Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505227003 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1505227003.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: B.. V. J., bytom W. U.. Č.. XX, I. W. I. O., zast. advokátskou kanceláriou Jurika & Keltoš, Mickiewiczova ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej: G. N., bytom J. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátom Mgr. Tonim Khurim, Dlhé diely č. II/13, Bratislava, o 158 606,72 eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 21. februára 2018 č.k. 24C 530/2005-11417, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 158.606,72 eur z titulu vyporiadania majetku získaného činnosťou združenia založeného v zmysle § 829 a nasl. Obč. zák. Žalovanej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany uzavreli dňa 19.12.2001 zmluvu o združení osôb za účelom zabezpečenia prevádzky verejnej lekárne M. na S. U.. Č.. XX O. Z.. V zmysle čl. I zmluvy združenie nemá právnu subjektivitu a svoje práva a povinnosti voči tretím osobám uplatňuje prostredníctvom žalobcu, ktorý bol v zmysle čl. V bod 1 zmluvy osobou zodpovednou za spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia. Podľa čl. V bod 3 zmluvy zisk združenia sa delí v pomere 50:50, podľa čl. VI každý z účastníkov vložil do združenia sumu 50 000 Sk a každý je podielovým spoluvlastníkom majetku združenia podľa podielu vložených finančných prostriedkov v prospech združenia. Podľa čl. IX zmluvy za záväzky zo spoločnej činnosti združenia voči tretím osobám účastníci zodpovedajú spoločne a nerozdielne, pohľadávky zo spoločnej činnosti voči tretím osobám patria účastníkom spoločne a nerozdielne v podiele, na akom sa dohodli pri podiele na rozdelení zisku podľa čl. V zmluvy. Ku dňu 31.12.2003 združenie zaniklo v dôsledku ukončenia nájomného vzťahu. V priestoroch zostal celý hnuteľný majetok združenia. Počiatočný finančný vklad spolu predstavoval 3 737 349 Sk, z čoho každý z účastníkov konania vložil polovicu. Podľa oznámenia Tatra banky, a.s. z 10.5.2007 stav na Ú. Č.. XXXXXXXXXX, ktorého majiteľom bol žalobca, predstavoval ku dňu 31.12.2003 sumu 229 313,22 Sk. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb žalobca v daňovom priznaní za rok 2001 ako základ dane uviedol sumu 1 293 867 Sk, za rok 2002 sumu 961 096 Sk, za rok 2003 sumu 467 089 Sk. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch k 31.12.2001 žalobca vlastnil majetok v sume 2 749 241 Sk, k 31.12.2002 rozdiel medzi majetkom a záväzkami predstavoval sumu 1 490 097,48 Sk, k 31.2.2003 sumu 8 647 Sk. Podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch k 31.12.2001 rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval sumu 24 513 Sk, k 31.12.2002 bol rozdiel mínusový vo výške 33 384,27 Sk, k 31.12.2003 rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval sumu 3 812 297 Sk. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb žalovaná v daňovom priznaní za rok 2001 ako základ dane uviedla sumu 62 721 Sk, za rok 2002 sumu 627 741 Sk, za rok 2003 sumu 15 696 Sk. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch k 31.12.2001 žalovaná v rozdiele majetku a záväzkov uviedla mínusovú sumu 9 469 Sk, podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch k 31.12.2001 rozdiel príjmov a výdavkov žalovanej predstavoval mínusovú sumu 13 469 Sk. V znaleckom posudku č. 01/2009 zo 7.2.2009 znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo V.. R.. O. Č. konštatuje, že finančná hodnota združenia M. ku dňu zániku združenia, t. j. ku dňu 31.12.2003, predstavovala 4 319 873 Sk ( majetok celkom 12 135024 Sk, záväzky 7 815 151 Sk ), hodnota finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v pokladni predstavovala 712 912,05 Sk, pohľadávky podľa výkazu žalobcu ako daňovníka k 31.12.2003 predstavovali 3 735 847 Sk a záväzky 7 815 151 Sk. Hodnotu