Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010129 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného D.. K. Š.D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 2T/17/2017-330 z 05. októbra 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému D.. K. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. F. XX, B. u k l a d á podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá po dobu 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/17/2017 z 05.10.2017 bol obžalovaný D.. K. V. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 06.10.2015 v čase okolo 17,20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. K. C., M.:BA-XXXPF v B. po miestnej komunikácii na J. ceste v smere na V. cestu v pravom jazdnom pruhu, kde pred priechodom pre chodcov dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, neznížil rýchlosť jazdy a nezastavil vozidlo pred týmto priechodom pre chodcov i napriek tomu, že vozidlo idúce pred ním v ľavom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy, pred týmto priechodom pre chodcov zastavilo a jeho vodič dával prednosť chodcom prechádzajúcom po tomto priechode a maloletej S. M. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jazdila na bicykli cez cestu po tomto priechode, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil do bicykla maloletej S. M. J., ktorá po náraze spadla na vozovku, a podľa vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia F.. F. V., X.., utrpela pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vpravo, krvácanie pod obaly v mozgu v temenno - záhlavovej oblasti vpravo (tentorium) a neúplnú zlomeninu lebky v temennej oblasti vpravo s dobou liečenia 8-10 týždňov, Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V. zdravotná poisťovňa a.s., H. č. 3, B. škodu v sume 5.274,71 €. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený F. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nám. č. 7, B., s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný D.. K. V. a to prostredníctvom obhajcu, proti všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie v mene obžalovaného zdôvodnil obhajca, ktorý úvodom skonštatoval, že súd nepostupoval v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a tiež neodôvodnil rozsudok v súlade s § 168 Tr. por. Je presvedčený, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva záver, že obžalovaný sa nedopustil konania kladeného mu za vinu. Ďalej argumentoval nasledovne: „Doterajším dokazovaním je jednoznačne preukázané, že cez prechod pre chodcov v čase dopravnej nehody jazdila na bicykli mal. S.M.J. a cez prechod neprechádzal žiadny chodec. Potvrdil to svedok K. a aj otec poškodenej svedok P., ktorý pri výsluchu dňa 06.06.2016 uviedol, že dcéra mu povedala, že cez prechod išla sama. Nezodpovedá skutočnosti tá časť skutkovej vety, že „..vodič dával prednosť chodcom prechádzajúcom po tomto priechode..“...K uvedenému odcitoval ustanovenia § 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a tiež § 4 ods. 1 písm. f) a § 4 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. a doplnil: „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vodič (svedok K.) jazdiaci predo mnou v ľavom jazdnom pruhu zastavil pred prechodom pre chodcov, ale nie z dôvodu, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom, ale urobil tak z iného dôvodu. Za danej situácie mi nevznikla Zákonom stanovená povinnosť v § 4 ods. 4 a to znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo a dopustiť sa porušenia tohto zákonného ustanovenia ako to tvrdí súd v skutkovej vete rozsudku a v odôvodnení rozsudku. Súd nijak nezdôvodňuje, prečo aj v prípade, že vodič zastaví motorové vozidlo pred prechodom pre chodcov z iných dôvodov ako danie prednosti chodcom, vznikne vodičom idúcim za ním vo vedľajšom jazdnom pruhu znížiť rýchlosť alebo zastaviť vozidlo.