Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200464 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609200464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731 proti žalovanému: Hampi s. r. o., Šulekova 2, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 870 371, zast.: JUDr. Alexandra Michalovičová, advokátka, Údernícka 11, 851 01 Bratislava o zaplatenie sumy 49.373,51 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/229/2009-251 zo dňa 22.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/229/2009-251 zo dňa 22.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 65,96 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.906,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 11.776,59 eur od 10.5.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 14.291,31 eur od 15.12.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.328,49 eur od 15.12.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12.510,33 eur od 23.8.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 65,96 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49.373,51 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr, a to faktúry č. 629018601 zo dňa 25.4.2006 splatnej 9.5.2006 na sumu 14.014,14 eur (422.190 Sk), č. 6290736 zo dňa 30.11.2006 splatnej 14.12.2006 na sumu 17.006,67 eur (512.343 Sk), č. 6290746 zo dňa 30.11.2006 splatnej 14.12.2006 na sumu 3.465,41 eur (104.399 Sk), č. 7620044 zo dňa 8.8.2007 splatnej 22.8.2007 na sumu 14.887,29 eur (448.494,50 Sk), ktorými vyúčtoval žalovanému zvýšené znečistenie priemyselných vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie v zmysle zmluvy č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou zo dňa 25.4.2005. 3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 25.4.2005 zmluvu č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ a prevádzkovateľ verejnej kanalizácie zabezpečuje pre žalovaného ako odberateľa a producenta odpadových vôd o.i. kvalitu vypúšťania odpadových vôd z prevádzky žalovaného a čistenie vypúšťaných odpadových vôd (ako aj plnenie ďalších povinností, ktoré pre žalobcu ako prevádzkovateľa verejnej kanalizácie vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vodného hospodárstva). Žalovaného viaže povinnosť zaplatiť za služby žalobcu dojednanú odplatu (úhradu), ktoré vypúšťanie žalovaný realizuje na základe zmlúv uvedených v bode 2.2. zmluvy (zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, zmluva o odvádzaní odpadových vôd z vlastného zdroja verejnou kanalizáciou, zmluva o odvádzaní vôd z povrchového odtoku). Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že úhrada vodného a stočného je predmetom úpravy citovaných zmlúv, pričom zmluva č. K1/M o kvalite odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou upravuje úhradu dojednanú medzi stranami za zvýšené znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia stranami dojednané limity znečistenia (bod 4.3 zmluvy). Takto dojednané finančné plnenie (stranami použitý termín “úhrada“) je obsahom čl. 5. bod 5.2.2 zmluvy. V súdenej veci s ohľadom na záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v uznesení č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013 súd prvej inštancie kvalifikoval uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úhrady za zvýšené znečistenie vypúšťaných priemyselných vôd ako zmluvnú pokutu, nakoľko ako uviedol odvolací súd, nie je možné s prihliadnutím na obsah čl. 5 bod 5.2.2. zmluvy č. K1/M nárok kvalifikovať ako náhradu škody podľa § 25 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. spôsobenej neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd (vypúšťaním odpadových vôd v rozpore s dohodou). Zmluvnú pokutu možno definovať vo všeobecnosti ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší - v danom prípade ide o sankciu za zvýšené znečistenie odpadových vôd vypúšťaných žalovaným do verejnej kanalizácie, spôsobené prekročením dohodnutej koncentračnej hodnoty ukazovateľov znečistenia. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti odberateľa definovanej v bode 5.1 písm. a), teda za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie odberateľom vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté, pričom dohoda o limitoch znečistenia je obsahom bodu 4.3. zmluvy, ktoré dojednanie obsahuje vymedzenie ukazovateľov znečistenia maximálnymi limitmi koncentračnej hodnoty znečistenia (pri ukazovateľoch, ktoré sú predmetom fakturácie v súdenej veci chemická spotreba kyslíka 600 mg/l, biochemická spotreba kyslíka 300 mg/l, celkový fosfor 10 mg/l, anioaktívne tenzidy 10 mg/l a reakcia vody 6-9). 4. Zmluvná povinnosť, ktorej porušenie žalovaným ako odberateľom je sankcionované zmluvnou pokutou, je dojednaná podľa názoru konajúceho súdu určite a zrozumiteľne. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bol dohodnutý v bode 5.2.2 zmluvy tak, že za prekročenie každého ukazovateľa koncentračnej hodnoty znečistenia o každé 1 % sa zmluvná pokuta vypočíta ako násobok stočného podľa tabuľky v bode 5.2.2 zmluvy, a to pri prietoku 0-5 l/s, v prípade žalobcom fakturovaných ukazovateľov CHSK 8 %, pH 6,5 % a ostatné ukazovatele 4% za dobu, počas ktorej k prekročeniu došlo. Strany si dohodli pre prípad, že presnú dobu trvania porušenia nemožno určiť, pre výpočet sa počíta doba zodpovedajúca počtu dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. 5. Pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty prvoinštančný súd po ustálení záveru o platnosti dotknutých zmluvných dojednaní skúmal, či prišlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorú strany sankcionujú zmluvnou pokutou, teda či žalovaný ako odberateľ v mesiacoch marec 2006, september 2006, október 2006 a jún 2007 prekročil dohodnuté limity ukazovateľov znečistenia priemyselných vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie a ak áno, v akom rozsahu, čo je základom pre výpočet zmluvnej pokuty dohodnutý v bode 5.2.2 zmluvy. Pre posúdenie, či prišlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, sa konajúci súd musel najskôr vysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa tvrdenej absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek a tvrdenej absencie dohodnutého postupu v procese kontroly. 6. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek súd prvej inštancie poukázal na článok 9 dotknutej zmluvy, na vyhlášku MŽP SR č. 55/2004 Z.z. a vyhlášku MŽP SR č. 315/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd. 7. V prípade zmluvnej pokuty za vypúšťanie odpadovej vody vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté v mesiaci marec 2006 vyúčtovanej faktúrou č. 6290186 súd prvej inštancie uviedol, že fakturovaná suma pozostáva zo sumy 354.781,60 Sk/11.776,59 eur navýšenej o 19 % DPH v sume 67.408,50 Sk/2.237,55 eur. Pri posudzovaní toho nároku vychádzal z Fyzikálno-chemického rozboru odpadovej vody vyhotoveného laboratóriom žalobcu zo dňa 28.3.2006, nakoľko žalovaný nepredložil vlastný rozbor a nepreukázal žiadnym listinným dôkazom nesprávnosť rozboru vykonaného laboratóriom žalobcu. Žalovaný napriek prezentovaným tvrdeniam o nesprávnosti výsledkov meraní a nesprávnosti spôsobu odberu vzorky tieto tvrdenia ničím nepreukázal, nepredložil žiadne vlastné kontrolné merania znečistenia za mesiac marec 2006. Prvoinštančný súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 11.776,59 eur posúdil ako dôvodný. 8. V prípade zmluvnej pokuty za vypúšťanie odpadovej vody vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté v mesiaci september 2006 vyúčtovanej faktúrou č. 6290736 súd prvej inštancie uviedol, že fakturovaná suma pozostáva zo sumy 430.540 Sk/14.291,31 eur navýšenej o 19 % DPH v sume 81.802,60 Sk/2.715,35 eur. Žalovaný nepredložil výsledky vlastných meraní hodnoty PAL-A, preto v súlade so zmluvou konajúci súd považoval v prípade tohto ukazovateľa za smerodajné výsledky kontroly dodávateľa. Prvoinštančný súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 14.291,31 eur posúdil ako dôvodný. 9. V prípade zmluvnej pokuty za vypúšťanie odpadovej vody vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté v mesiaci október 2006 vyúčtovanej faktúrou č. 6290746 súd prvej inštancie uviedol, že fakturovaná suma pozostáva zo sumy 87.730,10 Sk/2.912,11 eur navýšenej o 19 % DPH v sume 16.668,70 Sk/553,30 eur. Žalobca tvrdil, že uplatnil voči žalovanému sankciu za prekročenie limitov, ktoré zistil priemerom nameraných prekročených hodnôt žalobcom a žalovaným, toto tvrdenie však nepreukázal, nepredložil súdu žiaden rozbor, z ktorého by vyplývala výška nameraných hodnôt pre ukazovatele pH a Pc. Súd prvej inštancie preto pri posúdení neoprávneného vypúšťania odpadových vôd vychádzal z výsledkov rozboru žalovaného a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty posúdil ako dôvodný len do výšky 2.328,49 eur za prekročenie ukazovateľa pH, vo zvyšku z dôvodu nepreukázania prekročenia ukazovateľa Pc žalobu zamietol. 10. V prípade zmluvnej pokuty za vypúšťanie odpadovej vody vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté v mesiaci jún 2007 vyúčtovanej faktúrou č. 7620044 súd prvej inštancie uviedol, že fakturovaná suma pozostáva zo sumy 376.886,10 Sk/12.510,33 eur navýšenej o 19 % DPH v sume 71.608,40 Sk/2.376,96 eur. Žalovaný nepredložil výsledky vlastných meraní hodnoty PAL-A, preto v súlade so zmluvou súd považoval v prípade tohto ukazovateľa za smerodajné výsledky kontroly dodávateľa. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 12.510,33 eur posúdil ako dôvodný. 