Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200952 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315200952.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Silvie Walterovej v spore žalobcu: TETIS, s.r.o., IČO: 35 840 595, Lipnická 56, Dunajská Lužná, zastúpeného: Mgr. Michalom Rybárom, bytom Furdekova 4, Bratislava, proti žalovanému: X.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. Č.. X, D., zastúpenému: JUDr. Miroslavom Ištókom, advokátom so sídlom Francisciho 11, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. septembra 2016, č.k. 21C/43/2015-175, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ako darcu s uzavretím darovacej zmluvy so žalobcom ako obdarovaným, ktorej predmetom mal byť novovytvorený pozemok v kat. úz. R. Q., O. T. N. Č.. XXX/X ostatné plochy o výmere 1247 m2 na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveným Jánom Rábekom - GEOMETRUM dňa 26.02.2014 a úradne overeným dňa 16.03.2014, a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 22.06.2006 bola medzi právnym predchodcom žalovaného S.. A.W. J. ako budúcim darcom a žalobcom ako budúcim obdarovaným uzavretá zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy, ktorej predmetom malo byť uzavretie darovacej zmluvy do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva budúceho darcu k parcele č. XXX ost. plochy o výmere 6396 m2 zapísanej na LV č. XXX J.. Ú.. R. Q. do katastra nehnuteľností, pričom predmetom daru mala byť novovytvorená parcela č. XXX/X ost. plochy o výmere 1247 m2 vytvorená z parc. č. XXX geometrickým plánom č. 20/2006 Jánom Rábekom - GEOMETRUM zo dňa 13.05.2006. Dôvodom uzavretia budúcej zmluvy bola skutočnosť potvrdená v čl. II S.. J., že žalobca ako budúci obdarovaný mu poskytol významnú pomoc pri uplatnení a preukázaní jeho reštitučných nárokov, zabezpečoval komunikáciu s Obvodným pozemkovým úradom a výraznou mierou sa pričinil o vydanie kladného konečného rozhodnutia v prospech budúceho darcu a zároveň sa žalobca ako budúci obdarovaný zaviazal poskytnúť S.. J. právne zastúpenie v tom čase prebiehajúcom súdnom reštitučnom konaní ohľadne parc. č. XXX R.a Krajskom súde v Bratislave č.k. 3Sp 133/2005. V zmysle čl. V zmluvy budúci darca zaviazal svojich dedičov rešpektovať ustanovenia zmluvy, považovať ju za platnú a v súlade s jeho vôľou, bez tiesne a nátlaku. V prípade, ak by zo strany S.. J. alebo jeho právnych nástupcov z akéhokoľvek dôvodu nedošlo k uzavretiu riadnej darovacej zmluvy, žalobca ako budúci obdarovaný mal právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaným. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Senci č. j. 2536/92/Ko zo dňa 17.05.2005 bolo rozhodnuté, že oprávnenej osobe S.. A. J., R.. XX.XX.XXXX bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX o výmere 6396 m2 v kat. úz. R. Q. U. na Q. Č.. XXX a táto nehnuteľnosť mu bola vydaná. Z dôvodu podaného odvolania povinnou osobou Krajský súd Bratislava rozhodnutím č.k. 3Sp 133/2005 zo dňa 19.03.2007 vec zrušil a vrátil Obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad pod č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 05.06.2007 rozhodol v prospech S.. J.. Toto rozhodnutie Krajský súd Bratislava rozhodnutím č.k. 5Sp 26/2007 zo dňa 10.12.2008 zrušil a vrátil vec Obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad pod č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 23.07.2009 rozhodol v prospech S.. A.. J., avšak z dôvodu podaného odvolania zo strany Univerzitnej nemocnice Bratislava a aj zo strany Slovenského pozemkového fondu Krajský súd Bratislava rozhodnutím č. k. 8Sp 26/2009 zo dňa 21.06.2011 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu a z dôvodu podaného odvolania voči nemu Slovenským pozemkovým fondom Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04.07.2012, právoplatným dňa 13.08.2012, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava definitívne potvrdil. Právny predchodca žalovaného S.. A. J. bol na LV zapísaný ako výlučný vlastník parcely Č.. XXX ostatné plochy o výmere 6396 m2 dňa 05.10.2011 titulom Rozhodnutia č.j. 