Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200277 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200277.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: PRIMA BUSINESS, spol. s r. o., Družstevná 1177/8,945 01 Komárno, IČO: 35844779, zastúpeného: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, Nám. M. R. Štefánika č.6, 945 01 Komárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104459653/2016 zo dňa 12.12.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u Žalobcu daňovú kontrolu - Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. 2. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacieho obdobie november 2012 zo dňa 28.1.2013 bolo doručené dňa 07.02.2013 F.. T. O., ktorú žalobca splnomocnil na zastupovanie na daňovom úrade. Podľa oznámenia sa daňová kontrola u žalobcu mala začať dňa 12.2.2013. 3. Podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní, spísanej podľa § 19 zákona č. 563/2009 Z.z. sa dňa 20.02.2013 za žalobcu ústneho pojednávania zúčastnil jeho konateľ F.. F. Š., predmetom konania bolo predloženie daňových a ostatných súvisiacich dokladov k daňovej kontrole. Žabca zodpovedal otázky správcu dane a predložil doklady vymenované v Zápisnici. 4. Dožiadaním zo dňa 10.4.2013 Daňový úrad Bratislava žiadal Daňový úrad Trnava o vykonanie miestneho zisťovania daňového subjektu SLOVAK PETROLEUM s.r.o. s vymedzením okruhu preverovaných skutočností; dožiadanie bolo doručené Daňovému úradu Trnava dňa 16.04.2013; odpoveď na dožiadanie bola doručená Daňovému úradu Bratislava dňa 26.06.2013. 5. Dňa 19.09.2013 bola Daňovému úradu Bratislava doručená zo strany žalovaného odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. 6. Rozhodnutím zo dňa 17.04.2013 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012-december 2012 u žalobcu odo dňa 22.4.2013 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 15.4.2013. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 03.05.2013. 7. Oznámením zo dňa 25.09.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 09.10.2013. 8. Listom zo dňa 20.09.2013 žalobca žiadal správcu dane o vyjadrenie k priebehu daňovej kontroly s odkazom na § 45. Na list reagoval správca dane písomným vyjadrením zo dňa 30.09.2013, v ktorom stručne zosumarizoval priebeh daňovej kontroly. 9. Rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012-december 2012 u žalobcu odo dňa 03.10.2013 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.09.2013. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 09.10.2013. 10. Oznámením zo dňa 27.11.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 04.12.2013. 11. Rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012-december 2012 u žalobcu odo dňa 22.4.2013 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.10.2013. 12. Oznámením zo dňa 17.03.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 16.04.2014. 13. Rozhodnutím zo dňa 08.04.2014 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august, november a december 2012 u žalobcu odo dňa 10.04.2014 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 04.12.2013. 14. Listom zo dňa 30.03.2015 žalobca žiadal správcu dane o vyjadrenie k priebehu daňovej kontroly. Na list reagoval správca dane písomným vyjadrením zo dňa 11.05.2015, v ktorom stručne zosumarizoval priebeh daňovej kontroly. 15. Oznámením zo dňa 17.07.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 08.08.2014. 16. Rozhodnutím zo dňa 24.07.2014 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august , november a december 2012 u žalobcu odo dňa 30.07.2014 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 23.07.2014. 17. Oznámením zo dňa 12.06.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 06.07.2015. 18. Rozhodnutím zo dňa 23.06.2015 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 u žalobcu odo dňa 07.07.2015 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 22.06.2015. 19. Rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 Daňový úrad Bratislava prerušil daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 u žalobcu odo dňa 06.11.2015 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 22.06.2015. 20. Oznámením zo dňa 13.06.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 20.06.2015. 21. Oznámením zo dňa 13.06.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 29.06.2016 na Daňovom úrade Bratislava môže uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. Oznámenie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 20.06.2015. 22. Podľa úradného záznamu zo dňa 27.06.2016 si konateľ žalobcu dohodol zo správcom dane náhradný termín ústneho pojednávania, a to 04.07.2016. 23. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.07.2016 sa tohto ústneho pojednávania zúčastnil konateľ žalobcu a splnomocnený zástupca žalobcu a traja zamestnanci správcu dane. Správca dane oboznámil daňový subjekt so zisteniami, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly. Následne žalobca majúci konať prostredníctvom splnomocneného zástupcu, uviedol, že správca dane mu predložil písomné oznámenie so zisteniami a následne ho žiadal o osobné prevzatie výzvy spolu s protokolom. Správca dane ho neinformoval o nových skutočnostiach, čím podľa vyjadrení žalobcu porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca s postupom správcu dane nesúhlasil a uviedol, že bude dokladať ďalšie dôkazy a vyjadrenia, pričom žiadal, aby tieto budúce vyjadrenia boli uvedené v protokole. Zamestnanci správcu dane sa pokúsili doručiť zástupcovi žalobcu výzvu na vyjadrenie k zisteniam v Protokole, čo zástupca žalobcu odmietol s odôvodnením, že Protokol bol vyhotovený skôr, ako boli prerokované zistenia správcu dane, preto ho považoval za neplatný z dôvodu hrubého procesného pochybenia; žalobca zároveň s poukazom na § 46 zákona č. 563/2009 Z.z. žiadal zaslať uvedené dokumenty poštou. 24. Z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol dňa 01.07.2016 (podľa prvej strany Protokolu). 25. Listom zo dňa 04.07.2016 bol žalobca vyzvaný správcom dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly, ktorý bol priložený k výzve. 26. Podľa úradného záznamu zo dňa 04.07.2016 boli Protokol spolu s výzvou doručené žalobcovi dňa 04.07.2016 v dôsledku nedôvodného odmietnutia prevzatia uvedených listín. 27. Daňový úrad Bratislava, vydal rozhodnutie č.103697034/2016/ 9104402/1048 zo dňa 10.08.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 31.08.2016. