Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/263/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407229064 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1407229064.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/ G.. I. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. V. Č.. XX, X/ S.. F. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. W.. Č.. XXX/X, N., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Zuzana Vaculová, Poľná ul. č. 627/6, Vysoká pri Morave, X/ Z.. M. L., J.. XX. XX. XXXX, G. Č. W.. Č.. X/XX, Ž., o zaplatenie istiny 2.942,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. mája 2016, č. k. 7C/117/2010 - 330, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28,38 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.218,72 eur s tým, že žalovaná 2/ je povinná zaplatiť priznanú sumu spoločne a nerozdielne do výšky 2.052,29 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, žalobu vo zvyšku zamietol, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 387,37 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta č. 9, Banská Bystrica po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2, § 559 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že žaloba bola dôvodná iba čiastočne, nakoľko žalobcom vyčíslené úroky boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby a úroky z omeškania nad Občianskym zákonníkom prípustnú výšku. Uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 22. 08. 2002 so žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 230.000,- Sk (7.634,60 eur), ktorú sa dlžník zaviazal splácať v splátkach po 5.100,- Sk (169,29 eur), keď splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 16. 10. 2002 a poslednej dňa 16. 08. 2007, pričom splátky boli splatné k 16. dňu v mesiaci s tým, že na základe dohody zo dňa 22. 08. 2002 sa pôvodný žalovaný 2/ (I. Š., L.. XX. XX. XXXX) a žalovaná 3/ stali ručiteľmi k záväzku žalovaného 1/ a vyhlásili, že uspokoja pohľadávku veriteľa vrátane jej súčastí a príslušenstva pochádzajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ uhradil celkovo sumu 95.254,80,- Sk (3.161,88 eur), pričom v poradí od šiestej splátky uhrádzal úver nepravidelne tak, že neuhrádzal príslušnú výšku splátky ku dňu jej splatnosti, a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 31. 08. 2004 vyzval žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ ako ručiteľov na úhradu dlžných splátok s tým, že oznámením zo dňa 04. 08. 2005 upovedomil dlžníka a ručiteľov, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 07. 2005, ku ktorému bola výška dlhu v sume 202.365,40,- Sk. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. sa žalobou zo dňa 12. 12. 2007 domáhal zaplatenia istiny 286.705,70,- Sk (9.516,89 eur) spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 198.060,10,- Sk (6.574,39 eur) od 08. 12. 2007 do zaplatenia, keď na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 10. 2008, uznesením zo dňa 25. marca 2011, č. k. 18Rob/1276/2008 - 34 pripustil zmenu na strane žalobcu a po zistení, že žalovaný 2/ I. Š. O.M. XX. XX. XXXX L., pokračoval v konaní s jeho dedičkou S.. F. Š. (žalovaná 2/). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ dňa 28. 02. 2011 zaplatil žalobcovi neuhradený úver, poplatky a zmluvné úroky v sume 6.574,39 eur (198.060,10,- Sk), a preto na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie istiny 6.574,39 eur (198.060,10,- Sk) uznesením zo dňa 19. augusta 2015, č. k. 7C/117/2010 - 150 zastavil a na základe návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 22. 01. 2016, uznesením zo dňa 15. marca 2016, č. k. 7C/117/2010 - 309 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania v sume 2.942,50 eur (vo výške 17,6 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok), ako aj úrok z omeškania v sume 3.734,40 eur (vo výške 17,6 % za obdobie od 08. 12. 2007 do 28. 02. 2011 z istiny 6.574,39 eur) s tým, že žalovaná 2/ je povinná tento úrok z omeškania zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/a 2/ iba do sumy 3.246,20 eur [vyčíslený úrok v sume 2.653,39 eur od 08. 12. 2007 do 24. 03. 2010 (dátum úmrtia pôvodne žalovaného 2/) a v sume 592,81 eur od 25. 08. 2010 (dátum prihlásenia do dedičského konania) do 28. 02. 