KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 9. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/108/2017 z 3. 9. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. septembra 2019, sp. zn. 2S/108/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200784.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200784
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200784.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: M.. G.. U.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. S. č. XX, D. R., proti žalovanému: Zástupca náčelníka Generálneho
štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017 zamietol podľa § 57 ods. 1
zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky
odvolanie žalobcu s tým, že potvrdil služobné hodnotenie za rok 2016, spracované veliteľom NATO
FORCE INTEGRATION UNIT SLOVAKIA zo dňa 26.01.2017.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia
v odvolacom konaní boli najmä vyjadrenie veliteľa k odvolaniu zo dňa 23. 02. 2017, označené
dokumenty a „Osobná karta profesionálneho vojaka“. Z priložených personálnych materiálov je zrejmé,
že odvolateľka bola do vojenskej hodnosti kapitán povýšená dňa 01. 03. 2016 a v súlade s Prílohou
č.2 zákona došlo aj k zmene obsahu Charakteristiky vojenskej hodnosti, ktorá je určená pre vyššiu
vojenskú hodnosť „kapitán“. Z tohto dôvodu nie je objektívne porovnávať vyššie uvedené SH (bodovú a aj
textovú časť) spracované pre dve odlišné vojenské hodnosti. Zároveň komisia konštatovala, že SH z roku
2015 a 2016 sú spracované na rozdielnych formulároch, ktoré zmenili možnosti bodového hodnotenia
za jednotlivé hodnotené časti z pevne pridelených bodov na bodového rozpätia, pribudlo bodové
hodnotenie z pohybovej výkonnosti a textová časť bola rozdelená na viacej častí so stručným popisom
hodnotenej oblasti kariéry profesionálneho vojaka. Doplnenie bodového hodnotenia hodnotením z
pohybovej výkonnosti znížilo maximálny počet bodov v jednotlivých hodnotených oblastiach, pričom
maximálny počet bodov zostal na úrovni 100 bodov. Ďalej v tejto súvislosti komisia konštatovala, že SH
za 2016 bolo ovplyvnené i tým, že ho spracoval nový hodnotiteľ. Vo funkčnej podriadenosti veliteľa bola
odvolateľka od 01. 11. 2015, avšak reálne funkciu vykonávala až po ukončení jazykového kurzu dňa 18.
12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že časové obdobie za ktoré ju veliteľ hodnotil bolo 13 dní. Veliteľ teda



musel na spracovanie SH za 2015 využiť priebežné služobné hodnotenie predchádzajúceho hodnotiteľa
(riaditeľ Personálneho úradu OS SR).

3. Odvolateľka bola ustanovená dňa 01. 04. 2016 na funkciu „právna poradkyňa/ Velenie/ Veliteľstvo/
Tím pre integráciu síl NATO SVK NFIU/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej
služby Bratislava (418454/ 55/ 496)“ a zároveň na základe § 71 ods. 2 písm. b) zákona vyčlenená
podľa § 71 ods. 1 písm. f) zákona na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania SR v medzinárodnej
organizácii na území SR (418454/ 55/ SI 1/496). Žalovaný sa stotožnil s názorom komisie, ktorá vo
svojom stanovisku poukázala na to, že v SH za 2016, odvolaní a stanovisku veliteľa možno badať, že po
ustanovení na novú funkciu NFIU SVK odvolateľka pokračovala v plnení služobných povinností podľa
zvyklostí zaužívaných na predchádzajúcich národných funkciách. Avšak pri medzinárodných funkciách
je špecifické, že velenie nie je autoritatívne ako na národných funkciách ale tzv. „Mission Command“,
t.j. velenie je zamerané na splnenie úlohy. Čo vyžaduje samostatné riešenie úloh a vysoko iniciatívny
prístup pri riešení komplexných problémov. Samostatné štúdium materiálov a v prípade nejasností
čo je „Úloha/Cieľ“ - „Mission“ alebo „Zámysel veliteľa“ - „Commanders Intent“ štábny dôstojník môže
požiadať o dodatočné spresnenie úlohy formou vysvetľujúcich Inštrukcií veliteľa - „Guidance“. V priebehu
služby bola odvolateľka ustanovená iba na národných funkciách a prvé skúsenosti z medzinárodnej
funkcie získava až v súčasnosti - praxou na funkcii v NFIU SVK. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľka
nebola pred ustanovením do funkcie v NFIU SVK dostatočne pripravená na prácu na medzinárodnej
funkcii. Chýba jej celkový obraz o štábnej práci na medzinárodnej funkcii, pochopenie organizačnej
štruktúry, pôsobnosť jednotlivých funkcionárov, vedomosti o procedúrach a princípoch velenia a riadenia
v medzinárodnom prostredí.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nevyhnutné na získanie takých skúseností v praxi
vykonávať nielen funkčné povinnosti vyplývajúce priamo z „Opisu činností vyplývajúcich z funkcie“
a „Job Description“ ale aj pracovať v pracovných skupinách/ tímoch riešiacich medziodborové úlohy
(medzinárodné a národné právo, politicko-vojenské stratégie, personál, logistika, operačné plánovanie
a pod.). Z toho vyplýva, že počas pôsobenia odvolateľky na novej funkcií pri najlepšej snahe by
nebolo fyzicky a časovo možné počas hodnoteného obdobia urýchliť osvojovanie si nových poznatkov
z praxe a nových zručností tak, aby mohla byť hodnotená maximálnym počtom bodov (bod D časť
3 a 4). Zároveň nepochopenie princípov „Mission Command“ malo za následok znížené hodnotenie
v časti „Iniciatíva“, „Tímová práca“ a „Samostatnosť pri plnení úloh“ (bod D časť 7,8 a 10). Pokiaľ
ide o študijné aktivity odvolateľky, štúdium na postgraduálnom štúdiu „PhD.“, ktoré odvolateľka začala
študovať nie je zapísané v „Osobnej karte profesionálneho vojaka“ a nebolo zaslané ani v rámci
„Hlásenia osobných zmien“, ktoré by na uvedenú skutočnosť upozorňovalo. Z uvedeného vyplýva, že
veliteľ nemal možnosť sa o zmene dozvedieť oficiálnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že textová
časť SH za 2016 nemá vplyv na celkový počet bodov žalovaný odporúčal túto skutočnosť zapracovať
do nasledujúceho SH za rok 2017 po doložení potvrdenia o štúdiu na vysokej škole. Zároveň odporúčal
uviesť, či ukončením štúdia a dosiahnutím vedecko-akademickej hodnosti budú splnené požiadavky na
hodnosť pre povýšenie do vyššej vojenskej hodností (v súlade s Prílohou č.l, SP 111/2015).

