Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/89/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200675 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: K.. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.XXXX/XX, C. J., zastúpeného advokátom: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 47 514 442 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky č. p. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 255 zo dňa 04.11.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I . Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ust. § 192 ods.1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č.73/1998 Z. z.“), bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“), ktorú vykonával vo funkcii referent - ÚOZ (19163) Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky (ďalej len „OO PZ Nové Zámky“), odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch (ďalej len „ORPZ“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Prezídia Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., dňom doručenia rozhodnutia. 2. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 3. Žalovaný uvedený skutkový stav zistil na základe šetrenia, ktorý zabezpečil ako dôkazy v zmysle ust. § 238 zákona č. 73/1998 Z. z.. Vychádzal zo zápisnice o výsluchu žalobcu, zo zápisnice osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - S. A., S. D., O. D. a Q. C. a z vyjadrenia žalobcu k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, z fotokópie záznamu o výkone služby č. p. ORPZ-NZ- OPP3-162-017/2015 zo dňa 04.03.2015, z fotokópie knihy prevádzky dopravného prostriedku služobného cestného motorového vozidla C. z ktorej je zrejmé, že vozidlo dňa 04.03.2015 viedol žalobca. Žalovaný ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach menovaného, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, vyjadrenie príslušného odborového orgánu, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zabezpečil aj „ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.“ 4. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že „...Spoločným konaním menovaný s ppor. X.. K. F. zatajili získané informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov...“, pretože nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie. 5. Namietal aj neexistenciu konkretizácie dôkazu t.j. „papiera s fotografiami“, ktorý mali údajne zničiť, resp., aké „papiere s fotografiami mali zničiť“, a teda, aké to boli fotografie, o ktorých mali údajne uviesť, že sú jediným usvedčujúcim dôkazom. Poukázal na to, že údajné fotografie podobizní osôb S. A. a S. D. nie sú priamymi a ani nepriamymi dôkazmi, nakoľko vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú, čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu a teda nemohol mariť dôkaz, ktorý nikdy neexistoval. 6. Žalobca zároveň namietal abstraktnú formuláciu dôvodov o jeho prepustení zo služobného pomeru s poukázaním na ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., s tým, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali byť ním zmarené. Žalovaný nesprávne vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ a nie z vykonaných dôkazov v administratívnom konaní. Podľa názoru žalobcu v danom prípade žalovaný nevykonal voľné hodnotenie dôkazov, ale svojvoľné. 7. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného tvrdiac, že porušil služobnú prísahu a poukázal na to, že v zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky a podobne. Táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. 8. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo samo o sebe zakladá jeho nezákonnosť. 9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 244 zákona č. 73/1998 Z. z., posúdilo rozklad podaný žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., rozklad zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil konanie žalobcu ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. II. Žaloba 10. Dňa 19.04.2016 žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), správnu žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“). 11. V žalobe uviedol totožné námietky ako v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pred vydaním rozhodnutí a, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, žalovaný nezistil všetky právne významné skutočnosti, a preto výrok i odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a arbitrárnosť a teda sú nezákonné. 12. Namietal, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne všetky dôkazy, ktoré do konania zabezpečil. Žalovaný mal zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a aj po právnej stránke. Nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné, keď z neho nevyplývajú všetky dôkazy, ktoré sa vykonali a ako ich orgán vyhodnotil. 13. Odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu, nie je súladné so zákonom č. 73/1998 Z. z. 14. Poukázal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že porušenie ust. § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), ust. § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, časti I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6, bod 7 a bod 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čl. 1 a čl. 5 prílohy k Nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov a základných povinností policajta ustanovené v ust. § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z., dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 15. Podľa žalobcu ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné argumenty na námietky, žalobcom vznesené v rozklade. 16. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako správny súd rozhodnutie žalovaného č. KM- OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2015, v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. Žalobca návrhom zo dňa 23.08.2017 požiadal správny súd, aby podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. 18. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v žalobcovom prípade trestné stíhanie a vznesenie obvinenia začal, viedol a skončil neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to navyše bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku, a preto jej rozhodnutia sú nezákonné a nemožno ich zhojiť a od samotného začiatku sú nulitné. Podľa názoru žalobcu prioritnou otázkou nie je otázka, či inšpekčná služba je, alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní), a či dôkazy ňou vykonané sú, alebo nie sú zákonnými. Prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je, alebo nie je, zákonným a ústavným štátnym orgánom. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.05.2016 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 20. Žalovaný v reakcii na návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v podaní zo dňa 06.10.2017, uviedol, že vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. poverený príslušník Policajného zboru, zaradený na odbore inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je vo svojej činnosti nezávislý, v trestnom konaní postupuje najmä podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov. Urýchlené, nestranné, dôkladné a efektívne vyšetrovanie, je jednou zo základných zásad trestného konania, ktoré sú definované v ustanovení § 2 citovaného Trestného poriadku a orgány činné v trestnom konaní sa v maximálnej miere usilujú o dodržanie týchto zásad pri všetkých trestných veciach, v ktorých vykonávajú trestné konanie. 21. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Každé vydané rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru, resp. povereného príslušníka Policajného zboru vo veci samotnej je preskúmateľné príslušnou prokuratúrou. Prokuratúra je podľa Ústavy Slovenskej republiky orgánom chrániacim práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 22. S poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, upravujúci organizáciu Policajného zboru, jednou zo služieb Policajného zboru je aj inšpekčná služba. V ustanovení § 6 tohto zákona sa uvádza, že Policajný zbor je podriadený ministrovi, pričom služby Policajného zboru a útvary Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak. Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. 23. Podľa čl. 19 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je ministrovi podriadený prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ kancelárie ministra a generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 24. Organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je plne v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z., ktorý umožňuje ministrovi vnútra zadeľovať jednotlivé služby Policajného zboru do útvarov, pričom má zároveň právo určovať náplň činnosti týchto útvarov. Ak teda minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy využije oprávnenie dané mu zo zákona a v súlade so zákonom zaradí inšpekčnú službu do sekcie kontroly a inšpekčnej služby začlenenej do štruktúr samotného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nemôže byť takto zriadená sekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky považovaná za nelegitímnu a nezákonnú (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 9/2015). 25. Podľa žalovaného predmetný návrh žalobcu nemá oporu v zákone a považuje ho za neopodstatnený. IV. Právne posúdenie veci 26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zákona č.162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný ust. § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, na pojednávaní konanom dňa 17.01.2019 a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 27. Správna žaloba bola žalobcom podaná na súd počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 33. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 34. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. 35. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 36. V zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015). 37. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 38. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 39. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 1) za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2) dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3) účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4) oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 40. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 41. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 42. Úlohou správneho súdu bolo preskúmanie postupu a zákonnosti napadnutých rozhodnutí - rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS- 140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015. 43. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu, posudzoval, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 44. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný skutkový stav veci zistil na základe nasledovných dôkazov, ktoré sú založené v administratívnom spise: - informácia Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia voči príslušníkom PZ ppopr. X.. K. F. a ppráp. K.. O. Q. na základe uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie za zločin prijímanie úplatku podľa ustanovenia § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona, - úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové Zámky zo dňa 22.09.2015, týkajúci sa doručenia informácie Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia príslušníkom PZ ppopr. X.. K. F. a ppráp. K.. O. Q. ČVS: SKIS-95/ OISZ-V-2015, - upovedomenie Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové Zámky, zo dňa 22.