Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/108/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200784 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200784.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: M.. G.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. S. č. XX, D. R., proti žalovanému: Zástupca náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017 zamietol podľa § 57 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky odvolanie žalobcu s tým, že potvrdil služobné hodnotenie za rok 2016, spracované veliteľom NATO FORCE INTEGRATION UNIT SLOVAKIA zo dňa 26.01.2017. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní boli najmä vyjadrenie veliteľa k odvolaniu zo dňa 23. 02. 2017, označené dokumenty a „Osobná karta profesionálneho vojaka“. Z priložených personálnych materiálov je zrejmé, že odvolateľka bola do vojenskej hodnosti kapitán povýšená dňa 01. 03. 2016 a v súlade s Prílohou č.2 zákona došlo aj k zmene obsahu Charakteristiky vojenskej hodnosti, ktorá je určená pre vyššiu vojenskú hodnosť „kapitán“. Z tohto dôvodu nie je objektívne porovnávať vyššie uvedené SH (bodovú a aj textovú časť) spracované pre dve odlišné vojenské hodnosti. Zároveň komisia konštatovala, že SH z roku 2015 a 2016 sú spracované na rozdielnych formulároch, ktoré zmenili možnosti bodového hodnotenia za jednotlivé hodnotené časti z pevne pridelených bodov na bodového rozpätia, pribudlo bodové hodnotenie z pohybovej výkonnosti a textová časť bola rozdelená na viacej častí so stručným popisom hodnotenej oblasti kariéry profesionálneho vojaka. Doplnenie bodového hodnotenia hodnotením z pohybovej výkonnosti znížilo maximálny počet bodov v jednotlivých hodnotených oblastiach, pričom maximálny počet bodov zostal na úrovni 100 bodov. Ďalej v tejto súvislosti komisia konštatovala, že SH za 2016 bolo ovplyvnené i tým, že ho spracoval nový hodnotiteľ. Vo funkčnej podriadenosti veliteľa bola odvolateľka od 01. 11. 2015, avšak reálne funkciu vykonávala až po ukončení jazykového kurzu dňa 18. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že časové obdobie za ktoré ju veliteľ hodnotil bolo 13 dní. Veliteľ teda musel na spracovanie SH za 2015 využiť priebežné služobné hodnotenie predchádzajúceho hodnotiteľa (riaditeľ Personálneho úradu OS SR). 3. Odvolateľka bola ustanovená dňa 01. 04. 2016 na funkciu „právna poradkyňa/ Velenie/ Veliteľstvo/ Tím pre integráciu síl NATO SVK NFIU/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej služby Bratislava (418454/ 55/ 496)“ a zároveň na základe § 71 ods. 2 písm. b) zákona vyčlenená podľa § 71 ods. 1 písm. f) zákona na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania SR v medzinárodnej organizácii na území SR (418454/ 55/ SI 1/496). Žalovaný sa stotožnil s názorom komisie, ktorá vo svojom stanovisku poukázala na to, že v SH za 2016, odvolaní a stanovisku veliteľa možno badať, že po ustanovení na novú funkciu NFIU SVK odvolateľka pokračovala v plnení služobných povinností podľa zvyklostí zaužívaných na predchádzajúcich národných funkciách. Avšak pri medzinárodných funkciách je špecifické, že velenie nie je autoritatívne ako na národných funkciách ale tzv. „Mission Command“, t.j. velenie je zamerané na splnenie úlohy. Čo vyžaduje samostatné riešenie úloh a vysoko iniciatívny prístup pri riešení komplexných problémov. Samostatné štúdium materiálov a v prípade nejasností čo je „Úloha/Cieľ“ - „Mission“ alebo „Zámysel veliteľa“ - „Commanders Intent“ štábny dôstojník môže požiadať o dodatočné spresnenie úlohy formou vysvetľujúcich Inštrukcií veliteľa - „Guidance“. V priebehu služby bola odvolateľka ustanovená iba na národných funkciách a prvé skúsenosti z medzinárodnej funkcie získava až v súčasnosti - praxou na funkcii v NFIU SVK. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľka nebola pred ustanovením do funkcie v NFIU SVK dostatočne pripravená na prácu na medzinárodnej funkcii. Chýba jej celkový obraz o štábnej práci na medzinárodnej funkcii, pochopenie organizačnej štruktúry, pôsobnosť jednotlivých funkcionárov, vedomosti o procedúrach a princípoch velenia a riadenia v medzinárodnom prostredí. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nevyhnutné na získanie takých skúseností v praxi vykonávať nielen funkčné povinnosti vyplývajúce priamo z „Opisu činností vyplývajúcich z funkcie“ a „Job Description“ ale aj pracovať v pracovných skupinách/ tímoch riešiacich medziodborové úlohy (medzinárodné a národné právo, politicko-vojenské stratégie, personál, logistika, operačné plánovanie a pod.). Z toho vyplýva, že počas pôsobenia odvolateľky na novej funkcií pri najlepšej snahe by nebolo fyzicky a časovo možné počas hodnoteného obdobia urýchliť osvojovanie si nových poznatkov z praxe a nových zručností tak, aby mohla byť hodnotená maximálnym počtom bodov (bod D časť 3 a 4). Zároveň nepochopenie princípov „Mission Command“ malo za následok znížené hodnotenie v časti „Iniciatíva“, „Tímová práca“ a „Samostatnosť pri plnení úloh“ (bod D časť 7,8 a 10). Pokiaľ ide o študijné aktivity odvolateľky, štúdium na postgraduálnom štúdiu „PhD.