Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1397899375 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1397899375.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: I.. J. C., H. R. O.. Č.. X, H., zast. advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská ul. č. 34, Bratislava, proti žalovanému: I.. M. I., bytom U. O.. Č.. XX, H., zast. advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, spol. s r.o., Ružinovská ul. č. 42, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 2.marca 2018 č. k. 6C/18/1997- 840, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej m e n í tak, že z hnuteľných vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne tieto veci: 1. automatická práčka zn. Zanussi v zostatkovej hodnote 305,09 eur, 2. vysávač zn. ETA v zostatkovej hodnote 14,01 eur, spolu v celkovej zostatkovej hodnote 319,10 eur, a do výlučného vlastníctva žalovaného pripadajú tieto veci: 1. chladnička zn. CALEX v zostatkovej hodnote 158,73 eur, 2. miniveža zn. SONY v zostatkovej hodnote 49,69 eur, 3. zrkadlo /obývacia izba/ v zostatkovej hodnote 45,80 eur, 4. obraz /obývacia izba/ v zostatkovej hodnote 20,91 eur, 5. plastové dvere - 2 ks v zostatkovej hodnote 32,13 eur, 6. medziokenné žalúzie - 1 celok v zostatkovej hodnote 116,84 eur, 7. kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 38,50 eur, 8. trojbodové svietidlá - 2ks v zostatkovej hodnote 19,91 eur, 9. obývačka v zostatkovej hodnote 373,43 eur, 10. luster v pracovni v zostatkovej hodnote 69,70 eur, 11. koberec v obývačke v zostatkovej hodnote 70,80 eur, 12. koberec v spálni v zostatkovej hodnote 84,08 eur, 13. koberec v detskej izbe v zostatkovej hodnote 46,20 eur, 14. lampa stojanová v zostatkovej hodnote 55,10 eur, 15. stôl kuchynský, sklápací, biely v zostatkovej hodnote 24,90 eur, 16. krytina podlahová v kuchyni v zostatkovej hodnote 56,10 eur, 17. krytina podlahová v chodbe v zostatkovej hodnote 51,61 eur, spolu v celkovej zostatkovej hodnote 1 314,43 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu finančného vyrovnania podielov sumu 23.897,67 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že z hnuteľných vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne automatická práčka zn. Zanussi v zostatkovej hodnote 305,09 eur, vysávač zn. ETA v zostatkovej hodnote 14,01 eur, spolu v celkovej zostatkovej hodnote 319,10 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného pripadajú chladnička zn. CALEX v zostatkovej hodnote 158,73, eur miniveža zn. SONY v zostatkovej hodnote 49,69 eur, zrkadlo (obývacia izba) v zostatkovej hodnote 45,80 eur, obraz (obývacia izba) v zostatkovej hodnote 20,91 eur, plastové dvere - 2 ks v zostatkovej hodnote 32,13 eur, medziokenné žalúzie - 1 celok v zostatkovej hodnote 116,84 eur, kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 38,50 eur, trojbodové svietidlá - 2ks v zostatkovej hodnote 19,91 eur, obývačka v zostatkovej hodnote 373,43 eur, luster v pracovni v zostatkovej hodnote 69,70 eur, koberec v obývačke v zostatkovej hodnote 70,80 eur, koberec v spálni v zostatkovej hodnote 84,08 eur, koberec v detskej izbe v zostatkovej hodnote 46,20 eur, lampa stojanová v zostatkovej hodnote 55,10 eur, stôl kuchynský, sklápací, biely v zostatkovej hodnote 24,90 eur, krytina podlahová v kuchyni v zostatkovej hodnote 56,10 eur, krytina podlahová v chodbe v zostatkovej hodnote 51,61 eur, spolu veci v celkovej zostatkovej hodnote 1 314,43 eur. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom úplného finančného vyrovnania sumu 58.970,50 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 20.10.1990, pričom toto rozviedol bývalý Obvodný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 13C 244/95 - 28 zo dňa 4. 4. 1996, právoplatným dňa 5.6. 1996 s tým, že maloletý I. I., T.. XX.XX. XXXX bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery žalobkyne. K vyporiadaniu BSM stranami sporu dohodou nedošlo. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve, súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že do BSM strán sporu patrili hnuteľné veci špecifikované v ods. 1. Strany sporu nevzniesli žiadne námietky ani pokiaľ ide o hodnotu hnuteľných vecí patriacich do BSM a súhlasili tiež s rozdelením týchto vecí tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. 