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., - úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 27.09.2015, o prevzatí upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., - upovedomenie Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové Zámky zo dňa 27.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., - zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci s ppráp. O. Q., zo dňa 13.10.2015 spísaná I., zo dňa 13.10.2015 spísaná s O. D., - zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., zo dňa 14.10.2015, - kópie záznamov z knihy prevádzky dopravného prostriedku XXXXX R. zo dňa 03.03 2015 až 05.03.2015 - záznam o výkone služby zo 04.03.2015 - prehľad o disciplinárnych opatreniach žalobcu zo dňa 28.02.2014 - písomné pokarhanie, zo dňa 22.04.2014- písomné pokarhanie, - osobná evidenčná karta príslušníka PZ týkajúca sa ppráp. Mgr. O. Q., - zhodnotenie služobnej činnosti ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 14.10.2015, vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo policajného zboru Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky, - oboznámenie sa s rozkazmi ppráp. Mgr. O. Q., - vyjadrenie základnej organizácie Odborového zväzu Polície v SR zo dňa 21.10.2015, k návrhu na prepustenie so služobného pomeru ppráp. Mgr. O. Q., - oboznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo policajného zboru Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 22.10.2015, ppráp. Mgr. O. Q. s návrhom na prepustenie so služobného pomeru, - zaslanie sťažnosti ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 23.10.2015, - sťažnosť ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 13.10.2015 proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS:SKIS-95/OISZ- V-2015 zo dňa 09.09.2015, - úradný záznam Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové Zámky zo dňa 23.10.2015, týkajúci sa vyjadrenia ppráp. Mgr. O. Q., - návrh Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky na prepustenie zo služobného pomeru ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 19.10.2015. 45. Správny súd konštatuje, že dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu nekorešpondujú so skutkovým stavom tak, ako ho popísal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný vychádza zo skutkového stavu, ktorý sa opiera o nejasný dôkaz označený žalovaným ako „papier s fotografiami“, o existencii ktorého, nie je v administratívnom spise žiaden záznam. Žalovaný sa ďalej sa opiera o dôkaz, označený ako ďalší „dokumentačný materiál”, ktorý však podľa názoru správneho súdu, nemožno považovať za dôkaz na preukázanie skutku žalobcu, a to porušenia služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pretože nie je vôbec špecifikovaný a nespĺňa všeobecné podmienky stanovené v ust. § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., a to, materiálnu (vecnú) podmienku, ktorá si vyžaduje určitý spôsob individualizácie na konkrétny prípad, a ďalej podmienku dôkaznej váhy a relevancie dôkazného prostriedku. Z uvedeného vyplýva, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí abstentujú konkrétne a preskúmateľné skutočnosti, ako aj spôsob, akým žalobca porušil konkrétne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 73/1998 Z. z.. 46. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal, a ktoré by hodnoverne preukazovali, že sa žalobca dopustil konania, ktoré správny orgán považoval za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Len všeobecné konštatovanie žalovaným o porušení povinností žalobcom, nie sú dostatočným odôvodnením skutkového stavu, ktorý by bol právnym základom pre napadnuté rozhodnutia. Takýmto dôkazom nie je ani informácia Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia voči žalobcovi na základe uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015. Protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť disciplinárnym deliktom môže zároveň naplniť skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku, alebo iného správneho deliktu, avšak musí byť v disciplinárnom konaní jednoznačne preukázané. 47. Prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. § 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 48. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu doplnením rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť jeho rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 49. Správny súd po preskúmaní veci vzhľadom na skutkový stav, tak ako ho zistil žalovaný a z ktorého vychádzal pri právnom posúdení veci, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm. d) SSP), nie je z nich zrejmé, na základe akého konkrétneho dôkazu žalovaný dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú povinnosť alebo služobnú prísahu. Z uvedeného vyplýva, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Súd preto preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP. 50. Žalovaný je s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku. V ďalšom konaní žalovaný zistí riadne skutkový stav veci, doplní dokazovanie a opätovne dôkazy riadne vyhodnotí. 51. Správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na podanie návrhu správnym súdom na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods.1 písm. b) SSP, v zmysle ktorého správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Správny súd poukazuje, že k takému záveru musí dospieť súd a nie žalobca. 52. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). 53. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.