11. K námietkam žalovaného týkajúcich sa nesprávnosti odberu vzorky pracovníkmi žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce v konaní namietal, že žalobca neodoberal vzorky spôsobom zlievanej vzorky, uvedené ale nekorešponduje s listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä s obsahom protokolov o odbere vzorky (č.l. 99, 100, 101, 102), z ktorých jednoznačne vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka („KVB“), vo vyhláškou predpísaných intervaloch, čo vyplýva z údajov o čase odberu ako je uvedený na protokoloch. Z takto odoberaných vzoriek vyhotovil vlastné merania aj žalovaný, pričom protokoly boli bez výhrad alebo námietok k spôsobu odberu signované aj zástupcom žalovaného a opatrené jeho pečiatkou. Z protokolov o skúškach predložených žalovaným vyplýva, že sám žalovaný (žiadateľ) označil vzorky ako odobraté žiadateľom (čo korešponduje s podpisom protokolu aj zástupcom žalovaného) a sám žalovaný odber vzorky odpadovej vody označil ako „4 x zlievaná vzorka - OV“ (č.l. 109-111, 112-114, 115-117). Z rozpore s týmto skutkovým zistením nie sú ani výsluchy svedkov, ktorí len všeobecne uviedli, že zástupcovia žalobcu údajne neodoberali vzorku kvalifikovaným spôsobom, ale ani jeden zo svedkov (bývalí konatelia žalovaného A., S.) neuviedol, že práve konkrétny odber by bol realizovaný v rozpore so zmluvou, nakoľko pri odbere neboli prítomní. Napokon z výsluchu svedka A. vyplynulo, že pracovníci žalovaného svedkovi uviedli, že vzorky zlievajú, svedok S. uviedol, že nebol dodržaný postup, avšak z jeho výsluchu nevyplynulo, že bol osobne prítomný práve pri odberoch. Námietka žalovaného, že všetky protokoly sú za žalovaného podpísané p. H., ktorá bola účtovníčkou žalovaného, bola prítomná pri odberoch 21.3.20006 a 5.9.2006, pri odberoch bol z 9.10.2006 a 12.6.2007 boli prítomní p. K. a p. N., išlo o vrátnikov, nepreukazuje nesprávnosť obsahu protokolov a nesprávnosť spôsobu odberu vzorky. 12. V prípade námietky žalovaného, že žalobca vykonával odber len v čase vypúšťania práčky, konajúci súd poukázal na prílohu č. 3 vyhl. č. 55/2004 Z.z., podľa ktorej odber kvalifikovanej bodovej vzorky sa vykonáva v čase vypúšťania odpadových vôd od priemyselných producentov, v ktorom je najpravdepodobnejšia najvyššia miera znečistenia odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie. Miesto odberu vzoriek musí reprezentatívne postihnúť kvalitu odpadovej vody prijímanej do verejnej kanalizácie. Neobstojí preto argumentácia, že žalobca vykonával merania len v čase vypúšťania práčky: jednak to nebolo v konaní preukázané, a aj keby sa tak dialo, vyhláška vyžaduje, aby sa meranie vykonávalo práve v čase vypúšťania odpadovej vody, v ktorom je najpravdepodobnejšia najvyššia miera znečistenia. Rovnako neobstojí argumentácia žalovaného poukazujúca na doporučenie spoločnosti ECOLAB, aby odber vzorky prebiehal v dlhšom časovom úseku, nie iba v počas dvoch hodín - príloha č. 3 vyhlášky upravuje jednoznačne, že kvalifikovaná bodová vzorka je odoberaná ako dvojhodinová zlievaná vzorka. Stanovisko spoločnosti L.C.E. Odry, s.r.o. (č.l. 231-233), ktorá uvádza, že vysoká koncentrácia aniónových tenzidov nie je spôsobená výrobkami tohto dodávateľa nepreukazuje, že žalovaný neprekračoval koncentráciu aniónových tenzidov. Žalovaný ani nepreukázal, že používa výlučne a jedine pracie prostriedky tohto dodávateľa. 13. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že tvrdenia žalovaného o možnej manipulácii pri preprave vzoriek neboli v konaní preukázané. Argumentáciu žalovaného, že odobraté vzorky neboli konzervované, prvoinštančný súd neposúdil ako dôvodnú, a to najmä preto, že v prípade vád vzorky (nedodržanie času na predloženie po odbere), resp. jej neupotrebiteľnosti na vykonanie skúšky, by toto vyplynulo minimálne z protokolu o skúškach, ktoré predložil sám žalovaný a ktoré boli vyhotovené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku. 14. Na základe uvedených skutočností priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40.906,72 eur a nepriznal žalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu za prekročenie ukazovateľa Pc v mesiaci október 2006 vo výške 17.581,90 Sk/583,61 eur (115.670,20 x 0,04 x 3,8) a tiež navýšenie zmluvnej pokuty o príslušnú sadzbu DPH vo výške 19 %, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a s poukazom na § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. dospel k záveru, že zmluvná pokuta nie je predmetom dane. 15. V súvislosti s námietkou žalovaného o neprimeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty prvoinštančný súd uviedol, že v súdenej veci je nutné posudzovať nielen jej význam pre žalobcu ako zmluvnú stranu, ale celospoločenský význam, a to z dôvodu, že porušením zmluvnej povinnosti, t.j. prekračovaním limitov znečistenia vypúšťanej odpadovej vody do verejnej kanalizácie žalovaným, nie sú dotknuté len oprávnené záujmy žalobcu ako dodávateľa, ktorý je ako správca verejnej kanalizácie nútený za žalovaného zabezpečiť kvalitu vypúšťaných vôd, ale aj oprávnené záujmy tretích osôb a napokon porušovanie zmluvnej povinnosti žalovaným má priamy dopad na kvalitu vôd a životné prostredie vo všeobecnosti. Konajúci súd sa pri posúdení okolnosti