3. Sporným medzi stranami zostala výlučne otázka finančného vyrovnania týkajúceho sa X-V.R. H. Č.. XX na U. XX D. H.. V súvislosti s týmto bytom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodnutím Stavebného bytového družstva Bratislava III, č. XXXXX zo dňa 5.8.1992 bol žalovanému a žalobkyni ako jeho manželke pridelený do osobného užívania X - V. H. s príslušenstvom nachádzajúci sa na U. O.. Č.. XX D. H., Č.. H. XX, D.. poschodie. Rozhodnutie bolo schválené na zasadnutí predstavenstva SBD dňa 4. 8. 1992 na základe prevodu členských práv a povinností z I.. D. I.. Dohodou o odovzdaní a prevzatí tohto bytu zo dňa 5. 8. 1992 uzavretou medzi uvedeným bytovým družstvom a žalovaným bol žalovanému ako členovi družstva odovzdaný dňom 15.8.1992 predmetný byt v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu svojmu členovi - žalovanému pri spoločnom členstve manželky - žalobkyne. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 6C 64/97-30 zo dňa 16. 6. 1997, právoplatným dňa 15.8.1997, zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu s tým, že výlučným nájomcom sa ako člen družstva stal žalovaný. Dôvodom určenia žalovaného za ďalšieho nájomcu a člena družstva uvedeného bytu bola skutočnosť, že sa jednalo o rodičovský byt žalovaného, pričom žalovaný so žalobkyňou byt nadobudli do spoločného nájmu na základe prevodu členských práv a povinností od otca žalovaného. Žalobkyňa nespochybňovala skutočnosť, že predmetný družstevný byt na U. O.. Č.. XX D. H. nadobudli rodičia žalovaného do osobného užívania od SBD III v roku 1976, a v tomto byte nepretržite bývala celá rodina do roku 1990. Od uzavretia manželstva žalovaný so žalobkyňou do narodenia ich syna I. bývali v rodinnom dome rodičov žalovaného, počas ktorého obdobia otec žalovaného vymaľoval a upravil byt na U. O.. Č.. XX, do ktorého sa mali sporové strany presťahovať a následne sa do neho aj presťahovali. Žalovaný uviedol, že jeho rodičia umožnili prepísať byt na neho a na žalobkyňu v dobrej vôli tak, aby následne mohli požiadať o prevedenie bytu do ich vlastníctva. Zo zmluvy o nájme zo dňa 28. 5. 1996 súd prvej inštancie zistil, že prenajímateľ ŽSR prenechal do užívania žalobkyni ako nájomcovi X- V. H. Č.. XX na D.. poschodí na R. O.. Č.. X D. H. na dobu neurčitú, pričom sa nejednalo o služobný byt. Dňa 20.11.2001 uzavrel žalovaný ako člen bytového družstva s Bytovým družstvom Bratislava III zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, na základe ktorej sa stal vlastníkom tohto bytu. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností povolil katastrálny úrad pod č. D.-XXXX/XX s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 13.12.2001. Žalovaný následne kúpnou zmluvou uzavretou v roku 2011 predmetný byt predal I.. V. G.B. s tým, že vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností povolil katastrálny úrad dňa 4.3.2011 a tým istým dňom nastali právne účinky vkladu. Kúpna cena bytu bola dojednaná sumou 118.000 eur. 4. Z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. C. D. súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota predmetného bytu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných priestoroch a zariadeniach domu stanovená podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. ku dňu 18.6. 2009, bez vykonaných stavebných úprav od dátumu 15. 8. 1997, t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu uvedeného bytu, za dodržania pravidelnej bežnej údržby je 117 000 eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Znalec podal súdu toto doplnenie dňa 23.6.2009 a všeobecnú hodnotu uvedeného bytu so spoluvlastníckym podielom na jeho spoločných priestoroch a zariadeniach mal stanoviť v zmysle uznesenia zo dňa 22. 5. 2009 k dátumu vypracovania posudku vychádzajúc z jeho stavu ku dňu 15.8.1997, ako dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov (č. l. 400). Uvedená vyhláška neobsahuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty členských práv a povinností družstevnému bytu znalcom, obsahuje len postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb znalcom. To ale znamená, že všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu ako taká právne neexistuje, resp. nikdy právne neexistovala, a preto je právne možné vychádzať výlučne zo všeobecnej hodnoty bytu, bez rozdielu, či je bytom družstevným alebo bytom vo vlastníctve. Súd pri stanovovaní všeobecnej hodnoty uvedeného bytu s jeho spoluvlastníckym podielom na jeho spoločných priestoroch a zariadeniach vychádzal z jeho stavu v dobe zániku spoločného členstva v družstve, t. j. v tomto prípade zo stavu ku dňu 15. 8. 1997 ako dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov, avšak ku dňu, kedy sa vyporiadava, v tomto prípade teda v zmysle uvedeného doplnenia znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal aj pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dňa 25. 