Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200869 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200869.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: A.. J.. W. Ď., bytom S. XX, A., zastúpeného: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.3.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom. 1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu č. 21606/2015 súd zistil, že žalobca elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 19.02.2015 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácie: „Na základe akého zákonného ustanovenia je/nie je akýkoľvek okresný súd prijať podanie adresované inému súdu v Slovenskej republike a bezodkladne ho tomu súdu doručiť.“ Žalobca žiadal informácie sprístupniť elektronicky na mailovú adresu uvedenú v žiadosti. Osoba povinná na sprístupnenie informácie v žiadosti označená nebola. 2. Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 23.02.2015 právny odbor Ministerstva spravodlivosti žalobcovi oznámil, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu, že žiadanou informáciou nie je informácia týkajúca sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo týkajúca sa hospodárenia s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, ale žiadaná informácia sa týka poskytovania právneho poradenstva, či výkladového stanoviska. 3. Podaním zo dňa 10.03.2015 žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupneniu informácie zo dňa 23.02.2015. V rozklade bol ako adresát označené MS SR a rozklad bol odôvodnený tak, že podľa žalobcu je označené rozhodnutie nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia najmä z nasledujúcich dôvodov: - povinná osoba je v zmysle § 13 ods. 1 kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo a teda musí mať aj má k dispozíciu žiadanú informáciu - požadovaná informácia nie je právnym poradenstvom alebo výkladovým stanoviskom, ale spadá do pôsobnosti MS SR ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti súdnictva, spočívajúcej v organizačnom a metodickom usmerňovaní a kontrole výkonu správy súdov podľa § 71 písm. c) bod 1 zákona č. 757/2003 Z.z. ako aj v sledovaní plnenia povinností orgánov riadenia a správy súdov, vykonávaní previerok súdnych spisov a previerok úrovne súdneho konania a vybavovaním sťažností a podnetov podľa § 72 ods. 1 písm. b), c) a d) citovaného zákona - povinná osoba svojim rozhodnutím nezákonne zúžila účel zákona č. 211/2000 Z.z. - rozhodnutie odporuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR 4. Žalobca list MS SR zo dňa 23.02.2015 napriek jeho forme s poukazom na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 28/96 zo 16.05.1996 vyhodnotil ako rozhodnutie a požiadal ministra spravodlivosti, aby označené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 5. Ministerstvo spravodlivosti SR rozklad žalobcu predložilo na rozhodnutie predsedovi osobitnej komisie s vyjadrením, že žiadosť žiadateľa nevyhodnotilo ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z, ale ako žiadosť o poskytnutie právneho poradenstva. 6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Ministerstva spravodlivosti č. 39257/2015-23-II súd zistil, že Osobitná komisia pre veci vyplývajúce zo zákona č. 211/2000 Z.z. na V. zasadnutí, konanom dňa 11.03.2015 prerokovala rozklad žalobcu vo veci č. spisu 39257/2015-23-II s výsledkom, že odporučí ministrovi spravodlivosti rozklad vybaviť listom ministra, ktorým informuje žiadateľa, že nebude vydané rozhodnutie. Listom zo dňa 18.03.2015 osobitná/rozkladová komisia vo veci č. spisu 39257/2015-23- II odporučila ministrovi spravodlivosti postupovať v súlade so závermi V. zasadnutia, ktoré sa konalo dňa 11.03.2015. 7. Listom zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II minister spravodlivosti oznámil žalobcovi, že sa stotožňuje s názorom ministerstva, uvedeným v jeho odpovedi zo dňa 23.02.2015. Nie každé podanie je možné vyhodnotiť ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Pri podpornom použití Správneho poriadku je potrebné každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu s tým následkom, že ak podanie nie je podľa obsahu žiadosťou o informácie, ale napr. žiadosťou o právne poradenstvo, nie je takéto podanie spôsobilé vyvolať konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., zavŕšené sprístupnením informácie resp. vydaním rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie. Následne ani opravné prostriedky nie je potom možné riešiť v intenciách označeného zákona. Poukázal na to, že právomoci MS SR sú upravené v § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. s tým, že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právny záväzného výkladu k právnym predpisom ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácii právnych predpisov. Ďalej poukázal na princíp publicity práva, vyjadrený v zákone č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov SR. Záverom uviedol, že jeho podania z 19.02.2015 a 10.03.2015 boli ministerstvom správne posúdené ako podania, ktoré nie je žiadosťou o informácie, preto o ňom nemôže byť vydané formálne rozhodnutie ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. Podľa pripojenej doručenky bol predmetný list doručený