hmotného investičného majetku a dlhodobého hmotného investičného majetku združenia M. stanovil znalec ku dňu zániku združenia vo výške 2 175 374 Sk, finančnú hodnotu zásob vo výške 5 254 908,37 Sk. Žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 01/2009 a predložil odborné vyjadrenie a vysvetlenie č. 02/2009 zo 7.10.2009 vypracované znalkyňou v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo R.. V. Č.. Znalkyňa uviedla, že podľa predloženého zoznamu a kontroly prvotných dokladov združenie malo vykázať záväzky vo výške 18 470 370 Sk, neuznané záväzky nedoložené dokladmi sú v objeme 144 630 Sk, dokladovaná suma záväzkov združenia k 31.12.2003 je 18 325,740 Sk. Objem pohľadávok vykázala lekáreň vo výške 16 477 120,85 Sk, výška nie je reálna vzhľadom na spôsob kontroly za úhrady od zdravotných poisťovní. Nestotožnenie sa so závermi posudku č. 01/2009 pri určení finančnej hodnoty združenia znalkyňa zdôvodnila závislosťou od správneho stanovenia výšky pohľadávok a záväzkov. Vzhľadom na tieto rozpory medzi znaleckým posudkom a odborným vyjadrením súd prvej inštancie ustanovil na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckú organizáciu z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, financie - Expertízny a edukačný inštitút BVŠP. V znaleckom posudku z 11.3.2011 č. 2/2011 znalecký ústav posúdil účtovný stav ku dňu zániku združenia M., t.j. k 31.12.2003 z hľadiska určenia reálnej finančnej hodnoty združenia, hodnoty finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v pokladni, finančnej hodnoty zásob tovaru, hodnoty pohľadávok a záväzkov združenia voči iným subjektom, určenia hodnoty HIM a DHIM, zohľadnil daňové priznania žalobcu z hľadiska plnenia si daňových povinností za združenie, porovnal zistené závery vo vzťahu k posudku V.. R.. Č. a odborného vyjadrenia R.. Č.. Znalecký ústav konštatoval, že majetok združenia predstavuje hodnota dlhodobého hmotného investičného majetku ( DHIM ), hmotného investičného majetku ( HIM ), hmotného majetku ( nábytok ), zásob tovaru, finančného majetku a pohľadávok, znížená o hodnotu záväzkov. Pri HIM znalecká organizácia stanovil účtovnú aj všeobecnú hodnotu majetku, všeobecnú hodnotu vyčíslila znalecká organizácia B., M..L..T.. na základe objednávky žalovanej. Všeobecná hodnota je znalecký odhad ceny, ktorá by sa dosiahla pri predajoch rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností, stavieb a zariadení v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia na danom mieste, ide o cenu speňaženia HIM s prihliadnutím na jeho opotrebenie. Všeobecnú hodnotu HIM združenia k 31.12.2003 znalecká organizácia v prípade stavebných úprav, vrátane elektroinštalácie a projektov stanovila na 2 166 409 Sk, počítačových a kamerových systémov na 704 570 Sk, nábytku, dverí, pokladničného boxu na nulu. Spolu všeobecná hodnota HIM ( reálna finančná hodnota) predstavovala k 31.12.2003 sumu 2 870 979 Sk. Všeobecná hodnota hmotného neinvestičného majetku ( nábytok a zariadenie ) odporučená znaleckou organizáciou Proconsult, spol. s.r.o. predstavovala 595 890 Sk. Hodnota HIM, DHIM a neinvestičného majetku je 3 466 869 Sk, táto hodnota je znaleckým odhadom ceny, ktorá by sa dosiahla v bežnom obchodnom styku v danom mieste a čase. Pri stanovení hodnoty zásob tovaru znalecký ústav vychádzal zo zápisnice z inventarizácie zásob vykonanej 22. - 23.12.2003 a 27. - 29.12.2003, podpísanej dňa 29.12.2009 deviatimi členmi inventarizačnej komisie a nezávislým audítorom, stav zásob tovaru bol vyčíslený na 5 065 744,41 Sk. Pri stanovení hodnoty finančného majetku vychádzal z podkladov podpísaných žalobcom, správy nezávislého audítora, vyjadreniu žalovanej, faktúr za predaj stravných lístkov, výpisu z bankového účtu a určil finančný majetok - peniaze v pokladni vo výške 712 912,05 Sk, 31 ks stravných lístkov v celkovej hodnote 26 670 