Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/441/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610210126 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610210126.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, U., zastúpený: JUDr. Milan Šulva, advokát, advokátska kancelária AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1/11, Bratislava, proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. hrdinov XXX/XX, U., zastúpený: JUDr. Lehel Patassy, AK PATASSY, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.03.2015, č.k. 7C/420/2010-427, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky č. konania 7C/420/210 - 427 zo dňa 24.03.2015 p o t v r d z u j e v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/441/2015 - 485 zo dňa 25.05.2016 o pripustení zmeny žalobného petitu, takto: Podielové spoluvlastníctvo žalobcu C. L. a žalovaného L. L. k polyfunkčnej budove so súpis. č. XXXX umiestnenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., okres U., obec U., sa z r u š u j e. Nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 116. 333,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 972,16 eur p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. II. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : K výrokom pod bodom I. : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 116 300,- eur a nahradiť mu trovy konania v sume 14 696,76 eur, a taktiež ho zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu v sume 972,16 eur. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva nasledovné: Žalobca svojou pôvodnou žalobou žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti, polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX umiestnenej na parc. č. XXXX vo výmere XXX mX v kat. úz. U., obec U., okres U., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Katastrálnym úradom v V., Správou katastra U. (ďalej len Nehnuteľnosť), a Nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Podľa pôvodného návrhu žalobca chcel vyplatiť žalovanému náhradu vo výške 93 000,- Eur alebo primeranú náhradu určenú znaleckým posudkom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Žalobca vlastní podiel 2/3 a žalovaný podiel 1/3. Spoločné užívanie nehnuteľnosti vedie k značným nezhodám, na vyporiadaní spoluvlastníctva sa strany sporu mimosúdne nevedia dohodnúť a reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné. Nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom znalkyne Ing. Evy Lančaričovej č. 5/2010 zo dňa 02.02.2010 na sumu 279 000,- Eur. alebo primeranú náhradu za vyporiadanie spoluvlastníctva určenú znaleckým posudkom. 3. Žalovaný nesúhlasil s prikázaním Nehnuteľnosti žalobcovi za náhradu 93 000,- Eur. Odôvodnil to tým, že nie pravdivé tvrdenie žalobcu, že on je schopný nehnuteľnosť účelne lepšie využiť ako žalovaný. Poukázal na to, že je to on kto reálne užíva časť Nehnuteľnosti, a to nebytový priestor „V. N.“, ktorý prevádzkuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má záujem v nej naďalej pokračovať. Ostatné časti Nehnuteľnosti, a to nebytový priestor obchodu a jednotlivé byty, nie sú v súčasnosti prenajaté a žalobca Nehnuteľnosť nevyužíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že Nehnuteľnosť rozdelí na jednotlivé byty, prípadne nebytové priestory, čo umožňuje zákon č. 182/1993 Z.z. Namietol, že znalec pribratý do konania súdom sa vôbec nezaoberal otázkou možnosti rozdelenia Nehnuteľnosti na samostatné nehnuteľnosti - byty a nebytové priestory. Žiadal v tomto smere vykonať dokazovanie. 4. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že sporná Nehnuteľnosť pozostáva z týchto priestorov: 1. nebytového priestoru v suteréne, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2, 2. bytu na prízemí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2 a balkón X,XX. m2, 3. nebytového priestoru na prízemí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2, 4. bytu na 1. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2 a balkón plochu X,XX m2, 5. ďalšieho bytu na 1. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2 a balkón plochu X,XX m2, 6. bytu na 2. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2 a balkón plochu X,XX m2, 7. ďalšieho bytu na 2. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XXX,XX m2 a balkón plochu X,XX m2, 8. bytu na 3. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2, 9. ďalšieho bytu na 3. poschodí, ktorý má podlahovú plochu XX,XX m2. Znalkyňa Ing. Eva Lančaričová vypracovala znalecký posudok č. 5/2010 zo dňa 02.02.2010 na stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti a stanovila všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti na sumu 279 000,- Eur. Na základe uznesenia súdu vypracovala znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti znalkyňa Ing. Hana Mozolová pod č. 16/2014, podľa ktorého Nehnuteľnosť bola ohodnotená k 09.07.2014. Na základe pokynov súdu sa znalkyňa zaoberala aj možnosťou reálneho rozdelenia Nehnuteľnosti. Konštatovala, že nehnuteľnosť je napojená na inžinierske siete tak, že existuje jedna elektrická zemná prípojka pre celý objekt, elektrické merače a rozvodné skrine s poistkami osobitne pre obchod, V. a pre bytovú časť sa nachádzajú vo vstupných schodiskových priestoroch, v jednotlivých bytoch sú samostatné poistky; existuje jedna plynová prípojka pre celý objekt cez priestor V. s následným rozvetvením do jednotlivých priestorov a s podružnými meračmi v každom byte; existuje spoločná kanalizačná prípojka z jednotlivých bytov cez priestory V. N. napojená do verejnej kanalizácie v miestnej komunikácii; Nehnuteľnosť je napojená jednou prípojkou vody z oceľového potrubia cez priestory V. N. do jednotlivých bytov s podružnými meračmi v kúpeľniach. Prípojky inžinierskych sietí sa nachádzajú v chodníku pred domom, resp. v miestnej komunikácii. Na základe požiadavky súdu sa znalkyňa zaoberala aj otázkou prípadnej reálnej deľby nehnuteľnosti. Konštatovala, že reálnym rozdelením vzniknuté časti musia byť samostatnými vecami. Reálne rozdelenie stavby je možné len vo vertikálnom smere, v žiadnom prípade nie v horizontálnom. Pre definitívne rozhodnutie o rozdelení stavby je potrebné rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Novovzniknuté stavby pri reálnej deľbe musia spĺňať všetky základné požiadavky na stavby definované v § 43d zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Posudzovaná stavba je bytový dom z konštrukčného hľadiska symetrického pôdorysu s centrálnym schodiskom v nadzemných podlažiac,h s hlavným a zadným vstupom. Nosný systém stavby je stenový, pozdĺžny. Reálnym rozdelením stavby by mali vzniknúť dve samostatné stavby, každá so samostatným schodiskom, prístupom z verejnej komunikácie, samostatnými prípojkami inžinierskych sietí. Každá z novovzniknutých stavieb musí spĺňať statické, požiarne, hygienické, bezpečnostné, akustické, energetické, architektonické, prevádzkové, funkčné a ekonomické požiadavky. Pri rozdelení stavby musia vzniknúť dve samostatné stavby schopné samostatnej existencie zo statického hľadiska. V prípade odstránenia jednej zo stavieb nesmie byť ohrozená ani existencia ani statická stabilita druhej stavby. Na zabezpečenie vstupu do novovzniknutých stavieb sú nutné zásahy do architektonického výrazu stavby - nové vstupné priestory a dverné otvory na fasáde stavby. Na zabezpečenie vnútorného vertikálneho prepojenia je potrebný samostatný schodiskový priestor pre každú novovzniknutú stavbu. V prípade zachovania jestvujúceho schodiska a jeho pričlenenia k jednému z novovzniknutých objektov treba vybudovať druhé samostatné schodisko vo vnútri budovy pre novú novovzniknutú stavbu s následnou celkovou zmenou vnútornej dispozície. V prípade vybudovania nového schodiska ako externého by sa zmenilo architektonické stvárnenie stavby, celkový objem stavby a tiež vnútorná dispozícia a prevádzkové a funkčné riešenie stavby. Na zabezpečenie plnohodnotného fungovania musia byť novovzniknuté stavby nezávisle napojené na inžinierske siete cez samostatné prípojky, musia mať vybudované samostatné vnútorné rozvody sietí a samostatné meranie a hlavné uzávery. Na zabezpečenie samostatného prístupu z verejnej komunikácie a prístupu do zadnej časti za objektom je potrebné rozdelenie pozemkov tak, aby bol umožnený prístup z oboch novovzniknutých stavieb bez vzájomného obmedzenia. Pre reálnu deľbu by potom bolo potrebné vykonať nasledovné stavebné úpravy: 1. vybudovanie novej deliacej steny spĺňajúce všetky základné požiadavky na stavby medzi novovzniknutými stavbami, vrátane protipožiarnej deliacej steny v podkroví, 2. rozdelenie konštrukcie krovu, 3. vybudovanie samostatných vstupov pre obe novovzniknuté stavby z ulice a z dvora, 4. vybudovanie nového schodiska (interného alebo externého) pre jednu z novovzniknutých stavieb s následnou celkovou zmenou vnútornej dispozície po konzultácii s odborníkom z odboru statika stavieb, 5. vybudovanie samostatných prípojok, rozvodov, merania a uzáverov inžinierskych sietí pre obe novovzniknuté stavby, 6. zrušenie prevádzky V. N. v prvom PP, následne rozdelenie priestoru na dva celky so samostatnými vstupmi a schodiskami. Prípadné stavebné úpravy a prestavba súčasnej stavby bytového domu na dve samostatné stavby by si vyžadovali stavebné zásahy, zmenu funkčnosti jestvujúcich priestorov, zvýšenie pomeru plochy komunikačných a obslužných priestorov na úkor bytov a nebytových priestorov, a finančné náklady podstatného rozsahu, ktoré považuje z ekonomického hľadiska a aj vzhľadom na súčasný vek stavby za neefektívne. Z týchto dôvodov konštatovala, že predmetnú stavbu nie je možné reálne rozdeliť. Znalkyňa sa nezaoberala otázkou rozdelenia spornej nehnuteľnosti na jednotlivé byty. 5. Žalobca zásadne nesúhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnosti na byty a nebytové priestory. Argumentoval tým, že nehnuteľnosť nespĺňa základné, zákonné požiadavky v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Stavebného zákona, čoho si je vedomý aj žalovaný. Nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť na byty a nebytové priestory najmä pre existenciu nezhôd medzi stranami sporu, pričom vzťahy medzi nimi sú dlhú dobu konfliktné. V konečnom dôsledku existencia takéhoto spoluvlastníckeho vzťahu by znamenala spoluvlastníctvo strán sporu minimálne k spoločným častiam a zariadeniam domu tak, ako to predpokladá zákon č. 182/1993 Z.z.. Takéto súžitie by však veľmi pravdepodobne znamenalo ďalšie konflikty a súdne spory v súvislosti so správou budovy. To, že miera nezhôd medzi stranami sporu je v súvislosti s delením domu na jednotky neúnosná, podporuje existencia viacerých súdnych sporov medzi nimi, konkrétne ide o spory vedené na OS Malacky pod sp. zn. 7C/492/2011 a 7C/332/2010. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemá o zachovanie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na Nehnuteľnosti reálny a vážny záujem, čo dokazuje žalovaným zaslaná ponuka žalobcovi na uplatnenie predkupného práva zo dňa 16.02.2015, v ktorej mu žalovaný ponúka svoj menšinový spoluvlastnícky podiel žalobcovi v zmysle ust. § 140 Obč. zák., nakoľko má záujem tento podiel odpredať tretej osobe. Žalobca žiadal do úvahy zobrať aj tú skutočnosť, že on je 2/3 spoluvlastníkom nehnuteľnosti a veľkosť spoluvlastníckych podielov je jedným zo zákonných kritérií pre prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva. 6. Keďže medzi stranami sporu nedošlo ani k dohode o výške všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti, súd nariadil jej zistenie znalcom. Znalkyňa Ing. Hana Mozolová vo svojom znaleckom posudku č. 16/2014 určila aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 349 000,- Eur. Súd poukázal na ustanovenia § 140; 141 ods. 1; 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ); na ustanovenia § 43 a 43d zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) a na ustanovenia § 1 ods. 1; 4 ods. 1; 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len Bytový zákon). Konštatoval, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci, ktoré je aj v zákone uvedené na prvom mieste. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že reálne rozdelenie veci nie je možné vzhľadom na charakter nehnuteľností. Žalovaný navrhoval reálnu deľbu nehnuteľností vzhľadom k tomu, že táto pozostáva z nebytových a bytových priestorov. Takéto reálne rozdelenie by prichádzalo do úvahy, ak by však vzťahy medzi stranami sporu pri užívaní Nehnuteľnosti boli dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadovali rozhodnutie súdu podľa § 139 OZ (rozhodnutie NS ČR z 22.04.2004 sp. zn. 22Cdo/559/2004). Navyše Nehnuteľnosť nie je ani možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov vzhľadom na jej charakter. Žalovaný žiadny konkrétny návrh v tomto smere nepredložil. Ani zo znaleckého posudku znalca Ing. Ďuriša, ktorý ho vypracoval na základe objednávky žalovaného, nevyplynul žiadny konkrétny návrh na rozdelenie Nehnuteľnosti na byty a nebytové priestory. Tento znalecký posudok sa zaoberal iba tým, aký spoluvlastnícky podiel by na účastníkov pripadol v prípade rozdelenia nehnuteľnosti na nebytové priestory a byty. Uvažoval s tým, že jednotlivé byty a nebytové priestory by naďalej boli v spoluvlastníctve účastníkov (v pomere 1/3 : 2/3 alebo naopak). Tento znalecký posudok tak ani nemohol byť podkladom pre zápis jednotlivých bytových a nebytových priestorov ako samostatných nehnuteľností do evidencie nehnuteľností. Žalobca oprávnene poukázal na to, že prípadným rozdelením Nehnuteľnosti na jednotlivé byty a nebytové priestory by muselo nutne dôjsť k existencii spoluvlastníckeho vzťahu medzi stranami minimálnej k spoločným častiam a zariadeniam domu, tak ako to predpokladá Bytový zákon. Ďalším v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pričom súd pri tomto spôsobe vyporiadania prihliadol aj na to, že žalovaný listom zo dňa 16.02.2015 ponúkol žalobcovi odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom stanovil výšku kúpnej ceny, ktorú považoval za primeranú. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu v súlade s návrhom žalobcu a vykonal vyporiadanie. Nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý mal záujem nehnuteľnosť prevziať a tiež prehlásil, že má k dispozícii potrebné finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená na základe znaleckého posudku znalkyne Ing. Hany Mozolovej, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu Nehnuteľnosti na 349 000,- Eur. Príslušný spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti zodpovedá potom primeranej náhrade vo výške 116 300 Eur, a na túto sumu súd zaviazal žalobcu zaplatiť ju žalovanému. 