Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/195/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315216364 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: P. L., Záhradnícka 1151/1, Senec, IČO: 11830077 proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci, A. Sládkoviča 20, Senec, IČO: 34 009 051, zast. V.. V. V., Y. X, B., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 323/2015-133 zo dňa 5.4.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 323/2015-133 zo dňa 5.4.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, že žalobou zo dňa 31.7.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 1.8.2011 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný objednal realizáciu opláštenia haly v areály Č. V. dňa 4.4.2011 s dátumom dodania dňa 1.7.2011. Žalovaný po lehote splatnosti neuhradil uvedenú faktúru č. 110016, pričom v lehote splatnosti uhradil 3 sumu 000,- eur a uhradil po čiastkach 2.740,- eur, pričom zostalo doplatiť 5.000,- eur. Na doplatenie uvedenej sumy bol vyzvaný upomienkou č. 2 dňa 14.5.2014. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb 323/2015-29 zo dňa 27.4.2016, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca a žalovaný uzavreli ústne zmluvu o dielo. Žalobca práce ukončil v riadnom termíne a následne vystavil faktúru č. 110016 so splatnosťou dňa 31.7.2011. Podľa tvrdení žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením dňa 1.8.2011, nakoľko 31.7.2011 bol posledný deň lehoty, v ktorej mohol žalovaný riadne plniť. Pohľadávka žalovaného sa tým premlčala ku dňu 1.8.2014 podľa ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný si uplatnil pohľadávku na súde až dňa 27.7.2015. Na základe vyššiu uvedeného žalovaný vzniesol námietku premlčania. K okolnostiam uzavretia zmluvy o dielo uviedol, že dohoda so žalobcom bola, že práce na hale bude vykonávať žalobca, pričom tovar mal dodávať J.. V. Q., ktorý J.. Q. na osobnom stretnutí žalovaného ubezpečil, že aj keď žalovaný materiál, z ktorého sa mali realizovať práce na hale nevidel, všetok materiál bude kvalitou a cenou zodpovedať dohode. Následne žalobca komunikoval v priebehu realizácie diela už len s J.. Q.. Po dokončení prác žalobca informoval žalovaného, že cena stavby sa predražila o 10.000,- eur z dôvodu, že niektoré komponenty dodané J.. Q. boli chybné, resp. nezodpovedali účelu a bolo ich treba upraviť alebo vyrobiť. J.. Q. oznámil žalovanému, že žalobca ho vyzval, aby nedodával to, čo chýba a že bude lacnejšie a jednoduchšie, aby chýbajúce diely vyrobil sám žalobca. Uvedený postup žalobca nekonzultoval so žalovaným. Žalobca v rámci plnenia zmluvy o dielo bol povinný pri vykonávaní prác postupovať podľa ust. § 635 ods. 1 a § 637 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca neupozornil žalovaného vopred na prekročenie ceny diela a neinformoval ho vopred ani o skutočnosti, že niektorý z tovarov dodaným J.. Q. mal nedostatky. Namiesto toho žalobca dodal žalovanému svojvoľne a bez predošlého schválenia žalovaným tovary a služby, ktoré tvoria nasledovné položky faktúry č. 110016: výroba okien (doplatok), klampiarske výrobky okap plech, rohový L profil na strešný panel, krycí plech na trapez plech pri hrebeni, krycia lišta na okná, rohový omega profil, kalota na strešný panel, rezanie strešných pur panelov okap, vrchný náter na brány 2x vrátane farby a dokončovacie práce, výplne pur penou. Žalovaný o tieto tovary a služby nemal záujem, nakoľko uvedené tovary a služby si vedel zaobstarať lacnejšie. Na základe vyššiu uvedeného žalovaný len čiastočne uhradil faktúru č. 110016 a opakovane pozýval žalobcu na zasadnutie svojho výboru, ktorý je výkonným a štatutárnym orgánom žalovaného v dňoch 11.11.2014 a 2.12.2014. Účelom týchto stretnutí malo byť objasnenie okolností dodania vyššiu spomenutých tovarov a služieb žalobcom a snaha o zmierlivé vyriešenie celej záležitosti. Ani na jedno zasadnutie sa žalobca nedostavil a namiesto toho posielal žalovanému prostredníctvom pošty upomienky. 