Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200083 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200083.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: R. R. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. novembra 2016 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. novembra 2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2016 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobcovi podľa ust. § 65, § 274, § 293z, § 82 a § 114 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) na jeho žiadosť spísanú dňa 30.05.2013, starobný dôchodok vo výške 179,60 Eur mesačne. Starobný dôchodok mu priznala podľa ust. § 114 ods.1 ZSP od 30.05.2010, tzn. najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku. V odôvodnení rozhodnutia poznamenala, že ním vykonáva rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/129/2013-51 zo dňa 10.10.2014, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1So/163/2014 zo dňa 26.04.2016, ktorým bolo zrušené predchádzajúce preskúmavané rozhodnutie zo dňa 05.08.2013 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Pre nárok a výpočet sumy starobného dôchodku bola žalobcovi do doby dôchodkového poistenia započítaná aj doba služby s dosiahnutými osobnými vymeriavacími základmi hodnotená na účely výsluhového dôchodku a suma starobného dôchodku tak bola určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., tzn. suma výsluhového dôchodku bola v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, odpočítaná. Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobcovi bola na určenie sumy priznanej dávky z osobitného systému (výsluhový dôchodok) podľa Potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č.p: SPOU-OSZ-39.011-16/2013 zo dňa 04.09.2013 zhodnotená celková doba v rozsahu 37 rokov a 105 dní. V I. kategórii funkcií získal dobu služby od 02.08.1968 do 30.07.1970 a od 02.07.1971 do 31.12.1999, t.j. viac ako 20 rokov služby. Dôchodkový vek žalobca podľa ust. § 65 ods. 2, § 274 ZSP a § 21 ods.1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, dňa 28.09.2004. Ďalej uviedla, že ku dňu 28.09.2004 získal žalobca 14 637 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“), t.j. 40 rokov a 37 dní, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a podľa ust. § 65 ods.1 ZSP bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov. Suma starobného dôchodku je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Žalobcovi bola vychádzajúc z ust. § 274 ZSP, suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov platných do 31.12.2003, t.j. zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), v sume 32,80 Eur mesačne a zároveň aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ZSP) a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) v sume 174,20 Eur mesačne. Suma určená podľa ZSP je vyššia, preto žalobcovi patrí v zmysle ust. § 274 ZSP starobný dôchodok v tejto vyššej sume, 174,20 Eur mesačne, ktorá bola podľa ust. § 82 ZSP následne zvýšená zákonnou valorizáciou odo dňa priznania starobného dôchodku za obdobie od 01.01.2011 až od 01.01.2016 na celkovú sumu starobného dôchodku 216,10 Eur mesačne. V prílohe rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom sú uvedené údaje a hodnoty s prehľadom kalendárnych rokov ODP v počte 14 637 dní do vzniku nároku na starobný dôchodok a tiež ODP v počte 1 687 dní po vzniku nároku na starobný dôchodok. 2. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 01.01.2005 vo výške 18.968,-Sk mesačne, t.j. 629,6622 Eur a nie 834,38966866 Eur mesačne ako uvádza napadnuté rozhodnutie a poukázal tiež na chybný výpočet sumy starobného dôchodku. Ako dôkaz priložil rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku svojho kolegu, bez uvedenia konkrétnych námietok. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2016 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového orgánu pri určení sumy priznaného starobného dôchodku a poukázal pritom, že postup je súladný so závermi rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/129/2013-51 zo dňa 10.10.2014 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/163/2014 zo dňa 26.04.2016 v tejto veci. K námietke žalobcu uviedol, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas jej výkonu a vypočítaná suma starobného dôchodku sa mu následne znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Táto suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru ODP, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku 834,38966866 Eur mesačne, na ktorú žalobca poukázal, zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 1008,55837 Eur mesačne a koeficientu 0,82730925 určeného ako podiel ODP, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 37 rokov a úhrnu ODP (vrátane doby služby), ktoré je 44,7233 rokov. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bola suma starobného dôchodku priznaná podľa zák.