Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200708 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200708.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: D. B., t. č. miesto pobytu W. A., S. 9, X. federácia, zastúpený: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka, Drotárska cesta 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu č.p.: PPZ-HCP- BA8-8-067/2013-AV zo dňa zo dňa 15.11.2013 a rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP- BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014 zrušuje. Žalobcovi správny súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania. 1/ Dňa 14.10.2011 sa na základe výzvy dostavil na Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žalobca v čase o 08:00 hod. Za účasti pribratého tlmočníka bola spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania, v zmysle ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť k veci ako aj poskytnúť akékoľvek informácie o jeho pobyte alebo minulosti, a tiež odmietol podpísať zápisnicu a ďalšie dokumenty. Žalobcovi bolo zároveň oznámené začatie správneho konania vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu, že vážne ohrozuje bezpečnosť štátu. Žalobca bol následne zadržaný a eskortovaný do pobytového zariadenia v Medveďove. 2/ Žalovaný vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA-2012/00148-003 zo dňa 03.01.2012, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený do Ruskej federácie podľa § 57 ods. 2 zákona č. 48/2000 Z.z. a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Žalobca po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného podal žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 13.03.2012, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.01.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda zo dňa 14.10.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/63/2012 - 51 zo dňa 23.11.2012 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.01.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/ 63/2012-51 zo dňa 23.11.2012. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sža/4/2013 zo dňa 19.03.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/63/2012-51 zo dňa 23.11.2012 potvrdil. 3/ Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 21.06.2013 č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/000456-010, ktorým žalovaný rozhodol tak, že riaditeľstvo Hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície PZ podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č.p.: PPZ-HCP-BA8-AV-27-9/2011 zo dňa 14.10.2011 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 4/ Dňa 15.11.2013 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA8-8-067/2013-AV ktorým, podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. žalobcu administratívne vyhosťuje do Ruskej federácie. V súlade s citovaným ustanovením zároveň účastníkovi konania určuje zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. V zmysle § 57 ods. 3 zákona stanovuje účastníkovi konania vycestovať z územia Slovenskej republiky do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že: „ dôvodom jeho vydania je bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo č.p.: 65/12-D-28-143/2013-S, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z o ochrane utajovaných skutočností. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach, v ktorých tvorí podklad rozhodnutia utajovaná písomnosť, je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. 5/ Dňa 31.10.2013 obdržal prvostupňový správny orgán podanie právnej zástupkyne žalobcu vo veci administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky s tým, že okrem iného v tomto podaní žiadala, aby sa mohla oboznámiť s utajovanou skutočnosťou zaevidovanou pod č. 65/12-D-28-143/2013-S zo dňa 03.09.2013 za tým účelom, aby právo cudzinca vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bolo dodržiavané. Zároveň požiadala, aby bola informovaná, či jej bude umožnené oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou a či teda zároveň umožní, aby v prípade účastníka konania neboli porušené jeho práva, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nakoľko sa momentálne nemôže účinne brániť proti postupu prvostupňového správneho orgánu. 6/ V administratívnom spise je založené podanie manželky žalobcu, ktorá sa vyjadrila k položeným otázkam týkajúcim sa predmetného konania z ktorého vyplýva, že nachádza na Ukrajine a žije spolu s dieťaťom a manželom na Ukrajine; rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.02.2014; fotokópia odvolania žalobcu zo dňa 19.10.2011; sobášny list zo dňa 14.07.2010; rodný list zo dňa 17.06.2011; zápisnica o vyhostení cudzinca z územia SR z 28.10.2011; odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu PPZ-HCP-BA8-AV-27-10/2010 z 14.10.2011 - doplnenie odvolania podaného 19.10.2011; predvolanie na deň 9. januára 2012 sp. zn. 44 Sp/86/2011a zápisnica z pojednávania; rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.44Sp/86/2011-58 zo dňa 09.01.2012; rozhodnutie zo dňa 25.01.201 č.p.: PPZ-HCP-BA8-AV-7-38/2012; rozhodnutie zo dňa 03.01.2012 č.p.: PPZ-HCP- BA2-2012/000148-003; rozhodnutie zo dňa 21.06.2013 č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/000456-010; zaslanie odvolania zo dňa 20.12.2013; poučenie cudzinca z 15.11.2013 č.p.: PPZ-HCP-BA8-8-068/2013-AV a z 15.11.2013; správa o stave konania - zaslanie z 19.11.2013 adresované Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 1/2013; odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 15.11.2013 č.p.: PPZ-HCP-BA8-067/2013-AV; ako aj II. časť spisu Khamzat Daudov - sú v nej založené doklady, ktoré súd už vyššie uviedol. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.05.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.p.: PPZ-HCP-BA8-8-067/2013-AV zo dňa 15.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8/ Žalobca uvádza, že rozhodnutím prvostupňového orgánu č.p. PPZ-HCP-BA8-AV-27/9/2011 zo dňa 14.10.2011 bol žalobca administratívne vyhostený do Ruskej federácie podľa § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. a zároveň mu bol určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie a rozhodnutím žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/000148-003 zo dňa 03.01.2012 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie prvostupňové orgánu zo dňa 14.10.2011 potvrdené. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu na Krajský súd v Bratislava a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/63/2012 preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postup žalovaného a rozsudkom zo dňa 23.11.2012 zrušil rozhodnutie žalované a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/63/2012 zo dňa 23.11.2012 podal žalovaný odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sža/4/2013 zo dňa 19.03.2013 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný na základe zrušujúceho rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu zrušil dňa 21.06.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 9/ V ďalšom konaní správny orgán vydal dňa 15.11.2013 rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA2-2014/000857-003 o administratívnom vyhostení žalobcu do Ruskej federácie a určil mu zákaz vstupu na územie na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014 zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu tak, že určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia zmenil na dobu 8 rokov a 5 mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. 10/ Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 11/ Žalobca uvádza, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pokiaľ ide o zásah do rodinného života žalobcu podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej iba „Dohovor“) a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. 12/ Žalobca poukázal na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Sžsa/4/2013 zo dňa 19.03.2013. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neporovnal význam práva na rodinný život s verejným záujmom na ochranu verejného poriadku. Prvostupňový správny orgán si síce vyžiadal vyjadrenie manželky žalobcu k súkromnému a rodinnému životu ale vôbec sa s ním nezaoberal. Z vyjadrenia je pritom zrejmé, že rodina má nesmierne veľký význam o spoločný rodinný život, že žalobca sa snaží podieľať na výchove ich spoločného dieťaťa od jeho narodenia prostredníctvom finančnej a psychickej podpory a so svojim synom udržiava kontakt aspoň vizuálne a rečovo cez Skype. Manželka okrem iného uviedla, že maloletý syn nemal možnosť kvôli administratívnemu vyhosteniu jeho otca vyrastať v harmonickom prostredí, láske a porozumení. Otec so synom boli odlúčení v dôležitom čase psychického a fyzického vývoja dieťaťa, keď dieťa chápe tento svet v podstate len na základe fyzických dotykov. Existencia rodinného života je na základe dôkazov založených v spise jasne bez akýchkoľvek pochybností daná. 13/ Žalobca uvádza, že úlohou prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bolo teda následne posúdiť vážnosť porušenia verejného poriadku žalobcom, najmä z toho pohľadu, či prípadné jeho činnosti a aktivity nespochybniteľne ohrozujú bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán a žalovaný sa však v odôvodneniach svojich rozhodnutí obmedzili iba na argumentáciu rozsudkom sp. zn. 1Sža/39/2010 zo dňa 13.10.2010, podľa ktorého stačí, ak sa v rozhodnutí uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 14/ V súvislosti s porušením verejného poriadku s pohľadu jeho aktivít, ktoré mohli byť Slovenskou informačnou službou použité v jeho neprospech, a ktoré sú uvedené aj v lustrácii, ktorá je súčasťou spisu vyplýva, že žalobca bol ku dňu podania žaloby právoplatne odsúdený za trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny (vodičský preukaz, ktorý mu bol doručený z Ruskej federácie, ktorý tu však bežne používal a nemal vedomosť o jeho nepravosti). Lustrácia ďalej obsahuje záznam týkajúci sa ublíženia na zdraví žalobca nemá vedomosť o žiadnom obvinení, resp. odsúdení za takýto trestný čin, je možné sa domnievať, či sa jedná o bitku, pri ktorej sa žalobca vyskytol v pobytovom tábore Gabčíkovo. V súvislosti s tretím záznamom vo veci údajného prevádzačstva žalobca nebol odsúdený. Je otázne či proti žalobcovi existuje konkrétny dôkaz o spáchaní údajného trestného činu. Žalobca prehlasuje, že okrem týchto trestných činov nie je si vedomý žiadnej inej protizákonnej či protištátnej činnosti. Jedine tieto uvedené činnosti mohla SIS posúdiť ako vážne porušenie verejného poriadku, ktoré ohrozuje bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Je viac než zrejmé, že tieto skutočnosti nespochybniteľne neohrozujú bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 15/ Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že správny orgán založil do spisu vyjadrenie manželky žalobcu týkajúce sa ich spoločného rodinného života, avšak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadnu správnu úvahu, akým spôsobom