Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517207212 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517207212.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: W. I., J. XX, R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305, Ľ. Podjavorinskej 23, Zlaté Moravce, proti žalovanému: GALJOEN, s.r.o., IČO: 35 766 671, Ľubovnianska 4, Bratislava, o náhradu škody z pracovného úrazu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.06.2017, č.k. 44Cpr/14/2017-27, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ušlej mzdy, náhrady liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia a o postúpení veci Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, na ďalšie konanie p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie neuhradeného zdravotného poistenia a o postúpení veci Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, na ďalšie konanie a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.), rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava na ďalšie konanie (výrok II.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V, postúpenou konajúcemu súdu, domáhal náhrady škody voči žalovanému z titulu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 27.08.2016 pri výkone pracovných povinností na lodi V., v celkovej sume 20.177,36 eura s príslušenstvom, ktorá pozostávala z náhrady za bolesť v sume 3.178,80 eura, za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.200 eur, z ušlej mzdy v sume 9.120 eur, neuhradeného zdravotného poistenia v sume 240 eur a z náhrady liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhradenú zo zdravotného poistenia v sume 3.312,56 eura. 3. Súd prvej inštancie aplikujúc článok 1, § 3, § 4, § 9, § 10 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) dospel k záveru o nedostatku právomoci na konanie o uplatnenom nároku. Mal za to, že právomoc súdu zakotvená v ustanoveniach § 3 a § 4 C.s.p. je určená vymedzením právnych vzťahov, o ktorých konajú a rozhodujú súdy, pričom pri jej skúmaní rozhoduje obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, a nie iba úprava vzťahu konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou takých prípadov, kedy zákon takéto právne veci výslovne zveruje do právomoci civilného súdu. Dňa 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení, ktorý zrušil, okrem iného, i dovtedy platné ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) až c) a § 199 až § 213 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal zamestnancovi zachovaný nárok na náhradu vecnej škody, keď podľa tretieho oddielu zákona o sociálnom poistení sa za podmienok ustanovených zákonom z úrazového poistenia poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením a j) náhrada nákladov spojených s pohrebom; oprávnenie konať a rozhodovať o jednotlivo uplatnených nárokoch zveril zákon o sociálnom poistení do právomoci Sociálnej poisťovne - ústredie. Vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení treba považovať nielen za hmotnoprávny predpis, upravujúci rozsah sociálneho poistenia (a v rámci neho aj úrazového poistenia) a právne vzťahy pri jeho vykonávaní, ale aj za procesnoprávny predpis, vzťahujúci sa na konanie vo veciach úrazového poistenia a so zreteľom na povahu žalobcom uplatnených nárokov, ako nárokov na úrazovú dávku, súd prvej inštancie ustálil, že neexistuje hmotnoprávny predpis, na základe ktorého by mal právomoc konať o žalobe žalobcu. Zistiac nedostatok svojej právomoci ako základnej procesnej podmienky konania, splnenie ktorej súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a ktorej absencia vedie k zastaveniu konania, súd prvej inštancie zastavil konanie v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. a v súlade s § 10 ods. 1 C.s.p. rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie. 4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Vychádzal z toho, že žalobca podaním žaloby, na prejednanie ktorej nemal súd právomoc, procesne zavinil zastavenie konania, a preto by žalovanému (ako protistrane) vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovanému v čase rozhodovania súdu žiadne trovy v konaní nevznikli a tieto mu nevyplývali ani zo spisu, nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Uviedol, že z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť tým, že ho neprihlásil ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a následne za neho neodviedol príslušné odvody na zdravotné a sociálne poistenie. I napriek prísľubu, žalovaný nedoručil žalobcovi písomnú pracovnú zmluvu, nakoľko podľa jeho tvrdení nedošlo medzi ním a žalobcom k uzatvoreniu ústnej, ani písomnej pracovnej zmluvy; žalovaný ho pritom preukázateľne vyslal do zahraničia na výkon práce, pri ktorej výkone mu vznikla škoda. V konaní bude preto potrebné ustáliť, či žalovaný viedol žalobcu ako svojho zamestnanca, či ho následne ako zamestnanca zaevidoval pre potreby zdravotného a sociálneho poistenia a kedy a v akej výške za neho odviedol povinné odvody. