Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200900 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200900.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: P.. U.O. F., bytom Č. XX, XXX XX V., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-2/2017 zo dňa 03.04.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 17.09.2013 bol spísaný zápis do knihy škôd ev. č. v knihe DN na OAS XXX/XXXX, ev. č. v knihe škôd na W. XXXXXXX, zapísaná odhadovaná výška škody X.XXX,- eur. 2/ Dňa 17.09.2013 bol spísaný záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti - odpis- dňa 17.09.2013 v čase o 09.32 hod. bolo (miesto, úsek) V., B. O.., vykonané preverenie oznámenia škodovej udalosti, ktorá bola oznámená dňa 17.09.2013 v čase o 09.05 hod. na ODA KDI KR PZ v BA. Účastníkovi škodovej udalosti U. F. za priestupok podľa § 22/1k zák. č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 17/1 zák. č. 8/2009 Z.z. - iný spôsob vybavenia priestupku § 60 ods. 3 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. Tlačivo pre poisťovňu bolo vypísané. 3/ Centrum podpory Bratislava, oddelenie autodopravy, obdržalo dňa 27.09.2013 požiadavku na opravu uvedeného SCV, predpokladaná cena s DPH XXX,- eur za predmet objednávky (cenu zadal p. Z.). 4/ Dňa 19.09.2013 Centrum podpory Bratislava spísalo hlásenie o poškodení služobného cestného vozidla (ďalej len „SCV“), v ktorom je uvedené, že k poškodeniu došlo 17.09.2013 o 09.05 hod. na B. O.., V. dopravnou nehodou zavinenou žalobcom na SCV typ Škoda Fabia combi, EČ: V.-XXXGO, príčina nehody nedodržanie bezpečnej vzdialenosti za vozidlom. Žalobca sa vyjadril písomne k príčine a priebehu dopravnej nehody dňa 17.09.2017, ktoré podpísal. 5/ Dňa 19.09.2013 bol na tlačive Wüstenrot Poisťovňa spísaný zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti EČV: V.-XXXGO. 6/ Dňa 28.10.2013 bola vystavená faktúra č. E. XXXXX spoločnosťou Automobilové opravovne MV SR, a.s., Bratislava na čiastku X.XXX,XX eur. 7/ Dňa 22.07.2014 bol vyžiadaný znalecký posudok znalcom C.. L. E., vo veci výpočtu výšky škody na vozidle Škoda Fabia Combi 1.4 Classic, EČ: V. XXXGO, V.-XXXXX. Znalec uviedol, že pri oprave vozidla nevznikli žiadne predajné zvyšky, technická hodnota vozidla po oprave poškodenia X.XXX,- eur ku dňu 17.09.2013, výška škody predstavuje čiastku s DPH X.XXX,- eur, výška škody na uvedenom vozidle predstavuje ku dňu 17.09.2013 čiastku vrátane 20% DPH X.XXX,- eur, všeobecná hodnota uvedeného vozidla ku dňu 17.09.2013 predstavuje čiastku vrátane 20% DPH X.XXX,- eur. 8/ Dňa 20.11.2014 bola škodovou komisiou spísaná správa o vyšetrení škody, ktorú služobnému úradu spôsobil žalobca a dospela po vykonanom šetrení k záveru, že dňa 17.09.2013 v čase o 9.05 hod. došlo ku škodovej udalosti a to tak, že žalobca viedol služobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČ: V.- XXXGO v V. po B. O.. v smere na O. X. U. v ľavom jazdnom pruhu pre odbočenie doľava, pričom na úrovni zástavky MHD „B. O.“ nedodržal vzdialenosť za pred ním brzdiacim motorovým vozidlom zn. Ford Mondeo, EČ: U.-XXXCD vodiča U. B. jazdiaceho tým istým smerom, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo, použitie alkoholických nápojov zistené nebolo. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 01.08.2014 bola stanovená výška škody na X.XXX,- eur. Nakoľko k poškodeniu SCV zo strany žalobcu došlo z nedbanlivosti, neboli zistené dôvody od vymáhania škody upustiť podľa § 169 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. navrhli žalobcovi určiť v zmysle § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. náhradu skutočnej škody vo výške X.XXX,- eur. Škoda je zaevidovaná na oddelení účtovníctva Centra podpory Bratislava pod č. Y.-XXXXXXX. Príslušný nariadený žalobcu s návrhom komisie súhlasil dňa 04.12.2014. 9/ Listom zo dňa 13.05.2015 bolo žalobcovi oznámené že poistné plnenie vo výške X.XXX,XX eur bude zaslané priamo na bankový účet jeho služobného úradu. 