Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219030 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315219030.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: ZELOVOC KISS, spol. s r.o., Vinohradnícka 16, 903 01 Senec, IČO: 34 131 248, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 5.646,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/359/2015-78 zo dňa 30.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/359/2015-78 zo dňa 30.06.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania 338,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 1.448,98 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 09.09.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.646,16 Eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Vinohradnícka 16, Senec, pričom pri kontrole odberného miesta dňa 04.10.2013 bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol vyhotovený zápis, plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 376/ PL-2013 dňa 30.10.2013, v ktorom konštatoval zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - tvarovú a rozmerovú nezhodu odtlačkov na plombe a taktiež aj to, že odtlačky na plombe neboli vytvorené relevantnými plombovacími kliešťami. 4. Žalobca vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi náhradu spôsobenej škody faktúrou č. 9000169245 v sume 5.646,16 Eur s lehotou splatnosti do 26.11.2013. Prílohou faktúry bol spôsob výpočtu škody stanovený Vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.. 5. Súd rozhodol vo veci dňa 29.10.2015 platobným rozkazom č. k. 25Cb 359/2015-24, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že nikdy nevykonal žiadne úkony smerujúce k neoprávnenému odberu zemného plynu, zemný plyn nikdy neoprávnene neodoberal a so zariadením, resp. zabezpečením zariadenia, nikdy nemanipuloval. Žalovaný vždy riadne a včas uhrádzal pravidelné mesačné preddavky spojené so spotrebou zemného plynu, pohľadávka, ktorú žalobca požaduje, ďaleko prevyšuje úhradu spojenú s ročnou spotrebou zemného plynu žalovaného. Žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov k vyvodeniu zodpovednosti za škodu voči nemu. Znalec vypracoval posudok len na základe podkladov predložených mu žalobcom, čo dáva priestor pre možné skreslenie, nepresnosť až nepoužiteľnosť výsledných meraní zo strany znalca, a preto považuje znalecký posudok za nevierohodný. Žalovaný ďalej spochybnil spôsob výpočtu údajnej škody podľa vyhlášky, nakoľko z § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov vyplýva, že v prvom rade je potrebné vyčíslovať skutočnú škodu a až vtedy, ak to nie je na základe spoľahlivých a objektívnych predpokladov možné, je žalobca oprávnený škodu vyčísliť podľa vyhlášky. Žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov k vyčísleniu škody podľa vyhlášky, žalobcom vyčíslená a uplatnená škoda je absolútne nereálna, keďže výška uplatňovanej škody zodpovedá odberu zemného plynu žalovaným za 279 dní pri dosiahnutí maximálnej kapacity registrovaného spotrebiča počas jeho nepretržitej 24 hodinovej prevádzky na maximum. 6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.12.2015 poukázal na skutočnosť, že nikdy netvrdil, že žalovaný zasiahol do meradla, toto ani nie je potrebné zisťovať, keďže ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný je zodpovedný za to, že odoberal plyn meradlom s poškodenou plombou. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname súdnych znalcov z odboru kriminalistika a z odboru mechanoskopia, znalecký posudok je výsledkom nezávislého posúdenia a je relevantným dôkazom o tom, že meradlo, ktorým žalovaný odoberal plyn, malo porušenú plombu spôsobom uvedeným v posudku. Škoda vznikla už samotnou skutočnosťou, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bola poškodená plomba zabezpečujúca meradlo proti neoprávnenej manipulácii. Údaje na meradle s poškodenou plombou nie sú použiteľné ani na určenie množstva spotrebovaného plynu a ani na zistenie množstva neoprávnene odobratého plynu, údaje z takéhoto meradla považuje zákon za neplatné z dôvodu, že porušením plomby je vytvorená objektívna možnosť manipulácie s údajmi o spotrebe. Na výpočet škody sa aplikuje platný vykonávací právny predpis, lebo výšku škody nie je možné zistiť iným spôsobom. 7. Na námietku žalovaného, že výpočet škody je v rozpore s dobrými mravmi, žalobca uviedol, že otázka dobrých mravov pri uplatňovaní náhrady škody bola riešená v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009, kde súd skonštatoval, že nie je možné odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu, a teda, že výkon práva prevádzkovateľa distribučnej siete nie je v rozpore s dobrými mravmi. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 04.10.2013 bola uskutočnená, za účasti zamestnancov žalobcu a manželky konateľa žalovaného F. N., kontrola odberného miesta na Vinohradníckej ul. 16 v Senci, z ktorej bol uskutočnený Zápis, v ktorom bolo konštatované, že meradlo sa nachádza vonku na fasáde a je prístupné, toto bolo demontované a zaslané na overenie znalcovi. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 376/PL-2013 zo dňa 30.10.2013 v závere konštatoval veľkú mieru pravdepodobnosti, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a na základe optického skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na základe uvedených skutočností žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9000169245 náhradu škody z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v období od 30.12.