Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/163/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201583 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6118201583.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SOLLER, s.r.o., Na Hrebienku 24, Bratislava, IČO: 35 728 337, zast. Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: HESTON s.r.o., Nobelová 30, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 46 751 378, zast.: Marják & Ferenci s. r. o., Mojmírova 12, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie 32.880,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/105/2018-84 zo dňa 02.08.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/105/2018-84 zo dňa 02.08.2018 m e n í tak, že návrh žalobcu zo dňa 01.08.2018 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia SOLLER, s.r.o., IČO: 35 728 337 voči strane HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 vo výške 32.880,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a o nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 22.12.2017 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 32.880,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca dňa 11.07.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž tovaru v celkovej hodnote 32.880,- eur vrátane DPH. Dohodnutý termín vykonania diela bol 01.09.2017, ktorý však nebolo možné dodržať z dôvodu nepripravenosti priestorov žalovaného na montáž zariadení dodávaných žalobcom. Žalobca riadne vykonal a odovzdal dielo dňa 06.10.2017, o čom bol spísaný odovzdávací protokol bez výhrad. Žalobca dňa 07.09.2017 (pred dokončením diela vzhľadom na omeškanie žalovaného s poskytnutím súčinnosti) vystavil žalovanému faktúru na cenu diela (faktúra č. 2017046), splatnú dňa 07.10.2017, ktorú však žalovaný napriek tomu, že ani pri odovzdávaní diela, ani inokedy nenamietal žiadne vady diela a napriek osobitnej výzve žalobcu zo dňa 09.11.2017, neuhradil. Podľa bodu 7.1 Zmluvy o dielo má v prípade omeškania žalovaného s úhradou ceny diela žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý začatý týždeň omeškania. Dňa 02.08.2018 podal žalobca návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal súd, aby zriadil záložné právo zabezpečujúce pohľadávky navrhovateľa, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní, na osobné motorové vozidlo vo vlastníctve strany, a to značky BMW rad 7, čiernej farby, EČV: G. a súčasne zriadil záložné právo zabezpečujúce pohľadávky navrhovateľa, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní, na osobné motorové vozidlo vo vlastníctve strany, a to BMW rad 7, čiernej farby, EČV: G.. Žalobca svoj návrh odôvodnil tak, že existujú skutočnosti vzbudzujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená jednak v zrejmej a jasnej účelovosti použitých prostriedkov procesnej obrany strany v konaní a jednak v rýchlo sa zhoršujúcich hospodárskych ukazovateľov strany. Žalovaný vo vzťahu k uplatneným nárokom argumentoval tým, že strana „nemá vedomosť o prevzatí diela a podpísaní uvedeného odovzdávacieho protokolu zo dňa 06.10.2017“, ktorý v kópii predložil navrhovateľ spolu so žalobou. Žalovaný spochybnil aj samotnú pravosť predloženého protokolu, pričom neuviedol žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by celkom nepochybne nastala, ak by uplatnený nárok navrhovateľa nebol dôvodný a navrhovateľ by tak podstatným spôsobom porušil zmluvu. Žalovaný do podania odporu voči platobnému rozkazu nikdy nevzniesol akúkoľvek požiadavku či námietku týkajúcu sa nedodania diela, a to napriek tomu, že okrem samotnej faktúry mu bola doručená aj upomienka jej úhrady, pričom tvrdenie, že žiadal dobropisovanie faktúry, v odpore nijak nerozviedol ani neoznačil dôkazy na jeho preukázanie. Žalobca poukázal na dôkazy, konkrétne odovzdávací protokol k dielu, potvrdenie investora (zákazníka strany) o tom, že dielo vrátane časti diela zhotovovaného navrhovateľom mu bolo riadne odovzdané a za dielo bolo strane riadne zaplatené a potvrdenie Materskej školy, ktorá predmetné priestory, v ktorých bolo dielo zhotovené, užíva, pričom z týchto dokumentov vyplýva, že strana napriek tomu, že žalobca dielo riadne dokončil a strana dostala od svojho zákazníka za dielo riadne zaplatené, žalobcovi nedôvodne odmieta uhradiť dohodnutú cenu za dielo. Žalobca ďalej uviedol, že z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk) zistil, že