10/ Listom zo dňa 05.01.2016 vyzvalo OR PZ v Bratislave I žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti škody vo výške XXX,XX eur spojená so žiadosťou o vrátenie preplatku na spoluúčasť v sume XX,XX eur. 11/ Dňa 06.10.2016 zaslal znalec C.. L. E. písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracoval v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z.z., podľa metodiky výpočtu výšky škody sa pre potreby vyjadrenia či sa jedná o totálnu škodu alebo nie porovnáva sa reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) s nákladmi na opravu (NO) poškodenia tak, ako je to uvedené v ZP č. XX/XXXX na str. 7, ak sú NO nižšie ako ROH, nejedná sa o totálnu škodu. 12/ Dňa 05.12.2016 bola spísaná správa o vyšetrení škody, v ktorej bol opísaný priebeh celého konania týkajúceho sa škodovej udalosti. Komisia skonštatovala, že je žalobca povinný uhradiť škodu v rozsahu 100%, t.j. X.XXX,- eur. Ministerstvu vnútra SR je potrebné uhradiť po odpočítaní úhrady poisťovňou Wüstenrot, a.s., v rámci uplatnenie poistenia za škody spôsobené pri výkone povolania zamestnávateľovi t.j. X.XXX,XX eur a úhrady žalobcom v sume XXX,XX eur, zostatok v sume XXX,XX eur. S návrhom komisie dňa 02.01.2017 súhlasil riaditeľ OR PZ v Bratislave II. Žalobca sa písomne dňa 02.01.2017 vyjadril nesúhlasné stanovisko po preštudovaní správy o vyšetrení a uviedol, že škodová komisia uviedla, že znalec odporúčal opravu, táto skutočnosť tam absentuje. Zároveň uviedol, že išlo o totálnu škodu, čo vyplýva z platných právnych predpisov a vozidlo nemalo byť vôbec odovzdané na opravu, ale odpísané z majetku štátu a rozpredané na súčiastky. Navrhol škodovú udalosť voči žalobcovi uzavrieť a uplatňovať si akúkoľvek náhradu škody voči poisťovni právnou cestou, dodatočné nároky sú voči nemu neoprávnené. 13/ Prvostupňový orgán vydal dňa 09.01.2017 rozhodnutie č. ORPZ-BAII-ŠK-13-009/2016 o náhrade škody, ktorým rozhodol, že žalobca zodpovedá podľa ust. § 160 ods. 1 zákona v plnom rozsahu (t.j. 100%) za škodu spôsobenú ministerstvu vnútra SR poškodením SCV značky Škoda Fabia combi, EČ: V. XXXGO a je povinný uhradiť čiastku vo výške XXX,XX eur. 14/ Žalobca dňa 02.02.2017 doručil prvostupňovému orgánu odvolanie proti jeho rozhodnutiu, v ktorom opísal priebeh škodového konania, poukázal na Čestné vyhlásenie zo dňa 11.12.2014, v ktorom služobný úrad uviedol, že si voči nemu bude uplatňovať len plnenie zo zodpovednosti poistenia za škodu, ktorú mal poistenú vo výške X.XXX,XX eur a táto by v plnom rozsahu pokrývala vzniknutú škodu na vozidle. Navrhol zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie. 15/ Dňa 29.03.2017 bola spísaná zápisnica z rokovania senátu poradnej komisie riaditeľa KR PZ v Bratislave na prerokovanie odvolania žalobcu voči rozhodnutiu riaditeľa OR PZ Bratislava II č. ORPZ- BAII-ŠK-13-009/2016 zo dňa 09.01.2016 o náhrade škody. V zápisnici je skonštatovaný priebeh celého konania ohľadne vyšetrenia škodovej udalosti a je v nej konštatované, že žalobcovi bolo podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava I č. 7 zo dňa 18.10.2013 a to z dôvodu, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 2 zákona, ktoré má znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že konanie žalobcu v dobe vzniku škodovej udalosti bolo protiprávne a ním zavinené. Vyjadrila sa k jednotlivým bodom odvolania žalobcu čo sa týka Čestného vyhlásenia uviedla, že bolo adresované Wüstenrot poisťovni a nie odvolateľovi. Obsahom čestného vyhlásenia bola skutočnosť, že si služobný úrad MV SR nebude uplatňovať náhradu škody z iného plnenia, ani v inej poisťovni. Uplatnenie náhrady škody bude realizované z poistenia za škodu pri výkone povolania č. 6100083734. Tento dokument nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť podmienky zmluvného vzťahu poisťovne a jej klienta. Tento dokument nemôže ovplyvniť právny vzťah policajta a služobného úradu vo veci zodpovednosti pri uplatňovaní náhrady predmetnej škody. Zároveň poukázal na čl. 11 pokynu o nehodách: „...Organizácia nenesie zodpovednosť za prípadné následky z nedodržania príslušných ustanovení zmluvného vzťahu.“ Ďalej dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané plne v súlade so zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi a preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. 16/ Žalovaný vydal rozhodnutie č. KRPZ-BA-VO-2/2017-PK zo dňa 03.04.