II. žaloba a námietky

5. V žalobe žalobca uviedol, že na základe § 54 ods. 4 Zákona č. 281/2015 Z. z. spracoval veliteľ NATO
FORCE INTEGRATION UNIT SVK/Tím pre integráciu síl NATO na území Slovenskej republiky (NFIU
SVK) na jeho osobu služobné hodnotenie za predchádzajúci kalendárny rok, t.j. rok 2016. Služobné
hodnotenie profesionálneho vojaka je v zmysle cit. zákona základným podkladom na rozhodovanie
služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom
zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka. Služobné hodnotenie obsahuje bodové
hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v
služobnej kariére profesionálneho vojaka. V zmysle Zákona o štátnej službe hodnotiteľ so služobným
hodnotením profesionálneho vojaka preukázateľne oboznámi, čo potvrdí profesionálny vojak svojím
podpisom. Hodnotitelia majú za povinnosť sa pri spracovaní služobného hodnotenia riadiť výlučne
príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, metodickými pokynmi vydanými v pôsobnosti
Ministerstva obrany SR, ktoré bližšie upravujú podrobnosti služobného hodnotenia a posledným
služobným hodnotením hodnoteného profesionálneho vojaka. Veliteľ NFIU SVK (ďalej len „Hodnotiteľ“)



mu pri oboznamovaní so služobným hodnotením nedal možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym hodnoteným
oblastiam a skutočnosť, že mu podstatne znížil bodové hodnotenie oproti minuloročnému odôvodnil
mimo toho, že nerešpektoval jeho vôľu vykonávať povinnosti vyplývajúce z SOI No. 1005 VISIT-
Príloha č. l. aj tým, že si svoje povinnosti neplní včas. Hodnotiteľa požiadal, aby mu umožnil preukázať
skutočnosť, že úlohy, ktoré mu boli v rozhodnom období zadané splnil včas a o jeho osobné posúdenie
časti práce, s ktorou do toho času nebol oboznámený. Hodnotiteľ sa vyjadril, že nemá záujem sa
oboznámiť s listinných dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že si žalobca svoje povinnosti splnil v
určených termínoch, z čoho je zrejmé, že hodnotiteľ nedostatočne zistil skutkový stav, aby mohol
objektívne rozhodnúť o Služobnom hodnotení spracovaného ním na moju osobu.

6. Všetky zadané úlohy žalobca preukázateľne vypracoval v určených termínoch a elektronicky, alebo
osobne ich odovzdal zväčša zástupcovi hodnotiteľa, ktorý bol dohľadom nad vypracovaním týchto úloh
poverený hodnotiteľom. Zástupca hodnotiteľa pplk. Ing. N. nebol s jednou žalobcom spracovaných úloh
a to s prílohou k dokumentu OPLAN, Self-Defence/Sebeobrana spokojný, nakoľko ich právny názor
sa vo viacerých častiach rozchádzal. Žalobcovou funkčnou náplňou je hlavne právne poradenstvo, čo
znamená, že vedúci zamestnanci nie sú jeho právnym názorom viazaní, čo malo konkrétne v tomto
prípade za následok, že zástupca hodnotiteľa doplnil ním spracovanú prílohu Self-Defence/Sebeobrana
podľa vlastného uváženia. Skutočnosť, že sa žalobcov právny pohľad nestretol s očakávaním zástupcu
hodnotiteľa, uvedené hodnotiteľovi osobne oznámil, načo sa on vyjadril, že nakoľko svojho zástupcu
poveril dohliadaním nad spracovaním týchto úloh, ich odlišný právny pohľad na vec berie na vedomie
a do procesu tvorby týchto dokumentov zasahovať nebude. Z Rozhodnutia Zástupcu náčelníka
Generálneho štátu ozbrojených síl Slovenskej republiky, číslo konania; KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo
dňa 16. marca 2017 je zrejmé, že mu hodnotiteľ kládol za vinu nesplnenie povinnosti informovať ho o
svojej činnosti podľa dokumentu SOI No.1503., ktorý upravuje priebeh pravidelných, zväčša týždenných
porád, ktorých cieľom je veliteľa NFIU SVK (Hodnotiteľa) informovať o činnostiach a skutočnostiach
podstatných k plneniu cieľov NFIU SVK. Nakoľko žalobca je právny poradca veliteľa NFIU SVK a
ako jeden z mála vojakov v jeho priamej podriadenosti, t.j. v rámci štruktúry zakladajúcich záväzných
dokumentov NFIU SVK má k hodnotiteľovi priami prístup, čo znamená, že ho pravidelne informuje o
svojej práci osobne. Preto napríklad o rozpore žalobcovho právneho názoru s názorom jeho zástupcu
nebolo ani nutne a ani z profesionálneho hľadiska vhodné informovať ho pred všetkými zúčastnenými
porady a taktiež konkrétne táto informácia by v zmysle dokumentu SOI No. 1503 nemal byť predmetom
týchto porád, preto tento jeho argument považoval za neopodstatnený.