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni posledného legálneho odpočtu do 04.10.2013, t. j. do dňa kedy bola vykonaná kontrola odberného miesta sumou 5.385,65 Eur a náklady zisťovania neoprávneného odberu sumou 260,51 Eur, teda celkovo 5.646,16 Eur. Faktúra bola splatná 26.11.2013 a jej prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a náklady zisťovania neoprávneného odberu odôvodnil jednak Cenníkom za rok 2013, ako aj Schválenou cenou vlastných nákladov tak, ako to vyplývalo z interného listu žalobcu zo dňa 08.01.2013. Žalobca poukazoval na zákonnú úpravu, podľa ktorej je v prípade porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii zodpovednosť žalovaného objektívna, t. j. bez ohľadu na jeho zavinenie a nie je potrebné preto preukazovať, či on sám meradlo poškodil. Súd je však toho názoru, že pre úspech žalobcu v konaní je potrebné, aby preukázal, že mu skutočne vznikla škoda, to znamená, že jeho majetok sa skutočne zmenšil zásahom do meradla, resp. jeho zabezpečovacej značky. Vznik škody nemožno automaticky vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Skutočná škoda by žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu v neprospech žalobcu. Takýto záver však zo znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevyplýval. Z textu ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je aj v tomto konkrétnom právnom vzťahu potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca zbavený nie je, pričom preukázanie skutočného vzniku škody nie je možné zamieňať, resp. stotožňovať s preukázaním poškodenia overovacej značky meradla. Zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda žalobcovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo či jeho funkčnosť bola obmedzená. Takéto skutočnosti nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého znaleckého posudku. Keďže z jeho obsahu nie je zrejmé, či bol na meradle vykonaný taký zásah do tohto meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik a výšku škody, súd žalobu zamietol. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný, pozostávala z náhrady za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 338,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.448,98 Eur, ktorú súd špecifikoval. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Odvolateľ uviedol, že súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik a výšku škody. Pri hodnotení skutkového stavu súd nesprávne interpretoval vyjadrenia znalca z jednotlivých častí znaleckého posudku a opomenul účel jednotlivých častí znaleckého posudku. Nesprávny je právny názor súdu, že pre úspech v konaní je potrebné, aby žalobca preukázal, že jeho majetok sa skutočne zmenšil zásahom do meradla, resp. jeho zabezpečovacej značky. Tento nesprávny názor súd ešte ďalej nesprávne rozvíja konštatovaním, že skutočná škoda by žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu v ich neprospech. 12. Nesprávny je tiež názor súdu, že zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda vznikla porušením plomby meracieho zariadenia, či takéto zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo či jeho funkčnosť bola obmedzená. Podľa súdu z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, či bol na meradle vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. Súd nesprávnou interpretáciou znaleckého posudku mal za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 13. Odvolateľ poukázal na zákon o energetike č. 251/2012 Z.z., ktorý pri neoprávnenom odbere zemného plynu v § 82 ods. 1 v písmenách a) až h) upravuje niekoľko skutkových podstát, ktoré nie je možné navzájom zamieňať, stotožňovať a ani podmieňovať predpokladmi nad rámec zákona tak, ako to urobil súd v predmetnom konaní. Súd právo neaplikoval, ale vytvoril, keď vyslovil, že skutočná škoda by nám mohla vzniknúť takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu v neprospech žalobcu. Odber plynu s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, je len jednou zo skutkových podstát neoprávneného odberu upravenou v § 82 ods. 1 písm. c) v druhej časti tohto písmena. Ide o subjektívnu zodpovednosť, pri ktorej musí byť preukázaný zásah odberateľa do meradla, ktorý by spôsobil nezaznamenávanie alebo nesprávne zaznamenávanie množstva odobratého plynu. Tento skutkový stav u žalovaného nie je. U žalovaného bol zistený skutkový stav vymedzený v § 82 ods. 1 písm. d) v prvej časti tohto písmena, a to, že žalovaný odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, konkrétne plomba na číselníku plynomera. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej nie je potrebné preukazovať, kto a akým konkrétnym spôsobom porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Sám odberateľ je objektívne zodpovedný už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek (Uznesenie NS SR 1 Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009). 