej o obdobie, o ktoré žalovaný svojím konaním znemožnil žalobcovi účel Zmluvy o nájme riadne realizovať. K dôvodom preukazujúcim potrebu nahradenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím žalobca uviedol, že doručením Odstúpenia zo strany žalovaného žalobcovi záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami zanikol a žalobca stratil akúkoľvek možnosť naplniť dojednaný účel Zmluvy o nájme a uskutočniť výstavbu plánovaného projektu. Žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy plnenie zo Zmluvy o nájme nebolo možné uskutočniť, a to aj napriek tomu, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme je v súčasnosti možné s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za neúčinné a neplatné. V tomto prípade je zrejmé, že v súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú je možné okrem iného definovať aj za určitú „zmarenú investíciu“, a ktorej náhrady sa môže následne od žalovaného v súdnom konaní domáhať. Žalobca mal za to, že súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do súkromnoprávneho úkonu, za ktorý je možné považovať aj uzavretie Zmluvy o nájme. Pod pojmom zásah, resp. ingerencia súdu v takomto prípade je možné považovať akúkoľvek situáciu, pri ktorej súd, realizujúc svoju právomoc zasiahne do súkromnoprávneho vzťahu, teda posúdi jeho platnosť, interpretuje ho, určí jeho následky resp. ho aj nahrádza. V tomto prípade nie je podľa názoru žalobcu povinnosťou súdu držať sa dispozitívnych noriem, ale má predovšetkým zohľadniť rozumné usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu tak, aby obsah právneho úkonu bol zo strany súdu konštruovaný spravodlivo a je oprávnený v určitých prípadoch nahradiť prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu, a tento určitým spôsobom dopĺňať, modifikovať a podobne. Ďalej uviedol, že potrebu úpravy zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za účelom riadneho naplnenia účelu Zmluvy o nájme okrem iného odôvodňuje aj skutočnosťou, že výstavbu projektu, t.j. podzemných parkovacích garáží na Kamennom námestí možno označiť ako „Verejnoprospešnú stavbu“. S prihliadnutím na samotnú povahu veci vyplýva, že realizácia účelu Zmluvy je okrem iného predovšetkým vo verejnom záujme, ktorý je v danom prípade presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu žalobcu. 3. Uznesením č. k. 35Cb/47/2017-304 zo dňa 27.5.2022 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na stranu žalobcu vstúpila spoločnosť AA257 s.r.o., so sídlom Sv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO: 52 788 831 na miesto pôvodného žalobcu Advisors k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s., v konkurze, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198.
4. K podanej žalobe sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k ukončeniu nájmu prišlo ku dňu 13.4.2017 a nedisponuje podaniami od žalobcu, ktorý by sa snažil dohodnúť na modifikácií podmienok Zmluvy o nájme, najmä na predĺžení doby trvania nájmu. Uviedol, že nájom dohodnutý na dobu určitú možno obnoviť aj po skončení nájmu, pričom poukázal na ust. § 676 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zo strany žalobcu sú v podanom žalobnom návrhu uvádzané iba nepriame a nepodložené informácie o finančných prostriedkoch, ktoré údajne boli vynaložené do predmetu nájmu zo strany žalobcu. K žiadnym stavebným, či technickým úpravám predmetu nájmu zo strany žalobcu neprišlo a neboli uvedené ani čísla projektov či rozhodnutí správnych orgánov, ktoré by sa týkali predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak nebola zo strany žalobcu ako nájomcu splnená prvá a základná aktívna podmienka pre možnosť obnovenia nájmu zo zákona, nemôže ani reálne prísť k naplneniu zákonných podmienok pre obnovenie nájmu. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že nájom skončil dňa 13.4.2017 a k jeho obnoveniu nie sú splnené zákonné dôvody. Ďalej uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle smerujúcej k uzatvoreniu dodatku č. 3 k Zmluve o nájme, ktorá de facto skončila. Po právnej stránke nemožno zo strany žiadneho subjektu pristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorá bola skončená. Teda samotná žaloba týmto stráca akýkoľvek právny základ. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami sporu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve o nájme a neexistuje ani zákonné ustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť k zmluvnému vzťahu so žalobcom. S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné dôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť, aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Podaný žalobný návrh vo veci samej považuje žalovaný za zmätočný a nepodložený. V prvom bode petitu sa žalobca domáha určenia doby trvania Zmluvy o nájme a v druhom bode splnenia povinnosti nahradenia vôle. Ide o dva druhy žalôb podľa § 137 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Nie je právne možné najskôr sa domáhať určenia doby trvania Zmluvy o nájme a následne požadovať plnenie od žalovaného. 5. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval tým, že v prílohe priložil vyčíslenie nákladov, ktoré boli pôvodným žalobcom vynaložené na predmet nájmu, ako aj ďalšie doklady preukazujúce ich vynaloženie. Ohľadom uskutočnených krokov pri realizácii projektu uviedol, že od uzavretia Zmluvy o nájme postupoval v zmysle Zmluvy o nájme a zabezpečoval všetky potrebné doklady a dokumenty pre jej naplnenie. Uskutočnil viaceré aktivity za účelom realizovania projektu, konkrétne si mimo iného dal vypracovať (Územno-plánovaciu informáciu č.: MGS ORM 29437/2007/478421, vydanú dňa 19.9.2007; Urbanisticko-architektonickú a dopravnú štúdiu bloku č. 17/9 zóny Dunajská Bratislava 12/2007; Dopracovanú dopravnú štúdiu zo 17.3.2009 spracovateľa - PUDOS PLUS a ALFA 04 z 01/2009; Dokumentáciu na územné rozhodnutie z mája 2011; pôvodný žalobca si ďalej zadovážil aj projektovú dokumentáciu, ktorá bola žalovanému odovzdaná a následne vrátená žalobcovi, stavebné rozhodnutia, ako aj stanoviska príslušných úradov/inštitúcií, napr. vyjadrenie Ministerstva obrany zo dňa 09. februára 2012 a vyjadrenie Transpetrol a.s. zo dňa 14. februára 2012). O všetkých vyššie uvedených aktivitách, resp. dokumentoch mal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy vedomosť. Žalobca uskutočnil kroky k realizácii projektu. Pôvodný žalobca už v čase neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme disponoval s urbanisticko-architektonickými a dopravnými štúdiami, s projektovou dokumentáciou, stavebnými rozhodnutiami a stanoviskami príslušných inštitúcii. K dôvodnosti nahradenia prejavu vôle žalovaného uviedol, že, súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, súkromnoprávnych úkonov, akým je aj Zmluva o nájme. V zmysle § 229 CSP môže konajúci súd vyhlásiť rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že je nútený domáhať sa ochrany svojich práv cestou súdu tak, aby tento nahradil chýbajúci prejav vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 229 CSP. Žalobca má za to, že aj keď paragrafové znenie zákona výslovne neustanovuje možnosť súdu nahradiť prejav vôle žalovaného rozsudkom ako následok neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným, výklad ustanovenia § 229 CSP, jeho zmysel, resp. účel a rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci je práve v kompetencii konajúceho súdu zmierniť tvrdosť zákona a vyniesť rozsudok, ktorým súd vyhovie žalobe žalobcu. 6. V priebehu konania následne obe strany sporu produkovali viaceré vyjadrenia, keď sa žalovaný vyjadril, že tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný žalobca vynaložil značné náklady za účelom realizácie projektu v tomto konaní do dnešného dňa neboli preukázané. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť ani predložené predbežné vyčíslenie nákladov na projekt Kamenné námestie, ktoré nie
je dôkazom, ale len ďalším skutkovým tvrdením žalobcu. Žalovaný poukázal aj na obsah zmluvy o predaji časti podniku z 4.1.2021, konkrétne na čl. I ods. 2, z ktorého vyplýva, že nehmotný majetok - projekt Kamenné námestie bol ocenený a predaný za sumu 10.000,- Eur. Tento majetok bol do všeobecnej podstaty doplnený až dodatočne, pričom informácia o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty o túto položku bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 28/2020, deň vydania 11.2.2020. Aj v tejto informácii sa ako hodnota tohto majetku uvádza suma 10.000,- Eur. Javí sa, že žalobca je tzv. projektovou spoločnosťou, ktorá však nevznikla za účelom realizácie projektu, ale za účelom špekulatívneho nadobudnutia pozície pôvodného žalobcu v súdnom spore voči žalovanému a formálneho vytvorenia podmienok pre pokračovanie v blokovaní nakladania s majetkom žalovaného a v bránení plneniu jeho verejných funkcií a uskutočňovaní činností vo verejnom záujme. Jediným nákladom, ktorý žalobca v tejto súvislosti mohol vynaložiť, o ktorom však ani neúčtuje, je suma 10.000,- Eur za „projekt Kamenné námestie v Bratislave spolu s právnou a zmluvnou agendou“, ktorý však vynaložil na vlastné riziko, pravdepodobne vo viere a snahe o vytvorenie si vyjednávacej alebo inej pozície voči žalovanému ako hlavnému mestu Slovenskej republiky. Samotný žalobca súčasne za celé viac ako dva roky od nadobudnutia časti podniku od pôvodného žalobcu žalovaného dodnes nekontaktoval, neprezentoval žiadne svoje predstavy v súvislosti s prípadnou realizáciou projektu, nepredložil žiadnu aktualizovanú dokumentáciou a neprejavil záujem ani o plnenie žiadnej zo svojich povinností zo Zmluvy o nájme. Pôvodný žalobca ani žalobca si však povinnosti zo Zmluvy o nájme dlhodobo neplnia. Ďalej žalovaný k dôvodnosti nahradenia prejavu vôle poukázal na to, že v tomto prípade vecná legitimácia žalobcu, vyplývajúca či už zo zákona alebo z právneho úkonu, neexistuje, nebola preukázaná a žalobca jej existenciu dokonca ani netvrdí a naopak jej absenciu sám potvrdzuje. Táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Vyhovenie žalobe v akomkoľvek žalobcom požadovanom rozsahu by predstavovalo neprípustný zásah súdu do zmluvnej slobody strán, odporovalo by vôli žalobcu ako vlastníka pozemkov, ako aj zneniu Zmluvy o nájme a zákona (§ 676 ods. 1 OZ), a došlo by ním k porušeniu Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva žalovaného a k jeho nútenému obmedzeniu. 