žalovanému medzi rokmi 2016 a 2017 významne klesli tržby (o 37,5%) a zo zisku spoločnosti v roku 2015 vo výške 24.020,- eur klesol zisk v roku 2016 na 4.261,- eur a v roku 2017 strana vykázal stratu až 276.198,- eur. Skutočnosť, že nejde iba o výsledky formálnych účtovných operácií preukazuje skutočnosť, že postupne od 01.05.2018 evidujú voči žalovanému nedoplatky Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.644,12 eur, Finančné riaditeľstvo SR vo výške 314,72 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 8.729,74 eur a Sociálna poisťovňa dokonca vo výške 22.037,68 eur. Z uvedených údajov je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný má hospodárske problémy, čo v spojení s účelovosťou jeho postupu voči žalobcovi, ktorému nezaplatil cenu za dielo napriek tomu, že sama strana zaplatené od svojho zákazníka dostala, vzbudzuje dôvodnú obavu, že exekúcia žalobcovho nároku bude ohrozená. 2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 328 ods. 1, § 329 ods.1 a 2, § 343 ods. 1 a 2 a ust. § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol, že predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými a vyššie citovanými dôkazmi podľa § 343 ods. 1 a § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že zo správania strany HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany zabezpečovacieho opatrenia voči jeho pohľadávke. Takýmto správaním strany HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt boli hospodárke výsledky od roku 2015, pretože z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že strana HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 strane medzi rokmi 2016 a 2017 klesli tržby o 37,5% a zo zisku strany v roku 2015 vo výške 24.020,- eur klesol zisk v roku 2016 na 4.261,- eur a v roku 2017 strana vykázal stratu až 276.198,- eur, navyše od 01.05.2018 evidujú voči strane nedoplatky Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.644,12 eur, Finančné riaditeľstvo SR vo výške 314,72 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 8.729,74 eur a Sociálna poisťovňa vo výške 22.037,68 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca osvedčil, že strana HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 vzhľadom na výrazné zhoršenie jej finančnej situácie v porovnaní s jej predchádzajúcim hospodárením vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli neustále sa znižujúcej hodnote jej majetku a preukázal obavu, že bez ním navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. S poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a článku 4 ods. 1 a 2 CSP súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že o nároku na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa. § 262 ods. 2 CSP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý s poukazom na § 343 ods. 1 CSP konštatoval, že žalobcom oznacˇené motorové vozidlá s evidenčnými číslami G. a G. nie sú majetkom dlžníka, a teda nie je naplnená podmienka vydania zabezpecˇovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP. Žalovaný je len držiteľom predmetných vozidiel, ako to vyplýva z priložených Osvedcˇení o evidencii PC XXXXXX a PC XXXXXX. Žalovaný mal za to, že uvedená argumentácia napĺňa všetky uvedené odvolacie dôvody, nakoľko súd pred vydaním napadnutého uznesenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval motorové vozidlá za majetok žalovaného. 4. Podaním zo dňa 02.10.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca s tým, že žalovaný na preukázanie skutočnosti, že nie je vlastníkom vozidiel, predložil kópie osvedčení o evidencii (technických preukazov) vystavených k predmetným vozidlám vo forme elektronických dokumentov. Hoci elektronické dokumenty boli opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom, neobsahovali osvedčovaciu doložku zaručenej elektronickej konverzie, a teda ich nemožno považovať za rovnocenné originálom. Navyše, žalovaným predložené technické preukazy obsahujú údaje platné k 10.02.2016, nie údaje aktuálne. Táto okolnosť má podľa žalobcu pre posúdenie ich hodnovernosti svoj význam, pretože hoci v prípade zmeny vlastníctva vozidiel by osvedčenia v takejto podobe nemali existovať (osvedčenie by bolo zničené a bolo by vydané nové osvedčenie, prípadne by bola zaznamenaná zmena do pôvodného osvedčenia), vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný predložil iba kópie osvedčení, tieto mohli byť vyhotovené pred zničením osvedčení na polícii, prípadne pred zaznamenaním zmien do osvedčení. Iba originál osvedčenia môže byť v danom prípade považovaný za relevantný dôkaz. Uvedené platí o to viac, že zmluvy o leasingu vozidiel bývajú bežne uzatvárané na dobu 2 rokov, ktorá by v danom prípade už uplynula (10.02.2016 až 10.02.2018) a vozidlá ako také sú spravidla poskytované na leasing iba v prvých 4 rokoch od ich výroby. Aj táto doba by v danom prípade už uplynula (02.05.2014 až 02.05.2018). Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal, že vlastníkom vozidiel je v súčasnej dobe iný subjekt, a preto žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 6. Žalobca - navrhovateľ sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 7. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. 8. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 9. Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia - žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 32.880,- eur vrátane DPH , ktorá mala vzniknúť titulom Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž tovaru. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva na osobné motorové vozidlá vo vlastníctve strany, a to značky BMW rad 7, čiernej farby, EČV: G. a BMW rad 7, čiernej farby, EČV: G.. 15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým zriadil záložné právo na vyššie uvedené motorové vozidlá, obmedzil na konštatovanie, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal, že zo správania strany HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany zabezpečovacieho opatrenia voči jeho pohľadávke, keď z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strana HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 strane medzi rokmi 2016 a 2017 klesli tržby o 37,5% a zo zisku strany v roku 2015 vo výške 24.020,- eur klesol zisk v roku 2016 na 4.261,- eur a v roku 2017 strana vykázal stratu až 276.198,- eur, navyše od 01.05.2018 evidujú voči strane nedoplatky Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.644,12 eur, Finančné riaditeľstvo SR vo výške 314,72 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 8.729,74 eur a Sociálna poisťovňa vo výške 22.037,68 eur. 16. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že žalobca súdu prvej inštancie žiadnym predloženým dokladom nepreukázal, že hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G., na ktoré súd prvej inštancie zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky sú vo vlastníctve žalovaného. V návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca konštatoval, že jediný mu známy majetok žalovaného predstavujú osobné motorové vozidlá značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a EČV: G., pričom sám žalobca uviedol, že síce sa nejedná o vyčerpávajúcu špecifikáciu vozidiel, avšak obsahuje dostatočné identifikačné znaky, vďaka ktorým nie je možná ich zámena s inými vozidlami, preto je v zmysle zákona postačujúca. Zároveň žalobca odkázal súd prvej inštancie na vyžiadanie si výpisu z evidencie k predmetným vozidlám, najmä údajov o vlastníkovi vozidiel Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave. Súd prvej inštancie bez bližšieho zisťovania vydal napadnuté uznesenie, ktorým zriadil záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia SOLLER, s.r.o., IČO: 35 728 337 voči strane HESTON s.r.o., IČO: 46 751 378 vo výške 32.880,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a osobné motorové vozidlo značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G.. Žalovaný vo svojom odvolaní predložil fotokópie osvedčení o evidencii (technický preukaz) PC XXXXXX a PC XXXXXX, z ktorých vyplýva, že vyššie uvedené motorové vozidlá nie sú majetkom žalovaného, tento je len ich držiteľom, pričom žalobca ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.10.2018 nepredložil odvolaciemu súdu doklady preukazujúce vlastníctvo žalovaného k predmetným vozidlám. 17. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 18. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že hnuteľné veci- osobné motorové vozidlá značky BMW, rad 7, čiernej farby, EČV: G. a EČV: G. sú vo vlastníctve žalovaného, preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 20. O trovách odvolacieho konania o návrhu na zabezpečovacie opatrenie odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).