Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/197/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201700 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201700.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ALMITOUR, s. r. o., so sídlom Predmierska 397, Turzovka, IČO: 44 893 523, v zastúpení: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo 88/2016, Číslo: 19913/2016/D220-SLP/45896 zo dňa 02.08.2016, jednohlasne, takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č: 88/2016, Číslo: 19913/2016/D220- SLP/45896 zo dňa 02.08.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote na tunajší súd podanou žalobou zo dňa 12.09.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 88/2016, Číslo: 19913/2016/ D220-SLP/45896 vydaného dňa 02.08.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy - Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Č. k.: 16065/2016/C221-SCDPK/36711 zo dňa 07.06.2016 (ďalej len tiež prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku podanej žalobe, čomu správny súd nevyhovel, a to uznesením č. k. 6S/197/2016 - 65 zo dňa 12.12.2016. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že tento mimo iných písomností obsahuje aj: Oznámenie žalovaného o začatí správneho konania zo dňa 18.05.2016, ktoré bolo prevzaté žalobcom dňa 24.05.2016, protokol žalobcu č. 4/2016 (ďalej tiež len Protokol) z vykonania odborného dozoru (OD) nad medzinárodnou dopravou zo dňa 01.04.2016 s prílohami, písomnosť žalovaného - porušenie povinnosti v činnosti dopravcu, upozornenie a výzva na odstránenie nedostatku zo dňa 19.04.2016, podnet žalovaného na odňatie povolení zo dňa 07.04.2016, podnet žalovaného na uloženie pokuty zo dňa 11.05.2016, podnet na ďalšie konanie žalovaného za porušenie povinností vodiča, oznámenie žalobcu o odstránení nedostatkov zo dňa 05.05.2016, písomnosť žalobcu - Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia/dôkazy zo dňa 15.06.2016 (ďalej tiež len Vyjadrenie) doručenú žalovanému dňa 20.06.2016, rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 27.06.2016 doručený žalovanému dňa 28.06.2016. 3. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako prvostupňový orgán verejnej správy vydalo dňa 07.06.2016 preskúmavané prvostupňové rozhodnutie Č. k.: 16065/2016/C221- SCDPK/36711, ktorým podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 56/2012 Z. z.) uložilo žalobcovi pokutu vo výške 600 € za to, že 1/ porušil prevádzkovú povinnosť dopravcu v medzinárodnej cestnej doprave podľa § 5 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. tým, že dňa 01.04.2016 prevádzkoval spoj č. 4 na medzinárodnej pravidelnej autobusovej linke č. 000 079 (na území SK 502 702) Frenštát pod Radhoštěm (CZ) - Korňa (SK) bez licencie Spoločenstva, 2/ porušil § 11 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z., nakoľko nevykonával na autobusovej linke svoju prevádzkovú povinnosť v súlade s udeleným povolením č. 000 079 z dôvodu, že vodič vystavil cestovné lístky na úsek Korňa, Kríž - Turzovka, Predmier, čím bola uskutočnená vnútroštátna preprava, ktorá na predmetnej linke podľa cestovného poriadku nebola dovolená, 3/ žalobca predložil ako doklad o potvrdení poistenia zodpovednosti poistenie prislúchajúce inému vozidlu, ktorého držiteľom bola spol. SKYLINES s. r. o., pričom podľa § 7 písm. i) zákona č. 56/2012 je dopravca povinný byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním a činnosťou vozidiel cestujúcim, odosielateľom a príjemcom vecí a tretím osobám. 4. Vo veci následne rozhodol žalovaný napadnutým (druhostupňovým) rozhodnutím číslo 88/2016, Číslo: 19913/2016/D220-SLP/45896 zo dňa 02.08.2016, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zamietol podaný rozklad. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne opísal priebeh správneho konania, zistenia vykonaného odborného dohľadu a z neho vyplývajúce porušenia zákona, ktorých sa mal žalobca dopustiť. 6. Uviedol, že dňa 20.06.2016 mu bol doručený list žalobcu - označený ako Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich získania/dôkazy zo dňa 15.06.2016, ktorý podľa jeho obsahu vyhodnotil ako v zákonnej lehote podaný rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. 7. Následne zaujal stanovisko k v podanom rozklade (zo dňa 15.06.2016) namietaným skutočnostiam a uviedol, že orgán dohľadu vykonal dňa 01.04.2016 u žalobcu dve kontroly, a to 1/ na pravidelnej medzinárodnej autobusovej linke 000 079 Frenštát pod Radhoštěm (CZ) - Korňa (SK) a 2/ na pravidelnej medzinárodnej autobusovej linke 000 141 Kopřivnice (CZ) - Čadca (SK). 8. Žalovaný uviedol, že zaslal žalobcovi dve oznámenia o začatí správneho konania, a to pre linku 000 079 Frenštát pod Radhoštěm (CZ) - Korňa (SK) - č. 16065/2016/C221-SCDPK/32184 zo dňa 18.05.2016 a pre linku 000 141 Kopřivnice (CZ) - Čadca (SK) - č. 16059/2016/C222-SCDPK/32141 zo dňa 18.05.2016. Žalobca ho požiadal o predĺženie lehoty listom zo dňa 27.05.2016 k č. 16059/2016/ C222-SCDPK/32141 zo dňa 18.05.2016, týkajúce sa linky 000 141 Kopřivnice (CZ) - Čadca (SK), čomu žalovaný vyhovel a toto aj oznámil žalobcovi. Išlo o osobitné konanie. Žalobca však nežiadal o predĺženie lehoty ku konaniu týkajúceho sa linky 000 079 Frenštát pod Radhoštěm (CZ) - Korňa (SK) a preto tvrdenie žalobcu o tom, že prvostupňový orgán rozhodol pred uplynutím lehoty na vyjadrenie nebolo pravdivé. 9. Žalovaný pokladal postup orgánu dohľadu pri vyhotovovaní Protokolu č. 4/2016 za zákonný, pričom mal za to, že kontrolóri neprekročili rozsah oprávnení v zmysle § 45 až § 47 zákona č. 56/2012 Z. z. Uviedol, že odborný dohľad je samostatným konaním v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z., odlišným od konania o uložení pokuty (každé z týchto konaní vykonáva iný orgán, vzťahuje sa na ne iná právna úprava) a žalobca mal možnosť uplatniť svoje námietky v konaní pred ním. V danom prípade išlo o bežný výkon odborného dozoru, uskutočňovaný štandardnými postupmi v súlade so zákonom a nebol dôvod, aby zvyšoval stres vodiča autobusu, ktorý pri zakúpení cestovného lístka nevedel, že ide o kontrolórov. 10. Počas výkonu kontroly boli zadokumentované aj iné platné doklady k vozidlu Karosa EVČ D. XXX D. a vodič bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov nachádzajúcich sa vo vozidle k vykonávaniu predmetnej linky, pričom vodič v Protokole k výsledkom odborného dohľadu neuviedol žiadne výhrady. Povinnosť byť poistený sa vzťahuje na každé aj záložné vozidlo, ak bolo použité. Žaloba. 11. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, mal za to, že zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu, v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a zároveň preskúmavané rozhodnutia pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 12. Mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť vytýkanú mu v preskúmavaných rozhodnutiach. Poukázal pritom na obsah jeho písomnosti - Vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie zo dňa 15.06.2016, ktoré žalovaný nesprávne posúdil ako rozklad. 13. Uviedol, že dňa 10.06.2016 mu bola doručená odpoveď žalovaného vo veci jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k začatému správnemu konaniu, podľa ktorého mu bola lehota predĺžená o 7 dní, a potom lehota na vyjadrenie mu mala uplynúť až dňa 17.06.2016. Prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené už dňa 13.06.2016, t. j. skôr ako mu uplynula lehota na vyjadrenie. Preto postup žalovaného považoval za nezákonný, odnímajúci mu základné ústavné právo na vyjadrenie sa. 14. Preskúmavané rozhodnutia pokladal za nezákonné, nakoľko správne konanie, ktoré im predchádzalo bolo vykonané nezákonne, zmätočne a šikanózne a nezobrazovalo skutočný skutkový stav vykonávanej kontroly. 