Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/266/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224481 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513224481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, G. F., zastúpeného: STEINIGER | law firm, s.r.o., so sídlom Jasovská č. 17, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zastúpenému: E.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, L. L. Č.. X, L., 2/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XX, XXX XX L., zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vazovova č. 7/A, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. februára 2017, č.k. 43C/243/2013-156, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti závetu, ktorý mal byť spísaný poručiteľom MUDr. Z. H. dňa 26.10.2012 v prospech žalovaných, ako aj vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný 1/ domáhal určenia, že závet poručiteľa MUDr. Z. H. zo dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil H.C. L. je neplatný, alternatívne určenia, že závet zo dňa 26.10.2012, ktorým za dediča ustanovil Š. V. a mal. R. V. je platný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal zo zistenia, že na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp. zn. 1D 822/2012 vedie dedičské konanie po poručiteľovi MUDr. Z. H., nar. 10.12.1949, ktorý zomrel dňa 17.11.2012 ako slobodný a bezdetný so zanechaním závetov. Prvým závetom zo dňa 26.07.2007 ustanovil za svoju dedičku C. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dňa 02.09.2010 zomrela. Druhým závetom zo dňa 11.02.2012 ustanovil za dediča všetkého svojho majetku H. L., nar. XX.XX.XXXX. Tretím závetom zo dňa 26.10.2012; ktorý je predmetom tohto sporu; odkázal nehnuteľnosti vedené v k. ú. J. na LV č. XXXX R. V., nar. XX.XX.XXXX a ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu smrti vlastnil, Š. V., nar. XX.XX.XXXX. Stav a obsah závetov bol zistený dňa 08.02013 a 28.02.2013 a vyhlásený dňa 18.06.2013 notárkou JUDr. Irenou Bošanskou, poverenou Okresným súdom Bratislava V vykonaním úkonov súdneho komisára v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Keďže poručiteľ nezanechal potomkov, rodičov, súrodencov a zomrel ako slobodný, ako jediný dedič zo zákona v III. dedičskej skupine po poručiteľovi podľa ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádzala do úvahy osoba, ktorá tvrdila, že žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, a to E. Y., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 1D 822/2012-103, Dnot 96/2012 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 26.11.2013, bolo dedičské konanie prerušené a H. L. a E. Y. bolo uložené, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali žalobu o určenie, kto je dedičom po poručiteľovi s tým, že ak žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, bude súd ďalej pokračovať v konaní o dedičstve. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie o dedičskom práve, t.j. či dedí dedič zo závetu alebo zo zákona závisí od spornej skutočnosti, či je závet platný alebo neplatný, ktorú súd nebol oprávnený riešiť v dedičskom konaní, a preto s poukazom na ust. § 175k ods. 2 O.s.p. účinné v rozhodnom čase, odkázal súd toho, resp. tých z dedičov, ktorých dedičské právo sa javilo ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnili žalobou. Konštatoval, že žaloba žalobcu bola v danej doručená dňa 12.07.2013, t.j. pred vyhlásením uznesenia o prerušení dedičského konania, pričom v jej doplnení doručenom súdu dňa 21.10.2013 a ani neskôr v priebehu konania nebol žalobný petit upravený v súlade so súdom uloženou povinnosťou, keď žalobca sa v predmetnom konaní nedomáha určenia, že je dedičom po poručiteľovi, ale určenia neplatnosti právneho úkonu - závetu spísaného v prospech žalovaných 1/ a 2/. Poukázal na to, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podrobnosti ohľadom svojho ustanovenia za závetného dediča sa dozvedel od súdnej komisárky JUDr. Bošanskej. Nevedel napr. ani to, kde je poručiteľ pochovaný. Odkázala ho na JUDr. H., s ktorým hovoril telefonicky, a ktorý mu povedal, že je právnikom a zaobstarával všetky právne služby pre poručiteľa za jeho života, pričom sa sám vyjadril o neštandardnosti napadnutého závetu, čo sa týka spôsobu jeho uloženia u JUDr. F., ktorý bol zároveň svedkom závetu, pričom sa žiaden exemplár nenachádzal u poručiteľa. Za dôvod jeho pochybností označil aj skutočnosť, že neuviedol žiadne hnuteľné veci, účty, firmy, či vozidlá, iba rozpis nehnuteľností, ktorý si vie každý stiahnuť z katastrálneho portálu, pričom písal aj že je vlastníkom nešpecifikovaných nehnuteľností v zahraniční, o ktorých vie a mali byť zahrnuté do svojho majetku dodatkom k závetu, čo by však muselo predstavovať nový závet, ktorý by nahradil pôvodný. S poručiteľom sa spoznal na mineralogickej burze v kultúrnom stredisku na Vajnorskej, keďže sa zaujímal o alternatívne použitie minerálov. Nevedel uviesť presne kedy to bolo, ale určite pred rokom 2009, keďže sa v tom čase platilo ešte korunami. Ich vzťah označil za priateľský, keďže mali mnoho spoločných záujmov a názorov, ale aj dostatok odlišných na to, aby viedli zaujímavé debaty. Frekvencia ich stretnutí bola nepravidelná, keď bolo obdobie najmä počas bakalárskeho štúdia žalobcu na Ekonomickej Univerzite v rokoch 2010-2013, kedy sa s ním stretával možno aj 2x týždenne až po sporadické stretnutia v čase, kedy pôsobil v Británii. Stalo sa, že poručiteľa navštívil v byte na J., keď šiel za svojím obchodným partnerom, ktorý býval a mal sídlo firmy vo vedľajšom vchode. Okrem macochy poručiteľa nevidel u neho v byte nikoho. Na výzvu na opísanie bytu žalobca uviedol, že išlo o bežný 2- izbový panelákový byt, ktorého interiér vzhľadom na odstup času opísať nevedel, keď navyše tam nebol veľa krát, avšak od výťahu sa byt podľa neho nachádzal na ľavej strane. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi opísal, že byt poručiteľa sa nachádzal rovno oproti výťahu. V prvom rade poprel a označil za nepravdivé tvrdenia svedka H., že vôbec nechodil k poručiteľovi na chatu. To, že na chalupu pravidelne chodieval preukazoval predloženými fotografiami jeho dcéry a jej matky vyhotovenými na chalupe poručiteľa na Z. ulici a to aj spolu so psom poručiteľa, ako aj záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyhotovený záchrannou a dopravnou zdravotníckou službou Podunajské Biskupice dňa 21.06.2009 a prepúšťacou správou zo dňa 21.06.2009. MUDr. H. až do dedičského konania nepoznal. S poručiteľom sa v práci kontaktovali fakticky denne pokiaľ nebol chorý, alebo na liečení, pričom aj v tom čase udržiavali telefonický kontakt. Poznal aj jeho osobných priateľov a dá sa povedať, že sa medzi nich radil aj on. Keďže spolu chodievali aj napr. k pani H. na liečenie do Ostravy. Po jej smrti si našiel inú liečiteľku v Prahe, pani S., ktorej priezvisko si nepamätal. Vedel o testamente poručiteľa v prospech jeho matky, keď mu dokonca sám navrhol, aby bol tento vzájomný, keďže to bola jeho adoptívna matka. Veľmi dobre ju poznal, keďže poručiteľovi ako kardiakovi, ktorému