Sk, zostatok na účte Č.. XXXXXXXXX O. G. Z., F..M.. vo výške 229 313,22 Sk, spolu 968 895,27 Sk. Pri stanovovaní finančnej hodnoty pohľadávok znalecký ústav položkovite overil vykázaný účtovný zostatok pohľadávok v nadväznosti na ich úhradu na bankový účet združenia, zmlúv o postúpení pohľadávok voči zdravotným poisťovniam, dodávateľom liekov a dobropis a ustálil výšku pohľadávok združenia k 31.12.2003 na sumu 16 477 120,85 Sk, z ktorej odpočítal pohľadávku voči poisťovni F. vo výške 1 025 700,50 Sk, pohľadávku postúpenú J. vo výške 1 905 378,25 Sk a nezahrnul pohľadávku poisťovne Sideria vo výške 985 Sk. Stav pohľadávok k 31. 12. 2003 vyčíslený znalcom je 13 547 027 Sk. Z iniciatívy právneho zástupcu žalobcu boli zaslané žiadosti o spoluprácu 49 právnickým a fyzickým osobám s cieľom preveriť stav záväzkov združenia k 22.10.2003, žiaden z obchodných partnerov nepotvrdil, že eviduje neuhradené záväzky. Pri overovaní účtovníctva bolo zistené, že stav záväzkov je vyšší ako vykázaný v odbornom vyjadrení R.. Č., niektoré záväzky v súpise chýbali, iné faktúry boli do súboru zahrnuté dvakrát. Stav záväzkov k 31.12.2003 upravený znaleckým ústavom na základe doložených dokladov predstavoval 20 082 081 Sk. Pri zohľadňovaní platieb zdravotných poisťovní viazaných na činnosť združenia k 31.12. 2003, overením skutočných úhrad realizovaných na bankový účet združenia vedený v G. Z., F..M.. Č.. Ú. XXXXXXXXXX v období 1.1.2004 - 6.4.2005 ( dátum zrušenia účtu ), znalecký ústav zistil úhrady od zdravotných poisťovní pripísané na účet združenia po 31. 12. 2003 ( všetky v priebehu roka 2004 ) vo výške 5 183 862,40 Sk, oproti fakturovaným 5 947 202,50 Sk rozdiel predstavoval 763 340 Sk. Pohľadávka voči Sociálnej poisťovni vo výške 120 445 Sk bola uhradená dňa 1.8.2005 na podnikateľský účet žalobcu. Zdravotné poisťovne len výnimočne uhradili celú fakturovanú čiastku, svoje úhrady automaticky znížili o sumu záväzkov evidovaných voči združeniu. Dodávatelia liekov, ktorým boli postúpené pohľadávky voči zdravotným poisťovniam, si finančný rozdiel medzi postúpenými pohľadávkami a reálnou úhradou od poisťovne uplatňovali voči združeniu. Podľa výpisov z bankového účtu bola celková suma kreditných obratov pripísaná za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004 vo výške 5 821 474,20 Sk a úhrady záväzkov z účtu boli vo výške 6 049 199,80 Sk. Pri zohľadnení počiatočného stavu na účte k 1.1.2003 vo výške 229 313,22 Sk zostatok na bankovom účte združenia k 31.12.2004 bol vo výške 1 587,62 Sk a bol použitý na úhradu bankových poplatkov za vedenie účtu. Po opätovnom posúdení účtovníctva združenia znalecký ústav konštatoval, že všetky pohľadávky boli združeniu uhradené a ich hodnota k 28.2.2011 sa rovná nule. Pre korektné vysporiadanie združenia znalecký ústav pokladal za nevyhnutné vziať do úvahy vysporiadanie spoločných záväzkov, kto ich uhradil, z akých zdrojov, či výška úhrad bola realizovaná v súlade so zmluvnými podmienkami a či súvisela s obdobím roku 2003. Podľa prehľadu záväzkov, pri ktorých bola istina uhradená každým z účastníkov v pomere 1:1 z vlastných prostriedkov po zrušení združenia, žalobca uhradil sumu 3 067 167,30 Sk, žalovaná sumu 2 156 850 Sk. Podľa prehľadu vzájomného vyrovnania záväzkov po zrušení združenia, ktoré zostali neuhradené a ktorých istina nebola vysporiadavaná účastníkmi v pomere 1:1, žalobca zaplatil 3 846 850,20 Sk, žalovaná 1 245 191,10 Sk. Hodnotu zásob tovaru vyčíslenú pri inventarizácii vo výške 5 065 744,41 Sk znalecký ústav považoval za potrebné znížiť o čiastku 1 188 195,90 Sk predstavujúcu hodnotu tovaru vrátenú spoločnosti W., M..L..T.. po zániku združenia. V zmysle objednávky žalovanej zo 16.5.2005 bola znaleckou organizáciu O.., M..L..T.. stanovená všeobecná hodnota zásob tovaru za účelom ich odpredaja, podľa súpisu bolo ohodnotených 1 613 položiek tovaru