Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/292/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201295 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618201295.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35704713, Panónska cesta 11, Bratislava, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47239921, Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: F.. Z. E., J.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, G.-V., zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská, s.r.o. so sídlom: Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, v mene ktorej koná konateľka Mgr. Marianna Hrabovská, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 15. mája 2018 č.k. 30C 40/2018-84 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok z ručiteľských listín číslo XX/XXXXX/ZAR, XX/XXXXX/ZAR, XX/XXXXX/ ZAR vo výške 211.274,56 Eur s príslušenstvom na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného: nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX vedenom katastrálnym úradom Malacky, obec H., katastrálne územie H.: - parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X o výmere 282 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3140 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3016 m2, zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X o výmere 2126 m2, Ostatné plochy, - stavba súpisné číslo XXX na parcele XXXX/X, druh stavby - iná budova, dom, - stavba na parcele XXXX/ X, druh stavby - budova obchodu a služieb, - stavba na parcele XXXX/X, druh stavby - rozostavaná budova, výrobná hala a - stavba na parcele XXXX/X, druh stavby - rozostavaná budova, kotolňa. Navrhovateľovi (žalobcovi) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, tým, že spoločnosť Premium Trading plus s.r.o. je univerzálnym nástupcom spoločnosti J.F. Hlaváček, s.r.o.. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Premium Trading plus s.r.o. (jej právnym predchodcom) nasledovné leasingové zmluvy: dňa 02.05.2013 zmluvu X., výška financovania 190 800,00 Eur vrátane DPH, výška pravidelnej mesačnej splátky 4.396,83 Eur, celkový počet splátok 60, dňa 29.03.2012 zmluvu X., výška financovania 207.228,00 Eur vrátane DPH, výška pravidelnej mesačnej splátky 5.132,27 Eur, celkový počet splátok 48 a dňa 25.04.2012 zmluvu X., výška financovania 184.800,00 Eur vrátane DPH, výška pravidelnej mesačnej splátky 4.582,34 Eur, celkový počet splátok 48. Oddeliteľnou súčasťou všetkých lízingových zmlúv bola dohoda o platbách nájomného a všeobecné obchodné podmienky. Spoločnosť Premium Trading plus s.r.o. nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala. V dôsledku neplatenia lízingových splátok určil žalobca predčasnú splatnosť všetkých lízingových zmlúv ku dňu 1.7.2015. Žalobca následne vyúčtoval spoločnosti Premium Trading plus s.r.o. všetky nároky, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným ukončením lízingových zmlúv a vyzval spoločnosť Premium Trading plus s.r.o. na zaplatenie dlžnej sumy do 18.1.2016. Celkový nedoplatok spoločnosti Premium Trading plus s.r.o. tak predstavoval sumu 211 274,56 Eur. Žalobca súčasne uzatvoril so žalovaným ručiteľské listiny. Žalovaný v predmetných listinách vyhlásil žalobcovi, že ho uspokojí ako veriteľa v prípade, že spoločnosť Premium Trading plus s.r.o. nesplatí svoj dlh z predmetných lízingových zmlúv. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči spoločnosti Premium Trading plus s.r.o. i voči žalovanému súdnou cestou v konaní o zaplatenie 211 274,56 Eur s príslušenstvom, vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/468/2017. Hrozbu ujmy na svojich právach žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom právneho predchodcu Premium Trading plus s.r.o.. Spoločnosť Premium Trading plus s.r.o., za ktorú sa žalovaný zaručil, je v súčasnosti právnym nástupcom najmenej 50 spoločností, figuruje ako dlžník vo verejných registroch a vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči tejto spoločnosti je veľmi nízka. Zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalším úkonom, vrátane prevodu majetkov žalovaného, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. 3. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 4. Konštatoval, že neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na majetku dlžníka peňažnej pohľadávky, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia však musí v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie, c) zriadením záložného práva objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným zabezpečovacím opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 5. Uviedol, že vydania zabezpečovacieho opatrenia je možné sa v zmysle ust. § 324 ods. 1 v spojení s ust. § 344 CSP domáhať kedykoľvek: pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, a to s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa pre nemajetnosť dlžníka. Súd je vždy pri rozhodovaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie zabezpečovacieho opatrenia potrebné za účelom zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 6. Po preskúmaní návrhu žalobcu, ktorý navrhoval nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené na nehnuteľnom majetku žalovaného, uvedenom v návrhu, záložné právo a listinných dôkazov predložených žalobcom, a to leasingová zmluva č. X. zo dňa 29.3.2012, leasingová zmluva č. X. zo dňa 2.5.2013, leasingová zmluva č. X. zo dňa 25.4.2012, dohoda o platbách nájomného k zmluve č. X., protokol o prevzatí predmetu financovania k zmluve č. X., dohoda o platbách nájomného k zmluve X., protokol o prevzatí predmetu financovania k zmluve č. X., dohoda o platbách nájomného k zmluve č. X., ukončenie leasingovej zmluvy č. X., finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. X., ukončenie leasingovej zmluvy č. X., finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. X., ukončenie leasingovej zmluvy č. X., finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy X., ručiteľská listina č. XX/XXXXX/ ZAR, ručiteľská listina č. XX/XXXXX/ZAR, ručiteľská listina č. XX/XXXXX/ZAR, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H., úplným výpisom z obchodného registra spoločnosti J.F. Hlaváček, s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti Premium Trading plus s.r.o. dospel k záveru, že žalobcov návrh je dôvodný. 7. Na základe návrhu a predložených dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému titulom ručenia. Túto pohľadávku si žalobca uplatňuje v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/468/2017. Žalovaný vlastní nehnuteľný majetok, ktorý je spôsobilý byt predmetom záložného práva. Žalobca v návrhu osvedčil, že so žalovaným uzavrel ručiteľské listiny, ktoré zabezpečovali pohľadávku voči spoločnosti J.F. Hlaváček, s.r.o. z troch leasingových zmlúv. Spoločnosť J.F. Hlaváček, s.r.o. neplatila splátky leasingov a žalobca pristúpil k predčasnému ukončeniu všetkých leasingových zmlúv zosplatnením ku dňu 01.07.2015. Spoločnosť J.F. Hlaváček, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom bol žalovaný, sa dňa 05.04.2017 zlúčila so spoločnosťou Premium Trading plus s.r.o.. Spoločnosť Premium Trading plus s.r.o. je nástupníckou spoločnosťou viacerých spoločností. Žalobca tak podľa neho osvedčil, že medzi stranami je relevantný právny vzťah a že je tu daná obava z ohrozenia vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný sa zbavil majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti J.F. Hlaváček, s.r.o. Zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovaného tak, ako to navrhuje žalobca, je možné požadovanú ochranu žalobcu dosiahnuť, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, ani žalovaný nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzený na jeho právach. Súd bral do úvahy pri rozhodovaní aj výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá je značnej hodnoty. Uviedol tiež, že v súlade s § 343 ods. 2 CSP, vzniká záložné právo zápisom do príslušného registra a to bez povinnosti súdu vyznačiť na uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia doložku právoplatnosti. Podľa § 332 ods. 1 CSP zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 a 2 CSP s odôvodnením, že rozhodnutím o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa konanie 30C/40/2018 končí, a keďže žalobca bol v konaní úspešný, vznikol mu podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a obnoviť pôvodný stav zrušením záložného práva k jeho nehnuteľnostiam. Uviedol, že žalobca podal žalobu vo veci údajnej pohľadávky voči nemu žalovanému 1/ ako ručiteľovi a žalovanému 2/ na Okresný súd v Banskej Bystrici, kde prebieha konanie vo veci samej a má za to, že sa v nej spravodlivo rozhodne a preukáže sa pohľadávka žalobcu voči nemu ako taká neopodstatnená, resp. že pri neodbornom predaji predmetných technológií zo strany žalobcu za zlomkovú cenu ich skutočnej hodnoty sa preukáže, že vznikla škoda žalovaným. Poukázal na to, že žalobca už dňa 24.4.2018 podal na Okresný súd Bratislava II návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcom v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, zapísaným na LV č. XXX k.ú. N. N., ako aj na LV č. XXXX v k.