Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/98/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219030 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315219030.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: ZELOVOC KISS, spol. s r.o., Vinohradnícka 16, 903 01 Senec, IČO: 34 131 248, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 5.646,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/359/2015-124 zo dňa 4.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/359/2015-124 zo dňa 4.10.2018 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 5.646,16 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 16.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 369 ods.1,2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), § 1 ods. 1 nariadenia vlády č.21/2013 Z.z., § 255 a nasl. CSP, § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov, vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z.z.. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 9.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.646,16 eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste O. XX, M., pričom pri kontrole odberného miesta dňa 4.10.2013 bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol vyhotovený zápis, plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi R.. B. Y., ktorý vypracoval Znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX dňa 30.10.2013, v ktorom konštatoval zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - tvarovú a rozmerovú nezhodu odtlačkov na plombe a taktiež aj to, že odtlačky na plombe neboli vytvorené relevantnými plombovacími kliešťami. Žalobca vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi náhradu spôsobenej škody faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 5.646,16 eur s lehotou splatnosti do 26.11.2013. Prílohou faktúry bol spôsob výpočtu škody stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.. Súd rozhodol vo veci dňa 30.6.2016 rozsudkom č.k. 25Cb 359/2015-78 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob 13/2017-105 zo dňa 12.4.2018 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Bratislave poukázal na § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť (§ 82 ods. 1 písm. c) - neoprávnený zásah odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (§ 82 ods. 1 písm. d)). Odvolací súd ustálil, že v prejednávanej veci je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, a v takom prípade nie je potrebné preukazovať kto a akým spôsobom porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého posudku, ktorý odvolací súd považuje za hodnoverný, jednoznačne vyplýva poškodenie zabezpečenia proti neoprávanej manipulácii s meradlom, v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to zakladá nárok žalobcu na náhradu škody titulom neoprávneného odberu. Žalobca hodnoverne preukázal všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existenciu protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pokiaľ ide o výšku škody v prípade zániku platnosti meradla nie je možné použiť údaj z neho v súvislosti s vyúčtovaním kúpnej ceny za spotrebovaný plyn a ak takýto údaj nie je, nie je k dispozícii žiaden objektívny podklad, na základe ktorého by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca skôr, ako pristúpil k výpočtu škody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu mal zistiť, či obchodné podmienky neupravujú postup pri takto vzniknutej škode, keďže pre výpočet škody sú relevantné okrem zmluvy aj obchodné podmienky dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle pokynu odvolacieho súdu zistiť, akým spôsobom mali sporové strany dojednanú náhradu škody podľa obchodných podmienok a ak takýto postup nebol dojednaný, posúdiť správnosť vypočítanej škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Pôvodne vykonané dokazovanie spočívajúce vo vyjadreniach právnych zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - faktúra č. XXXXXXXXXX, Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Zápis zo dňa 4.10.2013 o vykonanej kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu, Montážny list meradla č. XXXXXXXXXX, Znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Cenník externých služieb SPP - distribúcia a.s., s účinnosťou od 5.6.2013, List žalobcu zo dňa 8.1.2013 - Žiadosť o schválenie ceny za výkon zaistenia neoprávneného odberu zemného plynu, výpisy z obchodného registra, doplnil súd spôsobom uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí a zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 4.10.2013 žalobca spísal Zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na O. U. XX O. M., pričom bolo zistené porušenie plomby, v dôsledku čoho bolo meradlo zaslané na overenie znalcovi. Ďalej bolo uvedené, že meradlo sa nachádza vonku na fasáde a je prístupné, prítomná bola F. N.