“, ktoré odvolateľka začala študovať nie je zapísané v „Osobnej karte profesionálneho vojaka“ a nebolo zaslané ani v rámci „Hlásenia osobných zmien“, ktoré by na uvedenú skutočnosť upozorňovalo. Z uvedeného vyplýva, že veliteľ nemal možnosť sa o zmene dozvedieť oficiálnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že textová časť SH za 2016 nemá vplyv na celkový počet bodov žalovaný odporúčal túto skutočnosť zapracovať do nasledujúceho SH za rok 2017 po doložení potvrdenia o štúdiu na vysokej škole. Zároveň odporúčal uviesť, či ukončením štúdia a dosiahnutím vedecko-akademickej hodnosti budú splnené požiadavky na hodnosť pre povýšenie do vyššej vojenskej hodností (v súlade s Prílohou č.l, SP 111/2015). II. žaloba a námietky 5. V žalobe žalobca uviedol, že na základe § 54 ods. 4 Zákona č. 281/2015 Z. z. spracoval veliteľ NATO FORCE INTEGRATION UNIT SVK/Tím pre integráciu síl NATO na území Slovenskej republiky (NFIU SVK) na jeho osobu služobné hodnotenie za predchádzajúci kalendárny rok, t.j. rok 2016. Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka je v zmysle cit. zákona základným podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka. Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej kariére profesionálneho vojaka. V zmysle Zákona o štátnej službe hodnotiteľ so služobným hodnotením profesionálneho vojaka preukázateľne oboznámi, čo potvrdí profesionálny vojak svojím podpisom. Hodnotitelia majú za povinnosť sa pri spracovaní služobného hodnotenia riadiť výlučne príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, metodickými pokynmi vydanými v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, ktoré bližšie upravujú podrobnosti služobného hodnotenia a posledným služobným hodnotením hodnoteného profesionálneho vojaka. Veliteľ NFIU SVK (ďalej len „Hodnotiteľ“) mu pri oboznamovaní so služobným hodnotením nedal možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym hodnoteným oblastiam a skutočnosť, že mu podstatne znížil bodové hodnotenie oproti minuloročnému odôvodnil mimo toho, že nerešpektoval jeho vôľu vykonávať povinnosti vyplývajúce z SOI No. 1005 VISIT- Príloha č. l. aj tým, že si svoje povinnosti neplní včas. Hodnotiteľa požiadal, aby mu umožnil preukázať skutočnosť, že úlohy, ktoré mu boli v rozhodnom období zadané splnil včas a o jeho osobné posúdenie časti práce, s ktorou do toho času nebol oboznámený. Hodnotiteľ sa vyjadril, že nemá záujem sa oboznámiť s listinných dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že si žalobca svoje povinnosti splnil v určených termínoch, z čoho je zrejmé, že hodnotiteľ nedostatočne zistil skutkový stav, aby mohol objektívne rozhodnúť o Služobnom hodnotení spracovaného ním na moju osobu. 6. Všetky zadané úlohy žalobca preukázateľne vypracoval v určených termínoch a elektronicky, alebo osobne ich odovzdal zväčša zástupcovi hodnotiteľa, ktorý bol dohľadom nad vypracovaním týchto úloh poverený hodnotiteľom. Zástupca hodnotiteľa pplk. Ing. N. nebol s jednou žalobcom spracovaných úloh a to s prílohou k dokumentu OPLAN, Self-Defence/Sebeobrana spokojný, nakoľko ich právny názor sa vo viacerých častiach rozchádzal. Žalobcovou funkčnou náplňou je hlavne právne poradenstvo, čo znamená, že vedúci zamestnanci nie sú jeho právnym názorom viazaní, čo malo konkrétne v tomto prípade za následok, že zástupca hodnotiteľa doplnil ním spracovanú prílohu Self-Defence/Sebeobrana podľa vlastného uváženia. Skutočnosť, že sa žalobcov právny pohľad nestretol s očakávaním zástupcu hodnotiteľa, uvedené hodnotiteľovi osobne oznámil, načo sa on vyjadril, že nakoľko svojho zástupcu poveril dohliadaním nad spracovaním týchto úloh, ich odlišný právny pohľad na vec berie na vedomie a do procesu tvorby týchto dokumentov zasahovať nebude. Z Rozhodnutia Zástupcu náčelníka Generálneho štátu ozbrojených síl Slovenskej republiky, číslo konania; KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16. marca 2017 je zrejmé, že mu hodnotiteľ kládol za vinu nesplnenie povinnosti informovať ho o svojej činnosti podľa dokumentu SOI No.1503., ktorý upravuje priebeh pravidelných, zväčša týždenných porád, ktorých cieľom je veliteľa NFIU SVK (Hodnotiteľa) informovať o činnostiach a skutočnostiach podstatných k plneniu cieľov NFIU SVK. Nakoľko žalobca je právny poradca veliteľa NFIU SVK a ako jeden z mála vojakov v jeho priamej podriadenosti, t.j. v rámci štruktúry zakladajúcich záväzných dokumentov NFIU SVK má k hodnotiteľovi priami prístup, čo znamená, že ho pravidelne informuje o svojej práci osobne. Preto napríklad o rozpore žalobcovho právneho názoru s názorom jeho zástupcu nebolo ani nutne a ani z profesionálneho hľadiska vhodné informovať ho pred všetkými zúčastnenými porady a taktiež konkrétne táto informácia by v zmysle dokumentu SOI No. 1503 nemal byť predmetom týchto porád, preto tento jeho argument považoval za neopodstatnený. 