KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 7. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/60/2017 z 9. 7. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2018, sp. zn. 2CoZm/60/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1514202720.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202720
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514202720.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň
JUDr. Ľubici Krišikovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast.: JUDr. Jozefom Boledovičom,
advokátom, 900 41 Rovinka 578, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54
Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní o zaplatenie 866,37 Eur s príslušenstvom a odmenou 2,89 Eur zo
zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/368/2014-148
zo dňa 22.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/368/2014-148 zo dňa
22.08.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,04 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm/48/2014-19
zo dňa 19.05.2014 v platnosti. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 143,42 Eur.

2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2014, žalobca žiadal, aby bol
žalovaný zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu zmenkovú sumu 866,37 Eur s úrokom
6% ročne z nej od 02.08.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,89 Eur a náhradu trov konania vo
výške 142,78 Eur. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný úver
J. J., ktorý dlžník riadne a včas nesplácal. Následne žalovaný svoju pohľadávku postúpil spoločnosti
LICITOR factoring s.r.o., tá ju následne dňa 18.12.2008 postúpila žalobcovi. Spolu s postúpením
pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného. Na základe
dohody o vyplňovacom práve k zmenke, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke
chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie majiteľ blankozmenky
využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň, ktorý právo vykonal. Žalobca
zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu
o nezaplatení. Žalovaný nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky a ako indosant je jedným
zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, preto proti nemu žalobca uplatňuje postih.

3. Súd z prvopisu zmenky zistil, že J. J. v Lučenci dňa 29.09.2005 sa zaviazala zaplatiť bez protestu na
rad žalovaného v Lučenci, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Lučenec, dňa 01.08.2013, zmenkovú
sumu 866,37 Eur.



4. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané dva indosamenty, prvý z 02.03.2007 na rad
LICITOR factoring, s.r.o., druhý z 18.12.2008 na rad žalobcu.

5. Súd poukázal na prvú vetu čl. I § 16 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona a čl. I. § 47 ods. 1, ods. 2.

6. Žalobca predložením prvopisu zmenky, ktorá bola rubopisom prevedená na jeho rad, preukázal, že je
riadnym majiteľom zmenky. Preto má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané.

7. Žalovaný zmenku indosoval, a zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil príslušnou doložkou,
ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal. Výber dlžníka, od ktorého plnenie bude žiadať, ponecháva
zmenkový zákon čl. I. § 47 ods. 2 len na vôľu majiteľa zmenky.

8. V zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ je povinný dať správu o odopretom zaplatení
svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z
listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu listom zo dňa 02.08.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom
zaplatení zmenky, upovedomenie mu bolo doručené dňa 06.08.2013.

9. Vzhľadom na to, že žalobca predložil v prvopise zmenku, ktorá má všetky náležitosti predpísané
v ustanovení čl. I. § 1, 3 zmenkového zákona a o pravosti, ktorej niet dôvodu pochybovať a ďalšie
listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 OSP návrhu vyhovel
a zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm/48/2014-19 zo dňa 19.05.2014 žalovaného zaviazal na
zaplatenie.

10. Žalovaný namietol neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Zmenku vystavil dlžník
na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto
neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 02.03.2007
spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod
zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný
záväzok voči žalobcovi, ani jeho predchodcom. V čl. VII. bod 1 zmluvy sa s postupníkom dohodol,
že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t.j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov
a v čl. VII ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne
nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mal zato, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky
vedome na jeho škodu, nakoľko mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé
z najmä z bodu 5.6 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca uzavrel so
spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných
pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením,
ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán
súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči
dlžníkom alebo voči osobám, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla
zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu žalobcu zmenky
indosoval, je preto jednoznačné, že žalobca vedel, že on za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá
a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky
boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je
jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných
zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len
26% hodnoty. Žalobca zmenky nadobudol bez toho, aby si uvedomil, že spôsobí škodu vo výške 74%
hodnoty postúpenej pohľadávky. Hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej
pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca od neho získať plnenie,
na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca žalobcu.

11. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka.
Žalovaný namietol neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke
nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Ďalej namietol, že zmenka ho
nezaväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol



žalobca využiť len voči vystaviteľovi. Žalovaný by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine
bol v čase, kedy sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny
úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými
právami a povinnosťami zaviazaní.

12. Žalovaný len všeobecne poukázal nato, že žalobca mohol vykonať právo na vyplnenie blankozmenky
už v čase postúpenia pohľadávky a teda 3-ročná premlčacia doba už uplynula a žalobca zmenku
vyplnil až po jej uplynutí. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo
nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako
nepremlčateľné.

13. Ďalej žalovaný namietol výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil,
že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s
dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný mal zato, že nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú
výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca
a v konaní sa jej zaplatenia domáha.

14. Nakoniec žalovaný namietol zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie, pretože žalobca
nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty
žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.

15. Žalobca uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné. Zmenka
bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo
indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo
sa realizovalo voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Existencia kauzy medzi majiteľom a priamym
dlžníkom nemá vplyv na zmenkový záväzok preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho
dlžníka. Žalovaný garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym
zmenkovým dlžníkom.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase rozhodovania o námietkach bolo s účinnosťou od 23.12.2015
zák. č. 438/2015 Z.z. ust. § 175 OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol žalovanému
doručený do dňa účinnosti uvedeného zákona a preto postupoval podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP
podľa doterajších predpisov.

17. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom účastníkov
súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej pod č.k.
1CbZm/39/2014 a výsluchu svedka H.. R. W., ktorý je štatutárnym zástupcom LICITOR factoring, s.r.o.
a konateľa Z.. J. N..

18. Žalovaný tiež navrhol vypočuť ako svedka vystaviteľa zmenky a však nakoľko skutočnosti, ktoré
mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako
nadbytočné nevykonal.

19. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu,
neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca. Žalovaný
namietol, že oprávnenie nemal a preto v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný
len podľa pôvodného textu. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym účastníkom
dohody o vyplňovacom práve, a aj keď oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať
s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom
blankozmenky dojednal. Žalovaný vedel, že zmenka je neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka,
vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto počítať
s tým, že majiteľ doplní chýbajúce údaje.

20. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, zákon nepredpisuje.
Rovnako žiadny predpis neurčuje s akou presnosťou má byť blankozmenka v dohode o jej vyplnení
identifikovaná. Nie je preto nevyhnutné vždy podpísať všetky údaje, ktoré listina obsahuje, ak
nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej listine majú byť chýbajúce údaje vyplnené.



21. Zmenkový dlžník vystavil zmenku v prospech zmenkového veriteľa, ktoré neobsahuje údaj
o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Napriek tomu, že účastníci dohody neidentifikovali
blankozmenku údajmi o dátume a mieste vystavenia, platobným miestom a domicilom, ktoré nepodliehali
vyplňovaciemu právu, nie je možné považovať popis blankozmenky za neurčitý. Treba podľa súdu
prihliadnuť nato kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou
zabezpečený. Súd mal zato, že žalovaný dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom
používal opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný bol preto záver, že
dohodu on koncipoval a v tom čase považoval identifikáciu blankozmenky v dohode za dostatočne určitú.

22. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej
prostredníctvom nemal byť spotrebiteľský úver platený. Išlo o zmenku zabezpečovaciu a vzhľadom na to,
že bola vystavená 29.09.2005, kedy ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné zmenkový prejav považovať za neplatný
ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.

23. Súd poukázal na § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka.

24. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 3CbZm/368/2014-148 zo dňa 22.08.2016 ponechal zmenkový
platobný rozkaz č.k. 5Zm/48/2014-19 zo dňa 19.05.2014 v platnosti a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Žalovaný považuje za nesprávny právny
názor súdu, ktorý vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné. Na základe vykonaných
dôkazov dospel podľa žalovaného súd k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vedomého konania
žalobcu na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky. Rozsudok vo veci posúdenia kauzálnej námietky súd
podľa žalovaného odôvodnil nedostatočne.

26. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil
vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Z tohto dôvodu má
žalovaný zato, že kauzálne námietky sú prípustné. Žalovaný namieta, že zmenka uplatnená žalobcom
voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, pričom žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči žalobcovi
právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného,
hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa žalovaného preukázané v Zmluve o postúpení
pohľadávok žalovaného so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. zo dňa 02.03.2007, pričom súčasne
s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal žalobca úplnú
vedomosť.

27. Žalovaný uviedol, že z rozhodovacej praxe NS SR tiež vyplýva skutočnosť, že majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Je preto
prirodzené, že z indosamentu samotného ,,vedomé konanie na škodu dlžníka" nebude zrejmé a rovnako
je samozrejmé, že tak indosant (LICTOR factoring, s.r.o.) ako aj indosatár (žalobca) pokiaľ majú jasný
cieľ byť úspešní v súdnych konaniach vedených proti žalovanému, tak uvedenú zásadnú skutočnosť
nepriznajú. Súd preto podľa žalovaného postupoval nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o
vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky či už v listinných dôkazov alebo
vo výpovedi konateľa žalobcu Z.. N. či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. H.. W..

28. Žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR č.k. 29Cdo/799/2011 zo dňa 29. apríla 2013.

29. Súd podľa žalovaného neposúdil dodatočne vierohodnosť výpovede konateľa žalobcu Z.. N.
či konateľa LICITOR factoring, s.r.o. H.. W.. Má zato, že výpoveď svedka H.. W. v konaní č.k.
1CbZm/39/2014 preukázala, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek, sa dopustil vedomého konania na
škodu dlžníka. H.. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že skôr ako žalobca od spoločnosti LICITOR factoring,
s.r.o. nadobudol zmenky a pohľadávky, štandardným spôsobom si preveril celú reťaz postúpenia
úverových pohľadávok spätne až k žalovanému ako pôvodnému veriteľovi. Svedok H.. W. viacnásobne
potvrdil, že žalobca v tejto súvislosti oboznámený aj so Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou
medzi žalovaným a spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., v ktorej žalovaný jednoznačne vylúčil
akúkoľvek svoju zodpovednosť za vymožiteľnosť úverových pohľadávok. Táto skutočnosť vyplýva
aj zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca nadobudol úverové pohľadávky od LICITOR



factoring s.r.o. a v ktorej v čl. 5.6 žalobca potvrdil, že sa so stavom a pôvodom pohľadávok ako aj ich
zabezpečením oboznámil. Zmluva o postúpení zo dňa 18.12.2008 bola uzatvorená v rovnaký deň ako
žalobca nadobudol indosamentom aj zmenu, t.j. zo zmluvy možno správne vyvodiť aj všetky okolnosti,
za ktorých žalobca nadobudol zmenku.

30. Žalovaný má za to, že žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, vedel, že ním
nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za
vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške
by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím
zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu nechal na seba
blankozmenky previesť a následne ich vyplnil.

31. Žalobca rovnako ako LICITOR factoring, s.r.o. má v predmete podnikania faktoring a forfaiting,
podľa svojej webovej stránky sa špecializuje na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu
podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti
pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek a aj preto žalovaný predpokladá, že o kauzálnych okolnostiach
namietaných žalovaným žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel.

