Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200460 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200460.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanova 1, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Miletičova 5/B, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/8/2017 zo dňa 07.02.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Listom zo dňa 23.09.2014 žalovaný vyzval žalobcu podľa § 5 ods. 1 písm. m/ a § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 308/2000 Z.z.“) o zaslanie záznamu vysielania programovej služby JOJ zo dňa 19.05.2014 v čase od 19:55 hod do 00:05 hod. (20.09.2014). Žaloba na túto výzvu reagoval dňa 26.09.2014. Listom zo dňa 02.10.2014 žalovaný vyzval žalobcu, aby predložil záznam vysielania programu Veľké noviny zo dňa 19.09.2014 odvysielaného o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby JOJ. Žalobca na túto výzvu reagoval listom zo dňa 06.10.2014. V oboch prípadoch oznámil, že zasiela uvedený záznam vysielania programovej služby, pričom poukazujúc na § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z. a § 71 ods. 1 tohto zákona požiadal o zaslanie relevantného rozhodnutia žalovaného o vyžiadaní dôkazu - záznamu alebo rozhodnutia nezávislého súdneho orgánu o zabezpečenie dôkazu do konania. 2. Dňa 18.11.2014 žalovaný listom oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že žalobca nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie súvislí záznam vysielania programu Veľké noviny odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.09.2014 v čase o cca 19:30 hod. a záznam vysielania televíznej programovej služby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a dňa 20.09.2014 v čase od 00:00 hod do 00:05 hod. Žalobca bol vyzvaný aby ku konaniu zaujal stanovisko. Opätovne bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní listom zo dňa 12.01.2015. Dňa 24.03.2015 žalovaný vydal rozhodnutie č. RP/12/2015, v ktorom rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal rade na jej vyžiadanie súvislý záznam z vysielania programu Veľké noviny odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.09.2014 o cca 19:30 hod. a záznam vysielania televíznej programovej služby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase o 19:55 hod. do 23:59 hod. a dňa 20.09.2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti žalovaného o poskytnutie týchto záznamov vysielania, začo mu bola uložená pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. d/ určená podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 2.000,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal v súlade s vtedajšou právnou úpravou žalobca odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 7Sž/5/2015 zo dňa 20.10.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného č. RP/12/2015 zo dňa 24.03.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný vydal rozhodnutie č. RP/8/2017 zo dňa 07.02.2017, v ktorom rozhodol tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Veľké noviny odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.09.2014 o cca 19:30 hod. a záznam vysielania televíznej programovej služby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a dňa 20.09.2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti žalovaného o poskytnutie týchto záznamov vysielania, začo bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. pokuta určená podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 2.000,- eur. V rozhodnutí žalovaného sa konštatuje, že účelom jeho právomoci podľa § 5 ods. 1 písm. m/ a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je umožniť efektívne vykonávať žalovanému jednu zo svojich základných úloh - dohľad nad dodržiavaním povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov. Povinnosť uchovávať súvislý záznam vysielania a doručiť ho žalovanému na vyžiadanie vyplýva priamo zo zákona. Túto povinnosť vysielateľovi neukladá žalovaný ale priamo zákon č. 308/2000 Z.z.. Žalovaný v prípade potreby od vysielateľa záznam vysielania vyžiada, samotná povinnosť zaslať ich však vysielateľovi nevyplýva z písomností zaslanej žalovaným, ale priamo z ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je žalovaný oprávnený si záznam vysielania vyžiadať od vysielateľa a tiež je oprávnený v prípade nedodania záznamu vysielania si ho vyhotoviť sám pomocou svojho nahrávacieho zariadenia (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011, 8Sž/29/2011 a 2Sž/11/2012). Žalovaný zdôraznil, že záznam vysielania, ktorý poskytuje žalovanému účastníkom konania, nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že (v zásade vždy) presne a úplne zachytáva skutkový stav. Jeho poskytnutie však nie je možné považovať za seba usvedčenie. Poskytnutie záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. V čase vyžiadania záznamu a jeho doručenia totiž nie je vedené v súvislosti s vyžiadaným programom žiadne správne konanie voči účastníkovi konania a nie je ani vyslovené žiadne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, v tomto čase nie je účastníkom konania, plní si len povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Fakt, že vysielateľ rade poskytne záznam vysielania svojej programovej služby, ešte neznamená, že sa proti nemu začne viesť správne konanie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/19/2012, 8Sž/15/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 12/2013-10 a IV. ÚS 47/2013-26. Žalovaný dodal, že praktický výkon kompetencie dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov v oblastiach upravených zákonom č. 308/2000 Z.z. je z časového hľadiska náročný procesom, nakoľko je potrebné vzhliadnuť celé trvanie dodaného záznamu a zmonitorovať ho z hľadiska možného porušenia jednotlivých ustanovení zákona. Aby mohol žalovaný túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby mu boli vyžiadané záznamy doručené včas, t.j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam v celej vyžiadanej dĺžke. Z uvedeného vyplýva, že účel predmetného ustanovenia nebol naplnený, nakoľko žalobca nedoručil žalovanému kompletný vyžiadaný záznam vysielania. 4. Žalobca doručil dňa 16.10.2014 záznam vysielania označený ako požadovaný záznam vysielania programu Veľké noviny zo dňa 19.09.2014 odvysielaného o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby JOJ. Záznam vysielania bol zaznamenaný na dátovom nosiči DVD. Monitorovaním dodaného záznamu vysielania bolo zistené, že záznam trval od cca 19:25:07 do 20:00:29 hod., pričom Veľké noviny začal o cca 19:29:43 hod. Monitorovaním záznamu vysielania vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného bolo zistené, že predmetný program Veľké noviny začal v čase o cca 19:30:23 hod. a trval do cca 20:14:27 hod. Rozdiel medzi rôznymi časovými údajmi medzi záznamom doručeným vysielateľom a záznamom vyhotoveným na nahrávacom zariadení žalovaného bol spôsobený technickým spôsobom šírenia signálu. Porovnaním vysielania zaznamenaného na oboch uvedených záznamoch sa zistilo, že od okamihu, ktorým skončil záznam doručený žalobcom, po koniec programu na zázname vysielania vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného uplynulo približne 13 minút a 18 sekúnd. Z uvedených skutočností vyplýva, že záznam vysielania doručeným žalobcom neobsahoval vysielanie celého vyžiadaného programu ale len jeho časť. 5. Žalobca doručil dňa 01.10.2014 záznam vysielania označený ako požadovaný záznam vysielania programovej služby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase od 19:55 hod. do 00:05 hod. (dňa 20.09.2014). Záznam vysielania bol zaznamenaný na dátovom nosiči DVD. Monitorovaním dodaného záznamu vysielania bolo zistené, že záznam sa v čase o cca 19:59:10 hod. do cca 20:10:00 hod. nedal plynulo prehrať. Monitorovaním vysielania z uvedeného časového obdobia zo záznamu vyhotoveného na nahrávacom zariadení žalovaného bolo zistené, že vysielanie nebolo vôbec nijako prerušené ale išlo plynulo. Záznam doručený žalobcom teda zjavne nezodpovedá reálnemu vysielaniu a teda ho nemožno považovať za doručený v súlade s vyžiadaním žalovaného, nakoľko na ňom chýba časť vyžiadaného vysielania. 6. V predmetnej veci žalovaný vydal rozhodnutie dňa 24.03.2015, proti ktorému podal žalobca opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom 7Sž/5/2015-36 zo dňa 20.10.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „...z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ na vyžiadanie Rady jej predložil záznamy z vysielania v lehote určenej Radou, avšak skutočnosť, že ich predložil s vadami vytýkanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia z administratívneho spisu jednoznačne nevyplýva.“ Najvyšší súd tiež uviedol, že „pokiaľ navrhovateľ v súlade s výzvou Rady záznamy z vysielania predložil a následne na základe monitoringu vysielania pracovníkmi rady sa zistilo, že záznamy z vysielania vykazujú vady, zaťažuje radu dôkazmi povinnosť sankcie pre porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, takéto porušenie preukázať, z ktorých dôvodov najvyšší súd považoval vznesené námietky navrhovateľa vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia právnej povinnosti za dôvodné.