2011]. Uviedol, že uzatvorenú zmluvu o splátkovom úvere je potrebné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej žalovaný 1/ vystupoval v pozícii spotrebiteľa (§ 3 ods. 2 citovaného zákona) a právny predchodca žalobcu v pozícii veriteľa (§ 3 ods. 1 citovaného zákona), pričom svojim charakterom je nutné túto zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že ak sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákona na ochranu spotrebiteľa, pričom ak sa aj uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník, teda na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je k nemu špeciálnym, ktoré treba v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať prednostne a z úradnej povinnosti, a to aj na konania začaté pred jeho účinnosťou dňa 01. 05. 2014, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil súd prvej inštancie vecne tým, že žalobca si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sume 2.942,50 eur, ktorého časť si uplatnil ku dňu 24. 06. 2003 (suma 61,50,- Sk), ku dňu 15. 07. 2003 (suma 27,- Sk), ku dňu 13. 08. 2003 (suma 36,- Sk), ku dňu 10. 10. 2003 (suma 30,90,- Sk), ku dňu 11. 11. 2003 (suma 33,40,- Sk), ku dňu 11. 12. 2003 (suma 31,30,- Sk), ku dňu 31. 12. 2003 (suma 20,10,- Sk), ku dňu 16. 01. 2004 (suma 18,80,- Sk), ku dňu 16. 03. 2004 (suma 112,40,- Sk) a ku dňu 12. 05. 2004 (suma 104,80,- Sk) a keďže žalobu podal právny predchodca žalobcu dňa 12. 12. 2007, sú úroky z omeškania vyčíslené z jednotlivých neuhradených splátok uplatnené pred dátumom 12. 12. 2004 (v lehote skoršej ako tri roky pred podaním žaloby) premlčané. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi v časti vyčísleného úroku za omeškanie so splácaním jednotlivých dlžných splátok úveru priznal iba sumu 28,38 eur vyčíslenú ako súčet úroku z omeškania v sume 235,86,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 12. 2004 (8 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 12. 2004 do 15. 07. 2005 - zosplatnenie úveru), v sume 201,21,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 01. 2005 (8 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 01. 2005 do 15. 07. 2015), v sume 166,55,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 02. 2016 (8 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 03. 2005 do 15. 07. 2005), v sume 101,44,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 03. 2005 (6 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 03. 2005 do 15. 07. 2005), v sume 75,45,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 04. 2005 (6 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 04. 2005 do 15. 07. 2005), v sume 50,30,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 05. 2005 (6 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 05. 2005 do 15. 07. 2005), v sume 24,31,- Sk zo splátky splatnej dňa 16. 06. 2005 (6 % ročne zo sumy 5.100,- Sk od 17. 06. 2005 do 15. 07. 2005), t. j. spolu v sume 855,12,- Sk (28,38 eur). Uviedol, že žalobca nezdôvodnil, prečo si vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok uplatnil a vyčíslil až do dňa 06. 12. 2007, keď mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 15. 07. 2005, teda odo dňa 16. 07. 2005 boli žalovaní 1/ až 3/ v omeškaní so zaplatením celého zosplatneného úveru a nie jeho jednotlivých splátok, pričom aj konečná splatnosť úveru pri riadnom splácaní mala nastať skôr dňa 16. 08. 2007, a preto si vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru ku dňu 06. 12. 2007 uplatnil nedôvodne s tým, že žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť priznaný úrok z omeškania spoločne a nerozdielne, žalovanému 1/ ako dlžníkovi, žalovanej 2/ ako právnej nástupkyni po zomrelom ručiteľovi a žalovanej 3/ ako ručiteľke k záväzku žalobcu (zrejme žalovaného 1/, pozn. odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že časť vyčísleného úroku z omeškania z jednotlivých splátok ku dňu 06. 12. 2007 priznal ako úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny 6.574,39 eur od 16. 07. 2005 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) až do 28. 02. 2011, kedy žalovaný 1/ uhradil istinu, vo výške 6 % ročne ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď suma úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 6.574,39 eur za obdobie od 16. 07. 2005 do 28. 02. 2011 je vo výške 2.218,72 eur a nakoľko si žalobca uplatnil sumu 3.734,40 eur ako vyčíslený úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 6.574,39 eur (istina) od 08. 12. 2007 do 28. 02. 