Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/237/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200952 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315200952.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: TETIS, s.r.o., IČO: 35 840 595, Lipnická 56, Dunajská Lužná, zastúpeného Mgr. Michalom Rybárom, bytom Furdekova 4, Bratislava, proti žalovanému: X.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. Č.. X, D., zastúpenému JUDr. Miroslavom Ištókom, advokátom, Francisciho 11, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. mája 2019, č.k. 21C/43/2015-308 v znení opravného uznesenia zo dňa 20. mája 2019 č.k. 21C/43/2015-341, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť so žalovaným darovaciu zmluvu v znení bližšie uvedenom vo výroku rozsudku, a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 50a ods. 1, ods.2, ods.3, § 39, § 41, § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22.06.2006 bola medzi právnym predchodcom žalovaného S.. A. J. ako budúcim darcom a žalobcom ako budúcim obdarovaným uzavretá zmluva o budúcej darovacej zmluve (ZBDZ), ktorej predmetom malo byť uzavretie darovacej zmluvy do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva budúceho darcu k parcele č. XXX V.. N. V. C. XXXX K. U.I. na Q. Č.. XXX J.. Ú.. R. Q. do katastra nehnuteľností, pričom predmetom daru mala byť novovytvorená parcela č. XXX/X ost. plochy o výmere 1247 m2 vytvorená z parc. č. XXX geometrickým plánom č. XX/XXXX Jánom Rábekom - GEOMETRUM zo dňa 13.05.2006. Dôvodom uzavretia ZBDZ bola skutočnosť potvrdená v čl. II S.. J., že žalobca ako budúci obdarovaný mu poskytol významnú pomoc pri uplatnení a preukázaní jeho reštitučných nárokov, zabezpečoval komunikáciu s Obvodným pozemkovým úradom a výraznou mierou sa pričinil o vydanie kladného konečného rozhodnutia v prospech budúceho darcu a zároveň sa žalobca ako budúci obdarovaný zaviazal poskytnúť S.. J. právne zastúpenie v tom čase prebiehajúcom súdnom reštitučnom konaní ohľadne parc. č. XXX na Krajskom súde v Bratislave č.k. 3Sp 133/2005. V zmysle čl. V ZBDZ budúci darca zaviazal svojich dedičov rešpektovať ustanovenia ZBDZ, považovať ju za platnú a v súlade s jeho vôľou, bez tiesne a nátlaku. V prípade, ak by zo strany S.. J. alebo jeho právnych nástupcov z akéhokoľvek dôvodu nedošlo k uzavretiu riadnej darovacej zmluvy, žalobca ako budúci obdarovaný mal právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaným. Z listinných dokladov mal preukázané, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Senci č. j. 2536/92/Ko zo dňa 17.05.2005 bolo oprávnenej osobe S.. A. J., nar. 17.12.1923 priznané vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX V. C. XXXX K. C. J.. Ú.. R. Q. U. na Q. Č.. XXX a táto nehnuteľnosť mu bola vydaná. Z dôvodu podaného odvolania povinnou osobou FNsP, Bratislava, Krajský súd Bratislava rozhodnutím č. k. 3Sp 133/2005 zo dňa 19.03.2007 vec zrušil a vrátil Obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad pod č. j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 05.06.2007 rozhodol v prospech S.. J., ale rozhodnutie bolo napadnuté opätovne žalobou zo strany FNsP, pričom Krajský súd Bratislava rozhodnutím č. k. 5Sp 26/2007 zo dňa 10.12.2008 vec zrušil a vrátil Obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad pod č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 23.07.2009 rozhodol v prospech S.. A.. J., avšak z dôvodu podaného odvolania zo strany Univerzitnej nemocnice Bratislava ako právneho nástupcu FNsP a aj zo strany Slovenského pozemkového fondu Krajský súd Bratislava rozhodnutím č. k. 8Sp 26/2009 zo dňa 21.06.2011 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu a z dôvodu podaného odvolania voči nemu Slovenským pozemkovým fondom Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžr/155/2011 zo dňa 04.07.2012, právopl. 