7. V služobnom pomere profesionálnej vojaka je žalobca desať rokov, má obhájenú rigoróznu prácu
z odboru medzinárodného práva na tému práva ozbrojeného konfliktu a tohto času diaľkovo študuje
najvyšší stupeň vysokoškolského štúdia- PhD., odbor Teória a dejiny štátu a práva, oblasť Medzinárodné
právo, z čoho by sa dalo predpokladať, že vypracovanie dokumentu za oblasť oprávnenosti použitia
zbrane v rámci sebaobrany pre neho pri rešpektovaní mandátu ich jednotky nebol žiadny problém.
Pravdepodobne skutočnosť, že sa jeho právny názor nestretol s právnym názorom zástupcu Hodnotiteľa
mala za následok kreovanie jeho nových povinnosti vyplývajúcich z dokumentu SOI No. 1005 VISIT
a ktorých nerešpektovanie bolo vyplývajúc z tvrdenia Hodnotiteľa hlavným dôvodom zníženia bodov
sporného Služobného hodnotenia. V zmysle platnej legislatívy nie je možné profesionálneho vojaka
degradovať, t.j. určitou obdobou trestu znížiť jeho vojenskú hodnosť, avšak určením mu nových úloh
zodpovedajúcich o päť stupňov nižšej vojenskej hodnosti je možné pokúsiť sa ho zaviazať výkonom
služobných povinností prislúchajúcich nižšiemu hodnostnému zboru. Hodnotiteľa žalobca upozornil na
nezákonnosť dokumentu SOI No. 1005 VISIT, nakoľko mu ukladalo povinnosti v oblastiach, ktoré nie sú v
jeho funkčnej náplni a nijakým spôsobom sa netýkajú jeho vojenskej odbornosti a špecializácie právneho
poradcu NFIU SVK. Do procesu tvorby tohto dokumentu nebol nijakým spôsobom Hodnotiteľom
zapojený a o jeho existencii a z neho vyplývajúcich povinností sa dozvedel až po jeho podpísaní
Hodnotiteľom a jeho uverejnení, t.j. jeho účinnosťou. Činnosti za ktoré by žalobca zodpovedal má vo
svojich funkčných povinnostiach Staff Assistent NFIU SVK v poddôstojníckej hodnosti. Nezákonnosť
tohto dokumentu žalobca namietal aj z dôvodu, že prostredníctvom Štandardnej Operačnej inštrukcie
(SOI) nie je možné kreovať nový zodpovednostný vzťah a zaviazať osobu k povinnostiam, ktoré
hlavne nijakým spôsobom nesúvisia s jeho funkčnou náplňou, hodnostným zborom. Pracovnoprávny
zodpovednostný vzťah môže vyplývať zo zákona, alebo z nejakej formy kontraktu podpísaného
zamestnávateľom a zamestnancom; v jeho prípade je to personálny rozkaz, ktorým bol ustanovený
na funkciu právneho poradcu NFIU SVK a jemu zodpovedajúca ním podpísaná funkčná náplň. Na
základe dokumentu SOI No. 1005 VISIT bol zodpovedný hlavne za vybavovanie vstupných kariet



návštev, zabezpečovania ich ubytovania, prípravou ich programu a koordináciou zabezpečenia ich
stravovania. Voči služobnému hodnoteniu spracovaného Hodnotiteľom v zmysle § 56 ods. 1 Zákona o
štátnej službe podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorého prílohou bolo SOI No. 1005 VISIT z dôvodu
jeho neobjektívnosti, jeho rozporu so základnými princípmi právneho štátu a z dôvodu, že jeho bodové
hodnotenie odporovalo slovnému.- Príloha č.3. V závere odvolania Hodnotiteľa požiadal, aby mu v
prípade, že odvolaniu nevyhovie oboznámil ho s jeho písomným stanoviskom k odvolaniu, čím by bola
zachovaná zásada rovnosti strán a bola by mu daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom, ktoré
budú postúpené odvolacej komisii. Hodnotiteľ mu osobne oznámil, že nakoľko mu Zákon o štátnej službe
neprikazuje ho oboznámiť s jeho stanoviskom, jeho žiadostí nevyhovie.