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový daňový orgán určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume XXX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2012, zo sumy XXX.XXX,XX EUR na sumu XX.XXX,XX EUR. 28. Dňa 15.09.2016 sa žalobca voči vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie. 29. Dňa 07.10.2016 Daňový úrad Bratislava predložil odvolanie na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR. 30. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, č. 103697034/2016/9104402/1048 zo dňa 10.08.2016, doručené 31.08.2016 potvrdilo vydaným Rozhodnutím č.104459653/2016 zo dňa 12.12.2016, doručené 28.12.2016. II. Žaloba 31. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.02.2017 (t.j. podanou na súd včas) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí správneho orgánu prvého aj druhého stupňa, ktoré považoval za nezákonné z nasledujúcich dôvodov: 32. Podľa žalobcu sa žalovaný v Rozhodnutí nevysporiadal zákonným spôsobom s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového daňového orgánu, neskúmal správnosť a zákonnosť konania prvostupňového správcu dane a rozhodnutia, nekonal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a konal v rozpore so základnými zásadami správy daní vymedzenými v § 3 Daňového poriadku. 33. Napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového daňového orgánu podrobne uvádzal svoje námietky, žalovaný ich neskúmal, ale sa uspokojil bez riadneho odôvodnenia s tvrdením správcu dane a tieto tvrdenia prevzal do svojho potvrdzujúceho rozhodnutia. 34. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že daňová kontrola trvala 345 dní; žalovaný neskúmal zákonnosť a dôvodnosť prerušovania daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktoré bolo podľa žalobcu svojvoľné, účelové a nezákonné. 35. Pokiaľ by bol žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, skúmal zákonnosť a dôvodnosť prerušovania daňovej kontroly zo strany správcu dane, musel zistiť, že prerušovanie daňovej kontroly bolo svojvoľné, účelové a nezákonné. Žalovaný bez zákonného odôvodnenia uvádza na str. 6 rozhodnutia, že sa so spôsobom výpočtu dĺžky trvania daňovej kontroly daňového subjektu nestotožňuje. Toto vyjadrenie žalovaného je bez odôvodnenia nepreskúmateľné. Na str. 6 rozhodnutia žalovaný uvádza, že nie je možné počítať dobu ukončenia prerušenia daňovej kontroly podľa dátumu odoslania informácií od zahraničnej daňovej správy, ale od dátumu, kedy tieto informácie dostane správca dane. 36. Žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav, neúplne ho zistil a nezákonne vydal rozhodnutie, čím porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu. S prihliadnutím na nepreukázanie zákonného doručenia Protokolu z vykonanej daňovej kontroly podľa žalobcu daňová kontrola a trvala 374 dní. 37. Daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku). V danom prípade však Protokol použitý bol, čo znamená, že celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné /NS SR č. k. 8Sžf/55/2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010). 38. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, kedy bol Protokol z vykonanej kontroly Žalobcovi doručený a či v zmysle § 30 ods. l Daňového poriadku bola skúmaná, účelnosť doručenia písomnosti zamestnancami správcu dane, napriek tomu že to žalobca namietal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového daňového orgánu. 39. Žalovaný neskúmal ani zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103439151/2016/9104402/VaľV zo dňa 04.07.2016 - táto zápisnica neobsahuje poučenie v zmysle § 30 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca označil za protiprávne konanie správcu dane, ktorým požadoval prevzatie už vopred vypracovaného protokolu, bez zabezpečenia jeho práv a právom chránených záujmov zakotvených v § 45 ods. l, písm. c), a f) Daňového poriadku. 40. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorou namietal hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie správcom dane ako i žalovaným, ktoré je garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, spočívajúce v tom, že správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď daňovému subjektu - žalobcovi neoznámil existenciu pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, vysvetlil a chybné údaje opravil alebo preukázal ich pravdivosť, ktorý postup žalobca označil za odopretie možnosti počas daňovej kontroly uvádzať tvrdenia a navrhovať dôkazy. Týmto nezákonným postupom bola porušená dvojinštančnosť daňového konania. 41. Žalovaný sa nevysporiadal a neskúmal námietku žalobcu o nesprávnej aplikácii zákonného ustanovenia § 61 ods. l Daňového poriadku, ale bez zákonného odôvodnenia v rozhodnutí na str. 7 uvádza, že táto námietka je irelevantná. Žalovaný neskúmal v zmysle odvolania námietky žalobcu na prieťahy v konaní, ktorým došlo neodôvodneným postupným prerušovaním daňovej kontroly, čo malo za následok nezákonný zásah do majetkových práv garantovaných v čl. 20 Ústavy SR. 42. Pri miestnom zisťovaní boli štatutárnemu zástupcovi SLOVÁK PETROLEUM s.r.o. boli kladené otázky, tento mal postavenie svedka, pričom boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu, keď mu nebolo umožnené realizovať jeho právo v zmysle § 45 ods. l písm. e./ Daňového poriadku. 43. Správca dane odmietol nezákonne žiadosť žalobcu o podanie informácie o stave kontroly zo dňa 25.09.2013 s tým, že kontrola je prerušená. Podľa žalobcu kontrola v tom čase nebola prerušená a správca dane nezákonne odmietol právo žalobcu na informácie, ktoré mu zaručuje Ústava SR, druhá hlava tretí oddiel čl. 26 ods. l. 44. Nezákonne bolo žalobcovi upreté právo na predkladanie dôkazov a navrhovanie svedkov v zmysle § 45 Daňového poriadku. Žalovaný sa nezaoberal dôvodom nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom. 45. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že skutkový stav bol preukázaný nedostatočne, neúplne a nesprávne správcom dane a žalovaný bez skúmania a vyporiadania sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, neskúmal zákonnosť a úplnosť vykonaných dôkazov, odmietnutie vykonania dôkazov navrhovaných žalobcom, o.i. vypočutie za prítomnosti žalobcu, svedka pána C. X. I., zamestnancov SLOVÁK PETROLEUM s.r.o. a p. M. E., D.. Ľ. R., ktorých svedecké výpovede majú zásadný význam pre preukázanie skutočnosti deklarovaných žalobcom. 