Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/275/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212225 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514212225.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa : Mgr. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXX/XX, Z., zastúpený JUDr. Dašou Šulejovou, AK, so sídlom Bratislava, Fedinova 16 a manželka : R.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4B, o úpravu styku otca na čas po rozvode s maloletou N. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/149/2014 - 499, zo dňa 23.02.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že sa upravuje styk otca s maloletou N. W., nar. XX.XX.XXXX mimo školských prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Počas školských prázdnin a sviatkov sa upravuje styk otca s maloletou každý párny rok 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 18.00. hod. každý rok v čase od 16.07. do 22.07. a od 16.08. do 22.08. v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude bydlisko matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou N. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej maloletá) počas bežného školského roka každý týždeň v mesiaci v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám vyhláseným Ministerstvom školstva SR od 09.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do piatka do 17.00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. počas letných prázdnin každý rok od 16.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod. a od 16.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov a koncoročných prázdnin každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 27.12 do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 02.01. od 10.00 hod. do 05.01. do 17.00 hod. a od 27.12. od 10.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod. nasledujúceho párneho roka, s tým, že si v určenom čase začatia styku maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde matke v čase ukončenia styku maloletú odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju v stanovený čas otcovi. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v pomere 50 % zo vzniknutých trov voči každému z rodičov maloletej. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že maloletá vykazovala zdravotné problémy, nemohla navštevovať predškolské zariadenie, vyžadovala si zvýšenú starostlivosť, obmedzenie stresových situácií, vyhýbanie sa kolektívu a šetrenie pred zvýšenou fyzickou aktivitou. Súd prvej inštancie vychádzal tiež zo záverov znaleckého posudku č. 28/2016 podaného Mgr. W. Z., ako aj z vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 21.09.2017, keď zistil, že maloletá má vytvorenú primárnu stabilnú citovo - emočne sýtenú vzťahovú väzbu k matke, ktorá pre dieťa predstavuje kľúčovú identifikačnú rodičovskú postavu, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje jej postoj k širšiemu sociálnemu prostrediu. Maloletá prechováva prevažujúce pozitívne citové nastavenie vo vzťahu k obidvom rodičom. Citová naviazanosť maloletej na matku je zvýraznená aj objektívnymi okolnosťami, spôsobenými potrebou zvýšenej starostlivosti, z dôvodu jej zdravotných ťažkostí, čo viedlo k zvýrazneniu protektívnych rodičovských charakteristík zo strany matky. Postoj maloletej k otcovi v jej subjektívnom vnímaní a prežívaní úzko súvisí od jeho postavenia vo vzťahu k matke. Obaja rodičia kriticky vnímajú svoje osobnostné charakteristiky a súčasne devalvujú rodičovské kompetencie druhého rodiča, čo má negatívny dopad na realizáciu osobnej starostlivosti o maloletú. Otec má vo zvýšenej miere tendenciu vnímať matku maloletej negatívne, ako presadzujúcu, s minimálnymi prosociálnymi zručnosťami. Matka naopak v porovnaní s jej kritickým verbálnym opisom rodičovských kompetencií otca hodnotí v teste jeho prosociálne charakteristiky ako primerane, až nadštandardne diferencované. Postoj matky k zdravotným komplikáciám