7. V služobnom pomere profesionálnej vojaka je žalobca desať rokov, má obhájenú rigoróznu prácu z odboru medzinárodného práva na tému práva ozbrojeného konfliktu a tohto času diaľkovo študuje najvyšší stupeň vysokoškolského štúdia- PhD., odbor Teória a dejiny štátu a práva, oblasť Medzinárodné právo, z čoho by sa dalo predpokladať, že vypracovanie dokumentu za oblasť oprávnenosti použitia zbrane v rámci sebaobrany pre neho pri rešpektovaní mandátu ich jednotky nebol žiadny problém. Pravdepodobne skutočnosť, že sa jeho právny názor nestretol s právnym názorom zástupcu Hodnotiteľa mala za následok kreovanie jeho nových povinnosti vyplývajúcich z dokumentu SOI No. 1005 VISIT a ktorých nerešpektovanie bolo vyplývajúc z tvrdenia Hodnotiteľa hlavným dôvodom zníženia bodov sporného Služobného hodnotenia. V zmysle platnej legislatívy nie je možné profesionálneho vojaka degradovať, t.j. určitou obdobou trestu znížiť jeho vojenskú hodnosť, avšak určením mu nových úloh zodpovedajúcich o päť stupňov nižšej vojenskej hodnosti je možné pokúsiť sa ho zaviazať výkonom služobných povinností prislúchajúcich nižšiemu hodnostnému zboru. Hodnotiteľa žalobca upozornil na nezákonnosť dokumentu SOI No. 1005 VISIT, nakoľko mu ukladalo povinnosti v oblastiach, ktoré nie sú v jeho funkčnej náplni a nijakým spôsobom sa netýkajú jeho vojenskej odbornosti a špecializácie právneho poradcu NFIU SVK. Do procesu tvorby tohto dokumentu nebol nijakým spôsobom Hodnotiteľom zapojený a o jeho existencii a z neho vyplývajúcich povinností sa dozvedel až po jeho podpísaní Hodnotiteľom a jeho uverejnení, t.j. jeho účinnosťou. Činnosti za ktoré by žalobca zodpovedal má vo svojich funkčných povinnostiach Staff Assistent NFIU SVK v poddôstojníckej hodnosti. Nezákonnosť tohto dokumentu žalobca namietal aj z dôvodu, že prostredníctvom Štandardnej Operačnej inštrukcie (SOI) nie je možné kreovať nový zodpovednostný vzťah a zaviazať osobu k povinnostiam, ktoré hlavne nijakým spôsobom nesúvisia s jeho funkčnou náplňou, hodnostným zborom. Pracovnoprávny zodpovednostný vzťah môže vyplývať zo zákona, alebo z nejakej formy kontraktu podpísaného zamestnávateľom a zamestnancom; v jeho prípade je to personálny rozkaz, ktorým bol ustanovený na funkciu právneho poradcu NFIU SVK a jemu zodpovedajúca ním podpísaná funkčná náplň. Na základe dokumentu SOI No. 1005 VISIT bol zodpovedný hlavne za vybavovanie vstupných kariet návštev, zabezpečovania ich ubytovania, prípravou ich programu a koordináciou zabezpečenia ich stravovania. Voči služobnému hodnoteniu spracovaného Hodnotiteľom v zmysle § 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe podal v zákonnej lehote odvolanie, ktorého prílohou bolo SOI No. 1005 VISIT z dôvodu jeho neobjektívnosti, jeho rozporu so základnými princípmi právneho štátu a z dôvodu, že jeho bodové hodnotenie odporovalo slovnému.- Príloha č.3. V závere odvolania Hodnotiteľa požiadal, aby mu v prípade, že odvolaniu nevyhovie oboznámil ho s jeho písomným stanoviskom k odvolaniu, čím by bola zachovaná zásada rovnosti strán a bola by mu daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom, ktoré budú postúpené odvolacej komisii. Hodnotiteľ mu osobne oznámil, že nakoľko mu Zákon o štátnej službe neprikazuje ho oboznámiť s jeho stanoviskom, jeho žiadostí nevyhovie. 8. V zmysle § 56 ods. 4 Zákona o štátnej službe, ak hodnotiteľ odvolaniu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania alebo jeho doplnenia nevyhovie v celom rozsahu, doručí v tejto lehote odvolaciemu orgánu odvolanie spolu so služobným hodnotením a svojím písomným stanoviskom k odvolaniu. Nakoľko Hodnotiteľ podanému odvolaniu nevyhovel, toto bez prílohy SOI No. 1005 VISIT postúpil odvolaciemu orgánu spolu so svojím stanoviskom k odvolaniu doplneným o nasledovné podklady viažuce sa k veci a to Pokyny zástupcu veliteľa obsahujúce časový harmonogram s podrobnejšou špecifikáciou a terminovaním úloh pri tvorbe dokumentov vypracovaných NFIU SVK s označením úloh za realizáciu / spolurealizáciu z ktorých niesol zodpovednosť zo dňa 12.09.2016 je zrejmé, že si splnil všetky svoje povinnosti včas, nakoľko cieľom týchto pokynov bolo spracovanie týmito pokynmi určených dokumentov do 31.12.2016 tak, ako ich aj oveľa skôr ako bolo určené spracoval a ktoré boli Hodnotiteľom preukázateľne podpísané dňa 1.1.2017. Odvolacím orgánom je v zmysle Zákona o štátnej službe nadriadený veliteľ Hodnotiteľa, t.j. Zástupca náčelníka Generálneho štátu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý zriadil komisiu, ako svoj poradný