“ Opätovne dal do pozornosti výpoveď obžalovaného a odcitoval ustanovenia § 2 písm. f), § 3 ods. 1, § 53 ods. 2, § 55 ods. 4, § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dodal: „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá poškodená jazdila na bicykli po priechode pre chodcov, ktorý sa nachádza na ceste teda za danej situácie mala nad ňou vykonávať dozor osoba staršia ako 15 rokov, čo nebolo splnené. Maloletá ako cyklistka mala zakázané použiť priechod pre chodcov. Rovnako je nesporné, že svojou jazdou po priechode pre chodcov prinútila vodičov zmeniť rýchlosť jazdy. Aj svedok K. na pojednávaní konanom dňa 06.07.2017 uviedol, že musel silnejšie pribrzdiť, aby zastavil. Ak cyklista na priechode pre cyklistov je povinný presvedčiť o tom, či môže bezpečne prejsť cez cestu o to viac sa musí o tom presvedčiť ak prechádza v rozpore so zákonom cez priechod pre chodcov. Otec poškodenej na pojednávaní konanom dňa 05.10.2017 uviedol, že dcéra s bicyklom išla na ihrisko a on išiel do mesta. Ďalej uviedol, že s dcérou nešiel, nakoľko s tak veľkým dieťaťom je zbytočné ísť na ihrisko. Dcéra išla na bicykli. Minimálne pol roka už chodila sama s kamarátkami sa bicyklovať. Z uvedeného je zrejmé, že rodič poškodeného dieťaťa zanedbal dozor nad dieťaťom a pustil ho bicyklovať mimo bezpečný priestor a vedel, že pri ceste na ihrisko bude prechádzať aj cez cestu. Z posudkov znalca je zrejmé, že ak by poškodená prechádzala pešo cez priechod pre chodcov k zrážke by nedošlo. Súd nezdôvodnil prečo nesprávne prechádzanie poškodenej cez priechod pre chodcov a zanedbanie dozoru nad maloletou zo strany otca nemajú žiaden právny význam. Pritom je zrejmé, že ak by k týmto porušeniam nedošlo by ani k dopravnej nehode. Z uvedeného je zrejmé, že na vznik dopravnej nehody spolupôsobili viaceré príčiny a to aj zo strany poškodenej a tieto mal súd vyhodnotiť jednotlivo a po tom v ich vzájomnej súvislosti posúdiť, a ktoré boli rozhodujúce pre vznik dopravnej nehody. Konštatovanie súdu, že „Vyznieva tak, že dieťa, resp. každého , kto sa po prechode pre chodcov pohybuje neštandardnou rýchlosťou možno beztrestne zraziť“ považujem za nevhodné a svedčí o účelovom hodnotení dôkazov zo strany súdu. Súd tu opomenul uviesť, že rýchlosť v danom prípade je ovplyvnená použitím bicykla. Vychádzajúc z tejto logiky súdu potom by platilo, že ak by po priechode pre chodcov prechádzal motorkár na motorke a došlo by k zrážke s vozidlom tak vinný by bol vodič motorového vozidla. Súd sa pri rozhodovaní nevyporiadal s tým, že ako znalec konštatoval v posudkoch za určitých okolností som nemohol vidieť bicyklistku vzhľadom na predo mnou jazdiace motorové vozidlo. Toto podozrenie vyslovil aj svedok K. pri svojej výpovedi dňa 06.06.2016,,.. .podľa všetkého som mu vozidlom zakrýval výhľad..." Znalec uviedol, že zo strany polície nebola riadne zadokumentovaná dopravná nehoda, čo bránilo dospieť k exaktnejším záverom. Teda možno mať pochybnosti o mojej prípadnej zodpovednosti za dopravnú nehodu. V týchto prípadoch sa uplatňuje zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Tým, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a v rozsahu ako to požaduje § 168 ods. 1 Tr. por. Súd porušil moje základné právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nesprávne rozhodnutie súdu aj o uložení mi povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. škodu vo výške 5 274,71 €. Preto navrhujem, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a oslobodil ma spod obžaloby resp. aby vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie.“ Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol: „Ja sa pridržiavam písomne zdôvodneného odvolania a najmä jeho doplnenia a navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby môjho klienta oslobodil, resp. aby vrátil vec súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc výroky o vine a treste za správne. Poškodený uviedol, že nemá čo dodať, akceptoval, že na verejnom zasadnutí sa už k znaleckému posudku vyjadriť nemohol. Obžalovaný sa pripojil k tomu čo predniesol obhajca. Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. por. a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Je pravdou, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, neriadil dôsledne ustanovením § 168 Tr. por., nakoľko v odôvodnení rozsudku podrobne nevyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného D.. K. V., výsluchom svedka X. K., výsluchom poškodeného (otca maloletej) F. P., výsluchom znalca D.. V. O. a prečítaním znaleckého posudku F.. F. V. X.., ako aj oboznámením všetkých listinných dôkazov, odvolací súd skrátene pripomína: Obžalovaný D.. K. V. vo svojich výpovediach zotrval na tvrdení, že sa cíti byť nevinným, nakoľko uvedeného dňa jazdil v danom úseku v pravom pruhu rýchlosťou cca 40-50 km za hodinu a keď sa blížil k priechodu pre chodcov, nevidel tam žiadnych chodcov a v určitej vzdialenosti pred ním v ľavom pruhu zaregistroval vozidlo, ktorému blikli brzdové svetlá, ale nevedel prečo brzdí, lebo tam žiadnych chodcov nevidel a preto skontroloval pravú aj ľavú strane („resp. naopak“ ) a vtedy videl, že auto začína intenzívnejšie brzdiť. Začal brzdiť aj on, ale došlo k zrážke a ž v danom okamihu zazrel ako spoza auta vyšlo dievčatko na bicykli. V inej svojej výpovedi (dňa 6.10.2015) uviedol, že nevie, či išlo nejaké vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Po nehode vyšiel z auta a požiadal ľudí, aby zavolali políciu a tiež zisťoval v akom stave je dievča. Ozrejmil, že pred jazdou bol on sám, ako aj vozidlo, v poriadku, bol jasný deň a daný úsek pozná. Nevedel uviesť v akej vzdialenosti bol od priechodu v čase, keď zbadal dievčatko vychádzať spoza auta, ani akou rýchlosťou jazdil a nevšimol si, že v protismere pred priechodom zastavuje vozidlo. Svedok X. K. vypovedal, že dievčatko spozoroval, keď bolo na druhom priechode v protismere, pričom nič nebránilo viditeľnosti až na ten druhý, protismerný priechod a dievčatko videl cca 20-30 m pred priechodom a vtedy sa dieťa nachádzalo na ľavej strane cesty, kedy ju púšťalo auto z protismeru. On sám prudšie pribrzdil, zastavil pred priechodom pre chodcova a trúbil a dievčatko práve prišlo k stredu cesty, kde sú ostrovčeky, zastavilo, dalo nohu na zem na 2-3 sekundy a potom prešlo cez priechod na bicykli. Dievča ho videlo a registrovalo, že mu dáva prednosť. Uviedol, že videl ako dievča vchádza na bicykli na priechod pre chodcov a v spätnom zrkadle videl, že ide rozbehnuté auto, ktoré viedol obžalovaný a ktoré nepribrzďovalo a preto trúbil. Keď stál na priechode pre chodcov, tak obžalovaný bol vozidlom cca 15-20m za ním, nešiel extra rýchlo ani agresívne. Podľa svedka obžalovaný dievča neskoro spozoroval a začal brzdiť cca pol metra až meter pred ňou. Svedok po náraze vystúpil z auta a zavolal sanitku. Potvrdil, že obžalovaný zisťoval čo sa dievčaťu stalo, pričom asi za 3-4 min sa tam objavil otec dievčatka. Poškodený F. P., otec maloletej cyklistky, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dopravnú nehodu nevidel, nebol pri tejto prítomný, ale zhodou okolností sa na mieste ocitol bezprostredne po nehode. Ozrejmil, že dcéra išla bicyklom sama a nemala na hlave prilbu, pričom daný úsek komunikácie poznala a jazdila tadiaľ často. Informácie o situácii mal sprostredkovane od dcéry, ktorá mu povedala, že bicykel cez priechod pre chodcov tlačila. V prípravnom konaní bol znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, F.. F. V. vypracovaný znalecký posudok k zraneniam maloletej poškodenej a v závere posudku znalec skonštatoval, že utrpela pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vpravo, krvácanie pod obaly mozgu v temenno- záhlavovej oblasti vpravo a neúplnú zlomeninu - prasklinu lebky v temennej oblasti vpravo, pričom sa jedná o ťažké poranenie, pretože prišlo k poraneniu životne dôležitého orgánu - lebky, mozgu a doba liečenia presiahla dobu 42 dní. Za účelom objasnenia priebehu dopravnej nehody bol v prípravnom konaní do konania pribratý znalec D.. V. O., znalec v odbore Doprava cestná, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 06/2016 a jeho doplnok č. 82/20165 a v závere svojho posudku uviedol nasledovné: „Pri rozbore výpovedí som zistil, že vodič vozidla K. K. V. opísal