Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200819 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200819.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpený: PRK Partners s.r.o., IČO: 35 978 643, Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 961/2015 zo dňa 15.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 961/2015 zo dňa 15.04.2015 ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č. 2015/185-54/6/So zo dňa 05.02.2015 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Dňa 06.06.2014 inšpektori prvostupňového správneho orgánu vykonali v prevádzkarni žalobcu na Popradskej ulici v Košiciach úradnú kontrolu potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 152/1995 Z.z.“ alebo ako „zákon“). Z kontroly inšpektori vyhotovili záznam o úradnej kontrole potravín č. KE/2014/So, Na/33, v ktorom boli uvedené viaceré kontrolné zistenia a opatrenia. 2. Dňa 11.12.2014 prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi list označený ako upovedomenie o začatí správneho konania, v ktorom správny orgán informoval, že začína na základe § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie vo veci porušení zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ktoré boli zistené pri kontrole zo dňa 06.06.2014. 3. Žalobca sa ku konaniu vyjadril listom zo dňa 22.12.2014, vo svojom vyjadrení uviedol svoje návrhy a námietky proti kontrole a samotnému administratívnemu konaniu, podal námietku predpojatosti proti inšpektorom a riaditeľke prvostupňového správneho orgánu a požiadal prvostupňový správny orgán o nahliadnutie do administratívneho spisu. 4. Správny orgán vydal dňa 08.01. a 14.01.2015 rozhodnutia, ktorými zamietol námietku predpojatosti a dňa 05.02.2015 pod č. 2015/185-54/6/So vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie vo výroku ktorého konštatoval viaceré porušenia právnych predpisov, začo žalobcovi uložil trest pokutu 100.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca ako účastník konania porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b) a § 9 ods. 2 písm. a) bod I, § 12 ods. I písm. e) zákona a § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní potravín, a to tým. že 6. júna 2014 v prevádzkami Kaufland, Popradská 92, Košice v čase od 10.30 hod. do 13.00 hod. umiestňoval na trh potraviny klamlivo označené - prebaľované rozvažované mliečne a mäsové výrobky s predĺženým dátumom spotreby - v smetnom koši na úseku predaja lahôdkarských výrobkov (v zápultí na predajnej ploche) sa nachádzalo väčšie množstvo obalov s etiketami z výrobkov krájaných, balených a označovaných v prevádzkarni - 5 druhov syrov, spolu 22 etikiet s celkovou hmotnosťou 5,656 kg a v celkovej cene 29.14 C a 3 druhy mäsových výrobkov, spolu 9 etikiet s celkovou hmotnosťou 1,911 kg a v celkovej cene 6,47 €. Prekontrolovaním naporciovaných syrov umiestnených v chladiacej predajnej vitríne - v pulte a ich porovnaním s etiketami nájdenými v smetnom koši boli zistené dva kusy výrobkov zhodujúcich sa v hmotnosti na tisícinu gramu s predĺženým dátumom spotreby: PULT Gouda 48 % - dátum a čas balenia 06:08 06.06.2014 spotrebujte do 07.06.2014, hmotnosť 0,228 kg (etiketa v pulte so zabaleným výrobkom); PULT Gouda 48 % - dátum a čas balenia 20:39 04.06.2014 spotrebujte do 05.06.2014, hmotnosť 0,228 kg (etiketa nájdená v smetnom koši); Eidamská telila 30 % - dátum a čas balenia 11:06 06.06.2014 spotrebujte do 07.06.2014, hmotnosť 0,168 kg (etiketa v pulte so zabaleným výrobkom); Eidamská tehla 30 % - dátum n čas balenia 10:08 05.06.2014 spotrebujte do 06.06.2014 hmotnosť 0,168 kg (etiketa nájdená v smetnom koši). Kontrolou kafilerického zariadenia, určeného na skladovanie vedľajších živočíšnych produktov bolo zistené, že sa tu nenachádzal žiadny z vybalených syrov, z ktorých boli nájdené etikety v koši - syry vybalené z obalov nájdených v koši sa fyzicky nenachádzali ani 11a žiadnom inom mieste (v osobitnom, označenom priestore určenom 11a skladovanie vyradených potravín), taktiež v evidencii vyradených výrobkov (tzv. odpise) sa nenachádzali vyššie uvedené syry s označením Eidamská tehla 30% a PULT Gouda 48% a ani iné syry, z. ktorých boli v koši nájdené etikety. Prázdne obaly z výrobkov, fyzická neprítomnosť týchto vybalených výrobkov v kalilerickom zariadení a preukázaná zhoda v názve a hmotnosti 11 a tisícinu gramu u dvoch výrobkov je jednoznačným dôkazom nedovoleného prebaľovania syrov a klamlivého označovania nepravdivým údajom o dátume spotreby (vybaľovania výrobkov po uplynutí dátumu spotreby z plastových fólií, prebaľovanie do nových obalov a označenie údajmi o novom, predĺženom dátume spotreby), ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/20l4'So,Na/33 zo 6. júna 2014. Uvedeným konaním podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona. 5. Ďalej žalobca podľa správneho orgánu porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 102 ods. 6 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 9S l/l 996 - 100. ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky, a to tým. že 6. júna 2014 v prevádzkami Kaufland, Popradská 92. Košice v čase od 10.30 hod. do 13.00 hod. umiestňoval 11a trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby - prebaľované rozvažované mliečne a mäsové výrobky s predĺženým dátumom spotreby - v smetnom koši na úseku predaja lahôdkarských výrobkov (v zápultí na predajnej ploche) sa nachádzalo väčšie množstvo obalov s etiketami z výrobkov krájaných, balených a označovaných v prevádzkarni - 5 druhov syrov, spolu 22 etikiet s celkovou hmotnosťou 5,656 kg a v celkovej cene XX,XX € a 3 druhy mäsových výrobkov, spolu 9 etikiet s celkovou hmotnosťou 1,91 I kg a v celkovej cene 6,47 G. Prekontrolovaním naporciovaných syrov umiestnených v chladiacej predajnej vitríne - v pnite a ich porovnaním s etiketami nájdenými v smetnom koši boli zistené dva kusy výrobkov zhodujúcich sa v hmotnosti 11a tisícinu gramu s predĺženým dátumom spotreby: PULT Gouda 48 % - dátum a čas balenia 06:08 06.06.2014 spotrebujte do 07.06.2014, hmotnosť 0,228 kg (etiketa v pulte so zabaleným výrobkom); PULT Gouda 48 % - dátum a čas balenia 20:39 04.06.2014 spotrebujte do 05.06.2014, hmotnosť 0,228 kg (etiketa nájdená v smetnoiu koši); Eidamská tehla 30 % - dátum a čas balenia 11:06 06.06.2014 spotrebujte do 07.06.2014, hmotnosť 0,168 kg (etiketa v pulte so zabaleným výrobkom); Eidamská tehla 30 % - datum a čas balenia 10:0S 05.06.2014 spotrebujte do 06.06.2014 hmotnosť 0,168 kg (etiketa nájdená v smetnom