11. 2009 a dňa 5. 6. 2017 ( č. l. 476 ). 5. Čo sa týka hnuteľných vecí patriacich do BSM, s vyporiadaním hnuteľných vecí a ich zostatkovou hodnotou sporové strany súhlasili tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku v bode I., pričom súd prvej inštancie pri vyporiadaní vychádzal z toho, že v držbe žalobkyne sú automatická práčka zn. Zanussi a vysávač zn. ETA, a z tohto dôvodu tieto veci prikázal do jej výlučného vlastníctva. Ostatné hnuteľné veci, ktoré sa v predmetnom byte po odchode žalobkyne nachádzali a užíval ich žalovaný, súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol od 15.8.1997 výlučným nájomcom bytu a od 13. 12. 2001 bol jeho výlučným vlastníkom. 6. Pokiaľ ide o predmetný byt, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že tento byt pôvodne užívali rodičia žalovaného a otec žalovaného ako člen družstva na požiadanie žalovaného previedol svoje členské práva v BD k tomuto bytu dňa 4. 8. 1992 na žalovaného z dôvodu, že tento sa chcel s rodinou, t. j. so žalobkyňou a dieťaťom osamostatniť uvedomujúc si, že spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve vznikne zo zákona aj žalobkyni ako manželke žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané, že by členský podiel otec žalovaného žalovanému daroval, pretože toto tvrdenie začal žalovaný uplatňovať až podaním z 23. 2. 2018, pričom prevod „ bezodplatne“ neznamená automaticky „dar“. Uzavretie darovacej zmluvy ohľadom predmetného bytu podľa súdu prvej inštancie nepreukazujú ani svedecké výpovede a čestné prehlásenia rodičov žalovaného I.. D. I. Z. I.. S. I., že členské práva k bytu prevádzal otec žalovaného bezodplatne na žalovaného, pretože žalovaný sa chcel osamostatniť, keďže sporové strany od uzavretia ich manželstva bývali v rodinnom dome spolu s rodičmi žalovaného. Je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že o nadobudnutie predmetného bytu, príp. členských práv a povinností v SBD Bratislava III k predmetnému bytu, sa pričinil žalovaný a právo žalobkyne k bytu bolo len odvodené z dôvodu uzavretého manželstva so žalovaným, ale táto skutočnosť už bola zohľadnená v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu sporových strán k predmetnému bytu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C 64/97. Práve z vyššie uvedených dôvodov, teda najmä z dôvodu, že žalovaný sa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie sporného bytu, a že v tomto byte s rodičmi od detstva vyrastal, bolo rozhodnuté tak, že výlučným výlučným nájomcom a členom družstva sa stal žalovaný. Aj s prihliadnutím na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 3384/2015 zo dňa 20. 4. 2016, sp. zn. 22Cdo 3044/2011 súd prvej inštancie neprihliadol na uplatnenie nerovnosti podielov z dôvodu väčšej zásluhovosti žalovaného o nadobudnutie sporného bytu. 7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Čo sa týka vyporiadania členského podielu k predmetnému bytu č. XX na U. XX D. H., v konaní bolo ustálené znaleckým posudkom Ing. Vinklera č. XXX/XXXX Doplnkom č. 1, že jeho trhová hodnota ( hodnota bytu ) je 117.000 eur, ktorá hodnota nebola ani stranami sporu namietaná. Sporná bola výlučne otázka uplatnenia disparity podielov pri vyporiadaní tohto členského podielu uplatnená žalovaným v prospech neho v pomere 100%. Ako vyplýva zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 19. 10. 2017, predmetom vyporiadania BSM musí byť zostatková hodnota členského podielu k bytu, lebo bol sporovými stranami nadobudnutý počas trvania ich manželstva a obom vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému bytu pri ich spoločnom členstve v družstve. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov oboch manželov, pričom na prihliadnutie nerovnakého podielu v neprospech toho - ktorého manžela (bývalého manžela) musia existovať závažné okolnosti, ktoré však súd v konaní preukázané nemal. Skutočnosť, že žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu bola zohľadnená pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu k bytu v konaní č. k. 6C 64/97, v dôsledku čoho bol žalovaný určený za ďalšieho výlučného nájomcu bytu. O udržanie bytu a jeho zveľadenie sa zaslúžili obe strany sporu za porovnateľnej pomoci svojich rodičov; žalobkyňa sa počas trvania manželstva starala riadne o rodinu, domácnosť, jej správanie počas trvania manželstva so žalovaným nebolo v rozpore s § 18 Zákona o rodine. Preto z dôvodu, že súd v konaní nemal