13.08.2012 rozhodnutie Krajského súdu Bratislava definitívne potvrdil, pričom v tomto konaní vystupoval S.. A. J. a žalobca ako vedľajší účastníci a obaja boli zastúpení JUDr. Zdenom Danížekom, advokátom. Mal taktiež nepochybne preukázané z oznámenia Okresného úradu Senec, odboru katastrálneho a úplného výpisu z LV č. XXXX kat. úz. R. Q., právny predchodca žalovaného S.. A. J. bol na LV zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. XXX ostatné plochy dňa 05.10.2011 titulom Rozhodnutia č. j. 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 listinou Z-3692/11. Poznámka s vyznačením plomby na základe Z-1800/2012 pod P-80/12, že zákonnosť rozhodnutia Obvodného úradu v Senci č. 2636-1/1992/724/Ko zo dňa 01.08.2011 bola predmetom preskúmania Krajským súdom v Bratislave v konaní č. k. 8Sp 26/09, ktoré nebolo právoplatne skončené a pokračuje odvolacím konaním na Najvyššom súde SR, bola na uvedený LV zapísaná dňa 28.03.2012. S.. A. J., nar. 12.12.1923 zomrel dňa 25.10.2011 a právny nástupca po ňom, t.j. žalovaný bol na LV č. XXXX J.. Ú.. R. Q. zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXX ost. plochy o výmere 6396 m2 zapísaný dňa 05.02.2014 titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. k. 3D 320/11, Dnot 28/11 zo dňa 05.01.2012. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 26.01.2015 domáhal v zmysle § 50a ods. 1,2 Obč. zák. nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako právneho nástupcu a dediča po S.. A. J. uzavrieť so žalobcom darovaciu zmluvu, ktorej predmetom by mala byť novovytvorená parcela č. XXX/X ost. plocha o výmere1247 m2 zapísaná na LV Č.. XXXX J.. Ú.. Q., a to na základe ZBDZ zo dňa 22.06.2006 uzavretej medzi žalobcom ako budúcim obdarovaným a S.. A.W. J. ako budúcim darcom. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať náležitosti: a/ zhodu vôle zmluvných strán vyjadrenú v písomnej forme o uzavretí / predbežnej/ zmluvy o budúcej zmluve; b/ dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria; c/ podstatné náležitosti budúcej /hlavnej/ zmluvy. Z tohto hľadiska v súlade s § 50a ods. 1; § 44 ods.1 OZ vyhodnotil ZBDZ po formálnoprávnej stránke za platnú. Uviedol, že pre úspešnosť žalobcu v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle sa vyžaduje v prípade, ak sa do dohodnutej doby riadna zmluva neuzavrie, ustanovenie § 50a ods. 2 OZ umožňuje domáhať sa na súde do jedného roka, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Jednoročná lehota na podanie žaloby začína plynúť nasledujúcim dňom od konca dohodnutej doby, dokedy povinná strana mala možnosť i povinnosť záväzok splniť. Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu, ide o lehotu prekluzívnu. V zmysle čl. III bod 2 ZBDZ mala byť riadna darovacia zmluva uzavretá do 5 dní od zápisu vlastníckeho práva S.. A. J. na N. Q. J. N.. Č.. XXX J.. Ú.. R. Q.. Ako mal preukázané vykonaným dokazovaním a ustálené odvolacím súdom v uznesení č. k. 8Co/220/2017 zo dňa 21.08.2018, právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo k parc. č. XXX až na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.07.2012, právopl. 13.08.2012. V tomto momente, kedy bol zosúladený skutočný stav so stavom zapísanom v katastri nehnuteľnosti však právny predchodca žalovaného S.. J. už nežil, preto sa žalobca nemohol domáhať svojho práva nahradiť vyhlásenia vôle proti neb. S.. J. ako budúcemu darcovi zapísanému na LV č. XXXX, ale žalovaný ako dedič po neb. S.. J. nadobudol majetok po poručiteľovi (okrem iného i parc. č. XXX J.. Ú.. R. Q.) Osvedčením o dedičstve právopl. 