Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200302 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200302.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 11, 029 56 J., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, disciplinárneho rozkazu č. 1 zo dňa 03.10.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1.Riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave podľa § 53 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 03.10.2016 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 10 % na dobu 3 mesiace a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., za konanie, ktoré vykazuje znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil porušením § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a to tým, že dňa 09.05.2016 v čase o 19.45 h na štátnej ceste č. II/583A v katastri obce Teplička nad Váhom, okres Žilina viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Q. P. R. EČ T. XXXX v smere od Žiliny na Terchovú, kde na mokrej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, následkom čoho neskoro zareagoval na pred ním idúce nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Z. EČ XAZ XXXX, vodiča M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, ktorý prechádzal z priebežného jazdného pruhu do odbočovacieho jazdného pruhu vľavo smerom k závodu KIA, následkom čoho došlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla Q. R8 R. do pravej zadnej časti vozidla Z.. Vozidlo Q. R8 R. bolo v dôsledku nárazu následne odrazené do zvodidiel po pravej časti cesty. K zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Pri dopravnej nehode došlo k odhadovanej škode na vozidlách vo výške 220 000,- eur. 2. Proti uvedenému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal druhú časť výroku o treste, ktorou mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 6 mesiacov s poukazom na § 55 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a uviedol, že je možné uložiť disciplinárne opatrenie zákazu činnosti len v prípade, keď to umožňuje osobitný predpis, ktorým v tomto prípade je zákon o priestupkoch. Tento osobitný predpis však neumožňuje podľa žalobcu uloženie trestu zákazu činnosti v konkrétnom prípade, pretože nedošlo k závažnému porušeniu zákona o cestnej premávke. Ďalej argumentoval, že výška trestu je tiež odôvodnená s odkazom na disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený pred rokom. V súvislosti s tým poznamenal, že predmetný disciplinárny trest je predmetom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave, kde je silný predpoklad, že bude vyhlásený za nezákonný. Preto podľa žalobcu nie je možné odôvodňovať výšku trestu uloženým disciplinárnym opatrením, ktoré je predmetom žaloby na súde. Okrem toho uviedol, že ročne najazdí množstvo kilometrov, nakoľko dochádza do práce 300 km, má čistú kartu vodiča a v minulosti nikdy nespáchal žiaden priestupok. Toto je jeho prvý priestupok vo vodičskej histórii a je mu ho veľmi ľúto. Samotná dopravná nehoda bola pre neho veľkou traumou. Poukázal aj na to, že porušenie právnych predpisov, ktorých sa mal dopustiť, nastalo v čase jeho osobného voľna na súkromnom vozidle. Po príchode výjazdu z dopravných nehôd, bol vyzvaný k tomu, aby si pripravil 150,- eur na zaplatenie pokuty. 3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.12.2016 č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. 4. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že disciplinárny rozkaz je vecne správny, bol vydaný v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi a má všetky formálne a obsahové náležitosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že disciplinárne opatrenie bolo uložené v spodnej hranici sadzby určenej pre tento priestupok v zákone o priestupkoch a to tak v časti zníženia služobného platu na dobu 3 mesiacov, ktorá podľa vyjadrenia oddelenia mzdovej politiky a likvidácie platov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavuje u žalobcu sumu 255,- eur ako i v časti uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 6 mesiacov, čo predstavuje jednu šestinu sadzby z maximálnej hranice, ktorú umožňuje za uvedený priestupok uložiť zákon o priestupkoch. 5. Uviedol, že nebolo možné prípad žalobcu prejednať v blokovom ani rozkaznom konaní, a preto je postup správneho orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, v súlade so zákonom. Postup pri ukladaní pokuty podľa § 22 ods. 3 zákona o priestupkoch, ktorý uviedol žalobca v odvolacej námietke, možno využiť výhradne pri riešení priestupku v blokovom alebo rozkaznom konaní. Vzhľadom na to, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a nie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že jeho konaním nedošlo k závažnému porušeniu zákona o cestnej premávke. Žalobca porušil povinnosti vodiča podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho vznikla dopravná nehoda, pri ktorej bola inému spôsobená škoda na majetku, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Podľa žalovaného z predloženého spisového materiálu bez pochybností zistil, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky okolnosti súvisiace s dopravnou nehodou žalobcu. Žalovaný mal tiež za preukázané, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol v časovej ani inej tiesni, ktorá by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo a žalobca sám túto skutočnosť ani nenamietal. 6. Žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že zo stanoviska oprávneného orgánu je nepochybné, že pri rozhodovaní o výške sankcie za priestupok vychádzal z precedenčnej zásady, ktorou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov nevznikli excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. 7. Zároveň odvolací orgán zistil, že pred vydaním disciplinárneho rozkazu oprávnený orgán prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Uvedené vyplýva zo stanoviska riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA- KDI-575-003/2016 zo dňa 04.11.2016, v ktorom tieto relevantné skutočnosti uvádza. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.03.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016, v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, disciplinárneho rozkazu č. 1 zo dňa 03.10.2016 a jeho predchádzajúceho postupu a žiadal, aby správny súd rozsudkom uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie vo forme zníženia služobného platu o 6% na dobu 3 mesiacov v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., alternatívne rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia videl v nesprávnom právnom posúdení, v odňatí možnosti účastníka konania konať, v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a tiež v porušení precedenčnej zásady, resp. porušení zásady legitímnych očakávaní. 10. S poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol, že žalobca v čase spáchania priestupku nekonal vo výkone služby policajta, resp. vôbec neplnil žiadne povinnosti príslušníka PZ, ale dopustil sa priestupku ako civilný občan Slovenskej republiky na súkromnom motorovom vozidle. 11. Ďalej tvrdil, že bola porušená zásada „ne bis in idem“, nakoľko Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby vedie v konaní ČVS: SKIS-40/BKOK-V-2016 pre ten istý skutok, ktorý má byť v tomto konaní priestupkom, trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému. 12. Žalobca namietal aj procesné vady spočívajúce v tom, že prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava č. 1 zo dňa 03.10.2016 nebolo žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom nikdy riadne doručené v písomnej forme. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi len ústne vyhlásené dňa 07.10.2016. 13. Žalobca bol názoru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutia predpokladajú, že výška spôsobenej škody žalobcom v súvislosti s dopravnou nehodou mala byť viac ako 220.000,- eur, pričom ale toto tvrdenie nijako žalovaný neodôvodnil. Žalobca preto konštatoval, že výška škody 220.000,- eur je nepreskúmateľným, arbitrárnym a nepravdivým tvrdením žalovaného. V súvislosti s uvedeným, žalobca poukázal na dôkaz a to výšku škody vyčíslenú znalcom zo strany poškodeného v dokumente „výzva na úhradu škody“ zo dňa 07.11.2016, v zmysle ktorého bola škoda vyčíslená vo výške 71.608,- eur. Bol presvedčený, že vzhľadom na reálne nižšiu škodu spôsobenú priestupkom, žalovaný uložil neprimerane prísny trest, pretože vychádzal z nesprávne určenej výšky škody. Žalobca mal za to, že žalovaný neprihliadol na povahu skutku, na okolnosti, za ktorých sa skutok stal, jeho následky, mieru zavinenia, nakoľko, nesprávne, nedostatočne zistil skutkový stav veci. 14. Žalobca zastával názor, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. absenciu riadneho odôvodnenia, pretože nijako v rozhodnutí neodôvodňuje, resp. nepoukazuje na relevantné dôkazy týkajúce sa skutku žalobcu, ktorý mal byť priestupkom, ani, za akých okolností sa tento skutok mal stať a či mu žalobca mohol predísť. Žalovaný vôbec nezdôvodňuje, z akých dôkazov vychádza následok, ktorý mal byť skutkom žalobcu spôsobený a to škoda vo výške 220.000,- eur, s ktorou výškou škody nesúhlasil a deklaroval spôsobenú výšku škody, a to 71.600,- eur. 15. Žalovaný v konaní vôbec nezohľadnil mieru zavinenia žalobcu vzhľadom na skutok, ktorý sa stal, ani to, či sa žalobca snažil škode predísť. Ďalej žalobca namietal, že doposiaľ ho žalovaný vôbec nevypočul a teda nevykonal výsluch žalobcu ku skutku. 16. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neodôvodnil ani extrémny odklon od precedenčnej zásady, zásady legitímnych očakávaní a to, aby skutkovo a právne podobné veci posudzovali a rozhodovali rovnako. Žalovaný v napádaných rozhodnutiach nijako neodôvodnil sankciu, pričom bežne sa za podobný priestupok ukladá sankcia vo výške 150,- eur, avšak žalobcovi bola uložená takmer dvojnásobná peňažná sankcia a ďalšie disciplinárne opatrenie vo forme zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 6 mesiacov. V súvislosti s tým uviedol, že dvojnásobná peňažná sankcia je však zanedbateľná popri šesťmesačnému zákazu činnosti, najmä z toho titulu, že žalobca užíva motorové vozidlo na dochádzanie do práce, čo aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal. Žalobca poukázal najmä na to, že odklon v rozhodovacej praxi správnych orgánov, ako v danom prípade, nie je bežný a nezodpovedá preto legitímnym očakávaniam spravodlivého rozhodnutia v skutkovo a právne podobných veciach. Najdôležitejšie z pohľadu zákonnosti takéhoto rozhodovacieho excesu žalovaného je podľa názoru žalobcu skutočnosť, že žalovaný žiadne prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu neuviedol a teda absentuje nevyhnutne potrebné dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.06.2017 v tom smere, že trvá na svojom stanovisku tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru žalovaného napadnutý disciplinárny rozkaz vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, bol vydaný v súlade so zákonom č. 73/1998 Zb. a obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti podľa § 241 tohto zákona. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj disciplinárny rozkaz boli vydané v súlade so zákonom a dôvody sú podrobne popísané v odôvodnení obidvoch napadnutých rozhodnutí. 18. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že skutok bol nesprávne právne posúdený. Žalovaný mal za to, že nie je sporná tá skutočnosť, že sa žalobca dopustil priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. S poukazom na § 52 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch mal za zrejmé, že ak sa policajt dopustí priestupku, nemožno tento priestupok riešiť podľa zákona o priestupkoch a teda nemožno mu uložiť blokovú pokutu, ani ho prejednať v rozkaznom konaní podľa zákona o priestupkoch. Za konanie, ktoré má znaky priestupku, možno policajtovi uložiť výhradne disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e) zákona, pričom je irelevantné, či sa policajt priestupku dopustil v čase služby alebo v čase osobného voľna na súkromnom motorovom vozidle. 19. V súvislosti s námietkou žalobcu, že bola porušená zásada trestného konania „ne bis in idem“, pretože Ministerstvo vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby vedie v konaní ČVS: SKIS-40/BKOK-V-2016 pre ten istý skutok, ktorý má byť v tomto konaní priestupkom, trestné stíhanie voči žalobcovi, žalovaný zastával názor, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že skutok, za ktorý bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, nie je totožným so skutkom, za ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení č. k. 5Tdo 26/2012 „totožnosť skutku bude zachovaná vždy vtedy, ak bude zachovaná buď totožnosť konania alebo totožnosť následku“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že v uvedených konaniach nie je totožný nielen následok, ale ani konanie žalobcu. 20. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz mu nikdy nebol riadne doručený v písomnej forme, žalovaný s poukazom na ustanovenia § 241 ods. 1, § 266 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Zb. uviedol, že podľa názoru žalovaného ako i žalobcu nie je sporná skutočnosť, že žalobcovi bol disciplinárny rozkaz vyhlásený, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej žalobe aj sám žalobca. Žalobca podľa názoru žalovaného však namietal, že mu bola odňatá možnosť konať, pretože mu disciplinárny rozkaz nebol následne aj doručený. K tejto námietke žalovaný uviedol, že zákon takúto povinnosť oprávnenému orgánu príslušnému na rozhodovanie neukladá. Ďalej uviedol, že v § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. je však uvedené, že „účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy“. Z uvedenej dikcie zákona je podľa žalovaného zrejmé, že účastník konania má právo nahliadať do spisu, robiť si z neho výpisy a žalobca mohol svoje procesné právo kedykoľvek využiť. Zo spisového materiálu je však zrejmé, že žalobca o nahliadnutie do spisu nepožiadal a svoje právo nevyužil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že žalobcovi ako účastníkovi konania nebola odňatá možnosť uplatniť v konaní svoje práva a taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že z uvedeného dôvodu sú obidve napádané rozhodnutia nezákonné. 21. Žalovaný v súvislosti s namietaným nedostatočným a nesprávnym zistením skutkového stavu, keď bola uvedená predpokladaná škoda v disciplinárnom rozkaze vo výške 220.000,- eur a pritom bola poškodeným vyčíslená na 71.600,- eur uviedol, že v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch je zrejmé, že pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného priestupku je výška škody irelevantná. Výška spôsobenej škody teda nemala žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu skutku a následne na druh a výšku uloženého trestu v disciplinárnom rozkaze. 22. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že dôvodom uloženia disciplinárneho opatrenia bola skutočnosť, že z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-ODI1-195/2016/ P zo dňa 07.07.2016, ktorý predmetnú dopravnú nehodu objasňoval, jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil žalobca tým, že porušil povinnosti vodiča uvedené v § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. V rámci objasňovania dopravnej nehody bol spracovaný súvisiaci materiál vrátane fotodokumentácie a vykonané všetky úkony smerujúce k objasneniu predmetnej dopravnej nehody. Uvedené skutočnosti oprávnený orgán uviedol aj v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, a preto nemohol súhlasiť so žalobcom, že disciplinárny rozkaz nebol riadne odôvodnený. Okrem toho uviedol, že z výpovede žalobcu vyplýva, že ani on sám nepopieral udalosť v cestnej premávke, zrážku osobného motorového vozidla Q. P. R. EČ T. XXXX, ktoré viedol, s nákladným motorovým vozidlom Z. EČ X. XXXX. Ďalej žalovaný uviedol, že riešenie konania policajta, ktoré má znaky priestupku, je taxatívne vymedzené v zákone a nie je ponechané na ľubovôli policajta objasňujúceho tento skutok. Nemožno preto podľa žalovaného fabulovať s ničím neodôvodnenými úvahami, že žalobcovi mala byť uložená pokuta 150,- eur a že následný postup žalovaného podľa zákona je odklonom od rozhodovacej praxe správnych orgánov. Uviedol, že žalobca si musel byť vedomý, že ako príslušník Policajného zboru nemôže byť vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky posudzovaný ako bežný civilný občan, ale že sa na neho vzťahuje osobitný zákon. 23. Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 24. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne dňa 12.07.2017 a zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v žalobe. Opätovne poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a s poukazom na citáciu § 1 ods. 1, 3, 4 písm. b) a § 2 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol, že žalobca v čase spáchania priestupku nebol vo výkone služby ako príslušník Policajného zboru a teda neplnil úlohy Policajného zboru. Z uvedeného dôvodu bola aplikácia zákona č. 73/1998 Z. z. na žalobcu žalovaným v čase spáchania priestupku nesprávna. Podľa názoru žalobcu sa pri uložení sankcie malo postupovať podľa zákona o priestupkoch a nie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. 25. Žalobca opätovne zdôraznil, že až do momentu, kedy bolo zistené, že žalobca je policajt, bola mu na mieste nehody vymeraná pokuta vo výške 150,- eur od policajta prítomného výjazdu. Uviedol, že žalovaný odôvodňuje napádané rozhodnutie tým spôsobom, že v skutkovo podobných prípadoch sú sankcie uložené žalobcovi bežné, avšak v prípade takéhoto odôvodnenia rozhodnutia žalovaný pri rozhodovaní celkom očividne podľa žalobcu nezohľadnil podstatné skutkové okolnosti nehody vyplývajúce zo spisového materiálu a to predovšetkým: prítomnosť alkoholu nebola zistená, neboli zranené žiadne osoby, relevantnú škodu utrpelo iba vozidlo, ktoré viedol žalobca, žalobca do tej doby nemal v karte vodiča žiadny zápis o priestupku, žalobca pravidelne dochádza do práce autom veľkú vzdialenosť, žalobca využíva motorové vozidlo aj v rámci výkonu štátnej služby a žalobca spáchanie priestupku nepopieral a priestupok oľutoval. V zmysle uvedeného žalobca považoval skutkový stav, ktorý zohľadnil žalovaný, za rozporný so stavom vyplývajúcim zo spisového materiálu. V opačnom prípade je neúmerne vysoká sankcia podľa žalobcu nevysvetliteľná a nenachádza oporu v samotnom odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaného. 26. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces a vyjadrením žalovaného, že žalobca nepožiadal o nahliadnutie do spisu a teda svoje právo nevyužil, žalobca napadol tvrdenie žalovaného, pretože v deň, kedy mu bolo disciplinárne opatrenie oznámené vyhlásením, požiadal bezprostredne po vyhlásení o nahliadnutie do spisu, čo mu umožnené nebolo a to jednoduchým slovným odopretím policajta s rádovo vyššou hodnosťou, akú mal v čase vyhlásenia disciplinárneho opatrenia žalobca, s odkázaním na to, či si chce žalobca vytvárať ďalšie problémy v rámci Policajného zboru. Práve uvedeným konaním žalobca mal za to, že mu bolo odopreté jeho právo v zmysle § 237 zákona č. 73/1998 Z. z. 27. Ďalej argumentoval, že v predmetnom konaní bolo porušené základné právo žalobcu vyplývajúce z čl. VI. Právo na spravodlivý proces ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby. Výklad pochádzajúci zo Správy komisie vo veci Jaspers v. Belgicko sa z čl. VI. ods. 3 písm. b) vyvodzuje aj právo na prístup k spisu a zároveň právo obvineného mať k príprave obhajoby všetky skutočnosti, ktoré kompetentné orgány získali, alebo mohli získať. Konštatoval, že rozhodovacia prax ukazuje, že odopretie k nahliadnutiu do spisu tak, ako uviedol, porušilo okrem zákona č. 73/1998 Z. z. aj právo vyplývajúce z Dohovoru. Podľa názoru žalobcu primárnym porušením čl. VI. Dohovoru je však ustanovenie jednodňovej lehoty na vyjadrenie sa k veci. V. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 33. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona. 34. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). 35. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je: a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 37. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom. 38. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne. 39. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 40. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. VI. Závery správneho súdu 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 1 zo dňa 03.10.2016 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 42. Krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-20/2016-PK zo dňa 15.12.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorý uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, žalobcovi disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 10 % na dobu 3 mesiace a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2) zákona č. 73/1998 Z.z., za konanie, ktoré vykazuje znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 16 ods. 1) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a to tým, že dňa 09.05.2016 v čase o 19.45 h na štátnej ceste č. 11/583A v katastri obce Teplička nad Váhom, okres Žilina viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Q. P. XXXX v smere od Žiliny na Terchovú, kde na mokrej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, následkom čoho neskoro zareagoval na pred ním idúce nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Z. EČ X. XXXX, vodiča M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, ktorý prechádzal z priebežného jazdného pruhu do odbočovacieho jazdného pruhu vľavo smerom k závodu KIA, následkom čoho došlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla Q. P. R. do pravej zadnej časti vozidla Z.. Z. Q. P. R. bolo v dôsledku nárazu následne odrazené do zvodidiel po pravej časti cesty. K zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Pri dopravnej nehode došlo k odhadovanej škode na vozidlách vo výške 220 000,- eur. 43. Zákon o priestupkoch umožňuje, aby osobitný zákon vymedzil okruh osôb, ktorých konanie, majúce znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto osobitného zákona. Týmto osobitným predpisom vymedzený okruh osôb je vyňatý z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch. V preskumávanej veci bolo nesporné, že žalobca je príslušníkom Policajného zboru ako aj to, že sa dopustil priestupku. Preto v zmysle § 52 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch nebolo možné tento priestupok posudzovať podľa zákona o priestupkoch. 44. Krajský súd konštatoval, že žalovaný správne v prípade priestupku žalobcu aplikoval osobitný zákon a to zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžnč/4/2010, podľa ktorého na prejednanie konania príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré má znaky priestupku, sa v súlade s § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. vzťahuje v plnom rozsahu zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. 45. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na riadne odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlúčiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka konania zodpovedá povinnosť správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom správneho orgánu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tento orgán postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. 46. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. 47. Po preskúmaní veci musel súd konštatovať, že žalovaný sa uvedenými pravidlami pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho rozkazu v prípade žalobcu dôsledne neriadil. O uložení disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v znížení služobného platu o 10 % na dobu 3 mesiace a v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2) zákona č. 73/1998 Z. z., žalovaný rozhodol na základe konania žalobcu, ktoré vykazuje znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 16 ods. 1) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri dopravnej nehode došlo k odhadovanej škode na vozidlách vo výške 220 000,- eur. 48. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán len konštatoval totálnu škodu na vozidle cca 220 000,- eur s DPH. Následne však správny orgán uvádza, že v priamej súvislosti došlo k väčšej škode na zúčastnených vozidlách. Z takto odôvodneného rozhodnutia nie je možné zistiť, či došlo ku škode na vozidle alebo vozidlách, z akých konkrétnych dôkazov a zistení správny orgán vychádzal, keďže tieto neboli bližšie zdôvodnené a ani vzájomné súvislosti spojené so znakmi skutkovej podstaty priestupku žalobcu. 