orgán. Odvolacia komisia po preskúmaní obsahu odvolania a vyššie uvedených dokumentov súvisiacich s vecou vypracovala stanovisko, v ktorom navrhla odvolaciemu orgánu odvolaniu nevyhovieť a napadnuté rozhodnutie Hodnotiteľa, t.j. Služobné hodnotenie potvrdiť. Odvolací orgán mal mimo vyššie uvedených podkladových materiálov k dispozícii aj stanovisko odvolacej komisie, t.j. ním novo vykonaným dôkazom, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania a s ktorým sa žalobca taktiež nemal možnosť do dnešného dňa oboznámiť. Rozhodnutím odvolacieho orgánu rozhodujúceho v zmysle § 57 ods. 1 Zákona o štátnej službe odvolací orgán odvolanie zamietol a služobné hodnotenie spracované Hodnotiteľom bezo zmeny potvrdil, čím sa stalo platné. Nakoľko žalobca nemal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom Hodnotiteľa k odvolaniu a taktiež so stanoviskom odvolacej komisie, v tejto žalobe vychádzal len s odvolaním napadnutého služobného hodnotenia, z Pokynov zástupcu veliteľa obsahujúce časový harmonogram s podrobnejšou špecifikáciou a terminovaním úloh pri tvorbe dokumentov vypracovaných NF1U SVK s označením úloh za realizáciu / spolurealizáciu z ktorých niesol zodpovednosť zo dňa 12.09.2016 a z Rozhodnutia odvolacieho orgánu. 9. Po preštudovaní Rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobca dňa 12.4.2017 Hodnotiteľovi písomne oznámil, že využije svoje právo obrátiť sa na súd vo veci preskúmania tohto rozhodnutia a písomne ho požiadal o súhlas s použitím s vecou súvisiacich dokumentov a o sprístupnenie tých, s ktorými som sa nemala možnosť oboznámiť a ktoré som považoval za potrebné na vypracovanie žaloby, a to hlavne s jeho stanoviskom k odvolaniu a Stanoviskom odvolacej komisie. Hodnotiteľa požiadal o povolenie použiť na súde požadované dokumenty, ktoré sú v prevažnej väčšine dokumenty so stupňom utajenia NATO UNCLASSIFIED, ktorých pôvodcom je NFIU SVK, t.j. osobou, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že tieto je možné použiť na súde je Hodnotiteľ. Hodnotiteľ mu oznámil, že mu zákon neprikazuje mu tieto informácie sprístupniť, načo ho dňa 18.4.2017 opätovne písomne požiadal o ich sprístupnenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Hodnotiteľ jeho žiadosti listom zo dňa 27.4.2017 v celom rozsahu opätovne nevyhovel, nakoľko mal za zrejmé, že on, ako veliteľ NFIU SVK, nie je povinnou osobou v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko nespĺňa ani jednu zo zákonných definícií povinnej osoby a ani NFIU SVK, ktorej je predstaviteľom, nie je v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou. Na jeho zamietanú odpoveď žalobca Hodnotiteľovi písomne oznámil, že z jeho pohľadu je povinnou osobou v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko má Zákonom o štátnej službe a jeho vykonávacími predpismi zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach profesionálnych vojakov v jeho podriadenosti a nakoľko je táto jeho právomoc delegovaná, t.j, pokiaľ ide o Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je povinnou osobou z pozície výkonu tejto delegovanej právomoci štátneho orgánu, t.j. Ministerstva obrany SR. K odmietnutiu mu sprístupniť požadované informácie ďalej žalobca dodal, že z pohľadu § 8 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ním požadované informácie netvoria utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona a týkajú sa výlučne jeho osoby. Pre neho z nepochopiteľných dôvodov mu bolo opakovane odopreté ústavou garantované právo na informácie a na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a konaním správnych orgánov rozhodujúcich o jeho právach a povinnostiach bola tým, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom svedčiacim v jeho neprospech porušená zásada rovnosti zbraní účastníkov správneho konania. Taktiež rozpor s jedným zo základných princípov demokratického štátu, a to so slobodou prejavu videl žalobca v tom, že skutočnosť, že prejavil svoj právny názor a nespracoval dokument podľa právneho názoru zástupcu Hodnotiteľa (pplk. Ing. N.) malo za následok určenie mu nových povinnosti nezodpovedajúcich jeho hodnosti a vzdelaniu (dokument SOI No. 1005 VISIT), ktorých zákonnosť namietal, t.j. prejavil svoj názor na tento dokument, čo malo za následok ďalšiu sankciu, zníženie bodového hodnotenia v Služobnom hodnotení, t.j. výrazný vplyv na jeho kariéru. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci v obdobnej veci ako je tá, ktorá je predmetom tejto žaloby Rozsudkom zo dňa 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžo 56/2014 http://-www.supcourt.gov.Sk/data/files/l 143 stanoviska rozhodnutia 10 2015.pdf dospel k záveru, že: “Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania. Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania. Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré najviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech. Za danej situácie je zvlášť žiaduce, aby správny súd pri rešpektovaní zásady rovnosti zbraní na túto zásadu prihliadol v preskúmavacom konaní a v rámci nej zvážil, či táto procesnoprávna záruka bola rešpektovaná i v procesných postupoch pred orgánmi verejnej správy. Pokiaľ sa tak nestalo, je nevyhnutné, aby takto procesné poškodený účastník konania našiel plnú ochranu v súdnom konaní, v ktorom odvolací správny orgán vystupuje ako procesná strana s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastník konania, ktorý sa domáha súdnej ochrany“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v tomto rozsudku konštatoval, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu... Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (k tomu bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>). 11. Záverom žalobca dodal, že odvolací orgán v časti III. svojho rozhodnutia, vymenoval podklady, ktoré mal k dispozícii, z čoho je zrejmé, že odvolaciemu orgánu nebola Hodnotiteľom zaslaná príloha ním podaného odolania, t.j. dokument SOI No. 1005 VISIT, ktorý bol tak z jeho pohľadu, ako aj z pohľadu Hodnotiteľa a aj odvolacieho orgánu hlavným dôvodom zníženia bodového hodnotenia v spornom Služobnom hodnotení. Tento dokument SOI No. 1005 VISIT nemá žiaden stupeň utajenia a povinnosti z neho vplývajúce sa týkajú len jeho osoby a preukazuje, že tento dokument mu neurčoval tak, ako je uvedené v Rozhodnutí odvolacieho orgánu len „Additional Duties“, ale tak, ako v odvolaní a aj vyššie uviedol hlavne povinnosti zodpovedajúce oveľa nižšej vojenskej hodnosti, t.j. žalobca bol zodpovedný za vybavovanie vstupných kariet návštev, zabezpečovania ich ubytovania, prípravou ich programu a koordináciou zabezpečenia ich stravovania (catering), t.j. ho degradoval v hierarchii hodnostného zboru a aj jeho odbornosti právnika. Predpokladal, že ak by mal odvolací orgán k dispozícii dokument SOI No. 1005 VISIT nerozhodol by tak, ako rozhodol. Odvolací orgán nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav nie len tým, že si nezabezpečil od Hodnotiteľa dokument SOI No. 1005 VISIT, na ktorý sa vo svojom rozhodnutí odvolával, ale aj vychádzajúc z jeho rozhodnutia mal z personálnych materiálov za zrejmé, že žalobca bol do vojenskej hodnosti kapitána povýšený dňa 01.03.2016, čim u neho došlo k zmene obsahu charakteristiky vojenskej hodnosti, ktorá je pre vyššiu vojenskú hodnosť kapitán a z toho dôvodu, považoval za neobjektívne porovnávať Služobné hodnotenia spracované pre rozdielne vojenské hodnosti, s čím sa nestotožnil, nakoľko z personálnych materiálov, ktoré mal odvolací orgán k dispozícii bolo nevyvrátiteľné, že žalobca bol od 01.09.2007 ustanovený do funkcie vedúceho staršieho dôstojníka, čo znamená do pozície vojenskej hodnosti kapitán (na Personálnom úrade Štábu personálneho manažmentu GŠ OS SR a ďalších ), t.j. od roku 2007 vykonával funkcie zodpovedajúce vojenskej hodnosti kapitán, takže u neho nedošlo k zmene obsahu funkčnej náplne zodpovedajúcej Charakteristike rozdielnej vojenskej hodnosti. Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie v tomto prípade rozhodnutia vydaného v správnom konaní patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, ako aj ESĽP. Z odôvodnenia touto žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací orgán sa formalistickým postupom autoritatívne stotožnil so stanoviskom Hodnotiteľa a ním zriadenej komisie bez zachovania rovnosti zbraní účastníkov konania, ktorých je nutné považovať v konaní za rovnocenných, čo malo za následok, že žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery relevantným spôsobom odôvodnil. Žalobou napadnuté rozhodnutie absentuje právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností, čo zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť tohto správneho rozhodnutia. III. argumenty žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že dňa 26.01. 2017 spracoval bezprostredne nadriadený veliteľ žalobcu plk. Ing. M. R. písomné služobné hodnotenie žalobcu za kalendárny rok 2016. Na základe záverov služobného hodnotenia žalobca dosiahol dobré výsledky so súčtom 70 bodov z celkovo 100 možných bodov. Vychádzajúc z písomného záznamu žalobcu v služobnom hodnotení, hodnotiteľ oboznámil žalobcu so služobným hodnotením dňa 14.02.2016. Žalobca podal hodnotiteľovi elektronickou formou proti služobnému hodnoteniu dňa 21.02.2017 písomné odvolanie s namietaním jeho neobjektívnosti, rozporností so základnými princípmi právneho štátu a odporovateľnosti bodového hodnotenia k hodnoteniu slovnému. Hodnotiteľ následne odvolaniu žalobcu nevyhovel v celom rozsahu a odvolanie spolu so svojim stanoviskom k odvolaniu z 23. februára 2017 a prílohami doručil nadriadenému hodnotiteľa, zástupcovi náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, generálporučíkovi Ing. Pavlovi O., Y.. Odvolací orgán dňa 01.03. 