KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 10. 2019plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/158/2019 z 16. 10. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. októbra 2019, sp. zn. 1S/158/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/158/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200675
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: K.. O. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX/XX, C. J., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o.,
951 73 Jelenec č. 353, IČO: 51864983 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo
dňa 17.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I .
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ust. § 192 ods.1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č.73/1998
Z.z.“), bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru
(ďalej len „PZ“), ktorú vykonával vo funkcii referent - ÚOZ (19163) Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Zámky (ďalej len „OO PZ Nové Zámky“), odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Nových Zámkoch (ďalej len „ORPZ“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Nitre Prezídia Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z.z., dňom doručenia rozhodnutia.

2. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

3. Žalovaný uvedený skutkový stav zistil na základe šetrenia, ktorý zabezpečil ako dôkazy v zmysle
ust. § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Vychádzal zo zápisnice o výsluchu žalobcu, zo zápisnice osôb na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - S. A., S. D., O. D. a Q. C. a z vyjadrenia žalobcu k
začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, z fotokópie záznamu
o výkone služby č. p. ORPZ-NZ- OPP3-162-017/2015 zo dňa 04.03.2015, z fotokópie knihy prevádzky
dopravného prostriedku služobného cestného motorového vozidla VW Z., R. XXXEZ, z ktorej je



zrejmé, že vozidlo dňa 04.03.2015 viedol žalobca. Žalovaný ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych
odmenách a disciplinárnych opatreniach menovaného, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi,
vyjadrenie príslušného odborového orgánu, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný uviedol, že zabezpečil aj „ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec
sa vzťahujúceho spisového materiálu.“

4. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 podal
žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v
ktorom je uvedené, že „...Spoločným konaním menovaný s ppor. X.. K. F. zatajili získané informácie o
trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej
činnosti, marili získanie ďalších dôkazov...“, pretože nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti,
keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie.

5. Namietal aj neexistenciu konkretizácie dôkazu t.j. „papiera s fotografiami“, ktorý mali údajne zničiť,
resp., aké „papiere s fotografiami mali zničiť“ a teda, aké to boli fotografie, o ktorých mali údajne uviesť,
že sú jediným usvedčujúcim dôkazom. Poukázal na to, že údajné fotografie podobizní osôb S. A. a S.
D. nie sú priamymi a ani nepriamymi dôkazmi, nakoľko vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú,
čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu a teda nemohol mariť
dôkaz, ktorý nikdy neexistoval.

6. Žalobca zároveň namietal abstraktnú formuláciu dôvodov o jeho prepustení zo služobného
pomeru s poukázaním na ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., s tým, že v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia absentuje konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali
byť ním zmarené. Žalovaný nesprávne vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ a nie z vykonaných
dôkazov v administratívnom konaní. Podľa názoru žalobcu v danom prípade žalovaný nevykonal voľné
hodnotenie dôkazov, ale svojvoľné.

7. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného tvrdiac, že porušil služobnú prísahu a poukázal na to,
že v zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť
závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať
za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Pri posúdení porušenia prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny
orgán vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy
správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu,
ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo
k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych povinností, na dôsledky a podobne. Táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým
okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho
hodnotenia skutkových zistení.

8. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné, odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo samo o sebe zakladá jeho
nezákonnosť.

9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016
(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 244 zákona č. 73/1998 Z.z., posúdilo
rozklad podaný žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
príslušníka policajného zboru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., rozklad zamietlo a
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že prvostupňový správny
orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil konanie žalobcu ako porušenie služobnej prísahy
a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty
prepustenia zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

II.
Žaloba



10. Dňa 19.04.2016 žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), správnu
žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015.

11. V žalobe uviedol totožné námietky ako v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal,
že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pred vydaním
rozhodnutí a, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, žalovaný nezistil všetky právne významné
skutočnosti, a preto výrok i odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považoval za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a arbitrárnosť a teda sú nezákonné.

12. Namietal, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne všetky dôkazy, ktoré do konania
zabezpečil. Žalovaný mal zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento
skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a aj po právnej stránke. Nemožno považovať odôvodnenie
rozhodnutia za dostatočné, keď z neho nevyplývajú všetky dôkazy, ktoré sa vykonali a ako ich orgán
vyhodnotil.

13. Odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť
hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu, nie je súladné so
zákonom č. 73/1998 Z.z.

14. Poukázal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k
záveru, že porušenie ust. § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), ust. § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, časti I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6, bod 7 a bod 14 rozkazu
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny
príslušníkov PZ, čl. 1 a čl. 5 prílohy k Nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe
príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného zboru č.
22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších
predpisov a základných povinností policajta ustanovené v ust. § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona
č. 73/1998 Z. z., dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým
spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu
v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

15. Podľa žalobcu ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné argumenty na
námietky, žalobcom vznesené v rozklade.

16. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako správny súd rozhodnutie žalovaného č. KM-
OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2015, v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Žalobca návrhom zo dňa 23.08.2017 požiadal správny súd, aby podal návrh na začatie konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d)
Ústavy Slovenskej republiky, vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

18. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v žalobcovom prípade trestné stíhanie a vznesenie obvinenia
začal, viedol a skončil neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, a to navyše bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku, a preto jej rozhodnutia
sú nezákonné a nemožno ich zhojiť a od samotného začiatku sú nulitné. Podľa názoru žalobcu prioritnou
otázkou nie je otázka, či inšpekčná služba je, alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom
vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní), a či dôkazy ňou vykonané sú, alebo nie sú zákonnými.
Prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je, alebo
nie je, zákonným a ústavným štátnym orgánom.



III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa
27.05.2016 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy a
v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

20. Žalovaný v reakcii na návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie na Ústavnom
súde Slovenskej republiky v podaní zo dňa 06.10.2017, uviedol, že vyšetrovateľ Policajného zboru,
resp. poverený príslušník Policajného zboru, zaradený na odbore inšpekčnej služby úradu inšpekčnej
služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je vo svojej činnosti
nezávislý, v trestnom konaní postupuje najmä podľa zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení
neskorších predpisov. Urýchlené, nestranné, dôkladné a efektívne vyšetrovanie, je jednou zo základných
zásad trestného konania, ktoré sú definované v ustanovení § 2 citovaného Trestného poriadku a orgány
činné v trestnom konaní sa v maximálnej miere usilujú o dodržanie týchto zásad pri všetkých trestných
veciach, v ktorých vykonávajú trestné konanie.

21. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
vykonáva prokurátor. Každé vydané rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru, resp. povereného
príslušníka Policajného zboru vo veci samotnej je preskúmateľné príslušnou prokuratúrou. Prokuratúra
je podľa Ústavy Slovenskej republiky orgánom chrániacim práva a zákonom chránené záujmy fyzických
osôb, právnických osôb a štátu.

22. S poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, upravujúci organizáciu Policajného zboru, jednou zo služieb Policajného zboru je aj inšpekčná
služba. V ustanovení § 6 tohto zákona sa uvádza, že Policajný zbor je podriadený ministrovi, pričom
služby Policajného zboru a útvary Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí
inak. Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi.

23. Podľa čl. 19 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je ministrovi podriadený
prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ kancelárie ministra a generálny riaditeľ sekcie kontroly
a inšpekčnej služby ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

24. Organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je plne v súlade so zákonom č.
171/1993 Z.z., ktorý umožňuje ministrovi vnútra zadeľovať jednotlivé služby Policajného zboru do
útvarov, pričom má zároveň právo určovať náplň činnosti týchto útvarov. Ak teda minister ako vedúci
ústredného orgánu štátnej správy využije oprávnenie dané mu zo zákona a v súlade so zákonom zaradí
inšpekčnú službu do sekcie kontroly a inšpekčnej služby začlenenej do štruktúr samotného Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, nemôže byť takto zriadená sekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
považovaná za nelegitímnu a nezákonnú (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 9/2015).

25. Podľa žalovaného predmetný návrh žalobcu nemá oporu v zákone a považuje ho za neopodstatnený.

IV.
Právne posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zákona
č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný ust. § 13 ods. 1 SSP,
preskúmal rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-140/2015/
OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom ministra
vnútra SR č. 255 zo dňa 04.11.2015, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní
konanom dňa 17.10.2019 a dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutia“).



27. Krajský súd v Bratislave rozhodol v predmetnej veci rozsudkom sp.zn. 1S/89/2016-86 zo dňa
17.01.2019 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 ako aj
personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaným Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp.zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/89/2016-86 zo dňa 17.01.2019 zrušil z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
462 ods. 1 SSP), a to z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného
obsahuje všetky zákonom stanovené formálne aj obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný,
pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v ním podanej
kasačnej sťažnosti, ktorá bola obdobná ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a vyslovil
názor, že sťažovateľ pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po
právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Uviedol, že žalobca v rozklade proti personálnemu
rozkazu nenavrhol vykonať dôkazy, ktorými by preukazoval, že sa skutok nestal. Nesúhlasil s
konštatovaním krajského súdu, že sťažovateľ vychádzal zo skutkového stavu, ktorý sa opiera o nejasný
dôkaz označený ako „papier s fotografiami“, o existencii ktorého nie je v administratívnom spise žiadny
záznam. Poukázal na to, že takéto fotografie sa nemohli v administratívnom spise nachádzať práve z
dôvodu, že po odovzdaní peňazí na mieste činu boli spálené, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok S.. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na to, že napriek tomu, že konanie o personálnych veciach príslušníkov
policajného zboru nie je podmienené výsledkom trestného konania, nemožno opomenúť, že spáchanie
skutku, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, potvrdil
aj Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. D. zo dňa XX.XX.XXXX. Preto úlohou
krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a rozhodnúť v súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu.

