Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/222/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211129 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316211129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Arcus International, s.r.o., Horná Potôň 85, Horná Potôň, IČO: 36 259 829, práv. zast. JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: "IZOS s.r.o. ", U Nové Hospody 1151/9, Skvrňany, Plzeň, Česká republika, IČO: 472 85 338, práv. zast. Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o., Cintorínska 3/a, Bratislava, IČO: 36 659 746, o zaplatenie 7.199,65 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/223/2016 - 167 zo dňa 24.5.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/223/2016 - 167 zo dňa 24.5.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5 371,65 EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovaný je žalovaný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 49,22 %, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 27.6.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.199,65 EUR. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky žalobcu zo dňa 08. 09. 2015 sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi dňa 16.9.2015 na novostavbu polyfunkčného domu na Sliačskej ulici v Bratislave tovar - izolačné sklá. Písomná objednávka bola zaslaná žalovanému na základe ponuky žalovaného č. 100001724 zo dňa 7.9.2015, resp. na základe predchádzajúcej e-mailovej komunikácie. Po doručení objednávky žalobcu bola zo strany žalovaného vystavená zálohová faktúra č. 311 na celú kúpnu cenu izolačných skiel vrátane ceny za dopravu vo výške 2 632,27 EUR. Táto kúpna cena bola následne na základe zálohovej faktúry žalovaného uhradená zo strany žalobcu v plnom rozsahu. Napriek uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi izolačné sklá dňa 16.9.2015 na Sliačskú ulicu v Bratislave, žalovaný nedodal žalobcovi tovar v uvedený deň. Žalobca však už mal objednané práce na montáž uvedených skiel od spoločnosti LIM TRADE s.r.o., IČO: 47 175 567, ktorá zabezpečila v súlade s objednávkou žalobcu na deň 16.9.2015 montážnych pracovníkov, montážnu plošinu, elektrickú prísavku a vozidlo s hydraulickou rukou. Pracovníci a náradia uvedenej spoločnosti čakali na dodanie skla dňa 16.9.2015 zbytočne, žalobca však bol povinný zaplatiť za služby poskytnuté dňa 16.9.2015 zo strany uvedenej spoločnosti celkom 1 608,- EUR s DPH. Izolačné sklá síce boli následne zo strany žalovaného dňa 18.9.2015 dodané, 2 sklá však boli žalobcovi dodané s vadou, keďže boli prasknuté. Táto vada bola žalovanému riadne reklamovaná. Na základe dohody medzi žalovaným a žalobcom mal žalovaný dodať nové sklá na stavbu v Bratislave dňa 23.9.2015. Napriek dohode neboli nové sklá dodané ani v tento deň. Žalobca však opäť zabezpečil služby montážnej spoločnosti - LIM TRADE s.r.o., a bol preto povinný vyplatiť tejto spoločnosti odmenu za služby poskytnuté dňa 23.9.2015 v celkovej výške 1 212,- EUR s DPH. Následne sa dohodli žalobca a žalovaný, že nové sklá budú dodané dňa 25. 09. 2015, pričom ani v tento deň nedošlo k dodaniu nových skiel. Za služby LIM TRADE s.r.o. zo dňa 25.9.2015 zaplatil žalobca odmenu vo výške 1 428,- EUR s DPH. Keďže v rozpore s uzavretou kúpnou zmluvou nedošlo k riadnemu dodaniu izolačných skiel v dohodnutej kvalite a v množstve, žalobca bol nútený objednať si izolačné sklá od inej spoločnosti, a síce od spoločnosti OBSIDIAN a.s., ktorá dodala sklá na stavbu v Bratislave dňa 05. 10. 2015. Žalobca pritom zaplatil za tieto sklá kúpnu cenu vo výške 923,65 eura. Žalobca bol ďalej povinný zaplatiť aj odmenu pre spoločnosť LIM TRADE s.r.o. za vykonanie montáže týchto nových izolačných skiel. Za práce montážnej spoločnosti zo dňa 5.10.2015 zaplatil žalobca sumu vo výške 1 248,- EUR s DPH. Keďže žalovaný dodal 2 prasknuté sklá žalobcovi dňa 18.9.2015, žalobca ich nemohol ďalej použiť. Vyzval preto žalovaného, aby odstránil zo stavby svoj vadný tovar. Žalovaný však prasknuté sklá zo stavby neodstránil, žalobca preto musel zabezpečiť odstránenie tohto skla prostredníctvom spoločnosti LIM TRADE s.r.o., pričom za tieto služby zaplatil žalobca spoločnosti LIM TRADE s.r.o. odmenu vo výške 780,- EUR s DPH. Žalovaný teda porušil svoju povinnosť dodať žalobcovi tovar riadne a včas, preto žalobca bol jednak nútený objednať si sklá od inej spoločnosti a bol povinný uhradiť aj odmenu za služby vykonané zo strany montážnej spoločnosti nad rámec pôvodne dohodnutých prác. Žalobcovi tak vznikla škoda v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka v celkovej výške 7.199,65 EUR. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na nahradenie vzniknutej škody, žalovaný však škodu nenahradil. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodanie izolačných skiel na základe ponuky žalovaného č. 100001724 a jej akceptácie zaslaním objednávky žalobcu žalovanému dňa 7.9.2015. V kúpnej zmluve sa žalobca a žalovaný nedohodli na záväznom termíne dodania predmetu kúpnej zmluvy, žalovaný neurobil žiadny právny úkon, na základe ktorého by mu vznikol záväzok dodať predmet kúpnej zmluvy žalobcovi k presne špecifikovanému dátumu. Termín dodania nebol špecifikovaný v ponuke č. 100001724, na základe ktorej bola uzatvorená kúpna zmluva, ani v žiadnej ďalšej komunikácii. Žalovaný popieral, že bol medzi ním a žalobcom dohodnutý presne stanovený termín dodania tovaru na deň 16.9.2016. Ako výslovne vyplýva z e- mailovej komunikácie zo dňa 16.9.2015, žalobca a žalovaný sa výslovne dohodli na termíne dodania tovaru na 18.9.2015, kedy bol tovar aj skutočne dodaný. Žalovaný teda dodaním tovaru dňa 18.9.2015 neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, z ktorej by žalovanému vyplývalo právo na náhradu škody. Žalobca žalovaného ani nijakým spôsobom vopred neinformoval, že potrebuje dodať tovar v presne stanovený deň, inak mu vzniknú náklady ani so žalovaným nijakým spôsobom nekoordinoval následné kroky. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na nepredvídateľnosť možnosti vzniku škody podľa čl. 74 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, ako aj na prevenčnú povinnosť žalovaného podľa čl. 77 Dohovoru. K dvom prasknutým sklám žalovaný uvádza, že jedno zo skiel bolo poškodené pri preprave externou dopravnou spoločnosťou, druhé zo skiel prasklo až počas montáže pracovníkmi žalobcu, resp. externými pracovníkmi zmluvne zabezpečenými žalobcom. Žalobca následne objednal ďalšie sklo rovnakého rozmeru z dôvodu poškodenia skla pri montáži vykonanej žalobcom. Žalovaný reklamované sklo a taktiež objednané sklo urýchlene vyrobil a pripravil na odoslanie. Ako vyplýva z e- mailovej komunikácie, žalobca reklamoval len jedno sklo. Vo vzťahu ku sklu poškodenému pri montáži žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť. Ďalšie dodanie tovaru - dvoch skiel bolo dohodnuté na deň 23.9.2015 za podmienky, s ktorou žalobca súhlasil, a síce, že žalobca najskôr uhradí časť kúpnej ceny - cenu za dopravu. Uvedená časť kúpnej ceny bola žalobcovi oznámená a vyfakturovaná ešte pred prvým dodaním tovaru dňa 17.9.2016. V tejto súvislosti podľa článku 58 Dohovoru platí, že ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru, môže predávajúci odoslať tovar s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len proti zaplateniu kúpnej ceny. Žalovaný tovar dňa 23.9.2015 dopravil na dohodnuté miesto dodania - stavbu na Sliačskej ulici v Bratislave, avšak vodičovi žalobca odmietol vyplatiť časť kúpnej ceny v zmysle dohody. Z uvedeného dôvodu bol vodič aj s tovarom po 6 hodinách čakania odvolaný žalovaným späť. Keďže žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením časti kúpnej ceny, v súlade s článkom 58 Dohovoru žalovaný nebol povinný mu tovar vydať, a teda neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť a žalobcovi z tohto titulu voči nemu ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody. Žalovaný následne informoval žalobcu, že sklá sú počas nasledujúcich 7 dní pripravené na odovzdanie a odovzdá mu ich ihneď po uhradení dohodnutej časti kúpnej ceny. Napriek tomu žalobca túto náhradnú lehotu na plnenie nevyužil. Žalovaný teda nezodpovedá za akékoľvek vzniknuté náklady v dôsledku kúpy a montáže skiel od iného dodávateľa. 4. Žalobca v spore ešte uviedol, že v objednávke žalobcu bolo jednoznačne uvedené, že termín dodania požaduje na deň 16.9.2015. Vychádzajúc z článkov 18 a 19 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru možno konštatovať, že na ponuku žalovaného reagoval žalobca s protiponukou so stanovením termínu dodania. Keďže žalovaný tento termín stanovený v objednávke žiadnym spôsobom nenamietal a vystavil zálohovú faktúru, v zmysle článku 18 ods. 1 Dohovoru bola protiponuka žalobcu prijatá a kúpna zmluva bola uzavretá so záväzným termínom dodania. Ten istý záver možno prijať, ak komunikácia medzi stranami bude vykladaná podľa článku 19 ods. 2 Dohovoru. Žalobca totiž prijal cenovú ponuku žalovaného s tým dodatkom, že stanovil presný