46. Na základe akých preukázaných skutočnosti prijal Žalovaný záver, ktorý uvádza na str. 12 rozhodnutia, že Žalobca neurobil primerané opatrenia a zároveň neodstránil prípadné podozrenie, že sa dodanie tovaru neuskutočnilo, nie je v rozhodnutí Žalovaného riadne, jasne, určito a preukazne odôvodnené. 47. Protokol z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2012 nebol zákonne žalobcovi doteraz doručený, teda daňová kontrola nebola ukončená v súlade s § 46 ods. 9, písm. a./ Daňového poriadku. 48. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2016, ako i prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 10.08.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 49. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2017 uviedol, že žalobca v 1. bode žaloby namieta rozdiel v dátumoch vydania protokolu z daňovej kontroly č. 103431212/2016/9104402/VaľV (protokol má na 1. strane uvedený dátum 01.07. 2016, ale na strane 31 dátum vypracovania protokolu 04. 07. 2016) a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného neuvádza, koho námietky a v akom čase boli zapracované do protokolu s doplneným dátumom vypracovania protokolu dňa 04. 07. 2016. Žalobca tvrdí, že na termín ukončenia kontroly majú konajúce daňové orgány rôzny názor, čím je ukončenie daňovej kontroly nepreskúmateľné. 50. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že protokol bol v systéme daňovej správy zaevidovaný dňa 01. 07. 2016, nakoľko správca dane vyberá čísla dokumentov vopred, aby ich mal pri prerokovaní s daňovým subjektom k dispozícii. Správca dane v deň (04. 07. 2016), keď sa na daňový úrad dostavil konateľ žalobcu pán F. C. so splnomocnenou zástupkyňou, pani F. X., aby uplatnil svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a vyjadril sa k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly, iba doplnil námietky splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorá vyjadrila nesúhlas s postupom správcu dane, uviedla, že bude dokladať ďalšie dôkazy a vyjadrenia a požiadala správcu dane, aby jej vyjadrenia boli uvedené v protokole. Až po zapracovaní námietok splnomocnenej zástupkyne správca dane doplnil dátum vypracovania protokolu, t. j. 04. 07. 2016. 51. Správca dane na ústnom pojednávaní zapracoval námietky do protokolu z daňovej kontroly za prítomnosti žalobcu, a preto nevidel dôvod na to, aby ho doručoval žalobcovi poštou. Písomnosti je správca dane oprávnený doručovať aj iným spôsobom ako prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb a žiadne ustanovenie daňového poriadku mu nezakazuje, aby písomnosť odovzdal adresátovi alebo osobe oprávnenej prijímať písomnosti adresované daňovému subjektu osobne. Správca dane využil prítomnosť žalobcu, ktorý sa oboznámil s protokolom z daňovej kontroly, a ktorého námietky boli do tohto protokolu doplnené, aby ho prevzal osobne. Keďže žalobca odmietol protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevziať, správca dane do zápisnice z ústneho pojednávania č. 103439151/2016/9104402/VaľV zo dňa 04. 07. 2016 poučil žalobcu, že podľa ustanovenia § 30 ods. 4 daňového poriadku ak adresát odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom keď bolo prijatie odmietnuté. 52. Správca dane vydal rozhodnutie č. 103697034/2016/9104402/1048 o vyrubení rozdielu dane, t. j. o znížení nadmerného odpočtu, až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktorá uplynula dňa 26. 07. 2016. Uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa 10. 08. 2016. 53. S tvrdením žalobcu, že daňové orgány majú na termín ukončenia daňovej kontroly rôzny názor, žalovaný nesúhlasil. Daňová kontrola bola ukončená dňa 04. 07. 2016, t. j. dňom doručenia protokolu, aj keď ho žalobca odmietol prevziať. 54. Ďalšou námietkou žalobcu je námietka voči osobe oprávnenej konať za žalovaného, ktorá je podpísaná na rozhodnutí žalovaného č. 104459653/2016 zo dňa 12. 12. 2016, kde žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je podpísané osobou bez preukázania oprávnenosti za odvolací orgán konať, a z rozhodnutia nevyplýva, či je v zmysle § 63 ods. 3 písm. f) daňového poriadku podpísaná osoba v skutočnosti povereným zamestnancom finančného riaditeľstva aj na tento konkrétny úkon. Žalovaný uviedol, že dotknuté rozhodnutie podpísal viceprezident finančnej správy, oprávnenosť konania ktorého vyplýva z organizačného poriadku a podpisového poriadku finančnej správy. Poverenie na podpisovanie rozhodnutí udeľuje prezident finančnej správy. Uvedené rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, teda meno, priezvisko, funkciu osoby oprávnenej podpísať rozhodnutie a odtlačok úradnej pečiatky Finančného riaditeľstva SR. Žiaden právny predpis neupravuje, že listina obsahujúca poverenie podpísanej osoby má byť súčasťou akéhokoľvek rozhodnutia finančnej správy. 55. K 2. bodu žaloby, kde žalobca namieta prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane dodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Žalovaný uviedol prehľad úkonov súvisiacich so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Žalovaný ďalej uviedol, že daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku dňom doručenia protokolu, t. j. dňa 04. 07. 2016, kedy bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103439151/2016/9104402/VaľV zo dňa 04. 07. 2016, kedy žalobca bezdôvodne odmietol prijať protokol o daňovej kontrole č. 103431212/2016/9104402/VaľV spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 103437107/2016/9104402/VaľV zo dňa 04. 07. 2016. Daňová kontrola bola vykonávaná od 12. 02. 2013 do 04. 07. 2016, t. j. 1238 dní a prerušená 893 dní, čo znamená, že celková doba vykonávania kontroly bola 345 dní - tento výpočet dĺžky trvania daňovej kontroly bol uvedený aj v rozhodnutí č. 104459653/2016 . 56. Daňová kontrola bola prerušená do termínu, kedy správca dane obdržal informácie, resp. podklady pre správne určenie dane, čo správca dane uviedol vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach o prerušení kontroly a oznámeniach o tom, že pominuli dôvody na prerušenie kontroly. V prvom rade je potrebné uviesť, že odpoveď z finančných správ členských štátov Európskej únie, ktoré oslovil správca dane v rámci žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, je potrebné zaevidovať, spracovať a preložiť do úradného jazyka, čo trvá určitú dobu. Správca dane obdrží kompletnú odpoveď až po týchto úkonoch, čo znamená, že nie je možné vychádzať z dátumov uvedených vo formulároch SCAC 2004 ako dátumov zaslania odpovede z osloveného členského štátu EU a počítať dobu ukončenia prerušenia daňovej kontroly podľa dátumu odoslania informácií od zahraničnej finančnej správy, ale podľa dátumu, kedy tieto informácie dostane správca dane, ktorý daňovú kontrolu vykonáva. 