49. Z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch vyplýva, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto priestupku je nevyhnutné zistiť existenciu spôsobenia škody na majetku. Preto nestačí uviesť iba to, že došlo ku škode, ale je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané, musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná a aj to na základe akých relevantných dôkazov tvrdí, že má určité skutočnosti preukázané. Absencia takéhoto postupu spôsobuje, že napádané rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľným. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov o vzniku škody spôsobenej žalobcom na majetku iného, prvostupňový orgán vyhodnotil naplnenie skutkovej podstaty vyššie uvádzaného priestupku takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval vydanie napádaného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca v žalobe okrem toho, že žalovaný nezdôvodnil, z akých dôkazov vychádzal, keď v rozhodnutí uviedol škodu spôsobenú žalobcom vo výške 220.000,- eur, namietal aj uvedenú výšku škody a deklaroval spôsobenú škodu vo výške 71.600,- eur. 50. Krajský súd súhlasil s názorom žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného priestupku je výška škody irelevantná, ale to neznamená, že z rozhodnutia nebude možné zistiť, aké dôkazy preukazujúce existenciu spôsobenia škody na majetku, boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu na účely naplnenia skutkovej podstaty priestupku žalobcu. 51. Za ďalšie pochybenie odôvodnenia predmetného rozhodnutia správny súd považoval absenciu zdôvodnenia správnej (voľnej) úvahy správneho orgánu - prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Z § 55 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne. 52. Inými slovami, v prípade priestupku policajta možno uložiť nasledovné disciplinárne opatrenia - písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, zákaz činnosti a prepadnutie veci a to buď samostatne alebo buď spolu (s výnimkou písomného pokarhania a zníženia služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov). Bolo teda na úvahe správneho orgánu, že v prípade žalobcu mohol namiesto uloženia dvoch disciplinárnych opatrení, napr. uložiť len jedno disciplinárne opatrenie samostatne. V rozhodnutí o uložení disciplinárneho rozkazu žalobcu absentuje akékoľvek zdôvodnenie, prečo sa riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v rámci svojej voľnej úvahy rozhodol práve pre uloženie disciplinárneho opatrenia predstavujúceho zníženie služobného platu o 10 % na dobu 3 mesiace spolu aj s disciplinárnym opatrením predstavujúcim zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Práve náležité odôvodnenie rozhodnutia v prípade aplikácie správnej (voľnej) úvahy je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti a vylúčenia svojvôle správneho orgánu. Pokiaľ správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené. Krajský súd nepopiera, že oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve pomerne široká. Žalovaný však založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver. V prípade, že dospeje k rovnakému právnemu záveru, v záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako, a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru. 53. Taktiež žalobca namietal, že žalovaný neodôvodnil odklon od precedenčnej zásady, zásady legitímnych očakávaní a to, aby skutkovo a právne podobné veci posudzovali a rozhodovali správne orgány rovnako, keď bežne sa za podobný priestupok ukladá sankcia vo výške 150,- eur, avšak žalobcovi bola uložená takmer dvojnásobná peňažná sankcia a ďalšie disciplinárne opatrenie vo forme zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 6 mesiacov. 54. Z administratívneho spisu krajský súd mal za preukázané, že žalobca aj v odvolaní tvrdil, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je odklonom od bežnej rozhodovacej praxe. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tejto námietke žalobcu uviedol, že zo stanoviska oprávneného orgánu je nepochybné, že pri rozhodovaní o výške sankcie za priestupok vychádzal z precedenčnej zásady, ktorou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, bez bližšej konkretizácie a argumentácie. 55. Krajský súd preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s touto námietkou, rovnako ako sa nevysporiadal v rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu, a to v súvislosti s uloženým zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, keďže do práce dochádza cca 300 km, vyhodnotil ako opodstatnené. Absencia odôvodnenia vo vzťahu k tejto námietke žalobcu je o to závažnejšia, že uložením sankcie, zákazu činnosti dochádza k vážnemu zásahu do práv fyzických osôb, pretože jej uložením sa odníma fyzickej osobe možnosť vykonávať určitú činnosť, resp. povolanie a práve z tohto dôvodu sa pre jej uloženie stanovujú prísnejšie podmienky. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 56. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti. Súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí aj námietky účastníka správneho konania. 57. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov odôvodniť. 58. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.