15. Vytýkanú absenciu licencie Spoločenstva vyvracal poukazom na Uznesenie Ministra dopravy ČR zo dňa 30.05.2016. Predaj nesprávneho cestovného lístka pokladal za chybu vodiča a nie žalobcu. Existenciu poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu v čase vykonania kontroly dodatočne preukázal. Bola to chyba vodiča, že tento doklad pri kontrole nepredložil, ide o povinnosť vodiča, ktorý je za takýto nedostatok sankcionovaný a má regresný nárok voči dopravcovi ako zamestnávateľovi. V danom prípade vodič za porušenie tejto povinnosti zaplatil v správnom konaní pokutu (rozkaz OR PZ v Čadci zo dňa 31.05.2016). 16. Rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné z dôvodov ako žalovaný sa vysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 15.06.2016, ktoré posúdil ako rozklad, hoci v zákonnej lehote na podanie rozkladu tento podal (rozklad zo dňa 27.06.2016). 17. V závere namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska uloženej pokuty, nakoľko rozhodnutie sa vôbec nevyjadrovalo k jeho obrane. Vyjadrenie žalovaného. 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2016 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. 19. K podaným žalobným námietkam uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o predĺženie lehoty k listu č. 16059/2016/C222-SCDPK/32141 zo dňa 18.05.2016, ktorým bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci uloženia pokuty pri prevádzkovaní medzinárodnej pravidelnej autobusovej linky č. 000 141 Kopřivnice (CZ) - Čadca (SK) a preto žalovaný nepochybil pri vydávaní preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia. 20. Konštatoval, že žalobca prevádzkoval spoj č. 4 na medzinárodnej pravidelnej autobusovej linke 000 079 Frenštát pod Radhoštěm (CZ) - Korňa (SK) bez licencie Spoločenstva, čím došlo z jeho strany k porušeniu prevádzkovej povinnosti ako základnej povinnosti dopravcu v medzinárodnej cestnej doprave. 21. Žalovaný uviedol, že pri zakúpení cestovného lístka vodič vozidla nevedel, že cestujúci sú kontrolórmi a cestovné lístky im vydal ako bežným cestujúcim. Kontrolóri až po vydaní a zaplatení cestovného lístka preukázali, že vykonávajú odborný dozor na predmetnej linke. Žalobca porušil povinnosť vykonávať svoju prevádzkovú povinnosť v súlade s udeleným povolením č. 000 079, a to z dôvodu, že vodič vystavil cestovné lístky na úsek Korňa, Kríž - Turzovka, Predmier, čím bola uskutočnená vnútroštátna preprava, ktorá na predmetnej linke na území Slovenskej republiky podľa cestovného poriadku nebola povolená. 22. Ohľadom povinnosti žalobcu byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu žalovaný uviedol, že preverovaním dokladov bolo pri odbornom dozore zistené, že vodič vozidla Karosa EVČ D. XXX D. predložil orgánu dozoru ako doklad o potvrdení poistenia zodpovednosti poistenie prislúchajúce inému vozidlu s EVČ D. XXX D., ktorého držiteľom bola spol. SKYLINES s. r. o., Čadca. 23. K stanoveniu výšky pokuty uloženej žalobcovi žalovaný s poukazom na znenie ust. § ods. 3 písm. b) zákona č. 56/2012 Z. z. uviedol, že nesplnenie prevádzkovej povinnosti dopravcu (žalobcu) bol povinný sankcionovať, a to pokutou od 100 € do 5 000 €. Pri určení výšky pokuty pritom prihliadol na to, že žalobca porušil hneď viac povinností - neprevádzkoval dňa 01.04.2016 pravidelnú medzinárodnú autobusovú dopravu v zmysle platnej licencie Spoločenstva, prevádzkoval časť úseku Korňa, Kríž - Turzovka, Predmier, na ktorom vykonával vnútroštátnu prepravu, ktorá bola podľa schváleného cestovného poriadku zakázaná a vodič vozidla Karosa EVČ D. XXX D. predložil orgánu dozoru ako doklad o potvrdení poistenia zodpovednosti poistenie prislúchajúce inému vozidlu. Prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade išlo o dopravcu, ktorý mal vymenovaného vedúceho dopravy, ktorému by povinnosti vyplývajúce zo zákona mali byť známe. Pokuta nebola uložená na samotnej dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pretože išlo o porušenie viacerých povinností a tiež z dôvodu, že by mala plniť aj preventívnu funkciu, aby v budúcnosti k porušovaniu nedochádzalo. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 24. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených účastníkov konania v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov. 29. Podľa § 7 písm. i) zákona č. 56/2012 Z. z. dopravca je povinný byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním cestnej dopravy a činnosťou osádok vozidiel cestujúcim, odosielateľom a príjemcom vecí a tretím osobám. 30. Podľa § 11 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z. dopravca v pravidelnej doprave je povinný prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) po celý čas ich platnosti (ďalej len „prevádzková povinnosť“). 31. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 56/2012 Z. z. dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý neposkytuje dopravné služby cestujúcim podľa dopravnej licencie alebo cestovného poriadku alebo porušuje prevádzkovú povinnosť, prepravnú povinnosť alebo tarifnú povinnosť. 32. Podľa § 48 ods. 8 zákona č. 56/2012 Z. z. dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu. 33. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 36. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom (v danom prípade Správnym poriadkom) naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 56/2012 Z. z.). 37. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 38. Správny súd v danej veci uvádza, že napriek tomu, že žalovaný celkom zjavne nesprávne posúdil podanie žalobcu zo dňa 15.06.2016 označené ako Vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia/dôkazy (doručené 20.06.2016) a toto vyhodnotil ako opravný prostriedok - rozklad voči prvostupňovému rozhodnutiu vydanému dňa 07.06.2016 (prevzaté žalobcom 13.06.2016), a to napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (dňa 02.08.2016) disponoval podaním žalobcu označeným ako rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 27.06.2016, doručený 29.06.2016 (v zákonnej lehote), nepokladá takéto pochybenie žalovaného za vadu majúcu vplyv na zákonnosť postupu, resp. napadnutého rozhodnutia, keďže predmetný rozklad obsahuje tie isté námietky aké boli vznesené žalobcom vo Vyjadrení zo dňa 15.06.2016, na ktorého obsah v texte rozkladu žalobca priamo odkazuje. Na viac oproti podanému Vyjadreniu rozklad obsahuje námietku postupu prvostupňového orgánu verejnej správy pri vydaní prvostupňového rozhodnutia z hľadiska posúdenia žalobcovej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k správnemu konaniu. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom rozkladu, resp. Vyjadrenia, ako aj postupu prvostupňového orgánu pri posúdení žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatému konaniu. Preto má správny súd za to, že nesprávnym vyhodnotením rozkladu žalobcu nedošlo k vade konania a žalobca nebol týmto postupom nijako ukrátený na svojich právach. Taktiež podľa názoru súdu nebol žalobca ukrátený na svojich právach tým, že nemal možnosť sa vyjadriť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k predmetu správneho konania, nakoľko obsah jeho Vyjadrenia bol zobratý do úvahy pri rozhodovaní žalovaného, kde žalovaný zaujal stanovisko k všetkým relevantným námietkam. 