57. Z predložených dokladov (odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií) vyplýva, že správca dane vydával uvedené rozhodnutia a oznámenia ihneď po doručení odpovedí. 58. K námietke žalobcu o prieťahoch v konaní, v dôsledku neodôvodnených prerušovaní daňovej kontroly žalovaný uviedol, že počet žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane zasiela finančným správam členských štátov EÚ, nie je v legislatíve SR ani v európskej legislatíve striktne stanovený a nie je obmedzený. Je na uvážení správcu dane, koľkokrát osloví finančné správy členských štátov EÚ, aby získal podrobné a relevantné informácie o preverovaných zdaniteľných dodávkach. Zaslanie takýchto žiadostí patrí medzi legitímne prostriedky na získavanie dôkazov a správcovi dane ho umožňuje zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. 59. Vzhľadom na časovú náročnosť vybavovania týchto žiadostí je nutné vydať rozhodnutie o prerušení konania, aby bola dodržaná zákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly. Keďže správca dane žiadal o informácie maďarskú, francúzsku, taliansku, rumunskú a belgickú finančnú správu, bolo potrebné a nevyhnutné daňovú kontrolu niekoľkokrát prerušiť. 60. V zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. V tomto prípade bola kontrola začatá v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly, t. j. 12. 02. 2013 a ukončená dňa 04. 07. 2016, t. j. dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, aj keď ho žalobca odmietol prevziať. 61. K námietke žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, kedy bol protokol z vykonanej kontroly žalobcovi doručený, žalovaný uviedol, že tento dátum na začiatku rozhodnutia žalovaného nie je uvedený, ale na strane 5 a nasledujúcich stranách sa tento dátum niekoľkokrát uvádza. 62. K námietke žalobcu, že zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103439151/2016/9104402/VaľV zo dňa 04. 07. 2016 neobsahuje poučenie v zmysle § 30 ods. 4 daňového poriadku žalovaný uvádza, že uvedená zápisnica toto poučenie obsahuje. 63. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane mu neoznámil existenciu pochybností a správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, vysvetlil a chybné údaje opravil, čím bola porušená dvojinštančnosť daňového konania, žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí. Žalobca využil právo namietať závery správcu dane prostredníctvom odvolania, čo aj urobil. Možnosť žalobcu domáhať sa svojho práva u žalovaného mu nijako nebolo odňaté. Žalovaný ako odvolací orgán spisový materiál predložený k odvolaniu žalobcu dôkladne preskúmal, námietky žalobcu posúdil a vyhodnotil. 64. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo klásť svedkovi otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Dodávky tovarov preveroval miestne príslušný daňový úrad v rámci dožiadania správcu dane a konateľ spoločnosti SLOVÁK PETROLEUM s.r.o. nebol správcom dane predvolaný ako svedok, t. j. nevystupoval v tomto prípade v postavení svedka, a nebola s ním spísaná zápisnica o výpovedi svedka, ale zápisnica o ústnom pojednávaní. 65. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal zákonne písomnosti, ktorými je žiadosť žalobcu o podanie informácie o stave kontroly zo dňa 25.09.2013 a oznámenie č. 415523/2015/9104402/VaľV zo dňa 11. 05. 2015, žalovaný uvádza, že uvedené písomnosti preskúmal a k týmto dokumentom sa v rozhodnutí vyjadruje (str. 7 rozhodnutia žalovaného). 66. Žalovaný k návrhu žalobcu na spoluprácu so správcom dane uvádza, že v tom čase nebolo nutné osloviť žalobcu s požiadavkou na doplnenie dôkazov. Správca dane sa snažil preveriť žalobcom preukazované dodávky tovaru odberateľom do iných členských štátov a zabezpečiť si tak dostatok dôkazov na preverenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti oslobodenia týchto dodávok od dane, teda či boli skutočne dodržané podmienky pre oslobodenie tovaru od dane uvedené v § 43 zákona o DPH. 67. K námietke žalobcu, že žalovaný na strane 12 rozhodnutia bez zákonného odôvodnenia konštatuje, že správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti... žalovaný uvádza, že toto vyjadrenie znamená len to, že správca dane po získaní kompletných informácií, či už prostredníctvom dožiadania alebo prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií získal dôkazy, ktoré potom vyhodnotil podľa svojej úvahy a vo vzájomných súvislostiach. Až po posúdení všetkých informácií správca dane dospel k záverom, ktoré potom uviedol vo svojom rozhodnutí. 68. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal výkon dokazovania správcu dane a jeho zákonnosť pri výkone daňovej kontroly, ale pri daňovom konaní, žalovaný uviedol, že skúmal zákonnosť dokazovania v rámci celého daňového konania. Daňová kontrola je jedna z častí, resp. z činností v rámci daňového konania, ktoré upravuje Daňový poriadok. 69. Žalovaný nesúhlasil vyjadrením žalobcu, že z rozhodnutia žalovaného je skutkový stav nedostatočne, neúplne a nesprávne zistený správcom dane, a že neskúmal zákonnosť a úplnosť vykonaných dôkazov, keď podľa neho uvedené nedostatky žiadnym spôsobom žalobca nekonkretizoval. 70. Pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa čl. 138 ods. l smernice 2006/112/ES a teda aj § 43 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že dodávateľ musí splniť nasledovné podmienky: -právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a -dodávateľ musí preukázať, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. 71. Žalobca nepreukázal, že splnil vyššie podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, závery správcu dane nevyvrátil a ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. 72. K vypočutiu svedkov žalovaný uvádza, že pán I. C. X., generálny riaditeľ spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS Kft. bol vypočutý maďarskou daňovou správou, ale ďalším preverovaním jeho informácií sa zistilo, že neboli pravdivé, a belgická spoločnosť INDAVER NV spoločnosť KENGURU SPEED- TRANS Kft., ktorá jej mala podľa vyjadrenia pána I. C. X. dodávať tovar, nepozná a v účtovníctve belgickej spoločnosti sa nenachádzajú žiadne doklady od tejto maďarskej spoločnosti ani platby za tovar. Vypočutie generálneho riaditeľa maďarskej spoločnosti bolo úplne v kompetencii maďarských finančných orgánov. 