veci zaoberal aj správaním samotného žalovaného, pričom dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty je dôsledkom aj správania samotného žalovaného, nakoľko je závislá od výšky prekročenia limitov znečistenia žalovaným. Poukázal pritom na vyjadrenie žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, že žalovaný neinvestoval žiadne finančné prostriedky do ekológie výroby a nevybudoval žiadne čistiace zariadenie priemyselných odpadových vôd, ktoré produkuje, pričom následkom je stav, že vypúšťa zo svojej prevádzky odpadové vody do verejnej kanalizácie bez akejkoľvek úpravy, takto znečistené vody nie je možné vypúšťať do vodných tokov bez ich prečistenia v čističkách, čistenie vykonáva za žalovaného žalobca a zvýšené náklady sa odzrkadľujú vo faktúrach, ktorými vyúčtoval žalovanému zvýšené znečistenie vôd v súlade so zmluvou. S ohľadom na uvedené, najmä s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ako aj správanie žalovaného, považoval súd prvej inštancie výšku zmluvnej pokuty tak ako je dojednaná stranami za primeranú (za prekročenie každého ukazovateľa koncentračnej hodnoty znečistenia o každé 1% vo výške určenej ako násobok stočného v prípade ukazovateľa CHSK 8 %, pH 6,5 % a ostatné ukazovatele 4% za dobu, počas ktorej k prekročeniu došlo), a preto nevyužil moderačné oprávnenie a výšku zmluvnej pokuty neznížil. Výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú ani s ohľadom na dohodnutú úpravu prezumpcie porušenia v trvaní 1 mesiac, ak sa čas porušenia povinnosti nedá zistiť, nakoľko toto dojednanie môže byť posúdené aj v neprospech dodávateľa, keď aj v prípade opakovaného zistenia porušenia povinnosti je možné fakticky uložiť len 1 x (výpočet zmluvnej pokuty nie je závislý na počte dní v tom - ktorom mesiaci, ale na výške prekročenia). O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 2 CSP. 16. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal právny záver súdu prvej inštancie uplatneného nároku ako zmluvnej pokuty. Prezentoval názor, že zo zmluvy možno jednoznačne vyvodiť vôľu zmluvných strán zakotviť odplatu (úradu) za zvýšené znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie, a nie zakotviť sankciu za vypúšťanie takýchto odpadových vôd a zabezpečiť aj do budúcna predchádzaniu vypúšťania odpadových vôd znečistených nad dohodnuté limity (t.j. nie je naplnená ani jedna z hlavných funkcií, ktorú má zmluvná pokuta plniť), práve naopak zmluvné strany s vypúšťaním odpadových vôd znečistených nad dohodnuté limity počítali (aj s ohľadom na predmet podnikania žalovaného - chemické čistenie prádla, pranie), a preto pristúpili k uzatvoreniu zmluvy, aby upravili podmienky vypúšťania takejto odpadovej vody a nie upravili zákaz jej vypúšťania. Aj vzhľadom na hore uvedené nie je možné odplatu (úhradu) právne kvalifikovať ako zmluvnú pokutu, nakoľko tak ako je zachytená v zmluve nielenže neplní žiadnu funkciu, ktorú by zmluvná pokuta mala plniť, ale navyše ani neodráža vôľu zmluvných strán a účel, ktorý chceli zmluvou dosiahnuť. Dohodnutie úhrady (odplaty) za odvádzanie odpadových vôd prekračujúcej v stupni znečistenia zmluvnými stranami dojednané limity znečistenia plynie z logicky predvídateľnej skutočnosti, že ak odberateľ (žalovaný) bude vypúšťať odpadové vody prekračujúcej vstupní znečistenia zmluvnými stranami dojednané limity znečistenia, bude nutné vykonať ich rozsiahlejšie a nákladnejšie čistenie, filtráciu, predtým ako ich dodávateľ (žalobca) opätovne pustí do obehu, t.j. Zmluva upravuje podmienky pre odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a v rámci podmienok aj úhradu (zmluvnú odplatu) dojednanú medzi zmluvnými stranami za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia zmluvnými stranami dojednané limity znečistenia. Predmetom tohto súdneho konania je nárok na zaplatenie úhrady (odplaty) dohodnutej v čl. 5.2.2. zmluvy za vypúšťanie a spracovanie odpadovej vody kontaminovanej žalovaným nad dojednané limity znečistenia v čl. 4.3. zmluvy, vypustenej do kanalizácie, pričom uvedenému odpovedá aj obsah zmluvy a vôli zmluvných strán - vôli upraviť podmienky odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, hoci znečistených nad dohodnuté limity a nie vôli trestať a sankcionovať za odvádzanie takýchto odpadových vôd verejnou kanalizáciou. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 2.5.2017 uviedol, že skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvný vzťah zmluvou č. K1/M, kde si strany v bode 5.2 dojednali odplatu, ktorú nazvali úhradou za zvýšené znečistenie odpadových vôd, podľa nášho názoru neznamená, že sa nejedná o zmluvnú pokutu tak, ako ju už raz kvalifikoval odvolací súd v uznesení č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013. Ďalej uviedol, že počas celého súdneho konania namietal najmä bezprecedentný spôsob, akým žalobca odoberal vzorky a zisťoval mieru znečistenia odpadových vôd, kde išlo čisto o subjektívny postup žalobcu bez akejkoľvek možnosti objektívnej kontroly zo strany žalovaného ako znečisťovateľa. Žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu v odvolaní potvrdzujú skutočnosti uvedené žalovaným, že zo strany žalobcu v skutočnosti nejde o ochranu odpadových vôd pred zvýšeným znečistením, ale v podstate o zárobkovú činnosť žalobcu, najmä ak postup pri výkone kontroly je taký, že žiadny zmluvný partner ani iná tretia osoba nemôže ovplyvniť ani skontrolovať výsledok analýzy, ktorý pre žalobcu tvorí základ pre výpočet úhrady. 