Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200729 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200729.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BaF TRADING, s.r.o., so sídlom Tomášikova č. 13, Bratislava IČO: 45 378 771, zastúpeného advokátkou: JUDr. Andreou Cúgovou, AK Svätoplukova č. 28, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 162361/2017 zo dňa 21.02.2017, ako aj rozhodnutia Mesta Senec č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 162361/2017 zo dňa 21.02.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie mesta Senec č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31.10.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške XX XXX,XX €. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že daň bola vyrubená na základe podaného daňového priznania na rok 2016 zo dňa 29. 01. 2016, ktoré však nebolo vyplnené vo všetkých častiach. Preto správca dane vyzval daňovníka podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy opravil údaje v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2016. Následne daňovník podal opravné daňové priznanie zo dňa 11. 04. 2016, kde uviedol podľa Prílohy č. 2 až č. 14 na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX. XXXX/XX v oddieli III.: Priznanie k dani z nehnuteľností, predmet dane v riadku 15 b) „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“, spolu vo výmere X.XXX m2. V prílohe č. XX až Č. XX na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v riadku 15 písm. d) uviedol predmet dane: „ samostatne stojace garáže“, spolu vo výmere X XXX m2. Celková výmera nehnuteľností je zapísaná na L V č. XXXX a podľa podaného opravného daňového priznania je X.XXX m2. 3. Vzhľadom na nezrovnalosti v predchádzajúcom daňovom konaní mal správca pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti údajov v ňom uvedených, preto pristúpil k miestnemu zisťovaniu. Miestnym zisťovaním v mieste nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v k. ú. U., ktoré uskutočnil správca dane dňa 29. 02. 2016, preveril účel využitia stavieb nachádzajúcich sa na LV č. 8494 a zistil, že jednotlivé stavby sú prázdne, schátralé, t. č. nevyužívané. Potvrdil tým aj samotné tvrdenie daňovníka v odvolaní, kde uviedol: „ že stavby sú v zlom technickom stave, preto ich aktuálne nie je možné ani objektívne v tom stave využívať“. Správca dane z dôvodu, aby zabezpečil správne určenie daňovej povinnosti predvolal daňovníka na ústne pojednávanie vo veci objasnenia skutočností rozhodných pre určenie základu dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, odstránenie pochybností o správnosti údajov uvedených daňovým subjektom v daňovom priznaní. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu podľa ust. § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dňa 27. 09. 2016. Daňovník sa ústneho konania zúčastnil osobne, a to konateľka spoločnosti spolu so svojim zástupcom, ktorí sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, pre každý rok samostatne. 4. Daňovník deklarované zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z, o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu - nepreukázal. Na liste vlastníctva č. XXXX. katastrálne územie Senec sú predmetné stavby uvedené ako priemyselné stavby. Predmetom dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sú stavby v členení podľa odseku 1. Podľa štvrtého odseku uvedeného ustanovenia na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že stavbu je potrebné zaradiť do predmetu dane zo stavieb, podľa skutočného účelu jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že stavby daňovník v zdaňovacom období rok 2016 nevyužíval tak, ako bolí deklarované v daňovom priznaní, správcom dane boli zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) a následne v zmysle platných právnych predpisov vyrubená daň z nehnuteľností. 5. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Správca dane vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Senec Č. 2/2015 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovil v druhej časti, článok 5 ods. 1 písm. i) pre všetky stavby na území mesta, ktoré sú predmetom dane zo stavieb ročnú sadzbu dane za každý aj začatý m2 zastavanej plochy vo výške X,XX eur za ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h). V článku 5 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Senec č. 2/2015 sa uvádza: Pri viacpodlažných stavbách správca dane určuje pre všetky druhy stavieb príplatok za podlažie v sume X,XX eur za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Správca dane správne vychádzal zo stavu k 