73. Z vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra č. ČVS: PPZ-585/ NKA-FP-BA, do ktorého nahliadol správca dane vyplynulo, že na tie isté dodávky tovaru s miestom nakládky v Senici boli vyhotovené dvojaké doklady o preprave tovaru (CMR). Okrem CMR predložených ku kontrole žalobcom, kde mal byť žalobca uvedený ako odosielateľ tovaru a ako príjemca spoločnosť KENGURU SPEED - TRANS Kft. s miestom určenia v Maďarsku, boli vyhotovené aj CMR na totožné dodávky uvedeného tovaru, hydraulického oleja, so zhodným dátumom dodania, druhom a množstvom tovaru, miestom nakládky a prepravcom (SC AMIABIL SRL) vrátane evidenčných čísiel vozidiel, ktoré mali tovar prepraviť, v ktorých už ako odosielateľ tovaru zo Senice je uvedená spoločnosť KENGURU SPEED -TRANS Kft. a ako príjemca INDAVER NV s miestom vykládky Napoli, Italy, resp. Roma, Italy. Z uvedeného vyplýva, že dochádzalo k manipulácii s dokladmi a že prepravné doklady (CMR) boli zmenené. 74. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2012 správca dane dostatočne preveril dodávky tovarov do Maďarska, Francúzska, Belgicka a Talianska a zistil závažné porušenie zákona o DPH, ktoré bolo finančnými správami príslušných členských štátov EU v rámci preverovania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií potvrdené. 75. Žalobca podľa žalovaného v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu a nákupu tovaru v tuzemsku, s ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. 76. V tomto kontexte žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, citovaný v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 86/2014-91, podľa ktorého „Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené“. 77. Záverom žalovaný zotrval na tom, že on ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia 78. Písomným podaním zo dňa 25.9.2017 žalobca doplnil svoje vyjadrenia nasledovne: 79. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 14S/2/2016 tvrdil, že správca dane by mal prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému cudziemu štátu (nie od správcu dane Finančnému riaditeľstvu) a pokračovať v nej dňom doručenia odpovede na žiadosť, nie až dňom kedy sa odpoveď dostane správcovi dane- namietal teda nesprávne určenie pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, ale aj nezákonné vykonávanie úkonov počas prerušenia daňovej kontroly (zaslanie žiadosti o MVI počas prerušenia kontroly). S poukazom na uvedené rozhodnutie žalobca ďalej tvrdil, že pominutie dôvodov prerušenia kontroly je ohraničené dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie informácií (smernica č. 2011/16RU z 15.2.2011). V tomto svetle bolo posledné prerušenie (od 06.11.2015 do 10.06.2016) v rozpore s lehotami podľa smernice č. 2011/16RU z 15.2.2011 a nariadenia Rady EU č. 904/2010. K opakovanému prerušovania daňovej kontroly žalobca doplnil, správca dane prerušoval daňovú kontrolu postupne, vždy po obdržaní odpovedí za každého odberateľa, pričom odpovede neboli závislé na sebe, preto mohli byť žiadosti o MVI zaslané v rovnakom čase - uvedený postup žalobca označil ako za neefektívny a účelový, pretože zbytočne predlžoval daňovú kontrolu. 80. Počas celého výkonu daňovej kontroly bolo žalobcovi upreté právo podľa § 45 Daňového poriadku, neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom, dokonca sa v rozhodnutí ani neuvádzajú, ich nevykonanie nie je zdôvodnené. Nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom zo strany správcu dane úmyselne spôsobilo stav dôkaznej núdze na strane daňového subjektu. Namietal aj hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi, a to že z vykonaných dôkazov uvádzajú správne orgány závery, ktoré z nich podľa žalobcu nevyplývajú. Ak správca dane nevykonal dôkazy nevrhnuté žalobcom, nemohol dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 81. V súvislosti so zápisnicou z ústneho pojednávania dňa 04.7.2016 sa žalovaný nesvysporiadal s námietkou, že v zápisnici uviedol nesprávne poučenie, nakoľko ustanovenie § 30 ods. 4 Daňového poriadku hovorí o bezdôvodnom odmietnutí, čo v poučení chýba. Žalobca neodmietol listiny prijať bezdôvodne - dôvody odmietnutia sú v zápisnici uvedené. 82. Žalobca namietal aj hodnotenie predložených CMR dokladov, v ktorých je uvedené miesto dodania bez konkrétnej adresy - uvedené doklady vystavil podľa informácií, ktoré mu boli známe od dodávateľa a podľa jeho názoru uvedenie konkrétnej adresy dodania sa nevyžadovalo v prípade, ak si dopravu zabezpečoval odberateľ resp. tretí subjekt a jemu miesto dodania nebolo známe. Doklady vystavil v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a povinnosť uviesť konkrétnu adresu bola zakotvená do zákona o DPH až s účinnosťou od 1.11.2012, aj to len pre situáciu, kedy je preprava tovaru vykonaná priamo dodávateľom alebo priamo odberateľom, nie treťou osobou (§ 43 ods. 5 zákona o DPH). Okrem toho preprava mimo územia SR bola potvrdená písomným vyhlásením odberateľa a ďalšími dokladmi, ktoré v podaní uviedol. 83. Žalobca namietal aj spôsob získania dôkazu zo spisu ČVS PPZ-585/2009, zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 16.7.2015 a teda aj zákonnosť tohto dôkazu - okrem výslovne vymenovaných osôb v trestnom poriadku, ku ktorým správca dane nepatrí právo na vyhotovenie kópií majú iba osoby, ktoré to potrebujú na uplatnenie svojich práv a majú súhlas predsedu senátu resp. súhlas OČTK v prípravnom konaní. Žalobca v rámci ústneho pojednávania položil správcovi otázku o spôsobe získania informácie, na ktorú správca dane nevedel odpovedať. Ak potom napadnuté rozhodnutie vychádza z uvedeného dôkazu trpí vadou nezákonnosti rovnako ako predmetný dôkaz. Uvedený dôkaz podľa žalobcu nemožno hodnotiť tak, ako to urobil správca dane, že si z neho vybral jednu vetu a ignoroval zvyšok informácií, a to že odberateľ tovar skutočne nadobudol a prepravil ho do iného členského štátu, pričom prepravu tovaru objednával a zabezpečoval práve dotknutý odberateľ. V nadväznosti na uvedené poprel žalobca aj záver správcu dane, že prepravca poprel prevzatie tovaru príjemcom KENGURU SPEED-TRANS v Maďarsku- uvedené nevyplýva z MVI; likvidátorka Q.. F. priznala uskutočnenie prepravy. Aj keby tovar nebol prepravený do Maďarska, ale priamo do Talianska bol prepravený na územie iného členského štátu. V súvislosti s dodaním tovaru spoločnosti INVADER NV doplnil, že od svojho obchodného partnera nemal informáciu, že tovar bude dodanú uvedenej spoločnosti a prípadné pochybnosti o transakciách, týkajúcich sa odberateľov jeho odberateľa nemôžu ísť na jeho ťarchu. Z predložených dôkazov je podľa žalobcu nepochybné, že tovar spoločnosti KENGURU SPEED-TRANS dodaný bol a tovar bol prepravený na územie iného členského štátu, pričom žalobca si obchodného partnera riadne overoval, bol s ním v osobnom kontakte, pri nakládke tovaru bol prítomný colník. 