Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/163/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207502 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315207502.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: COLORSTAV-TEAM, s.r.o., Gazdovský rad 18/12, 930 40 Štvrtok na Ostrove, IČO: 36 262 145, práv. zast. JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: KANKA, spol. s r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 31 337 333, zast. Mgr. Marekom Gerbocom, advokátom, Drieňová 1E, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 31.932,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/168/2015-88 zo dňa 16.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/168/2015-88 zo dňa 16.12.2016 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o o zaplatenie sumy 142,55 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.000,- eur od 23.8.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súdu žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 31.3.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 31.932,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.8.2011 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca dňa 18.2.2016 vzal žalobcu o zaplatenie sumy 142,55 eur späť a súčasne v uvedenom podaní žalobu doplnil a spresnil. Žalovanú sumu žiadal žalobca uhradiť z titulu uzavretej ústnej zmluvy so žalovaným, kedy medzi stranami bolo presne určené, čo je predmetom diela - stavebné práce na bytovom dome Silvanium v Pezinku. Žalobca ako zhotoviteľ z uvedenej zmluvy o dielo (žalovaný objednávateľ) v žalobe uviedol, že strany sporu predtým už 20 rokov spolupracovali a nikdy neboli medzi nimi žiadne problémy. Vyššie uvedené práce na predmetnom diele žalobca pre žalovaného riadne vykonal, žalovaný ich prevzal a žiadnym spôsobom nereklamoval. Žalobca dňa 30.6.2011 vystavil žalovanému za vykonané dielo faktúru č. 413064, splatnú 31.7.2011 na sumu 99.297,64 eur, ako aj faktúru č. 412009, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.789,44 eur. Spolu teda mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 101.229,89 eur. Žalovaný faktúry nikdy nerozporoval, nevrátil ich. Z dlžnej sumy žalovaný neuhradil sumu 31.789,45 eur. 3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v odpore proti platobnému rozkazu podaním zo dňa 13.7.2015 a namietal, že práce žalobca vykonal vadne, neúplne a s nekorektným uvedením vyššieho množstva, ako bolo skutočne dodané. Podľa jeho názoru strany uzavreli určitú ústnu nepomenovanú zmluvu, ktorá mala prvky a dojednania zmluvy o dielo, žalobca však práce vykonal pre inú tretiu osobu, tzv. generálneho investora. Žalobca nijako nepreukázal vykonanie prác, titul a výšku odplaty, ktorú žiadal od žalovaného zaplatiť. Uvedenú výšku odplaty odvodzuje podľa žalovaného žalobca len z vystavenej a doručenej faktúry č. 413064. Celý obsah a rozsah zmluvného vzťahu medzi stranami tak bude musieť byť preukazovaný len nepriamymi dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobcovi bezhotovostne zaplatil najmenej sumu 69.297,64 eur, a to dňa 6.10.2011 sumu 44.297,64 eur, dňa 23.4.2012 sumu 10.000,- eur a dňa 30.9.2014 sumu 15.000,- eur. Navyše podľa uznania dlhu zo dňa 10.9.2014 už v tento deň bol dlh žalovaného o 30.000,- eur, t.j. nižší ako žalobca žiada zaplatiť, pričom následne dňa 30.9.2014 bolo z predmetnej sumy zaplatených 15.000,- eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal titul, z ktorého odvodzuje vznik úrokov z omeškania. Ďalej žalovaný uviedol, že voči žalobcovi má viaceré splatné pohľadávky súvisiace so stavebnými prácami realizovanými žalobcom na novostavbe bytového domu Pegas na Silvánovej ulici v Pezinku. Na tomto diele si žalobca riadne a včas nesplnil svoje povinnosti vo vzťahu ku koncovému objednávateľovi. Uvedené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi deklaroval žalovaný na stretnutí strán, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.7.2015. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil ako zaplatenie ceny diela podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže obe strany sú podnikatelia a dielo sa týkalo ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia týkajúce sa obrany žalovaného ohľadne toho, že sa zo žalobcom dohodol na zádržnom, v tejto súvislosti žalovaný neuniesol povinnosť tvrdenia konkrétnych relevantných skutočností v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný neuviedol, na čom konkrétne sa dohodol so žalobcom ohľadne platenia ceny diela, t.j. kedy, v akých lehotách, za splnenia akých prípadných podmienok mal žalovaný faktúru - cenu diela zaplatiť. Žalovaný neuviedol ani tú skutočnosť, ako mal zádržné dohodnuté v zmluve s investorom. Námietku žalovaného, že fakturované práce žalobca vykonával pre investora, súd prvej inštancie neuznal a považoval ju za neudržateľnú. Žalovaný sám totiž pripustil, že so žalobcom uzavreli dohodu majúcu znaky zmluvy o dielo, faktúru za vykonané práce vystavené na žalovaného ako odberateľa prevzal bez pripomienok, svoj záväzok uhradiť faktúry dokonca čiastočne uznal. Je vylúčené, aby žalovaný takto postupoval, ak by nebol objednávateľom diela. Ohľadne dohody o uznaní dlhu žalovaný uznal svoj dlh z faktúry č. 413064 v časti 30.000,- eur. V čase uznania žalovaný z celkom fakturovanej sumy 99.297,64 eur už uhradil sumu 54.297,64 eur, teda neuhradených zostalo 45.000,- eur. Po uznaní dlhu žalovaný v dohodnutej lehote zaplatil prvú splátku vo výške 15.000,- eur, druhú uznanú splátku vo výške 15.000,- eur nezaplatil. Započítaním vykonaným žalovaným v priebehu konania listom zo dňa 8.3.2016 pohľadávka žalobcu podľa súdu prvej inštancie na zaplatenie ceny diela nezanikla. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 neuznal započítanie čo do právneho dôvodu, výšky, skutkových tvrdení a právneho základu, nakoľko neevidoval žiadnu takúto pohľadávku. Žalobca namietal, že so spoločnosťou VISTA real, s.r.o. nie je v žiadnom právnom vzťahu a neniesol s ňou žiadnu zodpovednosť za údajné rozdiely, ktoré mali vzniknúť z dôvodov, ktoré žalobcovi nie sú známe. Keďže žalobca poprel existenciu pohľadávky, bolo povinnosťou žalovaného ju preukázať, avšak žalovaný neuviedol ani nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne svojej pohľadávky, teda na čom sa so žalobcom dohodol, kedy a ako reklamoval kvalitu alebo množstvo prác vykonaných žalobcom na stavbe bytového domu Pegas. Súd prvej inštancie konštatoval, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.000,- eur aj z dôvodu, že žalovaný dielo vykonané žalobcom riadne prevzal, žiadne vady nereklamoval, neuplatnil voči žalobcovi žiaden reklamačný nárok, v dôsledku ktorého by nebol povinný zaplatiť cenu diela aj v tejto neuznanej časti (v časti 15.000,- eur). Dôkazy predložené žalovaným nárok žalovaného voči žalobcovi nepreukazujú. V časti o zaplatenie sumy 142,55 eur súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 CSP. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy vo výške 1.789,45 eur, ktorý mal predstavovať neuhradenú faktúru č. 41/2009, k uvedenej faktúre však žalobca nič bližšie neuviedol ani ju nepredložil. Z uvedených dôvodov bola žaloba v tejto časti zamietnutá ako nepodložená konkrétnym tvrdením ani dôkazom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v uvedenej časti súd prvej inštancie nesúhlasil s námietkou žalovaného, že faktúra je len účtovný doklad, z ktorého nemožno vyvodzovať splatnosť nároku. Strany si nedohodli čas, kedy má žalovaný ako objednávateľ zaplatiť cenu diela a preto podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy alebo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. V danom prípade teda žalobca vystavením a doručením faktúry č. 413064 vyzval žalovaného na zaplatenie a doručením faktúry vznikla žalovanému povinnosť cenu diela zaplatiť. Žalovaný faktúru prevzal až po dni určenom žalobcom ako deň splatnosti a preto z uvedeného dôvodu, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného platiť úrok z omeškania až po uplynutí primeranej trojdňovej lehoty na zaplatenie. Vzhľadom na uvedené, vo zvyšku úroku z omeškania za obdobie od 1.8.2011 do 22.8.2011 žalobu zamietol. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci 94% úspech, od ktorého bolo potrebné odpočítať jeho 6% neúspech prvoinštančný súd priznal ako čistý úspech žalobcu, nárok žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 88% voči žalovanému. 4. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. V odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie mal z ustáleného skutkového stavu veci nepochybne zrejmé, že žalobca mal od počiatku vedomosť o zádržnom, čo okrem iného vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania vo veci zo dňa 8.3.2016 ako aj zo samotného ods. 9 rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca nedostane plnenie skôr, ako ho mal dostať žalovaný od investora stavby, a teda aj medzi stranami bolo jasne dohodnuté, že žalovaný platil žalobcovi až potom, čo platbu obdržal od investora. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie vyplývalo aj z argumentácie, že podľa jeho názoru k žiadnej dohode o odklade platenia ceny nedošlo, avšak z vykonaného dokazovania vyplynul úplný opak a teda, že žalovaný nepreplácal faktúry žalobcu naraz bez toho, aby došlo najskôr k preplateniu týchto faktúr zo strany investora. K ďalšej námietke žalovaného uvedenej v odvolaní týkajúcej sa započítania a teda konštatovania súdu prvej inštancie, že započítaním uskutočneným žalovaným pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela nezanikla z dôvodu, že žalobca uvedené započítanie poprel, keďže neeviduje žiadnu takúto pohľadávku, uvedený výklad považuje žalovaný z hľadiska procesno-právnych ako aj hmotnoprávnych noriem za scestný, nakoľko započítanie bolo vykonané jednoznačne zákonným spôsobom, predložené v písomnej forme a podloženej jasnými dokladmi, ktoré tvorili prílohy započítania, navyše započítavali sa nároky posúdené nezávisle a odborne nespochybnene treťou stranou. Samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne predmetného započítacieho úkonu, čo sama o sebe podľa žalovaného znamená, že žalobca sám mal v konaní znaleckým dokazovaním záujem ustáliť a zistiť vady a nedodatky, resp. nadvýmery plôch, ktoré boli žalobcom vyfakturované vo väčšom rozsahu ako boli dodané. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si musel byť a zjavne aj bol nepochybne vedomý, že vznikol právny vzťah zodpovednosti žalobcu voči žalovanému. Žalovanému teda riadne a nepochybne vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného a žalovaný si tento nárok legitímne započítal voči žalobcovi predmetným listom zo dňa 8.3.2016. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP a teda konkrétne na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a teda stranami sporu navrhnuté znalecké dokazovanie. Uvedeným konaním súd prvej inštancie porušil čl. VI ods. 1 CSP a teda rovnaké postavenie strán sporu v občianskom súdnom konaní a týmto postupom znemožnil žalovanému aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Ďalšia námietka žalovaného spočívala v skutočnosti, že došlo k porušeniu čl. IX Civilného sporového poriadku, keď na poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa 16.12.2016 na strane 2 príslušnej zápisnice o pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o prerušení pojednávania na 15 minút došlo k tej udalosti, že žalobca tvrdil, že doručujú súdu písomné vyjadrenie zo dňa 7.11.2016, ktoré však nebolo súčasťou súdneho spisu a rovnako žalobca nevedel preukázať, že uvedené podanie vykonal a podal. Žalovaný opierajúci sa o povinnosť súdu poskytnúť dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa, stručne reagoval na dané podanie, rozporoval jeho vecnosť a obsah a uviedol navyše ďalšie argumenty, taktiež žiadal vykonanie opakovaného výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného p. E., keďže bolo nevyhnutné rozporovať a zistiť, príp. vyvrátiť jeho protichodné tvrdenia (rozporné tvrdenia advokáta žalovaného a žalovaného samotného). Rovnako tak súd v danom čase ešte nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté samotným žalobcom ani sa s touto skutočnosťou nijak relevantne nevysporiadal. Procesne neakceptovateľným spôsobom bolo následne vyhlásené uznesenie, ktorým sa dokazovanie vyhlásilo za skončené a vykonanie ďalších dôkazov nebolo pripustené. Rovnako tak podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 98 ods. 1 CSP, keď v