koši). Kontrolou kafilerického zariadenia, určeného na skladovanie vedľajších živočíšnych produktov bolo zistené, že sa tu nenachádzal žiadny z vybalených syrov - syry vybalené z obalov nájdených v koši sa fyzicky nenachádzali ani 11a žiadnom inom mieste (v osobitnom, označenom priestore určenom na skladovanie potravín vyradených z obehu), taktiež v evidencii vyradených výrobkov (tzv. odpise) sa nenachádzali vyššie uvedené syry s označením Eidamská tehla 30% a PULT Gonda 48% a ani iné syry, z ktorých boli v koši nájdené etikety. Prázdne obaly z výrobkov, fyzická neprítomnosť týchto vybalených výrobkov v kafilerickom zariadení a preukázaná zhoda v názve a hmotnosti na tisícinu gramu u dvoch výrobkov je jednoznačným dôkazom nedovoleného prebaľovania syrov a klamlivého označovania nepravdivým údajom o dátume spotreby (vybaľovania výrobkov po uplynutí dátumu spotreby z plastových fólii, prebaľovanie do nových obalov a označenie údajmi o novom, predĺženom dátume spotreby), ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2014/So, Na/33 zo 6. júna 2014. Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z.. 6. Žalobca podľa správneho orgánu tiež porušil povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi opri ich umiestňovaní na trh podľa § 4 ods. 3 pism. c) zákona č. 152/1995 Z.z. a Prílohy 11 Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín a to tým. že 6. júna 2014 v prevádzkarni Kaufland, Popradská 92, Košice v čase od 10.30 hod. do 13.00 hod. nedodržal požiadavky a povinnosti pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, keď vykonával činnosť vybaľovania výrobkov po uplynutí dátumu spotreby na manipulačnom stole, kde sa krájajú syr)' určené na umiestnenie na trh (predajom), čím dochádza ku kríženiu čistých a nečistých činností pri manipulácii s potravinami s možnou kontamináciou potravín, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2014/So.Na/33 zo 6. júna 2014. Uvedeným konaním naplnil žalobca ako účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona č. 152/1995 Z.z.. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 8. Poukázal na to, že administratívny spis neobsahuje dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali tvrdenia o výrokoch rozhodnutí a závery, ktoré prezentovali správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Predovšetkým žalobca zdôraznil, že prvostupňový správny orgán neprichytil pracovníkov žalobcu pri prebaľovaní žiadnych potravín a svoje podozrenie z údajného prebaľovania potravín založili správne orgány len na určitých nepriamych dôkazoch. Tieto dôkazy však sú vykladané arbitrárne, pričom správne orgány bezdôvodne prehliadali iné pravdepodobné vysvetlenia nepriamych dôkazov, ktoré by mohli byť v prospech žalobcu. 9. Žalobca uviedol, že inšpektori prvostupňového správneho orgánu našli v smetnom koši v zápultí na predajnej ploche celkovo 30 etikiet, ktoré majú pochádzať zo syrových a mäsových výrobkov. Táto skutočnosť však nijako nepreukazuje údajné prebaľovanie syrov a mäsových výrobkov. Sama o sebe táto skutočnosť preukazuje len vyhodenie určitého odpadu. Z racionálnych dôvodov prečo prvostupňový správny orgán našiel v koši príslušné etikety môže byť bezpochyby veľa - určite viac ako údajné prebaľovanie. Napríklad je možné, že príslušný pracovník mohol pri vážení syra či porciovaní mäsových výrobkov omylom stlačiť tlačidlo s iným druhom syra/mäsového výrobku. V tomto prípade by išlo o obyčajný omyl pri etiketovaní. Taktiež je možné, že pracovník najprv nalepil etikety cez hranu tovaru, čo by spôsobovalo ťažšie scanovanie EAN-kódu na pokladni a preto bolo čo najskôr potrebné zabezpečiť nové etikety. Môže sa tiež stať, že zákazník si praje konkrétny syr ale nie taký veľký kus a praje si z neho odkrojiť iné množstvo, takže tovar je potrebné prevážiť. Rovnako je dosť možné, že predmetné výrobky boli napr. odbalené za účelom ich likvidácie. Tvrdenie prvostupňového správneho orgánu v jeho rozhodnutí, že pomýliť sa v toľkých prípadoch je vysoko nepravdepodobné je špekuláciou. 10. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca umiesťoval na trh klamlivo označené potraviny, resp. potraviny po uplynutí dátumu spotreby- prebaľované, rozvažované mliečne a mäsové výrobky s predĺženým dátumom spotreby. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza zoznam etikiet nájdených v koši medzi ktorými vymenúva 9 etikiet mäsových výrobkov. Následne však v celom prvostupňovom rozhodnutí správny orgán neuvádza žiadne dôkazy týkajúce sa etikiet z mäsových výrobkov nájdených v koši. Ďalšie dôkazy údajného prebaľovania (prezretie kafilerického zariadenia, odpisy, zberný list) sa už týkajú výlučne mliečnych výrobkov (syrov). Prvostupňový správny orgán konštatuje, že v kafilerickom zariadení sa nachádzali iba vyradené mäsové výrobky a mäso. Následne však už správny orgán vo svojom rozhodnutí neuvádza podrobný zoznam mäsových výrobkov, ktoré boli obsahom kafilerického zariadenia. Takéto dôkazy však nijako nemôžu súvisieť s mäsovými výrobkami. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný uvádza vo všeobecnosti, že nemá o obsahu kafilerického zariadenia žiadne pochybnosti. Ak nemá žalovaný o obsahu kafilerického zariadenia žiadne pochybnosti, nevedno prečo v jeho rozhodnutí neuviedol, čo presne bolo obsahom kafilerického zariadenia. V konaní nebolo dostatočne preukázané, aké mäsové výrobky boli v kafilerickom zariadení a či sa medzi týmito mäsovými výrobkami naozaj nachádzali rovnaké výrobky ako výrobky z ktorých pochádzalo 9 etikiet mäsových výrobkov nájdených v koši. Z tohto dôvodu je časť výrokov prvostupňového rozhodnutia týkajúca sa mäsových výrobkov úplne nepreukázaná a nemá žiaden podklad v dôkazoch, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise. Pokiaľ správne orgány vo svojich rozhodnutiach uvádzali zhodu medzi hmotnosťou dvoch syrov s rovnakým názvom nájdenými počas kontroly v chladiacom pulte a hmotnosťou uvedenou na dvoch etiketách, ktoré boli nájdené v koši, podľa žalobcu to znamená akurát výlučne to, že dva syry majú rovnakú hmotnosť ako bola hmotnosť uvedená na dvoch etiketách. Takáto zhoda v hmotnosti však nijako nepreukazuje, že ide o tie syry, ktoré boli predtým zabalené v obale, ktorý sa našiel v koši. Nie je totiž vylúčené, aby pracovník žalobcu odkrojil dva kusy zo syra rovnakého druhu s takou istou hmotnosťou, ako bola hmotnosť uvedená na etiketách syrov, ktoré vybrali inšpektori prvostupňového správneho orgánu z chladiacej vitríny. Preto pre