termín dodania tovaru. Proti tomuto dodatku nevzniesol žalovaný žiadne námietky, a preto bola uzavretá kúpna zmluva s podmienkami uvedenými v cenovej ponuke žalovaného so zmenami obsiahnutými v prijatí (v objednávke žalobcu). Podľa článkov 18 a 19 Dohovoru teda bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva so záväzným termínom dodania. Žalovaný bol aj telefonicky informovaný o tom, že žalobca potrebuje tovar dňa 16.9.2015, čo preukazuje aj obsah objednávky a preukazuje aj e-mail od štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý v e-maile zo dňa 17.9.2015 napísal žalobcovi, že sklo nebolo dodané zo zavinenia dopravcu a taktiež napísal žalobcovi, že je ochotný zaplatiť viacnáklady, ktoré vznikli v dôsledku zabezpečenia žeriavu na stavbe. Z tohto e-mailu teda nielenže vyplýva, že žalovaný vedel veľmi dobre, že žalobca potrebuje tovar dňa 16.9.2015, ale že si bol vedomý aj vzniku dodatočných nákladov na strane žalobcu. Ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie, žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o cenovú ponuku na izolačné sklá. V nadväznosti na túto žiadosť vypracoval žalovaný cenovú ponuku, ktorá obsahovala aj odmenu za dopravu vo výške 200,- EUR. V nadväznosti na túto cenovú ponuku si objednal žalobca od žalovaného izolačné sklá s miestom dodania v Bratislave. A celú kúpnu cenu a odmenu za dopravu vystavil následne žalovaný zálohovú faktúru, ktorú žalobca uhradil. Dňa 17.9.2015 napriek tomu zaslal žalovaný žalobcovi e-mail, v ktorom požadoval uhradenie viacnákladov spojených s prepravou tovaru, a to vo výške 1 652,- EUR. Žalovaný tak jednostranne zvýšil kúpnu cenu tovaru z 2 632,24 EUR na 4 284,24 EUR, t.j. kúpnu cenu zvýšil o 62,76 %. S takýmto zvýšením kúpnej ceny však žalobca nikdy nesúhlasil a určite by nebol uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným pri takejto kúpnej cene. Nie je teda pravda, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 4.84,24 EUR, táto kúpna cena bola jednostranne určená iba zo strany žalovaného. Kúpna zmluva uzavretá dňa 9.9.2015 stanovila kúpnu cenu vo výške 2 632,24 EUR, ktorú žalobca riadne uhradil. Žalovaný teda nebol oprávnený požadovať zaplatenie sumy 1 652,- EUR za dopravu tovaru. Skutočnosť, že žalovaný v cenovej ponuke ponúkol nízku kúpnu cenu a v okamihu, keď malo prísť k dodaniu tak ju navýšil, za nekalú praktiku, ktorá je v obchodnom práve neprijateľnou. Na druhej strane však bol povinný dodať tovar žalobcovi dňa 23.9.2015, resp. dňa 25.9.2015, ani v týchto dňoch však tovar dodaný žalobcovi nebol. Nie je ďalej pravda, že izolačné sklá boli dopravené na miesto dodania dňa 23.09.2015, pretože boli dopravené na miesto dodania dňa 25.9.2015, pričom po niekoľkohodinovom čakaní odišiel vodič s tovarom preč. Je pravdou, že žalobca používal pojem prasknuté sklo a nie prasknuté sklá, avšak žalobca si ďalšie sklo neobjednal (žalovaný má dôkazné bremeno, aby preukázal existenciu objednávky), práve naopak e-mailom zo dňa 22.9.2015 požadoval dodanie dvoch nových skiel. Dobropis žalovaného svedčí o tom, že si bol žalovaný vedomý, že nedodal v dohodnutom termíne tovar. Nebola medzi stranami dohoda, že vady tovaru budú odstránené až po zaplatení ceny tovaru a žalovaný takúto dohodu nepreukázal. Žalobca prijal cenovú ponuku s uvedením ceny dopravy, preto nebol dôvod, aby za dopravu platil vyššiu sumu, ako bola uvedená v cenovej ponuke. Konateľ žalobcu žiaden sľub o vyplatení ceny dopravy pri dodávke 2 skiel nikomu nedával, pričom oznámil žalovanému pri dodávke dvoch skiel a po výzve na zaplatenie ich dopravy, že tieto sklá nie je žalobca ochotný prijať. Skutočnosť, že neexistovala objednávka žalobcu preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný nikdy nepožadoval od žalobcu zaplatenie kúpnej ceny za jedno sklo, ale požadoval len zaplatenie nákladov dopravy vo výške 1 652,- EUR, na ktorú sumu poslal žalovaný žalobcovi faktúru (faktúru na kúpnu cenu druhého skla žalovaný nikdy nevystavil). Poškodené sklá mal zo stavby odstrániť žalovaný, čo však neurobil a preto žalobca bol nútený zabezpečiť odstránenie poškodených skiel zo stavby. Škoda vznikla z toho dôvodu, že pokiaľ by žalovaný bol dodal tovar bez akejkoľvek vady, náklady s odstránením vadných skiel zo stavby by žalobca nemal. 5. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: e-mailovou komunikáciou strán sporu, cenovou ponukou žalovaného č. 100001724 zo dňa 7.9.2015, objednávkou žalobcu č. 1A2015 zo dňa 8. 