ú. H.. Podaním zo dňa 30.4.2018 vzal žalobca tento návrh späť a Okresný súd Bratislava II uznesením konanie o tomto návrhu zastavil. K späťvzatiu návrhu žalobcom došlo pravdepodobne na základe ním podaného odporu a listinných dôkazov, ktoré doložil v konaní vo veci samej. Uviedol tiež, že žalobca zatajil v rozpore s dobrými mravmi a povinnosťou predkladať plné a objektívne skutočnosti súdu týkajúce sa celej záležitosti s cieľom získať neoprávnenú výhodu zriadením zabezpečovacieho opatrenia, resp. poškodiť /zaťažiť jeho osobu a jeho vlastníctvo a podnikanie neodôvodnenými a výrazne obmedzujúcimi opatreniami, na základe čoho aj súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal aj na to, že žalobca súčasne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na Okresný súd Poprad so žiadosťou obmedziť jeho vlastnícke a podnikateľské práva na všetkých nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve. Bol toho názoru, že jedným zo základných atribútov pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia by mala byť aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Nakoľko bolo aj Okresným súdom v Poprade vyhovené návrhu žalobcu na nariadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia, podal voči uzneseniu Okresného súdu v Poprade odvolanie, a tým, že na príslušných LV je už vyznačená ťarcha vyplývajúca z uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, bol jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti obmedzený neprimeraným zásahom vo svojich majetkových pomeroch. Súčasná účtovná hodnota nehnuteľností, na ktorá bolo zriadené záložné právo je cca 2 800 000 Eur (LV č. XXX k.ú. N. N. a LV č. XXXX H.) a znalecká hodnota 4 000 000 Eur, v čom vidno značnú neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. K odvolaniu žalovaný doložil listinné dôkazy, ako odpor proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici, Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.5.2018 č.k. 23Cb 110/2018-123o zastavení konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, znalecký posudok č. 12/2018. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že Okresný súd v Banskej Bystrici ponechal platobný rozkaz voči spoločnosti PREMIUM TRADING, s.r.o. v platnosti a vo vzťahu k tejto spoločnosti je právoplatný. Úlohou zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť reálne uspokojenie budúcej pohľadávky veriteľa. K námietke žalovaného ohľadom primeranosti zriadeného zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že proporcionalita (primeranosť) nie je uvedená ako zákonný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko zabezpečovacím opatrením na rozdiel od iných inštitútov nie je ukladaná povinnosť. Zabezpečovacím opatrením sa žalovanému neukladá žiadna povinnosť či už aktívneho alebo omisívneho charakteru, preto nemožno podľa neho hovoriť o neprimeranosti zásahu do jeho práv. Napadnuté uznesenie preto nemožno chápať ako neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď tento len musí pri nakladaní s majetkom hodnoverne preukázať, že svojim úkonom ho ako veriteľa neukráti. Poukázal na to, že ako v tomto konaní, tak aj v konaní na Okresnom súde Poprad je hnuteľný majetok žalovaného zaťažený ďalšou ťarchou, z čoho je možné vyvodiť, že v prípade predaja uvedeného nehnuteľného majetku bude časť peňažných prostriedkov použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného. Bol toho názoru, že opodstatnenosť námietky neprimeranosti možno pripustiť len vo výnimočných prípadoch. S prihliadnutím na ďalšie ťarchy na nehnuteľnostiach žalovaného považoval jeho odvolaciu námietku v tomto smere za právne irelevantnú. Uviedol, že žalovaný nepopiera uzatvorenie lízingových zmlúv, ručiteľských zmlúv, ani fakt, že lízingové zmluvy neboli riadne a včas splácané. Mal za to, že splnil zákonom požadované náležitosti na vydanie zabezpečovacieho opatrenia spoľahlivo osvedčil obavu o výkon rozhodnutia. Žalovaný neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by smerovali voči zákonným náležitostiam návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosti uvádzané žalovaným považoval za nezodpovedajúce reálnemu právnemu a skutkovému stavu, keď mu napadnutým uznesením nie je ukladaná žiadna povinnosť a mal za to, že námietky žalovaného smerujú proti peňažnej pohľadávke a nie voči konaniu o zabezpečovacom opatrení. Podaním zo dňa 6.7.2018 žalobca doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného predložením Uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 21. júna 2018 č.k. 4Cob 11/2018-122, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 18.5.2018 č.k. 16Cb 48/2018-80 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v jeho prospech k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Jeho legitímnym očakávaním preto je, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Bol toho názoru, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke by za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, by bola ústavne neudržateľná (IV.ÚS 200/2010,m.m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III.ÚS 328/06). 