vyhodnotenie záverov v zhode dvoch syrov so syrmi, z ktorých mali pochádzať etikety nájdené v koši nepostačuje len zhoda v hmotnosti a názve syra. Takýto záver by mal byť preukázaný aj ďalšími dôkazmi, aby sa predišlo k pochybnostiam. Skutočnosť, že inšpektori v chladiacej vitríne našli dva syry totožné so syrmi, z ktorých našli etiketu a plastový obal mohla byť napr. potvrdená vykonaním mikrobiologických skúšok. Ak tieto syry boli skutočne prebaľované, ako tvrdí prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, boli by v príslušnom štádiu skazenia. Potraviny po dátume spotreby totiž podliehajú procesu skazy, ktorý sa musí nepochybne prejaviť na zložení potraviny. Potravina po dátume spotreby preto musí vykazovať napr. zvýšené mikrobiologické ukazovateľa, či zápach. Ak sa prvostupňový správny orgán domnieval, že v prípade dvoch syrov ide o identické výrobky s údajnými syrmi, z ktorých našla etikety v koši a ktoré tak museli byť po dátume spotreby, mala z nich odobrať vzorku, podrobiť ju mikrobiologickým/laboratórnym skúškam a následne zhodnotiť, či je domnienka správna alebo nie. Časť vzorky z dvoch syrov pritom mala byť poskytnutá žalobcovi na doplnkové kontrolné stanovisko znalca, aby bola zabezpečená nezávislá kontrola. Túto podmienku týkajúcu sa laboratórnych skúšok podal žalobca vo svojom vyjadrení ku konaniu. Správny orgán prvého stupňa sám priznal, že je pravdou, že potraviny po dátume spotreby podliehajú procesu skazy, ktorý sa musí nepochybne prejaviť na zložení potraviny. Napriek tejto skutočnosti však nepovažoval správny orgán vykonanie mikrobiologických skúšok za opodstatnené a ani účelné. Uvedené považoval žalobca za zjavné pochybenie. 11. Žalobca dodal, že v prípade tridsiatich etikiet neexistujú žiadne dôkazy, že k ich ponúkaniu a reálnemu predaju došlo, v administratívnom spise sa nič v tomto smere nenachádza. Z etikiet vyplýva, že niektoré z údajne prebaľovaných výrobkov boli v čase údajného prebaľovania ďaleko pred dátumom spotreby, napr. na jednej etikete z koša bol umiestnený dátum spotreby do 10.06.2014. Prebaľovanie takýchto výrobkov za účelom predĺženia doby spotreby preto nedáva logický zmysel. Pokiaľ bola kontrola u žalobcu vykonaná dňa 06.06.2014 a na dvoch syroch bol uvedený dátum spotreby 07.06.2014, nemohli byť tieto umiestňované na trh po dátume spotreby. 12. Žalobca poznamenal, že pokiaľ ide o neuvedenie syrov v odpise syrov, tento údajný dôkaz sa zjavne môže týkať len syrov a nie mäsových výrobkov. Preto tento údaj nijako nepreukazuje žiadne skutočnosti vo vzťahu k 9 etiketám z mäsových výrobkov, ktoré boli nájdené v koši. Tvrdenie žalovaného správneho orgánu, že syry, ktoré by sa v hmotnosti a druhu zhodovali s hmotnosťou a druhom syrov uvedených na etiketách v koši neboli uvedené v evidencii o druhu a množstve vyradených syrov nie je možné overiť zo spisu. Ide o konštatovanie prvostupňového správneho orgánu urobené bez toho, aby bolo objektívne možné skontrolovať jeho správnosť v spise. Navyše žalobca poznamenal, že aj keby sa v odpise syrov nachádzali príslušné syry zhodné so syrmi uvedenými na etiketách, ktoré boli nájdené v koši, tak to tiež ešte priamo nedokazuje utajené prebaľovanie syrov. Totiž ak by etikety nájdené v koši vznikli napr. v dôsledku omylu zamestnancov, tak je logické, že spisy uvedené na chybných etiketách by neboli uvedené v odpise syrov, keďže takéto syry nikdy neexistovali. 13. Vo vzťahu ku kontrole kafilerického zariadenia uvedenej v zázname o vykonanej inšpekcii žalobca uviedol, že trvá na svojej námietke, že priebeh kontroly kafilerického zariadenia je nepreskúmateľný. Priebeh kontroly je totiž nedostatočne zdokumentovaný v predmetnom zázname. Zo záznamu nemožno overiť tvrdenie, že kafilerické zariadenie prehľadávali obidvaja inšpektori, ako to je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Toto tvrdenie predstavuje totiž odpoveď na jednu z námietok žalobcu vo vyjadrení, ale zjavne nemá oporu v zázname. Žalobca trvá na tom, že je možné, že inšpektori syry v kafilerickom zariadení jednoducho prehliadli. Podľa žalobcu hrabaním sa palicou nemožno bez pochýb zisťovať dôkazy v takej závažnej veci, ako je kontrola a bez pochýb zistiť skutkový stav veci. Navyše farebný kontrast medzi syrmi, ktoré majú prevažne žlto-bielu až žltú farbu a mäsovými výrobkami, ktoré sa zjavne nachádzali v kafilerickom zariadení nie je až taký veľký, ako uvádza prvostupňový správny orgán. Zo záznamu nie je možné nijako spätne prekontrolovať, čo presne sa v prehľadávanom kafilerickom zariadení nachádzalo. Podrobné prezretie kafilerického zariadenia predsa musí znamenať, že by bol z príslušného kafilerického zariadenia vybraný výrobok po výrobku a všetok jeho obsah by bol podrobne uvedený v zázname. Tým by sa bezpochyby presne ustálil obsah kafilerického zariadenia a tento obsah by sa dal spätne zdokumentovať. 14. Pokiaľ v rozhodnutí správny orgán tvrdil, že ostatné syry boli pravdepodobne už vypredané, toto tvrdenie nemá žiadnu oporu v administratívnom spise či v konkrétnom dôkaze. Žalovaný správny orgán vôbec nepreukázal priamym dôkazom predaj, čo i len jedného výrobku z etikiet nájdených v koši. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí tvrdil, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že syry nepredal. Toto považoval žalobca za nesprávny a nezákonný postup. V konaní je nositeľom dôkazného bremena správny orgán a ten má preukázať porušenie zákona žalobcom. Správny orgán má predkladať dôkazy o porušení zákona a v prípade nepriamych dôkazov má zároveň povinnosť dôveryhodne a dostatočne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. 