9.2015, zálohovou faktúrou žalovaného č. 311, opravnou faktúrou žalovaného č. 1562183, zmluvou o dielo medzi spoločnosťou LIM TRADE s.r.o. a žalobcom zo dňa 10.9.2015, faktúrou spoločnosti LIM TRADE s.r.o. žalobcovi č. 37/2015, dodacím listom spoločnosti OBSIDIAN a. s. žalobcovi č. DL 2015100262, faktúrou spoločnosti OBSIDIAN a. s. žalobcovi č. 150800041, fotokópiami montážneho denníka, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 1.10.2015, reklamáciou prasknutého skla žalobcu zo dňa 18.9.2015, výzvou žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 15.4.2016, odpoveďou žalovaného žalobcovi zo dňa 26.4.2016, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného žalobcovi zo dňa 3.5.2016, fotokópiami fotografií skiel, výpismi z obchodného registra strán sporu, a ďalej výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu, čím vykonal všetky navrhnuté a označené dôkazy strán sporu, z ktorých zistil nižšie uvedený skutkový stav. 6. Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne posudzoval podľa ust. §§ 261 ods. 1, 272 ods. 1, 373, 378, 409 ods. 1 a 2, 411, 412 ods. 3, 414 ods. 1, 422 ods. 1, 427 ods. 1, 428 ods. 1, 447, 448 ods. 1, 450 ods. 1, Obch. zák., ďalej podľa §§ 34, 35 ods. 1, 43a ods. 1, 43c ods. 1, 44 ods. 1 a 2, 45 ods. 1 Obč. zák. a tiež podľa Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, z ktorého vymenoval základné na vec sa vzťahujúce jednotlivé články. 7. Súd mal na základe citovaných zákonných ustanovení a z výpisov z obchodného registra strán sporu za to, že obe strany sporu sú podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, nakoľko ide o právnické osoby (spoločnosti s ručením obmedzeným), zapísané v obchodnom registri. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi nimi je zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda na uvedený zmluvný vzťah strán sporu, založený uzavretím písomnej kúpnej zmluvy a na všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce z tohto sporného zmluvného vzťahu, sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, poťažne ak niečo neupravujú a upravujú to ustanovenia Občianskeho zákonníka, platia podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne iných súvisiacich predpisov (konkrétne Dohovor OSN o medzinárodnej kúpe tovaru v zmysle čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, nakoľko išlo o kúpu tovaru, kde predávajúci, teda žalovaný, bol z iného štátu ako kupujúci, teda žalobca, pričom štáty oboch zmluvných strán, teda Česká republika a Slovenská republika, ratifikovali uvedený Dohovor). 8. Súd prvej inštancie takto dospel k záveru, že strany sporu medzi sebou platne uzavreli kúpnu zmluvu v písomnej podobe, pričom za okamih uzavretia zmluvy súd považoval deň prevzatia písomnej objednávky dodania tovaru žalovaným. Žalovaný dňa 7. 9. 2015 zaslal žalobcovi písomnú cenovú ponuku na dodávku tovaru č. 100001724, špecifikovaného ako izolačné sklá, čo súd v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za návrh na uzavretie zmluvy (tzv. ofertu), rovnako uvedenej právnej konštrukcii nasvedčuje čl. 14 ods. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru. Žalobca prijal uvedený návrh žalovaného na uzavretie zmluvy písomnou objednávkou dodania tovaru, avšak žalobca pri uvedenom akceptovaní cenovej ponuky urobil zmenu, ktorou bolo výslovné uvedenie dňa dodania objednaného tovaru na deň 16.9.2015, čo jednoznačne vyplýva zo znenia tejto písomnej objednávky č. 1A2015 (žalobca v nej uviedol, že „termín dodania podľa dohody na stredu dňa 16.9.2015“). Uvedené „prijatie“ návrhu na uzavretie zmluvy s doplnením, resp. zmenou (ktorou bolo uvedenie konkrétneho dňa dodania tovaru žalobcom) znamenalo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako aj podľa čl. 19 ods. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru nový návrh na uzavretie zmluvy (ofertu). Žalovaný uvedený návrh žalobcu na uzavretie zmluvy prijal (akceptoval) tým, že dňa 9.9.2015 vystavil žalobcovi zálohovú faktúru č. 311, čo súd posúdil v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru za faktické prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (tzv. akceptáciu), a teda za okamih uzavretia zmluvy. Uvedenú zálohovú faktúru č. 311 na sumu 2 632,27 EUR žalovanému zaplatil, čo mal súd preukázané zo zhodných tvrdení strán sporu. Zmluvu uzavretú uvedeným spôsobom súd v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru zmluvy považoval za kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka s ohľadom na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka (obe zmluvné strany boli podnikateľmi - spoločnosťami s ručením obmedzeným) v spojení s ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (pri vyššie uvedenom uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkala podnikateľskej činnosti účastníkov konania). Zo zhodných tvrdení strán sporu a z mailovej komunikácie strán sporu zo dňa 16. 