s nákupnou cenou bez DPH vo výške 1 463 203,44 Sk, znalecký ústav ustálil všeobecnú hodnotu tovaru na čiastku 833 482,18 Sk s tým, že pri ohodnocovaní vzal do úvahy počet dní pred vypršaním doby použiteľnosti jednotlivých druhov tovaru, pri niektorých tovaroch znížil ceny, tovary po záručnej lehote ohodnotil na nulu. Podľa doložených dokladov žalovaná pri exekúcii na majetok lekárne M. využila predkupné právo a od žalobcu odkúpila časť HIM - zariadenie lekárne vo výške 644 980 Sk s DPH. Ostatný majetok, stavebné úpravy, ktorý financovalo združenie v prvých rokoch podnikania, nebol odpredaný ani speňažený, jeho všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie B., M..L..T.. k 31.12.2003 predstavovala sumu 2166 409 Sk. V záveroch znalecký ústav konštatuje, že účtovná hodnota majetku združenia k 31.12.2003 vyčíslená ako sumár účtovných hodnôt jednotlivých častí majetku združenia, bola 2 204 128,63 Sk. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou hodnotou a všeobecnou hodnotou vyplýva z použitia rozdielnej metodiky stanovenia hodnoty majetku s ohľadom na účel, pre ktorý sa ohodnocovanie majetku uskutočňuje. Po preskúmaní faktúr vydaných za rok 2003 a overení skutočných úhrad realizovaných zdravotnými poisťovňami na bankový účet združenia v období od 1.1.2004 do 6.4.2005 bola zdravotnými poisťovňami uhradená celkovo suma 5 183 862,40 Sk ( zníženie úhrad oproti fakturácii spôsobili automatické odpočítania pohľadávok poisťovní voči združeniu ). Pre objektívne vysporiadanie spoluvlastníctva účastníkov združenia je potrebné zohľadniť nielen reálnu hodnotu majetku k 31.12.2003, ale v zmysle článku X zmluvy o združení aj zostávajúce pohľadávky voči tretím osobám patriace účastníkom združenia spoločne a nerozdielne. Pri posudzovaní zaplatenia istiny, súdnych trov, exekučných poplatkov súvisiacich s úhradou záväzkov voči tretím osobám hradených každým účastníkov z vlastných finančných prostriedkov, znalecký ústav ustálil vyrovnávajúci podiel vo výške 1 240 607,03 Sk v prospech žalobcu. Pri záverečnom vysporiadaní spoluvlastníctva treba vziať do úvahy zmeny v hodnote jednotlivých zložiek majetku združenia realizované po 31.12.2003 a to: zníženie hodnoty HIM a DHIM z dôvodu odkúpenia časti zariadenia lekárne jedným z účastníkov združenia, zostatkovú hodnotu tovaru zohľadňujúcu dobropis W., zníženie hodnoty cenín o dobropis spoločnosti M. B. SK, M..L..T.., zmeny pri vykázaní zostatku finančných prostriedkov v pokladni združenia ( z dôvodu nepredloženia hodnoverných podkladov nebolo možné overiť stav peňažných prostriedkov v pokladni za celé združenie k majetkovému vysporiadaniu ku dňu 31.12.2003 a ku dňu predloženia kontrolného znaleckého posudku ), zostatok pohľadávok je rovný nule, zostatok peňažných prostriedkov na bankových účtoch je rovný nule. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 25.9.2013 v zmysle návrhu žalobcu pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158 606,72 eur. Podľa Zmluvy o spolupráci z 19.12.2002 uzavretej medzi objednávateľom B.. V. J. a dodávateľom B., M..L..T.., sa zmluvné strany dohodli, že dodávateľ sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa práce pre prevádzku verejnej lekárne M. v obchodnom centre F. a to práce v oblasti reklamy, odborných analýz, marketingu a objednávateľ s zaväzuje vyplatiť dodávateľovi za vykonané práce dohodnutú cenu. Zmluva bola uzavretá na dobu od 1.1.2003 do 15.12.2003 s tým, že podľa čl. IV sa zmluvné strany dohodli, že odmena bude stanovená pre dodávateľa z tržieb dermatokozmetických produktov verejnej lekárne, pre výpočet odmeny je rozhodujúce obdobie doba platnosti zmluvy. Znaleckým posudkom č. 2/2014 znalkyňa v odbore ekonómia a manažment R.. S. M. doplnila posudok č. 2/2011 vypracovaný Expertíznym a edukačným inštitútom. Na otázku určiť hodnotu stavebných prác, ktorých všeobecná