Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202919 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317202919.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Renault Slovensko, spol. s r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 736 003, zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: ISTROS, a.s., Vajnorská 127, 831 04 Bratislava, IČO: 00 603 830, zastúpený: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/52/2017 - 175 zo dňa 12.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/52/2017-175 zo dňa 12.07.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G. F., Q. G. - S..Č.. J. S., H..Ú.. J. S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným Ú. G., katastrálny odbor. Vo zvyšnej časti návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a tiež zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodol tak po tom, čo Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu zrušil prechádzajúce rozhodnutie konajúceho súdu o zamietnutí návrhu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal súd o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese G. F., Q. G. - J. S., H..Ú.. J. S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným Ú. G., katastrálny odbor, v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 249.886,24 eur, spolu s 9,5 % p.a. úrokom z omeškania od 1. júna 2013 do 27. júna 2013 zo sumy 278.326,05 eur, od 28. júna 2013 do 6. augusta 2013 zo sumy 263.629,65 eur, od 7. augusta 2013 do 21. augusta 2013 zo sumy 254.297,96 eur, od 22. augusta 2013 do 1. septembra 2013 zo sumy 250.447,84 eur, od 2. septembra 2013 do zaplatenia zo sumy 249.886,24 eur, s náhradou trov konania. Zároveň žalobca v uvedenom návrhu žiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaného zaviazal zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v rozsahu ich založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania, prenájmu čo aj len v časti na dlhšiu dobu ako 12 kalendárnych mesiacov, vykonávania demolačných a búracích prác, prestavby, akýchkoľvek činností poškodzujúcich alebo ničiacich tieto pozemky alebo stavby alebo znižujúcich ich hodnotu, zriaďovania akýchkoľvek stavieb na týchto pozemkoch a zaťažovania týchto pozemkov alebo stavieb akýmikoľvek právami v prospech tretích osôb, s výnimkou prevodu vlastníckeho práva a nahradenia trov konania. 3. Žalobca návrh podal počas konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 26 Cb/295/2015, ktoré je v štádiu odvolacieho konania po tom, čo bolo podané žalovaným odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. apríla 2016, č. k. 26 Cb/295/2015 - 512. Žalobca mal za to, že hodnoverne preukázal dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie pohľadávky. Rozsudkom priznaná pohľadávka predstavuje sumu 249.886,24 eur, z čoho pripadá suma 192.450,88 eur na splatné záväzky žalovaného za dodané a vyfakturované vozidlá a suma 57.435,36 eur na splatné záväzky žalovaného za dodané a vyfakturované náhradné diely. Mal za to, že exekúcia pohľadávky bude po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ohrozená. Žalobca poukázal na to, že žalovaný podniká už od roku 2013 so sústavnou stratou a jediným majetkom zásadnejšej povahy, z ktorého možno uspokojiť pohľadávku žalobcu, sú predmetné nehnuteľnosti. Tiež poukázal na to, že žalovaný uvedené nehnuteľnosti v roku 2013 pochybným spôsobom „predal“, pričom však súd vyhlásil „predaj“ nehnuteľností za absolútne neplatný a žalovaného určil výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nemožno však vylúčiť, že žalovaný opätovne prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu alebo k nim zriadi vecné bremeno, záložné právo, prípadne ich inak zaťaží v prospech tretích osôb. Dôvodnosť týchto obáv podľa žalobcu potvrdzovali aj existujúce plomby, ktoré boli ku dňu 14. februára 2017 vyznačené na liste vlastníctva č. XXXX. 4. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomných zmluvných vzťahov so žalovaným osvedčil. Táto pohľadávka má predstavovať suma 249.886,24 eur s príslušenstvom, za dodané a vyfakturované vozidlá a náhradné diely. O pohľadávke žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/295/2015 - 512 zo dňa 11.04.2016, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249.883,24 eur s príslušenstvom a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie. Súd prvej inštancie z odôvodnenia predmetného rozsudku a ďalších súvisiacich priložených vyjadrení strán sporu zistil, že konajúci prvostupňový súd považoval existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému za preukázanú, nakoľko právny dôvod vzniku a existencia pohľadávky žalovaného nebola zo strany žalovaného popretá. Aj keď je pravdou, že v rámci odvolania proti predmetnému rozsudku žalovaný túto skutočnosť spochybnil, na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia považoval súd existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému za osvedčenú. Skutočnosť, že prvostupňový súd vyhovel žalobe žalobcu, hoci rozhodnutie nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť, považoval konajúci súd za dostatočnú pre osvojenie si názoru, že v predmetnej veci ide, čo sa týka existencie nároku, za dôvodný návrh žalobcu. 5. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že bola osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Poukázal na jednotlivé katastrálne konania týkajúce sa predmetných nehnuteľností. Uviedol, že plomba vyznačená na základe konania I.-XXXXX/XXXX súvisí so Zmluvou o zriadení záložného práva, prijatou dňa 06.12.2016 (t.j. v deň právoplatnosti rozhodnutia o určení vlastníckeho práva žalovaného k príslušným nehnuteľnostiam), uzatvorenou medzi spoločnosťou Gladstone, s.r.o. a osobou F.. N. L.. Plomba vyznačená na základe konania L.-XXXXX/XXXX súvisí s konaním o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Okresnom súde Bratislava III. Plomba vyznačená na základe konania I.-XXX/XXXX súvisí so Zmluvou o zriadení záložného práva, prijatou dňa 13.01.2017, uzatvorenou medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom. Tiež bolo zistené, že konanie vedené pod č. L.-XXXXX/XXXX, ktorého predmetom bol zápis žalovaného do katastra nehnuteľností ako vlastníka predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia súdu záznamom, bolo zaplombované a dosiaľ nezapísané, nakoľko mu predchádza iné konanie (I.-XXXXX/XXXX), v ktorom bolo podané odvolanie. Ďalej uviedol, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v prospech právneho zástupcu žalovaného budia pochybnosti o účele a právnom dôvode uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom. Prihliadajúc aj na ďalšie okolnosti týkajúce sa predchádzajúceho nakladania žalovaného s predmetnou nehnuteľnosťou (jej prevod kúpnou zmluvou v prospech osoby F.. L. Q., ktorý bol v čase do mája 2013 členom predstavenstva žalovaného a do februára 2013 aj členom dozornej rady žalovaného, pričom tento právny úkon bol v konaní pred tunajším súdom považovaný za absolútne neplatný), výsledky podnikateľskej činnosti, ako aj na aktuálne prebiehajúce súdne konania, v ktorých vystupuje vlastník predmetných nehnuteľností ako žalovaný, prípadne ako povinný (ako to vyplýva zo súdneho registra tunajšieho súdu), bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné venovať obavám žalovaného z ohrozenia exekúcie primeranú pozornosť. Na základe takto tvrdených a preukazovaných skutočností, považoval súd tvrdenie žalobcu o existujúcej hrozbe znižovania hodnoty majetku, či už prevodom nehnuteľností (hoci bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb/85/2013 - 451 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/128/2016 považovaný za absolútne neplatný) alebo jeho zaťažovaním právami tretích osôb za osvedčené v miere potrebnej pre kladné rozhodnutie súdu o poskytnutí ochrany ohrozeného alebo porušeného práva formou neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a to čo do existencie hrozby zmarenia exekúcie, ako aj naliehavosti poskytnutia dočasnej ochrany súdom. 6. Žalovaného považoval za výlučného vlastníka nehnuteľností napriek tomu, že do dátumu rozhodovania o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení nebol tento údaj na liste vlastníctva evidovaný, a to z dôvodu, že tento zápis do katastra nehnuteľností nemá konštitutívny účinok. Konajúci súd vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré deklarovalo vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. 7. Ďalej sa konajúci súd zaoberal proporcionalitou zabezpečovacieho opatrenia a zásahu do práva osoby, na majetok ktorej má byť zriadené záložné právo. Mal za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v tomto konaní mu neboli predložené dokumenty, ktoré by preukazovali aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Z podaného návrhu ako aj na základe skutočností známych z úradnej činnosti, si bol súd vedomý konania, vedenom na ňom pod sp. zn. 20 Cb/85/2013, ktorého predmetom bola žaloba o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a medzi listinnými dôkazmi predloženými stranami v predmetnom konaní bola i fotokópia kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, notársky overená dňa 26.02.2013, podľa ktorej kúpna cena nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy bola 1.000.000 eur. Keďže pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 249.886,24 eur dospel k záveru, že záložné právo je možné zriadiť len na časť nehnuteľností navrhovaných žalobcom. 8. V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre elimináciu nebezpečenstva ohrozenia exekúcie je postačujúce. Zriadením záložného práva je žalobca ex lege povinný zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by sa mohla znižovať hodnota nehnuteľností. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. 9. Proti tomu uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade poukázal na to, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nevysporiadal s jeho vyjadrením k odvolaniu žalobcu. Mal za to, že nakoľko odvolací súd nereflektoval na skutočnosti ním uvádzané, bolo potrebné, aby sa s nimi vysporiadal súd prvej inštancie. Zastával názor, že tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. 10. Podľa jeho názoru dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávne zotrval na závere o údajnej existencii pohľadávky. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/295/2015 už pri prvom úkone namietol nielen výšku pohľadávky, ale považoval ju aj za neoprávnenú. Mal za to, že ani existencia plomb na liste vlastníctva neosvedčuje obavu, že môže dôjsť k zmenšovaniu majetku. Ohľadom katastrálneho konania č. I.-XXXXX/XXXX uviedol, že žalovaný nie je účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania. Preto nemôže osvedčovať obavu z nakladania s majetkom žalovaného. Ďalej predmetom katastrálneho konania č. L.- XXXXX/XXXX je záznam vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na základe právoplatných súdnych rozhodnutí o určení jeho vlastníctva, t.j. plomba nesvedčí o nakladaní s nehnuteľnosťami žalovaným. Čo sa týka plomby č. I.-XXX/XXXX uviedol, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nerozviedol pochybnosti o právnom účele a dôvode uzatvorenia zmluvy. Možno sa len domnievať, že súd tým odkazuje na právnu argumentáciu žalobcu, že záložné právo môže mariť v budúcnosti uspokojenie jeho pohľadávky, keďže bez súhlasu záložného veriteľa nie je možné viesť exekúciu na záloh. Súd prvej inštancie však opomenul, že zabezpečovacie opatrenie nemôže pôsobiť spätne a nie je spôsobilé zvrátiť účinky právnych úkonov, ktoré už boli vykonané pred jeho vydaním. Záložné právo pritom nepredstavuje zníženie hodnoty nehnuteľného majetku a je iba zabezpečovacím inštitútom. Nemusí nevyhnutne zabezpečovať pohľadávku až do výšky hodnoty celého zálohu, a teda ani prípadný výkon záložného práva nemusí ohrozovať vymožiteľnosť iných nezabezpečených pohľadávok. Tiež uviedol, že právo zriadené nariadeným uznesením je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností, pričom o povolení vkladu by katastrálny úrad rozhodoval podľa poradia, v akom mu jednotlivé návrhy došli, t.j. až po rozhodnutí konania vedeného pod č. I.-XXX/XXXX. Z uvedeného, podľa žalovaného, vyplýva, že absentuje podmienka, aby potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu bola bezodkladná, nakoľko všetky žalobcom uvádzané právne úkony, už boli v minulosti vykonané a domnelá hrozba nepôsobí do budúcna. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené, a nijako nezasahuje do práv žalovaného. Okresný súd správne považoval existenciu pohľadávky za osvedčenú, nakoľko v rozsudku č.k. 26 Cb/295/2015 - 512 bola potvrdená jej existencia. Podľa jeho názoru neobstojí argument, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, by bolo účelným prostriedkom len za predpokladu, že by k nehnuteľnostiam neexistovalo skôr zriadené záložné právo v prospech právneho zástupcu. Už samotná formulácia a kontext tohto argumentu vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či účelom zriadenia záložného práva nebolo brániť žalobcovi pri výkone jeho práv v súvislosti s prípadným vymáhaním pohľadávky. Navyše závery revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory naznačujú, že zriadenie záložného práva môže byť nielen neplatným právnym úkonom, ale môžu zakladať aj disciplinárne previnenie právneho zástupcu. Odvolanie podal žalovaný v zastúpení právnym zástupcom a nie je preto zrejmé, na základe čoho žalovaný vopred predpokladá, že právny zástupca ako v podstate tretia osoba neudelí žalobcovi súhlas k prípadnému výkonu záložného práva. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 14. V prvom rade odvolací súd posudzoval námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré má spočívať v tom, že konajúci súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.03.2017, č.k. 26 Cb/52/2017-105. Žalovaný vo vyjadrení argumentoval tým, že záložné právo nepredstavuje zníženie hodnoty majetku, ako aj tým, že v prípade zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením, o povolení jeho vkladu rozhodne katastrálny odbor až po rozhodnutí konania vedeného pod č. I.-XXX/ XXXX, a teda absentuje podmienka, aby potreba úpravy pomerov medzi stranami bola bezodkladná. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nie je potrebné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd má za to, že konajúci súd zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovaného, nakoľko dostatočne jasne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vyplýva, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaná spoločnosť Gladstone, s.r.o.. Ako však vyplýva z príloh predložených žalobcom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb/85/2013 - 451 zo dňa 04.02.