9. 2015 mal súd preukázané, že žalovaný v tento deň (16.9.2015) nedodal žalobcovi objednaný tovar. To, že deň 16. 9. 2015 bol žalobcom vymienený ako deň dodania tovaru a že žalovaný bol s týmto vopred oboznámený vyplýva jednoznačne z písomnej objednávky žalobcu č. 1A2015 zo dňa 8. 9. 2015, kde žalobca výslovne uviedol: „termín dodania podľa dohody na stredu dňa 16.9.2015“. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by pred týmto dátumom prišlo k dohode o jeho zmene platí, že žalobcom vymienený deň 16.9.2015 treba považovať za deň dodania tovaru. Keďže žalovaný nedodal objednaný tovar žalobcovi v deň, kedy malo prísť k jeho dodaniu, podľa ust. § 409 ods. 1 a § 414 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka a čl. 25 ods. 2 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodať objednaný tovar včas. Súd mal z mailovej komunikácie zo dňa 16.9.2015 preukázané, že žalobca uvádzal, že potrebuje dodať objednaný tovar aspoň do 18.9.2015, čo súd považoval za určenie dodatočnej lehoty žalobcom na splnenie zmluvnej povinnosti žalovaného dodať objednaný tovar. Žalovaný dodal dňa 18.9.2015 na miesto určenia (novostavba polyfunkčného domu na Sliačskej ulici v Bratislave tovar) objednaný tovar - izolačné, čo mal súd preukázané jednak z mailovej komunikácie strán sporu, jednak aj zo zhodných vyjadrení strán sporu. Rovnako tak mal súd preukázané, že 2 z dodaných skiel vykazovali vady, ktorými bolo ich viditeľné poškodenie, predstavujúce prasknutie sklenenej výplne týchto 2 skiel. 9. Z reklamácie „prasknutého skla“ žalobcu žalovanému zo dňa 18.9.2015 mal súd preukázané, že žalobca v deň reálneho dodania tovaru reklamoval u žalovaného vady dodaného tovaru písomne formou e-mailovej správy, v ktorej ako vadu uviedol „prasknuté sklo“. Žalovaný v spore síce uvádzal, že „1 sklo prasklo pri preprave a 1 sklo prasklo pri manipulácii žalobcu s týmto sklom“, ale uvedené tvrdenie žalovaného nevyplývalo zo žiadnych predložených listinných dôkazov v spore. Jednoznačné bolo, že boli poškodené 2 sklá a že žalobca reklamoval „prasknuté sklo“, z čoho nemožno dovodiť, že žalobca reklamoval iba 1 sklo. V nadväznosti na uvedené žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že 1 prasknuté prasklo pri manipulácii žalobcu s týmto sklom poskytol žalobcovi zadarmo. Súd však mal za to, že otázka, či obe sklá praskli bez zavinenia žalobcu alebo iba 1 sklo prasklo bez zavinenia žalobcu a druhé jeho zavinením nebola dôležitá, nakoľko minimálne 1 sklo prasklo pri doprave, teda zavinením na strane žalovaného, následkom čoho podľa ust. § 409 ods. 1, § 420 a § 422 Obchodného zákonníka a čl. 25 ods. 2 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru žalovaný opäť porušil svoju zmluvnú povinnosť, tentoraz dodať objednaný tovar riadne, čo znamená bez vád. Súd mal z mailovej komunikácie strán sporu zo dňa 22.9.2015 preukázané, že medzi zmluvnými stranami prišlo k dohode o dodávke nových skiel ako výmeny za prasknuté, pričom ako deň dodávky nových 2 skiel bol stranami dohodnutý na deň 23.9.2015. Uvedené zhodne potvrdili v spore aj strany sporu. Žalovaný síce tvrdil, že „sa dohodol so žalobcom, že žalobca zaplatí za dopravu týchto 2 skiel“, avšak toto tvrdenie žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, takže ho súd považoval za nedôvodné tvrdenie. Navyše tomuto tvrdeniu odporovala skutočnosť, že uvedená dodávka časti tovaru po odstránení jeho vád, teda dodanie 2 bezvadných skiel namiesto 2 prasknutých skiel treba podľa názoru súdu považovať za vybavenie reklamácie a odstránenie vadného plnenia, preto žalovaný nebol oprávnený požadovať za takéto odstránenie vád tovaru cenu dopravy. Cena dopravy vo výške 200,- EUR bola uvedená v cenovej ponuke žalovaného, ktorú okrem doplnenia dátumu dodania kompletne zhodne prijal žalobca do svojej objednávky č. 1A2015. Uvedené mal súd preukázané zo znenia predmetných listinných dôkazov, pričom z tohto vyvodil záver, že žalovaný si pri uzavretí zmluvy so žalobcom dohodli cenu dopravy vo výške 200,- EUR vrátane skutočnosti, že túto dopravu zabezpečí žalovaný a žalobca za ňu zaplatí dohodnutú sumu 200,- EUR. Keď neskôr žalovaný požadoval od žalobcu ďalšiu cenu za dopravu, navyše za dopravu skiel, ktoré dodával ako náhradnú dodávku výmenou za ním dodané vadné sklá, súd toto považoval za jednostrannú žiadosť žalovaného, nemajúcu oporu v dohode strán sporu pri uzavieraní zmluvy o výške ceny dopravy skiel. 10. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojej zmluvnej povinnosti dodať žalobcovi objednaný tovar včas (mal ho dodať 16. 9. 2015, avšak ho dodal až dňa 18. 9. 2015) a riadne (pri dodávke tovaru dňa 18. 9. 2015 boli dve z dodávaných skiel prasknuté, teda mali vady, ktoré bránili ich riadnemu a predpokladanému užívaniu). Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s dodaním tovaru včas a riadne, vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka a čl. 74 a nasl. Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru vznikla škoda, ktorá spočívala v tom, že žalobca zbytočne vynaložil peňažné prostriedky na zabezpečenie montáže objednaného tovaru v dni, kedy tento tovar buď nebol dodaný, alebo nebol dodaný celý bez vád, ďalej že vynaložil peňažné prostriedky na zakúpenie časti tovaru (dvoch skiel), ktoré boli dodané vadné a žalovaný nezabezpečil bezplatné dodanie týchto dvoch skiel bez vád, a napokon že žalobca vynaložil peňažné prostriedky na zabezpečenie odstránenia vadného tovaru z miesta dodania. Teda súd mal preukázané, že dňom dodania tovaru bol deň 16.9.2015, v ktorý však žalovaný tovar žalobcovi nedodal. Žalobca sa o skutočnosti, že v tento deň nebude tovar dodaný dozvedel v tento deň, pričom už vopred na tento deň zabezpečil na stavbe prítomnosť subdodávateľskej spoločnosti LIM TRADE s.r.o., ktorá vynaložené peňažné prostriedky na prípravu predpokladanej činnosti, ktorou mala byť montáž dodaného tovaru žalovaným, vyúčtovala žalobcovi. Rovnako tomu bolo dňa 23.9.2015 kedy uvedená spoločnosť rovnako vyúčtovala žalobcovi peňažné prostriedky vynaložené na prípravu predpokladanej činnosti, ktorou mala byť montáž dvoch skiel dodaných žalovaným, ktoré však žalovaný žalobcovi nedodal. Ďalším finančným nákladom, ktorý vynaložil žalobca bola cena žalovaným nedodaných dvoch skiel, ktoré bol žalobca povinný zakúpiť u inej spoločnosti, konkrétne spoločnosti OBSIDIAN a.s.. Posledným nákladom žalobcu, ktorý vynaložil v súvislosti s nesplnením si zmluvných povinností žalovaný bolo zabezpečenie odstránenia vadných skiel zo stavby, čo žalobca zabezpečil prostredníctvom spoločnosti LIM TRADE s.r.o., ktorá si za túto činnosť vyúčtovala peňažné náklady. 11. Žalovaný sa v konaní tiež pri cene dopravy bránil tým, že „sa cena dopravy zvýšila z dôvodu, že sa sklá mali pôvodne vyrábať v Sudoměřiciach, avšak vzhľadom na ich atypickosť sa vyrábali v Žatci, čo nemožno pričítať žalovanému za vinu, nakoľko ide o objektívnu skutočnosť“, čo mu však súd neprisvedčil, nakoľko mal za to, že žalovaný zabezpečoval výrobu týchto skiel a mal najneskôr pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 9.9.2015 žalobcovi uviesť, že výroba skiel vzhľadom na ich rozmery bude trvať dlhšie a že z uvedeného dôvodu nie je schopný zabezpečiť ich dodávku žalobcom požadovaný deň 16.9.2015. Nakoľko žalovaný skutočnosť, že nie je schopný dodržať žalobcom vymienený termín dodávky tovaru neoznámil dostatočne vopred, ale až v deň dodávky 16.9.2015 (tu súd nepovažoval za dôležité, či sa tak stalo v ranných alebo obedných hodinách), sám zavinil nedodanie tovaru včas, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo možné od neho ako podnikateľa s predmetom činnosti výroba izolačných skiel požadovať, aby vopred vedel odhadnúť dĺžku času výroby objednaných skiel. Nakoľko teda žalovaný neoznámil žalobcovi vopred, že s objektívnych dôvodov nie je schopný zabezpečiť dodávku tovaru včas z vlastného zavinenia zavinil nedodanie objednaného tovaru včas. Žalovaný navyše v konaní uvádzal, že dopravu zháňal až po výrobe skiel a preto meškal s ich dodávkou, nakoľko vzhľadom na atypickosť rozmerov skiel musel zabezpečovať iného dopravcu, čo opäť súd pričítal na vinu žalovaného, ktorý atypickosť rozmerov skiel poznal najneskôr pri uzavretí zmluvy dňa 9.9.2015, najskôr dňa 8.9.2015 z cenovej ponuky žalobcu. 12. Súd preto skonštatoval, že žalovaný v konaní jednoznačne neuniesol ani skutkovými tvrdeniami, ani dôkazným bremenom možné okolnosti vyviňujúce jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú nákladmi žalobcu pri odstraňovaní vadných skiel z miesta dodávky tovaru, pretože sa k tejto skutočnosti ani nevyjadril, ani nepredložil žiaden dôkaz, pričom žalobca preukázal výzvou urobenou prostredníctvom emailovej správy zo dňa 5.5.2015, že žalovaného vyzýval na odstránenie vadného tovaru. 