84. Žalobcovi bolo upreté právo navrhnúť svedkov, neboli vypočutí p. A., M., X.. B. (skladníci v sklade v Senici), p. E. T. A. (zamestnanci SLOVAK PETROLEUM, ktorí priamo komunikovali s odberateľmi), výsluch konateľa odberateľskej spoločnosti, p. L. T. X.. J. (colníci, ktorí sa zúčastňovali overovania nakládky), vykonanie overenia mýtnych transakcií na dopravné prostriedky. 85. Žalobca namietal aj nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav v prípade odberateľa HGT INDUSTRIE- v uvedenom prípade neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k pochopeniu obchodnej činnosti daňového subjektu. Z odpovede na žiadosť MVI ani len nevyplýva, že sa francúzska daňová správa pokúsila kontaktovať p. L.; žalobca namietal aj spôsob formulovania žiadosti MVI, v ktorej správca dane už vopred uviedol, že daňový subjekt je najpravdepodobnejšie zapojený do reťazového podvodu s hydraulickým olejom - uvedená formulácia spochybňuje objektívnosť správcu dane pri dokazovaní. Nepredloženie dokladov spoločnosťou GI.LI.AN.TRANSPORTI nemôže viesť k záveru, že preprava nebola vykonaná a kladené na ťarchu žalobcu. 86. Záverom žalobca uviedol, že si každého obchodného partnera overoval, požadoval predloženie príslušných dokumentov preukazujúcich ich existenciu a registráciu spoločnosti, overoval si platnosť IČ DPH v systéme VIES, vždy osobne rokoval so štatutármi odberateľských spoločností - preto nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou. Z výpisov z BU bolo zrejmé, že úhrady boli vykonané príslušnými odberateľmi. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený potvrdeniami v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH - opak vyplýva z § 43 ods. 5 písm. b.) zákona o DPH. To, že práve tovar uvedený na faktúrach bol naložený na dopravné prostriedky odberateľov bolo potvrdené samotným opatrením prepravných cisterien plombami colného úradu, kedy bola kontrolovaná identita deklarovaného tovaru. 87. Písomným podaním zo dňa 10.4.2018 žalobca doručil súdu rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100173511/2018 zo dňa 18.1.2018 k nedodržaniu lehoty na vykonanie kontroly, v ktorom odvolací orgán akceptoval námietku žalobcu - jedná sa o rozhodnutie vo vzťahu k totožnému daňovému subjektu, skutkovo totožný prípad, rozhodnutie toho istého odvolacieho orgánu. V dotknutom rozhodnutí žalovaný akceptoval námietku žalobcu, že nemohlo dôjsť k prerušeniu kontroly, keď rozhodnutie o prerušení bolo doručované F.. L., ktorá už v tom čase nebola zástupkyňou žalobcu. V rozhodnutí bola potvrdená aj ďalšia námietka žalobcu, že daňová kontrola môže byť prerušená najskôr odo dňa, kedy je rozhodnutie o prerušení odovzdané na poštovú prepravu. Podľa žalobcu dňa 07.7.2015 nedošlo k zákonnému prerušeniu daňovej kontroly - potvrdzuje to postup správcu dane, ktorý následne vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly dňa 2.11.2015 z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v rozhodnutí zo dňa 07.07.2015; daňová kontrola bola teda prerušená až od 06.11.2015, nie od 07.07.2015, čo samo o sebe jednoznačne preukazuje prekročenie lehoty daňovej kontroly V. Právna úprava a závery správneho súdu 88. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 89. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 90. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 91. Správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní, vrátane postupu pri daňovej kontrole upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 92. V zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. 93. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 94. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 95. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. 96. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 97. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku správca dane môže daňovú kontrolu prerušiť, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovej kontrole, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Samotný správca dane vo výroku rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje "do dátumu odpovede na vyššie uvedenú žiadosť." Tento výrok rozhodnutia je záväzný aj pre správcu dane. 98. Podľa § 47 Daňového poriadku, protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 99. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 100. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky. 101. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 102. Podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. 103. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 104. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 105. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 106. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 107. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 108. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. 109. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu EU od dane podľa odsekov 1 až 4, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom. 110. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. VI. Skutkové a právne závery správneho súdu 111. K jednotlivým žalobným dôvodom uvádza správny súd nasledovné: 112. Žalobca v žalobe namietal: 1) nepreskúmateľnosť Protokolu z dôvodu zmätočnosti uvedenia dátumu jeho vyhotovenia a neuvedenia kým a ako boli dňa 04.07.2016 námietky žalobcu do Protokolu zapracované - v súlade s § 47 písm. j) Daňového poriadku je náležitosťou Protokolu z daňovej kontroly dátum vypracovania Protokolu. Z administratívneho spisu vyplýva, že Protokol obsahuje dva rôzne dátumy vypracovania Protokolu, avšak z obsahu Protokolu (najmä s prihliadnutím na zapracované námietky žalobcu zo dňa 4.7.2016) je nepochybné, že dátum uvedený na prvej strane Protokolu je nesprávny a skutočný dátum vypracovania Protokolu bol dňa 4.7.2016. Uvedená chyba v písaní však nemá žiadne právne relevantné dôsledky predpokladané právnym poriadkom, ani nespôsobuje zmätočnosť Protokolu, pretože žiadnym spôsobom nespochybňuje obsah skutočností zachytených v Protokole. Z textu protokolu, z jeho poslednej strany je zrejmé, kto Protokol vyhotovil (vyhotovili zamestnanci správcu dane D.. V. T. D.. F.), ktoré aj zapracovali námietky žalobcu do Protokolu na jeho strane 30, tak ako ich uviedli daňový subjekt a jeho zástupkyňa, tak ako sú uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 4.7.2016 2) osoba, ktorá podpísala rozhodnutie č. 104459653/2016 zo dňa 12.12. 