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 listinou Z-3692/11. Poznámka s vyznačením plomby na základe Z-1800/2012 pod P-80/12, že zákonnosť rozhodnutia Obvodného úradu V Senci č. 2636-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 bola predmetom preskúmania Krajským súdom v Bratislave v konaní č.k. 8Sp 26/09, ktoré nebolo právoplatne skončené a pokračuje odvolacím konaním na Najvyššom súde SR, bola na uvedený LV zapísaná dňa 28.03.2012. S.. A. J., R.. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a právny nástupca po ňom, t.j. žalovaný, bol na LV č. XXXX J.. Ú.. R. Q. zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXX ost. plochy o výmere 6396 m2 dňa 05.02.2014 titulom nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č.k. 3D 320/11, Dnot 28/11 zo dňa 05.01.2012. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 50a ods. 1,2,3 Obč. zák. v spojení s § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 3 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba, podaná na súd dňa 26.01.2015, ktorou sa žalobca domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako právneho nástupcu a dediča po S.. A. J. uzavrieť s ním darovaciu zmluvu, ktorej predmetom by mala byť novovytvorená parcela č. XXX/X ost. plocha o výmere 1247 m2 zapísaná na LV č. XXXX J.. Ú.. R. Q., a to na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.06.2006 uzavretej medzi žalobcom ako budúcim obdarovaným a S.. A. J. ako budúcim darcom, nie je dôvodná. Konštatoval, v prípade, ak sa do dohodnutej doby riadna zmluva neuzavrie, ustanovenie § 50a ods. 2 Obč. zák. umožňuje domáhať sa na súde do jedného roka, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Jednoročná lehota na podanie žaloby začína plynúť nasledujúcim dňom od konca dohodnutej doby, dokedy povinná strana mala možnosť i povinnosť záväzok splniť. Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu, ide o lehotu prekluzívnu. V zmysle čl. III bod 2 zmluvy mala byť riadna darovacia zmluva uzavretá do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva S.. A. J. na príslušný LV k parc. č. XXX J.. Ú.. R. Q.. K zápisu vlastníckeho práva S.. J. na Q. č. XXXX J.. Ú.. R. Q. došlo dňa 05.10.2011 s titulom nadobudnutia Rozhodnutia č.j. 2536-1/1992/724/ Ko zo dňa 01.08.2011 záznamom. Dňa 28.03.2012 došlo k vyznačeniu poznámkou na LV č. XXXX plomby Z- 1800/2012 v dôsledku toho, že zákonnosť rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 01.08.2011 je predmetom preskúmania na Krajskom súde v Bratislave č. k. 8Sp 26/09 a odvolacieho konania na Najvyššom súde SR, pričom rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 01.08.2011 sa stalo definitívne právoplatným dňa 13.08.2012, čím pominuli dôvody zápisu poznámky/plomby/ a obnovil sa tak pôvodný zápis v súlade s § 39 ods. 3 zák. č. 162/1995 Zb. Následným zápisom na LV č. XXXX bolo záznamom zapísané vlastnícke právo k parc. č. XXX titulom osvedčenia o dedičstve č.k. 3D 320/11, Dnot 38/11 zo dňa 05.04.2012 na žalovaného. Mal za to, že jednoročná lehota na uplatnenie si práva na nahradenie vyhlásenia vôle v zmysle zmluvy zo dňa 22.06.2006 začala plynúť 6. deň od zápisu vlastníckeho práva k parc. č. XXX kat. úz. R. Q., ktorá bola predmetom zmluvy, na S.. A. J., teda od 11.10.2011 bez ohľadu na to, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu nebolo právoplatné, navyše na LV č. XXXX C. čase zápisu 05.10.2011 nebola vyznačená plomba v dôsledku prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Bratislave týkajúca sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci, ktoré rozhodnutie bolo právnym titulom zápisu tohto vlastníckeho práva na S.. J.. Plomba na uvedenom LV bola vyznačená až 28.03.2012, kedy jednoročná lehota bola prerušená a spočívala, pričom pokračovala opätovne po právoplatnosti a vykonateľnosti konečného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci č. 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 23.07.2009, a to rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04.07.2012, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sp 26/2009-91 zo dňa 21.06.2011. Keďže jednoročná lehota pokračovala od 14.08.2012, konečne uplynula dňa 28.02.2013. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa jednoročná prekluzívna lehota počítala nie od pôvodného zápisu vlastníctva S.. J. na LV, ale od uplynutia dôvodu vyznačenia poznámky na LV, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sp 26/2009-91 zo dňa 21.06.