preukázané a ani žalovaný nepreukázal uplatnenie disparity podielov v jeho prospech týkajúci sa predmetného bytu (resp. členského podielu), súd vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov v súlade s § 149 a § 150 OZ vyporiadal BSM sporových strán k hnuteľným veciam tvoriacim masu BSM tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku, s čím súhlasili i sporové strany a na tomto základe súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie polovice rozdielu hodnoty hnuteľných vecí prikázaných žalobkyni a prikázaných žalovanému vo výške 470,50 eur (941 : 2 = 470,50 eur). Čo sa týka trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve k predmetnému bytu s prihliadnutím aj na jeho odpredaj žalovaným tretej osobe kúpnou zmluvou za cenu porovnateľnú ako cenu stanovenú znalcom Ing. Vinklerom, súd zaviazal žalovaného na vyplatenie žalobkyni polovicu trhovej hodnoty predmetného bytu ustálenej znaleckým posudkom Dodatkom č. 1 Ing. Vinklerom vo výške 58.500 eur. Súd pri stanovení všeobecnej hodnoty uvedeného bytu s jeho spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadenia vychádzal z jeho stavu v dobe zániku spoločného členstva v družstve, t. j. zo stavu ku dňu 15. 8. 1997 ako dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu sporových strán, avšak ku dňu vyporiadaniu, t. j. ku dňu vyhotovovania znaleckého posudku 25. 11. 2009. Všeobecná hodnota členského podielu družstevného bytu ako taká právne neexistuje, resp. nikdy neexistovala, preto je právne možné vychádzať výlučne zo všeobecnej hodnoty bytu bez rozdielu, či sa jedná o byt družstevný alebo vo vlastníctve osoby, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe medzi hodnoty, ktoré je potrebné v rámci BSM vyporiadať, patrí aj hodnota členského podielu v bytovom družstve, pričom sa súdna prax zjednotila na stanovisku, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2000).“ 8. Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 58.970,50 eur. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súvislosti s výrokom o trovách konania súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola žalobkyňou podaná dôvodne z dôvodu odmietavého stanoviska žalovaného dohodnúť sa na vyporiadaní BSM pred podaním žaloby žalobkyňou na súd; žalovaný od začiatku konania vo veci popieral existenciu masy hnuteľných vecí patriacich do BSM, z dôvodu ich nepresnosti a popierania, že on ich má v držbe (čo sa ukázalo ako nepravdivé); nedôvodne v dôsledku námietok týkajúcich sa uplatnenia disparity podielov pri vyporiadaní čl. podielu k bytu nebol žalobkyni ochotný z jej z hodnoty čl. podielu, príp. bytu vyplatiť žiadnu sumu.“ 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 58.970,50 eur a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu 470,50 eur a žalovanej uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho otec na neho previedol členské práva vzťahujúce sa k predmetnému bytu bezodplatne a teda išlo o darovanie. Vzhľadom na to podľa žalovaného predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvody, pre ktoré za výlučného nájomcu predmetného bytu bol určený on, boli aj na strane žalobkyne, ktorá užívala X - V. H. na R. O.. Č.. X D. H., pričom sa nejednalo o služobný byt. Ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva sporové strany ako rozvedení manželia mali zabezpečené rovnaké podmienky pokiaľ ide o bývanie, pretože obaja mali právo na užívanie bytu titulom nájomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú. Vzhľadom na to je podľa žalovaného uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni 58.500 eur z titulu vyrovnania podielov nespravodlivé, pretože takéto vyporiadanie stavia žalovaného do oveľa horšej pozície ako žalobkyňu. Odvolanie čo do výroku o trovách konania žalovaný odôvodnil tým, že k svojim procesným povinnostiam pristupoval zodpovedne a aktívne a nespôsoboval prieťahy v konaní. 11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 12. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 367 ods. 2 posledná veta C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. 