sa správny orgán s týmto dôkazom vysporiadal, ako vyhodnotil tento dôkaz v kontexte posudzovania práva na rešpektovanie rodinného života žalobcu, prípadne prečo považoval za zásadný zásah do tohto práva v súlade so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom a či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme národnej alebo verejnej bezpečnosti. Správny orgán musí starostlivo zvážiť dôvody, pre ktoré sa rozhodol žalobcu administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky, nakoľko zásah do rodinného života má nesmierny dopad na kvalitu rodinného života celej rodiny najmä na psychický vývoj maloletých detí. 16/ Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a navyše ani neuviedol, že v rozhodnutí nebude skúmať a odôvodňovať, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným a z toho dôvodu, nebude ani odôvodňovať zásah do práv cudzinca s ohľadom na Dohovor. V tom kontexte poukazuje na rozsudok ESD vo veci Zambrano, ktorý konštatoval, že v prípade maloletých občanov európskej únie sú členské štáty povinné vydať ich rodičom povolenie na pobyt (a povolenie na zamestnanie), pretože v opačnom prípade by boli deti - občania Únie, nútené vycestovať za rodičmi. 17/ Žalobca má právo na oboznámenie sa s dôkazmi a práva poznať presné a skutočné dôvody rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Zo spisového materiálu žalovaného musí jednoznačne vyplývať, ktoré skutočností zobral rozhodujúci orgán do úvahy a ktorým pripísal právnu relevanciu. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa uvádza, že „dôvodom vydania tohto rozhodnutia je bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo, č.p.: 65/12-D-28-143/2013-S, ktorý je utajovanou skutočnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach, ktorých tvorí podklad rozhodnutia utajovaná písomnosť, je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Správny orgán dňa 09.08.203 poslal žiadosť Slovenskej informačnej službe o vyjadrenie k administratívnemu vyhosteniu účastníka konania, odkiaľ dňa 03.09.2013 získal informáciu, ktorá je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo č.p.: 65/12-D-28-143/2013-S zo dňa 03.09.2013, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Vzhľadom na to, že získané informácie sú utajovaného charakteru požívajúce ochranu poskytnutú zákonom č. 215/2004 Z.z., nie je možné uvedenú informáciu zverejniť“. 18/ Žalobca uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení bol už viac ako 2 roky administratívne vyhostený, nakoľko dňa 28.10.2011 sa uskutočnil výkon administratívneho vyhostenia žalobcu v Ruskej federácie a v súčasnosti sa nenachádza na území Slovenskej republiky. Žalobca v čase vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení, t.j. dňa 15.11.2013 sa nenachádzal na území Slovenskej republiky viac ako 2 roky, preto v jeho prípade, nie je možné ukončiť jeho pobyt administratívnym vyhostením datovaným 25.11.2013. Vzhľadom na fakt, že dňa 28.10.2011 došlo reálne k výkonu predchádzajúceho rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a najmä na to, že správny orgán v minulosti vylúčil odkladný účinok odvolania, čo spôsobilo, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vykonateľné skôr ako rozhodli súdy v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, mal si byť správny orgán vedomý aj toho, že súdy môžu zrušiť jeho rozhodnutie až v čase, keď sa žalobca už nenachádza na území SR. Podľa názoru žalobcu, mal správny orgán preto postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku a teda konanie začaté na podnet správneho orgánu mal zastaviť, nakoľko odpadol dôvod konania, keďže účastník sa viac na území SR nenachádza. III. Vyjadrenie žalovaného 18/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že prvotným dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 14.10.2011 podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. bolo vyjadrenie Slovenskej informačnej služby č. 63/830-V-42-3/2011- S, ktoré je utajovanou skutočnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Rozhodnutím zo dňa 14.10.2011 zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, ktorým žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.01.2012 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu na preskúmanie rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 4S 63/2012-51 zo dňa 23.11.2012 rozhodnutie zo dňa 03.01.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sža/4/2013 zo dňa 19.03.2013 uvedený rozsudok krajského súdu potvrdil. Na základe uvedeného žalovaný 21.06.2013 vydal rozhodnutie o odvolaní č. PPZ-HCP-BA2-2013/00456-010, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 14.10.2011 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán dňa 09.08.2013 zaslal Slovenskej informačnej službe žiadosť o bližšiu špecifikáciu a konkretizovanie dôvodov, z ktorých vychádzal pri svojom závere o nebezpečnosti účastníka konania pre bezpečnosť štátu uvedenú vo vyjadrení č. 63/830-V-42-3/2013- S, ktoré je utajovanou písomnosťou podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Slovenská informačná služba zaslala dňa 03.09.2013 prvostupňovému orgánu vyjadrenie utajovaného charakteru č. 65/2012-D-28-143/2013-S, ktorého obsah tvorili informácie žalobcovi stupňa utajenia „Dôverné“ podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Dňa 14.08.2013 prvostupňový orgán zaslal manželke žalobcu predvolanie z dôvodu spísania zápisnice týkajúcej sa spoločného rodinného a súkromného života účastníka konania. Nakoľko manželka účastníka konania bola vycestovaná z územia Slovenskej republiky, v tom čase sa nachádzala v Ruskej federácie spolu so svojim manželom (žalobcom) a ich spoločným maloletým synom boli jej otázky zaslané prostredníctvom e-mailu. V odpovedi opísala podrobne ich spoločný život. 