2011, priznal mu vyčíslený úrok z omeškania v zmysle občianskeho práva a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že žalovanú 2/, ktorá sa stala právnou nástupníčkou po zomrelom žalovanom 2/ I. Š., zaviazal na zaplatenie sumy 2.218,72 eur spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/ a 2/ iba do výšky 2.052,29 eur, predstavujúcej vyčíslený úrok z omeškania (6 % ročne zo sumy 6.574,39 eur) za obdobie od 16. 07. 2005 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do 24. 03. 2010 (deň úmrtia pôvodného žalovaného 2/) a za obdobie od 25. 08. 2010 (dátum prihlásenia pohľadávky do dedičstva po zomrelom žalovanom 2/) do 28. 02. 2011 (deň úhrady istiny žalovaným 1/), nakoľko je za dlhy pôvodného žalovaného 2/ zodpovedná titulom dedenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2, § 150 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že nárok na náhradu trov konania posudzoval najprv vo vzťahu k pôvodne uplatnenej výške žalovanej sumy 9.516,89 eur (istina 6.574,39 eur + úrok 2.942,50 eur) a následne aj vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania 2.942,50 eur a dopočítaného úroku z omeškania v sume 3.734,40 eur s tým, že žaloba bola vo vzťahu k uplatnenej istine 6.574,39 eur podaná dôvodne, nakoľko ju žalovaný 1/ po jej podaní zaplatil, avšak žalobcovi uplatnené trovy právneho zastúpenia a zostávajúci súdny poplatok (183,13 eur) ako náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalovaný 1/ a splnomocnená zástupkyňa žalovanej 2/ sa snažili kontaktovať žalobcu telefonicky (ako vyplýva z ich vyjadrenia na pojednávaní dňa 27. 01. 2016), ako aj emailom už od 07. 10. 2010, pričom sa domáhali špecifikácie dlžnej sumy, úroku z omeškania a jeho zdôvodnenia s tým, že žalobca im zaslal všeobecné obchodné podmienky a kópiu dohody o ručení. Poukázal na skutočnosť, že až následne v priebehu dedičského konania po zomrelom žalovanom 2/ bola pravdepodobne na dopyt notárky zistená suma istiny (6.574,39 eur), ktorú žalovaný 1/ bezodkladne dňa 28. 02. 2011 uhradil, pričom pri vydaní platobného rozkazu dňa 06. 10. 2009 bola žalovanému 1/ doručovaná žaloba, z ktorej by vyplývala žalovaná suma, avšak sa ju spolu s platobným rozkazom nepodarilo doručiť na adresu uvedenú v žalobe, a vzhľadom na skutočnosť, že pri doručovaní platobného rozkazu žalovanému 2/ sa zistilo, že zomrel, platobný rozkaz bol zrušený a opätovne doručovaná žaloba žalovanému 1/ na aktuálnu adresu, pričom žaloba mu bola doručená až dňa 09. 08. 2011, teda po zaplatení istiny. Uviedol, že ak by žalobca komunikoval so žalovanými ako žiadali, nemuselo by dôjsť k predĺženiu konania a následnému uplatneniu úroku z omeškania vyčísleného do dňa uhradenia istiny, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ mali eminentný záujem dlžnú sumu uhradiť, a preto na tieto skutočnosti pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol a žalobcovi vo vzťahu k uplatnenej a následne späťvzatej časti nároku v sume 6.574,39 eur náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozsudkom rozhodoval o vyčíslenom úroku z omeškania v sume 2.942,50 eur a 3.734,40 eur, t. j. spolu 6.676,90 eur, a keďže priznal žalobcovi úrok z omeškania spolu v sume 2.247,10 eur (sumu 28,38 Eur a 2.218,72 eur), bol žalobca úspešný v časti menšej ako polovica (33,65 %), a preto podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku odôvodnil právne ust. § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. a vecne tým, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 570,50 eur, pričom pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 6.574,39 eur späť, teda predmetom konania zostala suma 2.942,50 eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 176,50 eur, a preto mu bude vrátený preplatok súdneho poplatku (394 eur) krátený o 6,63 eur v sume 387,37 eur. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 167,66 eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 5 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 162,66 eur (úkon právnej služby á 152,36 eur + režijný paušál 10,30 eur + 20 % DPH). Poukázal na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku ani Civilného sporového poriadku nedáva súdu možnosť posudzovať nárok na náhradu trov konania najprv vo vzťahu k pôvodne uplatnenej sume 9.516,89 eur a následne vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania 2.942,50 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 3.734,40 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie mal