opúchali nohy, pomáhal napr. pri vynášaní nákupov do bytu. Veľmi rýchlo sa zadýchal a nevládal nákupy vyniesť ani z auta. Celý čas žil s matkou na J. ulici, t.j. v byte, do ktorého chodil aj on, takže ani v tomto smere nebola pravdivá výpoveď svedka H., že by to bytu nikoho nepúšťal. Na poručiteľovej chate v podkroví býval synovec MUDr. Y. aj s jeho priateľkou. Chodil asi na Ekonomickú Univerzitu. Sám pomáhal pripraviť podkrovie na bývanie, keď pomáhal stolárovi pánovi L. vynášať nábytky, keďže sú tam prudké schody. S poručiteľom nemal žiadne pracovné, ani súkromné konflikty, čo vedia potvrdiť aj viacerí zamestnanci firmy. Na záhrade mal raz úraz pri oberaní višní, ktoré sa chystali s poručiteľom nakladať do rumu kúpeného v Rakúsku. Spadol tam vtedy zo stromu, pričom sám poručiteľ mu volal záchranku z Podunajských Biskupíc a na zázname o zhodnotení zdravotného stavu je jednoznačne uvedená adresa Z., kde došlo k tomuto úrazu. Pán P., ktorého svedok označil za automechanika bol v skutočnosti informatik a kamarát poručiteľa, ktorého spoznal, keď s poručiteľom chodili vybavovať do T-mobilu v Poluse. Neskôr pre poručiteľa vo firme spravoval PC na základe priateľskej výpomoci. K autu poručiteľa uviedol, že pokiaľ svedok tvrdil, že malo byť nepojazdné, je zarážajúce, že v rokoch 2014-2015 prešlo cez emisnú a technickú kontrolu. Poukázal na to, že svedok JUDr. E. H. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovaného 1/ a 29 rokov sa poznali s poručiteľom, s ktorým boli 28 rokov priatelia. Mal veľa známych, ale veľmi málo priateľov, pričom sám sa radil asi medzi 5 jeho najbližších ľudí. Poručiteľ s ním preberal všetky právne, ako aj neprávne veci, keď sa ho pýtal napr. čo treba urobiť v domovej správe. Právny servis mu robil na základe občianskej, resp. priateľskej výpomoci, keď si vzájomne pomáhali - svedok poručiteľovi v právnych veciach a poručiteľ svedkovi v zdravotných. Právne služby mu teda okrem možno jedného prípadu krátko po tom, čo sa spoznali, nefakturoval. Určite ale nevyužíval ani právny servis nikoho iného. Tvrdil, že žalobcu nepozná a v živote ho nevidel a nepočul o ňom ani sprostredkovane z rozhovorov s poručiteľom. Žalobca ho raz telefonicky kontaktoval, a to až po smrti poručiteľa, kedy chcel, aby mu ukázal kde je pochovaný. Ani vtedy sa ale nestretli a navigoval ho telefonicky. Vedel, že poručiteľ mal v úmysle spísať závet, keďže za ním prišiel už so spísanou a podpísanou listinou na posúdenie, či je v poriadku. Odporučil mu jedine nechať overiť jeho vlastný podpis ako poručiteľa. Nikoho z osôb podpísaných na závete nepoznal - ani dediča, ani svedkov, a ani sa poručiteľa na nich nepýtal. Nikto, kto ho poznal by sa to nepýtal, keďže mal svojskú povahu. Pred týmto závetom mu v podstate sám pomáhal so spísaním vzájomného závetu v prospech jeho nevlastnej matky, spísaného notárskou zápisnicou a uloženého v notárskom registri. Neskorší závet, ktorý spomínal, mu poručiteľ ukazoval asi 3-4 mesiace pred svojou smrťou. Pokiaľ navštívil poručiteľa v jeho spoločnosti O., s.r.o., stretával tam žalovaného 1/, pričom vtedy ešte nevedel, kto to je. Až po smrti poručiteľa s ním riešil nejaké žaloby proti spoločnosti, z ktorého dôvodu sa s ním osobne niekoľko krát stretol. Poručiteľ by ale žalovaného 1/ utopil v lyžičke vody, keď ich vzťahy sa vyhrotili po tom, čo poručiteľ prijal do ambulancie ďalšieho lekára, s ktorým sa striedali. Počas neprítomnosti poručiteľa rozhodoval žalovaný 1/ o veciach, o ktorých nemal a to poručiteľa hnevalo a chodil sa svedkovi na neho sťažovať, dokonca sa mu zveril aj s tým, že uvažuje o jeho prepustení. Vyhovovalo mu ale, že žalovaný ako bývalý poslanec mestského zastupiteľstva v F. Y. zastrešoval pre firmu všetky úradné záležitosti. Neskôr sa od poručiteľa dozvedel, že keď žalovanému 1/ povedal, že ak bude pokračovať v jeho dovtedajšom správaní, prepustí ho, žalovaný mu na to odpovedal, že ak by ho prepustil, tak do 2 mesiacov vie spoločnosť zničiť. Toto poručiteľ dosť prežíval, dokonca asi 5-6 mesiacov pred smrťou bol rozhodnutý, že obchodnú spoločnosť odpredá lekárke, s ktorou sa striedal. Chcel ale predať byt aj chatu a odísť do G., kde predtým pôsobil a to hlavne zo zdravotných dôvodov. Poručiteľ bol typ, ktorý sa nerozhodoval rýchlo. Vždy mu veľmi dlho trvalo, kým dospel k rozhodnutiu, pričom sa radil a overoval si veci u najbližších priateľov. Niekoľko týždňov pred smrťou ho oslovil s tým, že našiel nový neprejednaný majetok po jeho matke - pozemky na strednom alebo južnom Slovensku a žiadal ho o pomoc s prejednaním novoobjaveného dedičstva, čo už nestihli doriešiť. O smrti poručiteľa bola prvá upovedomená MUDr. Y. a z nemocnice jej odovzdali všetky jeho osobné veci. Pohreb nevybavovala sama, keď z telefónu zistila rodinu poručiteľa a následne ho vybavovala spoločne s jednou jeho príbuznou. MUDr. Y. je sestra blízkeho priateľa poručiteľa z G. a aj k nej mal poručiteľ veľmi blízky vzťah. Boli spoločne v partii, ktorá každé 2 týždne cestovala k liečiteľovi do Ostravy, takže spolu trávili veľa času. Po pohrebe poručiteľa mu MUDr. Y. doniesla všetky veci poručiteľa z nemocnice, keďže sa toho chcela zbaviť a nevedela čo s tým urobiť. Riešila aj otázku bývania jej synovca, ktorý so súhlasom poručiteľa býval v jeho chate. Neskôr sa aj z podnetu svedka odtiaľ vysťahoval a z chaty mu doniesli doklady poručiteľa, ktoré boli vo veľkej igelitovej taške Billa, pričom o jej prevzatí spolu s vecami z nemocnice spísal záznam o advokátskej úschove a doposiaľ sú tieto veci u neho. Iba jedny kľúče si z podnetu polície nechala notárka JUDr. L. potom, čo boli spolu na ohliadke bytu poručiteľa, kde sa hľadali aj kľúče od chaty, ktorú chcela notárka tiež skontrolovať. V tom čase už v chate synovec MUDr. Y. nebýval. Závet spísaný v prospech žalobcu našiel svedok sám v taške, ktorú mu priniesla MUDr. Y.. Hovorila mu, že z nej nevzala nič a detailne doklady neprezerala, keď si pozrela iba niečo kvôli smútočnej reči. Ako už uviedol, žiadnu z osôb na závete nepoznal. S poručiteľom sa stretávali takmer každý deň, keď zvyčajne chodieval na bicykli spolu so psom za svedkom do B.. Svedok chodieval občas do záhrady poručiteľa, kde robil pikniky a 1 alebo 2 krát bol u neho v byte na B., ale inak veľmi nikoho k sebe do bytu nepozýval. Tento byt aj neskôr predal a šiel bývať k matke. V priemere sa teda s poručiteľom stretávali každé 2 až 3 dni a to najčastejšie u svedka, ale trávili spolu pravidelne aj víkendy v Ostrave. Boli veľmi dobrí a blízki priatelia. K deťom nemal žiaden vzťah. Možno ako pre starého mládenca pre neho nič neznamenali, ale toleroval ich. Nikdy od poručiteľa nepočul o žalovanej 2/, pričom vyjadril pochybnosti, že by k nej mal bližší vzťah vzhľadom na to, aký mal vzťah k jej otcovi. Žalovaného 1/ na záhrade poručiteľa nikdy nevidel a rovnako pochyboval na základe toho, ako pred ním poručiteľ prezentoval svoj vzťah k nemu, že by ho vôbec niekedy k sebe pozval. Žalovaný 1/ sa ale zdržoval po smrti poručiteľa v spoločnosti O. a bol tam aj keď tam bol svedok s druhou správkyňou dedičstva, ktorá chcela vidieť počítač, kedy zistili, že