konaní nebol vyhotovený obligatórny záznam elektronickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, tento nebol uchovaný na nosiči dát a vzhľadom na uvedené je rozhodnutie a priebeh pojednávania a konania v danom rozsahu absolútne nepreskúmateľný, pričom sa jedná o vadu, pre ktorú je absolútne nevyhnutné v záujme spravodlivosti a od sledovateľnosti procesného priebehu konania celý proces od počiatku zopakovať. Ďalej v odvolaní žalovaný namietal porušenie § 161 ods. 1 CSP, § 181 ods. 2 CSP, § 187 ods. 1, § 191 ods. 1, 2 CSP ako aj § 206 a § 215 ods. 1, 2 CSP. Na základe vyššie uvedených tvrdení žiada Krajský súd v Bratislave, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcu zaviazal na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 11.4.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru sa nenaplnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a) CSP ako uvádza odvolateľ, keďže medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie prác a vykonanie služieb žalobcom v prospech žalovaného a to stavebné práce na bytovom dome Silvanium v Pezinku a uvedené práce žalobca pre žalovaného riadne a včas vykonal. Žalovaný žalobcom vykonané práce prevzal, žiadnym spôsobom nerozporoval ich rozsah, obsah ani kvalitu (nereklamoval). Žalobca na základe riadne vykonaných prác pre žalovaného titulom odovzdania prác vystavil daňové doklady a to faktúry, pričom spolu mal uhradiť žalovaný 101.229,89 eur, ktoré faktúry žalovaný riadne prevzal, nikdy nerozporoval čo do právneho dôvodu požadovanej sumy, výšky alebo vykonateľnosti a tieto faktúry si žalobca riadne zaúčtoval. Žalovaný z celkovej dlžnej sumy uhradil iba jej časť, žalobcovi neuhradil sumu 31.789,45 eur. Medzi stranami sporu nebola nikdy uzavretá žiadne dohoda, v ktorej obsahom by bol odklad úhrady fakturovanej pohľadávky za vykonané práce a poskytnuté služby zo strany žalobcu žalovanému, keď žalovanému poskytne peniaze nejaká tretia strana (investor). Ak by k takejto skutočnosti došlo bol by žalobca účastníkom dohody medzi žalovaným a údajne treťou stranou investorom. Žalobca však takýmto účastníkom nikdy nebol (s investorom alebo inou treťou stranou). K údajnému započítaniu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že neexistuje žiaden právny ani skutkový vzťah žalobcu k obchodnej spoločnosti VISTA real, s.r.o. Z uvedeného dôvodu tu nebolo možné prihliadať k účelovo vyprodukovanej údajnej pohľadávke VISTA real, s.r.o., ktorá mala mať dosah na zánik pohľadávky žalobcu v konaní proti žalovanému. Započítanie zo dňa 8.3.2016 vykonané žalovaným, ktoré je touto osobou jednostranne podpísané nebolo právne podložené, nemá v zákonom vyžadované náležitosti, ktoré by znamenali zánik pohľadávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak k takémuto údajnému započítaciemu prejavu žalovaného neprihliadol. Ďalej žalobca vo vyjadrení k odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP a teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností uviedol, že počas súdneho konania bolo vykonané dostatočné dokazovanie preto žalobca nevidí dôvod vypočúvať ďalšie osoby. Žalovaný bol od počiatku právne zastúpený a preto mal možnosť v dokazovaní preukázať ním tvrdené skutočnosti, konajúci sudca podľa názoru žalobcu referoval súdny spis riadne, oboznamoval strany sporu s listinnými dôkazmi, pričom sa dotazoval, či niektorá zo strán sporu chce uviesť doplňujúce skutočnosti a či je obsah listín dostatočne známy z hľadiska dokazovania, žiadna zo strán sporu, teda ani žalovaný nič nenamietli. Pokiaľ ide o vyžiadanie si lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu žalobca uvádza, že žalovaný nežiadal súd o žiadnu lehotu na vyjadrenie sa k podaniu, ktorým žalobca rozporoval ním doloženú listinu označenú ako Započítanie pohľadávky. V konaní pri prednese strán sa právny zástupca žalovaného k predmetnej listine náležite vyjadril a vyjadrenie je zaznamenané v obsahu zápisnice. Z uvedeného dôvodu nie je možné účelovo v odvolaní tvrdiť porušenie procesných práv. Citovanie procesných ustanovení, ktorých porušenia sa mal dopustiť súd prvej inštancie, žalobca považuje za účelové a ničím nepodložené. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie bolo podané po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. K námietkam žalovaného týkajúcich sa procesného pochybenia súdu prevej inštancie odvolací súd uvádza, že v preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkovú stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela z dôvodu, že bola uzavretá platná zmluva o dielo v ústnej forme, súdu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom požadovanej súdnej ochrany. 10. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nasledovné: 11. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 12. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluvy prejavia vôľu uzavrieť zmluvu bez tohto určenia. 13. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej pomenovanej zmluvy. Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne v určení zmluvných strán a predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. 14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o dielo v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže išlo o podnikateľov pri podnikateľskej činnosti) v spojení s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme. Na základe uvedenej ústnej zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať stavebné práce na bytovom dome Silvanium v Pezinku. Zmluva bola uzavretá len medzi subjektmi žalobcu a žalovaného ako zhotoviteľom a objednávateľom. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne výšky a splatnosti ceny diela, túto súd prvej inštancie posúdil vecne správne, keď uzavrel, že na základe žalobcom vystavených faktúr žalovaný postupne platil žalobcom uvedené sumy vo faktúrach ako cenu za dielo, pričom určitú sumu aj uznal svojím uznávacím prejavom. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybne preukázané, že žalovaný mal vedomosť o výške ceny za dielo. Pokiaľ ide o námietku žalovaného uvedenú v odvolaní a teda, že strany zmluvy o dielo si dohodli odklad splatnosti ceny za dielo, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami, ani nevyplynula z listinných dôkazov, dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje žalovaného, keďže v zmysle § 548 Obchodného zákonníka (splatnosť ceny za dielo) objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Jednoznačne bolo teda preukázané, že dielo bolo žalobcom pre žalovaného vykonané, ktorý ho riadne prevzal, avšak cenu za dielo neuhradil v zákonom stanovenej lehote (zmluvnú splatnosť ceny diela žalovaný nepreukázal) a z uvedeného dôvodu žalovaný sa dostal do omeškania zo splatnosťou ceny za dielo. Argument žalovaného ohľadne zmluvného vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou VISTA real, s.r.o. bol v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátený vykonaným dokazovaním a na uvedenom argumente žalovaný ani v podanom odvolaní netrval, keďže bolo jednoznačne preukázané, že uvedené práce boli vykonávané pre žalovaného, ktorý mal vzťah s obchodnou spoločnosťou VISTA real, s.r.o. ako investorom celej stavby. Žalobca vykonával pre žalovaného služby subdodávateľa. 15. V súvislosti so stavebnými prácami vykonávanými na základe zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v súčasnosti súčasťou zmluvy o dielo ako štandardné ustanovenie býva aj úprava tzv. zádržného. V súvislosti za zádržným je potrebné zdôrazniť, že slovenská právna úprava, či v Obchodnom zákonníku, resp. v inej právnej norme, v žiadnom svojom ustanovení vyslovene neupravuje takýto inštitút. Podstata zádržného je zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne včasné odstránenie vád diela zo strany zhotoviteľa. Takýmto spôsobom si objednávateľ snaží zabezpečiť plnenie záväzkov zhotoviteľa, jednak počas zhotovovania samotného diela najmä potencionálne budúce záväzky zhotoviteľa na odstránenie prípadných vád diela. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na nepreukázanie skutočnosti, že zádržné bolo medzi stranami sporu dohodnuté (dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného), teda medzi účastníkmi zmluvy o dielo a to žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, nebolo možné na uvedenú námietku vo vzťahu k ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka týkajúceho sa splatnosti ceny za dielo prihliadať. 