Á., manželka konateľa, ktorá aj Zápis podpísala a bola vykonaná fotodokumentácia plynových spotrebičov. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyúčtoval žalovanému sumou 5.646,16 eur výšku škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 30.12.2014 do 4.10.2013, ako aj náklady zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu. Faktúra bola splatná 26.11.2013 a jej prílohou bol o.i. aj výpočet škody. V sprievodnom liste k vystavenej faktúre zo dňa 11.11.2013 bolo uvedené, že na odbernom mieste O. XX, M. v období od 30.12.2012 do 4.10.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo sa považuje v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. za neoprávnený odber. Porušenie plomby bolo potvrdené Znaleckým posudkom znalca R.. B. Y., č. XXX/PL-XXXX zo dňa 30.10.2013 a škoda bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.. Znalec R.. B. Y. v Znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX zo dňa 30.10.2013 konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a na základe optického skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 4.10.2013 bola uskutočnená za účasti zamestnancov žalobcu a manželky konateľa žalovaného F. N. kontrola odberného miesta na O.H. U.. XX O. M., z ktorej bol uskutočnený zápis, v ktorom bolo konštatované, že meradlo sa nachádza vonku na fasáde a je prístupné, toto bolo demontované a zaslané na overenie znalcovi. Znalec vo svojom Znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX zo dňa 30.10.2013 v závere konštatoval veľkú mieru pravdepodobnosti, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a na základe optického skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na základe uvedených skutočností žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX náhradu škody z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v období od 30.12.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni posledného legálneho odpočtu do 4.10.2013, t.j. do dňa, kedy bola vykonaná kontrola odberného miesta sumou 5.385,65 eur a náklady zisťovania neoprávneného odberu sumou 260,51 eur, teda celkovo 5.646,16 eur. Faktúra bola splatná 26.11.2013 a jej prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a náklady zisťovania neoprávneného odberu odôvodnil jednak Cenníkom za rok 2013, ako aj Schválenou cenou vlastných nákladov tak, ako to vyplývalo z interného listu žalobcu zo dňa 8.1.2013. Spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky právny zástupca žalobcu podrobne vysvetlil na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016. Podľa zákonnej úpravy je v prípade porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii zodpovednosť žalovaného objektívna, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a nie je potrebné preto preukazovať, či on sám meradlo poškodil. Predpokladom vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Na predmetnom meradle spotreby plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čoho dôsledkom je zodpovednosť odberateľa plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti. Keďže meradlo nemalo platné overenie, neodoberal sa ním plyn, ktorý by patril konkrétnemu dodávateľovi. K vzniku škody dochádza prevádzkovateľovi distribučnej siete z dôvodu, že nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu, na základe ktorých by prebiehala fakturácia zo strany zmluvného dodávateľa žalovaného. Údaje získané z meradla, ktorého platnosť overenia zanikla, nemôže dodávateľ plynu použiť ako podklad fakturácie a teda v podstate nemôže vyúčtovať dodávku plynu. Pokiaľ teda žalovaný neodobral plyn od svojho zmluvného dodávateľa, musel odobrať plyn od žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Na distribučnú sieť sú napojení rôzny dodávatelia plynu a odberatelia plynu, je nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi, a preto sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Úlohou prevádzkovateľa je zabezpečiť, aby bol súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného plynu. Ak na základe odčítania spotreby zistí nesúlad, je zrejmé, že odberatelia plynu odobrali plyn niekoho iného. Prevádzkovateľ musí tento nesúlad vyrovnať dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vznikla