29. K veci sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 15.10.2019, v ktorom uviedol, že dňa 13.10.2015
mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia a namietal, že sa nemohol vyjadriť k zápisnici o
výsluchu svedka S. A. zo dňa 12.10.2015, ktorá bola rozhodujúcim podkladom na vydanie napadnutých
rozhodnutí o jeho prepustení zo služobného pomeru a nemohol položiť svedkom otázky nielen v
trestnom konaní ale ani v konaní o jeho prepustení, pretože nadriadený takýto postup v konaní neuplatnil.
V administratívnom konaní neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom ani výsluch ďalších osôb t.j.
výsluch Q. a S., a preto dokazovanie nemožno považovať za dostatočné, čím bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca na
základe uvedeného naďalej trvá na tom, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nezákonné, vec
nesprávne právne posúdili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok
dôvodov a arbitrárnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby súd po vykonaní
dokazovania rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

30. Správna žaloba bola žalobcom podaná na súd počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

31. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.



33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

36. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

37. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomité
úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania,
ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať
informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej
službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo
ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.

38. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

39. V zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v §
192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil
dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do
31.12.2015).

40. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

41. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

42. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.
1) za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.
2) dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
3) účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
4) oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

43. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.



44. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa
osobitného predpisu.

45. Úlohou správneho súdu bolo preskúmanie postupu a zákonnosti napadnutých rozhodnutí -
rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS- 140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v
spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015.

46. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu správneho
orgánu, posudzoval, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a či je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

47. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný skutkový stav veci
zistil na základe nasledovných dôkazov, ktoré sú založené v administratívnom spise:

- informácia Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,
odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia voči
príslušníkom PZ ppopr. Ing. K. F. a ppráp. K.. O. Q. na základe uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015,
ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie za zločin prijímanie
úplatku podľa ustanovenia § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívanie
právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia
spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 22.09.2015, týkajúci sa doručenia informácie Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a
inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo
dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia príslušníkom PZ ppopr. X.. K. F. a ppráp. K.. O. Q. ČVS: SKIS-95/
OISZ-V-2015,

- upovedomenie Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky, zo dňa 22.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K..
O. Q.,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 27.09.2015, o prevzatí upovedomenia o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q.,

- upovedomenie Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 27.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. Mgr.
O.a Q.,

- zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci s ppráp. O. Q., zo dňa 13.10.2015 spísaná s Q. C.,
zo dňa 13.10.2015 spísaná s O.

- zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci prepustenia zo služobného
pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., zo dňa 14.10.2015,

- kópie záznamov z knihy prevádzky dopravného prostriedku XXXXX NZ XXX E. zo dňa 03.03 2015
až 05.03.2015



- záznam o výkone služby zo 04.03.2015

- prehľad o disciplinárnych opatreniach žalobcu zo dňa 28.02.2014 - písomné pokarhanie, zo dňa
22.04.2014- písomné pokarhanie,

- osobná evidenčná karta príslušníka PZ týkajúca sa ppráp. K.. O. Q.,

- zhodnotenie služobnej činnosti ppráp. K.. O. Q. zo dňa 14.10.2015, vydané Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo policajného zboru Nové Zámky, odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky,

- oboznámenie sa s rozkazmi ppráp. K.. O. Q.,

- vyjadrenie základnej organizácie Odborového zväzu Polície v SR zo dňa 21.10.2015, k návrhu na
prepustenie so služobného pomeru ppráp. K.. O. Q.,

- oboznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo policajného zboru Nové
Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 22.10.2015, ppráp. K..
O. Q. s návrhom na prepustenie so služobného pomeru,

- zaslanie sťažnosti ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 23.10.2015,

- sťažnosť ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 13.10.2015 proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS:SKIS-95/OISZ-
V-2015 zo dňa 09.09.2015,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 23.10.2015, týkajúci sa vyjadrenia ppráp. Mgr. O. Q.,

- návrh Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ
Nové Zámky na prepustenie zo služobného pomeru ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 19.10.2015.