14. Každému odberateľovi plynu jeho zmluvný dodávateľ dodáva plyn, pričom dodávka plynu sa uskutočňuje cez distribučnú sieť, ktorú vlastní a prevádzkuje žalobca. Na distribučnú sieť sú pripojení tak dodávatelia plynu ako aj odberatelia plynu. Prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu poskytuje žalobca na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Túto zmluvu uzatvára dodávateľ plynu so žalobcom pre každé jednotlivé odberné miesto, do ktorého požaduje distribúciu plynu. Podľa požiadaviek dodávateľov plynu preberá žalobca na vstupných bodoch do distribučnej siete plyn (určité množstvo) určený na distribúciu a dodáva ho podľa požiadaviek dodávateľov do jednotlivých výstupných bodov distribučnej siete (konkrétnych odberných miest), kde je množstvo plynu merané plynomermi. Podľa údajov o spotrebe indikovaných na plynomeroch následne jednotliví dodávatelia plynu účtujú svojim zmluvným odberateľom kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Údaje z plynomerov odčítava a poskytuje dodávateľom plynu žalobca (§ 64 ods. 6 písm. h/ zákona č. 251/2012 Z.z.). Okrem plynu určeného na distribúciu plynu sa v distribučnej sieti nachádza aj ich vlastný plyn, ktorým zabezpečujú aj vyvažovanie distribučnej siete, t. j. vyrovnávajú nerovnováhu distribučnej siete (§ 3 písm. c/ bod 15., § 64 ods. 1 písm. b/, § 64 ods. 6 písm. i/ zákona o energetike), spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete a plnenie ďalších povinností uložených im zákonom (§ 64 ods. 6 písm. a/, b/, c/, i/ zákona o energetike). Skutočnosť, že žalovaný plyn odoberal, dokazuje aj zistený plynový spotrebič na odbernom mieste dňa 04.10.2013 a aj nesporná skutočnosť, že sa na odbernom mieste vykurovalo plynom. 15. Porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii platnosť overenia určeného meradla zaniká (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii). Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie (§ 19 ods. 1 zákona o metrológii). Plynomer ako určené meradlo sa používa pri meraniach súvisiacich s platbami (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o metrológii). Ak platnosť meradla zanikla, údaj z neho nie je vierohodný a zo zákona je nepoužiteľný. Preto ho nie je možné použiť v súvislosti s vyúčtovaním kúpnej ceny za spotrebovaný plyn, ani ako údaj o množstve neoprávnene odobratého plynu. Reálnu spotrebu plynu je možné relevantne zmerať len plynomerom s neporušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak takýto údaj nemáme, nie je k dispozícii žiaden objektívny ani spoľahlivý podklad, na základe ktorého by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Preto sme v súlade s § 82 ods. 3 zákona o energetike výšku škody vypočítali podľa Vyhlášky 449/2012 Z.z.. 16. Za obdobie neoprávneného odberu plynu má žalovaný od dodávateľa vyúčtovanú tzv. nulovú spotrebu, ktorá však nulová nebola a žalovaný reálne spotreboval náš plyn, ktorý má žalobca v distribučnej sieti pre účely plnenia vyššie uvedených zákonných povinností. Plyn „spotrebovaný“ takýmto spôsobom musel žalobca doplniť do distribučnej siete, čím vznikla škoda, ktorú si v konaní žalobca uplatňuje. U žalovaného sú tak naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je neoprávnený odber, škoda je vypočítaná podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike s použitím metodiky vo vykonávacej vyhláške, príčinná súvislosť je v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nevierohodnosti stavu spotreby na meradle s porušenou plombou, nám vznikla škoda. 17. Odvolateľ tiež poukázal na to, že pri zistení porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorá zakladá zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, nie je potrebné ďalej skúmať, či meradlo bolo nefunkčné alebo obmedzene funkčné a v akom období, prípadne znaleckým posudkom preukazovať, či bol na meradle vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. Preukázanie zásahu do meradla spôsobom, ako to požaduje súd, zakladá zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Takýto skutkový stav nie je predmetom konania. Je to požiadavka nad rámec zákona, ktorou súd právo neaplikuje, ale vytvára. Zodpovednosť za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je zákonom prísne objektívne formulovaná z dôvodu, že plomba chráni číselník meradla pred cielenými zásahmi do jeho mechanizmu výlučne v záujme znížiť reálne zmeranú spotrebu. Ak sa poruší plomba na číselníku, je voľný prístup k šrúbeniu a po odstránení šrúbenia je možné číselník z telesa plynomera vybrať a ľubovoľne ho pretočiť na „požadovaný“ údaj o spotrebe, následne ho vrátiť späť a „zabezpečiť“ ho „falošnou“ plombou. Zásah do mechanizmu počítadla sa nedá zistiť a nikdy sa neprejaví ako metrologická vada, t. j. ako nesprávne zaznamenávanie alebo nezaznamenávame spotreby pri preskúšaní meradla. Pre túto nezistiteľnosť sa falšovanie plomb stáva organizovanou výnosnou „podnikateľskou“ činnosťou. Prístup súdu v danej veci vytvára pre neoprávnených odberateľov povedomie nepostihnuteľnosti, ktoré pre nich zaručuje profit nielen na náš úkor, ale aj na úkor riadnych odberateľov. 18. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnym názorom toho istého súdu v konaní 26Cb/209/2015 medzi tými istými účastníkmi, v rovnakej skutkovej a právnej veci, len na inom odbernom mieste. V konaní 26Cb/209/2015 súd žalobu zamietol len z toho dôvodu, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nebolo dokladované znaleckým posudkom. Napadnuté rozhodnutie je zamietavé aj napriek znaleckým posudkom preukázaným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou toho istého súdu vo veci 23Cb/355/2015, ako aj rozhodovacou praxou súdov druhej inštancie, napr. Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/571/2013 zo dňa 13.05.2015, Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/234/2011 zo dňa 28.12.2012, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/120/2013 zo dňa 16.04.2013, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009. 19. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť nám trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Zároveň priložil vyčíslenie náhrady trov konania. 20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 21. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 22. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 23. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 24. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 25. Podľa ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa ods. 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 28. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov, neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 29. Podľa § 82 ods. 2, je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla. 30. Podľa § 82 ods. 3, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). 31. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete je stanovený Vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.. 32. Odvolací súd poukazuje na § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. c/ - neoprávnený zásah odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/- odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Čo sa týka objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, odvolací súd dodáva, že táto je daná, a to bez zreteľa na zavinenie. Práva a povinnosti dodávateľa a odberateľa plynu upravuje zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) citovaného zákona obsahuje definíciu neoprávneného odberu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. 33. V prípade, že v súdnom konaní sú skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Zavinenie v danom prípade súd neskúma, pretože žalobca svoj nárok uplatnil podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d), čo znamená, že k neoprávnenému odberu plynu došlo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie, jedná sa teda o objektívnu skutkovú podstatu. 34. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba zo zásahu meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V tejto súvislosti je dôležité zistiť, o aké poškodenie overovacej značky (plomby) v danom prípade išlo, či z jeho charakteru je zrejmé, že plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol (alebo mohol byť) na mieste poškodenia plomby vykonaný zásah do meradla, ktorý spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť, hoci na dobu, ktorú nie je možné objektívne zistiť. V prípade objektívnej zodpovednosti nie je potrebné preukazovať, kto a akým spôsobom porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Sám odberateľ je objektívne zodpovedný už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 35. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na ust. § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2, t. j. domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona obsahujúceho vlastnú úpravu náhrady škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odberateľom plynu. 36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca vyfakturoval faktúrou č. 9000169245 žalovanému škodu za obdobie od 30.12.2012 - 04.10.2013 (t. j. obdobie od posledného odpočtu meradla do dňa zistenia poškodenia zabezpečenia meradla) vo výške 5.646,16 Eur v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. Prílohou faktúry bol aj výpočet škody. Pri kontrole odberného miesta dňa 04.10.2013 zamestnancami žalobcu zistili podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol spísaný záznam. Plynomer bol odoslaný na posúdenie znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý dňa 30.10.2013 vyhotovil znalecký posudok č. 376/ PL-2013, kde znalec konštatoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - tvarovú a rozmerovú nezhodu odtlačkov na plombe a odtlačky na plombe neboli vytvorené relevantnými plombovacími kliešťami a potvrdil, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Takéto poškodenie plynomeru je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. považované za neoprávnený odber plynu. Pri poškodení plomby na číselníku meradla platnosť údajov z tohto meradla zaniká (§ 15 ods. 6 písm. d/ zákon č. 142/2000 Z.z.). V takomto prípade zákon o energetike ukladá odberateľovi plynu povinnosť uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Tá bola vypočítaná podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. na sumu 5.646,16 Eur faktúrou. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky, pri zistení množstva neoprávneného odberu plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva, že sa týka 1 ks zisteného spotrebiča na odbernom mieste, a to kotol Protherm s TUV a výpočet vychádzal z § 1 ods. 5 písm. c) Vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. 