žalobcovi dňa 26.03.2015. II. Žaloba 8. Žalobca dňa 26.05.2015 elektronicky bez ZEP podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa proti Ministrovi spravodlivosti SR ako žalovanému v 1/rade a Ministerstvu spravodlivosti ako žalovanému v 2/rade domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II, ako aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.02.2015 a uložil Ministerstvu spravodlivosti SR ako povinnej osobe sprístupniť informácie, o ktoré ho požiadal listom zo dňa 19.02.2015. Žaloba bola doplnená písomne vyhotovenou žalobou, doručenou súdu dňa 29.05.2015. Žaloba bola odôvodnená tým, že označené rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a konania oboch žalovaných majú takú vadu, ktorá mohla mať a mala vplyv na zákonnosť označených rozhodnutí. 9. V písomne vyhotovenej žalobe (oproti elektronicky podanej žalobe) žalobca doplnil popis skutkových okolností veci, popis právneho posúdenia obdobne ako v rozklade, doplnený o právny výklad pojmu informácia. K otázke právneho zastúpenia a poplatkovej povinnosti uviedol, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 5368/2015-KaBA mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bol mu určený advokát Q.. Q. Z.. Petit upravil tak, že žiadal zrušiť rozhodnutie Ministra spravodlivosti zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, prípadne navrhol rozhodnúť o petite v pôvodnom znení. K žalobe pripojil označené rozhodnutie Centra právnej pomoci, Žiadosť o informácie zo dňa 19.02.2015, List právneho odboru MS SR zo dňa 23.02.2015, Rozklad zo dňa 10.03.2015, List Ministra spravodlivosti SR zo dňa 20.03.2015 Ev.č. 39257/2015-23-II. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Ministerstvo spravodlivosti SR sa k žalobe vyjadrilo písomným podaním zo dňa 29.10.2015 tak, že žalovaný vyhodnotil podanie žalobcu napriek jeho označeniu podľa jeho obsahu, zmyslu a podstaty a dospel k záveru, že nejde o žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a preto bolo podanie žalobcu vybavené mimo režimu označeného zákona neformálnou odpoveďou. Dňa 10.03.2015 žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré podľa jeho označenia malo predstavovať rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupneniu informácií. Napriek ďalším argumentom i odvolací orgán dospel k záveru, že podanie žiadateľa, ktoré mu bolo doručené dňa 15.02.2015 nebolo žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa označeného zákona, preto nedošlo k vydaniu akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ani nebolo na základe tohto podania začaté akékoľvek konanie. O tom bol žalobca upovedomený listom ministra spravodlivosti zo dňa 20.03.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 26.03.2015. Práve tento list žalobca považuje za rozhodnutie v poslednom stupni, ktoré napadol odvolaním. Žalovaný uviedol, že má pochybnosti o tom, či bola žaloba podaná včas - posledný deň na podanie žaloby bol v tomto prípade deň 26.05.2015, pričom žaloba bola podľa podacej pečiatky podaná dňa 29.05.2015. Z uvedených dôvodov namietal, že žaloba bola podaná oneskorene. Zároveň namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, že by mal žalobca právnické vzdelanie resp. že je zastúpený advokátom. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je spôsobilé vyvolať len také podanie, ktoré je žiadosťou o sprístupnenie informácií, a to nie len podľa svojho označenia, ale i podľa obsahu, podstaty a zmyslu. Akýkoľvek iný záver by podľa žalovaného viedol k absurdným a neprípustným dôsledkom. Každé podanie musí byť posúdené a vyhodnotené podľa obsahu. Podanie žiadateľa vykazovalo formálne znaky žiadosti o sprístupnenie informácií, napriek tomu však jeho žiadosť vykazovala znaky o záväzný právny názor, právnu radu, výkladové stanovisko či vyjadrenie k aplikácii ustanovení právnych predpisov. Nepochybne rôzne orgány štátu v súvislosti s predmetom svojej činnosti, či v súvislosti s plnením svojich úloh dokážu sformulovať odpovede, na otázky typu: - na základe akých zákonných ustanovení môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania alebo - na základe akých zákonných ustanovení sú niektoré príjmy oslobodené od dane z príjmu To však ešte neznamená, že sú k takejto činnosti oprávnené, povinné, resp. že ich k odpovedi na takéto otázky zaväzuje zákon č. 211/2000 Z.z.. Bez ohľadu na to, aká definícia pojmu informácia je použitá, poskytnutie právneho stanoviska pod pojem informácia nepatrí. V danom prípade nebolo vyvolané konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., nebolo vydané rozhodnutie o rozklade, postup ktorý zvolil žalovaný bol plne v súlade so zákonom a tento postup nebol spôsobilý akokoľvek ukrátiť žalobcu na jeho právach. Podľa žalobcu je preto vylúčená možnosť postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preto navrhol, aby súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Záverom žalovaný uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa ocitol v situácii, keď jeho požiadavka na prevzatie jeho podania adresovaná inému súdu bola zo strany súdu odmietnutá a od žalovaného požadoval stavisko, a to práve na uvedený účel, aby ním podporil svoj postoj a aby ním pri ďalšej obdobnej