o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov konania pomerne rozdeliť tak, že úspech strany, ktorej vzniká právo na náhradu trov konania, odpočítať od úspechu strany, ktorej vzniká povinnosť náhrady trov konania, pričom výsledok by založil pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalobca v odvolaní uviedol, že žaloba bola čiastočne späťvzatá z dôvodu zavinenia na strane žalovaného 1/, nakoľko mu po podaní žaloby uhradil sumu vo výške 6.574,39 eur, a preto sú žalovaní v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p. povinní uhradiť jeho trovy, nakoľko mal v tejto časti uplatneného nároku úspech a rovnako bol čiastočne úspešný aj v tej časti nároku, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, a preto miera jeho úspechu bola vo výške 66,57 % [(6.574,39 eur + 28,38 eur + 2.218,72 eur) / 13.251,29 eur x 100] a miera úspechu žalovaných by bola vo výške 33,43 % [(2.914,12 eur + 1.515,68 eur) / 13.251,29 eur x 100], teda mal vo veci samej čistý úspech vo výške 33,14 %. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v jeho nedostatočnej komunikácií so žalovanými s tým, že v prípade, ak by komunikoval so žalovanými, ktorí mali eminentný záujem na uhradení dlžnej sumy, tak by nemuselo dôjsť k predĺženiu konania a následnému uplatneniu úroku z omeškania vyčísleného do dňa uhradenia istiny, nakoľko so žalovanými v priebehu konania (v roku 2010) aktívne komunikoval telefonicky ako aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie, a preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní žiadali o špecifikáciu a vyčíslenie dlžnej sumy, nakoľko v e-mailovej komunikácií žiadali len o zaslanie spisovej dokumentácie a túto im zaslal, pričom o vyčíslenie dlžnej sumy požiadali žalovaní až e-mailom zo dňa 19. 01. 2016, na základe čoho im bolo požadované vyčíslenie dňa 20. 01. 2016 (t. j. nasledujúci deň) zaslané spolu s ďalšou požadovanou spisovou dokumentáciou. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaní ho požiadali o vyčíslenie dlžnej sumy až e-mailom dňa 19. 01. 2016, je záver súdu prvej inštancie, že ak by komunikoval so žalovanými ako žiadali, tak by nemuselo dôjsť k predĺženiu konania absurdný a svojvoľný s tým, že so žalovanými v priebehu konania aktívne komunikoval a na ich žiadosť im bezodkladne predložil vyčíslenie dlžnej sumy, ako aj požadovanú spisovú dokumentáciu. Žalobca v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že žalovaní boli zo strany jeho právneho predchodcu opakovane vyzývaní na úhradu svojho dlhu, teda si svojho dlhu ako aj jeho výšky boli vedomí s tým, že v konaní si uplatnil náhradu účelne vynaložených trov konania za úkony právnej služby nevyhnutne potrebných na dosiahnutie úspechu vo veci a nárok bol uplatnený dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Nesúhlasil s nepriznaním súdneho poplatku, ktorý predstavuje trovy konania, ktoré musel vynaložiť, aby sa domohol svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovaným, keďže žalovaní tak neurobili ani napriek jeho výzvam, a preto ide o vynaložené náklady, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinností žalovanými. 3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že požiadavky žalobcu sú neoprávnené, nakoľko argumenty v ňom uvedené sú nesprávne a neúplné. Uviedla, že opakovane žiadali telefonicky aj písomne o špecifikáciu a vyčíslenie dlžnej sumy, vrátane predloženia všetkých dokumentov potrebných k posúdeniu veci v dedičskom konaní (v roku 2010 a 2011) a následne k posúdeniu veci v súdnom konaní (v roku 2016), pričom v roku 2010, t. j. v rámci dedičského konania, niekoľkokrát kontaktovali žalobcu telefonicky aj písomne za účelom zistenia výšky dlžnej sumy a obdržania dokumentov s tým, že k dlžnej sume dostali stanovisko, že je uvedená v dedičskom konaní, avšak o podrobnostiach s nimi odmietali komunikovať, a preto opakovane žiadali dokumenty, na základe ktorých mohli získať všetky relevantné informácie, čoho dôkazom je aj e-mailová komunikácia priložená k odvolaniu žalobcu. Poukázali na skutočnosť, že táto komunikácia zároveň vyvracia tvrdenie žalobcu, že s nimi v priebehu konania aktívne komunikoval a na ich žiadosť im bezodkladne predložil vyčíslenie dlžnej sumy, ako aj požadovanú spisovú dokumentáciu, nakoľko sa domáhali informácií a dokumentov od začiatku októbra 2010, pričom až dňa 22. 12. 