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie č. ORPZ-BAII-ŠK-13-009/2016 zo dňa 09.01.2017 potvrdil. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 17/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 12.06.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORPZ-BAII-ŠK-13-009/2016 zo dňa 09.01.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Krajského riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-VO-2/2017 zo dňa 03.04.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 18/ Žalobca uviedol, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že postup služobného úradu bol nehospodárny, nakoľko náklady na opravu SCV presiahli všeobecnú hodnotu vozidla, pričom bol toho názoru, že poškodené SCV malo byť riešene ako totálna škoda a SCV malo byť odpísané z majetku štátu. Postup prvostupňového orgánu považuje za nehospodárny a v rozpore so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čím je aj v rozpore so zákonom. Služobný úrad žalobcu ako poškodený a OA CP BA mali predchádzať vzniku škody t.j. mali predchádzať tomu, že v súvislosti s likvidáciou škodovej udalosti vzniknú zbytočné náklady. Za nehospodárne považuje aj konanie OA CP BA, ktorý bez toho, aby sa dohodol s opravárňami na fixnej cene opravy a pokiaľ aj vychádzal z tvrdenia p. Z. o predpokladanej cene opravy vo výške XXX,- eur (čo žalovaný nijako nepreukázal, že by toto bola dohodnutá cena), tá sa zjavne predražila o viac ako dvojnásobok, s čím očividne OA CP BA nemal problém. Podľa názoru žalobcu by bolo správne a hospodárne v prvom rade naceniť opravu SCV prípadne počkať na zistenia znalca a nevykonávať opravu ihneď, najmä s poukazom na čl. 8 ods. 1 pokynu MV SR (povinnosť škodu určiť znalcom). V tomto smere je irelevantné tiež to, že požiadavku na opravu zadával na OA CP BA žalobca aj keď nevedel koľko bude oprava stáť, takáto požiadavka bola schvaľovaná U.. C.. U. a teda zodpovednosť nesie služobný úrad žalobcu konajúci poverenou osobou. Žalovaný uviedol, že v znaleckom posudku sa uvádza, že sa nejedná o totálne zničenie SCV, oprava je preto doporučená a pri oprave nevznikli žiadne predajné zvyšky. Uvedené však nijako nevplýva na skutočnosť, že uhradené náklady na opravu (X.XXX,XX eur) presiahli všeobecnú hodnotu SCV určenú znalcom (X.XXX,- eur) a tým tak potvrdili namietanú skutočnosť, že oprava bola zjavne nehospodárna aj keď napriek metodike výpočtu výšky škody použitej znalcom vyšiel výsledok, že sa nejedná o škodu totálnu. Znalec podľa e-mailu z 05.10.2016 vysvetlil, že o totálnu škodu sa jedná v prípade, že náklady na opravu (znalcom určené vo výške X.XXX,- eur) sú vyššie ako reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (znalcom určená vo výške X.XXX,- eur). Ak má správny orgán zaplatiť za opravu viac ako je hodnota vozidla, považuje žalobca takúto opravu za nehospodárnu. 19/ Nehospodárne konanie správneho orgánu sa prejavilo aj na jeho výpočte v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil. Žalobca uviedol, že v čase rozhodovania a vydávania prvostupňového rozhodnutia mal k dispozícii nielen znalecký posudok ale aj oznámenie o poistnom plnení z 13.05.2015. Dodáva, že síce znalec v znaleckom posudku konštatoval, že nevznikli predajné zvyšky, realita tomu však nezodpovedala, nakoľko poisťovňa zistila hodnotu použiteľných zvyškov podľa ponuky na odkúpenie vozidla predloženej na aukčnom portáli spoločnosti AUTOonline, s.r.o. vo výške XXX,- eur. Napriek možnosti odpočítania použiteľných zvyškov, správny orgán pri výpočte v prvostupňovom rozhodnutí ju nezohľadnil, čím sa dopustil nezákonnosti, pretože ako poškodený vzniknutej škode, ktorú by mal žalobca doplatiť, nepredchádzal v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný na toto tvrdenie žalobcu uviedol, že výpočet vyplateného poistného je v rozpore s postupom výpočtu znalca. Podľa žalobcu však znalecký posudok ako aj oznámenie o poistnom plnení z 13.05.2015 podliehajú správnej úvahe v zmysle voľného hodnotenia dôkazov a preto ani jeden z orgánov nie je nijako viazaný znaleckým posudkom ako oznámením poisťovne, pričom majú rovnakú váhu a správne orgány sú povinne rozhodovať tak, aby nevznikala rozhodnutím škoda a to v súlade so zásadou hospodárnosti. Navyše aj poisťovňa sa vo vyjadrení k odvolaniu voči stanovisku zo dňa 11.08.2015 vyslovila tak, že podľa nej služobný úrad nepostupoval správne a v súlade s právnymi predpismi a ustálenou praxou. V tomto smere podľa nás zistený skutkový stav žalovaným ako aj prvostupňovým orgánom odporuje obsahu spisu, nakoľko fakticky existovala možnosť predaja použiteľných zvyškov. 