3. K veci ešte žalobca v konaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o obchodnoprávny vzťah, je premlčacia doba záväzku, na základe ktorého žalobca žiada plnenie, štvorročná. Žalovaný je v zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom, pretože nielenže administratívne spravuje lesné hospodárstvo, ale v skutočnosti kupuje pestované mladé porasty, ktoré sú potom vysádzané a sú použité na výzdoby k vianočným sviatkov, ale najmä ťaží, spracováva a priamo rôznym odberateľom predáva drevnú hmotu v rôznych podobách (napr. stavebného dreva, paliva, drevnej štiepky, atď...), no zabezpečuje aj výkon práva poľovníctva a z toho plynúce aktivity na spoločnom majetku. Priamo zamestnáva pracovníkov, za ktorých tak ako iné podnikajúce subjekty odvádza zrážky z ich mzdy na daň zo závislej činnosti, ale aj odvody do fondov Sociálnej poisťovne a príslušnej Zdravotnej poisťovne. Vykonáva teda podnikateľskú činnosť, na ktorú sa podľa ust. § 19 zákona č. 97/2013 Z.z. nevyžaduje živnostenské oprávnenie. Správcom dane boli vydané rôzne usmernenia ako účtovať a ako viesť účtovníctvo v pozemkových a lesných spoločenstvách, ktoré sú povinné viesť podvojné účtovníctvo ako bežné podnikateľské subjekty. Na základe uvedeného je na mieste, považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka. Ak by sa mal predmetný vzťah posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, tak v takom prípade by vznesená námietka premlčania neobstála s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, takže námietka premlčania zo strany žalovaného sa prieči dobrým mravom. Žalovaný bol o prekročení ceny diela informovaný ústne, pričom možno ujednať zmluvný vzťahu konkludentne. Konkludentný čin je tiež prejav vôle (právny úkon) urobený iným než výslovným spôsobom, ktorý so zreteľom na dané okolnosti nevzbudzuje pochybnosti o existencii vôle a o jej obsahu. Navyše pri preberaní žalobcom zrealizovanej stavby ako aj zrealizovaných montážnych prácach žalovaný bez výhrad podpísal prevzatie diela, faktúry ako aj dodací list bez pripomienok. Okná žalobca objednával na základe cenovej ponuky bez montáže, pričom vo faktúre suma 980,- eur bola záloha na dodávku okien, ktorá sa musela zaplatiť vopred a druhá suma 980,- eur bolo doplatenie druhej polovice ceny okien. Bola požiadavka na žľaby a okapy zelenej farby, ktoré p. Q. takto aj dodal. Panely bolo treba vyrezať, pretože nebolo možné ich uchytenie žľabov tak, aby sa žľab mohol umiestniť vyššie a dvere sa mohli otvárať, navyše panely dodal p. Q. s výkresmi bez riešenia uchytenia žľabov. 4. K veci ešte žalovaný v konaní uviedol, že žalovaný je právnická osoba zriadená na základe zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov. Táto právnická osoba nie je zriadená za účelom podnikania a nie je zapísaná ani v jednom z registrov podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že žalovaný nie je podnikateľom. Žalobca a žalovaný neuzavreli medzi sebou písomnú zmluvu a ani ústne si nedohodli pôsobnosť Obchodného zákonníka na ich záväzkovo právny vzťah. Keďže žalovaný nie je podnikateľom v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka a ani strany si nedohodli písomne pôsobnosť Obchodného zákonníka podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka, ich vzťah sa spravuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, platí medzi stranami premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, takže pohľadávka žalobcu sa premlčala ku dňu 31.7.2014. Nie je pravda, že by žalovaný bez výhrad prevzal dielo, o čom svedčí zápisnica zo dňa 4.7.2011, ktorú žalobca podpísal. Dodávateľom materiálu bol p. Q., s ktorým sa u neho v kancelárii stretli a dohodli sa, že komunikácia žalobcu ako zhotoviteľa a p. Q.Á. ako dodávateľa materiálu bude predkladaná žalovanému na vedomie a faktúru vystaví žalobca žalovanému na základe fakturácie p. Q.. P. Q. následne zaslal definitívnu cenovú ponuku materiálu, ktorá zodpovedala vzájomnej dohode a predstavovala sumu 16.607,12 eur za všetok materiál. So žalobcom boli dohodnutí na cene za poskytnutie práce vo výške okolo 2.000,- eur. Žalobca povedal, že nie je potrebné viesť stavebný denník, nakoľko sú dohodnutí na cene. Žalobca nemal čo panely rezať, ak neboli správne, mal to oznámiť žalovanému, ktorý by ich reklamoval u dodávateľa p. Q.. Okná vo faktúre žalobcu sú vyfakturované 2 x, pričom sú fakturované okná v rovnakej výmere, ale žalovaný má 2 typy rozdielnych rozmerov okien. Napriek tomu z dobre vôle žalobcovi jeho faktúru zaplatili v sume 5.704,- eur, pričom o zvyšku chceli s ním chceli diskutovať a dohodnúť sa, ale žalobca odmietol diskutovať a neprišiel aj napriek pozvánke na výbor žalovaného. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, jeho zástupcu, svedkov F. W.K. a J.. V. Q., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: cenovou ponukou žalobcu zo dňa 8.2.2011, faktúrou žalobcu č. 110008, faktúrou žalobcu č. 110009, faktúrou žalobcu č. 110011, faktúrou žalobcu č. 110012, faktúrou žalobcu č. 110016, dodacím listom žalobcu k faktúre č. 110016 zo dňa 1.7.2011, listom žalobcu žalovanému zo dňa 23.7.2012, výzvou žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 14.5.2014, mailovou správou svedka Q. svedkovi W.R. zo dňa 30.3.2011, mailovou správou žalobcu svedkovi Q. zo dňa 31.3.2011, faktúrami svedka Q. žalobcovi, zápisnicou zo stretnutia zástupcov žalovaného a žalobcu zo dňa 4.7.2011, súpisom výdavkov žalobcu, cenovou ponukou spoločnosti Lindab a.s. svedkovi Q. č. CPSN1101325 zo dňa 1.4.2011, faktúrou spoločnosti Lindab a.s. žalobcovi č. 4121100119, faktúrou spoločnosti M.P.V. spol. s r.o. žalobcovi č. 11-05-002, faktúrou spoločnosti M.P.V. spol. s r.o. žalobcovi č. 2011-06-218, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Ministerstva vnútra SR, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1, 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Obchodného zákonníka, § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 261 ods. 1, ods. 8 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43c ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Súd ako prvú spornú otázku v konaní riešil postavenie žalovaného, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaný je podnikateľom a žalovaný naopak tvrdil, že nie je podnikateľom. Pri riešení tejto otázky mal súd za to, že podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom bol zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, kde v ust. § 19 ods. 1 bol žalovaný definovaný ako spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov (čo žalovaný nenapĺňa) a hospodári v lesoch a na vodných plochách (čo žalovaný napĺňa). Na základe uvedeného mal teda súd za to, že nakoľko žalovaný hospodári v lesoch, považuje sa takáto činnosť za podnikanie v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, čím je pre účely podnikania naplnené ust. § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, na základe ktorých je žalovaný podnikateľom ako osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). 8. Žalobca je fyzická osoba - podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a žalovaný je podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka ako osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) a je zapísaná do príslušného registra vedeného Ministerstvom vnútra SR. 9. Na základe uvedeného sa na zmluvný vzťah strán sporu (konkrétne ústnu zmluvu o dielo) vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka za použitia jeho ust. § 261 ods. 1 a 8, pričom na právne inštitúty, ktoré nie sú uvedené v Obchodnom zákonníku sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa jeho ust. § 1 ods. 2. 10. Ako už bolo vyššie uvedené, sporné strany uzavreli zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme, pričom návrh na uzavretie zmluvy podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka bol zo strany žalobcu písomný. Išlo o písomnú cenovú ponuku žalobcu zo dňa 8.2.2011 na obloženie haly pur panelmi na Červenom majeri vo výške 17.811,- eur s DPH, pričom táto cena sa týkala materiálu (v hodnote 15.661,- eur) a samotných prác (2.150,- eur). Z faktúry svedka Q. žalobcovi č. 20110133 (ňou účtoval svedok Q. žalobcovi sumu 16.607,12 eur za pôvodne objednaný materiál podľa objednávky vrátane žľabov a zvodov, strešných pur panelov a stenového pur panelu) a z faktúry žalobcu č. 110012 (ňou si uplatnil žalobca u žalovaného zaplatenie sumy 17.773,21 eur za žľaby a zvody, strešné pur panely, stenový pur panel a príslušenstvo podľa dodania) mal súd za to, že uvedený návrh na uzavretie zmluvy bol žalovaným akceptovaný (prijatý) v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka v apríli 2011, pričom si zmluvné strany žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ dohodli, že naproti žalobcovej cenovej ponuke nebude materiál na stavbu dodávať žalobca, ale svedok Q., pričom žalovaný zaplatí žalobcovi cenu materiálu, ktorú žalobca zaplatí dodávateľovi materiálu svedkovi Q. a cenu prác, ktoré zrealizuje žalobca v zmysle jeho cenovej ponuky zo dňa 8.2.2011. 11. Reálne potom plnenia prebiehali tak, že svedok Q. dodal žalobcovi predmetný materiál, čo mal súd preukázané z mailovej správy svedka Q. svedkovi W. zo dňa 30.3.2011 (v nej zaslal svedok Q. žalovanému cenovú ponuku na pur panely v hodnote 16.524,- eur), z mailovej správy žalobcu svedkovi Q. zo dňa 31.3.2011 (v nej žalobca objednal u svedka Q. strešné a stenové pur panely s príslušenstvom podľa svedkovej cenovej ponuky) a z faktúry svedka Q. žalobcovi č. 20110133 (ňou účtoval svedok Q. žalobcovi sumu 16.607,12 eur za pôvodne objednaný materiál podľa objednávky vrátane žľabov a zvodov, strešných pur panelov a stenového pur panelu), pričom žalobca uvedenú sumu materiálu zaplatil žalobcovi, čo mal súd preukázané nielen výpoveďami vypočutých svedkov p. W. a J.. Q., ale aj zo zhodných tvrdení strán sporu. 