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Sžr č.k. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04.07.2012, t.j. od 13.08.2012, jednoročná lehota by uplynula najneskôr 13.08.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde až 26.01.2015 a jednoročná lehota je hmotnoprávnou lehotou, ktorá plynie bez ohľadu na právnu skutočnosť akou je napr. i smrť účastníka, je nepochybné, že bola žalobcom podaná oneskorene a jeho právo na uzavretie darovacej zmluvy zaniklo. Ako druhý dôvod zamietnutia žaloby uviedol absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.06.2006 z dôvodu jej rozporu so zákonom. Poukázal na to, že v čl. V bod 1 zmluvy právny predchodca žalovaného S.. A. J. zaviazal svojich dedičov rešpektovať ustanovenia zmluvy a plniť ju. Dedičia po S.. J., a teda ani žalovaný, nebol účastníkom zmluvy, aby sa zaviazal, že po smrti svojho otca preberie záväzok svojho otca vyplývajúci zo zmluvy. Žalovaný o existencii tejto zmluvy ani nemal vedomosť. Dospel k záveru, že je v rozpore so zákonom i dobrými mravmi zaväzovať zmluvou na plnenie povinností svojich právnych nástupcov do budúcna, pretože takéto konanie by viedlo k obmedzovaniu práva zmluvnej voľnosti dedičov ohľadne dedičstva. Z dôvodu, že návrh zmluvy žalovaný ako budúci dedič /alebo viacerí dedičia/ neakceptoval a nesúhlasil s ním, nemal o nej vedomosť, nie je možné ho na plnenie zo zmluvy zaväzovať. Preto žalobu aj z tohto dôvodu zamietol. Ostatné námietky žalovaného ohľadne dôvodov zamietnutia žaloby posúdil ako nedôvodné. Uviedol, že ustanovenie čl. II zmluvy je jasne formulované akým spôsobom žalobca poskytol "významnú pomoc" právnemu predchodcovi žalovaného S.. J. pri uplatnení a preukazovaní reštitučných nárokov. Aj keď nie sú bližšie špecifikované konkrétne dokumenty alebo úkony, ktoré žalobca v prospech JUDr. Kubalu vykonával, S.. J. ako zmluvná strana budúceho darcu v zmysle čl. VI bod 4 zmluvy jasne deklaroval, že s ustanoveniami v zmluve súhlasí pri plnom vedomí a vôli, bez nátlaku. Navyše žalovaný nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, žeby takáto pomoc nebola jeho právnemu predchodcovi poskytnutá v súvislosti s reštitučnými konaniami, z jeho strany sa jednalo len o nepodložené domnienky. Mal za to, že zmena charakteru nehnuteľnosti a zamýšľaný cieľ využitia predmetu daru žalobcom ako budúcim obdarovaným nie je takéto charakteru, ktorý by mal za následok takú zmenu okolností, ktoré sa zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela; zmluva totiž vôbec neobsahovala účel využitia pozemku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil právoplatnosť titulov nadobudnutia nehnuteľností S.. A.W. J., keď považoval rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu zo dňa 23. 07. 2009 za právoplatné dňa 01. 08. 2011. Súd prvej inštancie sa mal prejudiciálne zaoberať otázkou, či rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu skutočne nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 08. 2011 a až z posúdenia tejto predbežnej otázky mohol vyvodzovať ďalšie právne závery. Pokiaľ uvedené rozhodnutie dňa 01. 08. 2011 nadobudlo právoplatnosť, nemohlo byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva S.. J. do katastra nehnuteľností záznamom a nemožno od neho odvodzovať právne účinky, ktoré s nimi súd prvej inštancii spájal. Vykonanie záznamu na základe listiny, ktorá nie je právoplatná, nie je platným záznamom, navyše, ak ide o zápis takej skutočnosti, ktorou dochádza k zmene zápisu vlastníckeho práva. Poznamenal, že § 39 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. upravuje len zrušenie poznámky, ktorá má navyše len informatívnu funkciu a obsahom uvedeného ustanovenia nie je obnova žiadneho zápisu, zákon zo zápisom ani zrušením poznámky nespája žiadne právne účinky, teda vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Vytýkal súdu prvej inštancie, že s vyznačením plomby spája účinky ako je spočívanie a prerušenie lehoty, pričom neuvádza bližšie dôvody, ako k takémuto záveru prišiel. Rozhodnutie preto považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že dňa 13. 08. 2012 bol síce zapísaný S.. J. na liste vlastníctva (na základe chybného a neplatného zápisu), ale bol v tom čase už nebohý, takže reálne právo nebolo možné vykonať a nikto iný v tom čase na liste vlastníctva zapísaný nebol, nakoľko žalovaný bol zapísaný až 05. 