rozdielne situáciu na mieste zrážky ako vodič vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu v rovnakom smere, X. K.. Nakoľko sa oba opisy navzájom vylučovali a bolo potrebné vyhodnotiť ich technickú prijateľnosť, vypracoval som dve verzie priebehu nehodového deja. ALTERNATÍVA 1: v súlade s výpoveďou X. K. Vodič vozidla v ľavom jazdnom pruhu reagoval na cyklistku vstupujúcu na priechod pre chodcov v čase cca 2.8s pred zastavením svojho vozidla. Jazdil rýchlosťou cca 41 km/h vo vzdialenosti cca 21m pred priechodom pre chodcov. Cyklistka sa rozbiehala z ľavej krajnice a jazdila rýchlosťou cca 7kin/h od miesta zastavenia pri ostrovčeku. Vozidlo Toyota jazdilo rýchlosťou cca 32km/h vo vzdialenosti cca 68m od miesia zrážky. V čase cca 2s pred zastavením jazdilo vozidlo v ľavom pruhu rýchlosťou cca 41 km/h vo vzdialenosti cca 12m od miesta zastavenia na začiatku nábehu brzdného účinku, keď sa mu rozsvietili brzdové svetlá. V danom čase jazdila cyklistka rýchlosťou cca II km/h na hranici ľavého a pravého proti smerného jazdného pruhu vo vzdialenosti cca 6.4m od zastavenia na ostrovčeku. Vozidlo K. jazdilo rýchlosťou cca 32km/h vo vzdialenosti cca 61m od miesta zrážky. V čase 2,0s pred rozjazdom cyklistky vozidlo v ľavom pruhu zastavilo pred priechodom pre chodcov a cyklistka na stredovom ostrovčeku. Vozidlo K. / v danom čase jazdilo rýchlosťou cca 32km/h vo vzdialenosti cca 42m od miesta ( s zrážky a cca 37m za vozidlom v ľavom jazdnom pruhu. V čase rozjazdu cyklistky zo stredového ostrovčeka jazdilo vozidlo Toyota rýchlosťou cca 32km/h vo vzdialenosti cca 25m pred miestom zrážky a cca 2ém pred priechodom pre chodcov. Vodič vozidla K. reagoval v čase cca 1.6s po rozjazde cyklistky . keď ju už videl spoza stojaceho vozidla v ľavom pruhu. V danom čase jazdil rýchlosťou cca 32km/h vo vzdialenosti cca 14m pred miestom zrážky a cyklistka jazdila rýchlosťou cca 6km/h vo vzdialenosti 1.5m od ostrovčeka. V čase cca 2,5s po zastavení vozidla v ľavom jazdnom pruhu vchádzalo vozidlo K. na priechod pre chodcov a pri rýchlosti cca 32km/h. V čase cca 2.5s po rozjazde zo stredového ostrovčeka by cyklistka narazila pri rýchlosti jazdy cca 10 km/h do ľavej zadnej časti vozidla K., ktoré by jazdilo rýchlosťou cca 5km/h tesne pred zastavením v konečnej polohe. Konečné polohy vozidiel ako aj poloha vozidla K. a cyklistky v čase zrážky nesúhlasí na základe výsledku analýzy s polohou v čase zrážky a konečnou polohou zadokumentovanou na mieste dopravnej nehody políciou. Na základe výsledku analýzy je možné z technického hľadiska potvrdiť, že buď nejazdilo vozidlo K. rýchlosťou 50km/h pri X. K. opísanom priebehu nehodového deja, alebo sa vo vzťahu k polohe vozidla K., ktoré malo jazdiť rýchlosťou cca 40-50km/h nachádzalo vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu ako aj cyklistka v inej vzájomnej polohe, ako ju opísal vodič vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu, X. K.. Opis priebehu nehodového deja X. K. je technicky prijateľný len za podmienky, že vozidlo K. jazdilo rýchlosťou cca 32km/h celý čas pred reakciou vodiča D.. K. V.. Z technického hľadiska na základe zadokumentovaných dôkazov nie je možné jednoznačne posúdiť, akou rýchlosťou jazdilo vozidlo K. v čase reakcie jeho vodiča. ALTERNATÍVA 2: v súlade s výpoveďou D.. K. V. V čase reakcie vodiča vozidla v ľavom jazdnom pruhu jazdilo vozidlo rýchlosťou cca 41 km/h cca 20m pred zastavením. Vozidlo K. jazdilo v danom čase rýchlosťou cca 47km/h vo vzdialenosti cca 28m pred priechodom pre chodcov a jeho vodič nemal výhľad na cyklistku, ktorá rýchlosťou cca 10km/h jazdila cca v strede ľavého protismerného jazdného pruhu. V čase cca 2s pred zrážkou jazdila cyklistka cca na úrovni stredového ostrovčeka rýchlosťou cca 10km/ h na bicykli. Je. technicky prijateľné, že vodič vozidla K. nemal na ňu ešte výhľad spoza vozidla v ľavom jazdnom pruhu a reagoval vo vzdialenosti cca 19m pred priechodom pre chodcov na rozsvietenie brzdového svetla vozidla v ľavom jazdnom pruhu, ktoré sa nachádzalo na začiatku