č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) v sume 174,20 Eur mesačne, určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia vrátane doby služby, t.j. 1008,55837 Eur a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej ODP, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, t.j. 834, 38966866 Eur mesačne. Žalobcovi patrí priznaná výška starobného dôchodku v sume 174,20 Eur, pretože je v zmysle postupu podľa ust. § 274 ZSP vyššia, a to porovnaním s vypočítanou sumou starobného dôchodku podľa právnych predpisov platných do 31.12.2003 a Dohovoru (č.128) a to o 32,80 Eur. Priznaná suma starobného dôchodku 174,20 Eur mesačne, bola v zmysle ust. § 82 ZSP žalobcovi zvýšená valorizovaním odo dňa priznania dôchodku až ku dňu 01.01.2016, na sumu 216,10 Eur mesačne. V závere žalovaný uviedol, že vypočítaný starobný dôchodok je v súlade s právnymi predpismi a zovšeobecneným právnym názorom NS SR. Žalobcovi boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy správne, podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia a jeho poukazovanie na výšku starobného dôchodku kolegu nie je dôvodné, pretože každé rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku je individuálnym správnym aktom. 4. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 17.01.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku zo dňa 10.11.2016, vrátane jeho dvoch ďalších rozhodnutí zo dňa 10.11.2016 o zvýšení sumy starobného dôchodku v odvolacom konaní voči prvostupňovým rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 11.08.2016 o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2015 na sumu 253,70 Eur mesačne a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 11.08.2016 o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 264,50 Eur mesačne. Žalobca žiadal o spätné prehodnotenie a prepočítanie priznaného starobného dôchodku, pričom namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, nakoľko je v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), lebo nedostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť. Ďalej namietol, že prvostupňový orgán pri výpočte starobného dôchodku nebral ohľad na obdobie od 01.01.2006 do 29.05.2010 a tiež mu nebola zhodnotená doba zamestnania od skončenia ZDŠ, t.j. od 01.09.1964 do 28.09.1967, ku dňu skončenia pracovného pomeru má započítaných len 37 rokov a 91 dní, namiesto 40 rokov a 181 dní, tzn. že mu neboli zhodnotené 3 roky a 90 dní. Poukázal na to, že od 01.01.2005 má rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.03.2005 priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku v sume 18.968,-Sk mesačne, t.j. 629,6622 Eur a nie 834,38966866 Eur mesačne ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 20.06.2016. V závere dodal, že ako dôkaz zlého a chybného rozhodnutia a výpočtu jemu priznaného starobného dôchodku prikladá rozhodnutie kolegu, ktorý je mladší o 6 rokov, ale starobný dôchodok má vyšší. Konkrétne námietky k porušeniu platných právnych predpisov v tejto súvislosti ale neuviedol a žiadne žalobné body a námietky neuviedol ani k ďalším dvom uvedeným rozhodnutiam žalovaného o zvýšení starobného dôchodku zo dňa 10.11.2016 v odvolacom konaní voči rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 11.08.2016 o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2015 na sumu 253,70 Eur mesačne a rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 11.08.2016 o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01.01.2016 na sumu 264,50 Eur mesačne. 5. Žalobu zo dňa 17.01.2017 žalobca doplnil podaním zo dňa 26.07.2017 o priložené fotokópie mzdových listov za rok 1967 a 1968 z podniku A., n.p. B., a fotokópiu výučného listu zo dňa 30.06.1967. V doplnení žaloby žiadal pribrať súdneho znalca a zaplatiť náhradu trov konania. Dňa 07.09.2018, doručil súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázal na porušenie ust. § 6 ods. 3 a 4 zák.č. 461/2003 Z.z. žalovaným, keďže od roku 2004 ho Sociálna poisťovňa-ústredie sústavne zavádza, že nemá nárok na žiadny starobný dôchodok. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2018 poukázal na správnosť záverov Sociálnej poisťovne - ústredie, uvedených v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 20.06.2016, ako aj v samotnom rozhodnutí žalovaného zo dňa 10.11.2016. Odvolal sa na právoplatné rozhodnutie MV SR č.p. SPC-39.011-7/5-2005 zo dňa 30. marca 2005, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 128 zák.č. 328/2002 Z.z. od 1. januára 2005 priznaný výsluhový dôchodok v sume 18.968,-Sk mesačne. Uviedol, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru v rozsahu 37 rokov a 105 dní, v I. kategórii funkcií získal dobu služby od 02.08.1968 do 30.07.1970 a od 02.07.1971 do 31.12.1999, t.j. viac ako 20 rokov služby. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že nepoberá inú peňažnú dávku sociálneho charakteru, nakoľko výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení/poistení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení/poistení. Uvedené vyplýva tiež z dôvodovej správy k zák.č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia/poistenia. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu, ktorou nesúhlasí s krátením dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), pretože podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR je na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení/poistení potrebné aplikovať Dohovor, ktorý bol Českou a Slovenskou Federatívnou republikou ratifikovaný dňa 11.01.1990 a v Zbierke zákonov vyhlásený pod č. 416/1991. Uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a preto na jeho vykonanie je potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení/poistení a Sociálna poisťovňa je nimi viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistencovi (žalobcovi), ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku plniaceho funkciu starobného dôchodku od dovŕšenia dôchodkového veku, čo je poberanie dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca je v situácii, že poberá výsluhový dôchodok a vznikol mu nárok na starobný dôchodok, a preto je na určenie jeho sumy potrebné aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku zníži o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky, najviac o sumu výsluhového dôchodku, ktorá sa vyplácala ku dňu priznania starobného dôchodku. Jeho suma, zodpovedajúca ODP, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. K poukazu žalobcu na rozdielne sumy výsluhového dôchodku, keď priznaná dávka je v sume 629,6622 Eur (18968,-Sk) mesačne a v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 20.06.2016 je uvedená suma 834,38966866 Eur mesačne, žalovaný uviedol, že suma 834,38966866 Eur mesačne zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 1008,55837 Eur mesačne a koeficientu 0,82730925 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 37 rokov a úhrnu ODP, t.j. vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 44,7233 rokov. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že mu nebola zhodnotená doba zamestnania od 01.09.1964 do 28.09.1967, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 24.09.1971, potvrdeného zamestnávateľom Tatra, n.p. Kopřivnice, Nový Jičín a aj podpisom žalobcu. Pre zvýšenie sumy starobného dôchodku, priznaného do vzniku nároku na starobný dôchodok, mu bolo zhodnotené aj obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok od 01.01.2006 do 29.05.2010, podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia potvrdeného zamestnávateľom Hlavné mesto SR Bratislava, Mestská polícia, Gunduličova 10, Bratislava, zo dňa 06.08.2018. Žalobcovi boli na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia zhodnotené všetky ODP, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.06.2016. K odvolávke žalobcu na kolegu ktorý je od neho o šesť rokov mladší a má vyšší starobný dôchodok ako žalobca, žalovaná uviedla, že porovnávanie súm dôchodkovej dávky s iným poberateľom dávky je irelevantné, nakoľko rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym správnym aktom. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.11.2016 (generálneho riaditeľa SP č. XXX XXX XXXX X) o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, ako aj na správnosti ďalších rozhodnutí vecne totožných zo dňa 10.11.2016 (generálneho riaditeľa SP č. XXX XXX XXXX X-I., II. o zvýšení SD), ktoré sú zákonné a správne, uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Žalobca vo vyjadrení k žalobe, doručenom krajskému súdu dňa 16.10.2018 zotrval na obsahu podaní označených ako doplnenia k žalobe zo dňa 31.07.2017 a zo dňa 06.09.2018 a uviedol, že prvostupňový orgán mu mal starobný dôchodok vypočítať na dvakrát, teda rozdeliť obdobia pre výpočet starobného dôchodku za obdobie od 01.09.1964 do 28.09.1967 a od 02.01.2006 do 29.05.2010 bez krátenia, pretože za tieto obdobia mu nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a za toto obdobie nepoberal ani žiadny dôchodok. Krátiť starobný dôchodok mal iba za druhú časť jeho výpočtu za obdobie od 28.09.1967 do 31.12.2004, tzn. iba na túto časť mal aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Ďalej žalobca uviedol, že pri výpočte starobného dôchodku prvostupňový orgán nebral ohľad na obdobie od 01.01.2006 do 29.05.2010, nebolo mu zhodnotené ani obdobie od 01.09.1964 do 28.09.1967 a do pozornosti dal porovnanie svojho starobného dôchodku s ostatnými kolegami z policajného zboru, ktorí nemali problémy pri vybavovaní starobného dôchodku a jeho výškou a majú vyššie starobné dôchodky. Z uvedených dôvodov navrhol pre objektívnosť a nestrannosť pribrať súdneho znalca. Žalobca v závere poukázal aj na to, že žalovaný nedodržal v konaní zásadu rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenú osobitným zákonom (23a § 6 ods. 3, 4 zák.č. 461/2003 Z.z.) a domáhal sa právnej ochrany. 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p. nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.02.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1, 2 pís. c/ S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn.2Sžo32/2014). 13. Podľa § 65 ods. 1 a § 293z zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ak poistenec dosiahol dôchodkový vek v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007. 14. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcii sa priznávajú do 31. decembra 2023. 15. Podľa ods. 2 cit. ust. suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 16. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok spísanou dňa 30.05.2013, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR o priznaní výsluhového dôchodku od 01.01.2005, s potvrdením Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.09.2013 a s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10Sd 129/2013-51 zo dňa 10.10.2014, potvrdeným rozsudkom NS SR sp.zn. 1So/163/2014 dňa 26.04.2016, ktoré zrušili predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátili na ďalšie konanie, rozhodnutie z ktorého je súčasne preskúmavané súdom. 17. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 30.05.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva č.p.: SPC-39.01-7/5-2005 zo dňa 30.03.2005 je v zmysle ust. § 128 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, od 01.01.2005 poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 18.968,-Sk. V rozhodnutí je (na str. 2) uvedené, že pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 58 zák.č. 328/2002 Z.z. mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 35 skončených rokov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č.p: SPOU-OSZ-39.011-16/2013 zo dňa 04.09.2013 ale vyplýva (bod 5), že na určenie sumy priznanej dávky z osobitného systému (výsluhový dôchodok) bola zhodnotená celková doba v rozsahu 37 rokov a 105 dní. Správny súd túto nezrovnalosť v uvedení rozdielnej doby služby žalobcu (35 alebo 37 rokov) zhodnotenej pre výsluhový dôchodok, postrehol. 18. Žalobca v žalobe namietal aj nezhodnotenie doby učebného pomeru od 01.09.1964 do 28.09.1967. Uvedené obdobie ako zistil súd je síce pre určenie sumy starobného dôchodku v celkovej dobe ODP, vrátane doby služby zhodnotené, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia pri napadnutom rozhodnutí, ale rozdiel zrejme vznikol z rozdielne uvedenej zhodnotenej doby služby pre výsluhový dôchodok, v trvaní služobného pomeru 35 alebo 37 rokov, čo má priamy dopad na určenie sumy starobného dôchodku. Doba služby má vplyv cez vypočítaný koeficient, ktorý je počítaný ako podiel doby služby a celkovej doby, ktorý sa žalobcovi prizná po krátením z celkovej doby, vypočítanej teoretickej sumy, vrátane doby služby podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, popri poberaní výsluhového dôchodku. Teda rozdiel v uvedení údajov v počte rokov zhodnotenej doby služby, má cez rozdielny koeficient priamy dopad na výpočet a výšku sumy starobného dôchodku. Zjednodušene povedané, ide o rozdiel z dôvodu nesprávne vypočítaného koeficientu podielom doby služby (35 alebo 37 rokov) a celkovej doby (úhrn ODP), v ktorej je aj doba služby. Uvádzaný rozdiel žalovaný a ani prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili, čo indikuje predpoklad, že ho vôbec nepostrehli. Nakoľko táto nezrovnalosť má vplyv na výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu, bude nevyhnutné ju v ďalšom konaní odstrániť, v súčinnosti s príslušným odborom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, ktorý tieto dokumenty vystavil. 19. Správny súd konštatuje, že žalovaný a ani prvostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach nezdôvodnili rozdielne uvádzané celkové obdobie dôchodkového poistenia v úhrne aj s dobou služby zhodnotené na sumu starobného dôchodku, keď na sumu starobného dôchodku s výpočtom podľa ZSP je uvedená doba 44,7233 rokov (str. 4) a podľa osobného listu je to 40,1014 rokov do vzniku nároku a 6,1486 rokov po vzniku nároku na starobný dôchodok. Nie je zdôvodnený ani úhrn zamestnania, t.j. celkovej doby ODP podľa zák.č. 100/88 Zb. v počte 41,4384 rokov (str. 5) po odpočte doby zamestnania pred 18 rokom veku. Vo všetkých prípadoch ide o obdobie dôchodkového poistenia v celkovej úhrnnej dobe zhodnotenej na určenie sumy starobného dôchodku a nie vzniku nároku na starobný dôchodok. 20. Na základe vyššie zistenej skutočnosti správny súd konštatuje, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu, žalobcovi priznaný starobný dôchodok nie je vypočítaný v správnej sume. 21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 22. V preskúmavanej veci žalobca namietal aj krátenie vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, lebo za tú istú sociálnu udalosť nedostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia. Tiež žiadal pre výpočet sumy starobného dôchodku okrem obdobia dôchodkového poistenia od 01.09.1964 do 28.09.1967 zhodnotiť aj obdobie od 02.01.2006 do 29.05.2010 a konštatoval, že postup prvostupňového orgánu považuje za nezákonný a diskriminačný, keďže s ním v konaní nezaobchádzal rovnako ako s ostatnými poberateľmi dôchodkovej dávky. 23. Správny súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa-ústredie postupovala v súlade s platnou právnou úpravou a správnou aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, krátením vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku, keďže žalobca je poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý plní dovŕšením dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku a nárok na starobný dôchodok mu určila správne. Jeho námietka v tom smere, že za rovnakú sociálnu udalosť nepoberá dve dávky nie je dôvodná. Vychádzajúc z čl. 33 ods. 1 Dohovoru č.128 je potrebné uvažovať tak, že za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného dôchodkového veku) poberá žalobca starobný a aj výsluhový dôchodok, ktorý plní tiež funkciu zabezpečenia v starobe, tzn. dve dávky v súbehu, preto je postup