02. 2014. Opakovane poukazoval na to, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu zo dňa 23. 07. 2009 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 01. 08. 2011 a právoplatnosť mohlo nadobudnúť až 13. 08. 2012, kedy Najvyšší súd rozhodnutím pod sp.zn. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 08. 2012, potvrdil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu č.k. 8Sp 26/2009-91 zo dňa 21. 06. 2011. Pokiaľ Obvodný pozemkový hrady vyznačil právoplatnosť na svojom rozhodnutí len na základe prvostupňového, a teda neprávoplatného rozhodnutia Krajského súdu, išlo zjavne o omyl, nakoľko táto listina v tom čase nemohla byť právoplatnou a spôsobilou na zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech S.. J.. Len právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu mohlo byť spôsobilé na zápis na Správe katastra, najskôr dňa 13. 08. 2012. Nakoľko nemohol predpokladať omyl Obvodného pozemkového úradu, nemožno od tejto skutočnosti počítať ani lehotu na uplatnenie práv podľa § 50 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd vyhodnotil skutočnosť, že S.. J. mohol byť platne zapísaný na list vlastníctva až po právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu, teda až od 13. 08. 2012 (kedy bol už nebohý) vyplýva z toho záver, že S.. J. nemohol uzatvoriť platnú darovaciu zmluvu v roku 2011, a teda neobstojí ani konštrukcia o spočívaní premlčacej lehoty a ani o platnosti poznámky, resp. plomby o prebiehajúcom konaní. Záznam ani plomba neboli realizované v súlade so zákonom. K zápisu poznámky (plomby) zrejme došlo tak, že si Obvodný pozemkový úrad uvedomil svoj omyl, keď dal zapísať S.. J. ako vlastníka na príslušný list vlastníctva na základe rozhodnutia z 01. 08. 2011 a dodatočne dal dňa 28. 03. 2012 na list vlastníctva zapísať poznámku s vyznačením plomby. Takýto postup nemá oporu v zákone a už vôbec s ním nemožno spájať právne účinky, ktoré s ním spája súd prvej inštancie. Obvodný pozemkový úrad mal Správe katastra oznámiť, že jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a mal požadovať zmenu zápisu spätne na Univerzitnú nemocnicu, ktorá bola dovtedy zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti. Zdôraznil, že nemožno konvalidovať neplatnosť zápisu vlastníckeho práva do katastra len poznámkou a už vôbec nie je možné od zápisu takejto poznámky alebo plomby odvodzovať akékoľvek právne účinky, napríklad plynutie, resp. spočívanie prekluzívnej lehoty. Zdôraznil, že S.. J. zomrel XX. XX. XXXX a v tom čase nebol právoplatným vlastníkom nehnuteľnosti, tým sa mohol stať až 13. 08. 2012 po nadobudnutý právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže už však v tom čase bol nebohý, nemohol s ním uzatvoriť darovaciu zmluvu a túto mohol reálne uzatvoriť až si ho právnym nástupcom - žalovaným, ktorý bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností na Správe katastra až 05. 02. 2014 na základe osvedčenia o dedičstve. Až odvtedy mu mohla objektívne začať plynúť jednoročná lehota na uplatnenie práva podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve. Keďže návrh bol podaný 26. 01. 2015, bol podaný v rámci jednoročnej zákonnej lehoty. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri právnom posúdení vychádzal z toho, že svoj nárok opiera o bod V. ods. 1 zmluvy o budúcej zmluve, pričom netvrdil, že od tohto bodu odvodzuje právne nástupníctvo žalovaného - toto ustanovenie bolo v zmluve uvedené len ako prejav vôle právneho predchodcu žalovaného, ktorý opakovane prehlásil, že v prípade jeho smrti budú jeho dedičia rešpektovať jeho zmluvné záväzky. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď hodnotil, či bol žalovaný účastníkom zmluvy o budúcej zmluve, a či s ňou súhlasil, či mal o nej vedomosť, či mohol právny predchodca žalovaného zaväzovať svojich právnych nástupcov. Zdôraznil, že právne nástupníctvo žalovaného vyvodzoval z univerzálnej sukcesie na základe Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný zdedil nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záväzku jeho právneho predchodcu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu zo dňa 23. 7. 2009 o vlastníctve S.. J. s vyznačenou doložkou právoplatnosti 01. 