1. januáru 2016 a daň z nehnuteľností na rok 2016 bola vyrubená v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Senec č. 2/2015 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. II. žaloba a námietky 6. Žalobca v žalobe namietal, že na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 07.06.2013 a kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 23.04.2013 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Senec, obec Senec, okres Senec, a to k ornej pôde vo výmere XX.XXX m2, ďalej k zastavaným plochám a nádvoriam vo výmere XX.XXX m2 a k stavbám - areálu bývalej Kafilérie SENEC, evidovaným na LV č. XXXX a XXXX. Po zániku kafilérie a viacročnom nevyužívaní celého areálu, bola predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľností obchodnej spoločnosti AGROREAL Slovakia, s.r.o., ICO: 35 789 361, na základe podaného daňového priznania a daňovníkom určeného účelu využitia stavieb vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 rozhodnutím č. 2013/20883/02/1 zo dňa 18.02.2013 vo výške X.XXX,XX €, v ktorom boli v súlade s podaným daňovým priznaním stavby tohto areálu klasifikované ako „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Po nadobudnutí vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ako daňovník riadne podal správcovi dane z nehnuteľností - Mestu Senec daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. V priznaní k dani z nehnuteľnosti daňovník vychádzal z toho, že oproti minulosti, vrátane stavu v roku 2013 nedošlo k žiadnej zmene v účele využitia stavieb a preto stavby v podanom priznaní k dani z nehnuteľnosti zaradil do skupiny II. B (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach), tieto stavby nehodlal a ani aktuálne nehodlá využívať inak ako „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníku, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárske produkcie vrátane stavieb na vlastnú, administratívu“. Napriek uvedenému, správca dane - v rozpore s podaným priznaním daňovníka (žalobcu) k dani z nehnuteľností a ním určeným účelom využitia stavieb vyrubil daň podľa zaradenia „ ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h)“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach. Žalovaný okrem ďalších vágnych a zmätočných tvrdení v napadnutom rozhodnutí odôvodnil potvrdenie prvostupňového rozhodnutia tým, že: „Daňovník deklarované zaradenie stavieb do predmetu dane podľa §10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, nepreukázal. “ a „ Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že stavby daňovník v zdaňovacom období rok 2016 nevyužíval tak, ako boli deklarované v daňovom priznaní, správcom dane boli zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h) a následne v zmysle platných právnych predpisov vyrubená dňa z nehnuteľností.“ Zároveň žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že: „Podľa §10 ods. 2 zákona o miestnych daniach na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. “ Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že: „Na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Senec sú predmetné stavby uvedené ako priemyselné stavby. “ 7. Ďalej podľa žalobcu druhové členenie stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach sa odvíja od účelu ich využitia, preto sa pri zdanení a použití konkrétnej sadzby dane zo stavieb sleduje skutočný účel využitia stavby. Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v podanom priznaní k dani z nehnuteľnosti. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní k dani z nehnuteľnosti, postupuje sa podľa daňového poriadku, ktorý upravuje právne postupy na odstránenie týchto pochybností. Žalobca ako daňovník konštatoval, že účel využitia stavieb predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností - AGROREAL Slovakia, s.r.o., IČO: 35 789 361, so sídlom Oravská 13, 903 01 Senec - bol v zmysle písmena b) § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach: „stavby na poľnohospodársku produkciu jej skladovanie, vrátane vlastnej administratívy” a tento účel využitia daňovník po nadobudnutí nehnuteľností do svojho vlastníctva nezmenil. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v relevantnom období pre zdaňovanie sa stavby nevyužívali. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, odôvodnenie neobsahuje žiadne vyporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, okrem toho je nezrozumiteľné a tiež nepresvedčivé. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám na rozhodnutia súdov, čo nepochybne platí analogicky aj pre rozhodnutia správnych orgánov: „ Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. “ (I. ÚS 117 /07), „Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (1. ÚS 243/07) „...