prevádzkovateľovi distribučnej siete, čím je daná kauzalita medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou a vznikom škody. Pri výpočte škody nemožno vychádzať z údajov ohľadne predchádzajúcich odberov, keďže nie je možné zistiť, či už v tom čase nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K takémuto zásahu totiž mohlo dôjsť teoreticky kedykoľvek medzi montážou meradla a dátumom kontroly. Nie je preto možné ustáliť presný okamih, dokedy sú údaje meradla použiteľné. Žiaden údaj z meradla, na ktorom došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemôže byť použitý na určenie množstva odobratého plynu. Rozhodujúce je to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné preukazovať, že došlo aj reálne k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačný záver, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu (§ 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Pokiaľ ide o výšku škody, táto ani nemôže byť nastavená na úroveň priemernej spotreby odberateľa, pretože by došlo k popretiu preventívnej funkcie takejto právnej úpravy, nakoľko odberatelia, ktorí by boli povinní zaplatiť len priemernú spotrebu za predchádzajúce obdobie, by nemali žiadnu motiváciu vyhnúť sa protiprávnemu konaniu. Dokazovaním teda bolo jednoznačne preukázané, že meradlo na odbernom mieste O. XX, M. bolo porušené, v dôsledku čoho zanikla platnosť jeho overenia v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. a pri určení spotreby plynu nebolo možné z údajov takéhoto meradla vychádzať, a teda určiť výšku skutočnej škody, a preto žalobca oprávnene postupoval pri určení výšky škody podľa vyhlášky. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, výšku škody súdu riadne preukázal, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súd nevykonal dokazovanie ustanovením znalca z odboru energetika, tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia, keďže mal spôsobilosť meradla na použitie v obchodnom styku preukázanú údajmi uvedenými v Znaleckom posudku č. XXX/PL-XX, kde bol uvedený rok výroby meradla 2007, z čoho jednoznačne vyplýva, že v rozhodujúcom období bolo meradlo riadne ciachované. Ani znalec by žiadnym spôsobom nemohol zistiť reálne množstvo odobratého zemného plynu z distribučnej siete, keďže nie je možné zistiť, aké množstvo z celkového neoprávnene odobratého plynu odobral práve žalovaný, keďže ročne je evidovaných cca 3000 neoprávnených odberov. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, predčasný a z pohľadu vecného prejednania veci nedostatočný a z časti nepreskúmateľný. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie, zohľadňujúc závery názoru odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 12.04.2018, v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cob 13/2017 (ďalej len „Uznesenie"), nereflektoval na doplňujúce návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom ustanovením znalca z odboru: „Energetika a odvetvie: Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia", za účelom preskúmania plynomeru s výrobným číslom XXXXXXX. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 04.10.2018 navrhoval doplniť dokazovanie v uvedenom smere, z dôvodu pochybností nad kompetenciou znalca R.. B. Y. posudzovať otázky neoprávneného odberu zemného plynu, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že pán R.. B. Y. je znalec „len" z odboru „Kriminalistika a odvetvie mechanoskopia", naviac, žalovaný namietal osobu znalca a výpovednú hodnotu Znaleckého posudku R.. B. Y. č. XXX/PL-XXXX (ďalej len „Znalecký posudok"), keďže tento znalecký posudok je svojím obsahom neúplný, nejednoznačný a obsahuje len čiastkové závery - nedostatočné pre komplexné posúdenie veci. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.: 21 Cob/131/2011, nie každý zásah do meradla vedie ku vzniku škody. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal právnym zástupcom žalovaného navrhnutý dôkaz na pojednávaní zo dňa 04.10.2018, súčasne súd prvej inštancie pochybil, keď neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k posúdeniu otázky neoprávneného odberu a vyhodnotenia dôkazu - znaleckého posudku. Žalovaný namietal, že nebolo v schopnostiach a v moci žalovaného vykonať kontrolné znalecké dokazovanie príslušného meradla, nakoľko toto bolo po celý čas v dispozícii žalobcu. Za neúplné a nedostatočné dokazovanie vyúsťujúce do nesprávneho zistenia skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie možno považovať stav, kedy so zreteľom na všetky okolnosti neboli súdom