20/ Žalobca poukázal na str. 15 napadnutého rozhodnutia na zápis z obhliadky SCV poisťovňou žalobcu zo dňa 19.09.2013, v ktorom poisťovňa neuviedla či ide o totálnu škodu alebo nerentabilnú opravu. Úplne je nepodstatné, či vôbec poisťovňa žalobcu vyslovila nejaké stanovisko ohľadom výšky škody resp. kalkuláciu opráv, nakoľko služobný úrad žalobcu nie je takýmto stanoviskom viazaný a už vôbec absencia takéhoto stanoviská nelegitimizuje nehospodárne konanie služobného úradu žalobcu. Napokon žalobcom vyššie uvedený názor žalovaný aj sám následne potvrdil a vyvrátil si svoj argument o absencii kalkulácie opravy pri obhliadke vozidla poisťovňou, keď na str. 17 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „výpočet výšky škody stanovený poisťovňou nie je pre potreby konania orgánov v rámci MV SR záväzný ani použiteľný (odvolací orgán nepovažuje tento výpočet za rozporný z dôvodu, že je relevantný len v rámci zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a odvolateľom)." Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnocoval podklady k rozhodnutiu účelovo a vo vlastných tvrdeniach si protirečí. Preto v tejto časti považujeme napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Ak by žalovaný konal zákonne, tak celú škodu by za žalobcu kryla jeho poisťovňa, v ktorej mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu (samozrejme po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti, ktorú uhradil žalovanému žalobca). Nakoľko ale žalovaný nekonal so snahou minimalizovať škodu, poisťovňa uhradila len skutočnú škodu a preto žalovaný neoprávnene požaduje po žalobcovi zaplatiť niečo, za čo nezodpovedá. III. Vyjadrenie žalovaného 21/ Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 17.07.2017 vyjadrenie k žalobe a uviedol, že v uvedenej veci rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu o nehospodárnom postupe služobného úradu, ktoré sa nedohodlo na fixnej cene opravy žalovaný uviedol, že OA CP BA zaevidovalo objednávku na opravu SCV a nakoľko nebola na nej uvedená predpokladaná cena za opravu, pracovník OA CP BA kontaktoval zamestnanca na OR PZ BA 1 p. Z., ktorý uviedol predpokladanú výšku škody XXX,- eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o individuálne (subjektívne) určenie výšky škody, nakoľko pri povrchnom vizuálnom posudzovaní škody, nie je možné zistiť všetky poškodenia SCV. Riaditeľ okresného riaditeľstva BA I uviedol dňa 17.09.2013 v „Zápise do knihy škôd“ predbežnú výšku škody v sume X.XXX,- eur, kde rovnako išlo o individuálne posúdenie škody. Pri výpočte výšky skutočnej škody, a to v prípadoch zavinených udalostí, ak náklady na opravu vozidla nepresiahnu sumu X.XXX,- eur vrátane DPH, je možné postupovať podľa čl. 4 pokynu č. 4/2014 o určení výšky škody na majetku štátu sa podľa tohto článku použije, keď náklady na opravu poškodenej komodity nepresiahnu 1.000,- eur vrátane DPH, ak príslušné komoditné centrum, alebo centrum podpory nerozhodne o neefektívnosti opravy vozidla. Pri výpočte výšky skutočnej škody, a to v prípadoch zavinených udalostí, ak náklady na opravu vozidla presiahnu sumu 1.000,- eur vrátane DPH, sa postupuje podľa čl. 7 pokynu, ak stanovenie výšky skutočnej škody vyplýva zo zákona, jej hodnotu stanovuje znalec z odboru cestnej dopravy. 