maloletej, vníma otec ako preexponovaný a naopak postoj otca k zdravotným ťažkostiam maloletej, hodnotí matka ako nedostatočne zodpovedný. Znalec popísal v znaleckom posudku správanie sa matky pri konfliktogénnych témach, kde jej správanie vyhodnotil ako kvalitnejšie, otec v prítomnosti dieťaťa nepriamo, neskôr aj priamo verbalizoval nespokojnosť s momentálnym rozsahom stretávania sa s maloletou, pričom spôsob, akým to komunikoval pred maloletou, nie je dostatočne empatický, nakoľko u dieťaťa môže vzbudzovať výčitky, alebo negatívny postoj k matke. V takýchto situáciách má maloletá tendenciu vyhľadávať matku. Pokiaľ by otec v minulosti zvolil menej ofenzívnu stratégiu, zvlášť s ohľadom na zdravotný stav maloletej, v súčasnosti by vzťahy jednak medzi rodičmi a najmä medzi otcom a maloletou boli menej napäté, bez defenzívneho postoja, či už na strane matky a čiastočne na strane maloletej. Znalec preto odporučil otcovi, aby zmenil svoj prístup a viac sa zameriaval na rozvíjanie vzťahu s maloletou, ako aj vnímanie jej individuálnych potrieb, a menej na presadzovanie formálnej stránky rodičovskej starostlivosti mocenským štýlom. Otec je v zásade spôsobilý a dostatočne zodpovedný poskytnúť maloletej po dobu realizácie styku primeranú opateru, aj s ohľadom na jej zvýšené nároky, vyplývajúce z jej zdravotného stavu. Mal by sa však vyhnúť niektorým tendenciám, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na jeho vzťah s maloletou a rodičovskú spoluprácu sústrediť na postupné prehlbovanie jeho vzájomného vzťahu s maloletou z dlhodobého hľadiska, takým spôsobom, aby maloletá necítila z jeho strany tlak, ale mala vlastnú túžbu a motiváciu s ním sa stretávať v čo najširšom rozsahu. Obidvaja rodičia by mali registrovať potreby dieťaťa a im prispôsobovať režim osobnej starostlivosti. Otec by sa mal vyhnúť prejavovaniu svojej nespokojnosti a frustrácie s rodičovskou starostlivosťou a devalvovaním osobnostných charakteristík, alebo rodičovských kompetencií matky v prítomnosti maloletej. Znalec doporučil upraviť stretávanie sa s otcom v jednom týždni dva dni v poobedňajších hodinách, v ďalšom týždni cez víkend, aby sa vytvoril režim stretávania, ktorý bude funkčný aj pri nástupe maloletej do školského zariadenia. V sobotu a v nedeľu bez prespatia, s tým, že je potrebné, aby bol otec empatický vo vzťahu k maloletej a vedel ju motivovať k dobrovoľnému stretávaniu sa s ním. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, znaleckého dokazovania a doplneného dokazovania, po zrušení pôvodného rozhodnutia dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod, aby maloletá, ktorá po absolvovanom operačnom zákroku za minimálnych pretrvávajúcich zdravotných obmedzení, nemala plnohodnotne naplnené svoje právo na pravidelný a rovnocenný styk s otcom v štandardnom rozsahu, so štandardnou formou odovzdávania a preberania maloletej v mieste bydliska matky. Otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie styku s maloletou, vzájomne majú vytvorenú pozitívnu citovú väzbu a teda výchovné pôsobenie otca v rozsahu, ktorú mu umožní nielen rozvinutie zmysluplnej voľnočasovej aktivity, ale aj nutnú výchovu príkladom a jeho pôsobením v živote dieťaťa, nepredstavuje pre dieťa akékoľvek riziko z hľadiska jeho zdravého psychosexuálneho vývoja. Určený rozsah styku je podstatne širší ako bol v čase, keď bola maloletá v útlom veku a toto podľa názoru súdu prvej inštancie otcovi umožní zvýšenú možnosť širšie realizovať svoje rodičovské práva v smere sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej. Súd prvej inštancie vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia otcov podiel na súčasnom stave, kedy je maloletá prirodzene fixovaná na osobu matky, vzhľadom na jej predchádzajúce zdravotné problémy a ich intenzívny kontakt, a zvýšenej potreby osobnej starostlivosti, reagujúc na diskomfort, do ktorého sa dostávala. V dôsledku nevhodnej nátlakovej stratégie otca, ešte väčšmi inklinovala k matke a verbalizovala