zmizol aj počítač so záznamami firmy a tiež notebook, ktorý bol v ambulancii. Všetky kľúče od spoločnosti mal iba žalovaný 1/. Tvrdenie, že na pohrebe poručiteľa osoba jemu podobná oslovovala prítomných s cieľom zistiť prípadných dedičov, poprel. Podľa neho poručiteľ žiadne nehnuteľnosti v zahraničí nemal, lebo ak by tomu tak bolo, určite by o tom vedel. Závet, ktorý mu priniesla MUDr. Y. spolu s ostatnými dokladmi v taške niekoľko dní po pohrebe bol v obálke a bol na ňom prilepený lístok s telefónnym číslom. Čo sa týka auta poručiteľa, pol alebo trištvrte roka po jeho smrti ho prevzal ako správca dedičstva od pána, ktorý sa volal asi P. a predpokladal, že ide o automechanika, ktorý poručiteľovi auto doviezol z Nemecka a aj sa oň staral. Keď mu ho odovzdával spolu s kľúčmi upozornil ho, že je nepojazdné. JUDr. A. L., poverený súdny komisár v dedičskom konaní po poručiteľovi vo svojej výpovedi uviedla, že účastníkov konania pozná iba z dedičského konania, žiadneho z nich predtým nepoznala. Pri predbežnom vyšetrení dedičstva, v prvom rade kontaktuje osobu, ktorá vybavuje pohreb. V danom prípade to bola MUDr. Y.. Na jej predvolanie sa dostavila spoločne so splnomocneným zástupcom MUDr. H. a spolu jej predložili závet v prospech žalobcu. Na predbežnom zistení zisťuje okruh dedičov a či poručiteľ zanechal závet, príp. listinu o vydedení. Následne zariaďovala ďalšie veci súvisiace s prejednaním tohto dedičstva a s dožiadaním na príslušné inštitúcie. Až s istým časovým odstupom 2 až 3 mesiace ju kontaktoval JUDr. F. e-mailom, pričom sa dotazoval na prejednanie dedičstva, či už vec skončila a v prípade ak nie, či môže predložiť závet, ktorý má. Pochopila, že ho predloží iba v prípade, ak dedičské konanie ešte nie je skončené. Na jej otázku, že prečo sa ohlásil až tak neskoro uviedol, že nevedel, že poručiteľ zomrel. Neskôr sa prihlásila ďalšia osoba, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti. Nespomínala si už ale na detaily, keďže dedičský spis nemala k dispozícií, nakoľko prerušila konanie na účelom určenia platnosti, resp. neplatnosti predložených závetov. JUDr. F. neumožnila nahliadnuť do dedičského spisu, čo však bolo to v čase, kedy jej nepredložil splnomocnenie. JUDr. F. si myslel zjavne, že tým, že predložil závet je aj účastníkom konania. Do spisu mu neumožnila nahliadnuť bez splnomocnenia od závetného dediča, ktoré predložil až dodatočne, o čom musí byť záznam v dedičskom spise. Prvý závet v prospech žalobcu jej bol predložený v euroobale, pričom bol na ňom prilepený lístok, s týmto nemanipulovala a závet zostal tak, ako jej bol predložený. Žalobcu ako závetného dediča sa najskôr pokúsila kontaktovať písomne z adresy uvedenej v závete, avšak ukázalo sa, že sa na nej nezdržoval a žil v zahraničí, až následne ho kontaktovala telefonicky na číslo prilepené na závete. Nepamätala si, či ho hneď aj pri telefonickom kontakte upovedomila o tom, že je dedič, určite ho ale predvolala na notársky úrad. Keď ho predvolala, oboznámila ho s obsahom dedičského spisu, či mu umožnila aj nahliadnuť do spisu si nepamätala, pričom v tom čase ešte nebol ani zistený majetok. Na pojednávaní v rámci prejednania dedičstva s tvrdenými závetnými dedičmi z oboch závetov určite povedala, že existujú dva závety a prihlásila sa aj tretia osoba, štandardne sa na takýchto pojednávaniach účastníkov pýta, či rešpektujú vôľu poručiteľa a aby sa vyjadrili k zisteným skutočnostiam. Musela ich teda upovedomiť, že bol predložený aj druhý závet v prospech žalovaných. Účtovníka pána F. sa určite nepýtala, kto poručiteľa zastupoval. Kontaktovala ho kvôli tomu, že sa začali hlásiť zamestnanci a bolo potrebné zabezpečiť dedičstvo. Sám JUDr. Kašuba ju upozornil, že z účtu odchádzali finančné prostriedky, pričom označila za diskutabilné, odkiaľ mal tieto informácie. JUDr. Ľ. F., ktorý na začiatku konania vystupoval ako právny zástupca žalovaného 1/ vo svojej výpovedi v procesnom postavení svedka; keď okrem prvotných prednesov účastníkov konania nebol prítomný v pojednávacej miestnosti pri vykonávaní ostatných dôkazov; uviedol, že roky býva v Karlovej Vsi, poručiteľa poznal ako lekára, ktorému chodil na doporučenie do jeho zariadenia hlavne na rehabilitácie, pričom zariadenie aj ostatných lekárov ako aktívny rekreačný futbalista navštevoval hlavne v súvislosti so zraneniami a úrazmi. Mohol tam chodiť minimálne raz polročne, pričom nie vždy navštevoval poručiteľa, ktorého ale na doporučenie poznal 5-6, možno aj 10 rokov pred jeho smrťou. Čo sa týka žalovaného 1/, poznal ho zbežne ako poslanca v F. Y., nakoľko istý čas zastupoval Mestskú časť F. Y. právne a súčasne sa zúčastňoval zastupiteľstiev, takže žalovaného registroval, ale nevedel, či aj on jeho. Bližšie sa na neho nakontaktoval až vtedy, keď JUDr. L. doniesol závet, pričom ona tvrdila, že jej už závet poručiteľa bol predložený. O smrti poručiteľa sa dozvedel pri jednej z návštev polikliniky z odstupom 2-4 mesiace po jeho smrti, keď zozadu pri vchode do ordinácií na presklenej stene viselo parte. JUDr. L. kontaktoval mailom, pričom mu aj mailom odpovedala. Pýtal sa, či už je dedičské konania ukončené vzhľadom na časový odstup. S poručiteľom o závete hovorili viac krát, vedel, že už má nejaký závet spísaný, ale asi v prospech matky, čo už však bolo neaktuálne, keďže tá medzičasom zomrela. Na základe informácií poručiteľa pripravil u seba text závetu, pričom ho priniesol do poručiteľovej kancelárie na USB kľúči. Povedal vtedy poručiteľovi, že okrem neho pri tom musí byť ešte jeden svedok, na čo vošiel pán P., s ktorým sa poručiteľ zrejme poznal. Vypýtal si od neho občiansky preukaz, z ktorého v kancelárií poručiteľa v jeho počítači vypísal jeho údaje a závet tam myslím dva krát aj vytlačili. Prečítal ho a potom ho podpísali. Povedal, že závet musia mať svedkovia a pýtal sa aj poručiteľa, či chce mať jeden rovnopis, čo ale nechcel. Navrhoval mu ale, že mu neskôr môže doručiť kópiu. Závet nevypracoval v rámci právnych služieb, ale nemusel za to platiť nejaké rehabilitácie. S pánom P. sa okrem spísania závetu stretol až v rámci jeho predvolania na súd. Údaje, ktoré uviedol v závete mu poskytol poručiteľ, pričom on ich iba overoval, aby to bolo presné, pričom vo vzťahu k chybnému číslu LV pri nehnuteľnosti v L., ktoré neexistuje uviedol, že je to asi opisná chyba. Nehnuteľnosti v Rakúsku a Nemecku mali byť predmetom dodatočnej úpravy, sám nevedel, ako by ich mal overiť. Predpokladal, že pán P. sa v kancelárii poručiteľa zjavil asi v súvislosti s tým, že prišiel na rehabilitáciu. Žalovaného 1/ na klinike stretával, ale vopred ho neoboznámil s tým, že je dedič. V tejto súvislosti ho oslovil až potom, čo kontaktoval JUDr. L.. Čo sa týka tvrdenia, že notárke uviedol, kde svedka nájde, poprel, že ho od podpisu závetu až do konania súdu stretol no uviedol, že keď mu notárka povedala, že ho nevie nájsť povedal jej, že má zistiť zamestnávateľa cez Sociálnu poisťovňu, čo aj urobila. Tvrdil, že nevie, kde býva pán P.. Potvrdil, že isté relatívne krátke obdobie v rokoch 2007 až 2008 bol zamestnanec právneho oddelenia Mestskej časti F. Y., pre ktorú však od roku 2008 až doposiaľ pracuje externe ako advokát, pričom však je možné, že na internete ako zamestnanec figuruje aj doposiaľ. Okrem iných nehnuteľností vlastní aj pozemok s chatou v F. v G. Z., kam však nechodí, keďže túto nehnuteľnosť využívajú prevažne jeho dve dospelé deti, pričom uviedol, že nevie, že jeho susedom je pán P., keďže tam nechodí a pozná iba dvoch bezprostredne susediacich susedov. Nehnuteľnosť je situovaná v úzkych uličkách, ktoré nie sú evidované ako cesty a v ich určite pán P. nebýva. Nevedel uviesť, ako je nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností. Svedok H. P. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaného 1/, ktorého identifikoval iba vizuálne na pojednávaní, pozná z videnia z polikliniky z F. Y. kam chodieval po tom, čo kedysi dávno chodieval k nemu do práce pán H.š, keď niečo potreboval kúpiť do svojho auta. Pracuje ako predavač náhradných automobilových dielov. Potom chodieval pár krát za poručiteľom na jeho kliniku, keďže má problém s kolenami. Asi raz ho ošetroval žalovaný 1/. Teraz tam už nechodí, keďže deti športujú a majú svojho lekára, ktorého navštevuje aj on. Začal spomínať pána H., keďže mu ho pripomenulo meno Turan uvedené na predvolaní. Vie, že ten ho viac krát rehabilitoval a dostal sa k nemu cez pána H., keď sám nemohol. Bol asi jeho šéfom, pričom pripustil, že to môže byť žalovaný 1/. Raz, keď bol na klinike za pánom H. popýtať sa na koleno a nebol tam ani on, ani pán Turan, prišiel o nejaký čas opakovane a po zaklopaní vošiel do kancelárie, v ktorej sedel okrem pána H. aj pán, ktorý sedel v čase jeho výsluchu pred pojednávacou miestnosťou (JUDr. F.). Spisovali vtedy nejaké papiere asi závet, ktorý by mal mať aj doma a aj ho pred pojednávaním hľadal, ale nenašiel ho. Ten druhý pán to aj čítal. Potom mu niekto povedal, že pán H. zomrel. Nevie, či ho zo závetom oslovil pán H. alebo druhý pán. Predpokladá, že ten pán oslovil pána H., že potrebujú svedka a pán H. oslovil jeho. Vtedy vošiel, pozdravil, porozprával o kolene a ten pán sedel za stolom, asi tam niečo písal. Podpisoval to asi dva krát, aj ten papier, ktorý mal mať on. Toho pána, ktorý bol vtedy v kancelárií videl iba u pána H. a potom až na súde pred pojednávacou miestnosťou. S pánom H. sa poznali hrozne dlho - okolo 8 - 10 rokov. Na kliniku chodil keď mal čas, raz za dva či štyri mesiace. Častejšie chodil pán H. k nim do obchodu. Predajňu mali na Svätoplukovej ulici, kam chodieval pán H.. Papiere, ktoré podpisoval sa asi tlačili tam, keď ho oslovili, povedal, že rád pomôže. Asi sa pána H.a aj pýtal, z akého dôvodu podpisuje závet, ale nevedel uviesť, či mu odpovedal. Bola to jeho vec, nevedel ani uviesť, čo tam bolo popísané. Nepamätal si, že by sa dohodli, že v tej súvislosti sa ešte niečo bude podpisovať. Či sa s pánom H.m ešte po spísaní závetu ešte stretol nevedel vylúčiť, ale ani potvrdiť. Nevedel, čo mal s podpísaným závetom robiť on, dal si ho v robote do šuflíka, nebolo mu to treba, netýkalo sa ho to. Možno urobil chybu, že sa o to, kde ten papier je nestaral. Nebýva v mieste trvalého bydliska, ale v G. Z. v časti F.. Nestretol tam pána F., keďže sa tam veľmi nepohybuje. Svedkyňa MUDr. H. R. vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľa poznala veľmi dobre výlučne ako kolegu a spolupracovníka a veľmi dobrého človeka. Za celé roky ich spolupráce však nikdy neriešili jeho osobné veci a nemala absolútne žiadnu vedomosť o jeho majetku. Z tohto dôvodu ani nemohla v tejto súvislosti nič povedať, ani písomne potvrdiť. Poručiteľa zastupovala v jeho ambulancií ako lekárka a taktiež výlučne profesionálne pozná aj žalovaného 1/. Iba raz po smrti poručiteľa ohľadom problémov, ktoré sa následne vyskytli, mala telefonát z Rakúska od muža, ktorého meno si vzhľadom na odstup času nepamätala, ktorý ju žiadal, aby sa zachovala seriózne a nedávala žiadne prehlásenia o tom, čo poručiteľ mal, resp. čo komu zo svojho majetku sľuboval. Toto potvrdiť nemohla, keďže aj pred súdom vyhlásila na svoju česť, že o týchto veciach nič nevie. Telefonát trval dve až tri minúty. Týmto to považovala za ukončené. Ešte pred uvedeným telefónom ju žalovaný 1/ poprosil odkazom na lístočku, či by mu mohla dať potvrdenie o tom, že mu poručiteľ niečo zanechal, čo ale ona odignorovala, keďže o tom nič nevie, pričom viac krát ju žalovaný 1/ v tejto súvislosti neoslovil. Poručiteľ bol mimoriadne seriózny a dobrý človek s obrovskou empatiou, vždy ochotný pomôcť, a to aj bez požiadania, ktorý mal veľký vzťah aj k alternatívnym formám medicíny s súvislosti s čím investoval nemalé peniaze do vzdelávania. Bol tiež dôsledný a zodpovedný. Čo sa týka objednávania na rehabilitácie vo O., kvôli poisťovni muselo byť všetko zabezpečené. Za spoločnosť konal výlučne poručiteľ. Vždy vedela o svojich pacientoch, ale nemohla vedieť o iných, keďže som nevstupovala do terapie. Nepoznala ani JUDr. F. alebo pána P.. Vzťah poručiteľa k žalovanému 1/ vnímala ako čisto pracovný, hoci bližší, keď poručiteľ žalovaného bral ako niekoho, kto dával pozor na kolegov a zabezpečoval administratívu a koordináciu pre pacientov, ktorí išli cez neho ako cez vedúceho pracovníka. Vo O. sa viedla evidencia pracovnej doby. Nespomínala si, že by jej niekedy s inštrukciami volal poručiteľ, pokiaľ nebol na pracovisku, skôr mu príležitostne zavolala sama pokiaľ potrebovala niečo potvrdiť alebo skonzultovať. Po tom, čo poručiteľ ochorel tam už nepracovala. Vedela ale, že mu postupne zlyhávali životne dôležité orgány, počnúc srdcom cez obličky a celý cievny systém. Na žalovaného 1/ sa obrátila ak potrebovala napr. servítky alebo injekcie, inak vždy všetko riešila s poručiteľom. Nevedela vylúčiť ani potvrdiť, či po smrti poručiteľa dňa 11.12. bola v zariadení pri uzávierke firmy. Vedela len, že sa po jeho smrti stretli raz ako kolektív na priateľskej úrovni, potom sa to zatvorilo. Po tom, čo bola oboznámená s tvrdením žalobcu ohľadom obsahu telefonátu poprela, že by niečo také rozoberala, hoci na presný obsah rozhovoru si už nepamätala. Uviedla však s určitosťou, že nevie, že by ju niekto kontaktoval kvôli nejakým peniazom. Svedok A.. R. F. vo svojej výpovedi uviedol, že pre spoločnosť O. na základe zmluvy o výkone účtovníctva zabezpečoval mzdy a účtovnú agendu. Nebol teda jej zamestnancom. Žalobcu nepozná vôbec a žalovaného 1/ pozná ako dlhoročného zamestnanca uvedenej spoločnosti. Pred pojednávaním ho nekontaktovala žiadna z procesných strán. Pána H. poznal od roku 2003, kedy spísali zmluvu. Bol to múdry a rozhľadený človek a tiež dobrý odborník, k ľuďom mal zvláštny vzťah. Bol veľmi opatrný a vždy si overoval napr. aj každého perspektívneho zamestnanca. Pracoval na sebe a rozširoval si vzdelanie. Za roky spolupráce sa zblížili nie len pracovne, ale bavili sa aj o osobnejších veciach. Čo sa týka právnych záležitostí pre spoločnosť O., za tie roky mu prešli rukami účtovné doklady od právnikov asi 3x. Žiadneho z nich osobne nepoznal, pričom sa s ním poručiteľ nebavil o veciach, ktoré riešil s právnikmi a tieto sa nedali zistiť ani z účtovných dokladov. Po pohrebe sa v priestoroch spoločnosti