hodnota k 31.12.2003 podľa časti II. 6 znaleckého posudku č. 2/2011 predstavovala 71 911,60 eur, znalkyňa konštatovala, že všeobecná hodnota stavebných úprav vychádzajúc z ich stavu, v akom sa nachádzali ku dňu 31.12.2003, je v aktuálnych cenách k 30.6.2014 v sume 48 410,43 eur. Z dodatočne doložených podkladov a miestneho zisťovania vyplynulo, že v priebehu roka 2011 bola realizovaná v priestoroch bývalej lekárne rozsiahla stavebná rekonštrukcia, zo stavebných úprav, ktoré malo vo vlastníctve združenie M. k 31.12.2003, zostala časť jednej steny, teda majetok združenia týkajúci sa stavebných úprav predajného priestoru lekárne k 31.12.2003 nie je možné speňažiť, keďže už v priebehu roku 2011 bol z veľkej časti zlikvidovaný. V odpovedi na otázku, aká je hodnota zásob tovaru vychádzajúc z ich stavu, v akom sa nachádzali ku dňu 31.12.2003 a v súčasnosti aktuálnych cien, znalkyňa uviedla, že hodnota zásob k 31.12.2003 je vo vzťahu k vyporiadaniu majetku združenia irelevantná, keďže hodnota zásob v nákupných cenách uvedená v inventúrnom súpise k 31.12.2003 vo výške 168.151,91 eur nezodpovedá hodnote zásob, ktoré mali byť predmetom vyporiadania a to z dôvodu, že časť zásob tovaru bola vyporiadaná v roku 2004 vrátením spoločnosti W.-F.t a čas zásob žalovaná odkúpila, časť bola vyvezená po expirácii na likvidáciu. Hodnota tovaru, pri ktorom nie je možné z doložených podkladov preukázať, ako s ním bolo naložené a mal by byť predmetom vyporiadania, je vo výške 80 141,61 eur, aktuálna hodnota nevysporiadaných zásob, ak by sa týkali doplnkového tovaru, vychádzajúc z ich stavu, v akom sa nachádzali k 31.12.2003, by zostala v priemere nemenená. Fyzicky ten istý tovar, ktorý sa v lekárni nachádzal k 31.12.2003, by bol v roku 2009 po uplynutí expiračnej doby v tomto roku nepredajný a nepoužiteľný. Vo vyjadrení k znaleckému posudku vo veci určenia hodnoty zásob tovaru, ktorý predložila žalovaná ( posudok č. 35/06/53/2005 ), znalkyňa konštatovala, že súhrnná hodnota bola stanovená na sumu 27 650,53 eur. Na otázku vplyvu expiračnej doby na hodnotu tovaru znalkyňa odpovedala, že expiračná doba má priamy a významný vplyv na použiteľnosť tovaru predávaného v lekárňach, na podmienky jeho speňaženia a následne na všeobecnú hodnotu, t. j. cenu tovaru. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o právne posúdenie veci v odôvodnení napadnutého rozsudku ( ods. 35, 36 ) uviedol: „Vzhľadom na námietku premlčania žalobcom uplatňovaného nároku vznesenú žalovanou v odvolacom konaní, na ktorú súd zo zákona musí prihliadať, súd prvej inštancie v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.3.2017 č.k. 6Co 441/2015-1109, požadoval zo strany žalobcu presnú špecifikáciu tých záväzkov vzniknutých v súvislosti so združením M., ktoré žalobca uhradil sám, teda vo väčšom rozsahu než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu 1-ice. Podľa judikatúry ak splní niektorý zo solidárnych dlžníkov celý dlh sám, prípadne splní viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom vzťahu pripadá, vzniká tomuto dlžníkovi následný ( rozvrhový ) regres podľa §511 ods. 3 OZ, následný regres nevznikne, ak ho vylučuje vnútorný spoludlžnícky pomer a nevznikne ani vtedy, ak solidárny dlžník splnil dlh len v rozsahu, ktorý zodpovedal jeho podielu na celom plnení ( rozhodnutie NS ČR 28Cdo 2004/2013 ). Oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku súd mohol posúdiť len na základe presne špecifikovaných dôkazov procesného útoku, a to konkrétnych záväzkov vyplývajúcich z činnosti združenia zaplatených žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť výšku každého takéhoto záväzku a dátum, kedy bol záväzok zo strany žalovaného uhradený. V danom kontexte neobstojí argumentácia žalobcu, že všetky dôkazy sú obsahom súdneho spisu a vysporiadali sa s nimi znalci v rámci záverov znaleckých posudkov. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje procesné strany, v rámci procesného útoku a procesnej obrany predkladajúce súdu dôkazy, ktoré súd posúdi vo vzájomnej súvislosti a vyvodí právne závery, uvedené v rozhodnutí. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. V rozsudku z 15.5.2010 sp. zn. 21Cdo 3433/2008 Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne ) určený ustanovením §101 OZ, podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nie je pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala, napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na úrovni vedomia ( znalosti ) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu. Po pripustení zmeny žalobného petitu dňa 25.9.2013 predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia, ktoré mal žalobca pre prípad svojho úspechu v konaní konkretizovať tak, aby sa súd mohol zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobkyne, a to v súvislosti s dátumom zaplatenia toho - ktorého záväzku žalobcom a dátumom zmeny žalobného návrhu pri uplatňovaní trojročnej zákonnej premlčacej lehoty. Nakoľko žalobca sa odvolával len na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku, pričom záväzky zaplatené žalobcom vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu, nešpecifikoval, súd nemal inú možnosť ako žalovaný nárok zamietnuť. K samotnému posúdeniu súdu, či niektorý záväzok je premlčaný, nedošlo vinou žalobcu, ktorý jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v konkretizovaní záväzkov zaplatených zo strany žalobcu vo väčšom rozsahu ako jeho spoluvlastnícky podiel.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanej, ktorá mala v konaní úspech. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval všetky vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva dôvodnosť predmetného nároku. Predmetom konania je peňažný nárok z titulu vyporiadania združenia. Nie je preto podľa žalobcu opodstatnená požiadavka súdu prvej inštancie na konkretizovanie záväzkov. Názor súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena a nemožnosti posúdenia premlčania žalobca považuje za nesprávny nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise. 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Zánikom združenia založeného podľa § 829 a nasl. Obč. zák. nezaniká podielové spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam uvedeným v § 833 a v § 834 Obč. zák. Ak sa pri zániku združenia nedohodnú jeho účastníci na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ( podielové spoluvlastníctvo vznikne podľa ust. § 833 Obč. zák. k poskytnutým peniazom alebo k iným veciam určeným podľa druhu a podľa ust. § 834 Obč. zák. i k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti ), môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania na súde podľa ust. § 142 Obč. zák. Nie je v rozpore s ust. § 841, resp. s ust. § 142 Obč. zák., ak sa účastník združenia domáha zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva iba k niektorému majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti. Vlastnému vyporiadaniu však musí predchádzať zrušenie spoluvlastníctva účastníkov združenia dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, nemožno vyhovieť žalobe na zaplatenie žalovanej sumy z titulu vyporiadania. Nemá však zmysel argumentovať inštitútom podielového spoluvlastníctva pri vyporiadaní spoločných záväzkov združenia ( dlhy nemožno „vlastniť“ alebo „spoluvlastniť“); o tých platí, že člen združenia, ktorý v režime ust. § 835 ods. 2 Obč. zák. uhradil veriteľom združenia viac, než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, je oprávnený požadovať od ostatných členov združenia náhradu toho, čo za nich podľa ich podielov plnil v zmysle § 511 ods. 3 Obč. zák ( tzv. následný regres ). Zákonu neodporuje postup, v rámci ktorého sa účastník zaniknutého združenia domáha iba vyporiadania záväzkov združenia, ktoré podielové spoluvlastníctvo netvoria ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2005 sp. zn. 29 Odo 444/2005, resp. rozsudok tohto súdu z 18.12.2001 sp. zn. 29 Odo 93/2001 a rozsudok tohto súdu z 10.5.2007 sp. zn. 29 Odo 413/2005 ). 