48. Krajský súd vec opätovne preskúmal, a to v intenciách záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorým v tejto veci zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/89/2016-86 zo dňa 17.01.2019 a v nadväznosti na námietky
žalobcu uvedené v žalobe, posudzoval, či orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie a či
riadne vyhodnotili dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a či boli dostatočné na vyvodenie záveru
o existencii zákonného dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného
zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.
49. Súd mal zistené z personálneho rozkazu, že sú v ňom priamo vymenované dôkazy, ktoré zabezpečil
žalovaný v konaní vlastnou činnosťou a ďalej, aké ďalšie písomnosti boli do konania zabezpečené a
sú súčasťou spisového materiálu v administratívnom konaní, s tým, že tie hlavné vymenúva a zvyšné
zahrnul pod označenie „ďalší dokumentačný materiál“.
50. V konaní bolo preukázané voči žalobcovi na základe objektívnych dôkazov jeho protiprávne konanie,
čím bola naplnená a skutková podstata v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., v
zmysle ktorého, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, ktorú
vykonával vo funkcii referent - ÚOZ (19163) Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky,
odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Prezídia Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer
končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., dňom doručenia rozhodnutia a to z
dôvodu, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a
disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily
nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné
postavenie v súvislosti so svojím služobným zaradením, neoprávnene získal pre seba peňažnú sumu,
na ktorú nemal právny nárok.



51. Krajský súd sa stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, ktoré považovali za rozhodujúce dôkazy
voči žalobcovi výpovede dvoch priamych svedkov - S. a S. D., ktorí bezprostredne videli protiprávne
konanie žalobcu a jeho kolegu, konkrétne S. A. žiadanie a prijímanie úplatku a S. D. žiadanie úplatku.
S. A. tiež stotožnil deň protiprávneho konania žalobcu a obaja jednoznačne potvrdili číslo služobného
motorového vozidla. Zistený skutkový stav podporili aj výpovede dvoch nepriamych svedkov - Q. C. a
O. D..
52. Súd má za to, že žalobca nepredložil v konaní pred orgánmi verejnej správy a ani v súdnom
konaní žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil zistený skutkový stav zaznamenaný v zápisniciach o
výsluchu svedkov S. A., S. D. Q. C. a O. D., ktorí vypovedali zhodne. Uvedené skutočnosti potvrdzuje
aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. BB-XT/XX/XXXX zo dňa
02.10.2017, kde sa uvádza, že títo svedkovia „bez podstatných rozporov popisovali detaily, ktoré
by nemohli uvádzať, keby ich neprežili“. V nadväznosti na uvedené, však nemožno však prisvedčiť
žalobcovi, že ak Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici doplnil dokazovanie o výsluch ďalších
svedkov, táto skutočnosť automaticky zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj personálneho rozkazu.
53. Súd zároveň konštatuje, že v danom prípade boli dané zákonné dôvody na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru policajta v okamihu jeho prepustenia, ktoré nie sú závislé od výsledku trestného
konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať
intenzitu trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že zákonné dôvody na prepustenie policajta zo
služobného pomeru sú dané bez ohľadu na možný, budúci výsledok trestného konania, ktoré nemá
vplyv na priebeh personálneho konania a to aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, v zmysle ktorej sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné
stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou.
54. Po opätovnom preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané,
že nadriadený žalobcu v konaní zabezpečil dôkazy v súlade s právnymi predpismi na základe vlastného
šetrenia zákonným spôsobom a pri ich zabezpečovaní a hodnotení dôkazov vychádzal z ustanovenia
§ 233 a ustanovenia § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na
to, či svedčia v prospech žalobcu alebo v jeho neprospech (§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) a
ktorý po vyhodnotení zabezpečených dôkazov správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré
je nezlúčiteľné s postavením príslušníka PZ. Súd má za to, že rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo
vydané v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a obsahuje všetky ním vyžadované
formálne i obsahové náležitosti, je dostatočne odôvodnené a žalovaný sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a taktiež, že v prvostupňovom rozhodnutí bol skutkový
stav veci dostatočne zistený a tento po právnej stránke správne posúdený a rozhodnutie bolo riadne
odôvodnené. Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru
bolo vykonané na základe príslušných ustanovení zákona a v plnom rozsahu bol dodržaný zákonný
postup. Prvostupňový orgán ako aj druhostupňový orgán ako odvolací orgán v odôvodnení uviedli
všetky potrebné skutočnosti preukazujúce protiprávne konanie žalobcu, ako aj zdôvodnenie naplnenia
podmienok prepustenia zo služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.
73/1998 Z.z.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a
prvostupňové rozhodnutie sú zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.
56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.
57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva



(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1016200675