konkrétne závet nehľadal. S pánom P., ktorý bol priateľom poručiteľa mali stretnutie so zamestnancami v pondelok po smrti poručiteľa, na ktorom sa malo dohodnúť, ako sa bude postupovať ďalej. Boli prítomní všetci zamestnanci a v ich prítomnosti zbežne prehľadali ordináciu poručiteľa, či sa tam nenachádzajú nejaké dôležité veci pre ďalší chod spoločnosti. Bol požiadaný o čestné vyhlásenie výlučne v súvislosti s jeho činnosťou - a to potvrdenie o trvaní pracovného vzťahu. Okrem takýchto potvrdení si vypýtal potvrdenie na obsah ktorého si už nespomína od neho aj žalovaný 1/ pričom mohlo ísť o niečo o tom, že v neprítomnosti poručiteľa vykonával jeho zástupcu. Po smrti poručiteľa spoločnosť prestala vykonávať odbornú činnosť, keďže prišla o odborne spôsobilú osobu. Na základe dohody ale do spoločnosti chodil žalovaný 1/ preberať poštu a boli tam tiež kvety, rybičky a iný majetok. Sám podal posledný výkaz na inštitúcie za mesiac október a takisto oznámil a odovzdal to čo bolo treba na žiadosti v súvislosti s potvrdeniami o zamestnaní a pod. Žalovaného 1/ pozná taktiež od roku 2003. Pokiaľ chodil do spoločnosti po doklady a nenachádzal sa tam poručiteľ, ak bolo treba niečo riešiť odkázal ho na žalovaného 1/. Nedá sa povedať, že by pomáhal viesť spoločnosť, ktorú viedol sám poručiteľ, ale ak bolo treba kvôli niečomu zástupcu v jeho neprítomnosti v súvislosti s bežnou činnosťou, riešil to žalovaný 1/, ktorý mohol preberal poštu. Účtovne poručiteľ pre nikoho "barter" nerobil. Pacienti sa v spoločnosti O. objednávali cez recepciu, kam prichádzali a dohadovali si termíny. Administratívna pracovníčka viedla evidenciu, údaje z ktorej sa potom zadávali do počítačového programu a po vykonaní procedúry prichádzal svedok do kontaktu až s vytlačenou faktúrou, na ktorej ale neboli konkretizovaní pacienti. Masáže sa vykonávali v spoločnosti za hotovosť mimo poisťovňu. Neboli evidované v programe, ale boli vystavované bločky o úhrade, ktoré mu boli následne odovzdávané. Sám za masáže v spoločnosti neplatil. Nevedel uviesť, či bol poručiteľ sám technicky zdatný, pričom na základe dokladov z autoservisu vedel, že si nechával auto servisovať. O nehnuteľnostiach sa s poručiteľom nebavili. V spoločnosti sa viedla evidencia zamestnancov, poručiteľ sa nezapisoval. Svedok nepoznal ani pána F. ani pána P.. Čo sa týka pracovného vzťahu poručiteľa so žalovaným 1/ a s jeho dcérou, k dieťaťu sa vyjadriť nevedel, avšak so žalovaným 1/ roky dobre vychádzal, čo usudzoval z toho, že poručiteľ bol veľmi opatrný a keď niečo s niekým riešil, resp. mu dôveroval, musel s ním dobre vychádzať. Poukázal na to, že svedok V. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, čo je predmetom tohto konania, keďže v tejto veci aj s manželkou vypovedal u notára. Ide o závet, ktorý sa spisoval u neho doma. Robil ho sám, lebo našiel vzor na internete. Poručiteľa pána Z. poznal iba okrajovo cez ich spoločného známeho a nosil mu čaje na psoriázu. V ten deň mu priniesol čaj a keď sa rozprávali, povedal mu, že by chcel tieto veci riešiť. Svedok mu navrhol, že to môžu spísať, keď určite nájdu vzor na internete, ktorý aj našiel. Žena bola doma a preto povedal, že hneď môže mať podpisy dvoch svedkov, zavolal ju a závet podpísali. On si ho potom odniesol k právnikovi. Robilo sa to s tým, že si to nechá overiť u svojho právnika. Poručiteľ spoznal cez kamaráta S., ktorého priezvisko nepozná. Prisadol si k nim v kaviarni a vtedy sa rozprávali a potom sa viac krát stretávali kvôli bylinkovým čajom, ktoré mu nosil buď domov alebo do mesta, kam svedok prišiel za poručiteľom. Závet spísal svedok u seba doma na stole v obývačke a keď sa spisoval, stál pri ňom poručiteľ. Pri spísaní bol iba on. Každý kto závet podpísal si ho prečítal. Spísali 2 alebo 3 exempláre závetu, ale všetky dal preč, keďže sa ho to netýka. Z videnia cez ženu poznal právneho zástupcu žalobcu, pričom nevedel uviesť, kedy sa zoznámili, ale určite až po spísaní závetu. Poručiteľa poznal asi 2-3 roky pred spísaním závetu. Nenavštevovali sa a ani spolu nechodili na dovolenky, buď mu priniesol čaje k nemu, alebo sa stretávali na káve a svedok poručiteľovi občas doniesol klobásky. Za čaje si poručiteľ peniaze nepýtal. Svedkyňa E. K. vo svojej výpovedi uviedla, že predmet sporu po doručení predvolania prebrali s manželom. Účastníkov konania nepoznala, ale predpokladala, že spor súvislí s pánom, ktorý bol u nich a spísal u nás závet, ktorý ona podpísala. Čo sa týka okolností bolo to dávno a nepamätala si už detaily. Tento pán prišiel s jej manželom na návštevu, ona vtedy bola v inej časti bytu, ktorý je rozľahlý. Nespomínala si, či ešte bola na materskej alebo už pracovala, ale prevažne pracuje z domu. Na to ju zavolal manžel, že pán, ktorý je u nich potrebuje, aby podpísala závet, ktorý už medzičasom spolu napísali. Na jeho obsah si nespomínala, ani na osoby, ktoré v ňom boli okrem nej a manžela uvedené. Poručiteľa videla možno 2 alebo 3 krát, kedy vždy prišiel s manželom k nim. Chodí k nim veľa ľudí. Manžel tohto pána veľa krát spomínal, keďže mu ako psoriatikovi pomohol nejakými bylinkami. Závet bol spísaný u nich doma, kde má vybavenú kanceláriu. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako prebiehalo spísanie závetu, keďže pritom nebola, iba bola dodatočne privolaná k jeho podpisu. Bolo to niekedy cez deň. Poprela, že by sa ohľadom testamentu s kýmkoľvek bavila a určite nie s JUDr. F., s ktorým prišla do kontaktu v súvislosti so súdnym pojednávaním kvôli dopravnej nehode. Právneho zástupcu žalobcu pozná prostredníctvom svojej kolegyne, keď im zabezpečuje celý právny servis. Zoznámili sa asi pred 2-3 rokmi, a to určite po spísaní závetu, keďže pre súčasného zamestnávateľa pracuje niečo cez dva roky. Z obsahu dedičského spisu po poručiteľovi MUDr. Z. H. zistil, že A.. R. F. čestným vyhlásením zo dňa 28.05.2013 potvrdil, že okrem MUDr. H. mu v súvislosti s vedením účtovníctva a spracovávaním mzdovej a personálnej agendy pre spoločnosť O., s.r.o. nikto iný nedával pokyny, a to nepriamo ani sprostredkovane. Počas neprítomnosti ho ako konateľa zastupoval vedúci fyzioterapeut p. Turan, na ktorého sa podľa pokynov p. H. vždy obracal a riešil s ním potrebné veci. Pri osobných rozhovoroch spomenul pán H. zo svojich blízkych jedine svoju matku, s ktorou býval do jej smrti v jeseni 2011. Z čestného vyhlásenia G. J., zamestnankyne spoločnosti O., s.r.o. vyplynulo, že MUDr. H. v čase svojej neprítomnosti poveril chodom firmy výlučne svojho vedúceho zamestnanca p. V. a podľa jej vedomia nežil vo svojom byte s nikým okrem jeho matky, po smrti ktorej žil sám. Z čestného vyhlásenia Ľ. K.F. vyplynulo, že sa s MUDr. H. poznala od r. 1992, kedy spolu pracovali u jedného zamestnávateľa a celé roky boli v telefonickom kontakte a to aj po zmene zamestnaní. Kontaktoval ju aj po smrti svojej matky ohľadom úradných záležitostí. Bol veľmi spoločenský, rád sa pohyboval medzi ľuďmi, pomáhal im. Nerád sa zdražoval vo svojom prázdnom byte v J., ktorý si postupne prerábal. Bol to veľmi osamelý človek, ktorý vyhľadával spoločnosť ľudí, ktorých poznal, rád cestoval, ale v konečnom dôsledku bol sám. R. Y., ktorý pracoval v spoločnosti O., s.r.o. ako masér v čestnom vyhlásení potvrdil, že Dr. H. bol skvelý človek, ktorého mal každý rád. Býval so svojou matkou, po smrti ktorej býval sám. Bol majiteľom rehabilitačného centra, ktoré prevádzkoval so Š.X. V., ktorý nebol iba jeho spolumajiteľ, ale aj kamarát. Z čestného vyhlásenia E. L. vyplynulo, že sa s Dr. H. zoznámil v r. 2000, odkedy sa stretávali niekoľko krát do roka za účelom opráv a montovaní vecí do práce, doma a na chalupe. Keď nebol v práci, zastupoval ho Š. V.. Na chalupe u neho pracoval aj dlhšie, teda do 22.00 hod. Bol to vyrovnaný človek, ktorý sa nikdy nikam neponáhľal, žil sám. Bc. J. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že riešil obchodné úkony medzi spoločnosťou NAY a.s., pre ktorú pracuje a O. s.r.o. s MUDr. Z. H. a v prípade jeho neprítomnosti s jeho zamestnancom Š. V.. Vychádzajúc z viacerých návštev v byte na J. ulici, kde mu inštaloval niekoľko spotrebičov v jeho domácnosti, žil tam sám. Vzhľadom na vek žalovanej 2/, ktorá mala v čase smrti poručiteľa 6 rokov, z ktorého dôvodu bola pochybná hodnovernosť jej výpovede ako svedka vzhľadom na intelektuálnu a psychickú spôsobilosť dieťaťa v tomto veku a prevahu magického myslenia, kedy je ťažko schopné rozlíšiť fantáziu od reality, aj za zohľadnenia názoru zástupkyne kolízneho opatrovníka, ktorá poukázala na to, že v tomto veku by si dieťa skutočne objektívne mohlo zapamätať iba silne emocionálne nabité zážitky a samé ťažko dokáže odlíšiť čo je pravda a čo nie, nevykonal jej výsluch, keď navyše by takýto dôkaz nemal ani zásadnú relevanciu pre rozhodnutie vo veci samej. Napokon poukázal na to, že obsahom preukazu splnomocnenca č. 468/2011 vydaným Slovenskou poštou dňa 23.08.2011 mal preukázané splnomocnenie na preberanie pošty pre žalovaného 1/, vrátane preberania zásielok do vlastných rúk bez obmedzenia jeho platnosti, na ktorom splnomocnení bol ako splnomocniteľ uvedený spoločnosť O., s.r.o. a mená a priezviská splnomocnencov MUDr. Z. H.Š. a Š. V., vrátane uvedenia čísiel občianskych preukazov. 2. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 476 ods. 1 a 2, § 476a, § 476b, § 476e, § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe, ani vzájomnej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že závet je jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle výlučne osobnej povahy (nepripúšťajúci zastúpenie), ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zriaďuje jediná fyzická osoba. Pre zriadenie závetu treba dohliadnuť na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a popri tom aj na náležitosti osobitne sa vzťahujúce na prejav vôle pre prípad smrti. Okrem náležitostí závetu vyplývajúcich z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný), ustanovenie § 476b Občianskeho zákonníka pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa (alografného závetu) vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho podpísali aj svedkovia. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní, aby o tom podali svedectvo. Závetcovo vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, musí byť výslovné a pri tomto vyhlásení musia byť súčasne obaja svedkovia. Pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah závetcovho vyhlásenia, nie obsah závetu. Nevyhnutnosť účasti svedkov pri vyhlásení poručiteľa slúži na to, aby v prípade neskorších pochybností o pôvodnosti závetu mohli dosvedčiť, k čomu v ich prítomnosti zo strany poručiteľa došlo. Nevyžaduje sa, aby boli oboznámení s obsahom závetu, musia však text závetu podpísať. Nie je nevyhnutné, aby za svojím menom uviedli, že sa podpisujú ako svedkovia. Z uvedeného je zrejmé, že i keď pre platnosť závetu, ako jednostranného prejavu vôle poručiteľa, zákon vyžaduje presne uvedené formálne náležitosti, nie je potrebné tieto rozširovať na také technicko-formálne požiadavky, ktoré by súčasne v prípade ich nedodržania spôsobovali neplatnosť závetu, ako je presné miesto podpisu, a mechanické, ako podrobne uvedené označenie osoby svedka (mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia a podobne), ktorý podpisuje závet. Nevyhnutnosťou je podpis svedkov, uvedených na jednej listine, ktorý dosvedčuje aj ich súčasnú prítomnosť pri vyhlásení vôle poručiteľa, a to i bez označenia, že sa jedná o svedkov. Potrebné je však uviesť, že pre prípad väčšej dôkaznej istoty, v prípadnom spochybnení platnosti závetu, sa odporúča, aby na listine boli tieto skutočnosti uvedené. Nie však s následkom neplatnosti závetu v prípade absencie takéhoto označenia. Okolnosti osvedčujúce platnosť závetu, t.j. nespochybňujúce výslovné vyhlásenie poslednej vôle poručiteľa, následne alebo súčasne uvedenej v písomnej forme, podpísanej poručiteľom a dvomi svedkami, budú v prípade spornosti o platnosť závetu, vždy predmetom dôkazného, t.j. skutkového stavu vo veci. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v posudzovanej veci dospel k záveru, že nakoľko v spore bolo preukázané, že predmetný závet bol spísaný v súlade s ustanoveniami § 476 ods. 1 a 2 OZ a § 476b OZ a pri jeho spísaný boli dodržané všetky zákonné náležitosti, pričom nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovedí svedkov tohto závetu napriek skutočnosti, že JUDr. Kašuba vystupoval na začiatku konania v postavení právneho zástupcu žalovaného 1/, keď výpovede oboch svedkov tohto závetu (JUDr. F. C. H. P.) vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom ich vyjadrenia potvrdzujúce prejavenie vôle poručiteľa obsiahnutej v uvedenom závete vzájomne korešpondovali, neboli navzájom protirečivé a nevybočovali z medzí elementárnej logiky. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktorý namietal, že predmetný závet, pravosť podpisu poručiteľa na ktorom však nenapadol, neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľa, konštatoval, že tieto tvrdenia sa nepreukázali a zostali výlučne v rovine špekulatívnych tvrdení, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by mal poručiteľ k žalovanému 1/ nepriateľský vzťah, čo vo svojej nepriamej výpovedi naznačil výlučne svedok JUDr. H., avšak naopak z výpovede svedka Ing. F. vyplynulo, že vzhľadom na povahu poručiteľa musel žalovanému 1/ dôverovať, nakoľko ho ustanovil za svojho zástupcu vo veciach týkajúcich sa bežnej prevádzky rehabilitačného zariadenia v jeho neprítomnosti, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne MUDr. R. a nepriamo to vyplýva aj z čestných vyhlásení, ktoré sú obsahom dedičského spisu. Podporne uvedenému záveru svedčí aj preukázaná skutočnosť, že poručiteľ splnomocnil žalovaného 1/ aj na preberanie pošty za spoločnosť, čo bolo potvrdené preukazom splnomocnenca vydaným Slovenskou poštou, a.s.. Výpovede svedkov Ing. F. a MUDr. R. považoval za absolútne hodnoverné s prihliadnutím na absenciu akéhokoľvek osobného vzťahu týchto svedkov k predmetu konania, keď žiadnym spôsobom nefigurovali ani medzi osobami akýmkoľvek spôsobom spojenými s okolnosťami spísania, či objavenia ktoréhokoľvek zo závetov. Napokon na vierohodnosť výpovede svedka JUDr. H. mala vplyv