požiadaviek preukázal a takto zabezpečil jej vyhovenie. Teda žalobca považoval postup súdu za nesprávny a zmenu sa snažil dosiahnuť prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie - skutočnou požiadavkou žalobcu preto nebolo sprístupnenie informácie, ale poskytnutie právneho stanoviska. Takáto požiadavka nepochybne nemohla byť riešená podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný žiadal konanie zastaviť. IV. Ďalšie vyjadrenia a postup súdu 11. Dňa 05.11.2015 žalobca súdu doručil originál plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátom. 12. Písomným podaním zo dňa 04.12.2015 žalobca doplnil svoju argumentáciu tak, že žaloba bola podaná včas, keď bola podaná na poštovú prepravu dňa 26.05.2015, na dôkaz čoho predložil podací lístok. Predložením plnomocenstva je splnená aj obligatórna podmienka právneho zastúpenia žalobcu v konaní. Pretože zákon o informáciách neobsahuje legálnu definíciu pojmu informácia, podľa žalobcu je potrené tento pojem vykladať tak, aby nebolo porušené ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. K podaniu boli pripojené podacie lístky z 26.05.2015 a 01.07.2015. 13. Na pojednávaní dňa 20.06.2017 žalovaný doplnil, že napriek tomu, že pojem informácia je nevyhnutné vykladať čo najširšie, predsa len existuje hranica, ktorej prekročenie už nie je možné - kedy už nejde o informáciu, ale právny názor, právne stanovisko, či právne poradenstvo. Podľa žalovaného pri požiadavke žalobcu zo dňa 15.02.2015 táto hranica prekročená bola. Poskytnutím žiadaného stanoviska zo strany ministerstva v režime zákona č. 211/2000 Z.z., by žalovaný podľa jeho názoru neprípustným spôsobom zasiahol do nezávislosti súdnej moci. Žalovaný označil rozhodnutia KS Košice sp. zn. 7S/33/2009, ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5A 119/2001, ktorými argumentoval žalobca, za rozhodnutia bez právnej relevancie vo vzťahu k tomu konania. Prvé z označených rozhodnutí sa týkalo toho, že za žiadosť o sprístupnenie informácie je nevyhnutné považovať aj sprístupnenie fotokópie konkrétnej listiny, s čím sa žalovaný stotožnil, avšak poukázal na to, že žalobca fotokópiu listiny sprístupniť nežiadal. Podľa žalovaného ani druhé z označených rozhodnutí nehovorí nič o tom, že by za informáciu bolo možné považovať aj právne stanovisko. Ani Ústava SR, ani legislatíva EU, ani judikatúra ESĽP neobsahujú právo občanov na to, aby im na základe ich žiadostí poskytli štáty, resp. štátne orgány právne stanoviská. Na základe týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol. 14. O podanej žalobe správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 5S/127/2015-61 zo dňa 20.06.2017 tak, že podanej žalobe vyhovel a svoje rozhodnutie odôvodnil tým že list žalovaného zo dňa 20.03.2015 je potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré však nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z uvedených dôvodov podľa správneho súdu je potrebné uvedené rozhodnutie považovať za fiktívne rozhodnutie, ktoré je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je potrebné ho zrušiť. 15. Rozhodnutie správneho súdu napadol včas žalovaný kasačnou sťažnosťou, ktorá bola odôvodnená tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď správny súd napadnutý list Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.03.2015 vyhodnotil ako rozhodnutie a zároveň ako fiktívne rozhodnutie. Podľa žalovaného si tieto závery navzájom odporujú a nemôžu popri sebe obstáť. Žalovaný zotrval na tom, že v danom prípade žiadosť žalobcu nie je možné považovať za žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a preto nie je možné vydať o tomto podaní akékoľvek rozhodnutie podľa označeného zákona. List žalovaného Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.03.2015 by mohol byť považovaný za rozhodnutie o žiadosti o informácie iba v prípade, ak by sa ním na takúto žiadosť reagovalo, s čím však žalovaný nesúhlasil. Následne ani podanie žalobcu zo dňa 10.03.2015 nie je možné považovať za odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. Žalovaný ním nemohol zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, určite nie v časti práva žalobcu na slobodný prístup k informáciám. Žalovaný bol presvedčený, že ako orgán verejnej moci vyhodnotil podstatu požiadavky podávateľa a jeho podanie vybavil v jej zmysle. Na základe týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 16. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR tak, že napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné pre vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, spočívajúca v tom, že súd list žalovaného správneho orgánu vyhodnotil ako rozhodnutie, ktoré zrušil a zároveň vychádzal z toho, že zo strany žalovaného orgánu verejnej správy došlo k vydaniu fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré zrušil pre nedostatok dôvodov. 