Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/242/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218333 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314218333.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: Y., nar. XX.X.XXXX, a B. nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXC, Z., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK, Klincova 35, Bratislava, a otec - N.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. pri J., Z. 6, zastúpený Janou Kocandovou, AK, Jungmanova 8, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/312/14-247 zo dňa 06.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Výrok o započítaní výživného u maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX eur a u maloletej B., nar. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX eur sa z r u š u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti Y., nar. XX.XX.XXXX, B. nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou XXX eur mesačne a na maloletú B. sumou XXX eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný posielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci od 06.08.2014. Zročné výživné za obdobie od 06.08.2014 do 06.10.2016 vo výške X.XXX eur u maloletého Y. a XXX eur u maloletej B. povolil otcovi splácať u každého z detí po XX eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Započítal do zročného výživného čiastku X.XXX eur u maloletého Y. a X.XXX eur u maloletej B.. Neurčil styk otca s maloletými deťmi. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, prebieha konanie o rozvod ich manželstva, ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo narušené. V otázke zverenia maloletých detí rodičia dospeli počas konania ku konsenzu, keď otec ustúpil zo svojho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a stotožnil so závermi znaleckého posudku a súhlasil s tým, aby obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky a riadny výkon starostlivosti nenamietal ani otec maloletých detí. Súd vychádzal aj z názoru maloletého Y., zo záverov súdnoznaleckého dokazovania a rozhodol na základe zhodného prednesu rodičov. K otázke styku otca s maloletými deťmi sa súd nestotožnil s návrhom matky, aby tento styk bol upravený. Obaja rodičia počas konania zhodne uviedli, že tento styk sa v zásade v rozsahu stanovenom v predbežnom opatrení realizuje a nepoukazovali na žiadne výraznejšie problémy, ktoré by realizáciu styku otca s deťmi sprevádzali. Súd prvej inštancie aj poukázal na vek maloletých detí, kedy je prirodzené, aby sa styk realizoval na základe vzájomnej dohody pri rešpektovaní potrieb detí, ich záujmov a predstáv pri trávení voľného času. V takomto veku detí nie je vhodné, aby sa styk striktne vymedzoval, kedy by to maloleté deti vnímali, že im trávenie času s druhým rodičom je nariadené a odmietali by ho nie preto, že by sa nechceli s týmto rodičom stretávať, ale preto, že by realizácia tohto styku nevychádzala z dohody, na ktorej by sa spolupodieľali. Súd prvej inštancie riešil aj spornú otázku medzi rodičmi a to je otázka výšky vyživovacej povinnosti, pričom vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, možností, schopností a majetkových pomerov u rodičov, vyhodnotil príjmy rodičov a určil výšku vyživovacej povinnosti vo výške XXX eur na maloletého Y. a XXX eur na maloletú B.. Súd prvej inštancie vypočítal aj výšku dlžného výživného, pričom do zaplateného výživného započítal otcovi u maloletého Y. sumu X.XXX eur a u maloletej B. sumu X.XXX eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia. Matka podala odvolanie v časti úpravy výživného, keď spochybňovala závery súdu prvej inštancie a súdom deklarované príjmy otca. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. uviedla, že otec je aktívnym podnikateľom, spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach, prenajíma viaceré nehnuteľnosti a jeho príjem je nadpriemerný. Poukázala na mesačné náklady maloletých detí, poukázala na skutočnosť, že otec aj napriek tomu, že pracuje na skrátený pracovný úväzok, na jeho strane nie sú objektívne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce v takom rozsahu, že by to malo podstatný vplyv na jeho zárobkové možnosti. Aj súd uznal, že na strane otca sú lepšie majetkové pomery, pričom v zmysle toho o výživnom nerozhodol. Poukázala na svoj príjem v rozsahu XXX až XXX eur mesačne, skutočnosť, že si za účelom zabezpečenia bývania pre seba a svoje deti vzala hypotekárny úver vo výške XX.XXX eur. Zo svojho príjmu nie je schopná hradiť všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí na Y. vo výške XXX eur mesačne a na B. vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 02.05.2013. 