prvej inštancie objasnené nasledovné skutočnosti, ktoré by v konaní inak mohol objasniť znalec z odboru: „Energetika a odvetvie: Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia". V konaní nebolo objasnené, či označenie na skúmanej plombe bolo vykonané a je vykonávané ľudskou činnosťou pomocou plombovacích klieští, alebo automaticky špeciálnym strojom na to určeným - mohlo na základe ľudskej činnosti dôjsť k vyhotoveniu plomby odlišného tvaru a vyobrazenia použitím (tlaku) plombovacích klieští?; - konaním nebolo objasnené, aký bol dôvod eventuálneho nahradenia označovania plomb ľudskou činnosťou pomocou plombovacích klieští automatickým označovaním plomb špeciálnym strojom na to určeným (odchýlky a deformácie s tým spojené??); - v konaní nebolo objasnené, či overovacia značka „07 - M41" bola úradnou značkou spoločnosti Elster s.r.o. (PREMAGAS), kedy bola vyrobená a aké overovacie značky pre následné overovanie plynomerov používala spoločnosť Elster s.r.o. (PREMAGAS) v čase od roku 2006 až do demontáže meradla dňa 04.10.2013; - v konaní nebolo objasnené, či došlo k takej manipulácii (pretáčaniu, pozmeňovaniu) stavu počítadla meradla alebo k takému inému významnému zásahu, ktorý by mal vplyv na stav počítadla meradla; - v konaní nebolo objasnené, kedy bol plynomer s výrobným číslom XXXXXXX skutočne vyrobený a či daný plynomer mal platné overenie v čase od montáže plynomeru u žalovaného až do okamihu, kedy došlo k jeho demontáži. V tomto kontexte žalovaný dáva do pozornosti, že nemožno si bez ďalšieho osvojiť tvrdenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.10.2018, ktorý na pojednávaní uviedol súdu, že „rok výroby meradla je 2007". V tomto kontexte dáva Žalovaný do pozornosti súdu, že ide o informácie, ktoré znalcovi a súdu prvej inštancie predložil sám žalobca, t.j. ide o tvrdenie, ktoré nebolo v konaní verifikované a nebolo ani predmetom posudzovania v rámci znaleckého posudku; - v konaní nebolo objasnené, či bol zaznamenaný priebeh celého znaleckého skúmania prostredníctvom zariadení audio-video techniky, od začiatku skúmania až po jeho koniec, čo by malo dopad na autenticitu vykonania Znaleckého posudku; - v znaleckom posudku sa na str. 4 uvádza, že „Za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP- Distribúcia, a.s...". Z uvedeného vyplýva, že znalec mal od žalobcu k dispozícii konkrétny porovnávací materiál k preskúmaniu plynomera, ktorý bol použitý v rámci vypracovania znaleckého posudku, pričom v konaní nebolo doposiaľ objasnené, či mal znalec k dispozícii všetok dostupný porovnávací materiál. Súd prvej inštancie v konaní nereflektoval na návrh žalovaného na vykonanie dopytu súdu na Slovenský metrologický ústav (ďalej len „SMÚ") vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016, za účelom predloženia kompletného porovnávacieho materiálu - plombovacích klieští z obdobia vykonania inštalácie príslušného vyhodnocovaného meradla u žalovaného, ktorými má SMÚ disponovať ako autorizovaná osoba. Tento porovnávací materiál by následne poslúžil v prípade znaleckého dokazovania v snahe o kompletizáciu všetkého relevantného dostupného materiálu. Podľa názoru žalovaného, v dôsledku nevyhodnotenia vyššie uvedených okolností a aspektov kauzy, t.j. neúplné skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyústili k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Žalobca v konaní podľa názoru žalovaného tak nepreukázal skutočnosť neoprávneného odberu zemného plynu. Takýmto dôkazom nie je ani znalecký posudok, ktorý sa zmieňuje v zásade len o „pochybnosti" pravosti overovacej značky (znalec do určitej miery relativizuje svoj záver). Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal fundamentálnu podmienku pre úspech v konaní - neoprávnený odber zemného plynu. Žalobca nevyčerpal všetky možnosti smerom k prednostnému vyčísleniu skutočnej škody v zmysle Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška"). Žalobcom vyčíslená a v konaní uplatnená škoda je s ohľadom na všetky okolnosti kauzy absolútne nereálna a nijako nereflektuje realitu. V tomto kontexte dáva žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu, že výška uplatňovanej škody žalobcu sa rovná odberu zemného plynu žalovaným za po sebe nasledujúcich 279 dní pri dosiahnutí maximálnej kapacity registrovaného spotrebiča počas jeho 13-hodinovej prevádzky, aj v letných mesiacoch počas nevykurovacej sezóny. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa pod škodou rozumie v zmysle predovšetkým zmenšenie majetku alebo ušlý zisk žalobcu, žalobcovi nepochybne nemohla vzniknúť škoda v uvedenom rozsahu, nakoľko je vylúčené, aby žalobca dodával zemný plyn žalovanému a ten za sledované obdobie odoberal zemný plyn od žalobcu 13 hodín denne počas súvislého obdobia 279 dní nezohľadňujúc ročné obdobia. Takáto situácia nemohla nastať, a hoci žalobca tvrdí, že príslušná vyhláška ho oprávňuje uplatniť príslušný „absolútny" vzorec, sám si musí byť vedomý, že takáto škoda žalobcovi nikdy nevznikla a nemohla vzniknúť. Žalobca podľa názoru žalovaného porušil svojím konaním pri uplatnení žalovaného nároku zásadu poctivého obchodného styku, resp. dobré mravy tým, že si v konaní uplatňuje škodu od žalovaného, ktorá nijako nezodpovedá a nevychádza z reality ani predošlej genézy odberu plynu. Ďalej sa žalovaný zaoberal aplikácii § 3 ods. 1 OZ . Žalovaný je toho názoru, že v prípade uplatnenia náhrady škody zo strany žalobcu v žalovanej výške v tomto konaní ide o šikanózny výkon práva a o rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalobca od žalovaného vymáha maximum peňažného plnenia, čo mu zákon, resp. vyhláška umožňuje bez toho, aby prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný mal riadny zmluvný vzťah s dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s.; riadne a včas platil všetky zálohové a iné platby súvisiace s odberom zemného plynu; nikdy v minulosti nedopustil neoprávneného odberu zemného plynu; sú dôvodné objektívne pochybnosti nad existenciou neoprávneného odberu zemného plynu pre neexistenciu dôkazu jednoznačne preukazujúceho neoprávnený odber; Žalobca absolútne nezohľadnil možný negatívny hospodársky dopad na žalovaného ako drobného podnikateľa, pre ktorého by povinnosť úhrady žalovanej sumy mohla byť likvidačná; Žalobca si zjavne zmýlil inštitút náhrady škody so zmluvnou pokutou ako sankčným inštitútom, t.j. žalobca plne priznáva podľa vlastných vyjadrení, že aplikáciou vyhlášky hodlá v maximálnom rozsahu potrestať a sankcionovať žalovaného, čo je však v rozpore s účelom a cieľom vyhlášky, ktorá inštitút zmluvnej pokuty ani inej sankcie neupravuje. Žalovaný dáva do pozorností odvolacieho súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by nebolo možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla. Táto podmienka pre uplatnenie ďalšieho spôsobu výpočtu škody zostala podľa názoru žalovaného nesplnená. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby mu odvolací súd poskytol právnu ochranu a po vyhodnotení veci vydal nasledovné rozhodnutie: „I. Odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.10.2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie." eventuálne žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %." 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli navrhované. Čo sa týka návrhu žalovaného, aby bolo doplnené dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom z odboru Energetika..., takýto návrh nemá logické ani vecné odôvodnenie. V tomto spore ide o porušenie zabezpečenia plynomeru, čo skúma znalec, ktorý posudok vypracoval. Preto kontrolný posudok ani nemôže vypracovať znalec z iného odboru a súd druhej inštancie so svojom rozhodnutí jednoznačne definoval, že znalecký posudok považuje za hodnoverný. Citácia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave 21 Cob/131/2011 nie je namieste, lebo konštatuje skutkové a právne tvrdenia, ktoré sú prekonané a nepravdivé, a to najmä, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla...Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/51/2017 z marca 2018 jednoznačne potvrdzuje, že citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nezodpovedá súčasnej rozhodovacej praxi. Meradlo, na ktorom bola poškodená alebo pozmenená plomba, nemôže byť takým meradlom, podľa ktorého by bolo možné riadne merať spotrebu. Vylučuje to nielen zákon o metrológii ale aj zákon o energetike. Aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú citované v uznesení NS SR 3Obdo/51/2017 z marca 2018 presne odpovedajú na tvrdenia žalovaného a jeho právny názor vyvracajú. K výške škody - medzi žalobcom a žalovaným nie je žiadny zmluvný vzťah. Žalobca si uplatňuje náhradu škody zo zákona o energetike, na ktorú je aktívne legitimovaný tak, ako to uviedol v žalobe a ako to potvrdili predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Medzi žalobcom a žalovaným ani nikdy neboli preto uzatvorené žiadne obchodné podmienky, ktoré by menili odchylne zákonnú úpravu. V danom prípade je jediný možný a zákonný spôsob, ako vypočítať škodu, výpočet podľa vyhlášky, na ktorú zákon o energetike odkazuje a podľa ktorej aj výška škody bola vypočítaná. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, akceptoval právny názor odvolacieho súdu a dospel na základe toho k správnym skutkovým a právnym záverom. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 6. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobou zo dňa 9.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.646,16 eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste O. XX, M., pričom pri kontrole odberného miesta dňa 4.10.2013 bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol vyhotovený zápis, plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi R.. B. Y., ktorý vypracoval Znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX dňa 30.10.2013, v ktorom konštatoval zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - tvarovú a rozmerovú nezhodu odtlačkov na plombe a taktiež aj to, že odtlačky na plombe neboli vytvorené relevantnými plombovacími kliešťami. Žalobca vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi náhradu spôsobenej škody faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 5.646,16 eur s lehotou splatnosti do 26.11.2013. Prílohou faktúry bol spôsob výpočtu škody stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.. Súd rozhodol vo veci dňa 30.6.2016 rozsudkom č.k. 25Cb 359/2015-78 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím rozhodnutím č.k. 4Cob/13/2017-105 zo dňa 12.4.2018 rozhodnutie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí č.k. 4Cob/13/2017-105 zo dňa 12.4.2018 uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX žalovanému škodu za obdobie od 30.12.2012 - 4.10.2013 (t.j. obdobie od posledného odpočtu meradla do dňa zistenia poškodenia zabezpečenia meradla) vo výške 5.646,16 eur v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. Prílohou faktúry bol aj výpočet škody. Pri kontrole odberného miesta dňa 4.10.2013 zamestnancami žalobcu za prítomnosti manželky konateľa žalovaného zistili podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol spísaný záznam. Plynomer bol odoslaný na posúdenie znalcovi R.. B. Y., ktorý dňa 30.10.2013 vyhotovil Znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX, kde znalec konštatoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - tvarovú a rozmerovú nezhodu odtlačkov na plombe a odtlačky na plombe neboli vytvorené relevantnými plombovacími kliešťami a potvrdil, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Takéto poškodenie plynomeru je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. považované za neoprávnený odber plynu. Pri poškodení plomby na číselníku meradla platnosť údajov z tohto meradla zaniká (§ 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z.). V takomto prípade Zákon o energetike ukladá odberateľovi plynu povinnosť uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Tá bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. na sumu 5.646,16 eur faktúrou. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky, pri zistení množstva neoprávneného odberu plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyplýva, že sa týka 1 ks zisteného spotrebiča na odbernom mieste, a to kotol B. s TUV a výpočet vychádzal z § 1 ods. 5 písm. c) vyhl. č. 499/2012 Z.z.. 7. Odvolací súd konštatoval, že z dokazovania pred súdom (znalecký posudok) vyplýva jednoznačné preukázané poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Poškodená plomba bola na zariadení v užívaní žalovaným, preto u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla distribúcii plynu z neoprávneného odberu. V zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, resp. prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej zodpovednosti, a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou (uznesenie NS SR 4Cdo/210/2008 <http://merit.slv.cz/4Cdo/210/2008> zo dňa 28. októbra 2009). 8. K námietke žalovaného o nevierohodnosti znaleckého posudku, odvolací súd už vyslovil právny názor a tohto názoru sa pridržiava, a to že ide o znalca zapísaného v zozname znalcov v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý vypracoval znalecký posudok v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. a zodpovedal len na položené otázky bez toho, aby hodnotil zodpovednosť žalovaného. Znalecký posudok je výsledkom nezávislého posúdenia a je dôkazom o tom, že meradlo, ktorým žalovaný odoberal plyn, malo porušenú plombu spôsobom uvedeným v posudku. Odvolací súd naďalej považuje znalecký posudok za hodnoverný, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva poškodenie zabezpečenia proti neoprávanej manipulácii s meradlom, v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to zakladá nárok žalobcu na náhradu škody titulom neoprávneného odberu. K nevykonaniu dôkazu ustanovením znalca z odboru energetika odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie v bode 25. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil. Tvrdenie odvolateľa čo všetko nebolo v znaleckom posudku konštatované a čo mal znalecký posudok obsahovať, vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného, je irelevantné. 9. Odvolací súd už konštatoval, že žalobca hodnoverne preukázal všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existenciu protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pokiaľ ide o výšku škody odvolací súd zdôraznil, že v prípade zániku platnosti meradla nie je možné použiť údaj z neho v súvislosti s vyúčtovaním kúpnej ceny za spotrebovaný plyn a ak takýto údaj nie je, nie je k dispozícii žiaden objektívny podklad, na základe ktorého by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca skôr ako pristúpil k výpočtu škody podľa všeobecne záväzného právneho predpisu mal však zistiť, či obchodné podmienky neupravujú postup pri takto vzniknutej škode, keďže pre výpočet škody sú relevantné okrem zmluvy aj obchodné podmienky dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Úlohou súdu prvého stupňa bolo preto v zmysle pokynu odvolacieho súdu zistiť, akým spôsobom mali sporové strany dojednanú náhradu škody podľa obchodných podmienok a ak takýto postup nebol dojednaný posúdiť správnosť vypočítanej škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Súd v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu zistil, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená zmluva a tým neboli medzi sporovými stranami žiadne obchodné podmienky, ktoré by výpočet náhrady škody upravovali. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že meradlo na odbernom mieste O. XX, M. bolo porušené, v dôsledku čoho zanikla platnosť jeho overenia v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. a pri určení spotreby plynu nebolo možné z údajov takéhoto meradla vychádzať, a teda určiť výšku skutočnej škody, a preto žalobca oprávnene postupoval pri určení výšky škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a náklady zisťovania neoprávneného odberu odôvodnil jednak Cenníkom za rok 2013, ako aj Schválenou cenou vlastných nákladov tak, ako to vyplývalo z interného listu žalobcu zo dňa 8.1.2013. Spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky právny zástupca žalobcu podrobne vysvetlil na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016. 10. K tvrdeniu odvolateľa, že žalobca nevyčerpal všetky možnosti smerom k prednostnému vyčísleniu skutočnej škody v zmysle Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., a žalobcom vyčíslená a v konaní uplatnená škoda je s ohľadom na všetky okolnosti kauzy absolútne nereálna a nijako nereflektuje realitu, odvolací súd poukazuje na bod 24. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd správne konštatoval a odvolací súd s jeho názorom stotožnil, že pri výpočte škody nemožno vychádzať z údajov ohľadne predchádzajúcich odberov, keďže nie je možné zistiť, či už v tom čase nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K takémuto zásahu totiž mohlo dôjsť teoreticky kedykoľvek medzi montážou meradla a dátumom kontroly. Nie je preto možné ustáliť presný okamih, dokedy sú údaje meradla použiteľné. Žiaden údaj z meradla, na ktorom došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemôže byť použitý na určenie množstva odobratého plynu. Rozhodujúce je to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné preukazovať, že došlo aj reálne k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Porušením plomby je vytvorená objektívna možnosť manipulácie s údajmi o spotrebe, a preto sa množstvo neoprávnene spotrebovaného plynu vypočítava podľa vyhlášky. 11. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd neprihliadol na návrh žalovaného na vypracovanie dodatočného znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na bod 25. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. 12. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 21 Cob/131/2011, k tomu sa vyjadril žalobca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že citácia tohto rozhodnutia nie je namieste, lebo konštatované skutkové a právne tvrdenia sú prekonané. 13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).