22/ Spôsob a rozsah náhrady škody upravuje § 442 Občiansky zákonník. Rozsah a spôsob náhrady škody príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „zamestnanec“) upravuje § 166 ods. 1 zákona. Táto problematika v pôsobnosti MV SR je upravená nariadením MV SR č. 78/2005 o riešení a likvidácii škôd v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého bola v čl. 30 možnosť nahradenia alebo opravy vozidla formou dohody o náhrade škody uvedením do predchádzajúceho stavu vylúčená, z čoho vyplýva, že je jediná možnosť, a to povinnosť pre zamestnanca, ktorý zodpovedá za škodu, nahradiť skutočnú škodu v peniazoch. Stanovenie skutočnej výšky škody na vozidle je odborná činnosť, ktorú vykonávajú znalci, zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Postupy pre stanovenie skutočnej výšky škody znalcom ustanovuje vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ( ďalej len „vyhláška“) konkrétne pre cestné vozidlá v prílohe č. 6 vyhlášky. Skutočná škoda stanovená znalcom je, podľa názoru žalovaného, jediným relevantným dokladom pri prípadných ďalších škodových konaniach, a to napríklad v prípadoch vymáhania škody od povinného, resp. uplatnenia nesúhlasu povinného s výškou určenej škody súdnou cestou. Okrem toho je aj v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, kde okrem iného je správca majetku povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu, pričom musí dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu (t.j. aj zníženiu jeho hodnoty). 23/ K tvrdeniu žalobcu, že ak má služobný úrad zaplatiť za opravu viac ako je hodnota SCV, považuje takúto opravu za nehospodárnu žalovaný uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku v žiadnom zo svojich záverov neposúdil škodu ako „totálnu". Rovnako znalec určil technickú hodnotu SCV pred poškodením, ako aj po oprave rovnakou čiastkou a to X.XXX,- eur. Znalec opravu odporúčal a v znaleckom posudku neuviedol, že škoda presahuje aktuálnu trhovú hodnotu vozidla. Žalovaný preskúmaním všetkých podkladov nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili nadriadenému rozhodnúť o odpísaní SCV z majetku štátu. Pred opravou SCV, nebola známa skutočná výška škody, bola určená len predbežná výška škody pracovníkom OA CP BA na OR PZ BA I p. Z., ktorý uviedol predpokladanú výšku škody XXX,- eur. Podľa predložených dôkazov bolo zistené, že faktúra za opravu SCV bola vystavená dňa 28.10.2013, znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 01.08.2014 a oznámenie o poistnom plnení Wüstenrot poisťovne, a.s. k poistnej udalosti zaslané odvolateľovi pod č. XXXX.XXXX/XXX-X následne až dňa 13.05.2015, z čoho vyplýva, že skutočná výška škody bola určená znaleckým posudkom až po vykonaní opravy SCV. 24/ Žalovaný k tvrdeniu o možnosti odpočítania použiteľných zvyškov, správny orgán túto skutočnosť a pri výpočte v prvostupňovom rozhodnutí nezohľadnil, čím sa žalovaný dopustil nezákonnosti uviedol, že pri posudzovaní skutočnej výšky škody vychádzal z predložených dôkazov a to zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec dňa 01.08.2014, v ktorom znalec na str. 7 uviedol, že pri oprave vozidla nevznikli žiadne predajné zvyšky. Žalobca predložil žalovanému oznámenie o poistnom plnení k poistnej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX-X zo dňa 17.09.2013, vydaného dňa 13.05.2015, v ktorom poisťovňa žalobcovi okrem iného oznamuje, že z výšky škody odrátala hodnotu použiteľných zvyškov v sume XXX,- eur, čím znížila výšku poistného plnenia. Zo strany žalovaného ide o dokument (dôkaz predložený žalobcom), ktorý je nepreskúmateľný a ničím nepodložený. Žalobca, mal ako každý účastník konania právo predložiť dôkazy, ktorými by mohli byť spochybnené alebo vyvrátené skutočnosti uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX (napr. iným znaleckým posudkom). Oznámenie poisťovne žalovaný neposúdil ako dôkaz, ktorým by bolo možné spochybniť znalecký posudok. 25/ K tvrdeniu žalobca, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnocuje podklady k rozhodnutiu účelovo, tak ako sa mu to hodí a ak by žalovaný správny orgán konal zákonne, tak celú škodu by za žalobcu kryla jeho poisťovňa, v ktorej mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu uviedol, že zmluvný vzťah zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi uzavretý medzi zamestnancom a poisťovňou nemôže byť, podľa nášho názoru žalovaného upravovaný interným predpisom, keďže sa jedná o ich vzájomný zmluvný vzťah, do ktorého organizácia nevstupuje. 