nábehu brzdného účinku. V čase cca l,2s pred zrážkou sa vozidlo K. nachádzalo vo vzdialenosti cca 7m pred priechodom pre chodcov a na začiatku nábehu brzdného účinku. Vozidlo v ľavom jazdnom pruhu brzdí a jazdí rýchlosťou cca 25kmh vo vzdialenosti cca 4m pred zastavením. Cyklistka sa nachádza cca v strede ľavého jazdného pruhu v smere jazdy vozidiel a jazdí rýchlosťou cca 10km/h. V čase zrážky jazdilo vozidlo Toyota rýchlosťou cca XXkm/h a prednou časťou naráža do pravého boku cyklistky, ktorá sa pohybuje rýchlosťou cca 10km/h v strede pravého jazdného pruhu. Vozidlo v ľavom jazdnom pruhu stojí pred priechodom pre chodcov. Konečné polohy na základe výsledku analýzy v aplikačnom programe súhlasia s polohami vozidiel zadokumentovanými na mieste dopravnej nehody políciou. Na základe rozboru výsledku analýzy priebehu nehodového deja podľa vodiča vozidla K. D.. K. V. som zistil, že je v rozpore s výpoveďou vodiča vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu, X. K.. J. je v opise pohybu cyklistky, ktorá na základe výpovede X. K. mala zastaviť a stáť na stredovom ostrovčeku cca 2s a rovnako je rozpor v opise vzájomnej polohy vozidla v ľavom jazdnom pruhu a vozidla K.. Skutočnosť, že mala cyklistka zastaviť, kým ju pustí tam jazdiace vozidlo potvrdil aj otec cyklistky vo svojej výpovedi. Neupresnil však, kde mala zastaviť (či na stredovom ostrovčeku) a ani ako dlho tam stála. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné z technického hľadiska vyhodnotiť alternatívu pohybu vozidla K. opísanú jej vodičom Ing. K. V. za technicky prijateľnú, ale exaktne ju na základe zadokumentovaných dôkazov nie je možné z technického hľadiska ani potvrdiť ani vyvrátiť.“ Znalec alternatívne (Alt.1, Alt.1A, Alt.2) vypočítal aj vzdialenosť od začiatku reakcie vodiča - obžalovaného do zrážky s maloletou cyklistkou (odpoveď č. 2); stanovil, kde sa nachádzala maloletá cyklistka, keď obžalovaný začal reagovať (odpoveď č. 4); stanovil aj možnosti zabránenia dopravnej nehody z pohľadu vodiča, ako aj maloletej cyklistky. V znaleckom posudku vypočítal nárazovú rýchlosť vozidla obžalovaného do cyklistky a to 20-22 km/h a tiež rýchlosť jazdy maloletej cca 10 km/h. V súlade s výpoveďou obžalovaného, tento reagoval na maloletú cyklistku vo vzdialenosti cca 24m pred miestom zrážky a cca 19m pred priechodom pre chodcov, cyklistka sa v čase začiatku reakcie obžalovaného, nachádzala cca na úrovni stredového ostrovčeka a obžalovaný by z miesta pôvodnej reakcie nehode zabránil, resp. zastavil s vozidlom pred miestom zrážky, pri rýchlosti 46 km/h (odpovede č. 4a5 posudku). Na hlavnom pojednávaní znalec ozrejmil, že doplnenie posudku vypracovával už s tým, že mal k dispozícii ďalšie informácie a uviedol, že rýchlosť vozidla v čase nárazu, ako aj rýchlosť cyklistky vypočítal len z poškodenia oboch dopravných prostriedkov, pričom v doplnenom posudku neuvažoval s tým, že maloletá zastavila (čo však tvrdil svedok X. K. vo svojich výpovediach), ale zotrval na konštatovaní, že v čase zrážky išla rýchlosťou cca 10 km/h. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. V kontexte s vyššie uvedeným, s poukazom na dôkazy vykonané v konaní pred súdom, predovšetkým na výpoveď svedka X. K. a najmä na písomne vypracovaný znalecký posudok znalcom v odbore cestná doprava, krajský súd aj k odvolacím námietkam obhajoby uvádza nasledovné: - dokazovaním bolo preukázané, že dňa 06.10.2015 obžalovaný D.. K. V. viedol osobné motorové vozidlo v pravom jazdnom pruhu, pričom pred ním, v ľavom jazdnom pruhu, rovnakým smerom jazdiace osobné motorové vozidlo, ktoré viedol svedok X. K., zastavilo pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, dávajúc prednosť maloletej cyklistke, ktorá sa pohybovala po priechode pre chodcov jazdiac na bicykli, pričom obžalovaný na túto skutočnosť dostatočne nereagoval, pred priechodom pre chodcov rýchlosť vozidla neznížil a ani vozidlom nezastavil, i napriek tomu, že sa blížil k riadne, vodorovným aj zvislým značením, vyznačenom priechode pre chodcov, - maloletá