ústavný súd skúmal, či najvyšší súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú..” (III. ÚS 311/07) Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol: „Na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Senec sú predmetné stavby uvedené ako priemyselné stavby. “ Žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť uvádzal. Žalobca v prvom rade poukázal na štandardnú rozhodovaciu prax v oblasti daní z nehnuteľností, v zmysle ktorej stavby nemožno zdaňovať podľa toho, ako sú zaradené v katastri nehnuteľnosti, pretože ustanovenia zákona o miestnych daniach sa neodvolávajú na zákon č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a ani nevyžadujú povinné preukazovanie vlastníckych vzťahov k stavbám výpismi z listu vlastníctva. Stavby teda nemožno zdaňovať podľa toho, ako sú zaradené v katastri nehnuteľností, ale podľa skutočného účelu využitia stavby podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 8. Uvedené tvrdenie žalovaného robí rozhodnutie nezrozumiteľným, nakoľko pokiaľ by mala byť pre zdanenie stavby rozhodujúca evidencia druhu stavby na liste vlastníctva, potom by mali byť predmetné stavby, evidované na liste vlastníctva ako priemyselné stavby, zaradené do skupiny priemyselných stavieb, stavieb slúžiacich energetike, stavieb slúžiacich stavebníctvu, stavieb využívaných na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (§ 10 ods. 1 písm. e) zákona o miestnych daniach). Takýto záver by bol však zjavne nesprávny, nakoľko do skupiny stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú stavby ako napr. banské stavby, stavby chemických zariadení, stavby ťažkého alebo potravinárskeho priemyslu, slúžiace energetike (plynárenstvo, elektroenergetika), stavebníctvu a pod. Žalovaný sa vôbec nevyporiadal s námietkami, argumentami a tvrdením žalobcu, uvedeným v odvolaní, ako aj uvádzanými v priebehu celého konania. Nevyporiadal sa s argumentáciou žalobcu, že oproti minulosti, vrátane roka 2013 (kedy vo svojom rozhodnutí správca dane akceptoval zaradenie predmetných stavieb do skupiny stavieb podľa g 10 ods. 1 písm. b) zákona o miestnych daniach, t.j. do skupiny stavieb na pôdohospodársku produkciu), nedošlo k žiadnej zmene v účele využitia stavieb. Žalovaný taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ničím nezdôvodnil, na základe akých skutočností a ktorého ustanovenia zákona o miestnych daniach zaradil stavby do skupiny stavieb „ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f)“ (§10 ods. 1 písm. g) zákona o miestnych daniach). Žalovaný sa nijako nevyporiadal s tvrdením žalobcu, že rozhodujúci je účel využitia stavby a skutočnosť, že sa stavby reálne nevyužívali nemá na žalobcom určený účel využitia žiadny vplyv. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle už vyššie citovaných ustanovení zákona o miestnych daniach je pre zaradenie stavby na účely jej zdanenia rozhodujúci účel využitia stavby. Účel využitia stavby určuje daňovník. Skutočnosť, že stavba sa z rôznych dôvodov v príslušnom zdaňovacom období práve nevyužíva na určený účel alebo sa v priebehu zdaňovacieho obdobia prestane využívať, nemôže byť dôvodom pre jej zaradenie do skupiny stavieb „ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h)“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach). Do skupiny „ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h)“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach) sa v zmysle ustálenej praxe v oblasti daní z nehnuteľností zaraďujú ostatné stavby, ktoré nie je možné zaradiť do predmetu dane zo stavieb podľa písm. a) až f), pretože nie sú v nich uvedené. Do skupiny ostatných stavieb neuvedených v písm. a) až f) § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach sa zaraďujú napr. stavby internátov, domovov mládeže, domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov, stavby úradov, organizácií nezriadených na podnikanie a pod. Uvedené zároveň vyplýva aj z interného aktu - Pokynu DR SR k zaraďovaniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podlá zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov z februára 2010. Stavby vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom dane v napadnutom rozhodnutí žalovaného, nie sú ani internátom, ani domovom mládeže či domovom dôchodcov, útulkom pre bezdomovcov, sídlom úradu alebo organizácie. 