39. Zároveň však správny súd uvádza, že podanie žalobcu zo dňa 27.05.2016 označené ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa bolo potrebné konajúcim správnym orgánom vyhodnotiť nielen podľa jeho označenia smerujúceho ku konaniu vedenom proti spol. SKYLINES s. r. o., ale podľa jeho obsahu, z ktorého celkom jasne vyplýva, že sa týkalo aj konania vedeného voči žalobcovi (obe spoločnosti sú personálne prepojené a správne konania vedené žalovaným, s totožným predmetom boli voči obom spoločnostiam začaté v rovnaký deň). V danom prípade boli vedené dve samostatné správne konania voči dvom dopravcom (žalobca a spol. SKYLINES s. r. o.), ktorých oboch zastupoval rovnaký právny zástupca a z obsahu žiadosti o predĺženie lehoty vyplýva, že táto bola formulovaná vo vzťahu k obom dopravným spoločnostiam a preto minimálne mal prvostupňový správny orgán v prípade nejasnosti vyzvať právneho zástupcu žalobcu na upresnenie jeho žiadosti vo vzťahu k jednotlivým dopravcom a jednotlivým konaniam. 40. Ako dôvodnú námietku správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty žalobcovi. V napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie výšky uloženej pokuty žalobcovi. Zároveň však odôvodnenie výšky pokuty uloženej žalobcovi v prvostupňovom rozhodnutí podľa presvedčenia správneho súdu nie je dostačujúce a v tomto smere je treba toto rozhodnutie pokladať za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. V rozhodnutí síce správny orgán poukazuje na porušenia povinností, na ktoré prihliadal pri určení výšky pokuty (600 €) pri zákonom stanovenom rozsahu 100 € až 5 000 € a tiež poukazuje na preventívnu funkciu pokuty, avšak zákon č. 56/2012 Z. z. v § 48 ods. 8 vymedzuje tie najzávažnejšie skutkové okolnosti, na ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty prihliada, t. j. uložená pokuta a jej výška musí byť konajúcim orgánom verejnej správy odôvodnená z hľadiska týchto kritérií a potom v prípade protiprávneho konania, bolo treba vyhodnotiť vplyv takéhoto zisteného protiprávneho konania na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy - prevádzku na danej linke, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a tiež na hľadisko dĺžky trvania protiprávneho stavu. Takéto vyhodnotenie v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené. Potom nie je jasné ako na tieto kritéria správny orgán pri ukladaní výšky pokuty prihliadol (či vôbec sa nimi zaoberal) a preto správna úvaha vedúca správny orgán k uloženiu pokuty v danej výške nie je riadne odôvodnená a rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. 41. Ostatné vznesené žalobné námietky správny súd nepokladá za dôvodné, skutkový stav vo veci bol zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci - zistenia sú opísané v Protokole. Zistený skutkový stav bol správne právne vyhodnotený ako porušenie príslušných ustanovení zákona č. 56/2012 Z. z. spočívajúcich v tom, že v čase vykonania kontroly žalobca prevádzkoval kontrolovaný spoj na danej linke bez platnej licencie Spoločenstva, vodič kontrolovaného autobusu predal cestovné lístky na úsek vnútroštátnej prepravy na území Slovenskej republiky, napriek tomu, že vnútroštátna preprava na tejto linke nebola povolená. V danom prípade sa nejedná o pochybenie vodiča, ale o pochybenie dopravcu - žalobcu, za ktoré aj musí niesť zodpovednosť. Zároveň bolo zistené, že vodič nemal pri sebe doklad preukazujúci povinnosť byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ktorým uskutočňoval prepravu osôb. Porušenie tejto povinnosti ide na zodpovednosť vodiča a tento bol za porušenie tejto povinnosti sankcionovaný príslušným policajným oddelením - bola mu uložená pokuta (Rozkaz OR PZ v Čadci zo dňa 31.05.2016), ktorú aj vodič uhradil. 42. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať a vydať nové rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní. 43. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).