05.04.2012, ktorým dňom sa stal žalovaný ako budúci darca zo ZBDZ zaviazaným z tejto zmluvy a 5 dňová lehota tak plynula od zápisu žalovaného ako budúceho darcu na LV. Nakoľko žalovaný bol zapísaný na LV ako vlastník parc. č. XXX dňa 05.02.2014, nárok žalobcu na nahradenie prejavu vôle bol žalobou podanou na súde dňa 26.01.2015 uplatnený včas. Smrťou S.. A. J. dňa 25.10.2011 vstúpili všetci jeho dedičia do jeho právneho postavenia budúceho darcu zo ZBDZ vrátane záväzku uzavrieť s budúcim obdarovaným - žalobcom darovaciu zmluvu do 5 dní od zápisu vlastníctva budúceho darcu na LV. Pasívna legitimácia žalovaného ako výlučného nadobúdateľa parc. č. XXX J.. Ú.. R. Q. v dedičskom konaní po S.. A. J. vychádza z princípu univerzálnej sukcesie dediča (§ 579 OZ) a obsah ZBDZ sa pre žalovaného stal záväzným, táto viazanosť účastníkov zmluvy sa vzťahuje aj na dedičov neb. S.. J.. Poukázal na to, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že návrh na nahradenie vyhlásenia vôle darcu S.. A. J. v zmysle ZBDZ je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca nepreukázal, žeby budúcemu darcovi S.. J. poskytol "významnú pomoc", čo bolo dôvodom uzavretia ZBDZ, ako i z dôvodu naplnenia § 50a ods. 3 Obč. zák. o zániku záväzku žalovaného z dôvodu zmeny charakteru nehnuteľnosti a zamýšľaného účelu využitia pozemku v prípade jeho prevodu žalobcom. V nadväznosti na uvedené posúdil tieto námietky ako nedôvodné. Ustanovenie čl. II ZBDZ je jasne formulované akým spôsobom žalobca poskytol "významnú pomoc" právnemu predchodcovi žalovaného S.. J. pri uplatnení a preukazovaní reštitučných nárokov. Aj keď nie je bližšie špecifikované konkrétne dokumenty alebo úkony, ktoré žalobca v prospech S.. J. C., S.. J. ako zmluvná strana budúceho darcu ZBDZ v zmysle čl. VI bod 4 jasne deklaroval, že s ustanoveniami v zmluve súhlasí pri plnom vedomí a vôli, bez nátlaku. Navyše žalovaný nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, žeby takáto pomoc nebola jeho právnemu predchodcovi poskytnutá v súvislosti s reštitučnými konaniami, z jeho strany sa jednalo len o nepodložené domnienky. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nezabezpečil S.. A. J. relevantné právne zastúpenie v reštitučnom konaní týkajúcom sa parc. č. XXX J.. Ú.. R. Q. s odôvodnením, že S.. U. A., advokát zastupoval súčasne S.. J. i žalobcu, v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom SR JUDr. Danížek neoznámil tomuto súdu úmrtie S.. J., vyhodnotil rovnako ako nedôvodné. Uviedol, že v zmysle ZBDZ sa žalobca zaviazal poskytnúť právne zastúpenie S.. A. J. len pred Krajským súdom v Bratislave č. k. 8Sp 26/2009, čo aj žalobca splnil a odhliadnuc od tejto skutočnosti zastupoval i pred NS SR č. k. 10Sžr/155/2011 S.. J. ako vedľajšieho účastníka taktiež JUDr. Danížek. Skutočnosť, že tento advokát NS SR neoznámil počas trvania odvolacieho konania úmrtie S.. A. J., nemalo žiaden význam pre úspech S.. J. ohľadne reštitúcie parc. č. XXX J.. Ú.. R. Q. v jeho prospech a následne na prededenie tejto parcely žalovaným. Rovnako je bez právneho významu skutočnosť, že S.. J. inou Darovacou zmluvou daroval inú parcelu JUDr. Danížekovi, keďže uvedený advokát poskytoval právnu pomoc S.. J. aj v iných veciach ako je prejednávaná vec v tomto konaní a uvedená Kúpna zmluva zo dňa 26.05.2010 nesúvisí s prejednávanou vecou. Rovnako vyhodnotil námietku týkajúcu sa zániku záväzku žalovaného zo ZBDZ podľa § 50 ods. 3OZ z dôvodu zmeny charakteru nehnuteľnosti a