2016, nepreukázala oprávnenie za odvolací orgán konať a či teda bola poverená finančným riaditeľstvom na tento konkrétny úkon- v súlade s § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku rozhodnutie v daňovom konaní okrem iného obsahuje vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Uvedené náležitosti, vzťahujúce sa k osobe konajúcej za správcu dane/žalovaného v Rozhodnutí uvedené boli. Žiaden právny predpis neustanovuje ako povinnú náležitosť rozhodnutia alebo povinnú prílohu rozhodnutia doklad preukazujúci oprávnenie konať za správcu dane a žalobca takýto doklad podľa obsahu administratívneho spisu od žalovaného ani od správcu dane ani nežiadal. Ak mal žalobca pochybnosti o oprávnenosti vystupovania konajúcej osoby, mohol (a stále aj môže) osloviť buď správcu dane alebo žalovaného, aby mu uvedenú skutočnosť preukázali. 3) v napadnutom rozhodnutí absentuje dátum doručenia Protokolu žalobcovi - súd podotýka, že uvedená informácia nepatrí k obligatórnym náležitostiam rozhodnutia v daňovom konaní podľa §63 ods. 3 Daňového poriadku a v rozpore s tvrdeniami žalobcu je uvedený tento dátum napr. na strane 5 posledný odsek rozhodnutia žalovaného ako 04.07.2016 4) absencia poučenia podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 04.7.2016- uvedená námietka nezodpovedá obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.7.2016. Poučenie podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku sa nachádza na strane 5 uvedenej zápisnice. 5) porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď žalovaný neoznámil žalobcovi existenciu pochybností o správnosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, nevyzval ho aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil- všetky zistenia z daňovej kontroly vrátane pochybností o správnosti a úplnosti dokladov boli žalobcovi oznámené na ústnom pojednávaní dňa 04.7.2016, ktorý na výzvu správcu dane na uvedenom ústnom pojednávaní uviedol, že so zistenými výsledkami správcu dane nesúhlasí, žalobca sa bude vyjadrovať písomne a predkladať ďalšie dôkazy. Daňový poriadok neustanovuje presnú formu a časový okamih výzvy podľa dotknutého zákonného ustanovenia, t.j. v ktorom štádiu daňového konania má povinnosť túto výzvu uskutočniť. V prejednávanej veci tak správca dane urobil ústnou formou na ústnom pojednávaní dňa 04.07.2016 a žalobca uvedenú možnosť ani možnosť vyjadriť sa na základe následnej písomnej výzvy správcu dane podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku nevyužil. 6) žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nesprávnej aplikácie § 61 ods. 1 Daňového poriadku a tvrdil, že daňovú kontrolu nie je možné prerušiť podľa uvedeného zákonného ustanovenia, keďže daňová kontrola nie je daňovým konaním. -Podľa Daňového poriadku je daňová kontrola systematicky zaradená do druhej časti (činnosti správcu dane), prvej hlavy (príprava daňového konania), tretí diel (postup pri daňovej kontrole), kým daňové konanie je zaradené do štvrtej časti Daňového poriadku. Daňová kontrola je teda inštitútom odlišným od daňového konania, čo však nebráni tomu, aby daňová kontrola bola prerušená podľa ustanovení, ktoré sa vzťahujú na daňové konanie - umožňuje to ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ktoré ustanovuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Inak povedané, daňovú kontrolu je možné prerušiť z totožných dôvodov ako je možné prerušiť daňové konanie, preto použitie ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku na prerušenie daňovej kontroly je plne v súlade s daňovým poriadkom. 7) neumožnenie realizovania práv podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v súvislosti s výsluchom svedka - štatutárneho zástupcu SLOVAK PETROLEUM s.r.o. dožiadaným DÚ Trnava. Dožiadaním zo dňa 10.04.2013 Daňový úrad Bratislava žiadal Daňový úrad Trnava o vykonanie miestneho zisťovania u subjektu SLOVAK PETROLEUM s.r.o. o konkrétnych otázkach vymedzených v dožiadaní. Predmetom dožiadania nebol výsluch štatutára dotknutého daňového subjektu, ani zistenie konkrétnych skutočností u tejto konkrétnej osoby - zisťované skutočnosti sa vzťahovali na daňový subjekt, nie na konkrétnu osobu a týkali sa napríklad preverenia sídla spoločnosti, jej skladových priestorov, kapacitných možností výroby a pod. Predmetom dožiadania nebol výsluch svedka, ktorým by bol konateľ uvedeného daňového subjektu, a ani zo zápisnice z miestneho zisťovania nevyplýva, že v danom prípade išlo o výsluch svedka. Miestne zisťovanie je osobitným inštitútom, upraveným v §§ 37-43 Daňového poriadku, v rámci ktorého je daňový subjekt povinný poskytnúť správcovi dane vykonávajúcemu miestne zisťovania súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia (§ 39 ods. 1 Daňového poriadku. Podanie vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania je odlišným inštitútom ako je výsluch svedka, upravený v § 25 Daňového poriadku, ktorému v súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku je daňový subjekt oprávnený klásť otázky. 8) žalobcovi bolo upreté právo na predkladanie dôkazov počas celej daňovej kontroly (§ 45 Daňového poriadku) - zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom tak mal správca dane urobiť a z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú žiadne úkony správcu dane, ktoré by tomu nasvedčovali- žalobca sa nepokúšal správcovi dane doručiť alebo predložiť dôkazy, ktoré by napríklad správca dane odmietol prevziať. Samotné určenie okruhu vykonávaných dôkazov správcom dane resp. nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom nemožno vyhodnotiť ako upretie práva žalobcu na predkladanie dôkazov. 9) nedostatočne, neúplne a nesprávne zistený skutkový stav; nevypočutie svedkov navrhnutých žalobcom za jeho prítomnosti. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku), v danom prípade nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania vysporiadali a uviedli dôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania vo svetle už získaných zistení nemali vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v napadnutom Rozhodnutí absentuje odôvodnenia, prečo neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy - uvedené odôvodnenie je obsiahnuté na strane 11- 12 Rozhodnutia, najmä uvedením „ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu“. Je síce pravda, že žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov, ale zo žaloby nie je zrejmé aké konkrétne nové rozhodujúce skutočnosti, osobitne vo vzťahu k uskutočneniu dodania tovaru do iného členského štátu sa vôbec mohli dotknutými dôkazmi preveriť. 