32. Žalovaný ďalej uviedol, že v praxi sú časté účelové viacnásobné indosamenty zmeniek, ktoré robia
len preto, aby sa čo najviac oslabili kauzálne námietky zmenečne zaviazaných osôb. Práve proti takýmto
praktikám však § 17 ZZŠ poskytuje ochranu dlžníka. Ostatne aj zo Zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorou žalobca nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi je evidentné, že žalobca
má sám pochybnosti o svojom nároku z tejto zmenky, čo vyplýva tiež z čl. 4.2. Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi žalobcom a LICITOR factoring s.r.o. Žalobca si je podľa žalovaného v kontexte
kauzálnych námietok žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť,
pričom tieto obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. Uvedené zmluvné
dojednanie súčasne vyvracia vierohodnosť odpovede svedka H.. W. na otázku právnej zástupkyne
žalobcu, keď uviedol, že podľa neho žalobca uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok dodaním
zmeniek nepodmieňoval a zároveň hlavným objektom obchodu medzi spoločnosťami LICITOR factoring,
s.r.o. a žalobcom boli zmenky a nie úverové pohľadávky. Žalovaný z uvedeného dôvodu považuje
za zrejmé, že účelom indosovania zmeniek na žalobcu, dojednaných medzi LICITOR factoring, s.r.o.
a žalobcom bolo pokúsiť sa uplatniť zmenky voči žalovanému v nádeji oslabenia jeho kauzálnych
námietok, čomu súd prvej inštancie nezákonne poskytol ochranu svojim rozsudkom.

33. Žalovaný poukázal na to, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 18.12.2008, keď z neho nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi
LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli len zmenky. Podľa názoru žalovaného ak by žalobca v
prebiehajúcom konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti kauzálnej námietky žalovaného,
žalobca by mal právo na základe čl. 4.2. Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti
LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku,
akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu
boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky samy o sebe bez zmeniek sú pre žalobcu
bezcenné. To preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom
išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o. a preto touto
úlohou poveril žalobcu.

34. Žalovaný má za to, že súd nepostupoval v súlade s § 132 OSP, keď ustanovenie vykladal len
izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou Z.. N., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať
zmenku voči úverovým dlžníkom by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného titulu,
preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým dlžníkom
ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Súd taktiež neprihliadol na skutočnosť, že LICITOR factoring, s.r.o. sa
nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky aj
zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil význam
účasti H.. W. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Žalovaný zastáva
názor, že súd dôkazy vrátane svedeckých výpovedí vyhodnotil v rozpore s § 132 OSP len izolovane
jednotlivo a formálne a nie aj v ich vzájomnej súvislosti a v hlbšom kontexte.



35. Žalovaný považuje za nesprávny právny názor súdu, podľa ktorého na zmenkovo - právny vzťah
nemožno aplikovať ustanovenie § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa súdu ZZŠ ako lex specialis obsahu
už v ust. § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa súdu vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako
lex generalis. Žalovaný odmieta názor súdu, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis § 3 OZ.

36. Žalovaný poukázal na nálezy Ústavného súdu SR IV. ÚS 1735/07, III. ÚS 72/2010, III. ÚS 341/07 a
na nález Ústavného súdu ČR č.k. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 a uviedol, že zmenka nie je právnym
inštitútom vytrhnutým z kontextu právneho poriadku požívajúcim privilégium presahovať hranice dobrých
mravov v súkromnoprávnych vzťahoch.

37. Žalovaný uviedol, že súd svojim rozsudkom legalizoval také podnikanie, pri ktorom si obchodníci s
pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej
hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky
aj dlžníkov duplicitne po 100 % nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi
dohodami. Rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod
zámienkou dvoch ,,nezávislých" titulov. Súd svojím rozsudkom odmietol poskytnúť ochranu nielen
žalovanému, ale aj úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi, ktorý na šikanózne zneužitie zmenky zo
strany žalobcu môže najviac doplatiť.

38. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k.
2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti
žalovanému.

39. Žalovaný má za to, že súd sa spotrebiteľskou zmluvou nezaoberal a je jeho povinnosťou ex offo
skúmať, či sa v konaní nejedná o spotrebiteľský vzťah, pričom v prípade pozitívneho zistenia treba
aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Žalovaný poukázal ďalej nato, že súd sa nevysporiadal
s námietkou žalovaného vo veci premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietku premlčania práva
na zaplatenie zmenky. Žalovaný má zato, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky
Dohody o vyplňovacom práve k zmenke ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri
neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému.

40. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa OSP, došlo
k novelizácií § 17 zmenkového a šekového zákona, pričom táto novelizácia platí aj pre už prebiehajúce
zmenkové spory, nakoľko uvedená novelizácia nemá žiadne prechodné ustanovenia a teda je priamo
aplikovateľná od jej účinnosti t.j. od 23.12.2015. Preto podľa žalovaného musí súd prihliadnuť v tomto
konaní na platné a účinné ustanovenie § 17 zmenkového a šekového zákona.
41. Žalovaný ďalej navrhol odvolaciemu súdu, aby vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,
že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä
v nižšie vymedzenom rozsahu a najmä na odlišný právny názor NS SR v uznesení č.k. 2Obdo/19/2014:
a) keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky
zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto
pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 Zmenkového zákona, nakoľko okolnosti
prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu
dlžníka, b) Či je vylúčená aplikácia ust. § 3 OZ na zmenky s ohľadom na ust. § 17 ZZŠ, c) Či sa aplikuje
koncentračná zásada podľa ust. § 175 ods. 2 OSP na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy súdom, d) Či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je
zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) Či sú prípustné kauzálne
námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou teda, vznášať námietky, ktoré sa zakladajú
na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy, a to aj v konaniach, kde už
bol vydaný zmenkový platobný rozkaz.

42. Na záver žalovaný namieta formálnu nesprávnosť rozsudku nakoľko súd nevyslovil, v akom rozsahu
ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti, pričom sa jedná o procesné pochybenie súdu a
porušenie ústavného práva strán súdneho sporu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.



43. Žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil a to tak, že zmenkový platobný rozkaz
sa v plnom rozsahu zruší a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

44. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca má zato, že žalovaný nepreukázal, že by
žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Žalobca si prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených
pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly v rozhodcovskom konaní, na základe
ktorých žalobca následne vymáhaním pohľadávok poveril súdneho exekútora a až následne postupoval
v zmysle zákona č. 191/1950 Zb.

45. Žalobca uviedol, že sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal,
nakoľko indosovanie zmenky žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a
proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca ďalej uvádza, že uvedený spor nie
je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe
garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Strany sporu nie
sú spotrebiteľmi ale podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri. Žalobca má z uvedeného dôvodu
zato, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi ak by zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval v súvislosti
s novelizáciou ust. § 17 ZZŠ. Zároveň uviedol, že zmenka bola vystavená približne o desať rokov skôr
za vtedy platných právnych predpisov, zásadne odlišných čo sa týka spotrebiteľa a jeho ochrany.
46. Žalobca poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 15CoZm/4/2012, 15CoZm/5/2012, 1CoZm/15/2012,
2CoZm/16/2012 a 3CoZm/5/2012.

47. Žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil, o návrhu na vyslovenie prípustnosti
dovolania rozhodol, tak, že ho zamieta a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

48. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 202 OSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 02.07.2018. Po preskúmaní obsahu spisu
a oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

49. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) účinného
od 01.07.2016, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

50. Ustanovenie § 471 ods. 2 CSP explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté za režimu Občianskeho súdneho poriadku
(starého procesného režimu) dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu.
Odôvodnené je to vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa
a je logické, že začaté konania ohľadne tohto inštitútu sa dokončia podľa doterajších právnych
predpisov. Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 OSP bol z Civilného
sporového poriadku vypustený, je potrebné aplikovať na toto konanie s poukazom na § 471 ods. 2 CSP
starý procesný režim. Vzhľadom na stanovisko zjednocovacieho senátu obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Bratislave aplikoval odvolací senát starý procesný režim na celé konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze vrátane trov konania ako aj odvolacieho konania.

51. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už
sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať
medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím
zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne
zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne
zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že
zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie dokonalým, abstraktným, skriptúrnym
cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku



pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového
zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495.

52. V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

53. V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

54. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.

55. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z
nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

56. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

57. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia
svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri
doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal
správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí
predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej
správy.

58. Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok
nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho
majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na nového
majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, žalobca
ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež
listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku,
a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant
opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom
jeho veriteľského práva k zmenke.

59. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych
námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd musí konštatovať, že jedinou teoreticky možnou obranou
zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s
ostatným znením zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí
na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo
strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase,
kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ktorý obsahuje rozsiahle vykonané dokazovanie vo
veci, dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani
prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a
napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný má za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o
postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci
zmenkovému právu. Odvolací súd dospel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal
kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový
dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho
prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v
snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne
správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú.

60. Pokiaľ ide o žalovaným predložené súdne rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to,
že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší



súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné
odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci.
Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú
totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. Preto je odvolací súd názoru, že v prejednávanej
veci sa súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne
konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu.

61. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na charakter zmenky
ako zmenky spotrebiteľskej mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky.

62. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

63. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia
garancie, a teda nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom.

64. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

65. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti svojmu
rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v ust.
§ 238 ods. 3 OSP.

66. Podľa § 238 ods. 3 OSP dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

67. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak
zahrňuje posúdenie právnej otázky relevantné aj pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov,
a je spôsobilé ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov. Uvedený predpoklad je splnený
predovšetkým v prípadoch týkajúcich sa právnej otázky judikatúrou vyšších súdov doposiaľ neriešenej
(resp. riešenej nejednotne) alebo tam, kde odvolací súd posúdil určitú právnu otázku odlišne od
konštantnej judikatúry, prípadne ak odvolací súd vzhľadal nutnosť sa od súčasnej judikatúry odchýliť.

68. Odvolací súd konštatuje, že návrh žalovaného na pripustenie dovolania z dôvodov uvedených a z
otázok položených v jeho odvolaní nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ
judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je
ustálený alebo je odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov.

69. Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný žalovaným v odvolaní na vyslovenie prípustnosti dovolania
odvolacím súdom (uvedený pod písm. a)), a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ
za okolností, keď podľa žalovaného žalobca vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním
nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku
nepovažuje ani za právnu otázku, ale len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo
úplnosti skutkových zistení, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom smere zistil
skutkový stav v potrebnom rozsahu a správne. Pre iné, ako právne otázky pritom nemožno prípustnosť
dovolania vysloviť.



70. Právne otázky uvedené v odvolaní žalovaného pod písm. b) a c) boli riadne vysvetlené a odôvodnené
v rozhodnutí prvostupňového súdu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a dodáva,
že uvedené právne konštatovanie súdom prvého stupňa (totožne aj odvolacím súdom) nie je odklonom
od konštantnej judikatúry, a ani vecou doposiaľ neriešenou, pričom taktiež tu neexistuje dôvod odkloniť
sa od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.

71. Právne otázky uvedené pod písm. d), e) a súčasne aj c) odvolania odvolací súd vzhliadol ako
nesúvisiace s uvedeným sporom, keďže účastníkom tohto konania nie je spotrebiteľ, a teda neprichádza
do úvahy, aby prípustnosť dovolania bola v danom prípade vyslovená z dôvodu položenia otázok, ktoré
súvisia so spotrebiteľskou zmluvou, a ktorých posúdenie je z vyššie uvedených dôvodov irelevantný pre
tento spor. Predmetné otázky sú pritom riešené aj v príslušných ustanoveniach zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení jeho novely zákonom
č. 438/2015 Z.z.

72. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, a teda oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti svojmu
rozhodnutiu nevyužil.

73. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP
a § 151 ods. 1 OSP, keď žalobca cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení sa k odvolaniu si
uplatnil priznanie náhrady trov odvolacieho konania a tieto si vyčíslil. Odvolací súd priznal v konaní plne
úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,04 Eur v zmysle
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ktoré pozostávajú za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.02.2016 v sume 51,45 Eur,
režijný paušál 8,58 Eur, + DPH 20%, spolu 72,04 Eur.

74. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1514202720)