16. K ďalšej námietke žalovaného týkajúcej sa dodania vadného diela, čo sa týka množstva ako aj kvality odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na ust. § 562 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti, čo najskôr po odovzdávaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj na zistení skutkový stav odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaný relevantným spôsobom reklamoval vady dodaného diela u žalobcu, resp. že by žalovaný namietal vadnosť predmetného diela skôr a preukázaným spôsobom ako tomu bolo v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd opätovne uvádza, že nebolo možné prihliadnuť k týmto argumentom žalovaného, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal rozsah, podstatu a už vôbec nie notifikáciu vád žalobcom dodaného diela. 17. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie započítacieho úkonu vykonaného žalovaným listom zo dňa 8.3.2016 voči žalobcovi súdom prvej inštancie. Odvolací súd zo súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že dňa 8.3.2016 konateľ žalovaného počas prebiehajúceho súdneho konania (čl. 51 súdneho spisu) vykonal jednostranné započítanie svojej pohľadávky v sume 20.718,- eur (žalovaným uvedené ako naša pohľadávka) z titulu chybnej fakturácie voči žalobcovi, voči ktorému súčasne v tomto započítacom prejave uznal svoj dlh datovaný ku dňu 10.9.2014 vo výške 15.000,- eur, splatný 31.12.2014. Z uvedeného listinného dokladu vyplýva (čl. 51), že žalovaný sa z listu obchodnej spoločnosti VISTA real, s.r.o. zo dňa 10.11.2014 dozvedel, že žalobca dodal na projekt novostavby bytového domu Pegas na Silvániovej ulici v Pezinku (novostavba bytového domu Pegas na Silvániovej ulici v Pezinku) rôzne stavebné práce, vrátane materiálov, pri ktorých rozdiel predstavuje 20.718,- eur, o ktorú sumu sa žalobcu podľa žalovaného bezdôvodne obohatil. V súlade s § 580 a § 581, keďže podľa žalovaného v danom prípade išlo o vzájomne splatné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryli, v sume 15.000,- eur započítal príslušnú časť jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu z titulu ceny za dielo, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že započítací prejav je možno vykonať len medzi subjektmi, ktoré sú voči sebe vo vzájomnom postavení veriteľa a dlžníka. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný je dlžníkom žalobcu ako veriteľa z ústnej zmluvy o dielo na výstavbu obchodného centra Silvánium, avšak zo žiadnych listinných dôkazov súd prvej inštancie rovnako tak odvolací nemal preukázaný vzťah vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom pokiaľ ide o spomínaný projekt „Novostavba bytového domu Peages na Silvániovej ulici v Pezinku“. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval právny vzťah k žalobcovi pokiaľ ide o uvedenú bytovú výstavbu, teda nezdokladoval, že by pokiaľ ide o uvedený projekt mal zmluvný vzťah so žalobcom, z ktorého by prípadne vznikol záväzok žalobcu voči žalovanému. Aj v danom prípade odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a teda dôkazné bremeno existencie pohľadávky voči žalobcovi, ktorá bola spôsobilá na započítanie. 18. Ohľadne námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz znaleckého dokazovania na ním uvedenú pohľadávku, odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle ust. § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd nariadi znalecké dokazovanie len v tom prípade, ak by si nebol istý odbornou stránkou v prejednávanej veci. Avšak žalovaným navrhované znalecké dokazovanie k jeho započítaciemu jednostrannému právnemu úkonu nemá žiadnu podstatu v odbornej problematike, na ktorú by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, naopak v danom prípade je dôkazné bremeno zaťažujúce preukázať vecnú stránku započítania ako riadneho započítacieho úkonu na strane žalovaného. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zamietol v odvolaní namietané návrhy žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, pričom dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).