“ Žalovaný je toho názoru, že z administratívneho spisu predmetného správneho konania jednoznačne vyplýva, že dodané záznamy vykazujú chyby a neboli dodané v súlade s vyžiadaním žalovaného. Administratívny spis obsahuje oba doručené záznamy, ako aj záznamy vysielania vyhotovené na nahrávacom zariadení žalovaného. Preukázať chyby dodaných záznamov je možné iba ich samotným prehratím, pričom práve pri ich prehratí je zrejmé, že v prípade záznamu vysielania programovej služby JOJ v rozhodnom čase sa záznam v čase o cca 19:59:10 hod. do cca 20:10:10 hod. nedal plynulo prehrať. Túto skutočnosť nie je možné prehrať nijakým iným spôsobom, ako jeho samotným prehratím a následným porovnaním so záznamom vyhotoveným na nahrávacom zariadení žalovaného, čo žalovaný jednoznačne vykonal a táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia. V prípade záznamu vysielania programu Veľké noviny zo dňa 19.09.2014 odvysielaného o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby JOJ je situácia ešte jednoznačnejšia, nakoľko záznam vysielania neobsahoval celý vyžiadaný program, pričom k tejto skutočnosti nemohlo dôjsť k žiadnym zásahom zo strany žalovaného ani tretej osoby, ale záznam už bol takto vyhotovený. Chybou daného záznamu je teda skutočnosť, že neobsahuje úplný záznam vysielania. Aj túto skutočnosť však je opätovne možné preukázať iba samotným prehratím dodaného záznamu a následným porovnaním zo záznamom vyhotovením na nahrávacom zariadení žalovaného. 7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností a v súlade so zákonom preukázal povinnosti ustanovené v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., pričom táto skutočnosť aj jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu predmetného správneho konania. Tým, že žalovaný prehral doručené záznamy vysielania a zároveň aj záznamy vyhotovené na nahrávacom zariadení žalovaného, mohol následne konštatovať zistené chyby. 8. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku tiež uviedol, že „... ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť...“. 9. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vysielateľ síce zaslal záznamy označené ako vyžiadané záznamy vysielania, žalovaný však iba na základe ich prevzatia nejakým spôsobom nepotvrdzuje, že boli zaslané v súlade s vyžiadaním a že obsahujú reálny záznam vysielania. Túto skutočnosť je možné preukázať iba na základe ich následného prehratia. Povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že účastník konania je povinný záznam z vysielania poskytnúť žalovanému do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu z vysielania. Záznam o vysielaní je to, čo bolo reálne odvysielané a čo mohli diváci na svojich televíznych prijímačoch sledovať. Pokiaľ vysielanie bolo bez akéhokoľvek prerušenia v dôsledku technických alebo iných problémov je za záznam z vysielania možné považovať len taký záznam, ktorý neobsahuje žiadne prerušenie. Rovnako je za záznam vysielania programu možné považovať iba taký záznam, ktorý obsahuje vysielanie celého programu. Vyššie uvedené záznamy, ktoré dodal vysielateľ tak nie je možné považovať za záznamy vysielania, nakoľko neobsahujú vysielanie v takej podobe, v akej ho bolo možné vnímať na televíznom prijímači. 10. Žalovaný dodal, že Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku poukázal na výklad Ústavného súdu SR týkajúci sa predmetnej povinnosti, pričom konštatoval, že „za stavu, keď je povinnosťou vysielateľa predložiť rade súvislý záznam z vysielania, je aj možnosť uloženia pokuty podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona viazaná na nesplnenie povinnosti predložiť rade súvislý záznam z vysielania a nielen na nepredloženie žiadneho záznamu.“ Z tejto citácie je zrejmé, že pokiaľ došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam z reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že vysielateľ požadované záznamy z vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť je jednoznačne v rozpore s názorom, ktoré uviedol Ústavný súd SR. Žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí tiež na to, že v minulosti bol za obdobné porušenie povinnosti žalobca už sankcionovaný, a to rozhodnutím č. RP/070/2012, v ktorom mu žalovaný uložil pokutu vo výške 500,- eur. Aj v tomto prípade žalobca doručil žalovanému záznamy, ktoré boli technicky znehodnotené, obsahovali šum na obrazovke a neobsahovali celý vyžiadaný záznam vysielania. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom aj súdneho prieskumu a bolo potvrdené Najvyšším súdom SR rozsudkom vo veci 3Sž/27/2012. Okrem toho bol žalobca za porušenie povinnosti ustanovené v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcionovaný viackrát (rozhodnutie č. RL/666/2006 zo dňa 03.10.2006, rozhodnutie č. RL/686/2006 zo dňa 21.11.2006, rozhodnutie č. RL/2/2007 zo dňa 06.02.2007, rozhodnutie č. RL/3/2007 zo dňa 06.02.2007 a rozhodnutie č. RL/18/2007 zo dňa 20.03.2007. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol skupinu predchádzajúcich rozhodnutí, kedy bol žalobca za porušenie predmetnej povinnosti v čase spáchania správneho deliktu posudzovaného v predmetnom administratívnom konaní tiež sankcionovaný viacerými právoplatnými rozhodnutiami, ktorými bola uložená pokuta. Následne sa žalovaný zaoberá mierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním a následkami povinností, závažnosťou správneho deliktu a spôsobom porušenia povinnosti, čím odôvodnil výšku uloženej sankcie vo výške X.XXX,- eur so zákonom stanovenej sadzby od XXX,- eur do X.XXX,- eur. 11. Z pripojeného administratívneho spisu ďalej súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. II. Žaloba 12. Žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2017 sa žalobca domáhal preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RP/8/2007 zo dňa 07.02.2017, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Poukázal na to, že skoršie vo veci vydané rozhodnutie žalovaného č. RP/12/2015 zo dňa 24.03.2015, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia vo výške 2.000,- eur, bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sž/5/2015-36 zo dňa 20.10.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol „vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu zo spisového materiálu danej veci nevyplýva za preukázanie zistenia rady, že záznamy z vysielania predložené navrhovateľom boli predložené s vytýkanými vadami.“ A „pokiaľ navrhovateľ v súlade s výzvou rady záznamy z vysielania predložil a následne na základe monitoringu z vysielania pracovníkmi rady sa zistilo, že záznamy z vysielania vykazujú vady, zaťažuje radu dôkazná povinnosť pri ukladaní sankcie pre porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, takéto porušenie preukázať, z ktorých dôvodov Najvyšší súd SR považoval vznesené námietky navrhovateľa vo vzťahu k preukázaniu porušenia právnej povinnosti za dôvodné.“ 14. Napriek uvedenému žalovaný v novom konaní nevykonal žiadny úkon ani dokazovanie žiadnym spôsobom nedoplnil a vo veci znova rozhodol. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že „ je toho názoru, že z administratívneho spisu predmetného správneho konania jednoznačne vyplýva, že dodané záznamy vykazujú chyby a neboli dodané v súlade s vyžiadaním rady.“ 15. Žalovaný nepostupoval spôsobom v zmysle usmernenia Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku 7Sž/5/2015-36. Iba zopakoval svoje tvrdenia prezentované v predchádzajúcom rozhodnutí a viedol polemiku s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru žalobcu žalovaný v konaní porušil procesné práva žalobcu, keď nepostupoval v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež pokiaľ žalovaný zistil, že záznamy mu zaslané majú vady, kvôli ktorým ich nebolo možné plnohodnotne v konaní použiť, mal postupovať v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.“ Podľa žalobcu bolo predloženie záznamu o vysielaní nepochybne podaním v zmysle § 19 Správneho poriadku. Preto mal žalovaný vyzvať žalobcu na doplnenie podania (na predloženie úplných a bezvadných záznamov vysielania). Namiesto toho však žalovaný pristúpil k uloženiu sankcie, teda nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 19 ods. 3 Správneho poriadku. 16. Zároveň žalobca namietal, že uložená pokuta bola neprimerane a neodôvodnene vysoká. Z rozhodovacej praxe žalovaného vyplýva, že napríklad vysielateľovi TV Markíza uložila celkovo 3 pokuty za nedodanie záznamu vo výške XXX, XXX a XXX eur a vysielateľovi RTVS uložila celkovo dve pokuty za nedodanie záznamu z vysielania vo výške XXX a XXX eur. Napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX.,- eur, ktorá je vzhľadom na rozhodovaciu prax žalovaného v obdobných prípadoch absolútne neprimeraná. Tento postup žalovaného je v rozpore so zásadou ochrany legitímnych očakávaní účastníka správneho konania, ktorý legitímne očakáva, že voči nemu sa bude postupovať rovnako ako voči ostatným účastníkom konania v podobných alebo zhodných veciach. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.05.