odmietavý postoj k prespávaniu u otca. Súd prvej inštancie zdôraznil otcovi doporučenia znalca, aby vo vlastnom záujme a v záujme budovania jeho zdravého vzťahu s maloletou sa vystríhal akéhokoľvek pertraktovania nespokojnosti s prístupom matky, resp. z frustrácie z formy starostlivosti akokoľvek negatívne komentovať osobu matky, pričom je na ňom, aký prístup zvolí a akú formu zvolí počas spoločne stráveného času s maloletou, aby sa maloletá na kontakt s ním tešila a dožadovala sa ho. Súd prvej inštancie prihliadol na špecifiká prípadu, odlišný postoj každého z rodičov v otázkach starostlivosti o maloletú a zohľadnil aj skutočnosť, že maloletá má mať možnosť privyknúť si na zmenenú situáciu postupne. Je potrebná istá akceptácia zo stany matky, keď maloletá sa sama vyjadrila, že pokiaľ by matka s tým súhlasila, aby u otca prespávala, nemala by s tým zásadný problém. Samotná matka si musí uvedomiť, že pre zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa je nutné, aby malo vo svojom živote plnohodnotne zastúpených oboch rodičov a vzory, ktoré pre dieťa každý z nich predstavuje. Čo sa týka sviatkov a prázdnin, súd prvej inštancie pristúpil k tiež štandardnej úprave tak, aby malo dieťa zabezpečené v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o rodine pravidelný a rovnocenný styk s obidvoma rodičmi aj v tomto období. Zdôraznil prípravu matky na styk maloletej s otcom, predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy, keď sa vzhľadom na vek maloletej predpokladá aktívna účasť matky na jej výchove a na ovplyvňovaní jej reakcií a teda je potrebné ovplyvniť reakcie dieťaťa spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na stretnutie s otcom, s prespatím. V prípade nezvládania týchto problémov, poukázal súd prvej inštancie na doporučenia znalca a odbornú pomoc v uvedených situáciách. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa § 49 ods. 1,3 CMP rozhodol súd prvej inštancie o trovách štátu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Vytýkala súdu prvej inštancie, že výrok rozhodnutia nereflektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa, kde aj samotné znalecké dokazovanie zdôrazňuje nevyhnutnosť postupnej adaptácie maloletej na zmeny. Vo veku maloletej už dieťa vie aj samo sa rozhodnúť a aktívne komunikovať, čo chce, a v žiadnom prípade nie je vhodné, a v najlepšom záujme dieťaťa tlačiť na prespávanie u otca. Otec má umožnené byť s maloletou celý deň a tento čas využívať na aktívne trávenie času s maloletou. Za súčasnej situácie nevidí dôvod, aby otec tlačil maloletú na prespávanie, pretože u maloletej naďalej pretrvávajú stavy, keď sa v noci budí a hľadá mamu, čo sa deje raz, dvakrát do týždňa. Maloletá nedokáže zaspať, pokiaľ pri nej nie je ona, čo môže u maloletej vytvárať stresové situácie pri prespávaní mimo domova, ku ktorému bude nútená len rozhodnutím súdu bez toho, aby mala o to sama záujem. Poukázala na zdravotné problémy maloletej a zdôraznila nevyhnutnosť postupnej adaptácie a postupného rozširovania styku tak, aby ho maloletá považovala za prirodzený a nepredstavoval pre ňu záťaž. Poukázala na závery znaleckého dokazovania, kde znalec odporučil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a stretávanie s otcom upraviť bez prespávania. Poukázala tiež na závery kolízneho opatrovníka, popísala faktický stav od decembra 2017 a očakávaný nástup maloletej na základnú školu. Tiež absolvovali konzultáciu s psychológom, kde im odporučil na dieťa netlačiť kvôli prespávaniu u otca. Pre maloletú bude predstavovať veľkú zmenu v živote nástup do školy, a v tomto období je nevyhnutné maloletej vytvoriť maximálne stabilné prostredie, v ktorom sa cíti doma. V tomto období nie je vhodné dieťa zaťažovať a vystavovať ho iným výkyvom. Otec by mal na tomto mieste akceptovať najlepší záujem maloletej a neuprednostňovať vlastnú snahu o autoritatívne určenie prespávania za každú cenu. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. všetko s výnimkou od 01.07. do 15.07. a 24.12. do 26.12. v každom kalendárnom roku, každý párny rok 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok v dňoch 24.12. a 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý rok v čase od 16.07. do 22.07. vždy v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý z uvedených dní v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod.. 5. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Rozsudok považuje po vecnej ako aj právnej stránke za spravodlivý, vydaný v súlade s právnym poriadkom SR na základe riadne vykonaného dokazovania. Pokiaľ navštívili pedagogicko - psychologickú poradňu, jednoznačným záverom stretnutia bolo, že stretávanie sa maloletej Karolíny s ním je potrebné vyriešiť do jej nástupu do základnej školy. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a CMP. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Už po podaní návrhu na rozvod oslovil odporkyňu, snažil sa dospieť k uzatvoreniu dohody týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom odporkyňa sa vyjadrila, že žiadnu dohodu neuzavrie. Vyjadroval sa k priebehu doteraz vykonaného dokazovania, k obsahu znaleckého posudku, zdôraznil, že má vytvorené všetky podmienky, aby sa mohol styk realizovať v širšom rozsahu. Maloletá má k nemu pozitívny vzťah, je na neho zvyknutá. Naopak maloletá má negatívne skúsenosti, pri preberaní od odporkyne, býva podráždená, nechce ísť do auta, nechce ísť a trvá chvíľu, kým sa upokojí. Maloletá má viac ako 6 rokov, deti v jej veku sú samostatnejšie, nespávajú s rodičmi, stretávajú sa s rovesníkmi a s príbuznými. On chce, aby došlo k odstráneniu tohto stavu a ponúkal a ponúka opätovné spoločné poradenstvo rodičov v pedagogicko - psychologickej poradni, prípadne návštevy psychológa, odporkyňa však takéto riešenia odmieta. Od apríla 2018 sa stretáva s maloletou častejšie, ale len preto, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozšíril styk otca s dcérou v širšom rozsahu, ako to bolo doteraz. 6. Vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu, matka zotrvala na svojich prednesoch a žiadala vyhovieť svojmu odvolaniu. 7. V záverečnom vyjadrení navrhla matka upraviť styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou dní od 01.07. do 15.07. a 24.12. a 26.12. v každom kalendárnom roku, každý párny kalendárny rok 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v dňoch 24.12. a 26.12.. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je čiastočne dôvodné. 9. Predmetom odvolacieho konania je úprava styku otca s maloletou na čas po rozvode, účastníkmi konania sú matka, otec, maloletá a kolízny opatrovník. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, odvolací súd však vzhľadom na námietky matky a doposiaľ vykonané dokazovanie, niektoré skutočnosti vyhodnotil rozdielne s názorom súdu prvej inštancie. 11. Je nesporné, že právo styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je jedným zo základných práv, predovšetkým maloletého dieťaťa a tohto rodiča. Na uvedené by sa mali obidvaja rodičia sústrediť a sledovať predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa, s odbúraním všetkých vzájomných emócií voči sebe a výchovných výhrad a spochybňovaní rodičovských kompetencií. Uvedené už vôbec nie je vhodné pred maloletým dieťaťom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil doporučenia vo vzťahu k správaniu sa otca a vo vzťahu k správaniu sa matky maloletej v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. Ide najmä o situácie, kedy si dieťa rodičia vzájomne odovzdávajú, ktoré by malo byť bez konfliktných situácií, bez výhrad a kritiky voči druhému rodičovi. Rodičia by mali mať na zreteli skutočnosť, že uvedená situácia sama o sebe nie je pre maloleté dieťa príjemná, a preto ju ešte netreba zhoršovať vzájomnými konfliktami. Na adresu otca odvolací uvádza, že čím viac bude tlačiť na matku, či maloletú, v súvislosti s úpravou styku, a presadzovať svoje predstavy, tým viac bude