8. V zmysle § 56 ods. 4 Zákona o štátnej službe, ak hodnotiteľ odvolaniu do siedmich dní odo dňa
doručenia odvolania alebo jeho doplnenia nevyhovie v celom rozsahu, doručí v tejto lehote odvolaciemu
orgánu odvolanie spolu so služobným hodnotením a svojím písomným stanoviskom k odvolaniu.
Nakoľko Hodnotiteľ podanému odvolaniu nevyhovel, toto bez prílohy SOI No. 1005 VISIT postúpil
odvolaciemu orgánu spolu so svojím stanoviskom k odvolaniu doplneným o nasledovné podklady
viažuce sa k veci a to Pokyny zástupcu veliteľa obsahujúce časový harmonogram s podrobnejšou
špecifikáciou a terminovaním úloh pri tvorbe dokumentov vypracovaných NFIU SVK s označením
úloh za realizáciu / spolurealizáciu z ktorých niesol zodpovednosť zo dňa 12.09.2016 je zrejmé, že si
splnil všetky svoje povinnosti včas, nakoľko cieľom týchto pokynov bolo spracovanie týmito pokynmi
určených dokumentov do 31.12.2016 tak, ako ich aj oveľa skôr ako bolo určené spracoval a ktoré
boli Hodnotiteľom preukázateľne podpísané dňa 1.1.2017. Odvolacím orgánom je v zmysle Zákona o
štátnej službe nadriadený veliteľ Hodnotiteľa, t.j. Zástupca náčelníka Generálneho štátu ozbrojených síl
Slovenskej republiky, ktorý zriadil komisiu, ako svoj poradný orgán. Odvolacia komisia po preskúmaní
obsahu odvolania a vyššie uvedených dokumentov súvisiacich s vecou vypracovala stanovisko, v ktorom
navrhla odvolaciemu orgánu odvolaniu nevyhovieť a napadnuté rozhodnutie Hodnotiteľa, t.j. Služobné
hodnotenie potvrdiť. Odvolací orgán mal mimo vyššie uvedených podkladových materiálov k dispozícii aj
stanovisko odvolacej komisie, t.j. ním novo vykonaným dôkazom, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho
konania a s ktorým sa žalobca taktiež nemal možnosť do dnešného dňa oboznámiť. Rozhodnutím
odvolacieho orgánu rozhodujúceho v zmysle § 57 ods. 1 Zákona o štátnej službe odvolací orgán
odvolanie zamietol a služobné hodnotenie spracované Hodnotiteľom bezo zmeny potvrdil, čím sa stalo
platné. Nakoľko žalobca nemal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom Hodnotiteľa k odvolaniu a taktiež
so stanoviskom odvolacej komisie, v tejto žalobe vychádzal len s odvolaním napadnutého služobného
hodnotenia, z Pokynov zástupcu veliteľa obsahujúce časový harmonogram s podrobnejšou špecifikáciou
a terminovaním úloh pri tvorbe dokumentov vypracovaných NF1U SVK s označením úloh za realizáciu /
spolurealizáciu z ktorých niesol zodpovednosť zo dňa 12.09.2016 a z Rozhodnutia odvolacieho orgánu.

9. Po preštudovaní Rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobca dňa 12.4.2017 Hodnotiteľovi písomne
oznámil, že využije svoje právo obrátiť sa na súd vo veci preskúmania tohto rozhodnutia a písomne ho
požiadal o súhlas s použitím s vecou súvisiacich dokumentov a o sprístupnenie tých, s ktorými som sa
nemala možnosť oboznámiť a ktoré som považoval za potrebné na vypracovanie žaloby, a to hlavne s
jeho stanoviskom k odvolaniu a Stanoviskom odvolacej komisie. Hodnotiteľa požiadal o povolenie použiť
na súde požadované dokumenty, ktoré sú v prevažnej väčšine dokumenty so stupňom utajenia NATO
UNCLASSIFIED, ktorých pôvodcom je NFIU SVK, t.j. osobou, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že tieto je
možné použiť na súde je Hodnotiteľ. Hodnotiteľ mu oznámil, že mu zákon neprikazuje mu tieto informácie
sprístupniť, načo ho dňa 18.4.2017 opätovne písomne požiadal o ich sprístupnenie podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení. Hodnotiteľ jeho žiadosti listom zo dňa 27.4.2017 v celom rozsahu opätovne nevyhovel, nakoľko
mal za zrejmé, že on, ako veliteľ NFIU SVK, nie je povinnou osobou v zmysle Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, nakoľko nespĺňa ani jednu zo zákonných definícií povinnej osoby a ani NFIU
SVK, ktorej je predstaviteľom, nie je v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou
osobou. Na jeho zamietanú odpoveď žalobca Hodnotiteľovi písomne oznámil, že z jeho pohľadu je
povinnou osobou v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko má Zákonom o
štátnej službe a jeho vykonávacími predpismi zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
profesionálnych vojakov v jeho podriadenosti a nakoľko je táto jeho právomoc delegovaná, t.j, pokiaľ ide
o Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je povinnou osobou z pozície výkonu tejto delegovanej
právomoci štátneho orgánu, t.j. Ministerstva obrany SR. K odmietnutiu mu sprístupniť požadované
informácie ďalej žalobca dodal, že z pohľadu § 8 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
ním požadované informácie netvoria utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona a týkajú sa výlučne