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o argumentáciu tá bola vo vyjadrení zhodná s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že z jej výškou sa náležite vyrovnal v napadnutom rozhodnutí, pričom pri určovaní druhu sankcie vychádzal z ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., zobral do úvahy najmä rozsah a dosah vysielania na žalobcu, miery jeho zavinenia, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu a samozrejme predchádzajúce sankcie uložené žalobcovi za porušenie predmetného ustanovenia zákona. Pri závažnosti správneho deliktu žalovaný uviedol, že „Rada po posúdení predmetného správneho deliktu dospela k záveru, že vzhľadom na okolnosti deliktu nie je jeho závažnosť taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená v strednej, prípadne na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti. Rada však zároveň prihliadla na skutočnosť, že účastník konania sa správneho deliktu dopustil opakovane.“ 18. Zdôvodňovať rozdiely medzi výškou uloženej sankcie rôznych správnych konaniach týkajúcich sa rôznych účastníkov konania nie je potrebné ani účelné, nakoľko skutkové stavy boli v jednotlivých správnych konaniach rozdielne. Účastníkom predmetného správneho konania bol iba žalobca. Žalovaný sa s výškou sankcie vyrovnáva vždy v konkrétnom rozhodnutí týkajúcom sa konkrétneho vysielateľa. Žalobca bol za porušenie citovaného ustanovenia v minulosti viackrát sankcionovaný. Nakoľko navrhovateľ opätovne porušil predmetnú povinnosť, bol žalovaný povinný pristúpiť k uloženiu pokuty vo výške 2.000,- eur. Zákon stanovuje rozsah pre uloženie sankcie za neposkytnutie požadovaného záznamu od 165,- eur do 6.638,- eur. Uložená sankcia teda celkom zjavne nevybočuje so zákonom stanoveného rámca, pričom nedosahuje ani tretinu hornej hranice pre uloženie sankcie za porušenie predmetnej povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sž/37/2011 a 4Sž/25/2012. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. IV. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 20. Podľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. 21. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 22. Podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/20190101>. V. Posúdenie veci správnym súdom 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. 24. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní je naplnenie subjektívnej stránky právne irelevantné, keďže zákon spája porušenie zákona s objektívnou zodpovednosťou podnikateľa (predávajúceho). 28. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 29. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. 30. V administratívnom konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca, ktorý je vysielateľom i poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby zároveň, doručil žalovanému záznamy jeho vysielania (opísané v odsekoch 4 a 5 odôvodonenia tohto rozsudku), pričom porovnaním vysielania zaznamenaného na oboch žalobcom predložených záznamoch so záznamami vyhotovenými žalovaným sa zistilo, že tieto boli neúplné - kratšie približne o 13 minút pri prvom zázname a približne o 11 minút pri druhom zázname. Z uvedených skutočností vyplýva, že záznam vysielania doručeným žalobcom neobsahoval vysielanie celého vyžiadaného programu ale len jeho časť. Uvedené zistenia žalobca ani nesporoval. 31. Hore uvedeným konaním podľa správneho orgánu došlo k porušeniu § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., s čím sa správny súd plne stotožnil. 32. Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. totiž žalobcovi vyplýva povinnosť 45 dní odo dňa odvysielania uchovávať súvislé záznamy vysielania, a to tak, aby tieto záznamy boli v zodpovedajúcej kvalite. Spomínaný záznam vysielania je žalobca ako vysielateľ povinný poskytnúť žalovanému do 15 dní od doručenia žiadosti, pričom druh technického nosiča určuje žalovaný (v licencii po dohode so žalobcom). Uvedené korešponduje s legitímnym poslaním žalovaného presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 33. Žalovaný dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada tiež na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z.z.. 34. Plnenie úloh každého štátneho orgánu (teda i žalovaného) by bola nemysliteľná bez zodpovedajúcich kompetencií vyjadrených rozsahom a spôsobom konania ustanoveným zákonom. Monitorovacia činnosť žalovaná vychádza zo zákonného rámca, je teda legitímna. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z má žalovaný právo požadovať od vysielateľa požadovať predloženie záznamu vysielania - úplného, v adekvátnej kvalite a na vopred určenom nosiči. Zároveň sa na výzvu na predloženie záznamu vysielania zákonom nevyžaduje osobitná forma ani proces. 