Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200436 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200436.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: L.. L. Š., trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.2.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.2.2015 zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4. novembra 2013 podľa § 60 ods. 2 a § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že citoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne § 65 ods. 1, podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t. j. k 05.12.2012. K uvedenému dňu navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a do tohto dňa získal 2162 dní obdobia dôchodkového poistenia, s odkazom na presný rozpis v osobnom liste dôchodkového poistenia. Odporca ďalej argumentoval tým, že podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ k 05.12.2012 získal 5 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Odporca mal preukázané z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 23107/2003-8904 zo dňa 27.06.2003, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková doba výkonu služby je 30 rokov a 61 dní. Odporca tiež konštatoval, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010701/1/496227/2013 zo dňa 16.10.2013 funkcia colníka a uvedená doba služby počas pracovného pomeru od 01.05.1975 do 30.06.2003 nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Uviedol, že zosúladil aplikačnú prax so všeobecným názorom NS SR, ktorý bol deklarovaný v rozsudkoch vzťahujúcich sa na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. V ďalšej časti odôvodnenia, odporca citoval § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023 a podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. Uviedol, že podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 461/20003 Z. z. sa služba zaradená do I. kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie. Keďže navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 01.04.1973 do 31.03.1975 a od 01.05.1975 do 30.06.2003 v súlade s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nebola hodnotená. Pretože navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 04.11.2014 bola zamietnutá. Týmto rozhodnutím realizoval odporca rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) č. 10Sd/62/2014 zo dňa 21.11.2014. Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným návrhom navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Konštatoval, že odporca poukázal len všeobecne na viaceré rozsudky, ale neuviedol konkrétny rozsudok, ktorý by potvrdzoval závery a rozsudky, ktorými bolo opakovane rozhodnuté v totožných veciach. Odporca sa zameral výlučne na otázku spojenú s kategóriami funkcií. Je zrejmé, že navrhovateľovi žiadosť zamietol z dôvodu, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie a závery odôvodnil nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu posúdenia. Akceptoval, že žiadal priznať dôchodok, lebo splnil obidve zákonné podmienky § 65 zákona, t. j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov a až do účinnosti zákona č. 328/2003 Z. z., bol dokonca len v právnom vzťahu s odporcom. Namietal, že odporca postupoval nielen v rozpore s citovaným ustanovením, ale rozhodol v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné a sú v nich dané odpovede aj na aplikáciu jednotlivých ustanovení, ktoré bez vlastnej správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia odporca cituje. Ďalej navrhovateľ prezentoval názor, že je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia odporcu je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné, pričom odporcovi z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórii funkcií podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a pod.. Z rozsudkov, napr. sp. zn.: 7So/138/2011 vyplýva, že odporca nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia a v danom prípade sa odporca obmedzuje na citáciu právnych predpisov. Následne navrhovateľ cituje z uvedeného rozsudku (citácia): „Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporcu sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporca musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporcu." Navrhovateľ uzavrel, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento a aj ďalšie rozsudky sa nezaoberajú problematikou izolovane a odporca o týchto skutočnostiach má vedomosť. Zásadnou otázkou v predmetnej veci je posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa. Ako vyplýva z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR, navrhovateľ splnil podmienku doby poistenia. Aj tento, ako aj ďalšie rozsudky sú založené na tom, že pri posudzovaní doby poistenia odporca musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti a jeho povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že na základe uvedených záverov je nesporné, že odporca rozhodoval v rozpore s citovanými právnymi predpismi, judikatúrou, aj medzinárodným dohovorom. Argumentoval aj tým, že z ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva jediný záver, ktorý spočíva v tom, že výsluhový dôchodca, ktorý bol zaradený podľa predchádzajúcej právnej úpravy do I. alebo II. kategórie funkcií, môže požiadať o priznanie starobného dôchodku už vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený ani do jednej z týchto kategórii, však nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku, lebo takýto dôchodca môže požiadať o priznanie výsluhového dôchodku až potom, keď dosiahne dôchodkový vek uvedený v § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., čo je prípad navrhovateľa. Preto neexistoval zákonný dôvod na postup, ktorý zvolila odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ ku dňu podania žiadosti splnil zákonné podmienky § 65 