Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/39/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200848 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200848.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: E.. H. E. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2017 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. januára 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi nárok náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2017, právne odôvodneným ust. § 65 ods. 1, 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 65 ods. l ZSP zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 22.11.2016. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 11.02.2011, ku ktorému získal 10 rokov a 43 dní obdobia dôchodkového poistenia (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), v dôsledku čoho nesplnil podmienku minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia mu nebola zhodnotená doba trvania jeho služobného pomeru od 01.09.1969 do 14.06.2003, t.j. 33 rokov a 287 dní z titulu výkonu zamestnania colníka a doba výkonu základnej vojenskej služby v trvaní dvoch rokov, od 01.09.1967 do 31.08.1969, celkom 35 rokov a 287 dní doby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku od 15.06.2003. K uvedenému odkázala na ust. § 255 ods. 5 ZSP a súčasne konštatovala, že ust. § 274 ZSP nebolo vôbec možné aplikovať, keďže doba služby colníka sa nehodnotí vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (I. a II.), pracovná činnosť colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie a nie je možné aplikovať ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej iba Dohovor č. 128). Poukázala na svoju aplikačnú prax, zosúladenú s právnym názorom NS SR, aplikovanú v jeho rozhodnutiach, vzťahujúcich sa na takýchto poistencov. 2. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie žalobca v odvolaní označil za diskriminačné, zavádzajúce a protiprávne a poukázal na rozsudky NS SR Judikát R 55 a rozsudky sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 9So/108/2012 a sp.zn. 10So/11/2015 z ktorých vyplýva, že pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o starobný dôchodok mu mala zohľadniť celkové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom aj vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a vypočítať mu starobný dôchodok s krátením podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Uviedol, že z rozhodnutí NS SR v obdobných prípadoch ( sp.zn. 7So/138/2011) vyplýva, že podľa ZSP aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku sa počítajú do doby dôchodkového poistenia pre splnenie podmienky získania doby poistenia viac ako 10 resp. 15 rokov. Tiež namietal nesprávnu a bezdôvodnú aplikáciu § 274 ZSP, pretože sa nedomáhal priznania starobného dôchodku s ohľadom na výkon práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii funkcií (I. a II.). Z uvedených dôvodov žiadal prehodnotiť a opätovne posúdiť jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku v súlade s judikatúrou NS SR. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2017 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredia, ako prvostupňového orgánu bol správny a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov dňa 11.02.2011 a k tomuto dňu získal 10 rokov a 43 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu (15) rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Rozviedol podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového orgánu, poukázal na ustálenú judikatúru NS SR vo veciach nárokov poistencov, vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií s tým, že ich nárok na starobný dôchodok a jeho určenie majú byť zohľadnené podľa ust. § 274 ZSP, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme, pretože v sume výsluhového dôchodku tieto ich nároky neboli zohľadnené. Žalovaný uviedol, že funkcia colníka, ktorú žalobca vykonával podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 1010400/1/2014 zo dňa 30.04.2014 nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie je teda vo zvýhodnenej kategórii funkcií, čím nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Vzhľadom k uvedenému s podporou citácie ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 274 ZSP žalovaný uzavrel, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. K poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa netýka žalobcu, týka skutkovo odlišnej veci a teda nie je možné podľa neho postupovať. 5. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.04.2017, pre zamietnutie jeho odvolania, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, spísanú dňa 22.11.2016, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na nové prejednanie. Namietol nesprávne právne posúdenie jeho žiadosti o starobný dôchodok, keďže žalovaný a aj prvostupňový orgán mu na splnenie zákonnej podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia najmenej 15, podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, nesprávne započítal iba 10 rokov a 53 dní, t.j. bez doby služby colníka v rozsahu 35 rokov a 287 dní (vrátane ZVJS). Poukázal na judikatúru a právny názor NS SR prezentovaný v rozsudku sp.zn. 9 So 214/2008 v obdobnom prípade, podľa ktorého dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok, je potrebné započítať do doby dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku. Zdôraznil, že doba dôchodkového poistenia 10 rokov a 53 dní sa mu nezhodnotila ani na účely výsluhového dôchodku a nezhodnotením tejto doby ani v jednom poistnom systéme (všeobecnom ani osobitnom), akoby sa stratila, čo nezodpovedá účelu zákona o sociálnom poistení a takýto postup je aj v rozpore s judikatúrou NS SR, vyslovenou napr. v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Namietol, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), podľa ktorého sa starobný dôchodok žiadateľa môže krátiť primerane k dobe trvania služobného pomeru rozhodujúceho pre výšku priznaného výsluhového dôchodku podľa ust. § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. a nie zo všeobecného systému úplne vylúčiť obdobie dôchodkového poistenia. Žalobca namietol nesprávne posúdenie jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku aj z toho dôvodu, že si neuplatňoval nárok na zvýhodnenú pracovnú kategóriu z I. alebo II. kategórie funkcií a rozhodnutie žalovaného v tomto smere považoval za zavádzajúce a nezákonné. Právny názor žalovaného označil za v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj s ustálenou judikatúrou NS SR, prezentovanou napr. v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, ktorý podľa neho vyvracia závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Závery uvedeného rozsudku označil za plne rešpektujúce čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajúce vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/62/2014-12, ktorý v analogickom prípade žaloby colníka nezaradeného do zvýhodnenej kategórie, rozhodnutie sociálnej poisťovne zrušil a vyslovil názor že aj colníkom nespĺňajúcim podmienky ust. § 65 ZSP je poisťovňa povinná priznať starobný dôchodok v alikvotnej výške. Postup žalovaného a aj prvostupňového orgánu, nakoľko mu neprihliadali na 10 rokov a 43 dní dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a nesprávne podmieňujú jeho nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením služby colníka do I. resp. II. kategórie funkcií podľa ust. § 133 zák.