7. Žalobca ďalej v konaní zotrval na argumentácii, že žalobca a tretie subjekty do realizácie projektu investovali, pričom hrozí zmarenie tejto investície. Zotrval na tom, že konaním žalovaného, a to neplatným odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda, pričom sa nedomáha jej náhrady, ale má záujem realizovať účel nájomnej zmluvy v zmysle dojednaných podmienok. Ku kúpnej cene vo výške 10.000,- Eur, za ktorú bol predmetný nehmotný majetok nadobudnutý uviedol, že nie je vo vzťahu k určeniu vynaložených nákladov na realizáciu projektu relevantná, resp. nedeterminuje ich výšku. Žalobca kúpil nehmotný majetok za kúpnu cenu, ktorá bola stanovená správcom Advisory k.s. a suma, na ktorú bola predmetná časť podniku ohodnotená a za ktorú bola nadobudnutá bola znížená práve z dôvodu existencie súdneho sporu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a z toho vyplývajúcej neistoty. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neúčtuje vo svojej účtovnej závierke za rok 2021 o časti podniku, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.1.2021 od pôvodného žalobcu uviedol, že tento stav bol spôsobený chybou vo výkazníctve. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie, že pôvodný ani terajší žalobca si neplnia svoje povinnosti zo zmluvy je pravdivé, keďže žalovaný svojím protiprávnym konaním porušil práva nájomcu, čím zmaril účel zmluvy a tým pádom aj možnosť žalobcu plniť si svoje zmluvné povinnosti. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko nikdy nedošlo k zániku zmluvy o nájme, táto je naďalej platná a účinná a žalobca má právo domáhať sa náhrady prejavu vôle žalovaného súdom. K namietanej existencii dvoch žalobných petitov žalobca uviedol, že aj keď jeden je určovacou žalobou a druhý žalobou na plnenie, vzájomne sa nevylučujú, ale práve naopak, vzájomne na seba nadväzujú. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril, keď má za to, že predmetné vyjadrenie neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti podstatné pre prejednanie a rozhodnutie veci, pričom žalobné návrhy žalobcu naďalej považuje za zmätočné a vecne nesprávne a žalobu ako celok za nemajúcu oporu v zákone a nedôvodnú. K žalobcom predloženým príjmovým a výdavkovým dokladom uviedol, že z obsahu kópií príjmových a výdavkových dokladov predložených žalobcom nie je vôbec zrejmé, čoho sa týkajú. Naopak je z nich zrejmé, že boli vystavené v rokoch 2004 a 2005, Zmluva o nájme však bola uzavretá až 13.4.2007. Tieto výdavky tak s Projektom žalobcu zjavne nesúvisia. Ohľadom zmätočnosti petitov žalovaný zopakoval, že zo zákona ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva hmotnoprávna povinnosť žalovaného urobiť prejav vôle, ktorým by došlo k predĺženiu doby trvania nájmu ani hmotnoprávne oprávnenie žalobcu domáhať sa nahradenia takého prejavu vôle rozhodnutím súdu. Žalobca tvrdil, že vecná legitimácia na podanie žaloby mu vyplýva zo „základných právnych princípov nášho právneho poriadku“ a „vyzdvihuje základné zásady záväzkového práva a to zásadu rovnosti zmluvných strán, zásadu autonómie vôle, zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv a zásadu pacta sunt servanda.“ Žiadny z týchto princípov ani zásad nezakladá existenciu hmotnoprávneho oprávnenia
žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného s predĺžením doby trvania nájmu ani existenciu tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného, a teda nezakladá ani vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. 8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 137 písm. a) a písm. d), § 164, § 217 ods. 1, § 229, § 335 ods. 1 CSP, § 663 a § 676 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 261 ods. 2 a ods. 6, § 289 ods. 1 a ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že žalobca je podnikateľom, ktorý pri uzatvorení zmluvy o nájme so žalovaným sledoval svoj vlastný podnikateľský zámer, v rámci ktorého chcel realizovať v súvislosti s projektom vlastnú podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk. Žalovaný ako samosprávna územná jednotka vstupoval do záväzkového vzťahu so žalobcom sledujúc zabezpečenie verejných potrieb, keďže predmetom záväzkového vzťahu bolo realizovanie výstavby na Kamennom námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí a následná revitalizácia Kamenného námestia, ktoré mali slúžiť verejnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatuje, že v prípade Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ide bez ohľadu na znenie článku XI bod 8 Zmluvy o nájme o obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa ustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.4.2007 a ustanoveniami o nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku. 9. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.11.2017, sp. zn. 9Co/205/2016 a jeho závery a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu, zo zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom, čo však žalovaný neurobil. Žalobca tak bol povinný preukázať, že žalovaný bol povinný uzavrieť so žalobcom v zmysle konkrétneho zmluvného dojednania, konkrétneho zákonného ustanovenia alebo inej konkrétnej právnej skutočnosti Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. Obsah budúcej zmluvy musí mať podklad v hmotnom práve, žalobca nemôže sám jednostranne meniť, alebo určovať podstatné náležitosti požadovanej zmluvy. Obsah budúcej zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy uzavretej medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že by žalovaný mal právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. 10. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nedisponuje hmotnoprávnym podkladom, a to zmluvou uzavretou podľa ustanovenia § 289 a nasl. ObZ, zákonným ustanovením alebo inou právnou skutočnosťou, z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme. Žalobca nedisponuje žiadnou zmluvou uzavretou medzi stranami, z ktorej by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k Zmluve o nájme. Z predloženej Zmluvy o nájme v znení jej dodatkov žalovanému nevyplýva povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme, ktorým by sa predĺžila doba, na ktorú bola Zmluva o nájme uzavretá. Žalobca zároveň v žalobe ani vo svojich vyjadreniach neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k existujúcej Zmluve o nájme, a takéto zákonné ustanovenie nie je súčasťou Obchodného zákonníka (ustanovení § 289 a nasl.) a ani Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 50a). Žalobcom požadované uzatvorenie dodatku k Zmluve o nájme zo strany žalovaného tak nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní argumentoval ustanovením § 229 CSP, avšak uvedené ustanovenie je súčasťou procesného predpisu a nie je súčasťou hmotnoprávnej úpravy. Neupravuje preto hmotné práva a povinnosti subjektov právneho vzťahu. Za žiadnych okolností však z predmetného ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť subjektu uzatvoriť s iným subjektom zmluvu alebo dodatok k zmluve. Súd prvej inštancie preto nemá možnosť chýbajúci prejav vôle nahradiť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný. Žalobca nemôže jednostranne nanútiť žalovanému uzavrieť právny úkon, s obsahom, ktorý určil žalobca, a s ktorým žalovaný nesúhlasí a na uzavretie ktorého mu nevyplýva povinnosť z existujúcej zmluvy, zo zákona, prípadne z inej právnej skutočnosti. Takéto jednostranné nanútenie prejavenia vôle požadované žalobcom nemôže žalovanému prikázať ani súd. Ďalej považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať na skutočnosť, že doba trvania Zmluvy o nájme bola dohodnutá na dobu určitú, a to 10 rokov odo dňa podpísania zmluvy (čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme), t. j. do 13.4.2017, kedy predmetná zmluva zanikla uplynutím času. Žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo forme uzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme. Súd prvej inštancie je však toho názoru, že dodatok k zmluve bez existencie samotnej zmluvy nie je možné uzavrieť. Dodatok k zmluve je možné uzavrieť len k existujúcej zmluve. Táto podmienka nie je v prejednávanej veci splnená a žaloba žalobcu je tak
nedôvodná. Z uvedených dôvodov považuje súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o nahradenie prejavu vôle žalovaného za nedôvodnú a v celom rozsahu ju vo výroku II zamietol. 11. Vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú aj v tejto časti. Žalobca v prvom petite žiada predĺžiť Zmluvu o nájme, ktorá zanikla ku dňu 13.04.2017 uplynutím doby 10 rokov, na ktorú bol podľa zmluvy dohodnutý nájom pozemkov. Z dôvodu zániku Zmluvy o nájme ku dňu 13.4.2017 súd prvej inštancie nemôže deklaratórne určiť, že Zmluva o nájme trvá. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že zˇalobca v urcˇovacej zˇalobe tvrdi´ existenciu alebo neexistenciu urcˇite´ho pra´va, čo znamena´, zˇe vyhovuju´ci rozsudok vydany´ na jej za´klade bude matˇ deklarato´rne u´cˇinky. Žalobca v prvom navrhovanom petite žaloby požaduje predĺženie doby trvania zmluvy. Nežiada tak potvrdenie existencie právnej skutočnosti, teda existencie Zmluvy o nájme, ale žiada, aby súd prvej inštancie konštitutívne založil trvanie predmetnej zmluvy. Z uvedeného hľadiska sa nemôže jednať o určovaciu žalobu, ktorá by inak bola žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a v danom prípade ide o žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žalobca sa prvým petitom žaloby domáha obsahovo rovnakého nároku, ako v prípade druhého navrhovaného žalobného petitu, a to predĺženia Zmluvy o nájme odo dňa 25.6.