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu poukázal na neoprávnenosť nároku žalobcu v konaní vo veci samej pod. sp. zn. 51Cb 107/2018, kde bude súd rozhodovať o samotnej pohľadávke žalobcu, t.j. či sporná pohľadávka je dôvodná a oprávnená, pričom má dôkazy, ktoré existenciu pohľadávky žalobcu vyvracajú. Namietal tiež primeranosť zabezpečovacieho opatrenia k pohľadávke, pričom žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani odhadom neuviedol, akú hodnotu majú nehnuteľnosti, na ktoré žiadal zriadiť záložné právo. Mal za to, že žalobca by mal preukázať, že zásah, ktorý spočíva v postihnutí jeho majetkových hodnôt je primeraným vzhľadom na účel sledovaný zabezpečovacím opatrením. Za podstatnú považoval i skutočnosť, že žalobca popri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na Okresný súd Malacky podal súčasne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na Okresný súd Poprad, v ktorom žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, zapísaní na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, okres Poprad, obec Vysoké Tatry, kat. úz N. N.. Ide o komplex nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve ako žalovaného, ktorý je značnej hodnoty - jedná sa o väčší novo zrekonštruovaný hotel v centre Vysokých Tatier a Okresný súd Poprad vyhovel návrhu žalobcu a uznesením zo dňa 18.5.2018 zriadil záložné právo na tieto jeho nehnuteľnosti, aktuálna hodnota ktorých je 2 800 000 Eur a aktuálna hodnota vyčíslená znalcami je 4 000 000 Eur. Uviedol, že sporná pohľadávka žalobcu, ktorá ešte len bude predmetom dokazovania jej existencie, resp. oprávnenosti v spore vedenom pod sp. zn. 51Cb 107/2018, ktorú má údajne žalobca voči nemu evidovať, predstavuje sumu 211 274,56 Eur. V dôsledku rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II a Okresného súdu Poprad považoval za stav, v dôsledku ktorého je právo jeho osoby ako žalovaného obmedzená nad rámec potrebnej, rozumnej a nevyhnutnej miery obmedzenia. Nariadené zabezpečovacie opatrenie považoval za neprimerané výške spornej pohľadávky 211 274.56 Eur. Doložil uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 18.5.2018 č.k. 16Cb 48/2018-80, ktorým bolo v prospech žalobcu ČSOB Leasing, a.s. za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok a ručiteľských listín č. XX/XXXXX/ZAR, XX/XXXXX/ZAR M. XX/XXXXX/ZAR vo výške 211 274,56 Eur s prísl. na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, obec I. Y., kat. úz. N. N., a to parcely registra C : parc. č. XXX/X o výmere 484 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/ X o výmere 301 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 736 m2-zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č. XX na parc. č. XXX, druh stavby iná budova. 12. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.8.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný vychádza z princípov a judikatúry vzťahujúcich sa na predbežné opatrenie, resp. neodkladné opatrenie, opomínajúc princípy a ustanovenia osobitnej právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia. Mal za to, že vzhľadom na charakter a inštitút zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že stotožňovanie týchto právnych inštitútov nie je možné, čo vyplýva zo samotných ustanovení Civilného sporového poriadku, ako aj z výsledku, ktorý v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tento inštitút prináša. Nie je podľa neho prípustné, aby veriteľ disponoval vykonateľným súdnym rozhodnutím bez možnosti reálneho uspokojenia svojej pohľadávky. Uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, a cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Úlohou zabezpečenia je preto reálne uspokojenie budúcej pohľadávky veriteľa a argumentácia žalovaného podľa neho podstatne neguje novozavedený inštitút zabezpečovacieho opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. Z dôvodu, že existencia samotnej pohľadávky je predmetom samostatného konania, možnosť exekúcie tejto pohľadávky, ako aj jej zmarenie, sú závislé na rozhodnutí súdu o peňažnej pohľadávke v merite veci. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa primeranosti, bol toho názoru, že proporcionalita (primeranosť) nie jen uvedená ako zákonný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko zabezpečovacím opatrením nie je na rozdiel od iných inštitútov ukladaná povinnosť. Uviedol tiež, že žalovaný môže naďalej disponovať svojim majetkom, tento je však zaťažený záložným právom, môže realizovať predaj nehnuteľnosti s tým, že kúpna cena bude zložená v prospech žalobcu, napr. formou notárskej úschovy, čím odpadne obava o zmarenie exekúcie a nastane dôvod na podanie návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté uznesenie preto podľa neho nemožno považovať za neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď tento len musí pri nakladaní s majetkom hodnoverne preukázať, že svojim úkonom ho ako svojho veriteľa neukráti. Poukázal tiež na to, že ako v prebiehajúcom konaní, tak aj v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad je nehnuteľný majetok žalovaného zaťažený ďalšou ťarchou, z čoho je možné vyvodiť, že v prípade predaja uvedeného nehnuteľného majetku bude časť peňažných prostriedkov použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného. Mal za to, že skutočnosť, že jeho pohľadávka je nižšia ako hodnota zabezpečenia nemôže obstáť, nakoľko je v jeho záujme, aby