35. V danom kontexte súd poukazuje na argumenty žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku ( odseky 3 až 10), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Neposkytnutie záznamu vysielania na vyžiadanie žalovaného je správnym deliktom a tiež je priamo sankcionované zákonom č. 308/2000 Z.z.. Správneho deliktu - porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/>, sa vysielateľ dopustí, pokiaľ nesplní čo i len jednu z povinností uvedených v tomto zákonnom ustanovení - neuchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania, tieto záznamy nebudú v zodpovedajúcej kvalite alebo neposkytne záznamy do 15 dní od doručenia žiadosti správnemu orgánu (žalovanému), pričom vychádzajúc z logického výkladu za porušenie porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> je nevyhnutné považovať aj predloženie neúplného záznamu alebo predloženie záznamu v nezodpovedajúcej kvalite - čo je právne relevantné aj pre súdom posudzovaný prípad. 36. Nerešpektovaním výzvy žalovaného na predloženie záznamov v súlade s § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/> dochádza k mareniu samotného účelu zákona a tiež poslania žalovaného. Nesplnenie kritérií poskytnutého záznamu vysielania opísaných v predchádzajúcom odseku, resp. jeho neposkytnutia spája zákon s hmotnoprávnymi následkami - uložením pokuty. Žalovaný má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania a v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je v súlade s § 67 ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnený vysielateľa sankcionovať pokutou. 37. Preto správny súd považoval za správne a zákonné závery žalovaného, že žalobca tým, že nedodal žalovanému na jeho vyžiadanie súvislý záznam vysielania programu Veľké noviny odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 19.09.2014 o cca 19:30 hod. a záznam vysielania televíznej programovej služby JOJ zo dňa 19.09.2014 v čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a dňa 20.09.2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod. do 15 dní od doručenia žiadosti žalovaného o poskytnutie týchto záznamov vysielania, porušil povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.. 38. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu, že napadnutým rozhodnutím mu uložená pokuta bola neprimerane a neodôvodnene vysoká v rozpore so zásadou ochrany legitímnych očakávaní účastníka správneho konania. Žalobca alternatívne žiadal, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výšky pokuty a túto uložil žalobcovi vo výške 165 eur (spodná zákonom stanovená hranica). 39. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax žalovaného, z ktorého, ako tvrdil, vyplýva, že napríklad vysielateľovi TV Markíza uložila celkovo 3 pokuty za nedodanie záznamu vo výške XXX, XXX a XXX eur a vysielateľovi RTVS uložila celkovo dve pokuty za nedodanie záznamu z vysielania vo výške XXX a XXX eur na rozdiel od žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur. 40. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 192 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. 41. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že vzhľadom na nižšie uvedené dôvody využitie oprávnenia peňažnej moderácie nie je dôvodné. 42. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. 43. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že rozhodujúce správne orgány adekvátne aplikovali pri určení výšky pokuty dôsledne kritéria ustanovené § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 z.z.. Podľa tohto ustanovenia zákona pokutu žalovaný určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 44. Ako vyplýva z odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadol na všetky právne relevantné skutočnosti i na kritériá vymedzené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Na stranách 10 až 13 rozhodnutia ( stručne opísané v ods. 3 až 10 odôvodnenia tohto rozsudku) žalovaný podľa názoru správneho súdu zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil výšku uloženej pokuty tak, že bez pochybností zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia povinnosti žalobcom, je uložená v dolnej tretine zákonnej sadzby, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu i pomery žalobcu represívna a i naďalej plní preventívnu funkciu a plne akceptuje rozsah porušenia zákonnej povinnosti účastníkom konania v čase kontroly. 45. Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty určil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za žalobcom už mnohokrát (ods. 10 odôvodnenia rozsudku) opakovaný delikt v sume 2000 eur za adekvátne a zodpovedajúce jeho právu na správne uváženie. 46. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali záver vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).