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/128/2016 zo dňa 26.10.2016 súd určil, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je spoločnosť ISTROS, a.s., teda žalovaný. Dopytom na Okresný súd Bratislava III bolo zistené, že toto rozhodnutie nadobudlo dňa 06.12.2016 právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie je podkladom pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. 16. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. 17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré deklarovalo vlastnícke právo žalovaného. 18. Pokiaľ ide o osvedčenie pohľadávky žalobcu, odvolací súd má za to, že hoci rozsudok 26 Cb/295/2015 - 512 nenadobudol právoplatnosť, vo fáze rozhodovania súdu o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, je postačujúce aj neprávoplatné rozhodnutie pre prijatie záveru o osvedčení nároku žalobcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 11.04.2016 č.k. 26 Cb/295/2015 - 512 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 249.886,24 eur s príslušenstvom. Existencia rozhodnutia o dôvodnosti nároku vydaného súdom prvej inštancie umožňuje súdu rozhodujúcemu o neodkladnom opatrení vyriešiť otázku dôvodnosti nároku pri posudzovaní podmienok úspešnosti návrhu. Účelom tohto inštitútu je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, a teda pri rozhodovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Odvolací súd má za to, že vydaným rozsudkom žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. 19. Odvolací súd má za to, že aktuálny list vlastníctva dostatočne osvedčuje, že žalovaný vykonáva úkony, v dôsledku ktorých sa žalobca môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že sú na ňom vyznačené plomby. Vyznačenie plomby nasvedčuje tomu, že žalovaný s predmetnou nehnuteľnosťou určitým spôsobom nakladá, pretože prebieha konanie o zmene práv. Dôvodom pre zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obavu zo zmarenia exekúcie žalobca odôvodňoval okrem iného stratami v podnikaní, pričom táto argumentácia je na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojitosti s ďalšími okolnosťami, a to predovšetkým existenciou Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech právneho zástupcu žalovaného a okolnosťami týkajúcimi sa predchádzajúceho nakladania žalovaného s nehnuteľnosťou, dostatočná. 20. Pokiaľ ide o plombu I.-XXX/XXXX, táto sa týka Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom účastníkmi konania sú KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o. a žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zrejme predmetné nehnuteľnosti založil v prospech svojho právneho zástupcu, ktorý ho zastupuje v konaní 26 Cb/295/2015. Odvolací súd má za to, že zriadenie záložného práva v prospech právneho zástupcu žalovaného vyvoláva pochybnosti o účele takéhoto úkonu a pokiaľ žalovaný namieta, že tieto pochybnosti nie sú dostatočne odôvodnené, odvolací súd dodáva, že záložné právo bolo zriadené po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11.04.2016 č.k. 26 Cb/295/2015 - 512, čo môže nasvedčovať tomu, že žalovaný obštrukciami bude brániť pri výkone práv v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Tento záver je podporený aj tým, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nebude účelným prostriedkom ochrany žalobcu, nakoľko ako prvý v poradí by mal byť správou katastra povolený vklad skôr zriadeného záložného práva v prospech jeho právneho zástupcu, napriek tomu sa však bráni spôsobom, ktorý vzbudzuje dojem o obave žalovaného z ohrozenia výkonu záložného práva jeho právnym zástupcom. Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému v tom smere, že záložné právo nemusí nevyhnutne zabezpečovať pohľadávku až do výšky hodnoty celého zálohu, prípadný výkon záložného práva však môže ohroziť vymožiteľnosť iných nezabezpečených pohľadávok, a to predovšetkým preto, že v prípade zabezpečených a nezabezpečených veriteľov je odlišný postup výdaja výťažku z predaja zálohu. Zatiaľ čo v prípade hodnoty výťažku, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky, sa táto vydá záložcovi, v prípade zabezpečených veriteľov sa hodnota výťažku uloží do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov, pričom je zrejmé, že takýto postup je pre veriteľa istejším spôsobom uspokojenia jeho pohľadávky než v prípade, keď hodnotu výťažku musí vymáhať od dlžníka, ktorý s ňou môže medzičasom disponovať a túto hodnotu znížiť, prípadne úplne spotrebovať. Navyše konanie o povolení vkladu záložného práva pod č. I.-XXX/XXXX nie je právoplatne skončené a nie je vylúčené, že ešte dôjde k zmene poradia zápisov záložných práv. 21. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).