7. Podľa § 148 ods. 1, prvej vety OSP súd zaviazal žalovaného na trovy konania, ktoré vznikli tým, že zo štátnych prostriedkov bola zaplatená suma 300,- Eur ako odmena znalkyni (preddavok na znalečné), a ďalšia odmena znalkyni - znalečné v sume 592,16 Eur, ako aj znalečné za účasť znalkyne na pojednávaní v sume 38,42 Eur. Spolu 972,16 Eur. 8. Rozsudok napadol v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolaním žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 18.06.2015. Primárne napadol procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mu bola podľa jeho názoru bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dňa 29.01.2015 súd prvej inštancie odročil pojednávanie na termín 24.03.2015. Právny zástupca žalovaného sa dňa 23.03.2015 dozvedel, že žalovaný je dočasne práceneschopný, a preto sa pojednávania nemôže zúčastniť. Listom z 23.03.2015 oznámil túto skutočnosť súdu a požiadal o odročenie pojednávania s tým, že žalovaný nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho účasti. Právny zástupca súdu predložil ako doklad potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného. Túto žiadosť o odročenie zaslal písomne aj elektronicky, a súčasne o tom elektronicky informoval aj právneho zástupcu žalobcu. Napriek tomu súd dňa 24.03.2015 pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Pritom do termínu 24.03.2015 nebol zo strany žalovaného a jeho právneho zástupcu uskutočnený žiaden taký krok, ktorým by maril alebo predlžoval konanie. Podľa § 221 ods. 1 písmena f) OSP tak došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 132/2010 zo dňa 19.09.2011. Ďalej uplatnil ako odvolaciu námietku, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalovaným na pojednávaní dňa 14.03.2013, kedy rozhodol, že nariadi znalecké dokazovanie za účelom preukázania rozdelenia Nehnuteľnosti. Žalovaný listom zo dňa 25.03.2013 zaslal súdu otázky pre znalca. Ich obsahom bolo, či je možné polyfunkčnú budovu rozdeliť na samotné byty a nebytové priestory, a či je nutné v rámci rozdelenia vykonať stavebné úpravy. Dňa 18.03.2013 súd vydal uznesenie, ktorým znalcovi uložil úlohy, ale otázky zaslané zo strany žalovaného sa v zozname otázok súdu neobjavili. Výhrady k vypracovanému znaleckému posudku znalkyne Ing. Hany Mozolovej žalovaný vyjadril v písomnom podaní zo dňa 01.10.2014, na ktorých zotrváva aj naďalej. Znalec sa v posudku nevyjadril k otázke možného rozdelenia polyfunkčnej budovy na samotné byty a nebytové priestory. Právny zástupca túto otázku položil aj na pojednávaní dňa 29.01.2015 samotnému znalcovi. Odpoveďou bolo, že rozdelenie nehnuteľnosti iným spôsobom, napríklad na byty a nebytové priestory, by musela byť otázkou na iného znalca z odboru pozemné stavby. Preto žalovaný navrhol vykonať ako ďalší dôkaz nový znalecký posudok v uvedenom odbore, ktorý by vedel zodpovedať na otázku žalovaného. Súd však tento dôkaz nevykonal. Rozhodol bez toho, aby mal preukázanú nemožnosť rozdelenia nehnuteľnosti, ktorý je ako prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedený v ustanovení § 142 ods. 1 OZ. Pritom možné spôsoby vyporiadania - rozdelenie, prikázanie za náhradu a predaj, sú taxatívne zákonom dané. Súd tak neúplne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnutý dôkaz. V rozsudku si súd osvojil záver znalca, že polyfunkčnú budovu nie je možné rozdeliť na dve samostatné veci, avšak táto skutočnosť nebola nikdy sporná a žalovaný ju ani nikdy netvrdil. Žalovaný tvrdil, že polyfunkčnú je možné rozdeliť na byty a polyfunkčné priestory, keďže napríklad susediaca nehnuteľnosť je charakterom identická ako Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Taktiež zo znaleckého posudku č. 25/2011 vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Ďurišom, na základe objednávky žalovaného, je preukázané, že polyfunkčnú budovu je možné rozdeliť na samostatné byty a nebytové priestory. Ak súd o tom mal pochybnosť, mal vyhovieť návrhu žalovaného a nariadiť príslušné znalecké dokazovanie. V polyfunkčnej budove sú dva nebytové priestory a 7 bytových jednotiek. Rozdelenie priestorov podľa kľúča dve tretiny a jedna tretina nepredstavuje prekážku. Je tu niekoľko možností prepočtu napríklad podľa metrov štvorcových alebo miestností. Nesprávnym postupom súdu sa k tejto otázke prepočtu žalovaný ani nedostal, preto nemohol predniesť súdu ani konkrétny návrh na rozdelenie Nehnuteľnosti. Súd nesprávne vyhodnotil list žalovaného zo dňa 16.02.2015, ktorým ponúkol žalobcovi odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu tak, že žalovaný nemá skutočný záujem na užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Záver si súd urobil len na základe tvrdenia žalobcu a bez toho, aby mal k tomu relevantné vyjadrenie žalovaného. Žalovaného oslovil záujemca, ktorý prejavil záujem o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu vo výške 220 000,- eur a žalovaný v súlade s § 140 OZ oslovil žalobcu s ponukou na kúpu svojho podielu predtým, ako by ho predal tretej osobe. Záver, že v dôsledku tejto skutočnosti žalovaný nemá skutočný záujem na užívaní spoločnej Nehnuteľnosti nie je správny. Jednalo sa len o možnosť- zámer predať tento podiel tretej osobe. Ďalej žalovaný namietol, že súdom určená primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 116 300,- eur nie je správna, nakoľko podľa znaleckého posudku znalkyne Mozolovej č. 16/2014 je všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 349 000,- eur, z čoho 1/3 je 116 333,33 eur, zaokrúhlene je to suma 116 330 eur. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd znížil prisúdenú náhradu o sumu 330,- eur na úkor žalovaného. Súd si neoveril ani stav Nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti ku dňu vydania jeho rozsudku, pričom v tomto čase na základe geometrického plánu č. 6/13 došlo k zmene parciel na Nehnuteľnosti, a v dôsledku toho je takto sformulované rozhodnutie súdu nevykonateľné a kataster nebude môcť vykonať zápis v zmysle napadnutého rozsudku. Žalovaný sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 11.05.2016. K odvolacej námietke odňatia možnosti konať pred súdom uviedol, že podľa § 119 ods. 3 OSP zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu môže byť dôvodom na odročenie pojednávania len vtedy, ak zdravotný stav potvrdí ošetrujúci lekár v tom zmysle, že účastník alebo zástupca ho nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu absolvovať. Ospravedlnenie žalovaného doručené súdu dňa 23.03.2015 nespĺňalo uvedené náležitosti, pričom s touto okolnosťou sa súd vysporiadal riadne na začiatku pojednávania dňa 24.03.2015. Ustanovenia, na ktoré poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, boli vydané pred novelou Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 01.01.2012. Touto novelou boli zakotvené presné a jasné kritériá, kedy možno ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov považovať za riadne a postačujúce k odročeniu pojednávania. K nevykonaniu dôkazu navrhovaného žalovaným žalobca uviedol, že táto námietka je nedôvodná. V uznesení, ktorým bol poverený znalec a bola mu zadaná znalecká úloha, nie je súd povinný použiť identickú formuláciu otázok, ako mu navrhnú samotní účastníci konania. Uznesenie zo dňa 18.03.2013 a 23.01.2014, ktorým boli menovaní znalci a stanovená úloha znalca, súd prvej inštancie položil otázku, či je reálne rozdelenie nehnuteľnosti dobre možné tak, aby vzniknuté časti boli samostatné veci. Touto otázkou sa prvostupňový súd pýtal, či je možné delenie nehnuteľnosti na akékoľvek samostatné veci, čiže obsahovala v sebe aj otázku, či je možné rozdelenie nehnuteľnosti na samostatné byty a nebytové priestory, keďže tieto sa z právneho hľadiska považujú za samostatné veci. Nakoniec ani sám žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku z 01.10.20014 nenamietal znenie otázok položených znalkyni zo strany súdu prvej inštancie, ale len skutočnosť, že znalkyňa riadne nezodpovedala na súdom položenú otázku. Navyše žalovaný mal na pojednávaní dňa 29.01.2015 možnosť predvolanej znalkyni položiť doplňujúce otázky. Vykonávanie ďalšieho znaleckého posudku výlučne na posúdenie otázky, či je možné nehnuteľnosť rozdeliť na samostatné byty a nebytové priestory nebolo účelné aj s prihliadnutím na ostatné, v konaní zistené skutočnosti o osobných pomeroch medzi účastníkmi konania. Zo znaleckého posudku č. 16/2014 vyhotoveného znalkyňou Ing. Hanou Mozolovou vyplýva, že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na dve samostatné nehnuteľnosti. Žalovaný si ako zadávateľ objednal u znalca Ing. Jána Ďuriša vypracovanie znaleckého posudku č. 25/2011 vo veci stanovenia veľkosti spoluvlastníckych podielov všetkých bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného objektu súp. č. 1075. Na str. 9 tohto znaleckého posudku je uvedený záver, že znalec nenavrhol vyporiadanie prikázaním jednotlivých bytov a nebytových priestorov do vlastníctva jednotlivým účastníkom konania ako výlučným vlastníkom, ale navrhol prikázanie týchto bytov a nebytových priestorov do spoluvlastníctva účastníkov konania v pomere 2/3 a 1/3. Takto navrhnuté riešenie znalcom nevyriešilo spornú situáciu medzi stranami sporu, keďže by sa namiesto spoluvlastníkov celej budovy stali spoluvlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov v tom istom pomere. V odbornom stanovisku Ing. Jána Ďuriša sú uvedené tvrdenia, v zmysle ktorých je podľa názoru žalobcu rozdelenie nehnuteľnosti na samostatné byty a nebytové priestory vylúčené. Znalec konštatoval, že povalový priestor v súčasnosti nespĺňa náležitosti v zmysle Bytového zákona a stanovenie spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach je možné až po zrealizovaní rekonštrukčných a stavebných prác. Je teda zrejmé, že až po vykonaní takýchto úprav bude možné stanoviť jednotlivé spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom nekonkretizoval, aké stavebné úpravy by boli potrebné k vytvoreniu možnosti rozdelenia na byty a nebytové priestory, aké finančné náklady by s tým boli spojené a ktorý z účastníkov by bol povinný takéto náklady znášať. Prvostupňový súd nemal možnosť zmeniť stavebnotechnické riešenie Nehnuteľnosti, a ako podklad pre svoje meritórne rozhodnutie musel vychádzať z existujúceho stavu nehnuteľnosti. Nemal možnosť ani zaviazať pred vydaním meritórneho rozhodnutia strany sporu k vykonaniu stavebných úprav za účelom vytvorenia stavebnotechnického riešenia Nehnuteľnosti, pretože by zaväzoval strany sporu nad rámec žalobného petitu. Pokiaľ ide o výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel v sume 116 300,- eur, žalobca poukázal na to, že súd vychádzal striktne zo záverov znaleckého posudku, kde je na strane 22 znalkyňou uvedené, že hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 je 116 300,- eur a hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/3 je 232 700,- eur. Takýto výpočet hodnôt nebol žalovaným žiadnym spôsobom spochybňovaný. Z listu žalovaného zo dňa 16.02.2015 je jednoznačné, že ním žalovaný deklaroval jeho úmysel scudziť menšinový spoluvlastnícky podiel a jeho očividný nezáujem o užívanie nehnuteľnosti. K odvolacej námietke, že tento list žalovaný poslal len z dôvodu, že ho oslovil iný kupujúci, žalobca uviedol, že ak by žalovaný nemal úmysel spoluvlastnícky podiel predať, nemusel zasielať list s ponukou žalobcovi, pretože to nebola jeho povinnosť, ale voľba. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu, kde žalobca je dvojtretinový vlastník a žalovaný je jednotretinový spoluvlastník, je evidentné, že objektívne kritérium pre prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu je splnené. Význam tohto kritéria podčiarkuje aj judikatúra súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 22Cdo/1249/2008. Ďalším rozhodujúcim kritériom pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním len do výlučného vlastníctva žalobcu, je existencia nezhôd medzi stranami sporu. Tieto sú dlhú dobu konfliktné, pričom vyporiadanie spoluvlastníctva formou reálneho delenia na byty a nebytové priestory by v konečnom dôsledku vyžadovala aj v takom prípade existenciu spoluvlastníckeho vzťahu minimálne k spoločným častiam a zariadeniam domu tak, ako to predpokladá Bytový zákon. Takéto súžitie strán sporu a s tým spojené praktické otázky by neriešilo spory medzi stranami sporu. Vysokú mieru nezhôd medzi nimi potvrdzuje existencia viacerých súdnych sporov, ktoré sú vedené na Okresnom súde Malacky. Navyše žalobca dňa 08.07.2015 podal trestné oznámenie na žalovaného z prečinu ohovárania, keďže žalovaný mal posielať manželke žalobcu nepravdivé informácie o mimomanželskom pomere žalobcu. Pre rozdelenie nehnuteľnosti na byty a nebytové priestory nie sú ani splnené podmienky podľa § 142 ods. 1 OZ, konkrétne podmienka, že je rozdelenie veci dobre možné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/559/2004, v ktorom vyslovil, že pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska budov, ale je treba prihliadnuť aj k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného súžitia účastníkov v jednom dome. Taktiež s ohľadom na zásadu, že nikto by nemal byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve druhou osobou, obdobne by nemal byť nútený ani k spolužitiu, či k spoločnému riešeniu záležitostí v jednom dome. Rovnako sa vyslovil aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí č. 174/2005. V súvislosti so špecifikáciou spornej nehnuteľnosti vo výroku napadnutého rozsudku, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby pripustil zmenu žalobného návrhu vzhľadom na aktuálnu identifikáciu pozemkov. Žalobca navrhol, aby bol po tejto úprave napadnutý rozsudok potvrdený v celom rozsahu s tým, že si uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výroku o náhrade trov prvoinštančného konania sa žalobca v tomto vyjadrení nevyjadril. 10. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný repliku prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016. Zotrval na všetkých odvolacích námietkach a zdôraznil, že vzhľadom na poradie spôsobov definované v § 142 OZ, ktoré sú pre súd záväzné, musí súd otázku možného rozdelenia nehnuteľnosti dostatočne zistiť, čo v danej veci súd prvej inštancie neurobil. K znaleckému posudku č. 25/2011, ktorý vyhotovil znalec Ing. Ján Ďuriš, žalovaný uviedol, že sa odborne vyjadril len k otázke možného rozdelenia nehnuteľnosti a jeho záver je, že je možné rozdeliť nehnuteľnosť na samostatné byty a nebytové priestory. Keďže šlo len o listinný dôkaz predložený žalovaným, v konaní navrhol vyhotoviť nový znalecký posudok znalcom z príslušného odboru, čo súd nevykonal. Žalovaný opätovne zdôraznil aj svoju vôľu naďalej užívať a vykonávať podnikateľskú činnosť v objekte Nehnuteľnosti, ktorú vykonáva nepretržite už viac ako 20 rokov. Vo svojej prevádzke pritom zamestnáva 6 pracovníkov. Nepoprel skutočnosť, že medzi ním a žalobcom existujú určité nezhody a žalobca vedie proti nemu tri súdne konania. Existencia týchto súdnych konaní však nemá žiadny vplyv na možnosť užívať jednotlivé byty a nebytové priestory po ich rozdelení. Súdne spory sú vedené od roku 2010 a doposiaľ nikdy nedošlo k nijakému problému, ktorý by narušoval spoluužívanie predmetnej nehnuteľnosti. Na tom nič nemení ani podané trestné oznámenie. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP. 12. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením č. k. 14Co/441/2015 - 485 zo dňa 25.05.2016 na návrh žalobcu pripustil podľa § 95 ods. 1, 2 OSP nasledovnú zmenu: „Rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7C/420/2010-427 zo dňa 24.03.2015 sa potvrdzuje v znení: Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa C. L. a odporcu L. L. k polyfunkčnej budove so súpis. č. XXXX umiestnenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., okres U., obec U., sa zrušuje. Nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu vo výške 116.300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Uznesenie odvolací súd odôvodnil tým, že podaným návrhom žalobca zmenil žalobný petit len v časti označenia sporných Nehnuteľností. Zmena spočíva v rozdelení pôvodne označenej parcely v konaní na tri parcely s novým označením, pričom súčet rozlohy nových parciel je totožný s rozlohou pôvodne označenej parcely. Preto navrhovanú zmenu súd pripustil. 13. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 14. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích námietok žalovaného považuje odvolací súd za potrebné len uviesť nasledovné: Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie také vady, ktoré by boli porušením procesných práv žalovaného a odňatím jeho práva na spravodlivý proces; v súvislosti s namietaným pojednávaním dňa 24.03.2015, na ktorom súd rozhodol v merite veci v neprítomnosti žalovaného. Na termín pojednávania bol právny zástupca žalovaného predvolaný písomne a predvolanie mu bolo riadne doručené dňa 06.03.2015. Podaním zo dňa 23.03.2015 zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalovaného, ktorý nesúhlasil s konaním v čase jeho neprítomnosti. K ospravedlneniu doložil kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalovaného odo dňa 23.03.2015. Lekárske potvrdenie však neobsahovalo obligatórne zákonné náležitosti podľa v tom čase platného ustanovenia § 119 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní a nie sú schopní sa pojednávania zúčastniť bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd prvej inštancie tak správne na takéto ospravedlnenie neprihliadal a konal na pojednávaní aj v neprítomnosti strany žalovaného. V tomto štádiu konania už boli navyše všetky podstatné dôkazy vykonané a súd len oboznámil listinné dôkazy, a vypočul zástupcu žalobcu, ktorý predniesol záverečný návrh v súlade s podanou žalobou. Žalovaný mal dostatočné možnosti v priebehu celého konania od 8.12.2010 na uplatnenie svojej obrany v spore a na vyjadrenia k všetkým vykonaným dôkazom. Preto na túto odvolaciu námietky odvolací súd neprihliadal. 15. Ďalšie odvolacie námietky žalovaného sa vzťahovali k meritu sporu, a žalovaný v odvolaní zotrval na všetkých svojich tvrdeniach z konania na súde prvej inštancie. Naďalej nesúhlasil s prikázaním celej Nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu, a domáhal sa ďalšieho dokazovania na preukázanie reálnej možnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalobcom a jeho vyporiadania reálnym rozdelením Nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nereagoval však žiadnym spôsobom na to, že v súčasnom stave Nehnuteľnosti ju nie je možné rozdeliť na dve samostatné veci v právnym zmysle tak, aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Z odôvodnenia záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Hany Mozolovej jednoznačne vyplynula pri delení nehnuteľnosti na dve samostatné veci potreba viacerých stavebných úprav konkretizovaných v posudku, pričom nie je v právomoci súdu, aby zaviazal autoritatívne strany sporu znášať náklady na takúto prestavbu. Takéto rozhodnutie je výlučne na dohode spoluvlastníkov spoločnej veci. Už samotná táto okolnosť bola dôvodom na upustenie od ďalšieho dokazovania zameraného na spôsob vyporiadania reálnym rozdelením nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov. Relevantná je aj ďalšia argumentácia žalobcu, že je väčšinovým spoluvlastníkom Nehnuteľnosti; je schopný vyplatiť žalovanému primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ktorá bola určená znaleckým posudkom; a že v prípade rozdelenia Nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov by bol donútený zostať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu aj napriek dlhodobo existujúcim sporom a nezhodám. Na základe takto ustáleného skutkového stavu dospel aj odvolací súd k záveru, že do úvahy prichádzajúcim spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho vzťahu strán sporu je v poradí druhý zákonný spôsob - prikázanie spoločnej veci žalobcovi za primeranú náhradu žalovanému. Tento spôsob vyporiadania vyrieši všetky vzájomné nároky bývalých spoluvlastníkov a predíde vzniku prípadných ďalších sporov z užívania spoločných priestorov a zariadení k jednej Nehnuteľnosti. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, v znení pripustenej zmeny žalobného petitu v odvolacom konaní, ktorou sa zmenila len identifikácia Nehnuteľnosti v súlade s aktuálnym zápisom na liste vlastníctva. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného súdu upravil aj priznanú finančnú náhradu žalovanému na sumu 116 333,- eur, čo je zaokrúhlene jedna tretina zo znalecky určenej všeobecnej ceny Nehnuteľnosti v sume 349 000,- eur, pričom súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne uviedol sumu 16 300,- eur. 17. Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov štátu za vykonané znalecké dokazovanie v sume 972,16 eur, na ktoré bol zaviazaný žalovaný podľa § 148 OSP ako neúspešná strana v spore. 18. Keďže žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. K výroku pod bodom II.: 19. O trovách konania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. Konštatoval, že úspech v konaní mal žalobca, keďže súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa jeho návrhu. Vznikli mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, spolu za 12 úkonov právnej pomoci. Tarifný základ odmeny jedného úkonu právnej služby určil z hodnoty podielu pripadajúceho na žalovaného, ktorý žiadal žalobca priznať do svojho vlastníctva (§ 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb.), teda v čiastke 116 300,- Eur. Za jeden úkon právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 658,90 Eur. Celkovo priznal žalobcovi náhradu trov za úkony právnej pomoci vo výške 8.697,48 Eur aj s DPH, k tomu náhradu za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné celkovo vo výške 92,92 Eur spolu s DPH. Ďalej žalobcovi priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a návrhov na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 5.580,- Eur + 33,- Eur + 33,- Eur, spolu 5.646,- Eur. Žalobcovi priznal aj náhradu preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100,- Eur. Ďalej náhradu za stratu času spojenej s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaniach dňa 28.10.2011, kedy bol výpočtový základ 12,35 Eur; dňa 14.03.2013, kedy bol výpočtový základ 13,01 Eur; dňa 29.01. a 24.03.2015, kedy bol výpočtový základ 13,98 Eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu medzi Bratislavou a Malackami a späť. Pri každej z uvedených ciest išlo o 4 začaté polhodiny (§ 17 ods. 1 vyhlášky), pričom právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu za stratu času v celkovej sume 127,96 Eur s DPH (2x 12,35 Eur + 2x 13,01 Eur + 4 x 13,98 Eur) podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Náhradu cestovných výdavkov si právny zástupca žalobcu uplatnil za účasť na pojednávaniach dňa 28.10.2011, 14.03.2013, 29.01.2015, 24.03.2015, za cestu z Bratislavy do Malaciek a späť, v celkovej výške 32,40 Eur, ktorá bola vyčíslená správne a primerane. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 14.696,76 Eur. 20. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania žalobcovi. Namietol správnosť priznania alebo priznanej výšky odmeny za konkrétne úkony právnej služby. Uviedol, že súd priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- eur, ktorý by podľa výšky mal byť súdnym poplatkom za vydanie uznesenia o predbežnom opatrení zo dňa 22.11.2011. Keďže uvedené uznesenie bolo Krajským súdom v Bratislave zmenené uznesením sp. zn.8Co/125/2012 tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, nemá žalobca nárok na náhradu tohto súdneho poplatku. Namietol aj priznanie trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: návrh na úpravu žalobného petitu zo dňa 27.10.2011 v sume 658,90 eur aj s DPH; návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.10.2011 vo výške 329,45 eur s DPH; vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 05.03.2012 vo výške 658,90 eur aj s DPH; ako aj písomné podanie - otázky na znalca zo 04.04.2013 vo výške 658.,90 eur aj s DPH. Podľa jeho názoru petit žaloby mal byť správne formulovaný pri podaní žaloby dňa 08.10.2010 tak, aby ho nebolo potrebné upravovať podaním zo dňa 27.10.2011. Žalobcovi nepatrí ani odmena za návrh na vydanie predbežného opatrenia, pretože jeho návrh bol uznesením odvolacieho súdu zamietnutý. To sa týka aj odvolania proti uzneseniu súdu zo dňa 22.11.2011, za ktorý mu nemala byť priznaná suma vo výške 658,90 eur, ale polovica základnej sadzby, pretože podanie sa týkalo predbežného opatrenia. Žalobca podaním zo 04.04.2013 vypracoval otázky pre znalca, ale z uznesenia súdu zo dňa 18.11.2013 nevyplýva, či boli jeho otázky potrebné a zohľadnené. Preto je tento úkon neúčelný. 21. Odvolací súd po preskúmaní tejto časti odvolania žalovaného dospel k záveru, že je dôvodné, a navyše rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k úprave výšky tarifného základu, ktorým bol vyporiadací podiel žalovaného po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu. V odôvodnení napadnutého výroku o trovách konania sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami pre priznanie namietaných úkonov právneho zastúpenia. Konkrétne neprihliadal na úspešnosť žalobcu v konaní o vydanie predbežného opatrenia, neprihliadal na charakter úkonov z hľadiska toho, či za ne patrí plná alebo krátená náhrada trov právneho zastúpenia. 22. Odvolací súd preto tento výrok napadnutého rozsudku zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom riadne vyhodnotí všetky položky tvoriace základ priznania náhrady trov prvoinštančného konania žalobcovi. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).