zamýšľaný cieľ využitia predmetu daru žalobcom ako budúcim obdarovaným za nedôvodnú, nakoľko táto skutočnosť nie je takéto charakteru, ktorý by mal za následok takú zmenu okolností, ktoré sa zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. ZBDZ vôbec neobsahovala účel využitia pozemku. Z týchto dôvodov uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúcu sa rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že žalobca riadne zabezpečil právne zastúpenie S.. J., na čo sa v ZBDZ zaviazal, skutočnosť, že jeden advokát zastupoval súčasne žalobcu i S.. J. nemá žiaden vplyv na úspech v reštitučnom konaní S.. J., v ktorom konaní ani neoznámenie úmrtia S.. J. pred NS SR nebolo preukázané, žeby S.. J. bol týmto vystavený značnému riziku (bol úspešný v spore a reštitúciou mu parc. č. XXX bola vydaná), rovnako ani uzavretie kúpnej zmluvy medzi S.. J. a JUDr. Danížekom ohľadne inej parcely nemá žiaden vplyv na dodržiavanie záväzkov zo ZBDZ zo dňa 22.06.2006. Taktiež nie je v rozpore s dobrými mravmi tvrdenie žalobcu v rámci písomného vyjadrenia v konaní č. k. 21C 43/2015 sa vyjadril na adresu žalovaného, že S.. A. J. sa radšej s právnymi záležitosťami obracal na iného advokáta ako na žalovaného - svojho syna a jeho manželku, ktoré tvrdenie označil žalovaný za netaktné, hrubé, neetické. Výrok v rámci písomného vyjadrenia nevykazuje žiadne znaky, ktoré by mohol subsumovať pod "rozpor s dobrými mravmi", jednalo sa výlučne o tvrdenie žalobcu v prejednávanej veci prípustného charakteru v rámci svojej obrany v konaní pred súdom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovanému nepriznal, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jednotlivé dôkazy ohľadom rozsahu včasnosti a správnosti poskytnutia právnej služby S.. J. advokátom JUDr. Danížekom nedostatočne vyhodnotil z hľadiska ich obsahu, zákonnosti a pravdivosti. Písomné vyjadrenie spoločného advokáta JUDr. Danížeka hoci bolo získané v rozpore so zákonom, t.j. bez účinného zbavenia mlčanlivosti advokáta dedičmi po S.. J., súd prvej inštancie posúdil ako bežnú súkromnú listinu bez vyporiadania sa so závažnou právnou skutočnosťou, že bola získaná v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu dospel nesprávnym vyhodnotením dôležitosti samotného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/155/2011. Z uvedeného rozsudku jednoznačne vyplýva právna skutočnosť, že tento súd ešte v dobe vydania rozsudku 04. 07. 2012 konal s S.. J., hoci tento bol viac než 8 mesiacov po smrti, nakoľko v tom čase spoločný advokát žalobcu a S.. J. sa neunúval túto právnu skutočnosť ako neodkladný úkon oznámiť súdu. Z procesného hľadiska sa tak malo postupovať podľa § 92 ods. 2 vtedy platného O.s.p. Neoznámenie úmrtia spôsobilo, že žalovaný ako výlučný vlastník parcely bol zapísaný záznamom do katastra až 05. 02. 2014, teda týmto priamo boli spôsobené prieťahy v zápise jeho vlastníckeho práva, hoci právny nástupca do práv a povinností po nebohom S.. J. vystúpil ešte dňa 25. 10. 2011. Skutočnosť o nedostatočnom právnom zastúpení vyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu. Uviedol, že žalobca mimoriadne netaktne použil na jeho adresu vo svojom vyjadrení zo 14. 10. 2015 na strane 6 výrok, ktorý nemôže v konaní o nahradenie prejavu vôle darcu nehnuteľnosti obstáť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že poskytnutie "významnej pomoci", vrátane právnej služby, neposúdil komplexne. Súd prvej inštancie odignoroval nezákonnosť žalobcom predloženého dôkazu - písomné vyhlásenie advokáta JUDr. Danížeka zo dňa 07. 03. 