2017 zriadil komisiu na prerokovanie odvolania proti služobnému hodnoteniu, ktorá odvolanie prerokovala a dňa 10.03. 2017 predložila odvolaciemu orgánu svoje písomné stanovisko s odporúčajúcim záverom rozhodnúť tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietne a služobné hodnotenie potvrdí. Odvolací orgán i na základe odporúčajúcich záverov vyššie uvedenej komisie, svoji rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2017, odvolanie žalobcu zamietol a služobné hodnotenie potvrdil. 13. V predmetnom prípade je nanajvýš potrebné zamerať pozornosť na otázku, či služobné hodnotenie v spojitosti s rozhodnutím o odvolaní spĺňajú zákonné podmienky preskúmateľnosti správnym súdom podľa SSP. Žalovaný bol toho názoru, že služobné hodnotenie profesionálneho vojaka a následne aj rozhodnutie o odvolaní proti služobnému hodnoteniu nepodliehajú súdnemu prieskumu z nasledovných dôvodov. Služobné hodnotenie je súhrnom skutkových zistení týkajúcich sa výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka za určitý uplynulý kalendárny rok na základe hodnotených hľadísk, s konštatovaním výsledného hodnotenia profesionálneho vojaka tak slovným vyjadrením ako aj vyjadrením číselným. V prípade žalobcu služobné hodnotenie s bodovým ohodnotením 70 bodov, čo predstavuje v slovnom vyjadrení dobré výsledky, neznamená pre žalobcu žiadnu prekážku v postupe v služobnej kariére, týkajúcu sa napríklad povýšenia do vyššej vojenskej hodnosti podľa § 45 a nasl. zákona č. 281/2015 Z. z. alebo zapožičania vyššej vojenskej hodnosti podľa § 51 zákona č. 281/2015 Z. z., resp. iných personálnych opatrení. Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka a rozhodnutie o odvolaní, vydané v rámci jedného konania, sami o sebe nezakladajú, nemenia ani nezrušujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti profesionálneho vojaka, pričom služobné hodnotenie je len základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, teda nejde o rozhodnutia, ktoré by spĺňali predpoklady vymedzené v § 3 ods. 1 písm. b) SSP. V nadväznosti na uvedené je vylúčená ako právomoc správnych súdov, tak aj vecná príslušnosť správnych súdov zo samostatného prieskumu takýchto rozhodnutí v správnom súdnictve podľa S. s. p. Konanie vo veci služobného hodnotenia profesionálneho vojaka je osobitným druhom konania, upraveným výlučne zákonom č, 281/2015 Z. z. a Služobným predpisom hlavného služobného úradu č. 114/2015 o podrobnostiach služobného hodnotenia, o spôsobe oboznamovania profesionálneho vojaka so služobným hodnotením, o komisii podľa § 57 zákona č. 281/2015 Z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu a odvolacích orgánoch vydaným na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 58 zákona č. 281/2013 Z. z., v ktorom tak hodnotiteľ ako aj odvolací orgán nerozhodujú o právach, právom chránenych záujmoch alebo povinnostiach profesionálneho vojaka, a teda v tomto ponímaní nemožno hovoriť o predmetnom konaní ako o konaní administratívnom (§ 3 ods. 1 písm. a) SSP, pričom je týmto vylúčená zároveň aj pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 14. Podľa žalovaného v prípade predmetného hodnotenia išlo subjektívny pocit žalobcu, ktorý bol podobne ako za kalendárny rok 2016, tak aj za kalendárny rok 2015 v rámci služobného hodnotenia ohodnotený záverečným slovným hodnotením „dobré výsledky“. Ostatné vyjadrenia žalobcu v predmetnom odseku žaloby považoval žalovaný za tvrdenia ničím nepodložené, ktorými žalobca vôbec neargumentoval na svoju obranu v rámci konania vo veci služobného hodnotenia. Svoju povinnosť, vyplývajúcu z dokumentu SOI No. 1503, ktorá sa týka informačnej povinnosti žalobcu, ako aj ostatných profesionálnych vojakov smerom k hodnotiteľovi ako najvyššiemu veliteľovi Tímu pre integráciu síl NATO SVK NFIU počas porád, žalobca fabuloval s cieľom odvrátiť pozornosť od jej porušovania. S poukazom na používanie slovných termínov „predpokladať“ a „pravdepodobne “ zo strany žalobcu mal žalovaný za to, že ide čisto o hypotetické tvrdenia, žalobcom ničím nepodložené a teda nepreukázané. Poukazujúc na § 134 ods. 1 písm. a) a § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., žalobca, ako profesionálny vojak, je povinný, okrem povinností vyplývajúcich z opisu funkčnej náplne, dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia a príkazy veliteľov, a teda žalobca bol povinný vykonávať aj činnosti, ktoré mu vyplývajú z dokumentov typu SOI (ide o stále operačné pokyny v rámci organizačnej zložky NATO), nakoľko tieto sa okrem subjektívnemu názoru žalobcu ničomu nepriečili. Žalovanému nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca operoval s pojmom „zásada rovnosti strán“, nakoľko túto zásadu nemožno na daný prípad absolútne aplikovať. V predmetnom prípade, ak budeme hovoriť o konaní administratívnom, existovala v rámci tohto konania len jedna strana, a to žalobca, pričom tak hodnotiteľ ako aj odvolací orgán boli orgánmi verejnej správy, ktoré mali voči žalobcovi vrchnostenské postavenie, teda nie postavenie rovné. V súvislosti s dokumentom SOI No. 1005 VISIT, na ktorý žalobca poukazuje vo svojej žalobe a ktorý predložil súdu, je potrebné uviesť, že tento dokument nie je platný, nakoľko neprebehol kompletným procesom jeho prijatia a chýbajú mu niektoré formálne náležitosti, ako je dátum jeho platnosti a podpisy funkcionárov zodpovedných za vypracovanie a kontrolu. 