17. Žalovaný následne elektronickým podaním so ZEP doplnil svoju argumentáciu tak, že poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017, v ktorom NS SR prijal jednoznačný záver: „Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že sám žiadateľ vo svojom odvolaní poukazuje na to, že nespochybňuje, že poskytovanie právneho poradenstva, či výkladových stanovísk nepatrí medzi okruh informácií. Z obsahu spisu je nesporné, že otázka žiadateľa v žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám smerovaná žalovanému vykazuje charakter žiadosti o poskytnutie právnych rád, spracovanie právneho rozboru, resp. právnej pomoci, čo v súhre charakterizuje právne poradenstvo poskytované advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií, resp. Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. bez ohľadu na to, že sám žiadateľ v žiadosti o pristúpenie informácie uviedol, že sa o právne poradenstvo nejedná. Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že neformálny postup žalovaného mimo rámca zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebol na ujmu žalobcových práv, keď na základe neformálneho oznámenia žalovaného sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené a ktorého zákonnosť v konečnom dôsledku preskúmal súd.“ Tento právny názor podľa žalovaného jednoznačne podporuje pozície, ktoré sám predniesol v tomto konaní ako aj správnosť jeho postupu pri vybavovaní podania žalobcu V. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí 18. Listom zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II minister spravodlivosti oznámil žalobcovi, že sa stotožňuje s názorom ministerstva, uvedeným v jeho odpovedi zo dňa 23.02.2015. Nie každé podanie je možné vyhodnotiť ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Pri podpornom použití Správneho poriadku je potrebné každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu s tým následkom, že ak podanie nie je podľa obsahu žiadosťou o informácie, ale napr. žiadosťou o právne poradenstvo, nie je takéto podanie spôsobilé vyvolať konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., zavŕšené sprístupnením informácie resp. vydaním rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie. Následne ani opravné prostriedky nie je potom možné riešiť v intenciách označeného zákona. Poukázal na to, že právomoci MS SR sú upravené v § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. s tým, že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právne záväzného výkladu k právnym predpisom ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácii právnych predpisov. Ďalej poukázal na princíp publicity práva, vyjadrený v zákone č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov SR. Záverom uviedol, že podania žalobcu z 19.02.2015 a 10.03.2015 boli ministerstvom správne posúdené ako podania, ktoré nie sú žiadosťou o informácie, preto o nich nemôže byť vydané formálne rozhodnutie, ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. VI. Právna úprava 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám sú upravené v zákone č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). 22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 23. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. 27. Podľa § 5 ods. 5 zákona o slobode informácií, Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického charakteru a texty navrhovaných právnych noriem po ich uvoľnení na medzirezortné pripomienkové konanie. 28. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 29. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 30. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 33. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 34. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 35. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 36. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy SR, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon. 37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi 1), návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy (§ 6) sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov"). 39. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. 40. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. 41. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR pripravuje právnu úpravu v oblasti ústavného práva, trestného práva, občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva, konkurzného práva a medzinárodného práva súkromného. 42. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov. 43. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dobrovoľných dražieb. 44. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi, rozhodcami a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory. 45. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje výkon znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a Obchodného vestníka. 46. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie. 47. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Eurojuste. 48. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti ľudských práv. 49. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 50. Podľa § 247 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. VII. Závery správneho súdu 51. V predmetnej veci bolo predmetom konania na správnom súde preskúmanie listu žalovaného zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II ktorým, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. 52. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP. 53. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 54. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 55. Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2011, sp. zn. 4 Sžo 19/2011) 56. Súd sa ďalej zaoberal otázkou okruhu účastníkov konania, keď žalobca za žalovaného označil ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je potrebné uviesť, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a minister spravodlivosti má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister spravodlivosti Slovenskej republiky nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu tohto istého stupňa. 57. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj to, že konanie má takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 58. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26.03.2015, lehota na podanie správnej žaloby, ustanovená v § 250b ods. 1 O.s.p., uplynula žalobcovi podľa § 57 ods. 2 O.s.p. dňa 26.05.2015. V tejto lehote žalobca doručil súdu žalobu v elektronickej forme bez ZEP, ktorú doplnil spôsobom a v lehote, ustanovenej v § 42 ods. 1 O.s.p. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas. 59. V konaní pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa bolo sporné, či informácia, žiadaná žalobcom je informáciou, ktorá podlieha sprístupneniu podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ako aj to, či v prípade, že o takúto informáciu nejde je namieste uskutočnenie konania podľa označeného právneho predpisu. 60. Žalobca elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 19.02.2015 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácie: „Na základe akého zákonného ustanovenia je/nie je akýkoľvek okresný súd prijať podanie adresované inému súdu v Slovenskej republike a bezodkladne ho tomu súdu doručiť. 61. Predmetom žiadosti žalobcu, označenej ako žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., bola požiadavka právneho vyhodnotenia/posúdenia skutočnosti, opísanej žalobcom, inak povedané išlo o poskytnutie právneho stanoviska, resp. právneho poradenstva k skutkovej otázke nastolenej žalobcom. 62. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno vyvodiť, že za informáciu v zmysle uvedeného zákona je možné považovať aj poskytovanie právneho poradenstva, resp. poskytovanie právneho vyhodnotenia/ posúdenia skutkových otázok na základe požiadavky žiadateľa o informácie. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, pričom do právomoci žalovaného rozhodne nepatrí poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácií právnych predpisov, nech by sa jednalo aj o triviálnu právnu otázku. 63. Účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je sprístupniť verejnosti údaje, spravidla jej neznáme, vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. 64. Z ustanovenia § 13 zákona č. 575/2001 Z.z, ktorý vymedzuje rozsah kompetencií MS SR, vyplýva, že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právneho vyhodnotenia/posúdenia skutočnosti, na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby, poskytovanie právneho poradenstva k akejkoľvek skutkovej otázke, ani podávanie stanovísk k aplikácii právnych predpisov. S prihliadnutím na zásadu legality činnosti štátnych orgánov, zakotvenú v Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 13 zákona č. č. 575/2001 Z.z, Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo oprávnené žalobcovi poskytnúť žiadanú informáciu. 65. Základný predpokladom úspešnosti správnej žaloby je to, aby bol žalobca dotknutý rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy, ktoré sú predmetom správnej žaloby, na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ( § 247 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 2 SSP). V situácii, keď MS SR nebolo oprávnené žalobcovi (z dôvodov uvedených vyššie) poskytnúť žiadané informácie, ako aj s prihliadnutím na nevyvrátiteľnú domnienku všeobecnej znalosti právnych predpisov, zakotvenú v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. (v súčasnosti § 15 zákona č. 400/20015 Z.z.), žalobca podľa správneho nemohol byť súdu napadnutým rozhodnutím žiadnym spôsobom ukrátený na jeho právach, osobitne na jeho práve na informácie. 66. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je vybudovaný na určitých princípoch, ktoré treba v záujme riadnej realizácie ústavného práva na informácie garantovaného ústavou zohľadňovať. Jedným z týchto princípov je aj princíp prednosti obsahu pred formou, t.j. povinné osoby posudzujú podania podľa obsahu, nie formy (označenia). Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pokiaľ aj žiadateľ svoje podanie nazve žiadosťou o informáciu, no z obsahu podania je nepochybné, že sa o informáciu nejedná, povinnosť vyplývajúca povinnej osobe postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je daná.(rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017) 67. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k závru, že neformálny postup žalovaného mimo rámca zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebol na ujmu žalobcových práv, keď na základe neformálneho oznámenia žalovaného sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené a ktorého zákonnosť bola predmetom prieskumu súdu v tomto konaní. 68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.