2019, ktorý sa vyjadril ku skutočnostiam a okolnostiam, o ktorých sa dozvedel výlučne pri právnom zastúpení žalobcu a S.. J., a to bez toho, aby bol podľa § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii zbavený mlčanlivosti. Súd vykonal tento listinný dôkaz aj napriek jeho námietke, že advokát nebol pozbavený mlčanlivosti. Súd preto dôkaz pre rozpor s objektívnym právom nemal považovať za právne účinný. Ide priamo o dôkaz získaný v rozpore s článkom 16 ods. 3 C.s.p., pričom takýto dôkaz nemal zohľadniť a jeho predložením sa žalobca dopustil porušenia dobrých mravov. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty a z toho vyplývajúcich princípov dôvery v právo a princíp legitímneho očakávania. Vytýkal súdu prvej inštancie nevykonateľnosť výroku rozsudku, keď v časti predmetu daru absentuje uvedenie katastrálneho územia, číslo overenia geometrického plánu absentuje vo výroku súdneho rozhodnutia. Uvedená listina pritom nie je spôsobilá na zápis. V podanej replike vyjadril nesúhlasné stanovisko s vyjadreniami žalobcu. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa porušenia mlčanlivosti poukázal na to, že žalobca bol priamym účastníkom konania pred Krajským aj Najvyšším súdom, nemohlo preto dôjsť k porušeniu mlčanlivosti poskytnutím informácie žalobcovi a už vôbec nie súdu. K tomu, že JUDr. Danížek neobdržal žiadnu odmenu od S.. J., uviedol, že išlo o vyjadrenie neexistencie právnej skutočnosti, preto nemohlo dôjsť k porušeniu mlčanlivosti, navyše toto tvrdenie sa týka jeho osobnej odmeny, čo mal právo sa vyjadriť, navyše, ak táto skutočnosť bola v konaní sporná. Že odmena advokáta, ktorú obdržal od S.. J., súvisela s inou reštitučnou vecou, bolo jeho osobným právom sa vyjadriť k takejto odmene pričom advokát neuvádzal žiadne podrobnosti o reštitúcii. Poukázal na to, že žalobca vždy vedel všetko o reštitúciách S.. J., zrejme jediný, komu informácie neposkytoval, bol žalovaný, ktorý skutočne o ničom nevedel, keďže S.. J. opakovanie prehlásil, že tieto veci s ním nechce riešiť. Je preto smiešne tvrdiť, že JUDr. Danížek mal vo svojom vyjadrení žalobcovi niečo nové prezradiť. Tvrdenia o údajných prieťahoch v katastrálnom konaní sú tvrdeniami bez reálneho právneho základu, poukázal tiež v tejto súvislosti na to, že v konaní pred Najvyšším súdom bol S.. J. vedľajším účastníkom a samotné konanie prebiehalo medzi Fakultnou nemocnicou a Obvodným pozemkovým úradom. Zdôraznil, že osvedčenie o dedičstve bolo vydané 05. 04. 2012, teda už z toho logicky vyplýva, že vlastníctvo žalovanému nemohlo byť zapísané v katastri 25. 10. 2011. Zdôraznil tiež, že žalovaný v predstihu zdedil nehnuteľnosť, o ktorej nebolo v tom čase ešte právoplatne rozhodnuté a následne si sám podal žiadosť o zápis do katastra. Za nedôvodnú považoval aj úvahu žalovaného, že by bol S.. J. úspešný aj bez právnej pomoci JUDr. Danížeka a v tomto smere poukazoval na dôvody, ktorý uplatnil v konaní pred Krajským súdom Slovenský pozemkový fond, ktoré boli veľmi vážneho charakteru a silne spochybňovali reštitučný nárok S.. J.. Vyjadrenie JUDr. Danížeka podľa neho nemalo pre podstatu sporu zásadný význam, vysvetľuje skôr z morálneho hľadiska niektoré skutočnosti, ktoré žalovaný neustále podsúval súdu a snažil sa tým spochybniť morálny nárok žalobcu na splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Považoval za nesporné, že žalovaný vedel o prebiehajúcom konaní na Najvyššom súde a z pozostalostných listín nepochybne vedel aj o tom, kto nebohého S.. J. zastupoval. Opakoval, že žalovaný si dal v dedičskom konaní v predstihu prejednať dedičstvo, na čo Správa katastra reagovala tak, že do skončenia konania na Najvyššom súde konanie prerušila. Poukázal tiež na § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v zmysle, ktorého nemal JUDr. Danížek povinnosť zachovávať mlčanlivosť, navyše išlo o skutočnosti týkajúce sa jeho odmeny a nie podrobnosti týkajúce sa zastupovania. K namietaným vadám výroku poukázal na to, že podľa katastrálneho zákona zmluva musí obsahovať označenie nehnuteľností podľa katastrálneho územia, čo aj označuje. Toto označenie sa nemusí opakovať v prípade, ak dochádza k deleniu pozemkov, pretože už z logiky veci vyplýva, že je nemožné, aby po rozdelení pozemku niektorá jeho časť bola v inom katastrálnom území. Tiež poznamenal, že obsahom zmluvy nemusí byť číslo úradného overenia geometrického plánu, toto musí byť len súčasťou návrhu, ktorý je však úplne niečo iné ako zmluva. Z uvedených dôvodov sa domnieval, že žalovaný nepreukázal žiadne vady výroku rozsudku, ktoré by bránili zápisu do katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. V duplike zotrval na svojom vyjadrení. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie všetkým (čiastkovým) otázkam relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ako darcu uzavrieť s ním darovaciu zmluvu; náležitú pozornosť z hľadiska všetkých uplatnených prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a relevantných prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil, a svoje úvahy, pre ktoré žalobe vyhovel, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené prostriedky procesnej obrany (nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ danej veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 7. V posudzovanej veci zostalo sporným, či výkon práv žalobcu domáhať sa žalobou nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako darcu v zmysle záväzku jeho právneho predchodcu zo zmluvy o budúcej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý možno žalobcovi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. odoprieť súdnu ochranu a či došlo v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák. k zániku záväzku žalovaného z dôvodu dodatočnej zmeny pomerov (clausula rebus sic stantibus). Pre posúdenie daných otázok súd prvej inštancie dôkladne uvážil všetky významné okolnosti ako na strane žalobcu tak aj na strane žalovaného a tieto dôsledne vyhodnotil s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu a s náležitou starostlivosťou posúdil ich intenzitu vo väzbe na všeobecne uznávané pravidlá slušnosti a morálne zásady občianskeho spolužitia, ako aj ich relevanciu z hľadiska predpokladov zániku záväzku vyplývajúcich z ust. § 50a ods.3 Obč. zák. 8. Súd prvej inštancie založil svoje závery o tom, že nezistil rozpor výkonu práv žalobcom s dobrými mravmi ani zánik záväzku žalovaného v dôsledku zmeny pomerov, na komplexnom posúdení všetkých podstatných skutočností, ktoré tvrdili strany, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania alebo inak vyšli v konaní najavo a odvolací súd nezistil, že by vo svojich úvahách opomenul zohľadniť nejakú rozhodujúcu skutočnosť. Žalobcom uplatňované prostriedky procesného útoku (vyjadrenia na adresu žalovaného) boli primerane použité, keď mali súvis s predmetom konania a vecne nimi žalobca reagoval na argumenty žalovaného. Tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal na vyvrátenie argumentačnej obrany žalovaného, preto nemohli založiť výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi ani kvalifikovanú zmenu pomerov. 