jeho osoby. Pre neho z nepochopiteľných dôvodov mu bolo opakovane odopreté ústavou garantované
právo na informácie a na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a konaním správnych orgánov rozhodujúcich o jeho právach a povinnostiach
bola tým, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom svedčiacim v jeho
neprospech porušená zásada rovnosti zbraní účastníkov správneho konania. Taktiež rozpor s jedným zo
základných princípov demokratického štátu, a to so slobodou prejavu videl žalobca v tom, že skutočnosť,
že prejavil svoj právny názor a nespracoval dokument podľa právneho názoru zástupcu Hodnotiteľa
(pplk. Ing. N.) malo za následok určenie mu nových povinnosti nezodpovedajúcich jeho hodnosti a
vzdelaniu (dokument SOI No. 1005 VISIT), ktorých zákonnosť namietal, t.j. prejavil svoj názor na tento
dokument, čo malo za následok ďalšiu sankciu, zníženie bodového hodnotenia v Služobnom hodnotení,
t.j. výrazný vplyv na jeho kariéru.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci v obdobnej veci ako je tá, ktorá je predmetom tejto
žaloby Rozsudkom zo dňa 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžo 56/2014 http://-www.supcourt.gov.Sk/data/files/l
143 stanoviska rozhodnutia 10 2015.pdf dospel k záveru, že: “Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku
konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil
a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť
nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim
postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania
i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech
účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov
zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej
miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to
obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do
procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej
a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje
argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny
orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu
neoboznámil a ktoré najviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech. Za danej situácie je
zvlášť žiaduce, aby správny súd pri rešpektovaní zásady rovnosti zbraní na túto zásadu prihliadol v
preskúmavacom konaní a v rámci nej zvážil, či táto procesnoprávna záruka bola rešpektovaná i v
procesných postupoch pred orgánmi verejnej správy. Pokiaľ sa tak nestalo, je nevyhnutné, aby takto
procesné poškodený účastník konania našiel plnú ochranu v súdnom konaní, v ktorom odvolací správny
orgán vystupuje ako procesná strana s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastník
konania, ktorý sa domáha súdnej ochrany“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v tomto rozsudku
konštatoval, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu... Rozhodnutie súdu musí
však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu“ (k tomu bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.
IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>).

11. Záverom žalobca dodal, že odvolací orgán v časti III. svojho rozhodnutia, vymenoval podklady, ktoré
mal k dispozícii, z čoho je zrejmé, že odvolaciemu orgánu nebola Hodnotiteľom zaslaná príloha ním
podaného odolania, t.j. dokument SOI No. 1005 VISIT, ktorý bol tak z jeho pohľadu, ako aj z pohľadu
Hodnotiteľa a aj odvolacieho orgánu hlavným dôvodom zníženia bodového hodnotenia v spornom
Služobnom hodnotení. Tento dokument SOI No. 1005 VISIT nemá žiaden stupeň utajenia a povinnosti
z neho vplývajúce sa týkajú len jeho osoby a preukazuje, že tento dokument mu neurčoval tak, ako je
uvedené v Rozhodnutí odvolacieho orgánu len „Additional Duties“, ale tak, ako v odvolaní a aj vyššie
uviedol hlavne povinnosti zodpovedajúce oveľa nižšej vojenskej hodnosti, t.j. žalobca bol zodpovedný
za vybavovanie vstupných kariet návštev, zabezpečovania ich ubytovania, prípravou ich programu
a koordináciou zabezpečenia ich stravovania (catering), t.j. ho degradoval v hierarchii hodnostného
zboru a aj jeho odbornosti právnika. Predpokladal, že ak by mal odvolací orgán k dispozícii dokument
SOI No. 1005 VISIT nerozhodol by tak, ako rozhodol. Odvolací orgán nedostatočne a nesprávne
zistil skutkový stav nie len tým, že si nezabezpečil od Hodnotiteľa dokument SOI No. 1005 VISIT, na



ktorý sa vo svojom rozhodnutí odvolával, ale aj vychádzajúc z jeho rozhodnutia mal z personálnych
materiálov za zrejmé, že žalobca bol do vojenskej hodnosti kapitána povýšený dňa 01.03.2016, čim u
neho došlo k zmene obsahu charakteristiky vojenskej hodnosti, ktorá je pre vyššiu vojenskú hodnosť
kapitán a z toho dôvodu, považoval za neobjektívne porovnávať Služobné hodnotenia spracované pre
rozdielne vojenské hodnosti, s čím sa nestotožnil, nakoľko z personálnych materiálov, ktoré mal odvolací
orgán k dispozícii bolo nevyvrátiteľné, že žalobca bol od 01.09.2007 ustanovený do funkcie vedúceho
staršieho dôstojníka, čo znamená do pozície vojenskej hodnosti kapitán (na Personálnom úrade Štábu
personálneho manažmentu GŠ OS SR a ďalších ), t.j. od roku 2007 vykonával funkcie zodpovedajúce
vojenskej hodnosti kapitán, takže u neho nedošlo k zmene obsahu funkčnej náplne zodpovedajúcej
Charakteristike rozdielnej vojenskej hodnosti. Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie v tomto
prípade rozhodnutia vydaného v správnom konaní patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, ako aj ESĽP. Z odôvodnenia
touto žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací orgán sa formalistickým postupom
autoritatívne stotožnil so stanoviskom Hodnotiteľa a ním zriadenej komisie bez zachovania rovnosti
zbraní účastníkov konania, ktorých je nutné považovať v konaní za rovnocenných, čo malo za
následok, že žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia,
zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery relevantným spôsobom odôvodnil.
Žalobou napadnuté rozhodnutie absentuje právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových
okolností, čo zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť tohto správneho rozhodnutia.