13. Právne vyhodnotil, že v konaní bolo z vyššie uvedených dôvodov preukázané porušenie zmluvných povinností žalovaného, výška škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinnosti žalovaným a vznikom a výškou škody. Žalobca si uplatňoval škodu do výške 7 199,65,- EUR, ktorá pozostávala z týchto položiek: - zo sumy 1 608,- EUR predstavujúcej náklady spoločnosti LIM TRADE s.r.o. za pripravenosť na montáž skiel dňa 16. 9. 2015. Keďže v daný deň tovar dodaný nebol a sklá uvedenou spoločnosťou montované neboli, súd považoval peňažné vyčíslenie stavebnej pripravenosti tejto spoločnosti, ktoré si uvedená spoločnosť uplatňovala voči žalobcovi faktúrou č. 37/2015 a ktoré žalobca tejto spoločnosti zaplatil, za peňažný náklad, ktorý by nebol vznikol, ak by sa žalovaný nedostal do omeškania s dodaním objednaného tovaru v uvedený deň. Nakoľko si uvedená spoločnosť uplatnila voči žalobcovi za tento deň nárok na zaplatenie sumy 1 040,- EUR plus DPH, celková sumu tak predstavovala výšku 1 248,- EUR, ktorú súd žalobcovi na základe uvedených dôvodov priznal. Keďže si žalobca za uvedený deň uplatňoval náhradu škody vo výške 1 608,- EUR, súd žalobcovi nepriznal rozdiel medzi ním uplatnenou sumou a sumou, ktorú reálne vynaložil a ktorá mu reálne patrila (1 608 - 1 248 = 360 EUR), - zo sumy 1 212,- EUR predstavujúcej náklady spoločnosti LIM TRADE s.r.o. za pripravenosť na montáž skiel dňa 23. 9. 2015. Keďže v daný deň tovar (dve nepoškodené sklá výmenou za dve poškodené sklá z dodávky dňa 18. 9. 2015) dodaný nebol a sklá uvedenou spoločnosťou montované neboli, súd považoval peňažné vyčíslenie stavebnej pripravenosti tejto spoločnosti, ktoré si uvedená spoločnosť uplatňovala voči žalobcovi faktúrou č. 37/2015 a ktoré žalobca tejto spoločnosti zaplatil, za peňažný náklad, ktorý by nebol vznikol, ak by sa žalovaný nedostal do omeškania s dodaním uvedeného tovaru v uvedený deň. Nakoľko si uvedená spoločnosť uplatnila voči žalobcovi za tento deň nárok na zaplatenie sumy 1.010,- EUR plus DPH, celková sumu tak predstavovala výšku 1 212,- EUR, ktorú súd žalobcovi na základe uvedených dôvodov priznal, - zo sumy 1 428,- EUR predstavujúcej náklady spoločnosti LIM TRADE s.r.o. za pripravenosť na montáž skiel dňa 25. 9. 2015. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by si so žalovaným dohodli dodávku dvoch skiel na výmenu za prasknuté sklá v tento deň žiadnymi v konaní vykonanými dôkazmi, súd žalobcovi uvedenú sumu ako náhradu škody nepriznal, pretože nemal v konaní preukázané, že by náklady spoločnosti LIM TRADE s.r.o. za pripravenosť na montáž skiel dňa 25. 9. 2015 boli dôvodne vynaložené, - zo sumy 780,- EUR predstavujúcej náklady spoločnosti LIM TRADE s.r.o. za odstránenie vadných skiel zo stavby. Keďže žalobca vyzýval žalovaného na odstránenie vadných skiel zo stavby výzvou zo dňa 5. 10. 2015 a žalovaný si vadné sklá, ktoré boli jeho majetkom neodniesol, resp. nezabezpečil ich odstránenie zo stavby, žalobca prostredníctvom uvedenej spoločnosti zabezpečil ich odstránenie a náklady tejto spoločnosti, ktoré si vyúčtovala faktúrou č. 37/2015 a ktoré jej žalobca uhradil, predstavovali peňažný náklad, ktorý by nebol vznikla, ak by žalovaný sa nedostal do omeškania a predmetné poškodené sklá ako svoj majetok zo stavby na vlastné náklady zo stavby odstránil. Nakoľko si uvedená spoločnosť uplatnila voči žalobcovi za uvedenú činnosť nárok na zaplatenie sumy 600,- EUR plus DPH, celková sumu tak predstavovala výšku 720,- EUR, ktorú súd žalobcovi na základe uvedených dôvodov priznal. Keďže si žalobca za uvedenú činnosť uplatňoval náhradu škody vo výške 780,- EUR, súd žalobcovi nepriznal rozdiel medzi ním uplatnenou sumou a sumou, ktorú reálne vynaložil a ktorá mu reálne patrila (780 - 720 = 60,- EUR). K uvedenému súd uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LIM TRADE s.r.o. mal súd preukázaný zo zmluvy o dielo medzi nimi zo dňa 10.9.2015 a vykonanie fakturovaných činností uvedenej spoločnosti v prospech žalobcu resp. pripravenosť tejto spoločnosti na vykonanie týchto činností mal súd preukázané z fotokópii montážneho denníka a faktúry tejto spoločnosti žalobcovi č. 37/2015. Neakceptoval však námietku žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok pri náhrade škody na DPH, pretože v rámci náhrady škody patrilo žalobcovi ako poškodenému všetko to, o čo sa mu