2010 im bola zo strany žalobcu postúpená iba časť dokumentov (obchodné podmienky a dohoda o ručení). Žalovaná 2/ vo vyjadrení uviedla, že na základe výzvy notára povereného dedičským konaním, sa spolu so svojim právnym zástupcom zúčastnili stretnutia, na ktorom plánovali danú vec prekonzultovať osobne so žalobcom, ktorý sa však stretnutia nezúčastnil, a preto vzhľadom k týmto skutočnostiam a zároveň k faktu, že mali záujem uhradiť dlžnú sumu, bola uhradená suma vo výške vyčíslenej v dedičskom konaní. Poukázala na skutočnosť, že v roku 2016, t. j. v rámci súdneho konania, sa na základe predvolania súdu k pojednávaniu dňa 27. 01. 2016 prvýkrát dozvedeli o nesplatení celého dlhu a začatí súdneho konania, pričom tvrdenie žalobcu, že o vyčíslenie dlžnej sumy požiadali až e- mailom zo dňa 19. 01. 2016 nezodpovedá skutočnosti, nakoľko týmto e-mailom (a zároveň telefonickou komunikáciou, ktorá bola v e-maile spomenutá, len žalobca túto časť mailu omylom zabudol predložiť) reagovali na predvolanie súdu s tým, že dôležitou skutočnosťou zostáva, že e-mailu predchádzala vyššie spomínaná komunikácia pri dedičskom konaní. Uviedla, že táto e-mailová komunikácia vyvracia tvrdenie žalobcu, že aktívne s nimi komunikoval, nakoľko z požadovaných dokumentov opäť obdržali iba dohodu o ručení so zmluvou a obchodné podmienky (iné ako poslané pri dedičskom konaní), doplnené o špecifikáciu pohľadávky predloženú súdu deň po telefonickom kontaktovaní žalobcu, avšak k ostatným veciam sa žalobca odmietol vyjadrovať, pričom z jeho strany neobdržali ani jednu výzvu na zaplatenie, naopak ani na výzvy z ich strany nebol žalobca ochotný komunikovať. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu, že žaloba bola čiastočne späťvzatá z dôvodu zavinenia na strane žalovaného 1/, ktorý po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu vo výške 6.574,39 eur, a preto sú žalovaní v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p. povinní uhradiť trovy žalobcu, nakoľko žalobca mal v tejto časti uplatneného nároku úspech, nakoľko uhradili sumu na základe dedičského konania a nie na základe podania žaloby, o ktorej sa dozvedeli až o takmer 5 rokov neskôr, z ktorého dôvodu nepovažovali za korektné nazývať úhradu sumy „zavinením“ a žiadať náhradu trov za konanie, v ktorom sa nemali šancu vyjadriť, keďže o ňom nevedeli, a ku ktorému ani nemuselo dôjsť, keby ich žalobca vyzval alebo keby bol aspoň ochotný s nimi komunikovať. Uviedla, že žalobca vo veci nevykonal úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, nevyzval ich na úhradu, pričom informácie od žalobcu obdržali iba vo forme vyčíslenia dlžnej sumy v dedičskom konaní alebo vo forme oneskorených a neúplných informácií na základe ich podnetu, a nakoniec vo forme podkladov predložených v rámci súdneho konania, ktorého súčasťou sa stali až od decembra 2015. Poukázala na skutočnosť, že opakovane prejavili záujem uhradiť dlžnú sumu, k čomu potrebovali iba informácie a dokumenty od žalobcu, ktorá skutočnosť je podporená faktom o bezprostrednej úhrade dlžnej sumy pri dedičskom konaní, ako aj bezprostrednej úhrade súm vyčíslených v rozsudku, a preto v prípade komunikácie zo strany žalobcu by dlžná suma bola ihneď uhradená a žalobcovi by nevznikli ani náklady na súdne poplatky. Uviedla, že všetky náležitosti, ktoré sú predmetom odvolania žalobcu, boli prejednávané na pojednávaniach v rámci súdneho konania, ktorých sa žalobca ani raz nezúčastnil. 4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 04. 08. 2016, nevyjadril. 5. Žalovaná 3/ sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 03. 08. 2016, nevyjadrila. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej 2/, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 13. 09. 2016, nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 378 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne nesprávny. 8. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. 12. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O. s. p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O. s. p.), alebo môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O. s. p.) alebo môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O. s. p.), alebo, napokon, prizná žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi, aj keď žalovaný nemal úspech vo veci, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie žaloby (§ 143 O. s. p.). 13. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú podal jeho právny predchodca na súd prvej inštancie dňa 12. 