9. Rovnako podľa žalobcu správca dane nemôže svojvoľne zaradiť stavbu do skupiny ostatných stavieb z dôvodu, že sa stavba práve nevyužíva. Tak ako už bolo uvedené, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentuje i tým, že v zmysle § 10 od. 2 zákona o miestnych daniach, na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Toto ustanovenie zákona o miestnych daniach je žalobcovi známe a nijako ho nerozporuje a preto mu nie je zrejmé, čo ním chcel žalovaný vo vzťahu k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia vyjadriť. Uvedené ustanovenie § 10 ods. 2 posledná veta práve naopak len podporuje právny názor žalobcu, že pokiaľ sa stavba nevyužíva alebo sa prestane využívať, daňová povinnosť, resp. daň sa určí podľa pôvodného, nezmeneného účelu využitia. Uvedené ustanovenie, ani žiadne ustanovenie zákona o miestnych daniach nehovorí o tom, že v prípade nevyužívania stavby alebo pokiaľ sa stavba prestane využívať, má byť v rozpore s účelom jej využitia zaradená do skupiny „ostatné stavbu neuvedené v písm. a) až h“ (§ 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach). Tak ako už bolo uvedené v časti V. správnej žaloby, žalovaný nielenže nie presvedčivo, ale nijako nezdôvodnil, prečo stavby žalobcu, ktoré sa v zdaňovanom období nevyužívali, zaradil do skupiny ostatných stavieb neuvedených v písm. a) až h) (§10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach). Žalobca ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového orgánu z dôvodu postupu, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. 10. Záverom žalobca dodal, že žalovaný, ako aj Mesto Senec nepostupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a nedbali pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku), ich rozhodnutia nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku), nevychádzajú zo skutočného stavu a zo skutočného účelu využitia stavieb, odôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, najmä neobsahuje vyporiadanie sa s námietkami a vyjadreniami žalobcu, a nezodpovedajú riadnemu odôvodneniu (§ 63 ods. 5 daňového poriadku), čo ich robí nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca bol toho názoru, že došlo k porušeniu § 65 ods. 1 až 3 Daňového poriadku. Žalovaný vydal ešte dňa 12.05.2015 rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie 3 Mesta Senec. Mesto Senec až dňa 31.10.2016 vydalo prvostupňové rozhodnutie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Až dňa 21.02.2017 vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie č. 162526/2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca pritom nemá vedomosť o tom, že by mu bolo s uvedením dôvodov oznámené, že vo veci nie je možné rozhodnúť ani v lehote 60 dní. Žalobca len podotýka, že od prvého vyrubenia dane na rok 2014 uplynuli viacej ako tri roky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. septembra 2008, spis. zn. I. ÚS 241/2007 judikoval: „pri súdnom preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov musí všeobecný súd zohľadňovať, že týmito rozhodnutiami sa ukladá daňovému subjektu daňová povinnosť, ktorá priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry a redukuje rozsah jeho majetku.“. S mocenským zásahom do majetkovej sféry jednotlivca tak musí byť imanentné spätá zásada zákonnosti, ktorú ÚS SR charakterizoval ako „conditio sine qua non“, „čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca uvádzal v daňovom priznaní a deklaroval vlastníctvo k druhu stavby podľa §10 ods. 1 písm. b), t.j. „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Správca dane na základe kontrolných zistení zaradil stavby podľa §10 písm. i), t.j. stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Správca dane je povinný pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádzať z priznania podaného daňovníkom. Správca dane v uvedenom prípade, ak má pochybnosti o správnosti údajov v podanom priznaní je povinný postupovať podľa ust. § 17 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane oznámi daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania a jeho príloh alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a súčasne ho vyzve, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Okrem toho obsahuje poučenie o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty. Týmto následkom podľa § 17 ods. 3 Daňového poriadku je daňová kontrola alebo určenie dane podľa pomôcok. Žalobca tvrdil, že stavby nevyužíva a ani nevyužíval, pretože stavby v súčasnosti sú v zlom technickom stave a nie je ich ani možné využívať, čo je možné overiť obhliadkou. Predmetom dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach sú stavby v členení podľa odseku 1. Podľa štvrtého odseku uvedeného ustanovenia na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že stavbu je potrebné zaradiť do predmetu dane zo stavieb, podľa skutočného účelu jej využitia k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v daňovom priznaní. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní k dani z nehnuteľností, postupuje sa podľa daňového poriadku, ktorý upravuje právne postupy na odstránenie týchto pochybností. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z, z. o miestnych daniach na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Predmet dane zo stavieb v odseku 1 upravuje druhové členenie stavieb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. V uvedenom členení sú stavby rozdelené podľa druhu a účelu ich využitia do niekoľkých skupín. Keďže zámerom zákona o miestnych daniach je zdaňovať stavby podľa ich skutočného účelu využitia, bolo potrebné doplniť predmetné ustanovenie o ods. 4, ktorý opravuje, že na zaradenie stavby do predmetu dane zo stavieb podľa ods. 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 12. Dňa 29.01.2016 podal žalobca daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2016. Vzhľadom k tomu, že neobsahovalo správne vyplnené časti daňového priznania, pristúpil správca dane k zaslaniu výzvy č. č. 8244/672/2016/Sa zo dňa 18.03. 2016 na odstránenie nedostatkov. Následne podal dňa 11. 4. 2016 žalobca opravné daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Podľa ust. § 37 Daňového poriadku správca dane vykonáva miestne zisťovanie na účely správy daní. Pri miestnom zisťovaní môže správca dane vykonať obhliadku na mieste veci alebo predmetu a porovnať s dovtedy zistenými skutočnosťami, ktoré predložil daňový subjekt. Účelom je preverenie a zistenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane, preto tvrdenie žalobcu o svojvoľnom konaní žalovaného, bez dostatočného zdôvodnenia, prečo bolo v rozhodni zaradenie účelu stavby iné, ako si on uviedol v daňovom priznaní, je neakceptovateľné. Miestnym zisťovaním v mieste nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX. v k. ú. U., ktoré uskutočnil správca dane dňa 29. 02. 2016, preveril účel využitia stavieb nachádzajúcich sa na č. XXXX a zistil, že jednotlivé stavby sú prázdne, schátralé, t. č. nevyužívané. Potvrdil tým aj samotné tvrdenie žalobcu v odvolaní, kde uviedol : „že stavby sú v zlom technickom stave ich aktuálne nie je možné a ani objektívne v tomto stave využívať“. Daňou zo stavieb sa zdaňujú aj také skolaudované stavby, ktoré sa prestali užívať. Neužívanie stavby na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí nemá vplyv na plnenie daňovej povinnosti. Preto sú aj neužívané schátralé a opustené stavby predmetom dane zo stavieb dovtedy, kým sú v evidencii katastra nehnuteľností. 13. Správca dane z dôvodu, aby zabezpečil správne určenie daňovej povinnosti predvolal žalobcu na ústne pojednávanie vo veci objasnenia skutočností rozhodných pre určenie základu dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, odstránenie pochybností o správnosti údajov uvedených daňovým subjektom v daňovom priznaní. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu podľa ust. § 19 zákona č. 563/2009 Z, z. v znení neskorších predpisov zo dňa 27. 09. 2016. Žalobca sa ústneho konania zúčastnil osobne, spolu so svojim zástupcom, ktorí sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016, pre každý rok samostatne. V zápisnici žalobca jednoznačne uviedol, že v zdaňovacom období roku 2016 nevykonával vlastnú poľnohospodársku činnosť, nevykonával ani inú činnosť a nezamestnával ani zamestnancov. Nehnuteľnosti v tomto období nevyužíval. S poukazom aj na uskutočnené miestne zisťovanie zo dňa 29.02.2016 a na základe uvedeného nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, a je preto nezrozumiteľné. Keďže účel využitia stavby je rozhodujúcim údajom pre správne vyrubenie dane z nehnuteľností, je potrebné aby daňovník opravil účel využitia stavby, či už písomne alebo ústne do zápisnice správcu dane. Žalobca v zápisnici z ústneho pojednávania sa vyjadril, že v zdaňovacom období roka 2014 nevyužíval stavby na účel deklarovaný v podanom priznaní, čím opravil účel využitia stavby, a tým potvrdil zmenu účelu využitia stavby, ktorá mala pôvodne slúžiť k pôdohospodárskej produkcii a na skladovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, tak ako to pôvodne uviedol v daňovom priznaní. 