zavinením žalovaného zmenšil majetok. Keďže žalobca v súvislosti so zavinením žalovaného uhrádzal uvedenej spoločnosti aj DPH, predstavovala táto platba DPH sumu, o ktorú sa zavinením žalovaného zmenšil majetok žalobcu, a preto náhrada DPH tiež podliehala škode, na ktorú vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok, - zo sumy 923,65 EUR predstavujúcej cenu dvoch okien, ktoré žalovaný dodal žalobcovi poškodené a nezabezpečil ich výmenu za bezvadné, pretože žalobca uvedenú sumu vynaložil ako kúpnu cenu takýchto okien u spoločnosti OBSIDIAN a.s., ktorá tieto dve okná žalobcovi dodala dodacím listom č. DL 2015100262 a ich kúpnu cenu si vyfakturovala faktúrou č. 150800041 a ktorú žalobca tejto spoločnosti zaplatil a ktorú súd považoval za peňažný náklad žalobcu, ktorý by nebol vznikol, ak by sa žalovaný nedostal do omeškania s dodaním týchto dvoch skiel. 14. Na základe uvedeného teda súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške reálne vynaložených nákladov, vzniknutých v priamej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaného vo výške 5 371,65 EUR a vo výške 1 828,- EUR žalobcov nárok na náhradu škody zamietol z dôvodu, že žalovaný nepreukázal reálne vynaloženie uvedenej sumy v priamej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 15. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd i v tejto časti žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na čl. 17 Dohovoru OSN, podľa ktorého nezavinil omeškanie dodania tovaru a preto podľa jeho názoru žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody. Vo svojom obsiahlejšom odvolaní v podstate zopakoval všetky svoje námietky prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. 16. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nesplnenie jeho povinnosti spôsobila prekážka, ktorá nezávisela od jeho vôle a zdôraznil, že na základe cenovej ponuky bolo v objednávke tovaru jednoznačne uvedené, že termín dodania požaduje na deň 16.9.2015, čo žalovaný nesplnil. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nesplnenie povinnosti bolo z dôvodu prekážky, ktorá nezávisela od jeho vôle, nakoľko mu boli doručené všetky údaje a parametre pre výrobu izolačných skiel a tieto poznal už dňa 7.9.2015. K nedodaniu tovaru v náhradnom termíne došlo z dôvodu, že žalobca nebol ochotný akceptovať dodatočne zvýšenú kúpnu cenu a preto za dodávku nezaplatil zálohu. Zdôraznil, že sporové strany neuzavreli dodatok k zmluve o zvýšení kúpnej ceny a preto žalovaný mal povinnosť dodať náhradný tovar za pôvodne dohodnutú cenu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa priznanej náhrady škody vrátane DPH v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, teda že si uplatňoval nárok na náhradu škody v sume, o ktorú sa mu zavinením žalovaného zmenšil majetok. 17. K vyjadreniu žalobcu zaslal súdu písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a opätovne zdôraznil, že žalobca ako platca DPH v žiadnom prípade nemôže v rámci náhrady škody požadovať túto i s DPH. 18. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a opätovne zdôraznil, že otázka daní vrátane DPH má byť predmetom daňového konania a nie civilného sporového konania. 19. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že preskúmaním spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku a obsahu odvolania žalobcu zistil, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný nedodržal zmluvné dojednania ustanovené v uzavretej zmluve so žalobcom. Na základe správne vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil a svoj rozsudok i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo nepochybne preukázané porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného a nedodanie tovaru v dohodnutom čase. Preto vo vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku bol jednoznačne preukázaný nárok na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák. Nebolo možné súhlasiť s námietkou žalovaného o nesprávnom priznaní nároku žalobcu vrátane DPH, nakoľko táto otázka môže byť len predmetom daňového konania pred príslušným daňovým orgánom. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalovaného, že podľa Dohovoru OSN došlo k prekážke pri dodávke tovaru, ktorá nesúvisela s vôľou žalovaného. Takúto prekážku žalovaný v konaní nepreukázal, pričom v zmluve bol presne určený deň dodania tovaru. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p. a ich nárok priznal úspešnému žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).