poškodená prechádzala týmto priechodom pre chodcov jazdiac na bicykli, pričom podľa svedka X. K., prechádzala po priechode aj cez oba pruhy komunikácie v opačnom smere, sám svedok ju registroval už pri prechádzaní v opačnom smere a preto pred priechodom pre chodcov pribrzdil, auto zastavil a jasne dal maloletej najavo, že môže po priechode prejsť a táto začala prechádzať, podľa svedka jazdiac na bicykli, pričom si svedok zároveň v spätnom zrkadle všimol auto jazdiace v pravom jazdnom pruhu, ktoré viedol obžalovaný, ktoré bolo rozbehnuté a vôbec nereagovalo na fakt, že sa blíži k priechodu pre chodcov. I keď obžalovaný tvrdil, že vozidlom jazdil rýchlosťou cca 50 km/h, odvolací súd odkazujúc na znalecký posudok znalca D.. V. O., je presvedčený, že vozidlo viedol, vo vzdialenosti 61m od miesta zrážky rýchlosťou cca 32 km/h a tou istou rýchlosťou jazdilo aj 42 m od miesta zrážky a cca 37 m za vozidlom, ktoré jazdilo v ľavom jazdnom pruhu a tou istou rýchlosťou, podľa znalca, jazdil aj vo vzdialenosti cca 14 m pred miestom zrážky. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke platí: (1) Vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, (4) Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky. Jednoznačne, jak znaleckým dokazovaním, tak aj výpoveďou svedka X. K. bolo preukázané, že maloletá cyklistka sa pohybovala, i keď v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2 (posledná veta) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, avšak po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, pred ktorým, čo je mimoriadne významné, v ľavom jazdnom pruhu, pred priechodom, zastalo osobné motorové vozidlo, ktoré viedol svedok X. K., práve z dôvodu, aby maloletá po priechode prešla tj. dávalo maloletej prednosť, na ktorú situáciu obžalovaný včas a dostatočným spôsobom nereagoval, nakoľko mohol dopravnej nehode zabrániť skoršou reakciou na brzdiace a zastavujúce auto jazdiace v ľavom jazdnom pruhu. Je pravdou, že podľa znaleckého posudku (odpoveď č. 8) „Pokiaľ by sa cyklistka P. pohybovala pešo, resp. by tlačila bicykel vedľa seba, pohybovala by sa rýchlosťou chôdze a pri všetkých alternatívach pohybu účastníkov dopravnej nehody (Alternatíva 1, 1 A, 2) by vozidlo K. prešlo miestom zrážky skôr, ako by stihla vojsť do jeho koridoru pohybu. Rovnako ako chodec mala lepšiu možnosť zabránenia zrážke s vozidlom Toyota, keby sa pozrela vpravo, odkiaľ vozidlo prichádzalo.“, avšak ak prichádza vodič vozidla k vyznačenému priechodu pre chodcov a ak mu brania vozidla stojace v iných jazdných pruhoch vo výhľade na priechod, smie ísť len takou rýchlosťou, aby pre prípad, že sa na priechode nachádza chodec, ktorý už vstúpil na vozovku, tohto chodca neohrozil (primerane- R 24/1984). V prejednávanom prípade obžalovaný D.. K. V. viedol svoje motorové vozidlo síce povolenou rýchlosťou, ktorú neprekročil, avšak tak, že nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že sa blíži k riadne vyznačenému priechodu pre chodcov a vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu začína brzdiť, spomaľuje, až zastalo dávajúc prednosť maloletej cyklistke prechádzajúcej cez priechod pre chodcov a je možné konštatovať, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, pretože na brzdiace vozidlo v ľavom jazdnom pruhu nereagoval včas a nekonal v súlade s uloženou povinnosťou ustanovením § 4 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tj. ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, zabránil by zrážke zastavením vozidla pred priechodom pre chodcov, tak ako to urobilo vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu. Krajský súd vo všeobecnosti dodáva, že vodiči by si mali zvlášť uvedomiť, že na mieste, kde existuje zvislé aj vodorovné značenie upozorňujúce na fakt, že v blízkosti sa nachádza priechod pre chodcov, jazdia na úseku s predpokladaným a reálnym pohybom chodcov v premávke, zvlášť, keď chodci prechádzajú cez priechod na viacprúdovej ceste. Tak tomu bolo aj v prejednávanej trestnej veci, pretože bolo preukázané, že maloletá