12. Tu si súd dovolí uviesť, že žalobca jednoznačne prijal od žalovaného zaplatenie ceny dodaného materiálu, v rozpore s dohodou ju však spätne nevyplatil dodávateľovi materiálu J.. Q. (okrem vyplatenej sumy 2.000,- eur), čo tento ako svedok v konaní potvrdil svojou svedeckou výpoveďou, čo súd považuje za porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu. 13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca ponúkal práce v hodnote 2.150,- eur a materiál v hodnote 15.661,- eur (cenová ponuka žalobcu zo dňa 8.2.2011). Nakoľko materiál dodával svedok Q., žalobcovi patrila iba cena prác, teda suma cca 2.150,- eur. V spore pritom bolo preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi nielen cenu materiálu dodaného svedkom Q., ale aj cenu prác v hodnote cca 8.000,- eur, čo viac ako trojnásobne prevyšuje pôvodne dohodnutú cenu prác. 14. Žalobca navýšenie ceny prác odôvodňoval najmä potrebou naviac prác, spočívajúcich v oprave dodaného materiálu svedkom Q.. Tu sa však súd stotožnil s tvrdením žalovaného a svedka Q. ako dodávateľa údajne vadného materiálu, že ak mal dodaný materiál vady, mal ich reklamovať u dodávateľa svedka Q., čo však žalobca neurobil, resp. takúto reklamáciu v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, takže mu nemohli patriť nároky z vád tovaru (ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom rovnakú povinnosť mal v prípade vadného materiálu aj voči žalovanému podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ani splnenie tajto povinnosti žalobca v konaní nepreukázal. 15. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca nebol oprávnený bez predchádzajúcej reklamácie vád u dodávateľa materiálu a žalovaného ako objednávateľa vykonať naviac práce, ktorých objednanie, prípadne odsúhlasenie žalovaný v konaní výslovne popieral a žalobca jednoznačne nepreukázal a ktoré si uplatnil faktúrou č. 110016, pričom žalovaný z dobrej vôle zaplatil žalobcovi z tejto faktúry sumu 5.740,- eur a sumu 5.000,- eur mu nezaplatil. Ohľadom uvedených naviac prác platí, že žalovaný ich v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka neakceptoval, preto ich nemožno považovať za buď dodatok k pôvodnej zmluve o dielo, alebo novú zmluvu o dielo, nakoľko chýbala ich akceptácia žalovaným podľa uvedeného zákonného ustanovenia. 16. Ak napriek uvedenému žalobca fakturované naviac práce vykonal, nešlo o zmluvné plnenie žalobcu, ale išlo v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodné obohatenie, nakoľko zo strany žalobcu išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (teda plnenie bez zmluvy, resp. plnenie v rozpore so zmluvou a dohodou so žalovaným). Nakoľko inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, použijú sa na bezdôvodné obohatenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže podľa ust. § 451 ods. 1 a § § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie musí vydať, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí tomu, na úkor koho sa získal, nepatrilo žalobcovi právo na zaplatenie celej faktúry č. 110016 a dokonca je povinný podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka žalovanému vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením, teda aj sumu 5.740,- eur, ktorú prijal od žalovaného a ktorá je podľa názoru súdu žalobcovým bezdôvodným obohatením. 17. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobného nároku. Nakoľko inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, ako súd vyššie uvádzal, aj na premlčanie bezdôvodného obohatenia sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže súd na premlčanie prihliadne iba na námietku dlžníka (ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo sa v konaní stalo, musel súd tejto námietke premlčania vyhovieť, pretože považoval žalobný nárok žalobcu za premlčaný podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Nakoľko sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného zrealizovaním prác bez súhlasu žalovaného (ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) dňa 4.7.2011, kedy boli tieto práce podľa žalobcovej faktúry č. 110016 vykonané, premlčacia lehota márne uplynula v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 4.7.2013, resp. v súlade s ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 4.7.2014. Nakoľko žalobca podľa žalobu na súd až dňa 31.7.2015, je z tohto zrejmé, že žalobcov žalobný návrh bol v čase podania žaloby už premlčaný, preto mu súd nemohol priznať právnu ochranu, na základe čoho súd žalobu žalobcu ako premlčanú zamietol. 18. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky, neposudzoval žalobný návrh z hľadiska preukázania či nepreukázania skutočne vykonaných prác žalobcu, či správnosti uplatnenej výšky. 19. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. 20. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný po odvedený pre neho všetkých dohodnutých prác ako aj prác naviac, tieto práce riadne a bez akýchkoľvek výhrad potvrdil na dodacom liste zo dňa 4.7.2011, ako aj na faktúre č. 110016 zo dňa 4.7.2011. Po krátkom čase od ukončenia odovzdania prác vyzval žalovaný žalobcu listom zo dňa 4.7.2011, aby dokončil nedorobky a ukončil dielo a preto sa žalobca so žalovaným osobne spojil a vyzval ho, aby opísal o aké práce a nedorobky v skutočnosti ide. Žiaden súpis nedorobkov a nedostatkov žalovaný nedodal. Z uvedeného dôvodu preto žalobca žiadal žalovaného o bližšiu špecifikáciu, čo konkrétne je potrebné odstrániť. Na uvedenú výzvu žalobca nedostal odpoveď do dnešného dňa. Žalovaná strana sa v priebehu prvoinštančného konania pokúšala zavádzať žalobcu ako i súd, že žalovaní nie sú klasifikovaný ako podnikateľský subjekt a z toho dôvodu bol zmluvný vzťah uzavretý v režime podľa Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. S týmto záverom žalobca nesúhlasí a je toho názoru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym. K argumentu žalovaného, že žalobca neviedol stavebný denník uvádza, že k stavbe nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, ani stavebné povolenie a čo naviac stavba bola už nimi založená, započatá, kovová konštrukcia bola postavená a žalobca dodával už len opláštenie stien a strechy, a teda stavebný denník už aj podľa stavebného zákona mal byť žalovaným riadne vedený, a žalobcovi malo byť len umožnené urobiť zápisy ním vykonaných prác. Žalobca zdôrazňuje, že žiadal o bližšiu špecifikáciu, čo konkrétne mal žalobca odstrániť, žiadal písomne, aby urobili zoznam údajných nedorobkov a údajných nedokončených prác. Na uvedenú výzvu žalobca nedostal odpoveď. Zo strany žalovaného spoločenstva sa takýto postup javí ako účelový, lebo nič vlastne nepreukázali. Teda do dnešného dňa nikto ani ústne, ani písomne nekonkretizoval, čo vlastne reklamoval. Tiež žalovaného v priebehu prvoinštančného konania viackrát vyzval, aby preukázal písomnými dokladmi pozvanie na zasadnutie, čo však tiež preukázané nebolo. Nie je pravdou, že žalobca sa na stretnutie, na ktoré bol pozvaný nedostavoval. Tiež nie je pravdou, že žalobca sa bezdôvodne obohatil. Tie panely, aby tam mohol upevniť, spomínané žľaby a okapy musel upraviť, pričom žalovaný chcel, aby mu boli vrátené peniaze za tie výrezy v hodnote nejakých 2.700,- eur a na druhej strane žalovaný tam pristavil kontajner na uvedené spomínané výrezky. Žalobca je toho názoru, že aj to je určitý prejav súhlasu úpravy panelov, keď na výrezky dal žalovaný priviesť kontajner. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil žalobcom predkladané dôkazy a poukazované skutočnosti. Žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. 21. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 14.6.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalobca v podanom odvolaní nepreukázal žiadne právne dôvody, ktorými by odôvodňoval, prečo jeho žalobný nárok nie je premlčaný a odvolanie ani neodôvodňuje tým, že by súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Žalobca sa stále mylne domnieva, že obligačným dôvodom jeho záväzku je zmluva o dielo, aj keď ide v skutočnosti o bezdôvodné obohatenie. Žalobca a žalovaný mali pôvodne uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo opláštenie, resp. obloženie haly pur panelmi. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie jasne vyplynulo, že cena za vykonanie diela bola určená ako maximálne 20.000,- eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, či práce fakturované vo faktúre č. 110016 tvorili alebo netvorili súčasť pôvodnej zmluvy o dielo. Podľa výpovedi V. V. ako aj F. W. žiadne zvýšenie ceny nebolo odsúhlasené a žiadne práce nad pôvodne dohodnutú sumu neboli objednané, pričom žalobca v tomto smere nepredložil v tomto konaní žiadne dôkazy. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.9.2016 len uvádza, že bol daný konkludentný súhlas zo strany žalobcu na vykonanie diela. Toto tvrdenie neobstojí ani skutkovo ani právne. Žalobca nepredložil v priebehu konania žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval k tomu, že ku konkludentnej dohode došlo. Z dokazovania vyplynulo, že cena diela bola dohodnutá na základe záväzného a úplného rozpočtu, ktorý je uvedený vo faktúre č. 110011 a je 110012. Poukázal na ust. § 537 ods. 6 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca neoznámil potrebu zvýšenia ceny žalovanému a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o opaku, napriek tomu že dôkazné bremeno v spore zaťažovalo jeho. Dodatočný súhlas žalovaného so zvýšením ceny diela nebol v žiadnom štádiu konania potvrdený alebo preukázaný. Je absurdné až priam neuveriteľné predpokladať, že žalovaný by žalobcovi odsúhlasil zvýšenie ceny diela o 10.740,- eur, t.j. zvýšenie ceny diela o takmer 50% oproti pôvodne dohodnutej sume. Podľa názoru žalovaného práce na hale boli žalobcom vykonané svojvoľne, t.j. bez súhlasu žalovaného. V takomto prípade, ale dôvod záväzku nie je zmluva o dielo, ale bezdôvodné obohatenie, keďže sa plnilo zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní pred prvoinštančným súdom nikdy nepopieral, že niektoré z odsúhlasených prác vykonaných žalobcom boli pre žalovaného prospešné, no zďaleka nie všetky, lebo veľké množstvo z nich si žalobca mohol zabezpečiť oveľa lacnejšie. Z toho dôvodu sa preto aj žalobca dobrovoľne rozhodol uhradiť za tieto práce nad rámec pôvodne zmluvne dohodnutej sumy ešte sumu 5.740,- eur, ktorá podľa názoru žalovaného objektívne vyjadruje zvýšenie hodnoty haly. Žalovaný navyše za účelom zmierlivého vyriešenia celej záležitosti pozval žalobcu na zasadnutie svojho výboru ako svojho štatutárneho orgánu, aby prišiel a vysvetlil jednotlivé položky faktúry. Dôvodom bolo, že niektoré položky fakturované vo faktúre č. 110016 by pre svoju neurčitosť neboli prijaté ani daňovou kontrolou a rovnako chcel dať žalovaný žalobcovi možnosť, aby prítomným členom zdôvodnil, že hodnota prác sa zvýšila o viac ako vyplatených 5.740,- eur a je preto spravodlivé po žalovanom žiadať doplatenie sumy. Žalobca na výbor neprišiel. Neuviedol dôvod svojej neúčasti, sám nenavrhol iný dátum stretnutia. Bez ohľadu na vznesenú námietku premlčania je v zmysle konštantnej judikatúry súdov výška bezdôvodného obohatenia daná objektívnym zhodnotením veci a nie sumou prostriedkov, ktoré si žalobca jednostranne bez odsúhlasenia druhou stranou účtuje a ani sumou nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zhodnotenie veci. Žalobca na zistenie objektívnej výšky zhodnotenia haly nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobca tým neuniesol dôkazné bremeno ani preukázania výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, t.j. že hodnota jeho nikým neodsúhlasených prác bola vyššia ako žalovaným vyplatených 5.740,- eur. Spolu teda žalovaný uhradil žalobcovi za ním vykonané práce viac ako 25.740,- eur. Tvrdenia žalobcu o vadách diela považuje tiež za účelové. Žalobca pôvodne tvrdil, že jeho dielo nemalo žiadne vady, a že žalovaný bol s dielom spokojný. Žalobca prvýkrát priznal, že dielo malo vady, až keď mu zástupcovia žalovaného priamo na pojednávaní predložili písomnú zápisnicu zo dňa 4.7.2011, ktorej žalovaný vytýka žalobcovi vady diela. Zápisnica bola žalobcom podpísaná. Následne žalobca zmenil svoje tvrdenia v zmysle, že on si bol vád vedomý a údajne opakovane žalovaného urgoval na to, aby mu konkrétne vady oznámil. Tieto tvrdenia považuje za účelové a nedôveryhodné. Tvrdenia žalobcu v odvolaní o priebehu prác považuje za účelové. Žalobca postupoval pri vykonávaní prác v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca úmyselne objednával nevyhovujúci stavebný materiál od V. Q.B., aby tento mohol upravovať a takto umelo zvyšovať cenu diela. Svedok V. Q. ako dodávateľ potvrdil vo svojej písomnej odpovedi na otázky súdu, že žalobca ani raz jemu alebo J.. A. ako špecialistovi nespomenul, že dodaný tovar má nedostatky. Tieto skutočnosti však považuje žalovaný za nové skutočnosti a s poukazom na § 366 CSP je potrebné na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadať, a žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 22. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 4.8.2017 vyjadril žalobca, ktorý na svojich vyjadreniach a podaniach trvá v celom rozsahu. Zdôrazňuje, že zástupcovia žalovaného sa snažia spochybniť nárok žalobcu. V prvom rade sa pokúšajú spochybniť uplatnený nárok, že zmluvný vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovaným sa má riadiť režimom Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že žalovaný je v postavení podnikateľa a vykonáva podnikateľskú činnosť. K otázke navýšenia ceny žalobca uvádza, že to, že budú vykonané práce naviac bolo za súhlasu žalovanej strany. Veď predsa žalovaný dodal potrebný kontajner na odrezky, ktoré vznikli úpravami na nimi objednaných purpaneloch. V neskoršom texte svojho vyjadrenia, že síce uznávajú aj isté práce naviac, len nechcú pripustiť, že práce bolo potrebné previesť v takom rozsahu ako prevedené boli v skutočnosti, čím sa však, ale zámerne chcú oni obohatiť. V ostatnom sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. 23. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 3.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že otázka, či je žalovaný podnikateľom pre účely aplikácie Obchodného zákonníka na právny vzťah žalobcu a žalovaného bola zodpovedaná prvoinštančným súdom. Z podaného odvolania, vyjadrenia k odvolaniu je zrejmé, že ani jeden zo strán sporu túto skutočnosť nenapádal a preto považuje stanovisko žalobcu v časti o tom, či žalovaný vykonáva alebo nevykonával podnikateľskú činnosť za bezpredmetné. Vo vzťahu k navýšeniu ceny prác vykonaných žalobcom zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu, že cena prác fakturovaných vo faktúre č. 110016 nebola žalovaným v žiadnom štádiu odsúhlasená a teda tieto práce neboli vykonávané v rámci plnenia zo zmluvy o dielo. Žalobca mal možnosť preukázať opak. Naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že práce žalobcom boli vykonávané svojvoľne, s pravdepodobným úmyslom neoprávnene obohatiť sa na úkor žalovaného. Žalovaný napriek tomu vyplatil za tieto práce žalobcovi spravodlivo a primeranú odmenu, za objektívne zhodnotenie haly. Ak táto odmena podľa žalobcu nebola postačujúca, mal možnosť preukázať, že hala prostredníctvom ich vykonaných prác bola objektívne zhodnotená vo vyššej miere. Žalobca tak v žiadnom štádiu konania pred prvoinštančným súdom neučinil. Akýkoľvek žalobný nárok žalobcu vyplýva len z bezdôvodného obohatenia a nie zo zmluvy o dielo. V konaní pred prvoinštančným súdom vzniesol len námietku premlčania. Žalobca v odvolaní neodôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, nespochybňuje záver prvoinštančného súdu, že obligačným dôvodom potencionálneho plnenia žalovaného je bezdôvodné obohatenie a nespochybňuje ani premlčanie tohto nároku. Z toho dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. 24. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 31.5.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Na zdôraznenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 27. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu premlčania nároku. Z hľadiska právneho posúdenia ustálil, že žalobca nebol oprávnený bez predchádzajúcej reklamácie vád u dodávateľa materiálu a žalovaného ako objednávateľa vykonať naviac práce, ktorých objednanie, prípadne odsúhlasenie žalovaný v konaní výslovne popieral a žalobca jednoznačne nepreukázal, a ktoré si uplatnil faktúrou č. 110016. Ohľadom uvedených naviac prác preto platilo, že žalovaný ich v zmysle ust. § 43c ods. 1 OZ neakceptoval preto ich nemožno považovať za buď dodatok k pôvodnej zmluve o dielo alebo novú zmluvu o dielo, nakoľko chýbala ich akceptácia žalovaným podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Ak napriek uvedenému žalobca fakturované naviac práce vykonal nešlo o zmluvné plnenie žalobcu, ale išlo v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ o bezdôvodné obohatenie, nakoľko zo strany žalobcu išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd. 28. Nesprávne však súd prvej inštancie vyhodnotil aplikáciu Občianskeho zákonníka v súvislosti s premlčaním predmetného žalobného nároku, keď dospel k záveru, že inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku a preto sa použijú na bezdôvodné obohatenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie posúdil v zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného s realizovaním prác bez súhlasu žalovaného dňa 4.7.2011, kedy boli tieto práce podľa žalobcu aj faktúry č. 110016 vykonané, a preto premlčacia lehota márne uplynula v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ dňa 4.7.2013, resp. 4.7.2014. Z týchto dôvodov žalobu ako premlčanú zamietol. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil z týchto dôvodov. 