Sociálnej poisťovne správny a zákonný, nakoľko žalobcovi vypočítanú teoretickú sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu celej dobe dôchodkového poistenia vrátane doby služby, následne krátila o zodpovedajúcu sumu zhodnotenej dobe služby pre výsluhový dôchodok. Súd zdôrazňuje že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter starobného dôchodku a teda je nepochybné, že u žalobcu došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku dávky za službu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Žalovaný aj prvostupňový orgán postupoval v súlade s Dohovorom č. 128 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd129/2013-51 zo dňa 10.10.2014 potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/163/2014 zo dňa 26.04.2016, ktorým bolo zrušené predchádzajúce preskúmavané rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, zo dňa 05.08.2013. V predchádzajúcom konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, a námietka žalobcu v tomto smere, že žalovaný nepostupoval podľa citovaných rozhodnutí súdov a teda že mu nemal krátiť vypočítanú sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č.128 je nedôvodná. 24. Podľa § 66 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 25. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobcu o nesprávne uvedenej sume výsluhového dôchodku, ktorý má rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.03.2005 priznaný od 01.01.2005 v sume 18.968,-Sk mesačne, t.j. 629,6622 Eur a nie 834,38966866 Eur mesačne, ako je uvedené v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 20.06.2016. K tomu súd uvádza, že tieto sumy sa nemajú a ani nemôžu rovnať, keďže sú vypočítané na rôzne účely a podľa rôznych právnych predpisov. Suma dávky je priznaná na účel výpočtu výsluhového dôchodku podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a suma 834,38966866 (na krátenie SD) je vypočítaná podľa ust.§ 66 ZSP a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na účely určenia sumy starobného dôchodku priznaného popri výsluhovom dôchodku a pre tento výpočet nie je rozhodným kritériom suma priznaného výsluhového dôchodku ale doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Keďže žalovaný a prvostupňový orgán zobral pri výpočte údaj 37 rokov uvedený v potvrdení MV SR zo dňa 04.09.2013 (bod 18), vypočítal sumu 834, 38966866 Eur mesačne, teda údaj rozdielny od rozhodnutia MV SR zo dňa 30.03.2005 (bod 17) v ktorom je uvedených 35 rokov trvania služby. Táto suma je potom nesprávna, ale nie z dôvodu, že sa má rovnať priznanému výsluhovému dôchodku ako uviedol žalobca vo svojej žalobe, ale z dôvodov už vyššie rozpísaných. 26. Správny súd sa stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného k námietke žalobcu v súvislosti s obdobím od 02.01.2006 do 29.05.2010, ktoré má žalobca zhodnotené pre určenie sumy starobného dôchodku, ako vyplýva z priloženého osobného listu sociálneho poistenia k napadnutému rozhodnutiu zo dňa 20.06.2016. Ide o obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok, zhodnotenom celkom v počte 1.687 dní, t.j. 6,1486 roka. Námietka žalobcu je preto nedôvodná, žalovaný mu zhodnotil uvedené obdobie pre určenie sumy starobného dôchodku podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia zamestnávateľa, čo je správne vyznačené v osobnom liste. 27. K námietke žalobcu, týkajúcej sa rozdielneho zaobchádzania (diskriminácie) jeho osoby orgánmi verejnej správy súd uvádza, že žalobca nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal už hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý ako je vyššie uvedené, mal od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobný dôchodok“ neobsahuje. Postup orgánov verejnej správy pri výpočte výšky starobného dôchodku žalobcu nebolo preto možné považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zachádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V danom prípade podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že by sa s ním zaobchádzalo odlišne ako s inými poberateľmi dôchodkovej dávky, ktorí sa ocitli v podobne situácii. 28. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (pís. e/, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (pís. f/). 29. Pre komplexné posúdenie veci správny súd považuje za potrebné uviesť, že nároky bývalých policajtov a vojakov na započítanie doby sociálneho poistenia do celkovej doby dôchodkového poistenia (vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia) sa na základe ustálenej judikatúry NS SR, začali priznávať až v roku 2012. Po vykonanom prieskume veci, vychádzajúc z uvedených názorov a judikatúry NS SR konštatuje, že žaloba je dôvodná a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže postup žalovaného a prvostupňového orgánu nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou NS SR. V ďalšom konaní bude prvostupňový orgán postupovať podľa v rozhodnutí prezentovaného právneho názoru správneho súdu. 30. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. e/ a f/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. 31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní mu žiadne nevznikli. Poučenie: 1. Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).