37. K námietke žalovaného o nevierohodnosti znaleckého posudku, odvolací súd dodáva, že ide o znalca zapísaného v zozname znalcov v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý vypracoval znalecký posudok v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. a zodpovedal len na položené otázky bez toho, aby hodnotil zodpovednosť žalovaného. Znalecký posudok je výsledkom nezávislého posúdenia a je dôkazom o tom, že meradlo, ktorým žalovaný odoberal plyn, malo porušenú plombu spôsobom uvedeným v posudku. Odvolací súd považuje znalecký posudok za hodnoverný. 38. Je nesporné, že žalobca si teda v danom spore uplatnil pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu účastníkov, predstavujúcu náhradu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom, vypočítanú v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. za obdobie od 30.12.2012 - 04.10.2013 (t. j. obdobie od posledného odpočtu meradla do dňa zistenia poškodenia zabezpečenia meradla) vo výške 5.646,16 Eur v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. Z dokazovania pred súdom (znalecký posudok) vyplýva jednoznačne preukázané poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Poškodená plomba bola na zariadení v užívaní žalovaným, preto u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla distribúcii plynu z neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z.. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, resp. prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej zodpovednosti, a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou (uznesenie NS SR 4Cdo/210/2008 zo dňa 28. októbra 2009). 39. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, na priznanie nároku žalobcu musia byť preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Protiprávnym konaním je v danom prípade neoprávnený odber tým, že žalovaný reálne spotreboval plyn žalobcu, pričom takto spotrebovaný plyn musel žalobca doplniť do distribučnej siete, spôsobil žalobcovi škodu. Skutočná škoda žalobcovi vznikla už zásahom do meradla, následkom ktorého meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Príčinná súvislosť spočíva v odbere plynu v rozhodnom období a nevieryhodnosťou stavu spotreby na meradle s porušenou plombou. 40. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na strane žalovaného došlo nesporne k neoprávnenému odberu plynu, pričom túto skutočnosť preukazuje znalecký posudok. Neoprávneným odberom došlo na strane žalovaného k porušeniu zákonnej povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, čo zakladá nárok žalobcu na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu. Tvrdenia žalovaného predstavujúce jeho obranu v danom spore, odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil ako tvrdenia, ktoré nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu ku zbaveniu sa objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber. 41. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že žalobca hodnoverne preukázal všetky znaky zodpovednosti za škodu. Pokiaľ však ide o výšku škody, žalobca vychádzal z § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., t. j. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom a so záväzného právneho predpisu, ktorým je Vyhláška č. 449/2012 Z.z.. 42. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením odvolateľa, že porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii platnosť overenia určeného meradla zaniká (§ 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii). Ak platnosť meradla zanikla, údaj z neho nie je možné použiť v súvislosti s vyúčtovaním kúpnej ceny za spotrebovaný plyn ani ako údaj o množstve neoprávnene odobratého plynu. Ak takýto údaj nie je, nie je k dispozícii žiaden objektívny ani spoľahlivý podklad, na základe ktorého by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Skôr ako žalobca pristúpil k výpočtu výšky škody v súlade s § 82 ods. 3 zákona o energetike a Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., mal zistiť, či obchodné podmienky neupravujú postup pri takto vzniknutej škode. Výpočet škody by sa mal riadiť obchodnými podmienkami, ktoré si žalovaný a dodávateľ plynu dojednajú, a ktoré platia aj pre žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že medzi sporovými stranami bol riadny zmluvný vzťah. Pre výpočet škody sú preto relevantné nielen zmluva o dodávke plynu, ale aj obchodné podmienky dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. V súdnom spise sa zmluva o odbere plynu medzi sporovými stranami nenachádza a nie sú pripojené ani obchodné podmienky. Obchodné podmienky by mali určovať výpočet škody počas trvania poruchy meradla iným spôsobom, ako škodu žalobca vypočítal postupom podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. 43. Z obchodných podmienok môže vyplývať dohodnutie postupu na zistenie rozsahu tejto škody, a preto výpočet podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. nemusí byť správny. 44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť zistiť, akým spôsobom mali sporové strany dojednanú náhradu škody podľa obchodných podmienok. Ak takýto postup nebol dojednaný, bude musieť posúdiť správnosť vypočítanej výšky škody podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. 45. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie. 46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).