15. K otázke oboznamovania sa s podkladmi zadováženými v rámci konania vo veci služobného hodnotenia žalovaný poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z., a teda dementoval tak tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s týmito podkladmi. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad. Takýmito písomnosťami sú aj podklady zadovážené v rámci konania vo veci služobného hodnotenia. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. služobný úrad poskytne profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť kópie písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy a poznámky z týchto písomností. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že by žalobca v súvislosti s oboznámením sa s príslušnými podkladmi využil postup podľa § 59 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., na čo bol oprávnený. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na právnické vzdelanie žalobcu a jeho takmer desať prax profesionálneho vojaka - právnika sa žalovanému javí postup žalobcu podľa č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov ako nezrozumiteľný, poukazujúc zároveň na irelevantnosť postupu a námietky s ním súvisiace vo vzťahu k predmetnému súdnemu prieskumu. IV. Konanie pred správnym súdom 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 04.09.2019 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, počas trvania štátnej služby sa na profesionálneho vojaka spracúva hodnotenie formou a) hodnotenia, b) služobného hodnotenia, c) priebežného hodnotenia. Hodnotenie profesionálneho vojaka vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ (ďalej len "hodnotiteľ"). 19. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 cit. zákona, služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe (ďalej len "služobné hodnotenie") je základným podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej kariére profesionálneho vojaka. 20. Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, služobné hodnotenie okrem zodpovedajúceho bodového hodnotenia môže obsahovať aj slovné zhodnotenie. V závere služobného hodnotenia sa uvedie, že profesionálny vojak a) dosahuje mimoriadne dobré výsledky, b) dosahuje dobré výsledky, c) dosahuje uspokojivé výsledky alebo d) nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu. 21. Podľa § 54 ods. 4 cit. zákona, služobné hodnotenie spracúva hodnotiteľ písomne za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára a profesionálneho vojaka so služobným hodnotením preukázateľne oboznámi najneskôr do 15. februára. Profesionálny vojak oboznámenie so služobným hodnotením potvrdí svojím podpisom. 22. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 a 3 cit. zákona, proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením. Odvolanie profesionálny vojak doručí hodnotiteľovi. Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ bezodkladne písomne vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa neprihliada a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti písomne upovedomí profesionálneho vojaka. Včas podané odvolanie proti služobnému hodnoteniu má odkladný účinok. 23. Podľa § 57 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona, odvolacím orgánom je nadriadený veliteľ hodnotiteľa. Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania, z dôvodu jeho prerokovania, zriadi komisiu ako svoj poradný orgán. Komisia prerokuje odvolanie na základe písomností podľa § 56 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/20190701> a do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje písomné stanovisko odvolaciemu orgánu. 24. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodne o odvolaní tak, že služobné hodnotenie zmení, inak odvolanie zamietne a služobné hodnotenie potvrdí. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Služobné hodnotenie ako také je spôsobilým predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve s ohľadom na generálnu klauzulu vyjadrenú v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (analogicky napr. rozsudok NS SR spis. zn. 3Sžk/9/2017 z 30.05.2018, uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžo/150/2015 z 22.02.2017, rozsudok NS SR 10Sžk/24/2018 z 28.02.2019 atď.). 