08. 2011 zaslal štátny orgán na kataster za účelom zápisu tejto verejnej listiny záznamom s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností č. 162/1993 Z.z. Uviedol, že kataster vyhodnotil listinu za spôsobilú na zápis záznamom, nakoľko obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti administratívneho rozhodnutia, vrátane vyznačenia doložky právoplatnosti, čo bolo realizované 05. 10. 2011. Nič iné, ako vykonať zápis záznamom, po doručení danej verejnej listiny, nemohol kataster vykonať. Poznámka o prebiehajúcom konaní o opravnom prostriedku iba obmedzovala vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, nebola poznámkou podľa § 39 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľnosti v spojení s § 29 ods. 3 vyhlášky o tom, že by hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, ako sa mylne domnieva žalobca. Kataster zrušilo poznámku, keď sa preukázalo, že dôvody jej zápisu pominuli, to znamená úplne logicky a plne v súlade so zákonom sa obnovil pôvodný stav, ktorý vyplýval z pôvodného zápisu rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 23. 07. 2009 o vlastníctve S.. J., avšak už s vyznačenou novou doložkou právoplatnosti 06. 08. 2012. Za situácie, keď žalobca podal žalobu až dňa 26. 01. 2015, teda nepochybne po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty, je úplne bez právneho významu, či na verejnej listine vyznačený dátum 06. 08. 2012 (doručenie rozsudku Najvyššieho súdu na Krajský súd) alebo dátum 13. 08. 2012 (doručenie rozsudku Najvyššieho súdu účastníkom konania), nakoľko od obidvoch dátumov uplynulo viac než 1 rok do podania žaloby. Všetkými zápismi o vlastníctve, ktoré majú iba evidenčný charakter, nemajúci vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti, bol viazaný nielen súd prvej inštancie, ale aj všetci, nakoľko údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak a opak sa nepreukázal. Zdôraznil, že rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností na dedičov je deň smrti poručiteľa, ktorým dedič vstupuje do všetkých práv a povinností poručiteľa, pričom osvedčenie o dedičstve je iba deklaratórny potvrdením danej právnej skutočnosti. Žalobcovi z opatrnosti nič nebránilo podať žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a súčasne požiadať súd o prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po S.. J., v dôsledku čoho by neplynula lehota. Za irelevantný považovala rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 153/2009, na ktorý žalobca v podanom odvolaní poukazoval. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, náležite odôvodnený, a preto ho navrhol potvrdiť. 4. Žalobca v podanej replike reagoval na vyjadrenie žalovaného a uviedol výhrady, pre ktoré nepovažoval jeho argumenty za opodstatnené. 5. Žalovaný v podanej duplike považoval výhrady uvádzané žalobcom za neopodstatnené. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 C.s.p (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou podanou na súd dňa 26.01.2015 domáha v zmysle § 50a ods. 1,2 Obč. zák. nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako právneho nástupcu (dediča) po neb. S.. A. J. uzavrieť so žalobcom darovaciu zmluvu, ktorej predmetom by mala byť novovytvorená parcela č. XXX/X - ost. plocha o výmere 1247 m2 zapísaná na LV č. XXXX J.. Ú.. R. Q., a to na základe zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2006 uzavretej medzi žalobcom ako budúcim obdarovaným a S.. A. J. ako budúcim darcom. V prvom rade súd prvej inštancie ako spornú posúdil otázku, či si žalobca uplatnil svoje právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť s ním darovaciu zmluvu v zákonom stanovej lehote jedného roka od uplynutia dohodnutej doby na uzavretie zmluvy (§ 50a ods. 2 Obč. zák.) a dospel k záveru, že žaloba bola žalobcom podaná oneskorene a jeho právo na uzavretie darovacej zmluvy zaniklo. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal platnosťou zmluvy v nadväznosti na záväzok právneho predchodcu žalovaného v bode 1 článku V. zmluvy, v ktorom zaviazal svojich dedičov rešpektovať ustanovenia budúcej zmluvy a plniť ju, a dospel k záveru, že je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi (§ 37, § 39, § 3 ods. 1 Obč. zák.) zaväzovať zmluvou na plnenie povinností právnych nástupcov do budúcna, pretože takéto konanie by viedlo k obmedzovaniu práva zmluvnej voľnosti dedičov ohľadne dedičstva a vzhľadom na to, že žalovaný ako budúci dedič neakceptoval návrh zmluvy o budúcej zmluve, nesúhlasil s ňou, nemal o nej vedomosť, nie je možné ho na plnenie zo zmluvy zaväzovať. 