III. argumenty žalovaného

12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že dňa 26.01. 2017 spracoval
bezprostredne nadriadený veliteľ žalobcu plk. Ing. M. R. písomné služobné hodnotenie žalobcu za
kalendárny rok 2016. Na základe záverov služobného hodnotenia žalobca dosiahol dobré výsledky
so súčtom 70 bodov z celkovo 100 možných bodov. Vychádzajúc z písomného záznamu žalobcu
v služobnom hodnotení, hodnotiteľ oboznámil žalobcu so služobným hodnotením dňa 14.02.2016.
Žalobca podal hodnotiteľovi elektronickou formou proti služobnému hodnoteniu dňa 21.02.2017 písomné
odvolanie s namietaním jeho neobjektívnosti, rozporností so základnými princípmi právneho štátu a
odporovateľnosti bodového hodnotenia k hodnoteniu slovnému. Hodnotiteľ následne odvolaniu žalobcu
nevyhovel v celom rozsahu a odvolanie spolu so svojim stanoviskom k odvolaniu z 23. februára 2017
a prílohami doručil nadriadenému hodnotiteľa, zástupcovi náčelníka Generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky, generálporučíkovi Ing. Pavlovi O., Y.. Odvolací orgán dňa 01.03. 2017 zriadil
komisiu na prerokovanie odvolania proti služobnému hodnoteniu, ktorá odvolanie prerokovala a dňa
10.03. 2017 predložila odvolaciemu orgánu svoje písomné stanovisko s odporúčajúcim záverom
rozhodnúť tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietne a služobné hodnotenie potvrdí. Odvolací
orgán i na základe odporúčajúcich záverov vyššie uvedenej komisie, svoji rozhodnutím, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.03.2017, odvolanie žalobcu zamietol a služobné hodnotenie potvrdil.

13. V predmetnom prípade je nanajvýš potrebné zamerať pozornosť na otázku, či služobné hodnotenie
v spojitosti s rozhodnutím o odvolaní spĺňajú zákonné podmienky preskúmateľnosti správnym
súdom podľa SSP. Žalovaný bol toho názoru, že služobné hodnotenie profesionálneho vojaka a
následne aj rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu nepodliehajú súdnemu prieskumu
z nasledovných dôvodov. Služobné hodnotenie je súhrnom skutkových zistení týkajúcich sa výkonu
štátnej služby profesionálneho vojaka za určitý uplynulý kalendárny rok na základe hodnotených
hľadísk, s konštatovaním výsledného hodnotenia profesionálneho vojaka tak slovným vyjadrením ako
aj vyjadrením číselným. V prípade žalobcu služobné hodnotenie s bodovým ohodnotením 70 bodov, čo
predstavuje v slovnom vyjadrení dobré výsledky, neznamená pre žalobcu žiadnu prekážku v postupe
v služobnej kariére, týkajúcu sa napríklad povýšenia do vyššej vojenskej hodnosti podľa § 45 a nasl.
zákona č. 281/2015 Z. z. alebo zapožičania vyššej vojenskej hodnosti podľa § 51 zákona č. 281/2015
Z. z., resp. iných personálnych opatrení. Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka a rozhodnutie
o odvolaní, vydané v rámci jedného konania, sami o sebe nezakladajú, nemenia ani nezrušujú práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti profesionálneho vojaka, pričom služobné hodnotenie je len
základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, teda nejde o rozhodnutia,
ktoré by spĺňali predpoklady vymedzené v § 3 ods. 1 písm. b) SSP. V nadväznosti na uvedené je
vylúčená ako právomoc správnych súdov, tak aj vecná príslušnosť správnych súdov zo samostatného



prieskumu takýchto rozhodnutí v správnom súdnictve podľa S. s. p. Konanie vo veci služobného
hodnotenia profesionálneho vojaka je osobitným druhom konania, upraveným výlučne zákonom č,
281/2015 Z. z. a Služobným predpisom hlavného služobného úradu č. 114/2015 o podrobnostiach
služobného hodnotenia, o spôsobe oboznamovania profesionálneho vojaka so služobným hodnotením,
o komisii podľa § 57 zákona č. 281/2015 Z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu a
odvolacích orgánoch vydaným na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 58 zákona č. 281/2013 Z.
z., v ktorom tak hodnotiteľ ako aj odvolací orgán nerozhodujú o právach, právom chránenych záujmoch
alebo povinnostiach profesionálneho vojaka, a teda v tomto ponímaní nemožno hovoriť o predmetnom
konaní ako o konaní administratívnom (§ 3 ods. 1 písm. a) SSP, pričom je týmto vylúčená zároveň aj
pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