26. Ustanovenie § 54 zákona č. 281/2015 Z. z. upravuje obsah služobného hodnotenia a termíny na spracovanie služobného hodnotenia profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie, tak ako v súčasnej právnej úprave, slúži ako podklad pre rozhodovanie o postupe v služobnej kariére, prípadne o zotrvaní profesionálneho vojaka v štátnej službe. Služobné hodnotenie je súbor bodovo hodnotených výsledkov a porovnávacích kritérií, ktoré môžu byť doplnené slovným zhodnotením. V závere služobného hodnotenia sa uvedú návrhy opatrení s profesionálnym vojakom, uvedie sa aj to, či profesionálny vojak v hodnotenom období dosiahol mimoriadne dobré, dobré, uspokojivé výsledky alebo nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Služobné hodnotenie sa spracúva za predchádzajúci kalendárny rok len jedenkrát ročne, a to v termíne od 1. januára do 31. januára. Po spracovaní služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený veliteľ najneskôr do 15. februára preukázateľne oboznámi hodnoteného profesionálneho vojaka so spracovaným služobným hodnotením (napríklad ak bezprostredne nadriadený veliteľ spracuje služobné hodnotenie 5. januára, môže s ním oboznámiť hodnoteného profesionálneho vojaka kedykoľvek odo dňa spracovania, najneskôr do 15. februára). Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom, bezprostredne nadriadený veliteľ vykoná záznam o tejto skutočnosti v služobnom hodnotení, s účinkom oboznámenia hodnoteného profesionálneho vojaka. Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka je v podstate inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje jeho spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené vojakmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť vojaka nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie vojaka do určitej funkcie takto nie je definitívou. 27. Prvoradým dôvodom zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že v kontexte žalobcových námietok Krajský súd v Bratislave nemohol konštatovať existenciu niektorého z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je možné zrušiť iba zo zákonného dôvodu (§ 191 ods. 1 SSP), ktorý musí vyplynúť z posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalobcu. V žalobe žalobca namietal neobjektívnosť zo strany veliteľa - Hodnotiteľa s odkazom na pravdepodobný vlastný záver, že jeho právny názor sa nestretol s právnym názorom zástupcu Hodnotiteľa, čo napr. malo za následok kreovanie jeho nových povinností vyplývajúcich z dokumentu SOI No. 1005 VISIT. Išlo teda o hypotetický úsudok žalobcu, z ktorého priamo nevyplýva nezákonnosť postupu žalovaného. Rovnako žalobcovo tvrdenie, týkajúce sa vytýkaného nesplnenia povinnosti informovať veliteľa NFIU SVK o činnostiach podstatných k naplnenia cieľa NFIU SVK bolo iba v rovine polemiky s dôvodmi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí. Aj námietku týkajúcu sa nesúhlasu uloženia povinností nezodpovedajúcich hodnosti žalobcu a jeho vzdelaniu na základe dokumentu SOI No. 1005 VISIT v časti tzv. „Additional Duties“, čo malo mať za následok zníženie bodového hodnotenia v služobnom hodnotení považoval súd za konštrukciu, ktorá nemala oporu v administratívnom spise. Z listín založených v administratívnom spise predovšetkým vyplýva, že uvedený dokument bol prepracovaný, bez stanovenia úloh žalobcovi a teda nahradený dokumentom SOI no. 1009, ktorý nadobudol platnosť dňa 28.02.2017. Rovnako z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by sa mu akékoľvek nerešpektovanie dokumentu SOI No. 1005 VISIT kládlo za vinu a malo dôsledok zníženie počtu bodov v hodnotení. Dôvody rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. KaGŠ-147/3-201/2017-PravO zo dňa 16.03.2017 plne korešpondujú s predloženými listinnými dôkazmi. Za nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku ohľadne porušenia rovnosti strán v administratívnom konaní. Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo pritom predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V danom prípade žalovaný voči žalobcovi vystupoval v štátno-mocenskom postavení. Teda rozhodoval o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. 28. Nebolo možné v predmetnej veci možné konštatovať porušenie zákona zo strany žalovaného, zo žaloby ani nevyplýva odkaz na konkrétne porušenia zákonných ustanovení, ktoré by súd mohol kvalifikovať ako tak závažné, že by spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Išlo v podstate o subjektívny nesúhlas žalobcu s hodnotením žalovaného - treba však uviesť, že úvahy ktoré obsahuje napadnuté hodnotenie sa uskutočňujú v rámci tzv. voľnej úvahy (diskrečná právomoc orgánu verejnej správy), v ktorej správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a vysloví hodnotenie vojaka, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).