9. Občiansky zákonník v § 835 ods. 2 stanovuje solidárnu zodpovednosť účastníkov združenia založeného podľa § 829 a nasl. Obč. zák. za záväzky vzniknuté z činnosti združenia voči tretím osobám. Táto pasívna solidarita účastníka združenia pretrváva i po zániku združenia, ak ide o záväzky, ktoré vznikli za trvania združenia. Pasívna solidarita účastníkov združenia v zmysle § 511 ods. 1 Obč. zák. znamená, že veriteľ je oprávnený zvoliť si na zaplatenie celého dlhu vzniknutého z činnosti združenia ktoréhokoľvek z účastníkov združenia a ten nemôže oprávnene zaplatenie dlhu odmietnuť napr. preto, že dlh alebo jeho časť uhradí iný účastník združenia. V prípade solidárnej zodpovednosti účastníkov združenia nie je totiž voči tretím osobám rozhodný podiel konkrétneho účastníka na majetku získanom činnosťou združenia, resp. jeho spoluvlastnícky podiel na vnesených veciach. Námietky týkajúce sa spoločného základu záväzku ( napr. neplatnosť zmluvy, z ktorej záväzok vznikol ) môže uplatniť ktorýkoľvek zo spoludlžníkov; v prípade dôvodnosti takejto námietky zanikne záväzok s účinkami pre všetkých dlžníkov. Splatnosť záväzku jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa preto premlčuje zvlášť ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2007 sp. zn. 33 Odo 934/2005 ). 10. Vzhľadom na vyššie uvedené by predmetom podielového spoluvlastníctva strán ako účastníkov združenia mohli byť veci získané pri výkone spoločnej činnosti, prípadne spoločné pohľadávky. Spoločné záväzky združenia netvoria - ako je to uvedené vyššie - podielové spoluvlastníctvo strán. Zo znaleckého posudku č. 2/2011 vyplýva, že hodnota pohľadávok združenia sa rovná nule. V prípade zostatku peňazí v pokladni v čase zániku združenia by bolo možné uvažovať o tom, že tieto finančné prostriedky patria do podielového spoluvlastníctva iba za predpokladu, že by bolo bez pochybností preukázaná ich presná výška a tiež to, že práve tieto peniaze sa v nedotknutej podobe nachádzajú u žalobcu alebo u žalovanej. Ani jedna z týchto skutočností však v konaní preukázaná nebola. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadný rozpor, podľa ktorého v pokladni vedenej žalovanou mala byť suma 132.108 Sk, zatiaľ čo podľa peňažného denníka účtovný zostatok združenia predstavoval 712.902,05 Sk, pričom podľa znaleckého posudku rozdiel 580.794,05 Sk nebolo možné overiť, pretože predložené doklady nemali náležitosti účtovného dokladu. Okrem toho, z dokazovania vyplynulo, že zostatok na bankovom účte združenia sa rovná nule. 11. Žalobca sa svojou žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 19.12.2005 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej budú prikázané zásoby tovaru v hodnote 4.059.822 Sk, peňažné prostriedky v pokladni vo výške 220.513 Sk, stravné lístky v hodnote 26.670 Sk, hmotný investičný majetok a dlhodobý hmotný investičný majetok v hodnote 2.166.400 Sk a žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie podielov sumu 6.531.823,50 Sk. Žalobca na pojednávaní dňa 21.9.2011 ( č.l. 817 ) zmenil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 158.606,72 eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom na tomto pojednávaní uviedol, že „nespochybňuje, že v súčasnosti majetok združenia už nemusí existovať a ani nežiada, aby tento bol prikázaný do vlastníctva niektorého z účastníkov, ale žiada vyporiadať finančnú hodnotu tohto majetku.“ Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.9.2013 ( č.l. 902 ). Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že po zmene žaloby predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia. Po zmene petitu žaloby teda predmetom konania viac nebolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predpokladá predovšetkým petit znejúci na jeho zrušenie a vyporiadanie vo forme prikázania jednotlivých vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva bývalým podielovým spoluvlastníkom. Napokon žalobca to aj sám vyjadril v odvolaní, v ktorom okrem iného uviedol, že predmetom konania nebolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale peňažný nárok z titulu vyporiadania združenia M. vo výške 158.606,72 eur. Žiadne podielové spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré by bolo možné vyporiadať, neexistuje. Žalovaná uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k nárokom žalobcu. Nároky žalobcu zo spoločných záväzkov účastníkov združenia vyplývajúce z ust. § 511 ods. 3 Obč. zák. sa premlčujú v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej dobe plynúcej od momentu, keď žalobca ( prípadne žalovaná ) ten - ktorý záväzok vyplývajúci z činnosti združenia uhradil vo väčšom rozsahu, než zodpovedalo jeho podielu na dlhu. Treba vziať do úvahy, že v konaní bolo preukázané, že všetky záväzky združenia boli uhradené a preto ich nie je možné vyporiadať ani mimo podielového spoluvlastníctva ( záväzky združenia do podielového spoluvlastníctva nepatria - viď ods. 8 ). Záväzky združenia by totiž bolo možné vyporiadať iba za predpokladu, že by doposiaľ existovali. Ak žalobca v režime ust. § 835 ods. 2 Obč. zák. zaplatil veriteľom združenia viac, než zodpovedalo jeho podielu na dlhu, je oprávnený požadovať od žalovanej náhradu toho, čo za ňu plnil podľa jej podielu. Tento jeho nárok však nesúvisí s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzniknutého pri výkone spoločnej činnosti združenia. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že účastníkovi združenia nič nebráni, aby sa žalobou na súde domáhal vyporiadania záväzkov združenia, hoci tieto nepatria do podielového spoluvlastníctva, ale musí ísť o existujúce záväzky a nie o záväzky, ktoré boli v minulosti uhradené. 12. Na pojednávaní dňa 21.2.2018 ( č.l. 1144 ) zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na tom, čo bolo doteraz v konaní uvedené a že v konaní nebude predkladať žiadne dôkazy napriek vyššie spomenutému zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, pretože má za to, že všetky dôkazy sú súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na toto stanovisko žalobcu treba urobiť záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že by uhradil spoločné záväzky účastníkov združenia vyplývajúce z ust. § 511 ods. 3 Obč. zák., teda že by uhradil záväzky združenia vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedal jeho polovičnému spoluvlastníckemu podielu. Ako je to totiž uvedené vyššie, predmetom konania zostalo vyporiadanie vzájomných záväzkov sporových strán vyplývajúcich z činnosti združenia a keďže sporové strany majú postavenie solidárnych dlžníkov, žalobcovi vzhľadom na predmet konania zostal iba nárok na to, aby mu žalovaná uhradila to, čo zo záväzkov uhradil nad rámec svojho podielu ( § 511 ods. 3 Obč. zák. ). Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho žalobe nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že - ako je to uvedené vyššie - neexistujú žiadne pohľadávky a ani dlhy predmetného združenia M. ( všetky záväzky združenia boli uhradené a preto ich nemožno vyporiadavať ani mimo podielového spoluvlastníctva ). Existuje iba prípadný nárok žalobcu proti žalovanej vyplývajúci z ust. § 511 ods. 3 Obč. zák., ktorý však žalobca dôkazne nepreukázal. Žiadny nárok „z titulu vyporiadania združenia“, ako to tvrdil žalobca, tu neexistuje, keďže neexistujú žiadne pohľadávky a ani žiadne dlhy združenia. 13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).