14. Podľa žalovaného v prípade predmetného hodnotenia išlo subjektívny pocit žalobcu, ktorý
bol podobne ako za kalendárny rok 2016, tak aj za kalendárny rok 2015 v rámci služobného
hodnotenia ohodnotený záverečným slovným hodnotením „dobré výsledky“. Ostatné vyjadrenia žalobcu
v predmetnom odseku žaloby považoval žalovaný za tvrdenia ničím nepodložené, ktorými žalobca vôbec
neargumentoval na svoju obranu v rámci konania vo veci služobného hodnotenia. Svoju povinnosť,
vyplývajúcu z dokumentu SOI No. 1503, ktorá sa týka informačnej povinnosti žalobcu, ako aj ostatných
profesionálnych vojakov smerom k hodnotiteľovi ako najvyššiemu veliteľovi Tímu pre integráciu síl
NATO SVK NFIU počas porád, žalobca fabuloval s cieľom odvrátiť pozornosť od jej porušovania. S
poukazom na používanie slovných termínov „predpokladať“ a „pravdepodobne “ zo strany žalobcu mal
žalovaný za to, že ide čisto o hypotetické tvrdenia, žalobcom ničím nepodložené a teda nepreukázané.
Poukazujúc na § 134 ods. 1 písm. a) a § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., žalobca, ako profesionálny
vojak, je povinný, okrem povinností vyplývajúcich z opisu funkčnej náplne, dodržiavať vojenské rozkazy,
nariadenia a príkazy veliteľov, a teda žalobca bol povinný vykonávať aj činnosti, ktoré mu vyplývajú z
dokumentov typu SOI (ide o stále operačné pokyny v rámci organizačnej zložky NATO), nakoľko tieto
sa okrem subjektívnemu názoru žalobcu ničomu nepriečili. Žalovanému nebolo zrejmé, z akého dôvodu
žalobca operoval s pojmom „zásada rovnosti strán“, nakoľko túto zásadu nemožno na daný prípad
absolútne aplikovať. V predmetnom prípade, ak budeme hovoriť o konaní administratívnom, existovala
v rámci tohto konania len jedna strana, a to žalobca, pričom tak hodnotiteľ ako aj odvolací orgán boli
orgánmi verejnej správy, ktoré mali voči žalobcovi vrchnostenské postavenie, teda nie postavenie rovné.
V súvislosti s dokumentom SOI No. 1005 VISIT, na ktorý žalobca poukazuje vo svojej žalobe a ktorý
predložil súdu, je potrebné uviesť, že tento dokument nie je platný, nakoľko neprebehol kompletným
procesom jeho prijatia a chýbajú mu niektoré formálne náležitosti, ako je dátum jeho platnosti a podpisy
funkcionárov zodpovedných za vypracovanie a kontrolu.

15. K otázke oboznamovania sa s podkladmi zadováženými v rámci konania vo veci služobného
hodnotenia žalovaný poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z., a teda
dementoval tak tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s týmito podkladmi. Podľa § 59
ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného
pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych
osôb a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad. Takýmito
písomnosťami sú aj podklady zadovážené v rámci konania vo veci služobného hodnotenia. Podľa § 59
ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. služobný úrad poskytne profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť kópie
písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy a poznámky z týchto
písomností. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že by žalobca v súvislosti s oboznámením sa s príslušnými
podkladmi využil postup podľa § 59 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., na čo bol oprávnený. Vzhľadom na
uvedené a vzhľadom na právnické vzdelanie žalobcu a jeho takmer desať prax profesionálneho vojaka -
právnika sa žalovanému javí postup žalobcu podľa č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov ako nezrozumiteľný, poukazujúc zároveň
na irelevantnosť postupu a námietky s ním súvisiace vo vzťahu k predmetnému súdnemu prieskumu.

IV. Konanie pred správnym súdom

16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v



úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
04.09.2019 rozsudkom.

V. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

18. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, počas trvania štátnej služby sa na profesionálneho vojaka spracúva
hodnotenie formou a) hodnotenia, b) služobného hodnotenia, c) priebežného hodnotenia. Hodnotenie
profesionálneho vojaka vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ (ďalej len "hodnotiteľ").

19. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 cit. zákona, služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe (ďalej len "služobné hodnotenie") je základným
podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej
kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka v
dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie
služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej
kariére profesionálneho vojaka.

20. Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, služobné hodnotenie okrem zodpovedajúceho bodového
hodnotenia môže obsahovať aj slovné zhodnotenie. V závere služobného hodnotenia sa uvedie, že
profesionálny vojak a) dosahuje mimoriadne dobré výsledky, b) dosahuje dobré výsledky, c) dosahuje
uspokojivé výsledky alebo d) nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu
službu.

21. Podľa § 54 ods. 4 cit. zákona, služobné hodnotenie spracúva hodnotiteľ písomne za predchádzajúci
kalendárny rok do 31. januára a profesionálneho vojaka so služobným hodnotením preukázateľne
oboznámi najneskôr do 15. februára. Profesionálny vojak oboznámenie so služobným hodnotením
potvrdí svojím podpisom.

22. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 a 3 cit. zákona, proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak
podať písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so
služobným hodnotením. Odvolanie profesionálny vojak doručí hodnotiteľovi. Ak včas podané odvolanie
neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ bezodkladne písomne vyzve profesionálneho vojaka, aby
dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude
prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa neprihliada a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti písomne
upovedomí profesionálneho vojaka. Včas podané odvolanie proti služobnému hodnoteniu má odkladný
účinok.

23. Podľa § 57 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona, odvolacím orgánom je nadriadený veliteľ hodnotiteľa. Odvolací
orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania, z dôvodu jeho prerokovania, zriadi komisiu ako
svoj poradný orgán. Komisia prerokuje odvolanie na základe písomností podľa § 56 ods. 4 <https://



www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/20190701> a do siedmich dní odo dňa jej zriadenia
predloží svoje písomné stanovisko odvolaciemu orgánu.

24. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodne o odvolaní tak, že
služobné hodnotenie zmení, inak odvolanie zamietne a služobné hodnotenie potvrdí.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

25. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi
znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom.
Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť
zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je
dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade
ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a
to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto
podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna
sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a
konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Služobné hodnotenie ako také
je spôsobilým predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve s ohľadom na generálnu klauzulu
vyjadrenú v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (analogicky napr. rozsudok NS SR
spis. zn. 3Sžk/9/2017 z 30.05.2018, uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžo/150/2015 z 22.02.2017, rozsudok
NS SR 10Sžk/24/2018 z 28.02.2019 atď.).

26. Ustanovenie § 54 zákona č. 281/2015 Z. z. upravuje obsah služobného hodnotenia a termíny na
spracovanie služobného hodnotenia profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej
službe. Služobné hodnotenie, tak ako v súčasnej právnej úprave, slúži ako podklad pre rozhodovanie
o postupe v služobnej kariére, prípadne o zotrvaní profesionálneho vojaka v štátnej službe. Služobné
hodnotenie je súbor bodovo hodnotených výsledkov a porovnávacích kritérií, ktoré môžu byť doplnené
slovným zhodnotením. V závere služobného hodnotenia sa uvedú návrhy opatrení s profesionálnym
vojakom, uvedie sa aj to, či profesionálny vojak v hodnotenom období dosiahol mimoriadne dobré,
dobré, uspokojivé výsledky alebo nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu
službu. Služobné hodnotenie sa spracúva za predchádzajúci kalendárny rok len jedenkrát ročne, a to v
termíne od 1. januára do 31. januára. Po spracovaní služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený
veliteľ najneskôr do 15. februára preukázateľne oboznámi hodnoteného profesionálneho vojaka so
spracovaným služobným hodnotením (napríklad ak bezprostredne nadriadený veliteľ spracuje služobné
hodnotenie 5. januára, môže s ním oboznámiť hodnoteného profesionálneho vojaka kedykoľvek odo
dňa spracovania, najneskôr do 15. februára). Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie
sa so služobným hodnotením svojím podpisom, bezprostredne nadriadený veliteľ vykoná záznam o
tejto skutočnosti v služobnom hodnotení, s účinkom oboznámenia hodnoteného profesionálneho vojaka.
Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka je v podstate inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje
jeho spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe
boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené vojakmi, ktorí majú na to
najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba
vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť vojaka nie je nemenným stavom
a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie vojaka do určitej funkcie
takto nie je definitívou.

27. Prvoradým dôvodom zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že v kontexte žalobcových námietok
Krajský súd v Bratislave nemohol konštatovať existenciu niektorého z dôvodov na zrušenie napadnutého



rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je možné zrušiť iba zo zákonného dôvodu
(§ 191 ods. 1 SSP), ktorý musí vyplynúť z posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov žalobcu. V žalobe žalobca namietal neobjektívnosť zo strany veliteľa - Hodnotiteľa s
odkazom na pravdepodobný vlastný záver, že jeho právny názor sa nestretol s právnym názorom
zástupcu Hodnotiteľa, čo napr. malo za následok kreovanie jeho nových povinností vyplývajúcich z
dokumentu SOI No. 1005 VISIT. Išlo teda o hypotetický úsudok žalobcu, z ktorého priamo nevyplýva
nezákonnosť postupu žalovaného. Rovnako žalobcovo tvrdenie, týkajúce sa vytýkaného nesplnenia
povinnosti informovať veliteľa NFIU SVK o činnostiach podstatných k naplnenia cieľa NFIU SVK
bolo iba v rovine polemiky s dôvodmi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí. Aj námietku týkajúcu
sa nesúhlasu uloženia povinností nezodpovedajúcich hodnosti žalobcu a jeho vzdelaniu na základe
dokumentu SOI No. 1005 VISIT v časti tzv. „Additional Duties“, čo malo mať za následok zníženie
bodového hodnotenia v služobnom hodnotení považoval súd za konštrukciu, ktorá nemala oporu v
administratívnom spise. Z listín založených v administratívnom spise predovšetkým vyplýva, že uvedený
dokument bol prepracovaný, bez stanovenia úloh žalobcovi a teda nahradený dokumentom SOI no.
1009, ktorý nadobudol platnosť dňa 28.02.2017. Rovnako z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
nevyplýva, že by sa mu akékoľvek nerešpektovanie dokumentu SOI No. 1005 VISIT kládlo za vinu a
malo dôsledok zníženie počtu bodov v hodnotení. Dôvody rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.
KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017 plne korešpondujú s predloženými listinnými dôkazmi.
Za nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku ohľadne porušenia rovnosti strán v administratívnom konaní.
Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý
verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú
nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného
dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo pritom predstavuje oblasť so samostatnou
súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V
danom prípade žalovaný voči žalobcovi vystupoval v štátno-mocenskom postavení. Teda rozhodoval o
právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou
dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve.

28. Nebolo možné v predmetnej veci možné konštatovať porušenie zákona zo strany žalovaného,
zo žaloby ani nevyplýva odkaz na konkrétne porušenia zákonných ustanovení, ktoré by súd mohol
kvalifikovať ako tak závažné, že by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Išlo v podstate o
subjektívny nesúhlas žalobcu s hodnotením žalovaného - treba však uviesť, že úvahy ktoré obsahuje
napadnuté hodnotenie sa uskutočňujú v rámci tzv. voľnej úvahy (diskrečná právomoc orgánu verejnej
správy), v ktorej správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a vysloví
hodnotenie vojaka, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania.
Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom
rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200784)