4. Otec podal odvolanie taktiež v časti určenia vyživovacej povinnosti, keď namietal. že súd prvej inštancie určil výživné neadekvátne jeho príjmom. Jeho reálny príjem je XXX eur a z tohto nie je možné si splniť vyživovaciu povinnosť tak, ako ju určil súd prvej inštancie. Nemá už žiadny majetok, ktorý by mohol predať, rodinný dom predať nemôže, pretože v ňom býva a ten bude aj predmetom vyporiadania BSM. Iný príjem nemá. Žiadal zmeniť rozhodnutie, poukázal na to, že súd vychádzal z príjmu matky vo výške XXX eur mesačne, tento príjem nie je reálny, pretože, ak by mala matka takýto príjem, nemohla by hradiť deťom tie výdavky, ktoré vykazuje. Matka by nikdy nemohla dostať úver vo výške XX.XXX eur, ak by mala taký príjem, aký deklaruje. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeho zdravotný stav, z ktorého vyplýva, že má chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje dodržiavanie prísnych diétnych a režimových opatrení a aj adekvátne upravenie pracovnej doby, minimalizáciu stresu , dodržiavanie individuálneho stravovania. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči jeho synovi T.. Dohodol sa tak s bývalou manželkou, že syn bude u neho bývať a okrem výživného vo výške XXX eur poskytuje synovi aj bývanie. 5. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude určené výživné na maloletého Y. vo výške XXX eur mesačne a na maloletú B. vo výške XXX eur mesačne od 06.08.2014 a dlžné výživné bude splácať v XX eurových mesačných splátkach u každého dieťaťa spolu s bežným výživným. 6. Vo svojich ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a žiadali vyhovieť svojim odvolaniam. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne. 9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie časti rozhodnutia týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti, pričom ostatnými návrhmi týkajúcimi sa zverenia maloletých detí sa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto neboli napadnuté odvolaním. Vyživovaciu povinnosť otca k deťom určil súd prvej inštancie správne v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí a v súlade s možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Na skutočnosť, že rodičia nemajú doposiaľ vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ide o konanie, ktoré na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti za súčasnej situácie nemá vplyv. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj príjmy rodičov, pričom pokiaľ otec poukazuje na nízky príjem matky a tento spochybňuje, odvolací súd udáva, že on sám preukazuje nízky príjem, pričom výdavky, ktoré deklarujú, presahujú tento príjem, čiže tvrdenia v tomto smere odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si musí rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Odôvodnené potreby detí treba vyhodnocovať v súlade so všeobecnými poznatkami o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ide o deti vo vyššom veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie a v tomto smere treba posudzovať aj ich odôvodnené potreby. Správne určil súd prvej inštancie začiatok vyživovacej povinnosti, ktorá v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine začína dňom začatia súdneho konania. Dôvody osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne preukázané v konaní neboli. Tiež požiadavka matky na určenie vyššieho výživného nie je dôvodná vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku zročného výživného, pričom odvolací súd zrušil výroky o započítaní súm zročného výživného, ktoré sú nadbytočné. Súd prvej inštancie výpočet zročného výživného dostatočne vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia a pre určenie dlžného výživného je dostačujúce uvedenie tejto sumy vo výroku rozhodnutia. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku splátok dlžného výživného, keď odvolací súd poukazuje na spotrebný charakter výživného, to znamená, že deti potrebujú výživné v súčasnosti a nie je v záujme maloletých detí odkladať plnenie vyživovacej povinnosti na dlhšiu dobu. 11. Námietky rodičov uvedené v odvolaniach odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, s uvedenými námietkami sa zaoberal súd prvej inštancie, ktorý tieto aj riadne zdôvodnil. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p., pričom poukazuje v zmysle ods. § citovaného ustanovenia na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).