Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cbi/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113216630 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:4113216630.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: STAS - stavby a sanácie s.r.o., Bulharská 37/1, Trnava, IČO: 34 121 382, zast. JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom, Hlavná 31/15, Trnava, proti žalovanému: P.. H. U., X. I.F. B. XX, Z., zast.: Mgr. Martinom Kiricom, advokátom, Mostná 42, Nitra, o náhradu škody, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, sťažnosť žalobcu zo dňa 07.02.2018 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 273,53 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu mal vyšší súdny úradník za preukázané, že žalovanému v konaní od jeho začatia na Okresnom súde Nitra až do jeho právoplatného skončenia na Krajskom súde v Bratislave, vznikli trovy právneho zastúpenia za zastupovanie Mgr. Martinom Kiricom, advokátom. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorej výšku však nespresnil a preto súd pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z výpočtového základu, ktorým je pre účely vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. 3. Vyšší súdny úradník v uznesení č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018 určil a vypočítal trovy konania nasledovne: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 4.11.2013 - 60,07 EUR + 7,81 EUR režijný paušál, t. j. 67,88 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky); - účasť na pojednávaní dňa 4.11.2013 - 60,07 EUR + 7,81 EUR režijný paušál, t. j. 67,88 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3 vyhlášky); - vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.11.2013 - 60,07 EUR + 7,81 EUR režijný paušál, t. j. 67,88 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky); - účasť na pojednávaní dňa 27.1.2014 - 61,85 EUR + 8,04 EUR režijný paušál, t. j. 69,89 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3 vyhlášky). 4. V rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania vyšší súdny úradník nepostupoval podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, nakoľko nemal preukázané, že by právny zástupca žalovanej bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca v konaní nepredložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a súd túto skutočnosť nemal preukázanú ani zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH dostupného na webovej stránke Finančnej správy SR. 5. Trovy konania žalovaného tak spolu predstavovali sumu 273,53 eur. 6. Proti uzneseniu č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018 podal žalobca sťažnosť. Uviedol, že žalobca ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo dňa 13.01.2006 prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi VODOSTAV - SV, a.s., v celkovej sume 3.872.348,- Sk (128.538,40 eur), pričom v časti 2.953.641,- Sk (98.042,92 eur) išlo o zabezpečenú pohľadávku v zmysle § 28 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV"). Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7 Cbi 58/2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 91/2007, právoplatným dňa 09.07.2008 a vykonateľným dňa 14.07.2008 bola pohľadávka navrhovateľa vo výške 2.953.641,-Sk (98.042,92 eur) posúdená ako oprávnená a zistená s právom na oddelené uspokojenie. Žalobca ďalej poukázal na § 28 ods. 1 ZKV a uviedol, že listom zo dňa 11.09.2008 požiadal súd a žalovaného o vydanie výťažku z predaja majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená, pričom napriek oprávnenosti nároku žalovaný žalobcovi nevydal výťažok z predaja majetku ani čiastočne. Ako ďalej žalobca uviedol, dňa 17.05.2013 podal na Okresný súd Nitra proti žalovanému ako SKP úpadcu VODOSTAV - SV, a.s„ žalobu o náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaného SKP v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2K 57/2005. Krajský súd v Bratislave, ktorému bola žaloba dňa 06.02.2014 postúpená, uznesením č.k. lCbi/3/2014 zo dňa 11.08.2014 konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia konania vedeného pod sp.zn. 2K 57/2005 vo veci schválenia konečnej správy. Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 2K/57/2005-1395 zo dňa 29.06.2015 bola schválená konečná správa o speňažení majetku a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu zo dňa 29.09.2014. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave uznesením č. 3Obo/24/2015 zo dňa 30.09.2015 potvrdil a následne uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015 bol konkurz zrušený. Po zrušení konkurzu a zbavení žalovanej funkcie správcu konkurznej podstaty, žalobca v snahe predísť zbytočnému zaťažovaniu súdov, dňa 27.10.2017 zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Napriek uvedenému bol žalobca toho názoru aj s prihliadnutím na skutočnosť, že pohľadávka je oprávnená, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania žalovaného je nespravodlivé, pretože zaťažuje žalobcu zaplatením trov právneho zastúpenia napriek tomu, že jeho pohľadávka bola jednoznačne oprávnená a k späťvzatiu žaloby došlo len z dôvodu, že žalobca sa zmieril s nevymožiteľnosťou tejto oprávnenej pohľadávky a rozhodol sa ďalej súdy nezaťažovať. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie, prejednal vec podľa ust. § 248 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 249 CSP a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 8. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. 10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany voči uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, t.j. v zásade voči procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník na základe poverenia sudcu alebo na základe zákonného splnomocnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie o výške trov konania. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou a bola podaná včas. 14. Súd v uznesení č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018 postupoval v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cbi/3/2014-141 zo dňa 21.11.2017, ktorým konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko z procesného hľadiska zastavenie konania späťvzatím žaloby zavinil žalobca. Následne vyšší súdny úradník uznesením č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018 rozhodol o výške trov konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 273,53 eur. 15. Konajúci súd v súvislosti s obsahom podanej sťažnosti žalobcu uvádza, že od účinnosti Civilného sporového poriadku sa do nášho právneho poriadku začlenil nový inštitút sťažnosti ako prostriedok procesnej obrany strany konania a nemožno ju teda považovať za riadny, či mimoriadny opravný prostriedok. Cieľom sťažnosti je zrýchlenie konania, keďže o nej na rozdiel od odvolania rozhoduje vždy sudca súdu prvej inštancie. 16. Žalobca vo svojej sťažnosti nenamietal výšku trov konania, o ktorej bolo rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom napadnutým uznesením, nekonkretizoval petit svojej sťažnosti, zameral sa výlučne na vec samu, ktorou však už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cbi/3/2014-141 zo dňa 21.11.2017, právoplatným dňa 20.12.2017, pričom žalobca iba v závere svojej sťažnosti uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobca sa zmieril s nevymožiteľnosťou tejto oprávnenej pohľadávky a rozhodol sa ďalej súdy nezaťažovať. 17. Konajúci súd zdôrazňuje, že v konaní o výške trov už neposudzuje dôvodnosť žaloby, resp. dôvodnosť priznaného nároku na náhradu trov konania, ale je viazaný výrokom právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesením č.k. 1Cbi/3/2014-141 zo dňa 21.11.2017 už bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že konanie bolo zastavené a žalobca je povinný znášať ako procesne neúspešná strana sporu trovy konania vzniknuté žalovanému, pričom tieto boli posúdené v súlade so zákonom a ich výška bola správne určená uznesením č.k. 1Cbi/3/2014-147 zo dňa 18.01.2018. 18. Žalobca mal možnosť podať odvolanie voči uzneseniu č.k. 1Cbi/3/2014-141 zo dňa 21.11.2017, ktorým tunajší súd rozhodol o zastavení konania a o nároku žalovaného na náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu, avšak nakoľko toto právo nevyužil v zákonom stanovenej lehote, nemožno inštitút sťažnosti proti uzneseniu o výške trov konania zamieňať s podaním riadneho opravného prostriedku v konaní o veci samej. 19. Po preskúmaní správnosti výpočtu výšky trov konania súd dospel k záveru, že trovy konania boli určené správne, uznesenie o výške trov konania nevykazuje rozpor so zákonom. Žalobca v písomnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť výpočtu trov konania, určenia ich výšky. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný odôvodnene a trovy, ktoré žalovanému vznikli sú opodstatnené, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.