9. Skutočnosť, že právny zástupca JUDr. Danížek neoznámil úmrtie S.. J., ktorého zastupoval, v konaní pred NS SR, nepredstavovala pre neb. S.. J. žiadne riziko ako to prezentuje žalovaný, a ani pre samotného žalovaného nemala žiadne nepriaznivé právne následky. Z obsahu spisu vyplýva, že S.. J. bol úspešný v spore a reštitúciou mu parc. č. XXX bola vydaná a žalovaný ju nadobudol dedením v dedičskom konaní po neb. S.. J.. Prieťahy v zápise vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve neboli spôsobené neoznámením úmrtia S.. J. v konaní pred Najvyšším súdom SR. Tvrdenie žalovaného, že právne zastúpenie sprostredkované žalobcom nebolo poskytnuté riadne a včas nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a argumenty žalovaného v tomto smere boli založené len na jeho ničím nepodložených domnienkach. 10. Pokiaľ by aj bolo vyjadrenie JUDr. Danížeka získané porušením povinnosti mlčanlivosti v zmysle zákona o advokácii, jeho predloženie ako listinného dôkazu v konaní by nezakladalo podstatnú zmenu pomerov vedúcu k zániku záväzku žalovaného a nedosiahlo by ani intenzitu výkonu práv žalobcom v rozpore s dobrými mravmi. Námietku žalovaného o porušení povinnosti mlčanlivosti advokátom JUDr. Danížekom a o použití nezákonného dôkazu v konaní posúdil odvolací súd za irelevantnú. Vyjadrenie JUDr. Danížeka vyhodnotil súd prvej inštancie ako bezpredmetný dôkaz v prejednávanom spore, pri svojich záveroch na neho neprihliadol a žiadne svoje skutkové zistenia ani právne závery o tento dôkaz neoprel. Súd prvej inštancie totiž správne nepovažoval za podstatné skutočnosti, či JUDr. Danížek obdržal v predmetnej reštitučnej veci od S.. J. odmenu a či S.. J. darovacou zmluvou daroval JUDr. Danížekovi nehnuteľnosť za právnu pomoc poskytnutú mu v iných reštitučných veciach. Polemika žalovaného o porušení mlčanlivosti a nezákonnosti dôkazu v jeho odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu v tomto spore a odvolací súd preto nepovažoval za potrebné bližšie sa v tomto smere s odvolacími námietkami žalovaného zaoberať. 11. Súd prvej inštancie starostlivo uvážil konkrétne okolnosti danej veci a odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v danom prípade za splnené predpoklady pre odopretie výkonu práva žalobcovi domôcť sa súdnej ochrany jeho porušených práv zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavrel v dobrej viere v jej naplnenie vzhľadom na poskytnutú právnu pomoc darcovi pri získaní jeho reštitučného nároku. Žalovaný v priebehu konania neargumentoval takými výnimočnými okolnosťami daného prípadu a osobitého zreteľa, ktoré by nasvedčovali zneužitiu práv žalobcom, v dôsledku ktorých by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať splnenie záväzku jeho právneho predchodcu. Úvahy súdu prvej inštancie a z nich vyvodené závery podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú aj požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahu medzi stranami. Neposkytnutím ochrany žalovanému v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. nedošlo v predmetnej veci ani k porušeniu princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní. 12. Odvolací súd nezistil ani žiadnu takú vadu výroku rozsudku, ktorá by zakladala jeho nevykonateľnosť a v tomto smere poznamenáva, že je predovšetkým na zodpovednosti žalobcu, aký právny prostriedok si na účinnú ochranu porušených práv zvolí a ako formuluje žalobný petit. Neuvedenie čísla úradného overenia geometrického plánu v zmluve či (opakované) neuvedenie katastrálneho územia v predmete darovacej zmluvy nepovažoval odvolací súd za prekážky brániace vykonaniu zápisu do katastra nehnuteľností. 13. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie , ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobca náhradu trov konania nepožadoval, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).