29. Žalobcom uplatnený nárok (na vydanie bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje vo štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby sa riadi ust. § 391 pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné, a teda odo dňa kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Aj keď samotné bezdôvodné obohatenie sa riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch (kedy vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne obchodným vzťahom v danom prípade), bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník v § 394 ods. 2 odchýlne upravuje iba premlčanie práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo iným ako uvedeným spôsobom nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie) práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v §§ 391 až 408. Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby i jej dĺžku. V § 394 ods. 2 odchýlne upravuje len začiatok plynutia premlčacej doby, nie jej dĺžku. Tú ako všeobecnú stanovuje v § 397 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie nie je však jediným ustanovením Obchodného zákonníka upravujúcim premlčaciu dobu. Ustanoveniami, ktoré ako výnimku zo všeobecnej úpravy stanovujú inú premlčaciu dobu je § 398, § 389 aj § 401. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Slovné spojenie „ak zákon“ použité v § 397 nevylučuje použitie aj iného ako Obchodného zákonníka. To znamená, že použitie § 397 Obchodného zákonníka je vylúčené nielen vtedy, keď Obchodný zákonník upravuje inú premlčaciu dobu, ale aj vtedy, ak by iný zákon (nielen Občiansky zákonník) výslovne stanovil, že na premlčanie konkrétneho vymenovaného práva sa použije iná premlčacia doba. Občiansky zákonník ani iný zákon však takéto ustanovenie nemá. Nie je ním § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu pre občianskoprávne vzťahy, ktorá sa použije, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Nie je ním ani § 107, ktorý je vo vzťahu § 101 špeciálnym ustanovením, keďže tiež neuvádza, že sa tam uvedené doby použijú aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch. Nie je preto dôvod na použitie úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Takýto výklad vyplýva z toho, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom zvláštnym. Ustanovenia § 391 a 397 Obchodného zákonníka majú preto v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis a nie naopak. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka treba riešiť podľa úpravy v Občianskom zákonníku len tie otázky, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, teda vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka a preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod. 30. Súd prvej inštancie sa správne ako prvotnou zaoberal aj otázkou postavenia žalovaného, keď žalobca tvrdil, že žalovaný je podnikateľom a žalovaný tvrdil opak. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v danom prípade je žalovaný v postavení podnikateľa a s týmto právnym vyhodnotením sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd a na odôvodnenie v napadnutom rozsudku v tejto časti rozhodnutia v celom rozsahu poukazuje. 31. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného odvolací súd uvádza, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného zrealizovaním prác bez súhlasu žalovaného dňa 1.7.2011, najneskôr dňa 4.7.2011 ako vyplýva zo spornej faktúry č. 110016 a teda najneskôr odo dňa 5.7.2011 začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá márne uplynula dňa 5.7.2015. Nakoľko k podaniu žaloby a uplatneniu nároku na vrátenie peňažných prostriedkov došlo žalobou, súdu doručenou dňa 31.7.2015 je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný a teda, že tento nemožno z dôvodu námietky premlčania priznať. Aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie na otázku posúdenia premlčania aplikoval nesprávne ustanovenia nesprávneho právneho predpisu a vyhodnotil nárok žalobcu za uplatnený neskoro, po uplynutí premlčacej lehoty uvedená nesprávnosť však nemala vplyv na celkovú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď i odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je z hore uvedených dôvodov uplatnený oneskorene a teda jeho nárok je premlčaný. Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepristúpil k preskúmaniu žalobného návrhu z hľadiska preukázania, či žalobca skutočne vykonal práce v požadovanom rozsahu a či uplatnená výška nároku je v správnej výške a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).