18. Žalobca vo svojej replike zo dňa 15.5.2017 nad rámec vyjadrení prezentovaných v odvolaní uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia, ktoré prezentuje vo vyjadrení žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný nielenže neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z platne uzatvorenej zmluvy, účelom ktorej je stanovenie podmienok a opatrení pri vypúšťaní odpadových vôd odberateľom (žalovaným) do verejnej kanalizácie, ale nevyužíval ani svoje oprávnenie zasielať žalobcovi priamo aj žalovaným uskutočňované rozbory vody vypúšťanej žalovaným do verejnej kanalizácie. Ohľadom opakovane uvádzaných námietok žalovaného k vzorkám a ich odberu žalobca uviedol, že z predložených listinných dôkazov (najmä protokolov o odbere vzorky) vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka vo vyhláškou stanovených časových intervaloch. Z takto odobratých vzoriek vyhotovil vlastné merania aj žalovaný, pričom protokoly boli bez výhrad alebo námietok k spôsobu odberu signované aj zástupcom žalovaného a opatrené jeho pečiatkou. Tvrdenia žalovaného o možnej manipulácii pri preprave vzoriek neboli v konaní preukázané a ostali v rovine tvrdení. Žalobca súčasne dodal, že obavy žalovaného ohľadom manipulácie so vzorkami sú navyše nedôvodné, žalobca roky vykonáva prevádzku verejných vodovodov a verejných kanalizácii a s tým súvisiace činnosti, svedomito si plní povinnosti a pozorne sleduje nakladanie s vodou ako životne dôležitou surovinou (ktorú v rámci možností a zákonom priznaných práv chráni), vždy pristupuje k svojej práci (či už pri odbere vzoriek, ich transporte alebo pri prevádzke verejných vodovodov a kanalizácií alebo pri kontakte so svojimi klientmi) profesionálne a odborne. 19. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 12.6.2017 zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu. 20. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 5.2.2 zmluvy č. Kl/M nie je dojednaná platne. Poukázal na to, že v ustanovení bodu 4.4.2 zmluvy nie je dohodnutý spôsob výkonu kontroly kvality odpadovej vody, ani spôsob stanovenia limitov znečistenia z odobratých vzoriek, čo podľa názoru žalovaného neoprávňuje žalobcu k výpočtu úhrady len na základe chemickej analýzy vykonanej v neakreditovanom pracovisku žalobcu. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosti postupu pri výkone kontroly, ani oprávnenie žalobcu brať za základ pre výpočet zmluvnej pokuty subjektívne výsledky vlastnej analýzy, ktorých správnosť nikto nemôže odkontrolovať. Žalovaný má za to, že v súdenej veci spôsob určenia zmluvnej pokuty dohodnutý nebol. Ďalej poukazoval na to, že žalobca neodoberal kvalifikovanú bodovú vzorku podľa zákona - vyhláška č. 55/2004 Z.z., ale odobral vodu jedenkrát v čase vypúšťania práčky, kedy je najvyššia koncentrácia ukazovateľov, čo žalovaný aj preukázal svedeckými výpoveďami. Žalovaný tvrdil, že žalobca v konaní nepreukázal, že odoberal kvalifikovanú bodovú vzorku, ani že pečatil vzorkovnice tak, ako je uvedené v predtlači protokolov. V dohode o zmluvnej pokute musí byť tiež jednoznačne špecifikovaná aj zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, a až nesplnením resp. porušením tejto povinnosti vznikne právo na zmluvnú pokutu. Ak teda porušenie povinnosti trvá určitú dobu, musí byť jednoznačne preukázané, že toto porušenie po túto dobu aj trvalo. Z ustanovenia čl. 5, bodu 5.2.2. ale vyplýva, že úhrada za zvýšené znečistenie sa počíta za dobu, počas ktorej k prekročeniu došlo; ak túto dobu nemožno presne určiť, počíta sa doba zodpovedajúca počtu dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. Znamená to, že žalovanému bola účtovaná zmluvná pokuta za porušenie povinnosti aj za dobu, počas ktorej mu porušenie preukázané nebolo, eventuálne aj za dobu, počas ktorej povinnosť neporušil. S poukazom na toto ustanovenie, je možné dobu trvania sankčnej povinnosti vzťahovať len na dobu, počas ktorej bola povinnosť preukázateľne porušená, a teda nie na nejakú paušálnu dobu, po ktorú je žalovaný povinný uhrádzať zmluvnú pokutu. Som toho názoru, že z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby žalovanému vznikla sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez toho, aby bol dostatočne vymedzený spôsob určenia zmluvnej pokuty a preukázaná doba trvania porušenia povinnosti. Týmto by došlo aj k zmareniu účelu a významu zmluvnej pokuty, ktorá má predovšetkým donucovaciu funkciu ktorou je hrozba majetkovou sankciou pre prípad nesplnenia alebo porušenia povinnosti. Žalobca ako základ pre výpočet úhrady bral vždy do úvahy iba výsledky analýzy svojho vlastného neakreditovaného pracoviska, hoci to zo zmluvy nevyplývalo, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za nezávislé a objektívne laboratórium, pretože organizačne ide o súčasť spoločnosti žalobcu. 21. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že písomne aj ústne poukazoval na rozpor tabuľky ukazovateľov uvedených v zmluve č. Kl/M a odporúčaných hodnôt koncentračných limitov na stanovenie najvyššej prípustnej miery znečistenia v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky. Tieto ukazovatele znečistenia boli síce dodatkom č. 1 tieto zmenené, avšak do doby jeho uzavretia žalobca účelovo vykonal dve kontroly, z ktorých bola žalovanému (tvrdíme, že nespravodlivo a neoprávnene) vyúčtovaná zmluvná pokuta (úhrada za zvýšené znečistenie). 22. Žalovaný tiež namietal, že pracovisko žalobcu nevykonáva rozbory ako nezávislé laboratórium, ale tiež len pre vlastnú potrebu. Laboratórium žalobcu nemá akreditáciu a nie je ani samostatným laboratóriom, ide o organizačnú súčasť spoločnosti žalobcu. V konaní žalovaný najmä spochybňoval laboratórne výsledky analýzy vzoriek vykonávanej žalobcom, na základe ktorých si žalobca uplatňuje nárok na úhradu za zvýšené znečistenie, ako aj celý postup žalobcu, ktorý vykonaniu analýzy predchádzal (t.j. odoberanie vzoriek, transport vzoriek). Celý postup žalobcu spojený s analýzou vzoriek je netransparentný a pochybný. Žalovaný poukazoval na to, že odobraté vzorky aj prípadné časti vzoriek odobraté v polhodinových intervaloch sú mimo akejkoľvek kontroly žalovaného aj počas transportu a aj počas analýzy, ktorú vykonáva v podstate sám žalobca, čo objektívne nemožno považovať za hodnoverné. Pravdepodobnosť, že dochádza k manipulácii, alebo kontaminácii odobratých vzoriek umocňuje aj tá skutočnosť, že odobraté vzorky nie sú označené, ani sa nepečatia, čo je tiež v rozpore s protokolom, ktorý tvorí prílohu č. 2 zmluvy č. K1/M. 23. Skutočnosť, že pri odbere vzorky je treba dodržiavať odoberanie kvalifikovaným spôsobom, t.j. kvalifikovaná bodová vzorka (4x po polhodine, zlievaná), považuje žalovaný za zásadnú náležitosť zistenia kvality odpadovej vody, pretože pri nedodržiavaní tohto zákonného spôsobuje výsledná hodnota odpadovej vody skreslená a neodzrkadľuje skutočnú kvalitu. Aj z uvedeného dôvodu namietal žalovaný v celom konaní nedodržiavanie tohto postupu zo strany žalobcu, keďže na základe tohto nesprávneho postupu boli namerané vysoké koncentračné hodnoty znečistenia, ktoré v skutočnosti žalovaný nevypúšťa. Najvyššia koncentrácia znečistenia odpadových vôd sa prejavuje len v čase, keď vypúšťa práčka. Neskôr sa hladina ustáli, a preto je dôležité, aby sa v záujme objektívneho merania ukazovateľov znečistenia odoberala kvalifikovaná bodová vzorka, kedy sa voda podľa odborníkov ustáli a odzrkadľuje objektívne svoju kvalitu, čo žalobca pri odbere vzoriek nedodržiaval. Počas celého konania žalovaný poukazoval, že pracovníci žalobcu takto v rámci výkonu kontroly námatkovo odobrali vzorku jedenkrát práve v čase vypúšťania práčky, keď bola najväčšia koncentrácia znečistenia a odišli. 24. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalobca má monopolné postavenie čo sa týka vodného hospodárstva a žalovaný nemá možnosť uzavrieť obdobnú zmluvu s inou spoločnosťou iba so žalobcom. V prípade Zmluvy č. K1/M bol žalovaný nútený pristúpiť k zmluvným podmienkam žalobcu bez toho, že by mal možnosť zmluvu zmeniť alebo pripomienkovať, inak by bez napojenia na vodovodnú a kanalizačnú sústavu žalobcu nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť. Domnieva sa, že v tomto smere je žalovanému len ťažko možno vyčítať neprofesionalitu. Ďalej podotkol, že v súčasnosti od roku 2016 je medzi zmluvnými stranami uzavretá nová zmluva o výkone kontroly, ktorej znenie priložil v prílohe, a to vyslovene len na porovnanie ako je upravený výkon kontroly, práva a povinnosti zmluvných strán a tiež aj spôsob, akým sa zmluvná pokuta určí. Táto nová zmluva je svojím spôsobom tiež dôkazom smerujúcim k preukázaniu pravdivosti tvrdení a námietok žalovaného o tom, že výkon kontroly kvality odpadových vôd podľa starej zmluvy č. K1/M z roku 2005 bol neoprávnený a svojvoľný. 25. K protokolom odberu vzoriek odpadových vôd doložených žalobcom žalovaný uviedol, že tieto nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu. Poukázal na to, že napr. protokoly z 21.3.2006 a z 5.9.2006 nie sú vyplnené údajom pracovníka žalobcu, ktorý odoberal vzorky, na žiadnom zo štyroch protokolov nie je správne uvedený údaj žalovaného ani údaje o mieste odberu - označenie výuste a ani údaje o označení vzorky, použitých vzorkovniciach a najmä na žiadnom z protokolov nie je uvedený údaj, že pracovníkmi žalobcu bola odobratá kvalifikovaná bodová vzorka t.j. štyrikrát po pol hodine zlievaná, takže nie je jasné, na základe čoho súd došiel k záveru, že pracovníci žalobcu odoberali vzorky správne. Žalovaný zastáva názor, že ak údaj o odobratí kvalifikovanej bodovej vzorky nie je na protokoloch uvedený a nebol ani zo strany žalobcu preukázaný, nie je jasné, na základe čoho súd vyvodil záver, že správnosť odberov bola na protokoloch zo strany pracovníkov žalovaného potvrdená. 26. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ako sa vysporiadal s námietkou žalovaného uplatnenej v konaní v rámci procesnej obrany, keď nepovažoval zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, a preto nevyužil moderačné právo súdu a to aj s ohľadom na správanie žalovaného, ktoré si vyvodil iba z nepravdivého tvrdenia žalobcu, že žalovaný neinvestoval do ekológie výroby. Žalovaný prezentoval tiež názor, že aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká aj bez ohľadu na vznik škody, súd by mal vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobcovi žiadna škody nevznikla. Aj keď zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej povahy svojím spôsobom aj donucovaciu povahu, aby povinná osoba prevzatý záväzok aj splnila, má žalovaný za to, že nemôže mať demotivujúci charakter. Súd priznaním takej vysokej zmluvnej pokuty za okolností, ktoré boli preukázané v súdenej veci, len povzbudí žalobcu k ďalšiemu ukladaniu pokút a využívať ho ako formu svojej zárobkovej činnosti. Inak povedané, žalobca teoreticky môže odoberať vzorky aj každý deň a naďalej nekontrolovateľným spôsobom vypočítavať zmluvné pokuty až do tej miery, že zlikviduje prevádzku žalovaného. 27. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozhodol tak, že žalobu zamietne. 28. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 26.4.2017 uviedol, že z predložených listinných dôkazov (protokolov o odbere vzorky) vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka vo vyhláškou stanovených časových intervaloch. Z takto odobratých vzoriek vyhotovil vlastné merania aj žalovaný, pričom protokoly boli bez výhrad alebo námietok k spôsobu odberu signované aj zástupcom žalovaného a opatrené jeho pečiatkou. S uvedeným skutkovým zistením neboli v rozpore ani svedecké výpovede jednotlivých svedkov. Rovnako ani skutočnosť, že dané protokoly boli podpísané zamestnancami žalobcu - účtovník, vrátnici - nepreukazuje nesprávnosť obsahu protokolov a nesprávnosť spôsobu vzorky. Rovnako tak tvrdenia žalovaného o možnej manipulácii pri preprave vzoriek neboli v konaní preukázané a ostali v rovine tvrdení. Žalobca dodal, že obavy žalovaného ohľadom manipulácie so vzorkami sú navyše nedôvodné, žalobca roky vykonáva prevádzku verejných vodovodov a verejných kanalizácii a s tým súvisiace činnosti, svedomito si plní povinnosti a pozorne sleduje nakladanie s vodou ako životne dôležitou surovinou (ktorú v rámci možností a zákonom priznaných práv chráni), vždy pristupuje k svojej práci (či už pri odbere vzoriek, ich transporte alebo pri prevádzke verejných vodovodov a kanalizácií alebo pri kontakte so svojimi klientmi) profesionálne a odborne. Opätovne zdôraznil, že odbery vzoriek boli vykonané za prítomnosti žalovaného, ktorý uvedené svojim podpisom na protokoloch potvrdil. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by bol výkon odberu vzoriek realizovaný neprofesionálne, žalovaný by zasiahol hneď a postup pri odbere vzoriek by namietal priamo namieste v čase, kedy sa odoberali, čo potvrdzuje len účelovosť uvedených tvrdení žalovaného. Navyše obranu žalovaného spočívajúcu v napádaní profesionality a odbornosti žalobcu ako akreditovaného skúšobného laboratória, ktorý disponuje akreditačným osvedčením Slovenskej národnej akreditačnej služby považujeme za nanajvýš účelovú, v snahe spochybniť nestrannosť, profesionalitu a dôveryhodnosť žalobcu ako skúšobného laboratória. Uvedené domnienky žalovaného považuje žalobca za neodôvodnené a navyše v konaní nepreukázané. 29. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 22.5.2017 uviedol, že s vyjadrením žalobcu k odvolaniu sa nestotožňuje v celom rozsahu. Poukázal na to, že odrazu žalobca zmenil rétoriku ohľadom znečisťovania odpadových vôd, keď doteraz tvrdil, že žalovaný znečisťuje odpadové vody v rozpore so zákonom a požiadavkami verejnej kanalizácie, že neinvestoval do ekológie, nezabezpečil technológiu práčovne tak, aby znížil znečistenie, napr. vybudovaním čističky, že znečisťovanie vôd žalovaným naďalej pokračuje a že celá ťarcha nákladov na odstránenie znečistenia je prenášaná na žalobcu a pod. Argumenty žalobcu v uvedenom duchu sú prekvapujúce aj vtom, že v údajnej dohode o možnosti prekračovať dojednané limity nie je určená žiadna horná hranica limitov, a teda podľa žalobcu možno vypúšťať odpadové vody v kvalite aj nad najvyššiu prípustnú mieru znečistenia priemyselných odpadových vôd uvedenú v prílohe