aj fotografiami predloženými žalovaným 1/ preukázaná skutočnosť, že poručiteľa navštevoval na jeho chate, dokonca spoločne s maloletou žalovanou 2/ a skutočne vychádzajúc zo záznamu rýchlej záchrannej služby tam utrpel aj úraz, čo jednoznačne potvrdzuje, že okrem pracovného vzťahu udržiavali aj bližší osobný vzťah. Chyba v písaní v označení jednej z nehnuteľností nemala vplyv na platnosť závetu ako celku. Zároveň poukázal na to, že vykonaným dokazovaním mal vierohodne preukázanú aj skutočnosť, že pred spísaním závetu dňa 26.10.2012 poručiteľ podpísal aj závet dňa 11.02.2012, ktorý však nemohol svojim obsahom obstáť popri neskoršie spísanom závete dňa 26.10.2012, hoci bol taktiež spísaný v súlade s citovanými ustanoveniami § 476 ods. 1 a 2 OZ a § 476b OZ a pri jeho spísaný boli taktiež dodržané všetky zákonné náležitosti, čo mal preukázané výsluchom svedkov prítomných pri spísaní tohto závetu, ktorí v zhode potvrdili okolnosti jeho spísania a prejavenie vôle poručiteľa tak ako bol vyhotovený a predložený súdnemu komisárovi, pričom chyba v písaní v dátume narodenia svedka nemala rovnako vplyv na platnosť závetu ako takého. Vzhľadom na zákonnú úpravu vyplývajúcu v ust. § 480 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa bez ďalšieho ex lege zrušuje neskorším platným závetom závet skorší, považoval za nedôvodnú vzájomnú žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 11.02.2012, keď okrem jej neopodstatnenosti bola táto podaná aj bez naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Záverom uviedol, že za nadbytočné považoval vyjadrovať sa ku všetkým špekulatívnym tvrdeniam oboch procesných strán, ktorými sa snažili vzájomne spochybniť autenticitu predložených závetov, keď napr. JUDr. F. bez predloženia plnej moci od závetného dediča skutočne nebol oprávnený nahliadať do dedičského spisu napriek predloženiu závetu, pričom ostatné vykonštruované argumenty o vzájomnom prepojení zástupcov a svedkov závetov boli bez relevancie k posúdeniu podstatných náležitostí závetov a ich platnosti, ktorú súd skúmal predovšetkým po formálnej stránke ich súladu s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dodal, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Svoje rozhodnutie tak založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania procesnými stranami. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko ani jedna zo strán nemala úspech vo vzťahu k podanej žalobe, resp. vzájomnej žalobe, žiadnej z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku podal; do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je predčasné, nakoľko pre náležité ustálenie skutkového stavu veci bolo nevyhnutné vykonať výsluch svedkov JUDr. F., H. P. a súčasne aj žalovaného 1/ na jednom pojednávaní. V súvislosti s ustálením skutkového stavu veci prvoinštančnému súdu vytkol, že nemal možnosť klásť otázky a vypočuť žalovaného 1/, čím mu nezabezpečil možnosť v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a teda nerešpektoval zásady vyplývajúce z čl. 6 C.s.p., a to napriek tomu, že na pojednávaní dňa 10.06.2016 do zápisnice konštatoval, že z hľadiska hodnotenia dôkazov považuje za potrebné vypočuť svedkov JUDr. F. a P. ako aj žalovaného 1/ na jednom pojednávaní, avšak takýto výsluch nevykonal. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v rámci výpovede svedkov došlo k viacerým rozporným tvrdeniam, keď napr. pri výpovedi pána JUDr. F., ktorý v bode II 5. vzájomnej žaloby, ako aj na pojednávaní konanom dňa 27.04.2015 tvrdil, že on ani žalovaný 1/ nikdy neboli zamestnancami miestneho úradu L. - F. Y., hoci na pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 uviedol, že isté relatívne krátke obdobie v rokoch 2007 až 2008 bol zamestnanec právneho oddelenia MČ F. Y.. Od roku 2008 až doposiaľ pre MČ pracuje externe ako advokát. Informácie z internetu pritom potvrdzujú, že žalovaný 1/ bol poslancom zastupiteľstva vo volebnom období 2010-2014 a JUDr. F. bol období vedúcim referátu právneho oddelenia, členom bytovej komisie a iné na Miestnom úrade F. Y., obaja v rovnakom čase (dôkazy súčasťou spisu). Ostané rozporné tvrdenia chcel preukázať relevantnými dôkazmi, pri vypočutí svedkov JUDr. F., H. P. a žalovaného 1/ na jednom pojednávaní, čo mu však nebolo umožnené. Ďalej zdôraznil, že napadnutý závet je listinou súkromnej povahy a na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné bremeno spočíva na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny postačuje "formálne" popretie jej správnosti, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 1/ však doteraz skutočnosti, ktoré tvrdil, nepreukázal. Nesúhlasil s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovedí svedkov závetu JUDr. F. a H. P., ale súčasne spochybnil vierohodnosť výpovede svedka JUDr. H., keď sa tak stalo iba na základe nepriamych dôkazov, pričom rovnako môže byť spochybnená aj vierohodnosť výpovede svedkov JUDr. F. a H. P., ktorí sú dlhoročnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností a teda existuje predpoklad, že sa poznajú a stretávajú, aj keď túto skutočnosť popreli. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal; do výroku, ktorým prvoinštančný súd zamietol vzájomnú žalobu; odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania, alternatívne ho zmeniť a vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zdôraznil, že z hľadiska naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení preukázal všetky zákonom stanovené predpoklady pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe, nakoľko v dôsledku zamietnutia podanej žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 26.10.2012 nedošlo k odstráneniu právnej neistoty strán sporu a vytvoreniu pevného právneho základu pre ich vzťahy, pričom uvedené možno dosiahnuť iba vyhovením vzájomnej žalobe, ktorou by súd určil neplatnosť závetu zo dňa 11.02.2012. 5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že námietka žalobcu, že mu počas celého konania nebolo umožnené klásť otázky a vypočuť ho, a to aj napriek tomu, že súd mal na pojednávaní dňa 10.06.2016 do zápisnice konštatovať, že považuje za potrebné na jednom pojednávaní vypočuť JUDr. F., p. P. a jeho osobu, nie je opodstatnená. S výnimkou dvoch ústnych pojednávaní sa totiž žalobca pojednávaní osobne nezúčastňoval, a ak by bol prítomný, mohol klásť otázky svedkom ako aj jeho osobe. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2016, na ktorom sa zúčastnili JUDr. F., p. P. ako aj on mal právny zástupca žalobcu možnosť klásť otázky tak vypočúvaným svedkom ako aj jemu, pričom pokiaľ túto možnosť nevyužil a nemal žiadne ďalšie otázky, neboli porušené zásady vyplývajúce z čl. 6 C.s.p., ako sa mylne domnieva. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené poukázať na rozporné tvrdenie vo výpovedi JUDr. F., uviedol, že JUDr. F. pravdivo vypovedal, keď uviedol, že nikdy nebol zamestnancom miestneho úradu ako aj pravdou je, že bol krátke obdobie (niekoľko mesiacov) zamestnancom mestskej časti. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedeckých výpovedí svedkov JUDr. H., JUDr. F. a p. P., zdôraznil, že listinnými dôkazmi sa preukázalo, že svedkovia JUDr. F. a p. P. nie sú vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti, ba dokonca záhrady nemajú ani na jednej ulici ale iba v rovnakom katastrálnom území. Námietky žalobcu v odvolaní tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu zamietol po tom, ako vykonal všetky dôkazy navrhované zo strany žalobcu. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaných odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, avšak ani odvolanie žalovaného 1/ nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. 7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že závet, spísaný poručiteľom MUDr. Z. H. dňa 26.10.2012, v prospech žalovaných, ako aj vzájomnej žalobu, ktorou sa žalovaní domáhali určenia, že závet poručiteľa MUDr. Z. H. zo dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil H. L. je neplatný, alternatívne určenia, že závet zo dňa 26.10.2012, ktorým za dediča ustanovil Š. V. a H.. R. V. je platný. 8. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe ani vzájomnej žalobe, keď závet zo dňa 26.10.2012 spĺňa všetky náležitosti, ktoré právny poriadok pre ne vyžaduje. Na dokazovaním dostatočne a správne ustálený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 476, § 476b OZ), a svoje dôvody, pre ktoré žalobu i vzájomnú žalobu zamietol aj náležite vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolaní žalobcu ani žalovaného 1/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových ani právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podaných odvolaniach, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v preskúmavanej veci pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti závetu sústredil predovšetkým na splnenie zákonom stanovených predpokladov platnosti závetu (§ 476b Občianskeho zákonníka) spísaného poručiteľom MUDr. Z. H., pričom správny je aj jeho; pre posúdenie dôvodnosti žaloby kľúčový; záver, že nakoľko spísanie, resp. vlastnoručný podpis poručiteľa na predmetnom závete obsahujúcom poslednú vôľu poručiteľa, no tiež prítomnosť na ňom podpísaných svedkov, boli potvrdené vykonaným dokazovaním, ide o závet platný, ktorý nahrádza všetky ostatné skôr spísané závety; z ktorého dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalovaný 1/ domáha vzájomnou žalobou. 10. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhované stranami na preukázanie ich tvrdení, pričom vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre účely posúdenia hodnovernosti jednotlivých dôkazov (najmä výpovedí svedkov a sporových strán) vrátane ich významu pre rozhodnutie v spore náležite prihliadol aj na všetky relevantné skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov spĺňa všetky kritériá správneho hodnotenia dôkazov vyplývajúce z citovaného ustanovenia, keď ho treba považovať za súladné s obsahom vykonaných dôkazov, a tiež s tým, čo v priebehu konania vyšlo najavo, pričom zároveň vychádza zo správneho logického vyhodnotenia jednotlivých čiastkových okolností veci (ich nadväznosti, vzájomného prepojenia, súladu, či rozporu a významu v konaní) ktoré tvoria základ pre jeho správne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie v danom spore. Prvoinštančný súd teda skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil správne a z jeho skutkových zistení v súlade s ust. § 383 C.s.p. vychádzal aj odvolací súd. 11. Neopodstatnené sú námietky žalobcu v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, keď je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je potrebné doplniť o skutočnosti, ktoré vyplynú z doplnenia dokazovania výsluchom svedkov JUDr. F., H. P. a žalovaného 1/ na jednom pojednávaní, pričom nakoľko nemal možnosť klásť žalovanému 1/ otázky, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Z obsahu spisu (zápisníc o pojednávaniach) totiž jednoznačne vyplýva, že žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bol poskytnutý dostatočný priestor, aby vypočutým svedkom a žalovanému 1/ pri ich výsluchoch kládli otázky, pričom skutočnosť, že tento priestor nevyužili podľa svojich predstáv nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vykonané dokazovanie, vrátane hodnovernosti jednotlivých výpovedí, vyhodnotil súd prvej inštancie správne a na ich základe dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal pri právnom posúdení dôvodnosti podanej žaloby, a preto nemožno napadnutý rozsudok považovať za vydaný predčasne. Naviac však odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcom namietané okolnosti, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú hodnovernosť výpovedí svedkov JUDr. F., H. P., ako aj výpoveď žalovaného 1/, nie sú; za stavu, keď podpisy na závete neboli sporné; spôsobilé spochybniť fakt, že závet bol vyhotovený v súlade s ust. § 476b Občianskeho zákonníka, vrátane skutočnosti, že svedkovia daný závet poručiteľa zo dňa 26.10.2012 vlastnoručne podpísali. Odvolacie námietky žalobcu, ktorý prvoinštančnému súdu vytkol iba vyššie uvedené nedostatky, preto nemôžu obstáť a napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov žalobcu vecne správny. 12. Napokon, nedôvodná je i argumentácia žalovaného 1/, ktorý vo svojom odvolaní namieta, že v konaní preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhal vzájomnou žalobou. Za stavu, keď závet zo dňa 26.10.2012 treba považovať za platný, totiž určenie neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil Miloša Birčáka, ani pozitívne určenie, že závet zo dňa 26.10.2012 je platný, nemá žiadne opodstatnenie, keď; ako správne konštatoval i súd prvej inštancie; platný závet zo dňa 26.10.2012, nahradil všetky ostatné skôr spísané závety. Napadnutý rozsudok naviac zakladá ohľadne posúdenia otázky platnosti tohto záveru prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu k platnosti závetu, ktorú nie je nevyhnutné vysloviť priamo vo výroku rozsudku. Pre účely ustálenia okruhu dedičov a dedenia po poručiteľovi plne postačuje meritórne posúdenie otázky platnosti predmetného závetu napadnutým rozsudkom, z ktorého celkom jednoznačne (a záväzne) pre dotknuté subjekty, vrátane súdu v dedičskom konaní, vyplýva, že závet je platný, a za tohto stavu na určení, ktorého sa žalovaný 1/ domáha podanou vzájomnou žalobou, na podanie ktorej nebol odkázaný ani v prebiehajúcom dedičskom konaní, nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p., resp. pôvodne § 80 písm. c) O.s.p. 13. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky platnosti závetu poručiteľa zo dňa 26.10.2012, ako aj opodstatnenosti podanej vzájomnej žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom ani vo svojom odvolaní žalobca ani žalovaný 1/ neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie uvedených otázok odvolacím súdom, keď v rámci predmetného sporu sa prvoinštančný súd vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a po náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p., a nakoľko žalobca ani žalovaný 1/ neboli v odvolacom konaní úspešní, žiadnemu z nich právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).