14. Záverom žalovaný dodal, že na základe vykonaného ústneho pojednávania, ako aj miestneho zisťovania bolo cieľom správcu dane, čo najobjektívnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, a nie ako tvrdí žalobca, že vyrubená daň bola bez akejkoľvek súčinnosti s daňovníkom v nesúlade s daňovým priznaním daňovníka, a preto je tendenčné a šikanózne. Práve naopak, v dokazovaní objektívnych skutočností pre správne vyrubenie dane, uplatnil súčinnosť s daňovníkom a na základe ním potvrdených skutočností a dôkazov, ktoré bol daňovník povinný správne uviesť už v daňovom priznaní a zhodnotil správca dane všetky výsledky vykonaných dôkazov ako podklady pre rozhodnutie. Žalobca deklarované zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že v daňovom konaní bolo preukázané, že stavby žalobca v zdaňovacom období roka 2016 nevyužíval tak, ako boli deklarované v daňovom priznaní, správcom dane boli zaradené podľa ust. § 10 ods. 1 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, t.j. ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) a následne v zmysle platných právnych predpisov vyrubená daň z nehnuteľností. Správca dane ako prvostupňový orgán, vychádzajúc z predložených dokladov a zistení vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2016 rozhodnutím č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31. 10. 2016 a nadväzne žalovaný ako druhostupňový orgán sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a potvrdil svojim rozhodnutím č. 162361/2017 zo dňa 21.02.2017 napadnuté rozhodnutie a je toho názoru, že postupoval plne v súlade splatnými právnymi predpismi. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 15.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.01.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) chaty a stavby na individuálnu rekreáciu, d) samostatne stojace garáže, e) stavby hromadných garáží, f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou, g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h). 18. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. 19. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. 20. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. 21. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 22. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 23. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 24. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Ustanovenie § 1 zákona č. 582/2004 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='582/2004%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> určuje, že obec môže ustanoviť miestne dane. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je však obec povinná ukladať. Miestne dane sú fakultatívneho charakteru, ktoré obec a vyšší územný celok môže podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb zaviesť, ale aj nemusí, okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec povinná vyberať. Miestne dane a poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady spravujú príslušné obce a mestá v Slovenskej republike okrem dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje daňový úrad. Výnos z miestnych daní a poplatku za komunálny odpad je príjmom rozpočtov príslušných miest a obcí a výnos z dane z motorových vozidiel je príjmom vyššieho územného celku. Účelom daňového konania pri miestnych daniach je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči mestám a obciam. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy samosprávy, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného 162361/2017 zo dňa 21.02.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie mesta Senec č. 2016/24791/02/3 zo dňa 31.10.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2016 vo výške 16 XXX,XX €. 26. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v roku 2013 na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/ XX zo dňa 07.06.2013 a kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 23.04.2013 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Senec, obec Senec, okres Senec, evidovaným na LV č. XXXX a XXXX. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností bola obchodná spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o., ICO: 35 789 361. Daňovník podal dňa 29. 01. 2016 daňové priznanie na rok 2016 Správca dane ho vyzval podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy opravil údaje v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie rok 2016. Následne daňovník podal opravné daňové priznanie zo dňa 11. 04. 