15. Pokiaľ ide o vytýkané kríženie čistých a nečistých činností žalobca namietal, že v tejto veci neexistujú dôkazy preukazujúce takýto záver. Samotný záznam obsahuje iba veľmi všeobecný a vágny dôkaz v tomto smere. Z tohto dôkazu nie je vôbec jasné, ako mal byť záver správneho orgánu o krížení čistých a nečistých činností zistený. Nie je jasné, či príslušní inšpektori počas kontroly pozorovali, že na predajnej ploche v zápultí príslušní zamestnanci žalobcu porciujú, balia, označujú a vážia syry a následne na tom istom mieste vybaľujú syry, ktoré majú ísť do tzv. odpisu. Ak by tomu tak bolo, musel by záznam obsahovať explicitne text, že inšpektori videli tieto činnosti a musel by byť podrobne špecifikovaný predmet činnosti, t.j. aký druh syra, s akým dátumom spotreby a celkovou hmotnosťou bol porciovaný a aký druh syra, s akou hmotnosťou a s akým dátumom spotreby bol vybaľovaný do odpisu a pod. 16. Žalobca namietal neurčitosť výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného rozhodnutím žalovaného. Vo výroku sa uvádza, že žalobca umiestňoval potraviny klamlivo označené- prebaľované mliečne a mäsové výrobky s predĺženým dátumom spotreby, pričom však nikde ďalej vo výroku prvostupňový správny orgán neuvádza zoznam týchto potravín a výrok ani neobsahuje odkaz na žiadny takýto zoznam. Taktiež ani v prípade výroku prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte 2 a o správnom delikte 3 správny orgán neuvádza zoznam potravín (mliečnych a mäsových výrobkov), pri ktorých sa mal žalobca dopustiť údajného porušenia zákona. Rozhodnutie tak ponecháva otvorené dôležité skutočnosti, ktoré prebaľované mliečne a mäsové výrobky boli klamlivo označené pri umiesťovaní na trh, ktoré prebaľované mliečne a mäsové výrobky boli umiestňované na trh po dátume spotreby. Výrok obsahuje zbytočné a mätúce skutočnosti, ktoré nemajú povahu výroku ale odôvodnenia. Ide napríklad o informáciu o nájdení etikiet v koši, popis protiprávneho konania a tiež odôvodnenie, ako k záveru o tomto porušení správny orgán prišiel. Obdobné argumenty ako vo výroku sa ďalej nachádzajú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015, v odôvodnení ktorého súd okrem iného konštatoval, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Ďalej krajský súd vyslovil názor, že jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pričom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. 17. Žalobca tiež namietal nedostatky záznamu vyhotoveného pri inšpekcii. Poukazujúc na § 22 ods. 1, 2 Správneho poriadku žalobca uviedol, že za závažný nedostatok záznamu považuje skutočnosť, že tento neobsahuje dostatočné a vecné opísanie skutočnosti ako konanie prebiehalo. Zo záznamu nie je možné identifikovať, ako kontrola začala, ako presne prebiehala, čo ktorí z inšpektorov presne robil, koľko výrobkov a aké konkrétne boli kontrolované, ako na seba postupne nadväzovali jednotlivé kroky kontroly. To robí záznam objektívne nepreskúmateľným, čo presne sa dialo počas 2,5 hodiny priebehu kontroly zo záznamu nemožno identifikovať. 18. V administratívnom spise sa podľa žalobcu nenachádza fotodokumentácia pripojená k záznamu. Záznam neobsahuje fotodokumentáciu zistenú počas kontroly, hoci záznam na strane 6 uvádza ako jednu z príloh aj fotodokumentáciu. Z tohto dôvodu podľa žalobcu záznam bez prílohy stráca potrebnú dôkaznú hodnotu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/7/2012 v odôvodnení ktorého súdu uviedol právny názor, že základným nedostatkom spisu žalovaného, v ktorom je uvedené odvolanie žalobkyne je, že je nežurnalizovaný. Jednotlivé listy nie sú chronologicky usporiadané a zviazané a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou žalovaného. Spôsob vedenia spisu teda neumožňuje zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom konaní a súdnom konaní a identifikovať, či napadnuté rozhodnutia majú svoj základ v obsahu spisu. 19. V neposlednom rade žalobca namietal použitie videozáznamu ako dôkazu v administratívnom konaní. Uviedol, že tento videozáznam, na ktorý odkazuje prvostupňový správny orgán ako na dôkaz sa nenachádza v administratívnom spise. Zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zjavné, že prvostupňový správny orgán považoval videozáznam za dôkaz v konaní a tento dôkaz zohľadnil pri ukladaní pokuty. Z rozhodnutia však nie je zrejmé, čo bolo obsahom videlo záznamu, či sa s ním žalovaný resp. prvostupňový správny orgán oboznámil a pokiaľ ide o odkaz na predmetný videozáznam, nemohol žalobca overiť, že ten ktorý sa nachádza na internete je skutočne tým, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu. Zároveň nie je možné zistiť kto je autorom pravdepodobného videozáznamu a či na jeho vyhotovenie udelili príslušné dotknuté osoby zachytené na ňom súhlas. 20. Žalobca taktiež nesúhlasil s rozhodnutím správnych orgánov o zamietnutí jeho námietky predpojatosti. Zotrval v presvedčení, že osoby, proti ktorým bola námietka podaná nespĺňali objektívne kritérium na ich nestrannosť. Pochybnosti o splnení objektívneho kritéria nestrannosti príslušných osôb vyplývajú z vyhlásení prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca porušil právne predpisy ešte predtým, ako bolo v tejto veci vykonané zákonné dokazovanie a vydané prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán spomenuté vyhlásenie uviedol najskôr v zázname bezprostredne po vykonaní kontroly a následne na verejnosti v rozhovore pre bulvárny portál topky.sk. Taktiež v upovedomení o začatí konania bolo konštatované porušenie zákona žalobcom. Uvedený postup indikuje, že všetky osoby, proti ktorým žalobca podal námietku predpojatosti boli už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia presvedčené, že žalobca porušil právne predpisy, t.j. o vine žalobcu v tejto veci. 21. Podľa názoru žalobcu bola mu uložená neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená pokuta. V prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán nezaoberal dôsledne závažnosťou, následkami a trvaním protiprávneho konania žalobcu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, žalobca za príliš strohé a nedostatočné považoval tvrdenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, že výška pokuty „zodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a okolnostiam prípadu, zodpovedá povahe skutku, miere a závažnosti zistených nedostatkov a možným následkom protiprávneho konania...“. Výšku pokuty považoval žalobca na neprimeranú s ohľadom na hodnotu výrobkov, v prípade ktorých mohlo teoreticky dôjsť k porušeniu zákona. Konkrétne, celková maloobchodná cena potravín uvedených na etiketách nájdených v koši je približne 36 eur. Výška pokuty tak prevyšuje maloobchodnú cenu príslušných etikiet viac ako 2700 krát. III. Argumenty žalovaného 22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.06.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumenty žalovaného boli obdobné ako tie, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 23. Z argumentov právne relevantný pre posúdenie veci uvedených v rozhodnutí žalovaného správny súd vybral nasledovné: 24. V konaní bolo zistené a dostatočne preukázané, že účastník konania umiestňoval na trh potraviny klamlivo označené a potraviny po skrátenom dátume spotreby. Boli to syry, ktorým už skončila resp. mala skončiť doba spotreby, tieto boli znovu zabalené a označené novým dátumom spotreby. Ďalej boli dostatočne preukázané nedostatky v hygiene predaja (syry po záruke sa rozbaľujú a likvidujú na tom istom mieste, kde sa manipuluje zo syrmi, ktoré sú porciované a balené a následne určené na predaj). Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h), § 28 ods. 2 písm. p) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Orgán úradnej kontroly potravín bol povinný uložiť prevádzkovateľovi pokutu v určenom rozpätí a jej výšku náležíte odôvodniť. 25. Žalovaný sa zaoberal námietkami účastníka konania uvedenými v jeho odvolaní a tieto námietky dôsledne preskúmal. Zistil, že podstatná časť námietok je totožná s námietkami, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania a s ktorými sa náležité vysporiadal prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. 26. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu považoval ich za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené správne delikty, pričom sa plne stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu. 27. Žalovaný odmietol tvrdenie, že výrok je formulovaný veľmi nejasne, neúplne a nezrozumiteľne. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sú popísané skutky (vrátane času a spôsobu ich spáchania), za ktoré bol žalobca postihnutý úhrnnou sankciou vo výške 100 000 eur. Ďalej každý z týchto skutkov je subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu uvedenú v § 28 zákona o potravinách ( § 28 ods. 2 písm. h), § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 4 písm. i)), pričom zo znenia výroku vyplýva, že prvostupňový správny orgán za najzávažnejší delikt považoval umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume spotreby. Ako je v rozhodnutí uvedené, pokuta bola uložená podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a spáchanie ďalších deliktov považoval správny orgán za priťažujúcu okolnosť. Odôvodnenie je podrobné, obsahuje všetky zistené skutočnosti, správne úvahy RVPS pri skutkovom a právnom hodnotení, ako aj jej stanovisko k námietkam predneseným účastníkom konania. 28. Podľa názoru žalovaného, aj keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza predovšetkým z nepriamych dôkazov, tieto nepripúšťajú iný záver ako ten, ktorý bol vyjadrený vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu nemožno podľa žalovaného vyhodnotiť ináč ako nepravdivé a zavádzajúce, aj keď sám účastník ich považuje za racionálne. Odôvodnenie veľkého počtu obalov v koši niekoľkonásobným omylom zamestnanca pri vážení syrových a mäsových výrobkov (stlačenie nesprávneho tlačidla, nalepenie etikety cez hranu tovaru), prevážením výrobku na želanie zákazníka, odhalením výrobku za účelom ochutnávky zákazníkmi alebo likvidácie - tieto tvrdenia nemožno chápať inak ako účelové, v niektorých prípadoch dokonca poukazujúce na protiprávne konanie. 29. Žalovaný poukázal aj na to, že nemohlo dôjsť k omylom pri etiketovaní, tak ako to uvádzal žalobca, a to z nasledujúcich dôvodov, že na všetkých etiketách 46 nájdených v koši je zaznamenané, že balenie syrov bolo vykonané buď 04.06.2014, alebo dňa 05.06.2014. Etiketovací stroj je nastavený tak, že automatický zaznamenáva dátum balenia deň a hodinu, kedy naozaj bolo vykonané balenie potravín. Kontrola bola vykonaná dňa 06.06.2014 v čase od 10,30 do 13.00 hod. Etikety neboli vytlačené omylom dňa 06.06.2014, tak ako to uvádza účastník konania. 30. Pokiaľ ide o namietané neodobranie vzoriek na laboratórne vyšetrenie, žalovaný poukázal na § 4 ods. 4 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12. marca 2003 č. 451/2003-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania zdravotnej neškodnosti a kvality potravín a tabakových výrobkov alebo surovín na ich výrobu. Vzorku nemožno použiť na laboratórne skúšanie po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti výrobku, ku ktorému by došlo v čase po jeho odbere do začiatku vykonania laboratórnej skúšky. Podľa uvedeného sa potravina, ktorá je po dobe spotreby nesmie odoberať na laboratórne skúšanie. Žalovaný zdôraznil, že pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách sa nevyžaduje aj preukázanie zmien kvalitatívnych alebo bezpečnostných vlastností potravín umiestňovaných na trh po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálne trvanlivosti. Zákon o potravinách jasne definuje, čo sa považuje za potravinu po dátume spotreby resp. dátume minimálnej trvanlivosti a to bez preukazovania ďalších skutočností (§ 2 písm. h), i) zákona o potravinách). 31. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom kontroly kafilerického zariadenia žalovaný doplnil, že pri kontrole dňa 06.06.2014 bola vyhotovená fotodokumentácia. V čase 11:40 hod., 11:43 hod. a 11:44 hod. boli vyhotovené fotografie kafilerického zariadenia. Na týchto fotografiách je jasne a zreteľne vidieť, že toto zariadenie nebolo naplnené v celom rozsahu, ale vyradené potraviny (mäso a mäsové výrobky), boli uložené len v spodnej časti. Z tejto fotodokumentácii je zrejmé, že v zariadení sa nenachádzali žiadne vyradené syry - ani tie syry, z ktorých sa našli etikety v koši, ale ani syry, ktoré boli vyradené v dňoch 3., 4. a 5. júna. Zariadenie bolo predtým vyprázdnené dňa 02.06.2014, kedy bol vyradený tovar (VŽP 3. kategórii) odvezený asanačnou službou. Preto o obsahu kafilerického boxu žalovaný nemal žiadne pochybnosti. 32. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného záznamu z inšpekcie. Zásadného omylu sa žalobca dopustil v tom, že úradnú kontrolu potravín považuje za konanie, ktoré sa má vykonávať podľa ustanovení zákona o správnom konaní. Na túto skutočnosť potom nadväzujú aj jeho nesprávne úvahy o spôsobe vedenia kontroly a povinne vyhotovovanej dokumentácii. Účelom zákona č. 152/1995 Z.z. je upraviť povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov (§1 ods. 1 zákona o potravinách). 33. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktoré cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, pripadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona č. 152/1995 Z.z.. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu. 34. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa vyhotovenej fotodokumentácie nedostatkov zistených počas kontroly a podozrením o jej dodatočnom pozmenení žalovaný uviedol, že v zázname je jasne uvedené, že fotodokumentácia tvorí prílohu Záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 06.06.2014. Fotodokumentácia bola poskytnutá žalobcovi ako príloha k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 09.12.2014. Hodnovernosť fotodokumentácie je preukázateľná. Niet pochýb o tom, že fotodokumentácia bola vyhotovená počas úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 06.06.2014 v čase od 11.30 hod. do 13.00 hod. v predmetnej prevádzkarni žalobcu. Podkladom pre rozhodnutie je úradný záznam, kde je podrobne písomne zaznamenaný priebeh kontroly, vrátane každého zisteného nedostatku. Fotografická dokumentácia slúži iba na ďalšie zdokumentovanie týchto zistení. 35. Žalovaný nesúhlasil so tvrdením žalobcu, že videozáznam spotrebiteľa zverejnený na verejne prístupom portáli považoval za dôkaz, o ktorý oprel svoje rozhodnutie. Pokiaľ by správny orgán postupoval uvedeným spôsobom, nevykonal by kontrolu na overenie skutočností zaznamenaných v tomto videozázname. Z predloženého spisového materiálnu jednoznačne vyplýva, že samotná kontrola bola vykonaná na základe článku a videozáznamu zverejneného na verejne prístupnom portáli. Príslušné kontrolné orgány sú povinné zaoberať sa každým podnetom spotrebiteľa a overiť jeho opodstatnenosť zvlášť v prípade, keď oznámené skutočnosti nasvedčujú tomu, že protiprávnym konaním môže dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov. Tlačená verzia podnetu - článku je súčasťou spisového materiálu a jej kópia bola poskytnutá účastníkovi konania. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že tak z výrokovej časti rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri kvalifikácii protiprávneho konania vychádzal zo skutočností, zistených v dotknutej prevádzkami počas úradnej kontroly dňa 06.06.2014. 36. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalovaný uviedol, prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadňoval hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil - správna úvaha pri výške úhrnnej pokuty bola použitá v súlade so zákonom. IV. Relevantné právne predpisy 37. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 152/1995 Z.z. na trh je zakázané umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. 38. Podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona č. 152/1995 Z.z. na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 39. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 152/1995 Z.z. za klamlivé označenie podľa osobitného predpisu sa pri označovaní potravín umiestnených na trh považuje také označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania. 40. Podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z. ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. 41. Podľa § 28 ods. 2 písm. h), písm. p) zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom; p) ponižuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 42. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 43. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z. z. o označovaní potravín v platnom znení spôsoby označovania a označovanie nesmú uvádzať konečného spotrebiteľa do omylu, a to najmä, ak ide o charakteristiku potraviny, jej podstatu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod, spôsob spracovania alebo spôsob výroby. 44. Podlá § 102 ods. 6 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996 - 100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky ostatné potraviny porciované a zabalené v obchodnej sietí sa považujú za lahôdkarské výrobky; možno ich predávať ak ide o rýchlo sa kaziace potraviny len do 24 hodín od ich porciovania a zabalenia, a ak ide o trvanlivé potraviny len do 48 hodín od ich porciovania a zabalenia. 45. Podľa Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín Potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. 46. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 47. Podľa na § 22 ods. 2 Správneho poriadku Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. V. Posúdenie veci správnym súdom 48. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 49. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 50. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 51. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 52. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 53. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 54. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 55. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Pre účel objasnenia všetkých relevantných otázok, špecifických okolností, či vylúčenie pochybností má správny orgán využiť všetky vhodné prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho - ktorého prípadu, lebo tieto vo svojom súhrnne aj jednotlivo podmieňujú správnosť rozhodnutia správneho orgánu. Je podstatným si uvedomiť, že za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Zároveň je dôležité neopomenúť, že pokiaľ je prípustný rozdielny výklad podkladov pre rozhodnutia a z toho dôvodu vznikajú pochybnosti o skutku, je na správnom orgáne, aby doplnil podľa potreby dokazovanie o ďalšie právne relevantné dôkazy v prospech alebo v neprospech obvineného so spáchania deliktu. Pokiaľ nie je skutkový stav ohľadom spáchania skutku zistený bez pochybností o jeho spáchaní obvineným, nie je možné rozhodnúť v neprospech obvineného akokoľvek by sa vysvetlenie nazhromaždených dôkazov najpravdepodobnejšie javilo v intenciách obvinenia. V správnom konaní sa rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho obsahu, pričom nemožno akceptovať akékoľvek rozhodnutie o vine v čo i najmenších pochybnostiach. Pokiaľ k takémuto stavu dôjde, správny orgán pristúpi v súlade so zásadou in dubio pro reo, z ktorej vyplýva povinnosť správnemu orgánu preukázať všetky skutočnosti tak, aby o skutku neexistovali dôvodné pochybnosti. V takomto prípade správny orgán nesmie rozhodnúť v neprospech obvineného a musí v súlade so zásadou in dubio pro libertate vysloviť záver, že obvinený skutok nespáchal (spáchanie nebolo preukázané). 56. Podľa názoru správneho súdu v správnom konaní na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa stal skutok, z ktorého bol žalobca obvinený. Inými slovami, absentuje jednoznačné preukázanie skutku, pričom pokiaľ nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty predmetných žalobcovi za vinu kladených správnych deliktov, správne orgány oboch stupňov nemohli ustáliť, že žalobca tieto spáchal a sankcionovať ho za ne. Za takto nimi zisteného skutkového stavu mali správne orgány doplniť dokazovanie v nižšie naznačenom smere alebo postupovať podľa zásady in dubio pro reo, čo neurobili. 57. Súd v ďalšom rade poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 58. Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov. Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor. Súd v danom prípade súhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. 59. Správne orgány oboch stupňov sa nedostatočne vysporiadali so žalobcom tvrdenými vysvetleniami možných príčin zistení inšpektorov počas kontroly vykonanej v prevádzkarni žalobcu na Popradskej ulici v Košiciach dňa 06.06.2014. Podľa názoru súdu zistenia počas kontroly dostatočne neodôvodňovali závery, ktoré prezentovali správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Administratívny spis žalovaného neobsahuje dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali tvrdenia uvedené vo výrokoch napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ ide o zistenie 30 etikiet pochádzajúcich zo syrových a mäsových výrobkov nájdených v smetnom koši v zápultí na predajnej ploche, toto bez ďalšieho nemožno považovať za dôkaz preukazujúci prebaľovanie syrov a mäsových výrobkov. Súd pripúšťa v konečnom dôsledku aj také vysvetlenie, ktoré v administratívnom konaní uviedol žalobca (opísané v ods. 9 až 11 a 13 až 16). Dôkazmi vykonanými v administratívnom konaní nebolo vylúčené, že zistenia inšpektorov prvostupňového správneho orgánu nemuseli súviseť s konštatovaným prebaľovaním výrobkov po dátume spotreby alebo minimálnej doby trvanlivosti. Pokiaľ v rozhodnutí správny orgán tvrdil, že ostatné syry boli pravdepodobne už vypredané, toto tvrdenie je iba špekuláciou nezodpovedajúcou obsahu administratívneho spisu, pretože v preskúmavanom konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, preukazujúci predaj takýchto sporných výrobkov. 60. Ani skutočnosť, že bola zistená zhoda medzi hmotnosťou dvoch syrov s rovnakým názvom nájdenými počas kontroly v chladiacom pulte a hmotnosťou uvedenou na dvoch etiketách, ktoré boli nájdené v koši, neznamená bez pochybností, že ide o práve prebaľované syry a uvedená zhoda nie je náhodná. Pre konštatovanie o porušení právnych predpisov pri prebaľovaní výrobkov nevhodných na ľudskú konzumáciu s cieľom predĺžiť ich dátum spotreby nepostačuje len konštatované zistenie zhody v hmotnosti a názve syra. 61. Nie je totiž vylúčené, aby pracovník žalobcu odkrojil dva kusy zo syra rovnakého druhu s takou istou hmotnosťou, ako bola hmotnosť uvedená na etiketách syrov, ktoré vybrali inšpektori prvostupňového správneho orgánu z chladiacej vitríny. Preto Takýto záver by mal byť preukázaný aj ďalšími dôkazmi, aby sa predišlo k pochybnostiam. 62. Súd v tomto kontexte poukazuje na argumenty uvedené v ods. 28 a 29 tohto rozsudku, s ktorými sa nestotožnil. Tvrdenia správnych orgánov v ich rozhodnutiach, že námietky žalobcu sú účelové a pomýliť sa v toľkých prípadoch by bolo vysoko nepravdepodobné a tiež že omyl je nepravdepodobný aj z dôvodu, že etiketovací stroj je nastavený tak, že automatický zaznamenáva dátum balenia deň a hodinu, kedy naozaj bolo vykonané balenie potravín, nepovažoval správny súd za dostatočne preukázané a vychádzajúce z poznania, ktoré by vychádzalo zo zisteného skutkového stavu. Poukazujúc na zásadu prezumpcie neviny, ktorou je ovládané každé deliktuálne konanie správny súd argumenty klasifikoval ako tvrdenia predčasné nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch. 63. Za nedostatočne mal správny súd preukázané aj to, aké mäsové výrobky boli v kafilerickom zariadení a či sa medzi týmito mäsovými výrobkami naozaj nachádzali rovnaké výrobky ako výrobky z ktorých pochádzalo 9 etikiet mäsových výrobkov nájdených v koši a z rovnakých dôvodov ako pri syrových výrobkoch, považoval argumenty žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) za predčasné. 64. Správny súd za dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti v podozreniach o protiprávnosti konania žalobcu a bol by dôkazom (nepriamym), ktorý by doposiaľ v konaní získané dôkazy (nepriame) pri kontrole zo dňa 06.06.2014 v prevádzkárni žalobcu potvrdil a vo vzájomnej súvislosti by protiprávnosť konania žalobcu preukazoval, považoval vykonanie odborného posúdenia sporných výrobkov. Pokiaľ inšpektori v chladiacej vitríne našli dva syry totožné v názve a hmotnosti so syrmi, z ktorých našli etiketu a plastový obal, ich reálna zhoda a taktiež uplynutá doba nezávadnosti potraviny mohla byť preverená vykonaním mikrobiologických skúšok. Nie je totiž spornou otázkou, že potraviny po dátume spotreby podliehajú procesu skazy, ktorý sa musí nepochybne prejaviť na zložení potraviny. Potravina po dátume spotreby preto musí vykazovať zmeny v mikrobiologických ukazovateľoch, ktoré bolo možné podrobiť odbornému posúdeniu. 65. Správny orgán nevykonal odbornoznalecké dokazovanie, hoci bol navrhovaný žalobcom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a tento dôkaz by nepochybne mohol mať vplyv na rozhodnutie. Aj napriek tomu, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, správny orgán nemôže úplne svojvoľne vylúčiť vykonanie dôkazu dôležitého pre objektívne posúdenie veci. 66. Úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány si nesplnili povinnosť zistiť skutkový stav úplne, aby neboli pochybnosti o žalobcovej vine. Až po riadnom zistení skutkového stavu by bolo objektívnym hodnotenie dôkazov (jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti) a posúdenie, ktorý dôkaz získaný prvostupňovým správnym orgánom svedčí o žalobcovej vine alebo nevine. 67. Nakoľko správne orgány podľa názoru súdu nemali podklad pre vydanie rozhodnutia, ktorý by jednoznačne preukazoval zodpovednosť žalobcu za spáchania správnych deliktov identifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktorý by vyvrátil pochybnosť ohľadom otázok vyplynuvších z kontrolných zistení inšpektorov prvostupňového správneho orgánu (opísané v ods. 59 až 63 tohto rozsudku), je z uvedeného zrejmé, že zistený skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočný. 68. Správny súd považuje na tomto mieste zopakovať, že jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. To znamená, že osoba je obvinená z deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí ako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Zásadu prezumpcie neviny, ktorá v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. Povinnosťou správnych orgánov bolo vo veci vykonať dokazovanie, ktorým by zistili úplne skutkový stav. 69. Pokiaľ žalovaný odôvodnil nevykonanie odborného posúdenia resp. neodobranie vzoriek na laboratórne vyšetrenie tým, vzorku