8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že dňa 22.06.2006 bola medzi právnym predchodcom žalovaného S.. A. J. ako budúcim darcom a žalobcom ako budúcim obdarovaným uzavretá zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy, na základe ktorej sa S.. A. J. ako budúci darca zaviazal previesť na žalobcu ako budúceho obdarovaného novovytvorenú parcelu č. XXX/X - ost. plochy o výmere 1247 m2 (vytvorenú z parc. č. XXX geometrickým plánom č. XX/XXXX Jánom Rábekom - GEOMETRUM zo dňa 13.05.2006) a uzavrieť s budúcim obdarovaným darovaciu zmluvu do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva budúceho darcu k parcele č. XXX - ost. plochy o výmere 6396 m2 zapísanej na LV č. XXX J.. Ú.. R. Q. do katastra nehnuteľností. 9. Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím pod č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 23.07.2009 rozhodol tak, že oprávnenej osobe S.. A. J. priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX o výmere 6396 m2 v kat. úz. R. Q. U. na Q. Č.. XXX. Krajský súd Bratislava rozhodnutím č. k. 8Sp 26/2009-91 zo dňa 21.06.2011 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu a následne Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04.07.2012, právoplatným 13.08.2012, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava potvrdil. 10. Právny predchodca žalovaného S.. A. J. bol dňa 05.10.2011 zapísaný na LV č. XXXX (N. Q. Č.. XXX) ako výlučný vlastník parcely č. XXX - ostatné plochy o výmere 6396 m2 na základe rozhodnutia č.j. 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 pod Z-3692/11. 11. Dňa 28.03.2012 bola na LV č. XXXX zapísaná poznámka pod P-80/12, že zákonnosť rozhodnutia Obvodného úradu v Senci č. 2636-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 bola predmetom preskúmania Krajským súdom v Bratislave v konaní č.k. 8Sp 26/09, ktoré nebolo právoplatne skončené a pokračuje odvolacím konaním na Najvyššom súde SR. 12. Dňa 25.10.2011 S.. A. J. zomrel a právnym nástupcom po ňom sa stal žalovaný, ktorý na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 3D/320/2011, Dnot 38/2011 zo dňa 05.04.2012, právoplatného 05.04.2012, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX J.. Ú.. R. Q. N.. Č.. XXX - ost. plochy o výmere 6396 m2. Listom zo dňa 08.06.2012 pod Z-1800/12 oznámila Správa katastra Senec žalovanému, že nemôže byť vykonaný zápis osvedčenia o dedičstve, nakoľko na LV č. XXXX je vyznačená obmedzujúca poznámka a do skončenia konania je listina prerušená (na základe Z-1800/2012 bola zrejme vyznačená v katastri nehnuteľnosti plomba). Žalovaný bol zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXX - ost. plochy o výmere 6396 m2 na Q. Č.. XXXX J.. Ú.. R. Q. dňa 05.02.2014 titulom osvedčenie o dedičstve č.k. 3D/320/2011, Dnot 38/2011 zo dňa 05.04.2012 pod Z-1800/12. 13. V danej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného; ako výlučného nadobúdateľa parcely č. XXX - ost. plochy o výmere 6396 m2 zapísanej na Q. Č.. XXXX J.. Ú.. R. Q. v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorý sa ako budúci darca v zmluve o budúcej zmluve zaviazal tento majetok previesť na žalobcu ako budúceho obdarovaného; vyplýva priamo z právnej úpravy dedenia (§ 460 a nasl. Obč. zák.), ktorá vychádza z princípu univerzálnej sukcesie dediča do všetkých práv a povinností poručiteľa, pokiaľ jeho smrťou nezanikajú (§ 579 Obč. zák.), a dedič nadobúdajúci majetkové práva po poručiteľovi, vstupuje aj do záväzkov poručiteľa bez ohľadu na to, či to chce/nechce, či s tým súhlasí/nesúhlasí, ako i bez zreteľa na to, či o nich mal alebo nemal vedomosť. K právnemu nástupníctvu tak dochádza ku dňu smrti poručiteľa priamo zo zákona. 