na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a preukázateľne bol poistený viac ako 15 rokov. To, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok je objektívnou skutočnosťou, ako to, že do doby, ktorá bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, nebola hodnotená doba 2162 dní t. j. 5 rokov a 337 dní. Teda z celkovej doby poistenia vo všeobecnom systéme a v inom systéme nebola hodnotená uvedená doba. Doba dôchodkového poistenia nie je spojená so zaradením do kategórií. Doba dôchodkového poistenia je doba, počas ktorej je poistenec dôchodkovo poistený. V prípade navrhovateľa je to doba poistenia vo všeobecnom systéme do 31.12.2003 a doba poistenia v inom systéme od 01.01.2004. V závere návrhu na preskúmanie navrhovateľ poukázal na to, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný dohovor, ako aj aplikačná prax odporcu vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom (nároky všetkých sú upravené v zákone č. 328/2002 Z. z.) potvrdzujú, že postup odporcu nie je v súlade s právnymi predpismi. Odporca sa k návrhu na preskúmanie vyjadril v písomnom podaní zo dňa 11.10.2018 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľ žiadosťou napísanou 04.11.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXXX X zo dňa 11.02.2015 bola navrhovateľovi podľa § 60 ods. 2 a § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok. Týmto rozhodnutím odporca realizoval rozsudok správneho súdu č. 10Sd/62/2014 zo dňa 21.11.2014. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a v § 274 neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a/ alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku, teda dňom 05.12.2012. K tomuto dňu získal 2 162 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 5 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 23107/2003-8904 zo dňa 27.06.2003 navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na tento dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 01.04.1973 do 31.03.1975 a od 11.5.1975 do 30.06.2003. Zamestnanie colníka nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo je potvrdené aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, vyhotovených zamestnávateľom a potvrdených pobočkou odporcu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko navrhovateľ nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ má podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný výsluhový dôchodok, podľa preukázaného stavu výkonu zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom predloženého dávkového spisu odporcu a zistil tento skutkový stav. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou, ktorá bola napísaná dňa 04.11.2013, s dátumom uplatnenia nároku 02.10.2013, požiadal o priznanie starobného dôchodku a to od 05.02.2012. Tak, ako uvádza odporca, z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 23107/2003-8904 zo dňa 27.06.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na tento dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 01.04.1973 do 31.03.1975 a od 11.5.1975 do 30.06.2003. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je 30 rokov a 61 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ tak, ako namieta v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nežiadal o priznanie starobného dôchodku v dôsledku zamestnania v I. kategórii funkcií, a teda aj podľa názoru súdu argumentácia odporkyne v odôvodnení rozhodnutia ustanovením § 274 zákona č. 4461/2003 Z. z. a ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je nenáležitá. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a to v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 416/1991. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru - ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktoré sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 65 ods.1 upravoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľa je 62 rokov, ktorý navrhovateľ dovŕšil 05.12.2012. Je síce pravdou, že ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemožno duplicitne započítavať dobu výkonu služby policajta aj pre uplatnený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. v § 60 ods. 2 upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému, je navrhovateľ diskriminovaný, sa správny súd stotožňuje. Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 (1) upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokraticky a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa bodu 2 tohto článku Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Takýmto je aj Dohovor č. 128, ktoré súd cituje v rozsudku vyššie. S poukazom na navrhovateľom citované rozsudky NS SR jednoznačne vyplýva, že v rozpore s judikačnou praxou Najvyššieho súdu rozhodol odporca, ak žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietol nerešpektujúc zákaz diskriminácie a postupoval tak, že nevypočítal navrhovateľovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok navrhovateľa zo všeobecného systému. Nepostupujúc uvedeným spôsobom je navrhovateľ diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme. Na základe uvedených skutočností a po dôkladnom preskúmaní podania navrhovateľa, ktorý namietal postup správneho orgánu pri vydaní nového rozhodnutia, správy súd dospel k záveru, že odporca sa dôsledne nevysporiadal a nerešpektoval právny názor správneho súdu v zrušujúcom rozsudku č. 10Sd/62/2014 zo dňa 21.11.2014, kde bola odporcovi uložená povinnosť na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto podľa §250j ods. 2 písm. a) a d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 O.s.p. správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v ďalšom konaní je povinný o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a vo veci postupovať podľa právneho názoru súdu uvedenom v tomto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).