č. 3 vyhlášky č. 55/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Rovnako žalovaný poukázal na to, že za dohodu de facto o tom, že žalovaný ako odberateľ môže vypúšťať aj odpadové vody nad dojednané limity znečistenia, nemožno potom považovať ustanovenia zmluvy Kl/M, v ktorých sa toto „právo“ nedodržiavať dojednané limity neodzrkadľuje. Žalovaný zastáva názor, že úhrada za zvýšené znečistenie odpadových vôd, ktorú si uplatňuje žalobca, je zmluvnou pokutou tak, ako to už raz právne kvalifikoval Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013. Ďalej zastáva názor, že úhrada za zvýšené znečistenie, na ktorú by bol žalobca oprávnený, nie je obsiahnutá v žiadnom právnom predpise. Pritom právne predpisy týkajúce sa vôd, verejných kanalizácií, verejných vodovodov a pod. sú kogentné a neobsahujú žiadny poplatok, resp. úhradu za zvýšené znečistenie. Naopak, podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. je ten, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, povinný nahradiť spôsobenú škodu. Žalobca si však žiadnu škodu neuplatnil ani nepreukázal. 30. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 12.6.2017 zotrval na svojich argumentoch prezentovaných počas konania. 31. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 33. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 34. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie „úhrady“ za porušenie povinnosti odberateľa definovanej v bode 5.1 písm. a) zmluvy, teda za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie odberateľom vo vyššej hodnote znečistenia, než bolo dohodnuté, pričom dohoda o limitoch znečistenia je obsahom bodu 4.3. zmluvy. 35. V súvislosti s právnym posúdením uplatneného nároku ako zmluvnej pokuty odvolací súd poukazuje na svoje uznesenie č.k. 2Cob/396/2011-141 zo dňa 28.2.2013, v zmysle ktorého úhradu dohodnutú za zvýšené znečistenie, t.j. za vypúšťanie odpadovej vody prekračujúcej v stupni znečistenia stranami dojednané limity znečistenia v článku 5 zmluvy je nutné posúdiť ako sankciu za zvýšené znečistenie odpadových vôd vypúšťaných žalovaným do verejnej kanalizácie, spôsobené prekročením dohodnutej koncentračnej hodnoty ukazovateľov znečistenia. Podľa názoru súdu nie je možné v danom prípade uplatnený nárok s prihliadnutím na čl. 5 bod 5.2.2 zmluvy č. K1/M kvalifikovať ako náhradu škody podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd. V záujme právnej istoty odvolací súd ďalej dopĺňa, že v obdobnej veci bol uplatnený nárok za prekročenie dohodnutých ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie rovnako kvalifikovaný ako zmluvná pokuta (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Cob/107/2012 zo dňa 31.7.2012). S poukazom na uvedené skutočnosti nebolo možné prisvedčiť argumentácii žalobcu prezentovanej v podanom odvolaní. 36. Odvolací súd ďalej zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná pokuta bola dojednaná určite a zrozumiteľne, nakoľko z dohody z bodu 5.2.2 jasne vyplýva spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. 37. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa spôsobu odberu vzoriek odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedené námietky správne vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade absencie zmluvného dojednania spôsobu odberu vzoriek je potrebné aplikovať vyhlášku MŽP SR č. 315/2004 Z.z., ktorou sa stanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd. V danom prípade nebolo možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, v zmysle ktorej jeho sankčná povinnosť nemôže vzniknúť len na základe subjektívneho posúdenia žalobcu bez toho, aby bol presne vymedzený postup v procese kontroly. V tejto súvislosti je potrebné poukázať jednak na uzavretú zmluvu (bod 4.4.1, čl. 19), ako aj na § 23 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorých odberateľ (žalovaný) mal povinnosť vykonávať kontrolu kvality vypúšťaných vôd. Len v prípade, že by si žalovaný túto povinnosť nesplnil a nevykonal vlastnú kontrolu, sú smerodajné výsledky kontroly dodávateľa (žalobcu). 38. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že námietky žalovaného týkajúce sa nesprávnosti odberu vzoriek pracovníkmi žalobcu, žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal a zostali tak len v rovine tvrdenia. Naopak, o správnosti odberov svedčia listinné dôkazy - protokoly o odbere vzorky (č.l. 99, 100, 101, 102), z ktorých vyplýva, že vzorky boli odoberané ako kvalifikovaná bodová vzorka vo vyhláškou predpísaných intervaloch, čo vyplýva z údajov o čase odberu uvedených na protokoloch. 39. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na moderáciu zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka, pričom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (body 69. - 73.). 40. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 65,96 %. 42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).