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi však ani v prípade prvého navrhovaného petitu nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, pretože v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal, na základe akého zmluvného alebo zákonného základu sa domáha predĺženia doby trvania Zmluvy o nájme, resp. uzatvorenia dodatku k Zmluve o nájme, ktorým by došlo k predĺženiu platnosti Zmluvy o nájme do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie tiež považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobe žalobcu vyhovel a predĺžil by dobu trvania Zmluvy o nájme do právoplatnosti rozsudku súdu v tejto veci, resp. by nahradil prejav vôle žalovanému uzavrieť so žalobcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme v znení, ako ho žalobca uviedol v žalobe, takto predĺžená zmluva by zanikla deň po právoplatnosti rozsudku súdu uplynutím dojednanej doby, keďže žalobca požaduje predĺžiť platnosť Zmluvy o nájme len do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci. Je teda zrejmé, že za taký krátky čas by žalobca v žiadnom prípade nemohol Projekt zrealizovať a k naplneniu účelu Zmluvy o nájme by nedošlo ani v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu v tejto veci. Vyhovenie žalobe a nahradenie prejavu vôle žalovaného by preto nemalo pre žalobcu žiadny reálny význam. Nie je možné ani predpokladať, že žalovaný by vzhľadom na jeho explicitne vyslovený nesúhlas s predĺžením doby platnosti Zmluvy o nájme so žalobcom v deň právoplatnosti rozhodnutia súdu uzatvoril k Zmluve o nájme ďalší dodatok, ktorým by sa dohodol so žalobcom na opätovnom predĺžení Zmluvy o nájme. Zmluva by tak zanikla uplynutím dojednaného času deň po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené sa súdu žaloba žalobcu javí ako účelová, bez možnosti naplnenia žalobcom tvrdenej realizácie Projektu. 12. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kedy zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania vznesený na pojednávaní dňa 7.10.2024 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. B1-26Cb/189/2016 je treba uviesť, že § 164 CSP, dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. S ohľadom na dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k posudzovanej veci, pretože súd nie je rozhodnutiam súdov v iných veciach viazaný a v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 sa neriešia otázky významné pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, ktoré by súd nebol oprávnený posúdiť sám. 13. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol, pričom zrušil výrokom IV napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 335 ods. 1 CSP bez návrhu aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018. Zároveň konštatoval, že žalobcom navrhované dôkazy, a to pripojenie súdneho spisu konkurzného konania sp. zn. 2K77/2018 súd nevykonal, pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné, keďže dospel k názoru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Vykonanie tohto dôkazu by preto bolo aj nehospodárne. Vzhľadom na uvedené právne závery, na základe ktorých dospel súd k nedôvodnosti žaloby, sa súd ďalšími tvrdeniami strán sporu nezaoberal, nakoľko tieto neboli pre rozhodnutie súdu významné a spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. 15. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 CSP v spojení § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zároveň, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právne normy na zistené skutkové okolnosti a preto je mylný záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby. Žalobca uviedol, že nesúhlasí a nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že by mu chýbala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nárokov uvedených v žalobnom návrhu, keď má za to, že preukázal opak. Žalobca zopakoval, že realizáciu projektu podzemných parkovacích garáží je možné označiť ako „verejnoprospešnú stavbu“ v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. Žalobca je aj naďalej názoru, že aj napriek času, ktorý uplynul od neplatného odstúpenia, ako aj od podania žaloby v tomto konaní, je realizácia projektu nie len v záujme žalobcu, ale aj žalovaného a jeho obyvateľov. Žalobca zopakoval, že určitý zásah súdu do zmluvného vzťahu strán je v tomto prípade dostatočne odôvodnený a aj akceptovateľný. Ingerenciou súdu prvej inštancie tak nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žalovaného a znovu poukázal na § 229 CSP. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a v konečnom dôsledku nevyužil svoju kompetenciu vo výnimočných prípadoch zmierniť, či odstrániť tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa nevyhovenie požadovanému nároku žalobcu javilo krajne nespravodlivým. Žalobca je tiež presvedčený, že v dôsledku protiprávneho zásahu žalovaného do práv žalobcu a jeho nasledovného postupu smerujúcemu k zmareniu realizácie projektu, žalovaný koná v rozpore so svojimi zákonnými, ako aj zmluvnými povinnosťami a vytvára stav v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Zároveň poukázal na ustanovenia čl. I ods. 4 Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 k zmluve nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899, pričom žalovaný si neplnil povinnosť uvedenú v tomto článku a žalobca sa nikdy nemohol dostať do omeškania s plnením svojich povinností. Žalobca je preto názoru, že nikdy nedošlo k zániku zmluvy o nájme, ktorá je aj naďalej platná a účinná a prináleží žalobcovi právo domáhať sa náhrady prejavu vôle žalovaného súdom, namieta, že v rámci konania opakovane preukázal existenciu nákladov vynaložených na naplnenie