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mu uhradil sumu 3.000 eur ako náhradu škody, čím potvrdil, že s ním bol v právnom vzťahu; preto podľa jeho mienky o jeho nároku z titulu náhrady škody by nemala rozhodovať Sociálna poisťovňa. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, v časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ušlej mzdy a o zaplatenie náhrady liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia a o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie dôvodné nie je a v časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie neuhradeného zdravotného poistenia a o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie je dôvodné. 8. V predmetnej veci žalobca napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie o žalobe na náhradu škody, pozostávajúcej z náhrady za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku, neuhradené zdravotné poistenie a z náhrady liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia, uplatnenej titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom, pre nedostatok právomoci a postúpil vec Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie. 9. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 10. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 11. Právomocou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzujú ustanovenia § 3 a nasl. C.s.p. Súdy majú všeobecnú právomoc rozhodovať 1/ súkromnoprávne spory, t.j. spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia súkromného subjektívneho práva a 2/ iné súkromnoprávne veci. Iné spory a veci ako súkromnoprávne môžu byť do právomoci súdov zverené len zákonom. Pri riešení, či daná vec patrí do právomoci súdu je nutné sa zaoberať otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatňovaný nárok (predmet súdneho konania). Zákon ukladá žalobcovi povinnosť uviesť už v žalobe, okrem všeobecných náležitostí podania, aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods.1 C.s.p.). Rozhodujúce skutočnosti sú tie, na základe ktorých žalobca opíše skutok, od ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu. Opis rozhodujúcich skutočností teda umožní súdu, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných pre posúdenie nielen otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti súdu a pod.), ale aj pre posúdenie veci samej. 12. Z obsahu žaloby, ako aj pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody v celkovej sume 20.177,36 eura s prísl., pozostávajúcej z náhrady za bolesť (vo výške 3.178,80 eura), za sťaženie spoločenského uplatnenia (vo výške 7.200 eur), ušlej mzdy (vo výške 9.120 eur), neuhradeného zdravotného poistenia (vo výške 240 eur) a z liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia (vo výške 3.312,56 eura), z týchto skutočností: 1) žalobca ako fyzická osoba uzatvoril so žalovaným dňa 22.08.2016 pracovnú zmluvu, 2/ pracovnú zmluvu uzatvorili ústnou formou, 3/ žalobca sa so žalovaným dohodol na mesačnej mzde v sume 1.520 eur netto, na dni nástupu do práce (23.08.2016), na mieste výkonu práce (loď V.), ako i na druhu práce, ktorú mal pre žalovaného vykonávať (pracovník na riečnej lodi), 4/ žalobca nastúpil na výkon práce dňa 23.08.2016, 5/ žalobca pri výkone práce utrpel dňa 27.08.2016 pracovný úraz, 6/ pracovný úraz sa stal pri výkone práce, ktorú žalobca vykonával na základe ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy so žalovaným, 7/ žalovaný potvrdil výkon práce žalobcu od 23.08.2016 do 27.08.2016 v služobnej plaveckej knižke, 8/ žalovaný poskytol žalobcovi sumu 3.000 eur ako náhradu škody. 13. Z takto uvedeného opisu rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že žalobca vyvodzuje uplatnený nárok z existencie pracovno-právneho vzťahu so žalovaným, keď sa voči nemu domáha zaplatenia sumy celkom 20.177,36 eura titulom jeho zodpovednosti (ako zamestnávateľa) za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená (ako jeho zamestnancovi) v dôsledku pracovného úrazu dňa 27.08.2016. 14. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. 15. Podľa § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako. 16. Podľa § 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. 17. Podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením a j) náhrada nákladov spojených s pohrebom. 18. Možno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania do 31.12.2003 prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako o spore, ktorý vyplýva z pracovného vzťahu. Išlo o nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu (§ 198 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce v znení účinnom do 01.01.2004). Zákon o sociálnom poistení však priniesol rozličné zmeny, ktoré vo svojej podstate zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach. Z bodu 27 ustanovenia § 294 zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že (okrem iného) bolo zrušené ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce a tiež aj jeho ustanovenia § 199 až § 213 a jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala len vecná škoda, keď ostatné nároky upravil zákon o sociálnom poistení. V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal teda zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody, nakoľko právna úprava zákona o sociálnom poistení nahradila dovtedajší systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. Od účinnosti právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, t.j. od 01.01.2004 o nárokoch a úrazových dávkach uvedených vo štvrtej hlave predmetného zákona, ku ktorým patrí i nárok na náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, na úrazový príplatok, resp. na úrazovú rentu, na náhradu nákladov spojených s liečením rozhoduje Sociálna poisťovňa (§ 172 ods. 2, 3 písm. a), ako aj § 177 zákona o sociálnom poistení). 19. Dôsledkom vyššie uvedených skutočností je potom záver spočívajúci v tom, že na konanie o žalobcom uplatnených nárokoch na náhradu za stratu na zárobku (ušlá mzda) (vo výške 9.120 eur), na náhradu za bolesť (vo výške 3.178,80 eura), za sťaženie spoločenského uplatnenia (vo výške 7.200 eur) a nároku na liečebné náklady za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia (vo výške 3.312,56 eura), ktorých zaplatenia sa žalobca domáha titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom, nie je daná právomoc súdu; tieto nároky sa počnúc od 01.01.2004 zo zákona považujú za úrazové dávky (§ 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), o ktorých v súlade § 172 ods. 2, ods. 3 písm. a), v spojení s § 2 písm. c) citovaného zákona rozhoduje Sociálna poisťovňa (viď stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania č. Cpj 9/2006). 20. S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobou, ktorou žalobca žiadal náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ušlú mzdu a náhradu liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia, sa domáhal vydania rozhodnutia o takej otázke, na prejednanie ktorej nemá súd právomoc; súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď konanie o týchto nárokoch žalobcu v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil a v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 C.s.p. rozhodol o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie, na ďalšie konanie; Sociálna poisťovňa - ústredie je orgánom oprávneným na rozhodnutie o uplatnených nárokoch žalobcu. 21. So zreteľom na tieto skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie náhrady za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, ušlej mzdy a o zaplatenie náhrady liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť neuhrádzanú zo zdravotného poistenia a o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 22. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý, dospejúc k totožnému záveru o nedostatku svojej právomoci na konanie o žalobe na zaplatenie sumy 240 eur ako neuhradeného zdravotného poistenia, zastavil konanie aj v tejto časti a rozhodol o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie. 23. Z obsahu skutočností uvedených v žalobe (zatiaľ) vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 240 eur, obdobne ako aj v prípade ostatných nárokov, titulom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom. Predmetná suma má podľa tvrdení žalobcu predstavovať neuhradené zdravotné poistenie. Z takto uvedenej formulácie však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti žalovaného za škodu v dôsledku pracovného úrazu (§ 195 a nasl. Zákonníka práce), keďže jediným nárokom z tohto titulu je náhrada vecnej škody (§ 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce); v danom prípade však nejde o náhradu vecnej