19/ Prvostupňový orgán zaslal rovnako výzvu aj splnomocnenému zástupcovi na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorý uviedol, že z podkladov pre vydaní rozhodnutia nevyplýva naliehavá spoločenská potreba administratívneho vyhostenia účastníka konania a už vôbec nie je adekvátny zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov a to aj v dôsledku neprimeraného zásahu do rodinného života účastníka konania s manželkou, občiankou Slovenskej republiky a ich maloletým synom, nakoľko ich vzájomné vzťahy neúmerne trpia. Zároveň sa domnieval, že neexistovala a ani sa nepreukázala bezpečnostná hrozba pre slovenskú spoločnosť, nakoľko sa po území Slovenskej republiky pohyboval žalobca bez obmedzenia. Nakoľko vyjadrenie splnomocneného zástupcu bolo podané iba elektronicky prostredníctvom e-mailu, bez zaručeného elektronického podpisu a nebolo doplnené podľa ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku v lehote do 3 dní, prihliada sa na neho akoby nebolo podané. 20/ Hlavným dôvodom vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky podložený vyjadrením Slovenskej informačnej služby zo dňa 03.09.2013, ktoré je utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Dôverné“ podľa ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutí, ktorého podkladom tvorí utajovaná písomnosť je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností podľa ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností. Zároveň skúmal žiadosť žalobcu aj podľa ustanovenia čl. 8 Dohovoru a protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor. Právo na súkromný a rodinný život prvostupňový správny orgán neupiera a rešpektuje prianie účastníka konania žiť v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletým synom, avšak prvostupňový orgán vychádzal aj z čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Žalovaný po tom ako podal žalobca odvolanie proti prvostupňovému správnemu orgánu vydal rozhodnutia a podľa § 57 ods. 2 zákona účastníka konania administratívne vyhostil do Ruskej federácie a zakázal mu vstup na územie Slovenskej republiky na dobu 8 rokov a 5 mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. 21/ Žalovaný uvádza, že postupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku a zistil presne a úplne skutočný stav veci a boli obstarané a zdokumentované podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia. Šetrením bolo zistené, že žalobca vážne ohrozuje bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán získal informáciu, ktorá je utajovanou skutočnosťou so stupňom utajenia „Dôverné“ a podľa ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je preto možné túto informáciu zverejniť. Žalobca bol pred vydaním rozhodnutia vyzvaný k vyjadreniu sa k zisteným skutočnostiam podľa § 33 Správneho poriadku. Túto možnosť využil prostredníctvom e-mailu 01.11.2013, avšak toto vyjadrenie nebolo podľa Správneho poriadku v lehote do 3 dní doplnené a preto na neho správny orgán neprihliadol. Žalovaný uviedol, že získané informácie nie je možné zverejniť a preto boli poučení, že podľa § 36 zákona o utajovaných skutočností má žalobca právo oboznámiť sa s utajovanou písomnosťou za podmienok ustanovených týmto zákonom. 22/ Žalovaný k námietke, že žalobca sa na území Slovenskej republiky už nenachádza, preto nemôže byť administratívne vyhostení uvádza, že administratívne vyhostenie je administratívnym opatrením, pri uložení ktorého nie je relevantné či účastník konania sa na území Slovenskej republiky zdržiava. Ide o opatrenie, ktorým sa administratívne vyhosťuje cudzinec z územia Slovenskej republiky a je preto bezpredmetné, či sa aj fyzicky na území Slovenskej republiky zdržiava. Súčasne je potrebné poukázať na to, že bez uloženia administratívneho vyhostenia nie je možné samostatne uložiť zákazu vstupu na území Slovenskej republiky. Preto podmienkou pre uloženie zákazu vstupu je administratívne vyhostenie, aj keď sa žalobca už na území Slovenskej republiky nenachádza. Bez uloženia administratívneho vyhostenia nie je možné samostatne uložiť zákaz vstupu. Žalovaný však uznal tú časť námietky kde splnomocnený zástupca žalobcu namietal dĺžku zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a preto rozhodol o jeho skrátení na dobu 8 rokov a 5 mesiacov. 23/ Žalovaný uvádza, že disponoval informáciou týkajúcou sa žalobcu, ktorou bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. 2T/44/2011-62 zo dňa 14.03.2011 uznaný za vinného za skutok spáchaný dňa 29.06.2010 v Dunajskej Strede v budove Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda. Prvostupňovému orgánu preukázal svoju totožnosť s ruským vodičským preukazom č. XX EC XXXXXX. vystavený na jeho meno, ktorý bol vyhodnotený podľa znaleckého posudku ako falzifikát vyhotovený technikou striekacej tlače. Teda verejnú listinu falšoval a použil ako pravú, čím spáchal prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa ust. § 352 ods. 1 Trestného zákona, za čo bolo odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov podľa ust. § 352 ods. 1 Trestného zákona s použitím ustanovení § 353 ods. 2, § 36 písm. l/ a 38 ods. 3 Trestného zákona. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa trest účastníkovi konania podmienečne odložil a podľa ust. § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určila skúšobná doba 12 mesiacov. 24/ Žalovaný považuje vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR a určení zákazu vstupu za dôvodné, pretože zákon o pobyte cudzincov je vydaný v súlade s Ústavou SR a rozhodnutie správneho orgánu je protiústavné len vtedy, ak rozhodne v rozpore so zákonom. IV. Konanie pred Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky 25/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/91/2014 zo dňa 16.06.2015 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol uznesením sp. zn. 10Sža/42/2015 zo dňa 27.04.2016 najvyšší súd tak, že uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Relevantné právne predpisy 26/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 27/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 28/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 29/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 30/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 31/ Podľa ust. § 131 ods. 10 zák. č. 404/2011 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2012, konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. 32/ Na základe uvedeného dôvodu súd posudzoval vec podľa príslušných ustanovení zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom do 31.12.2011. 33/ Predmetom zákona č. 48/2002 Z.z. je okrem iného ustanoviť podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a vycestovanie cudzincov z územia Slovenskej republiky, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise, podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky, priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu (§ 1 ods. 1 písm. a/, f/, j/). 34/ Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z., administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, a času zákazu vstupu, ak tento zákon neustanovuje inak. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený. Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné. 35/ Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z., policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu a/ na 5 rokov, ak 1. ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírody, 2. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,2/ 3. poruší predpisy o omamných látkach a psychotronických látkach, 4. pri kontrole podľa tohto zákona predloží falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby, 5. vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt alebo vízum, alebo 6. uzavrie manželstvo s cieľom získať povolenie na pobyt. 36/ Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z., policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu najviac do 10 rokov, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu. Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa ods. 1, policajný útvar určí zákaz vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia. 37/ Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia policajný útvar o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. b/, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo podľa § 26 ods. 2 písm. i/, zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. c/, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu a rozhodnutí o administratívnom vyhostení podľa § 57 ods. 1 písm. a/ prvého bodu, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu a podľa § 57 ods. 2, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 38/ Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. VI. Posúdenie veci správnym súdom 39/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia č.p.: PPZ-HCP- BA8-8/067/2013-AV zo dňa 15.11.2013 ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP- BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014, či správne posúdil zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia a či bolo vydané v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 40/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie dňa 15.11.2013, ktorým podľa § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. žalobcu administratívne vyhostil do Ruskej federácie. V súlade s citovaným ustanovením zároveň žalobcu určil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 10 rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. V rozhodnutí uviedol, že dôvodom administratívneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky v zmysle § 57 ods. 2 cit. Zákona bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 1Sža/39/2010 zo dňa 13.07.2010 cituje, že: „Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcov o obnovenie povolenia na prechodný pobyt vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v rozhodnutí uviedli, iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevidel odvolací súd žiadne pochybenie. Nie je ani sporné, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“ oboznámiť. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu.“ 41/ Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol takto: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní mení výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu č.: PPZ-HCP-BA8-8-067/2013-AV zo dňa 15.11.2013 z „podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov účastníka konania administratívne vyhosťuje do Ruskej federácie. V súlade s citovaným ustanovením zároveň účastníkovi konania určuje zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu desiatich rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.