matka maloletú brániť a správať sa voči nej protektívne. Uvedená situácia uvádza maloletú do neistoty a z toho vyplývajúceho správania sa, ktoré sa pochopiteľne vzhľadom na citový vzťah k matke odvodzuje od správania matky. Ak otec chce napraviť vzniknutú situáciu, pričom odvolací súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, ako aj celkovo vykonaného dokazovania, musí voči maloletej prejaviť veľkú mieru empatie, zdržať sa akýchkoľvek komentárov na adresu matky maloletej, pripraviť pre maloletú taký program, aby boli stretnutia s ním pre ňu príťažlivé a sama si ich žiadala. Ak maloletá bude pociťovať nátlak zo strany otca, môže to u nej vyvolať negatívne správanie voči otcovi. V tom však musí byť nápomocná aj matka maloletej, a pokiaľ rodičia uvedenú situáciu nevedia zvládať, je potrebné, aby vyhľadali odbornú pomoc pri riešení týchto napätých situácií. Odvolací súd vyhovel odvolaniu matky v časti prespávania maloletej u otca, keď uvedená situácia sa javí, za súčasného stavu pre maloletú zaťažujúca a spôsobujúca diskomfort. Ak by sa otec maloletej vžil do pocitov maloletej, iste by uvedenú situáciu ľahšie pochopil, keď otec za tejto situácie nemôže spochybňovať rituály maloletej pri zaspávaní, či vyslovovať úsudky, či dieťa v jej veku spí s rodičom, alebo nie. Uvedené podrobne rozobral aj súd prvej inštancie, keď konštatoval citovú naviazanosť maloletej na matku súvisiacu s jej neustálou prítomnosťou a zdravotným stavom v minulosti. Pocity dieťaťa je potrebné intenzívne vnímať a neprispôsobovať ich svojim vlastným predstavám. V konaní starostlivosti o maloleté deti neposudzuje súd pocity a želania rodičov maloletého dieťaťa, ale posudzuje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v týchto konaniach prvoradý. Zodpovednosť za výchovu a rozvoj maloletého dieťaťa nesú jednoznačne rodičia. V danom prípade rodičia dostali maloletú do takejto situácie a preto je potrebné maloletej pomôcť znášať uvedenú situáciu tak, aby pociťovala čo najmenší diskomfort pri jej styku s otcom. Dieťa nemôže niesť vinu za konflikt rodičov a nemôže byť rukojemníkom v konflikte rodičov. Dieťa nemôže niesť pocity viny, ak sa rodičia na seba hnevajú, či prípadne mu dávajú najavo, že stretávanie s druhým rodičom nie je podľa ich predstáv. Ak sa rodičia budú k sebe správať slušne, dieťa prevezme ich vzor správania a nebude pociťovať kontakt s druhým rodičom ako záťaž, alebo niečo, čo musí urobiť, aby nezranilo toho ktorého rodiča. Styk dieťaťa s druhým rodičom má byť prirodzený, má v dieťati vyvolávať pozitívne pocity a zážitky. Odvolací súd vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania považuje za súčasnej situácie a v záujme maloletej za vhodnú úpravu styku otca s maloletou bez prespávania. Rozdielne od názoru otca odvolací súd zastáva názor, že pre maloletú je večerný a nočný pobyt v domácom prostredí dôležitý a upokojujúci. Je len na otcovi, aby s pribúdajúcim vekom maloletej vedel pre ňu vytvoriť rovnako príťažlivé prostredie ako má u matky. Uvedený rozsah styku otcovi poskytne dostatočný priestor na budovanie vzťahu medzi ním a maloletou, pričom otec sa musí zdržať akéhokoľvek nátlakového konania voči maloletej, zdržať hodnotenia správania sa matky maloletej a všetkých negatívnych javov, ktoré maloletej spôsobujú napätie a prípadné odmietania stretávania sa s ním. Na otcove námietky nebolo možné prihliadnuť. Matka sa javí ako zrelší rodič, ak reaguje negatívne, je to vyvolané náladou a postojmi otca, ktorých sa otec musí vyvarovať. nie je vhodné privolávať políciu, či hroziť maloletej, ak odmieta styk, alebo ide k otcovi s nevôľou. Rodičia a najmä otec by sa mali zamyslieť, ako by sa správali na mieste maloletej, ktorá nikomu z rodičov nechce ublížiť a vzhľadom na vek, nevie ako sa má správať. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje a doporučuje rodičom maloletej odbornú pomoc na zlepšenie vzájomnej komunikácie. 12. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).