č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 274 ZSP, považuje za diskriminačný. Uviedol, že žalovaný je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach viackrát vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme u poistenca neprihliadlo. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.08.2018, poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako colníka nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a ani hodnotiť službu colníka podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128). K tomu uviedol, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je preto možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalobca nesplnil podľa ust. § 65 ods.1 ZSP podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keďže k dátumu 11.02.2011, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal iba 10 rokov a 43 dní dôchodkového poistenia a zákonná podmienka je najmenej 15 rokov. Poukaz žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011 je podľa jeho názoru nedôvodný, nakoľko v ňom išlo o inú skutkovú situáciu. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.10Sd/62/2014-12, na ktorý poukazuje žalobca v správnej žalobe žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu a z uvedeného dôvodu ani poukaz na rozsudky NS SR a krajských súdov nezverejnené v Zbierke stanovísk NS SR nepovažoval za dôvodný. Žalovaný uzavrel, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky a preto sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 09.01.2017, ktoré sú vecne totožné s napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.04.2018. Poznamenal, že postupoval podľa platných právnych predpisov, predmetné rozhodnutia považoval za zákonné a správne a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.08.2018 uviedol, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť NS SR, potvrdzujúcu, že zaradenie do I. alebo II. kategórie funkcií, nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj vo vzťahu k dôchodcom, ktorí boli poistení v SR a aj v iných zahraničných poistných systémoch. Žalovanému vytkol, že odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, rozhodujúce v rovnakých skutkových a právnych veciach a tiež že nevysvetlil v čom je preskúmavaná vec odlišná od veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011. Žalobca zdôraznil, že v citovanom rozsudku je uvedené, že pre splnenie podmienky získania najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia má sociálna poisťovňa povinnosť zohľadniť a vykonať výpočet dôchodku aj s prihliadnutím na nižšiu dobu poistenia vo všeobecnom systéme a postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128, t.j. krátiť starobný dôchodok primerane k počtu rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výsluhový dôchodok. V závere poukázal, že bol spolu v oboch poistných systémoch dôchodkovo poistený 45 rokov a 330 dní, z toho v osobitnom systéme 35 rokov a 287 dní a vo všeobecnom systéme 10 rokov a 43 dní, z čoho vyplýva, že splnil obe zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa ust.§ 65 ods. 1 ZSP, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia ku dňu 11.02.2011, t.j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov. 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p. nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 30.01.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok spísanou dňa 22.11.2016, potvrdením Colného riaditeľstva SR, Bratislava zn. 25890/2003/890401 zo dňa 26.06.2003 o dobe výkonu štátnej služby k 14.06.2003, potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010400/208610/2014 zo dňa 30.04.2014 k poberaniu výsluhového dôchodku žalobcom a s príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, rozhodnutie NS SR sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013), rozhodnutím sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018). 14. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 22.11.2016 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 11.02.2011. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 1010400/1/2014 zo dňa 30.04.2014 vyplýva, že od 15.06.2003 je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na účely priznania výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby, potvrdená Colným riaditeľstvom SR dňa 26.06.2003 a to služobný pomer v colnej správe v trvaní od 01.09.1969 do 14.06.2003, t.j. 33 rokov a 287 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1967 do 31.08.1969, t.j. 2 roky a 0 dní, celkom 35 rokov a 287 dní. Zároveň je v potvrdení uvedené, že zamestnanie, funkcia colníka, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. 15. Sociálna poisťovňa žalobcovi pre účely rozhodnutia o žiadosti o priznanie starobného dôchodku nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia dobu služobného pomeru colníka od 01.09.1969 do 14.06.2003 a tiež dobu výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1967 do 31.08.1969, t.j. 35 rokov a 287 dní, doby zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku od 15. júna 2003 z osobitného systému sociálneho poistenia podľa zák.č. 328/2002 Z.z. 16. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01.07.2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a/ (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b/ vojakov mimoriadnej služby 1c/ (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak. 22. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 15.06.2003, zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníka v rozsahu 35 rokov a 287 dní a tiež, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z.z. Spornou bola len otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle ust.§ 65 ods.1 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. 26. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, ktoré sú výrazom ustálenej rozhodovacej činnosti a v súlade s právnymi závermi ktorých sa správny súd pri preskúmavaní predmetnej veci riadil. 27. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 28. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08. 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 29. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia a pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1994552&f=2>. 30. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP mala sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Kráti sa najviac vo výške výsluhovej dávky. 31. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 32. Odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je na skutkový stav veci aplikovateľný a nedôvodné sú aj námietky voči citovaným rozsudkom NS SR vo vzťahu k ich použiteľnosti len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 33. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia (35 rokov a 287dní), ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, teda žalobou napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 65 Zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 11.02.2011, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby vrátane ZVJS (35 rokov a 287dní) najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka (vrátane doby základnej vojenskej služby). 35. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).