“ Na „podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov účastníka konania administratívne vyhosťuje do Ruskej federácie. V súlade s citovaným ustanovením zároveň účastníkovi konania určuje zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu ôsmych rokov a piatich mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.“ Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho splnomocnený zástupca boli oboznámení o skutočnosti, že prvostupňový orgán získal informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „dôverné“ č.: 65/12-D-28-143/2013-S zo dňa 03.09.2013, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba a požíva ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. 42/ Správny súd uznesením č.k. 5S/91/2014 zo dňa 27.01.2017 konanie vo veci prerušil do právoplatného rozhodnutia o návrhu Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10 Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. 43/ V Zbierke zákonov SR ročník 2019 bol vyhlásený dňa 06.03.2019 nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12.12.2018, ktorý na neverejnom zasadnutí v pléne rozhodol o návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR o súlade § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozhodol: 1.Ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 2.Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3. 3.Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje. 44/ Správny súd vydal uznesenie č.k. 5S/91/2014-99 zo dňa 11.03.2019, ktorým pokračuje v konaní, pretože z úradnej činnosti správny súd zistil, že nálezom sp. zn. PL. ÚS8/2016 zo dňa 12.12.2018, vyhláseným v zbierke zákonov SR dňa 06.03.2019 pod číslom 70/2019 Z.z. Ústavný súd SR právoplatne rozhodol o návrhu Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. 45/ Správny súd uvádza, že hlavným dôvodom vydania oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky podložený vyjadrením Slovenskej informačnej služby č.: 65/12-D-28-143/S zo dňa 03.09.2013, ktoré je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „dôverné“ podľa ustanovení zákona o utajovaných skutočnostiach, preto sa neuvádza v rozhodnutí podrobné odôvodnenie. Správny súd v tomto konaní vychádzal z uvedeného nálezu ústavného súdu, pretože sa v ňom riešila rovnaká otázka ako aj v tomto rozhodnutí aj keď bolo rozhodnutie vydané v čase účinnosti zákona č. 48/2002 Z.z. 46/ Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych predpisov okamžité účinky - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, alebo s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú účinnosť, t.j. ich aplikácia sa „zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky. 47/ Ústava SR v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi t.j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis nesúladný s ústavou, uviesť ho do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do súladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ (čl. 125 ods. 1 písm. b/ a c/ ústavy) aj s inými zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d/ ústavy, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. „Sankcia“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí 6 mesiacov legislatívnej pasivity zákonodarcu (normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov. 48/ Z výroku nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR dňom vyhlásenia tohto náletu v Zbierke zákonov SR strácajú účinnosť ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. Ak Národná rada SR neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť. 49/ Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky určujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platný, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy nemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené ústavným súdom, a to aj v prípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd tiež judikoval, že aj keď síce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným poriadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti. 50/ Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu verejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v niektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená derogačným nálezom pre neústavnosť až následne. 51/ S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s ústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastavený behom jeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných základných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k výkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho predpisu. 52/ Všetky orgány verejnej moci a súdy sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/16/2016 zo dňa 26.03.2019). 53/ Vzhľadom k tomu, že ust. § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z., podľa ktorého žalovaný a prvostupňový orgán postupoval, a to tým spôsobom, že neodôvodnili rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. hoci ustanovenie § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaným odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nevyžadovalo, bolo potrebné postupovať v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR PL-ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 v zbierke zákonov a preto bolo potrebné obe napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 54/ O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovaný uhradí žalobcovi trovy konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 55/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).