účelu zmluvy o nájme a tiež aj existenciu týchto nákladov v konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/2/2013, ktoré tomuto konaniu predchádzalo a na ktoré toto konanie nadväzuje. Tiež preukázal vynaloženie investícií, ako aj imanentnú hrozbu zmarenia investícií a vzniku škody v prípade nevyhovenia žalobnému návrhu, na čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprihliadol. Žalobca v odvolaní uviedol v odseku 21 konkrétny príklad rizika vzniku škody z dôvodu existencie pohľadávky inej spoločnosti voči žalobcovi a znovu zopakoval, že v súvislosti s konaním žalovaného - neplatné odstúpenie od zmluvy, vznikla žalobcovi škoda okrem iného definovaná ako zmarená investícia, pričom uviedol, že pred tým, ako došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, uskutočnil kroky k realizácii projektu a poukázal na doklady a dokumenty, ktoré už predložil v konaní pred súdom prvej inštancie v podaní zo dňa 2.12.2022. V ďalšej časti žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - pripojenie dôkazov zo súdneho spisu sp. zn. 2K/7/2018 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica alebo pripojenie tohto celého spisu do tohto konania. Návrhu súd prvej inštancie nevyhovel resp. sa s touto žiadosťou nevysporiadal a naplnil tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca na záver svojho odvolania uviedol, že v konaní pretrváva potreba zachovať v platnosti a účinnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018, keďže žalovaný porušoval a porušuje toto neodkladné opatrenie svojim konaním spočívajúcim v plánovaní využívania Kamenného námestia resp. dotknutých pozemkov. 16. Na uvedené odvolanie žalobcu reagoval žalovaný, mal za to, že žalobca v odvolaní nepreukázal existenciu žiadneho z ním uvádzaných odvolacích dôvodov a odvolanie preto považuje v celom jeho rozsahu za nedôvodné. Na základe uvedeného žiada žalovaný odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v plnom rozsahu. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že podľa žalobcu sa súd prvej inštancie mal dopustiť pochybenia, keď nezabezpečil dôkazy zo súdneho spisu v konaní sp. zn. 2K/7/2018 resp. že tento spis nepripojil k súdnemu spisu tohto konania, hoci žalobca o to žiadal. Žalobca zároveň
namieta, že súd prvej inštancie sa s touto žiadosťou žalobcu ani len nevysporiadal. Žalobcom popísaný postup prvostupňového súdu však nie je možné považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a tento odvolací dôvod preto nie je daný. Otázku toho, či žalobca resp. jeho právny predchodca vynaložil náklady na realizáciu projektu podľa zmluvy, však súd prvej inštancie správne považoval za irelevantnú pre rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd sa pritom k nevykonaniu tohto dôkazu explicitne vyjadril v odseku 23 napadnutého rozsudku. Nevykonaním tohto dôkazu teda celkom zjavne nedošlo ku sťaženiu dôkaznej pozície žalobcu a súd sa týmto postupom ani neodôvodnene nevzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, keďže tento dôkaz bol pre rozhodnutie vo veci nepotrebný. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam mal súd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité. V každom prípade, s údajnou existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa nie je možné stotožniť, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom namietané nesprávne zistenia, otázky toho, (i.) či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, (ii.) či tento projekt bol alebo nebol zrealizovaný z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku toho, (iii.) či žalobcovi (príp. jeho právnemu predchodcovi) v súvislosti s projektom vznikla škoda, súd prvej inštancie celkom správne nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie sa preto týmito tvrdeniami žalobcu ani nezaoberal a preto na ich preukázanie ani len nevykonal dokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a nehospodárne. Nie je preto možné konštatovať, že súd by dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže tieto otázky ani len neboli predmetom dokazovania. Žalobca nemôže ospravedlňovať neplnenie jeho povinností (resp. povinností jeho právneho predchodcu, kedy sa žalobca údajne nemohol dostať do omeškania s plnením jeho povinností podľa zmluvy, pretože žalovaný mal údajne porušiť svoju povinnosť majetkovoprávne vysporiadať pozemok) podľa zmluvy na základe týchto tvrdení, ktoré sú celkom zjavne účelové a nezodpovedajú realite. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uviedol, že bez ohľadu na zmätočnosť odvolania vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nie je aj pri zohľadnení všetkých tvrdení žalobcu možné dospieť k záveru, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca však v odvolaní vôbec nevymedzuje, ktorú právnu normu súd prvej inštancie nemal vôbec aplikovať, ktorú nesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne zvolenej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Žalovaný sa ďalej vyjadroval k jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že právne závery súdu prvej inštancie sú zároveň riadne odôvodnené a v potrebnom rozsahu podporené doterajšou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaný sa so všetkými týmito právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko ak by žalobe vyhovel, znamenalo by to, že by na seba prevzal právomoc, ktorá mu nepatrí. Žalovaný tiež dodal, že pre posúdenie nároku žalobcu nie je dôležité, či žalobcovi v súvislosti s projektom nejaká škoda vznikla alebo nie, keďže na rozhodnutie o podanej žalobe existencia údajnej škody, jej výška a skutočnosť, kto za túto škodu zodpovedá, nemá žiaden význam. Keďže predmetom žaloby zároveň nebol nárok na náhradu škody voči žalovanému, nebolo dôvodné a hospodárne sa otázkam škody v tomto konaní venovať. Na záver žalovaný poukázal na nedôvodnosť a nezmyselnosť žiadosti žalobcu na zachovanie platnosti a účinnosti neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie nariadil po začatí konania vo veci samej, ktoré však bolo nariadené len na čas do rozhodnutia vo veci samej, a preto nie je možné a ani účelné, aby súd zachovával jeho platnosť resp. účinnosť po tom, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť. 17. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca a nesúhlasil s tým, že by nebol v konaní naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pričom nie je možné akceptovať argumenty žalovaného týkajúce sa pripojenia súdneho spisu OS Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018, keď vykonanie navrhnutého dôkazu bolo vo veci nevyhnutné a odôvodnené. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že vo svojom odvolaní dostatočne špecifikoval skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a ktoré považuje za nesprávne a doplnil, že žalobca opakovane uvádzal, že k nerealizovaniu projektu došlo v dôsledku neplatného a neúčinného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy nemohol projekt objektívne realizovať. Ďalej zopakoval, že projekt je v zmysle právnych predpisov verejnoprospešnou stavbou a súd prvej inštancie mal nahradiť prejav vôle žalovaného a modifikovať ich zmluvný vzťah, avšak súd prvej inštancie sa týmto nezaoberal a obmedzil sa iba na pusté konštatovanie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca aj naďalej pretrváva na názore, že záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nesprávny a jeho argumentácia jasne dokazuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu. 18. Žalovaný reagoval svojou odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že žalobca v odvolacej replike neuvádza žiadne nové skutočnosti resp. tvrdenia nad rámec obsahu odvolania relevantné pre preukázanie ktoréhokoľvek z nim označených odvolacích dôvodov pre podanie odvolania a poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaný je aj naďalej presvedčený, že žiadny z odvolacích dôvodov nie je daný. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že popiera že zmluvu by nebolo možné realizovať z dôvodu neplnenia jeho zmluvných povinností. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) si nikdy svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy v skutočnosti riadne neplnil, predmet nájmu nikdy neužíval, nesprával sa ako riadny užívateľ a s nehnuteľnosťami ani nijak nenakladal, pričom z jeho strany nikdy neprišlo ku žiadnym stavebným či technickým úpravám predmetu nájmu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) si ďalej neplnil žiadne povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy týkajúce sa úpravy a údržby pozemkov resp. zelene a zimnej údržby. Všetky tieto činnosti na vlastné náklady vykonával žalovaný, hoci išlo o zmluvné povinnosti žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) teda napriek trvaniu zmluvy prvých päť rokov jej platnosti prakticky nevynaložil žiadnu aktivitu smerujúcu k realizácii projektu, avšak napriek tomu jediný dôvod, pre ktorý údajne nemal projekt zrealizovať, uvádza odstúpenie od zmluvy žalovaným. Žalovaný je v zmysle vyššie uvedeného presvedčený, že v prvostupňovom konaní dostatočne spochybnil predmetné tvrdenia žalobcu a jeho argumenty v odvolacej replike, že sa jedná o medzi stranami nesporené tvrdenia, preto nemôže za žiadnych okolností obstáť. V neposlednom rade, žalobca sa opäť v tejto časti Odvolacej repliky domáha nahradenia prejavu vôle súdom, avšak tak ako aj v konaní na súde prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní nedokáže identifikovať, podľa ktorého zákonného príp. zmluvného ustanovenia by táto právomoc súdu mala prislúchať. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 11.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 23. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 13. 4. 2007 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, trvá aj po uplynutí doby, na ktorú bola uzavretá, a aby súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretie dodatku č. 3 k tejto zmluve. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ktorá uplynula 13. 4. 2017, pričom žalobca nepreukázal právny základ, na základe ktorého by mal žalovaný povinnosť uzavrieť ďalší dodatok a súčasne rozhodol o trovách konania a zrušil neodkladné opatrenie. Žalobca napadol rozsudok v celom rozsahu a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Tvrdil, že projekt Kamenného námestia mal verejnoprospešný charakter a súd mal prihliadnuť na zásady spravodlivosti a poctivosti (§ 3 OZ). Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, nakoľko zmluva zanikla uplynutím doby, zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť mesta uzavrieť dodatok a žalobca nepreukázal žiadny naliehavý právny záujem ani právny titul na nahradenie vôle. Odkázal na zásadu zmluvnej autonómie a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. 24. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu dáva podklad pre záver, že súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite odôvodnil. 25. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, kedy žalobca má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ním navrhnuté (listiny z konkurzného konania, projektovú dokumentáciu), čím porušil zásadu kontradiktórnosti a jeho právo na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Opodstatnenosť tejto odvolacej námietky je podľa súdnej judikatúry daná výlučne v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019). Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 185 ods. 1 CSP keď rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 23), prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel, keďže tieto dôkazy neboli spôsobilé overiť tvrdenú skutočnosť a vzhľadom na výsledky dokazovania boli nadbytočné. Žalobca neoznačil žiadny taký nevykonaný dôkaz, ktorý by mohol mať vplyv na výsledok konania a preto postup súdu nemožno považovať za procesnú chybu. 26. K odvolacej námietke žalobcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP - nesprávne skutkové zistenia, odvolací súd upriamuje predovšetkým pozornosť na skutočnosť, že z dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú (10 rokov). Jej zánik uplynutím doby vyplýva priamo z § 676 ods. 1 OZ. Ani v prípade, ak by odstúpenie žalovaného bolo neúčinné, zmluva uplynutím doby už zanikla a teda nie je možné nahradiť prejav vôle žalovaného vo forme uzatvorenia dodatku k zmluve o nájme, ktorá už neexistuje. Nájom bol dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto doby a to nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu možno iba dohodou prenajímateľa a nájomcu. Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že k ukončeniu nájmu došlo uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý zmluvou uzavretou na dobu určitú, medzi stranami sporu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve o nájme a neexistuje ani zákonné ustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť k zmluvnému vzťahu so žalobcom. S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné dôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť, aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Žalobca v konaní neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, alebo právnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala povinnosť žalovaného uzavrieť dodatok k zmluve a teda neexistuje hmotnoprávny základ, z ktorého by vyplývala takáto povinnosť žalovanému a žalobca v tomto prípade nemôže nanútiť žalovanému uzavrieť zmluvu. Takéto nahradenie prejavu vôle, na ktoré žalovanému z ničoho nevyplýva povinnosť a nemá právny základ, nemôže uskutočniť autoritatívne ani súd. Zároveň však k uvedenému odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam mal súd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité, avšak napriek tomu s existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa odvolací súd nestotožnil, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam. Otázky, či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, či tento projekt bol alebo nebol zrealizovaný z
dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku či žalobcovi v súvislosti s projektom vznikla škoda, správne súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie sa preto týmito tvrdeniami žalobcu ani nezaoberal a preto na ich preukázanie ich ani len nevykonal dokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a nehospodárne. 27. S odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP - nesprávnym právnym posúdením sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko má za správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá povinnosť uzavrieť dodatok k zmluve a že súd nemôže nahradiť jeho prejav vôle, nakoľko takýto zásah by bol v rozpore so zásadou autonómie vôle a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Argumentácia žalobcu o verejnom záujme nemá právny základ. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu je však potrebné dodať, že žalobca v odvolaní ani nekonkretizuje, ktorá právna norma nemala byť súdom prvej inštancie aplikovaná, ktorú nesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne zvolenej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Z uvedeného dôvodu tento odvolací dôvod bol posúdený ako neopodstatnený. 28. K zrušeniu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 CSP bol správny, keďže zanikol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).