2016, kde uviedol podľa Prílohy č. 2 až č. 14 na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. XXXX/XX v oddieli III.: Priznanie k dani z nehnuteľností, predmet dane v riadku 15 b) „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“, spolu vo výmere 7.219 m2. V prílohe č. 15 až Č. 19 na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v riadku 15 písm. d) uviedol predmet dane: „ samostatne stojace garáže“, spolu vo výmere 1 XXX m2. Celková výmera nehnuteľností je zapísaná na L V č. XXXX a podľa podaného opravného daňového priznania je X.XXX m2. Dňa 31.10.2016vydalo Mesto Senec ako správca dane rozhodnutie č. 2016/24791/02/3, ktorým vyrubilo žalobcovi ako daňovníkovi na rok 2016 daň z nehnuteľností vo výške XX.XXX,XX €. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.02.2017 č. 162361/2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 27. Ústrednou otázkou v tomto spore podľa správneho súdu bolo posúdenie, či žalovaný zákonným spôsobom zaradil stavby vo vlastníctve žalobcu pod právny režim ustanovenia § 10 písm. i) zákona č. 582/2004 Z. z. t. j. ako ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) cit. zákona. Žalobca uvádzal pritom v daňovom priznaní a deklaroval druh stavby podľa § 10 ods. 1 písm. b/ ako „stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu“. Za účelom preverenia deklarovaného druhu stavby v daňovom priznaní správca dane vykonal dňa 29.02.2016 miestne zisťovanie. Pritom na LV č. XXXX k. ú. Senec sú predmetné nehnuteľnosti vedené ako priemyselné stavby. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že skutočné užívanie stavby správca dane overuje miestnym zisťovaním vykonaným podľa § 37 <aspi:// module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%252337'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správe daní (Daňový poriadok). Daňovník, ako aj tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania. O miestnom zisťovaní správca dane spíše zápisnicu alebo úradný záznam. Ak správca dane zistí, že neskolaudovaná stavba alebo jej časť sa skutočne užíva, je takáto stavba predmetom dane zo stavieb. Podľa správneho súdu miestne zisťovanie možno definovať ako činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Správca dane vykonáva miestne zisťovanie v obvode svojej územnej pôsobnosti, ale aj mimo tohto obvodu. Daňový poriadok ustanovuje správcovi dane právomoci pri miestnom zisťovaní a bez týchto by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Miestnym zisťovaním pre určenie základu dane z nehnuteľností za rok 2014, 2015 a 2016 sa preukázal fakt, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. Senec sú prázdne, nevyužívané a schátralé. Rovnako z hľadiska preukazovania skutkového stavu správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 27.09.2016 a zúčastnil sa ho jeho zástupca osobne. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica podľa § 19 Daňového poriadku a tvorí obsah administratívneho spisu. Z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že daňovník uviedol, že k 01.01.2014 aj k 01.01.2016 nevyužíval označené nehnuteľnosti na deklarovaný účel a nevyužívala ich ani tretia osoba. 28. Je ďalej potrebné uviesť, že daňou zo stavieb sa zdaňujú aj také skolaudované stavby, ktoré sa prestali užívať. Neužívanie stavby na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí nemá vplyv na plnenie daňovej povinnosti, pretože vlastník nehnuteľnosti je povinný svoj majetok zveľaďovať, ochraňovať a zhodnocovať. Preto aj neužívané, neudržované a opustené stavby sú predmetom dane zo stavieb dovtedy, kým sú v evidencii katastra nehnuteľností, v bývalej evidencii nehnuteľností, prípadne v pozemkovej knihe evidované ako stavby. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z. z. takto kategorizované stavby sa musia aj reálne využívať na deklarovaný účel. Správny súd na základe uvedeného prízvukuje, že v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach na zaradenie stavby podľa ods. 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V daňovom konaní bolo preukázané, že označené nehnuteľnosti daňovník v zdaňovacom období rok 2016 nevyužíval a ani nemohol využívať tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, kedy ich zaradenie pod ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z. z. bolo v rozpore so skutočným stavom; preto správca dane postupoval zákonným spôsobom, keď vychádzajúc z výsledku dokazovania ich zaradil podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. i/ zákona č. 582/2004 Z. z. teda ako ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) a následne vyrubil daň z nehnuteľností. 29. V tomto smere žalobca, vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že nehnuteľnosti aj reálne užíval, resp. vôbec mohol využívať tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní. Rovnako zákonné lehoty v zmysle Daňového poriadku boli dodržané a súd nemohol konštatovať nezákonnosť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).