nemožno použiť na laboratórne skúšanie po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti výrobku, ku ktorému by došlo v čase po jeho odbere do začiatku vykonania laboratórnej skúšky, takéto tvrdenie považoval súd za nelogické. Taktiež za nelogické, v kontexte skôr uvedenými argumentmi súdu uvedenými vyššie v odôvodnení rozsudku, považoval správny súd tvrdenie žalovaného, že pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona sa nevyžaduje aj preukázanie zmien kvalitatívnych alebo bezpečnostných vlastností potravín umiestňovaných na trh po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálne trvanlivosti. V prvom rade s ohľadom na nedostatočnosť pri preukázaní skutku opísaného vo výroku prvostupňového rozhodnutia, kedy tento nebol dostatočne preukázaný správnym orgánom vyprodukovanými dôkazmi, nemožno nevykonanie odborného posúdenia resp. neodobranie vzoriek na laboratórne vyšetrenie považovať za správny postup. Správny orgán by vykonaním laboratórnych skúšok mohol napr. vylúčiť, či potraviny umiestnené na predajných pultoch vykazujú také mikrobiologické zmeny preukazujúce u nich uplynutie dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti. Taktiež by porovnaním so vzorkami odobratými z nájdených obalov bolo možné zistiť súvislosť (vzťah) tovaru nachádzajúceho sa na predajných pultoch a spomínanými obalmi. Správny orgán má vykonať nie len dôkazy, ktoré sú v neprospech účastníka konania, ale má v rámci jeho povinnosti riadne a úplne zistiť skutkový stav vykonať dôkazy na jeho prospech. V danom ohľade by laboratórne skúšky mohli vyvrátiť tvrdenie o tom, že tovar (napr. dva syrové výrobky so zhodou v druhu a hmotnosti etikety nájdenej v koši) ponúkaný žalobcom ja jeho predajných pultoch je po dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. Keďže takto správny orgán nepostupoval, dopustil sa pochybenia, ktoré neumožnilo riadne a spravodlivé posúdenie ním prejednávanej veci. 70. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie v odôvodnení rozsudku uvedené rozpory. V prípade, že má uskladnené vzorky z odobratých výrobkov a v koši nájdených obalov, bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie vykonaním odborného posúdenia, ktorým sa posúdi, pokiaľ je to možné, či obaly nájdené v koši súvisia s výrobkami, pri ktorých vzniklo podozrenie o ich prebaľovaní a následný predaj po dátume spotreby. Ak takýmito vzorkami už nedisponuje, bude jeho povinnosťou vykonať podľa svojho uváženia ďalšie dôkazy potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu. V opačnom prípade bude musieť vydať rozhodnutie, v ktorom uvedie presvedčivé dôvody, ktoré ho viedli k nevykonaniu ďalších dôkazov ako aj správnu úvahu, z ktorej vychádzal pri rozhodovaní vo veci ohľadom viny žalobcu. 71. Pokiaľ nastane situácia, kde sú voči sebe prezentované protikladné hodnotenia skutkového stavu, je podoprieť tvrdenie aj inými dôkazmi, ktoré sú k tomu spôsobilé. Všeobecne záväzné právne predpisy nevylučujú možnosť videozáznamov ako dôkaz v administratívnom konaní, pokiaľ je splnená podmienka, že takéto dôkazy boli získané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 72. Záujem spoločnosti na legálnosti konania žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je podľa názoru súdu významnejší, ako ochrana súkromia jeho zamestnancov v čase kedy vykonávajú činnosti (pokyny zamestnávateľa) a vzniká pri tom podozrenie, že sa dopúšťajú protizákonného konania ohrozujúceho zdravie občanov. Je však potrebné, aby videozáznam - obrazový záznam zachytávajúci osoby, ktoré k jeho vyhotoveniu neudelili súhlas, bol ako dôkaz použitý iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a za podmienok definovaných zákonom a aby základné právo (sloboda) na súkromie použitím videozáznamu bolo obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie ako je to nevyhnutné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúži. 73. V súdenej veci sa uvedeným konfliktom medzi právom osoby na súkromie a právom chráneným záujmom chráneným zákonom č. 152/1995 Z.z. správne orgány vôbec nezaoberali, preto nie je možné súdom posúdiť správnosť takýchto úvah. Zároveň však potom platí, že je použitie dôkazu, ktorý sa javí ako získaný v rozpore so zákonom, pre uvedený nedostatok odôvodnenia vylúčené a správny orgán nemal na neho prihliadať. 74. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočnej špecifikácie skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného rozhodnutím žalovaného, s touto sa správny súd nestotožnil. 75. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 76. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. 77. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 78. Podľa názoru správneho súdu bol výrok prvostupňového správneho orgánu formulovaný dostatočne preskúmateľne. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol výrok formulovať podrobnejšie alebo precíznejšie. Súd však hodnotí preskúmateľnosť výroku rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej pre zrozumiteľnosť nevyhnutnej kvality a interpretačnej jednoznačnosti. Pre súd je rozhodujúce, či z výroku rozhodnutia vyplýva opis skutku deliktoch, jeho presné vymedzenie obsahujúce popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Podľa názoru správneho súdu, ako to vyplýva z ods. 4 až 6 odôvodnenia tohto rozsudku, prvostupňové rozhodnutie vo výroku jednoznačne určilo, čoho sa žalobca dopustil a v čom spáchané delikty spočívali. Ako je výrok predmetného rozhodnutia formulovaný zároveň do budúcna vylučuje možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Preto správny súd nepovažoval námietku žalobcu v tomto ohľade za dôvodnú. 79. Sumarizujúc správny súd uvádza, že správne orgány neúplne zistili skutkový stav, pričom napriek tomu vo veci rozhodli. Za danej skutkovej situácie je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu predčasné. Vadami rovnakého druhu trpia obe rozhodnutia správnych orgánov, preto správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 191 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 191 ods. 4 SSP. 80. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie za účelom objasnenia skutkového deja priestupku a vysporiada sa s námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Pri odôvodňovaní rozhodnutia bude postupovať podľa § 47 ods. 3 SP. 81. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 82. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 83. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).