jeho dlh bol uspokojený v celej výške. Na zabezpečenej nehnuteľnosti sa nachádzajú prednostné ťarchy v prospech tretích subjektov, preto možno konštatovať, že jeho pohľadávka nie je neprimeraná zabezpečeniu, ale naopak, existuje dôvodná obava, či bude jeho pohľadávka vôbec uspokojená v prípade, ak sa z predaja zálohu bude prednostne uspokojovať iný zabezpečený veriteľ. Poukázal na to, že žalovaný nepopiera uzatvorenie lízingových zmlúv, ručiteľských zmlúv, ani fakt, že lízingové zmluvy neboli riadne a včas splácané. Bol toho názoru, že splnil zákonom požadované náležitosti na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a spoľahlivo osvedčil obavu o výkon rozhodnutia. Naopak žalovaný podľa neho neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré by smerovali voči zákonným náležitostiam návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 13. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že záložné právo ho neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosti, nakoľko záujemcovia o nájomný vzťah k predmetnej lukratívnej nehnuteľnosti vzhľadom na vyznačenú ťarchu záložné právo odstúpili od predrokovaného dlhodobého nájmu, a tým mu vzniká reálna strata výnosov z nájmu, významný komerčná banka odmietla vzhľadom na vyznačenú ťarchu -záložné právo poskytnúť predschválený úver garantujúci okrem iného aj prostriedky na potrebný rozvoj, ale aj údržbu a starostlivosť o nehnuteľnosť. Je teda evidentné, že vyznačená ťarcha - záložné právo má priamy dopad na jeho osobu ako vlastníka, a to na spôsob užívania nehnuteľnosti a na očakávané výnosy z jej užívania/prevádzky, čo ide na jeho ťarchu. Uviedol, že pokiaľ ide o zásadu proporcionality, je preukázané, že Okresný súd Bratislava II ešte len bude v prebiehajúcom konaní rozhodovať o pohľadávke žalobcu ako takej (čiže či je vôbec oprávnená a dôvodná, resp. ak áno, v akej výške) a trvanie tohto konania nie je možné aktuálne odhadnúť. Uviedol, že pokiaľ by odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia aj na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. H. zriadením záložného práva, bude tak ťarchou zabezpečený jeho majetok v hodnote 4 000 000 Eur, čo je 20-násobok zatiaľ právoplatne neuznanej pohľadávky žalobcu, čo nepovažoval v súlade so zásadou primeranosti. Pokiaľ tiež ide o konanie o pohľadávke žalobcu zatiaľ ním jednostranne deklarovanej, jej existenciu považuje za otáznu. 14. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že úlohou zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť reálne uspokojenie budúcej pohľadávky veriteľa, čo žalovaný v zásade svojou argumentáciou znemožňuje, pričom nepopiera svoju vôľu ďalej disponovať zabezpečeným majetkom a neposkytuje žiadnu garanciu akou bude s týmto majetkom naložené, naopak tvrdenie o úver, t.j. ďalšie jeho zadlženie len prehlbuje obavu o zmarenie exekúcie v budúcnosti. Mal za to, že námietky žalovaného týkajúce sa existencie peňažného záväzku nie sú spôsobilé vyvolať vznik, zmenu a zánik práv alebo povinností, nakoľko pokiaľ by bolo množné sa stotožniť so závermi prezentovanými žalovaným, inštitút zabezpečovacieho opatrenia by stratil zmysel. Doložil znalecké posudky, z ktorých je podľa neho zrejmé, že predmety financovania boli dlhodobo nepredajné a žalobca pri ich predaji vychádzal z ceny stanovenej znaleckými posudkami. 15. Žalovaný zotrval v ďalšom svojom vyjadrení na všetkých svojich vyjadreniach. V podaní podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k žalobcom predloženým znaleckým posudkom uviedol, že tieto v konaní namietal najmä preto, že boli vytvorené so zadaním vo veci zníženia VŠH pre dlhodobú nepredajnosť, toto zadanie určil žalobca ako objednávateľ posudku priamo znalcovi, pričom namietaná údajná nepredajnosť predmetov leasingu bola zapríčinená práve žalobcom. Poukázal na to, že predmetné znalecké posudky dal preskúmať aj Ministerstvom spravodlivosti SR. K hodnote zaťažených nehnuteľností uviedol, že nehnuteľnosti v H. boli v roku 2015 v hodnote 964 000 Eur, ktorá hodnota sa výrazne nezmenila, skôr sa podľa neho zvýšila. Uviedol, že mal záujem o refinancovanie doterajších úverov a o financovanie nákladov na opravu hotela v N. N. a hál v H., rokovania s J&T Bankou boli prerušené z dôvodov zápisov zabezpečovacích opatrení na dané nehnuteľnosti. Pôvodné úvery chcel refinancovať a získať prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností, teda za účelom zvýšenia ich hodnoty. Žalovaný podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj na nehnuteľnosti v kat. úz. N. N., a to Hotel súp. č. XX s príslušnými pozemkami, zapísanými na LV č. XXX a ich hodnota stanovená znaleckým posudkom z roku 2018 bola 3 000 000 Eur a zabezpečovacie opatrenie je tam zapísané na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove. Poukázal na to, že účtovná hodnota všetkých nehnuteľností je 2 800 000 Eur a znalecká hodnota takmer 4 000 000 Eur, hodnota všetkých jeho záväzkov je 1 300 000 Eura mal za to, že samotné zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnostiach v N. N. je dostatočným zabezpečením a ďalšie už považoval za zjavne neprimeraný zásah do jeho práv. Mal tiež za to, že okrem toho sudcovské záložné právo má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. Žiadal preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Podľa § 324 ods. 3 CSP súd neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Právne úprava zabezpečovacieho opatrenia je upravená v ustanoveniach § 343 až § 344 CSP, pričom odkazuje na primerané použitie právnej úpravy neodkladných opatrení podľa § 324 CSP. 19. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 cit. ust. môže výkon záložného práva nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 23. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okrem osvedčenia nároku existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň konštatovať, že pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, a splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť zo skutočností, tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 24. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. 25. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Súd pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúma splnenie podmienok na jeho nariadenie. Spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. 27. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Avšak vždy to závislé od okolností každého jednotlivého prípadu. 28. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel i odvolací súd k záveru, že žalobca, ktorý sa vo veci samej proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 211 274,56 Eur, osvedčil skutočnosti odôvodňujúce v danej veci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú spôsobilým predmetom záložného práva. Z obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v prospech tretích osôb. Za daných okolností je preto potrebné zaistiť vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho opatrenia o zriadení záložného práva, ktorým sa v neprimeranom rozsahu nezasahuje do práv žalovaného spojených s predmetom záložného práva, keď táto ťarcha mu nebráni vo výkone jeho vlastníckych práv a teda mu v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nehrozí vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla byť (za určitých okolností) dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu. 29. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalovaného, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonom stanovené predpoklady aj z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti tvrdení žalobcu bude až predmetom konania vo veci samej. Zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovaného tak, ako to navrhuje žalobca, je možné požadovanú ochranu žalobcu dosiahnuť, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, ani žalovaný nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzený na jeho právach. V rámci hodnotenia primeranosti (proporcionality) zabezpečovacieho opatrenia dospel odvolací súd k záveru, že zriadené záložné právo nemožno považovať za také, ktoré by bolo v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky, lebo na tomto majetku žalovaného viaznu ďalšie záložné práva v prospech tretích osôb. Existencia týchto viacerých záložných práv preto predstavovala jeden z dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prebiehajúcom konaní, tak aj v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad je nehnuteľný majetok žalovaného zaťažený ďalšou ťarchou, z čoho je možné vyvodiť, že v prípade predaja uvedeného nehnuteľného majetku bude časť peňažných prostriedkov použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalovaného o neprimeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia v porovnaní s pohľadávkou žalobcu, keď voči žalovanému si neuplatňuje pohľadávku len žalobca, ale aj ďalšie tretie osoby, v prospech ktorých boli tiež zriadené záložné práva. Hoci žalovaný sa snaží rozporovať viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z obsahu spisu je nepochybné (vyplýva to z listinných dôkazov, výpisov z listu vlastníctva, ktoré sú obsahom spisu), že žalovaný, hoci je vlastníkom viacerých nehnuteľností, na hodnotu ktorých poukazuje v porovnaní s výškou uvedenej pohľadávky žalobcu, viaceré z týchto nehnuteľností sú zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností, prípadne aj záložným právom banky, čo znižuje pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu pre prípad jeho úspechu v budúcej exekúcii. Žalobca preukázal dôvodnú obavu žalobcu pre prípad, že bude v súdenej veci o zaplatenie 211 274,56 Eur s príslušenstvom voči žalovanému úspešný, bude ohrozené vymoženie pohľadávky voči žalovanému. 30. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1CSP a priznal žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).