10) nedoručenie Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi a teda neukončenie daňovej kontroly v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 04.07. 2016 vyplýva, že Protokol sa márne pokúsili doručiť žalobcovi zamestnanci správcu dane, pričom žalobca Protokol odmietol prevziať z dôvodu, že „Protokol bol vyhotovený skôr, ako boli prerokované zistenia správcu dane, takže ho považujeme za neplatný“. Zároveň bol žalobca podľa obsahu zápisnice poučený podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku. Zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že žiada zaslať Protokol poštou. Žalovaný podľa rovnakého zákonného ustanovenia považoval Protokol doručený dňom, keď bolo jeho prijatie odmietnuté, t.j. dňom 04.07.2016. Vyhodnotenie dôvodnosti odopretia prijatia písomnosti v danom prípade patrilo žalovanému a žalobca v žalobe neuviedol žiadne dôvody, ktoré by uvedený záver správcu dane spochybňovali. Prípadné námietky voči Protokolu si mohol žalobca uplatniť v lehote podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, prípadne v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Výber spôsobu doručovania v danom prípade nepatril žalobcovi, ale správcovi dane, ktorý pri doručovaní postupoval podľa § 30 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku a bol oprávnený Protokol doručovať priamo svojimi zamestnancami. 11) nezákonné odmietnutie žiadosti žalobcu zo dňa 25.09.2013 o podanie informácie o stave kontroly zo strany správcu dane- uvedené z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Listom zo dňa 20.09.2013 žalobca žiadal správcu dane o vyjadrenie sa k priebehu daňovej kontroly, na čo reagoval správca dane listom zo dňa 30.09.2013, expedovaným dňa 2.10.2013, v ktorom žalobcovi oznámil stručné informácie o priebehu daňovej kontroly. 12) prekročenie dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na vymedzenie časového úseku prerušenia kontroly v spojení s odoslaním žiadosti o MVI a prijatím odpovede Daňová kontrola sa v prejednávanej veci začala v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole - 12.2.2013 a skončila dňom doručenia Protokolu, tj. 04.07.2016, teda kontrola bola vykonávaná celkom 1238 dní. Kontrola bola opakovane rozhodnutiami správcu dane prerušená odo dní uvedených v rozhodnutí o prerušení kontroly do doby, kedy boli správcovi dane doručené odpovede na MVI (body 6 až 23 tohto rozhodnutia), t.j. od 22.04.2013 do 19.09.2013 (150 dní), od 03.10.2013 do 26.11.2013 (54 dní), od 10.12.2013 do 05.03.2014 (85 dní), od 10.04.2014 do 20.06.2014 (71 dní), od 30.07.2014 do 05.06.2015 (310 dní)a od 07.07.2015 do 10.06.2016 (339 dní). Daňová kontrola bola prerušená celkom 1.009 dní. Z vykonávanej doby daňovej kontroly celková doba trvania kontroly bola 229. Aj keby sa doba prerušenia daňovej kontroly určila spôsobom, ktorý žiadal žalobca, doba trvania kontroly by neprekročila zákonom ustanovenú dobu trvania kontroly. Na rozdiel od názoru žalobcu aj žalovaného súd dospel k záveru, že k poslednému prerušeniu daňovej kontroly došlo už dňa 07.07.2015 (rozhodnutím zo dňa 23.06.2015, ktoré bolo správne doručované vtedajšiemu zástupcovi žalobcu dňa 06.07.2015). Skutočnosť, že žalobca mal uvedenému zástupcovi vypovedať splnomocnenie na zastupovanie 12.05.2015 nemá na správnosť doručovania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly žiadny vplyv s prihliadnutím na ustanovenie § 9 ods. 5 Daňového poriadku, keďže žalobca oznámil správcovi dane ukončenie zastupovania ústne na pojednávaní, konanom dňa 08.09.2015. 13) - účelnosť a dôvodnosť jednotlivých prerušení daňovej kontroly - Účelnosť a dôvodnosť jednotlivých prerušení daňovej kontroly vyplýva z jednotlivých rozhodnutí o prerušení kontroly, ktoré vždy obsahujú dôvod prerušenia, vrátane špecifikácie žiadosti o MVI, ktorá bola dôvodom prerušenia. Počet žiadostí o MVI právny poriadok neustanovuje. Zaslanie žiadosti patrí medzi legitímne prostriedky na získavanie dôkazov a správcovi dane ho umožňuje zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolu práci pre správe daní a nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. V prejednávanej veci žiadal správca dane o informácie maďarskú, francúzsku, taliansku, rumunskú a belgickú finančnú správu, bolo preto potrebné a nevyhnutné daňovú kontrolu niekoľkokrát prerušiť. Správny súd z dôvodov uvádzaných v žalobe neúčelnosť a nepôvodnosť jednotlivých prerušení kontroly nezistil. 14) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní (špecifikácia dotknutých námietok v žalobe obsiahnutá nebola s výnimkou námietky k celkovej dĺžke daňovej kontroly). Z obsahu Rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa námietkou celkovej dĺžky daňovej kontroly zaoberal (strana 4 a 8 Rozhodnutia), aj keď dôvody odvolateľa žalovaný neuznal. Ostatné námietky odvolateľa, ktorými sa žalovaný nezaoberal žalobca nešpecifikoval, preto uvedený žalobný dôvod súd nemohol preskúmať, ak nešlo o námietky uvedené vyššie. 113. Vzhľadom na dôvody, uvedené v predchádzajúcom bode rozhodnutia súd všetky žalobné dôvody vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca žalobné dôvody rozšíril v podaní zo dňa 25.09.2017, doručenom súdu dňa 29.09.2017 (teda približne 7 mesiacov od podania žaloby). Na tieto doplnené dôvody súd pri skúmaní žaloby nemohol prihliadnuť vzhľadom na skutočnosť, že boli uplatnené na súde až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a teda oneskorene. V súvislosti s doplnenými žalobnými dôvodmi správny súd poukazuje na medze žaloby, ktorými je, správny súd viazaný. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. V správnom súdnictve sa dôsledne uplatňuje koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca môže správnu žalobu meniť alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. K žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. 114. Podľa názoru súdu je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle §190 SSP zamietol. 115. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP. 116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.