12. 2007 vyplýva, že sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 286.705,70,- Sk (9.516,89 eur) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 198.060,10,- Sk (6.574,39 eur) od 08. 12. 2007 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. 14. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. augusta 2015, č. k. 7C/117/2010 - 150 konanie v časti o zaplatenie istiny 6.574,39 eur zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, nakoľko po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného 1/ dňa 28. 02. 2011 k čiastočnej úhrade dlhu. 15. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ani Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016) neumožňuje súdu posudzovať nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k pôvodne uplatnenej istine 9.516,89 eur a následne vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania v sume 2.942,50 eur a kapitalizovanému úroku z omeškania v sume 3.734,40 eur, nakoľko súd prvej inštancie bol povinný pri zisťovaní miery úspechu žalobcu porovnať výrok rozhodnutia vo veci samej (koľko žalobcovi priznal) k žalobnému petitu (koľko žalobca žiadal priznať), zmenu ktorého pripustil uznesením zo dňa 15. marca 2016, č. k. 7C/117/2010 - 309, pričom k úspechu žalobcu bolo potrebné súčasne pripočítať úhradu žalovaného 1/ vo výške 6.574,39 eur dňa 28. 02. 2011, nakoľko ju zaplatil po podaní žaloby v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu zo dňa 12. 12. 2007. 16. Súd prvej inštancie sa preto dopustil pochybenia, ak separátne posudzoval najskôr úspech žalobcu vo vzťahu k sume 6.574,39 eur a až následne vo vzťahu k vyčíslenému úroku z omeškania v sume 2.942,50 eur, kapitalizovanému úroku z omeškania v sume 3.734,40 eur, t. j. spolu 6.676,90 eur, a zároveň dospel k nesprávnemu záveru o úspechu žalobcu v časti menšej ako polovica (33,65 %), nakoľko správne mal zistiť mieru úspechu žalobcu porovnaním toho, čo žiadal (2.942,50 eur + 3.734,40 eur) a čo mu bolo v priebehu konania na základe žaloby plnené (6.574,39 eur) vo vzťahu k tomu, čo mu bolo rozhodnutím vo veci samej priznané (28,38 eur + 2.218,72 eur), avšak s prihliadnutím na plnenie v priebehu konania v sume 6.574,39 eur, čím by dospel k záveru, že úspech žalobcu je vo výške 66,57 % a žalovaných vo výške 33,43 %, teda čistý úspech žalobcu je vo výške 33,14 %. 17. Zákonné ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O. s. p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Za každých okolností je však potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne, nie jednotlivo ale vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Predmetné ustanovenie kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne pripomína, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania. 18. Odvolací súd sa nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k uplatnenej istine 6.574,39 eur z dôvodu hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v konaní, resp. nekonaní žalobcu, ktorý na žiadosti splnomocnenej zástupkyne žalovanej 2/ o doručenie špecifikácie dlžnej sumy vrátane vyčíslenia úroku z omeškania od 07. 10. 2010, im napokon doručil iba všeobecné obchodné podmienky a kópiu dohody o ručení, čím došlo k predĺženiu konania a následnému uplatneniu vyčísleného úroku z omeškania do dňa uhradenia istiny napriek tomu, že mali eminentný záujem dlžnú sumu uhradiť, nakoľko uniklo zrejme jeho pozornosti, že právny predchodca žalobcu doručoval žalovaným 1/ až 3/ poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 31. 08. 2004 (tri roky pred podaním žaloby) a následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. 09. 2007, v ktorom bola uvedená dlžná suma a číslo účtu veriteľa na úhradu dlhu a napriek tomu, že bolo dlžníkmi aj ručiteľmi osobne prevzaté, nevykonali žiaden úkon smerujúci k splneniu záväzku dlžníka, pričom z mailovej komunikácie splnomocnenej zástupkyne žalovanej 2/ so žalobcom (č. l. 225 až 250 spisu) vôbec nevyplýva, že sa domáhala špecifikácie dlžnej sumy, úroku z omeškania a jeho zdôvodnenia, ale iba dokumentácie týkajúcej sa predmetnej úverovej zmluvy s tým, že až mailom zo dňa 19. 01. 2016 (č. l. 351 spisu) žiadala, okrem iného, aj o vyčíslenie dlžnej sumy, na čo žalobca reagoval mailom zo dňa 20. 01. 2016 a požadované informácie jej zaslal. 19. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného konania v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).