poškodená prešla cez priechod pre chodcov dvojpruhovej protismernej komunikácie a celým ľavým jazdným pruhom, pričom v čase jej vstupu na priechod, už vozidlo v ľavom jazdnom pruhu stálo a dávalo jej prednosť. Miesto priechodu pre chodcov bolo riadne vyznačené vodorovným značením a aj zvislou značkou IP6. Z ustanovenia § 53 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ďalej vyplýva: (1) Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. (2) Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak. (3) Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. (4) Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Je potrebné dať za pravdu obhajobe v jej argumentácii ohľadne spôsobu pohybu tj. prechádzania maloletej cez komunikáciu po priechode pre chodcov jazdiac na bicykli, nakoľko ak nie je povolené, resp. vyznačené dopravnou značkou (priechod pre cyklistov), cyklisti nesmú jazdiť po priechode pre chodcov (a ani na chodníkoch) tak, že sa vezú, to ale neznamená, že vodič sa môže na ceste správať tak, akoby žiadny cyklista po priechode nejazdil resp. by takáto možnosť nemohla nastať. Teda cyklista, ktorý chce prejsť po priechode pre chodcov musí ísť pešo, pretože môže svojou jazdou ohrozovať iných chodcov a za takýto spôsob prechádzania priechodom môže byť potrestaný, avšak ak prichádza vodič k vyznačenému priechodu pre chodcov, smie ísť len takou rýchlosťou, aby pre prípad, že sa na priechode nachádza chodec, ktorý už vstúpil na vozovku, tohto chodca neohrozil. Krajský súd dodáva, že každý prípad je nutné posudzovať individuálne a je potrebné odlíšiť, či chodec (cyklista), vstúpil do jazdnej dráhy vozidla náhle, alebo sa tak udialo v rámci priechodu pre chodcov (i keď zo strany cyklistu nesprávne). V prejednávanej veci, pri dopravnej nehode, došlo ku kumulácii dvoch významných faktorov a to: zo strany obžalovaného - vodiča bola nedostatočným spôsobom vyhodnotená situácia v tom, že podcenil skutočnosť, že sa blíži k vyznačenému priechodu pre chodcov a auto jazdiace pred ním rovnakým smerom vo vedľajšom jazdnom pruhu brzdí resp. zastavuje pred priechodom, a zo strany maloletej cyklistky v tom, že po priechode pre chodcov neprechádzala pešo tj. tlačiac bicykel vedľa seba. Navyše cyklistka, v danom čase osoba mladšia ako 10 rokov, nejazdila pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov (§ 55 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke) a nemala na hlave ochrannú prilbu (§ 55 ods. 9 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ktoré skutočnosti zohľadnil odvolací súd a vyhodnotil ich v prospech obžalovaného. Vyššie rozvedené úvahy odvolacieho súdu dávajú v celom rozsahu zároveň odpoveď na odvolacie námietky obžalovaného a jeho obhajcu. V predmetnej trestnej veci aj odvolací súd zdieľa správny záver prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný D.. K. V. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktoré porušenie povinnosti spočívalo v nerešpektovaní ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože aj jazda vodiča motorového vozidla ohrozujúca chodcov nachádzajúcich sa na vyznačenom priechode pre chodcov a nezníženie rýchlosti jazdy alebo nezastavenie vozidla pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, z dôvodu umožnenia prejdenia cez cestu chodcom alebo cyklistom, keď vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom rýchlosť jazdy znížili alebo zastavili vozidlo, je porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom. Je teda možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností konštatovať, že nedbanlivostné konanie obžalovaného, spôsobom porušujúcim vyššie citované ustanovenie bolo v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ku ktorému však svojim správaním a konaním v určitej miere prispela aj maloletá poškodená a tiež jej zákonný zástupca. Uvedené konštatovanie potom odvolací súd premietol do úvah pri voľbe druhu a výmere trestu. Odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku na podklade obžalovaným podaného odvolania v naznačenom smere dospel k záveru, že prvostupňový súd nie dostatočne citlivo vyhodnotil podiel maloletej poškodenej pri nehode a následne túto preukázanú účasť na nehode nepremietol do trestu, pretože z pohľadu rozvedeného možno uložený trest považovať za neprimerane prísny. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe zložky sa navzájom ovplyvňujú, a zároveň je dôležitý aj vzájomný pomer medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestná represia sa musí uplatňovať len v nevyhnutnej miere, a to tak, aby sa dosiahol účel trestu, ktorý sa dosiahne len vtedy, ak bude uložený trest spravodlivý. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj prvostupňovým súdom uložený trest. Pri predmetnom nedbanlivostnom prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu odňatia slobody jeden rok až päť rokov. Zákonodarca súčasne v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. stanovil, že tresty uvedené v § 32 <javascript:%20fZzSRInternal('30279', %20'3960978',%20'3960978',%20'4777092',%20'4777105',%20'0')> (za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce, d) peňažný trest e) trest prepadnutia majetku, f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, j) trest straty vojenskej a inej hodnosti, k) trest vyhostenia) možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Len za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného Ing. K. V., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priznanie jednej poľahčujúcej okolnosti (podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.), vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Krajský súd zobral do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane osobitného posúdenia správania a konania samotného obžalovaného ako aj maloletej poškodenej a pristúpil k rozhodnutiu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste, pričom zvlášť dôsledne zohľadnil požiadavku primeranosti trestu. A preto krajský súd po zvážení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsob jeho spáchania, následok, zavinenie, pohnútku a osobu obžalovaného D.. K. V., jeho pomery a možnosť nápravy, posúdiac zároveň aj správanie poškodenej pri prechádzaní komunikáciou po priechode pre chodcov, pristúpil k modifikácii rozsudku vo výroku o treste, pričom si zabezpečil aktuálny odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ako aj výpis z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného, z ktorého zistil, že v tomto nemá obžalovaný (mimo prejednávanej veci) jediný záznam o priestupku. V súvislosti s prejednávanou dopravnou nehodou bolo obžalovanému dňom 06.10.2015 zadržané vodičské oprávnenie a doposiaľ mu vrátené nebolo (po viac ako 42 mesiacoch! od jeho zadržania), ktorá okolnosť tiež vo významnej miere ovplyvnila rozhodnutie o modifikácii uloženého trestu. V kontexte s uvedeným krajský súd dodáva, že z pohľadu účastníka cestnej premávky, možno obžalovaného D.. K. V., i napriek prejednávanej trestnej veci, považovať za zodpovedného vodiča, zvlášť keď od udelenia vodičského oprávnenia (od r. 1998) nemá evidovanú žiadnu blokovú pokutu, ani ostatné priestupky, len záznam o zadržaní vodičského oprávnenia v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou a žiadny záznam o trestnom čine a preto jeho správanie inkriminovaného dňa 06.10.2015 možno považovať za výnimočné vybočenie z inak riadneho života. Teda krajský súd je presvedčený, že uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok (na dolnej hranici trestnej sadzby) s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok (na dolnej hranici trestnej sadzby) a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu osemnásť mesiacov je trestnom primeraným, zákonným a spravodlivým. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu trov poškodenej, ktorého priznania sa advokátka P.. L. V. (čl. 304) domáha, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 558 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie krajský súd rozhodol tak ako je citované vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.