14. Platne uzatvorená zmluva vyvoláva medzi zmluvnými stranami obligačno-právny účinok, a teda obsah zmluvy sa pre ne stáva záväzným a táto viazanosť prejavu vôle trvá aj po smrti účastníka zmluvy a právni nástupcovia zomrelého účastníka zmluvy sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. V danom prípade sa princíp viazanosti účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi ku vzniku zmluvy o budúcej zmluve, vzťahuje aj na dedičov neb. S.. J., ktorí jeho smrťou dňom XX.XX.XXXX vstúpili do jeho práv a záväzkov ako budúceho darcu v zmluve o budúcej zmluve, nakoľko nejde o prípad, žeby jeho smrť spôsobila zánik právneho vzťahu. Nástupníctvo tak nastalo bez zreteľa na jeho dojednanie v bode 1 článku V. zmluvy o budúcej zmluve, a preto nie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je viazaný prejavom vôle poručiteľa ako budúceho darcu v zmluve o budúcej zmluve, ktorý súd prvej inštancie nesprávne vyvodil z neplatnosti dojednania bodu 1 článku V. zmluvy z dôvodu, že žalovaný nebol účastníkom zmluvy o budúcej zmluve, nemal o nej vedomosť a neakceptoval ani návrh zmluvy. 15. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že na základe (nesprávneho) zápisu (záznamu) vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnosti parc. č. XXX na Q. Č.. XXXX dňom 05.10.2011 (teda za jeho života), na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 23.07.2009, ktoré nenadobudlo (dňom 01.08.2011) právoplatnosť, nemohol sa žalobca proti právnemu predchodcovi žalovaného domáhať na súde nahradenia prejavu jeho vôle uzavrieť s ním darovaciu zmluvu, nakoľko majetok, ktorý mal byť predmetom darovacej zmluvy, nebol vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného (v tomto prípade išlo o nadobudnutie vlastníctva právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu - § 132 ods. 2 Obč. zák.). 16. V nadväznosti na vyššie uvedené možno konštatovať, že smrťou právneho predchodcu žalovaného dňa 25.10.2011 vstúpili všetci jeho dedičia do jeho právneho postavenia budúceho darcu zo zmluvy o budúcej zmluve, a to vrátane záväzku budúceho darcu uzavrieť s budúcim obdarovaným darovaciu zmluvu do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva budúceho darcu na list vlastníctva. Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na uvedené právne nástupníctvo dedičov do záväzkov poručiteľa ako budúceho darcu, došlo ku vzniku záväzku dedičov ako budúcich darcov uzavrieť so žalobcom darovaciu zmluvu v lehote 5 dní od zápisu vlastníckeho práva dedičov (ako budúcich darcov) na list vlastníctva. 17. Právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo k parc.č. XXX až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.07.2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 13.08.2012. V tomto momente, kedy bol zosúladený skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, však už právny predchodca žalovaného nežil, a žalobca sa nemohol domáhať svojho práva proti neb. S.. J. ako budúcemu darcovi zapísanému na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností. V čase právoplatnosti rozhodnutia dňa 13.08.2012 bol žalovaný právnym nástupcom po poručiteľovi, nakoľko na základe osvedčenia o dedičstve, právoplatného dňom 05.04.2012, nadobudol majetok po poručiteľovi, ktorý je predmetom darovacej zmluvy. Týmto dňom sa stal (už len) žalovaný zaviazaným ako budúci darca zo zmluvy o budúcej zmluve, a teda zmluvne dohodnutá lehota 5 dní plynula od zápisu žalovaného ako budúceho darcu na list vlastníctva. Nakoľko žalovaný bol zapísaný na liste vlastníctve dňa 05.02. 2014, nárok žalobcu na nahradenie prejavu vôle bol; na základe žaloby podanej na súde prvej inštancie dňa 26.01.2015; uplatnený v zákonom stanovenej jednoročnej lehote. 18. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ich správne posúdil ako nedôvodné v bode 10 odôvodnenia rozsudku. 19. S ohľadom na uvedené žalobca dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že svoje právne závery, pre ktoré žalobu zamietol, založil na nesprávnom právnom posúdení veci. Za tohto stavu by rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi vôbec nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné v tomto prípade učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 20. S poukazom na to, že právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c/ C.s.p., keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.), na základe skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a opätovne rozhodne vo veci samej. 21. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).