13. Z ust. § 703 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve, pričom z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Zo spisu vyplýva, že SBD Bratislava III rozhodnutím z 5.8.1992 č. XXXXX pridelil žalobkyni a žalovanému družstevný byt Č.. XX na U. O.. Č.. XX D. H.. Toho istého dňa bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. Právo na pridelenie predmetného družstevného bytu (v súčasnosti ide o právo uzavretie zmluvy o nájme tohto bytu) teda stranám vzniklo za trvania manželstva a vzhľadom na to im zo zákona vznikol spoločný nájom predmetného bytu manželmi a aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Právo spoločného nájmu predmetného družstevného bytu manželmi zrušil OS Bratislava III rozsudkom zo 16.6.1997 č. k. 6C 64/97- 30, právoplatným dňa 15.8.1997 s tým, že za výlučného nájomcu sporného bytu určil žalovaného, ktorý ako člen bytového družstva bude predmetný byt užívať. Následne Bytové družstvo Bratislava III zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu z 20.11.2001 predmetný družstevný byt previedlo do vlastníctva žalovaného, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. D. dňa 13.6. 2002 a právne účinky vkladu nastali dňom 13. 12. 2001. Žalovaný kúpnou zmluvou z 2.3.2011 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 417/2011, Nz 7293/2011, NCRIs 7498/2011 predmetný byt predal I.. V. G. za kúpnu cenu 118.000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom vyporiadanie BSM musí byť aj zostatková hodnota členského podielu predmetného družstevného bytu, pretože tento byt nadobudli sporové strany za trvania manželstva a vzniklo im právo spoločného nájmu tohto bytu manželmi pri spoločnom členstve v bytovom družstve. 14. Vzhľadom na závery uvedené v ods. 13. treba urobiť záver, že tá skutočnosť, že otec žalovaného previedol na žalovaného členské práva a povinnosti vzťahujúce sa k predmetnému bytu bezodplatne, nič nemení na tom, že sporovým stranám ako manželom vzniklo právo spoločného nájmu predmetného bytu manželmi a súčasne aj ich spoločné členstvo v bytovom družstve. Zostatková hodnota členského podielu predmetného bytu preto patrí do BSM a treba ju ako takú v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadať. 15. Na druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že o nadobudnutie členského podielu vzťahujúceho sa k predmetnému bytu a napokon aj o to, že sporové strany ako manželia získali právo spoločného nájmu tohto bytu, sa zaslúžil výlučne žalovaný, na ktorého jeho otec bezodplatne previedol členské práva a povinnosti. Hodnota členského podielu vzťahujúca sa k predmetnému družstevnému bytu tak síce patrí do BSM, ale tento členský podiel nadobudli sporové strany takým spôsobom, ktorý by v prípade inej veci znamenal výluku z BSM (bezodplatný prevod, t. j. v podstate darovanie žalovanému zo strany jeho otca). Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje odklon od rovnosti vyporiadacích podielov vo vzťahu k predmetnému bytu (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry disparita podielov sa môže vzťahovať k celému majetku patriacemu do BSM, alebo sa môže vzťahovať iba na niektoré z nich). Je preto potrebné chrániť práva žalovaného takým spôsobom, že v prípade hodnoty členského podielu vzťahujúceho sa k predmetnému bytu nebudú podiely strán rovnaké, ale podiel žalobkyne bude 20 % a podiel žalovaného 80 %. 16. Z uvedeného vyplýva, že do BSM patria veci v hodnote spolu 118.633,53 eur (hnuteľné veci v hodnote spolu 1.633,53 eur + hodnota členského podielu bytu 117.000 eur = 118.633,53 eur). Podiel žalobkyne predstavuje 24.216,76 eur (polovica hodnoty hnuteľných vecí 816,76 eur + 20 % hodnoty členského podielu, t.j. 23.400 eur = 24.216,76 eur) a do jej výlučného vlastníctva boli prikázané veci v hodnote 319,10 eur. Podiel žalovaného predstavuje 94.416,76 eur (polovica hodnoty hnuteľných vecí 816,76 eur + 80 % hodnoty členského podielu, t.j. 93.600 eur = 94.416,76 eur). Do jeho výlučného vlastníctva boli prikázané veci v hodnote 118.314,43 eur (hnuteľné veci 1.314,43 eur + hodnota členského podielu 117.000 eur = 118.314,43 eur). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 23.897,67 eur (118.314,43 - 94.416,76 = 23.897,67 eur). Žalobkyňa tak v rámci vyporiadania BSM dostane 24.216,77 eur (319,10 + 23.897,67 = 24.216,77 eur) a žalovaný dostane 94.416,76 eur ( 118.314,43 - 23.897,67 = 94.416,76 eur). 17. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok tak, že do výlučného vlastníctva každej zo strán prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu 23.897,67 eur. 18. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech, resp. neúspech každej zo strán vo veci vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 19. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo veci samej a preto musel rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania. Nebolo preto potrebné osobitným výrokom rozhodnúť o odvolaní žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).