škody, za ktorú treba považovať predovšetkým 1/ škodu na určitej hmotnej veci, ktorú mal zamestnanec pri sebe v okamihu pracovného úrazu, 2/ ujmu spočívajúcu v inom zmenšení jeho majetku a 3/ škodu v zmysle § 192 ods. 3 Zákonníka práce. Rovnako nemožno vyvodiť, že uplatnená náhrada predstavuje niektorý z nárokov upravených v zákone o sociálnom poistení (do ktorého pôsobnosti patrí úprava 1/ sociálneho poistenia, v rozsahu podľa § 2 písm. a) až e) tohto zákona, 2/ právnych vzťahov pri vykonávaní sociálneho poistenia, 3/ organizácie, financovania sociálneho poistenia a dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, 4/ konania vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach vymáhania pohľadávok a 5/ výkonu starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom), ktorého prejednanie patrí do pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, či a aký súvis má uplatnený nárok na zaplatenie sumy 240 eur (zodpovedajúcej neuhradenému zdravotnému poisteniu) s pracovným úrazom, ktorý mal žalobca utrpieť pri výkone pracovných činností pre žalovaného dňa 27.08.2016, nakoľko žalobca tento nárok v žalobe bližšie nešpecifikoval a neuviedol skutočnosti umožňujúce jeho jednoznačnú individualizáciu po skutkovej stránke. Žalobca v odvolaní síce vyjadril pochybnosti o tom, či ho žalovaný zaevidoval ako zamestnanca v zdravotnej poisťovni a odviedol za neho povinné odvody, ktorú skutočnosť žiadal ustáliť v súdnom konaní, avšak ani toto vyjadrenie neumožňuje vyvodiť jednoznačný záver o charaktere uplatneného nároku. V nadväznosti na to nemožno ustáliť, či konanie o tomto nároku, resp. veci, patrí do kategórie tých súkromnoprávnych sporov alebo iných súkromnoprávnych vecí, ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy podľa § 3 C.s.p., resp. do kategórie iných sporov a vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú, len ak to výslovne ustanoví zákon (§ 4 C.s.p.) alebo ide o prípad, kde nie je daná právomoc súdu konať a je na mieste konanie o tomto nároku v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. zastaviť a vec postúpiť príslušnému štátnemu orgánu na ďalšie konanie. Možno potom prisvedčiť argumentácii žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie za stavu, keď po skutkovej stránke nemal dostatočne ustálený predmet konania žaloby o zaplatenie sumy 240 eur, rozhodol neprávne o zastavení konania podľa § 161 ods. 2 C.s.p. a následne nesprávne v zmysle § 10 ods. 1 C.s.p. postúpil vec Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie; právne závery súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci v tejto časti žaloby boli predčasné. 24. Keďže vyššie označený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o zaplatenie neuhradeného zdravotného poistenia (v sume 240 eur) a o postúpení veci (v tejto časti) Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie a v časti náhrady trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na doplnenie podstatných skutkových tvrdení, od ktorých odvodzuje nárok na zaplatenie sumy 240 eur, tak, aby bolo dostatočne zrejmé, na akom skutkovom základe sa voči žalovanému zaplatenia tejto sumy domáha (či v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného ako platiteľa poistného v zmysle § 24 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení žiada o uloženie takej povinnosti alebo či v dôsledku pohľadávky zdravotnej poisťovni voči žalobcovi, ktorú žalobca uhradil sa domáha jej náhrady voči žalovanému alebo predmetná suma predstavuje iný nárok žalobcu). Až po vymedzení predmetu konania po skutkovej stránke súd prvej inštancie môže ustáliť, či je daná právomoc a príslušnosť všeobecného súdu na prejednanie žaloby alebo je na mieste konanie pre nedostatok podmienky konania zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p. a vec postúpiť príslušnému štátnemu orgánu na ďalšie konanie. 25. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pre posúdenie právomoci súdu je potrebná dôsledná analýza právneho vzťahu strán sporu z obsahového hľadiska, t.j. akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok patrí medzi tie súkromnoprávne spory alebo veci v zmysle § 3 a § 4 C.s.p., ktoré prejednávajú a rozhodujú o nich civilné súdy. Vzťahy vyplývajúce a týkajúce sa zdravotného poistenia ako povinného verejného zdravotného poistenia patria do kategórie verejnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení), konanie o ktorých spadá do právomoci súdov, len ak to výslovne ustanoví zákon (§ 4 C.s.p.). 26. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).