26/ V prípade zavinených dopravných nehôd, resp. iných zavinených škodových udalostí je zodpovedný zamestnanec povinný organizácii uhradiť skutočnú výšku škody. Táto však nemusí vždy korešpondovať s výškou plnenia poisťovne, pretože tá je závislá na konkrétnych zmluvných podmienkach dohodnutých medzi zamestnancom a poisťovňou. Zamestnanec (nie poisťovňa) je povinný uhradiť organizácii ňou určenú skutočnú výšku škody, a to bez ohľadu na výšku plnenia poisťovne, s ktorou má uzavretú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu. Žalovaný dodal, že ak vznikne rozdiel medzi skutočnou výškou škody určenou organizáciou a výškou plnenia poisťovne za zamestnanca, tento znáša zamestnanec. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný navrhuje aby Krajský súd v Bratislave žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. IV. Pojednávanie 27/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP, rozhodol rozsudkom dňa 12.02.2019, podľa § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 28/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 30/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32/ Podľa § 160 ods. 1 zákona, policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. 33/ Podľa § 160 ods. 2 zákona, predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a/ vznik škody, b/ porušenie povinnosti pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, d/ zavinenie, e/ právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. 34/ Podľa § 166 ods. 1 zákona, policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. 35/ Podľa § 166 ods. 2 zákona, výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. 36/ Podľa § 170 ods. 1 zákona, služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom. 37/ Podľa § 231 zákona, účastníkmi konania sú policajt, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 38/ Podľa § 233 ods. 1 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 39/ Podľa § 238 ods. 1, 2 zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 40/ Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 41/ Podľa čl. 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky o riešení a likvidácii škôd č. 78 zo dňa 17.08.2005 (ďalej len „nariadenie“), všeobecná zodpovednosť príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“) za škodu spôsobenú služobnému úradu zavineným porušením jeho povinnosti pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním vyplýva z porušenia povinností uložených všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj povinností pri plnení úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 42/ Podľa čl. 5 nariadenia, všeobecná zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil na majetku služobného úradu, je zároveň zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Dôkazné bremeno sa rozumie dôkaz o tom, že konanie policajta bolo protiprávne a nim zavinené. Dôkazné bremeno je pri všeobecnej zodpovednosti policajta na služobnom úrade. Existenciu škody, jej rozsah a výšku a príčinnú súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním a škodou preukazuje služobný úrad. 43/ Podľa čl. 11 nariadenia, pri určení výšky náhrady škody na veci sa vychádza z jej hodnoty v čase poškodenia, zničenia alebo straty. 44/ Podľa čl. 29 ods. 1 nariadenia, konanie o náhrade škody sa v porovnaní s občianskoprávnym konaním, v ktorom o právach a povinnostiach účastníkov rozhodujú súdy ako nezávislé orgány a v ktorom je plne uplatnená zásada rovnosti účastníkov konania, vyznačuje určitou osobitosťou; osobitosťou je, že nadriadený v konaní o náhrade škody zastupuje služobný úrad ako účastník konania a súčasne je aj subjektom konania s rozhodovacou právomocou. 45/ Podľa čl. 3 ods. 1 pokynu č. 4 sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o určení výšky škody na majetku štátu (ďalej len „pokyn“), určenie výšky škody na komodite podľa tohto článku sa použije v tom prípade, ak je škoda na hmotnom alebo nehmotnom majetku štátu do výšky obstarávacej ceny 1700 eur u hmotného majetku a 2400 eur u nehmotného majetku s výnimkou spotrebného charakteru, ktorý bol vydaný do používania a zaúčtovaný do spotreby (komodita s interným kódom s označením doby životnosti „S“). 46/ Podľa čl. 4 ods. 1, 6 pokynu, určenie výšky škody na komodite v prípade opravy poškodenej komodity podľa tohto článku sa použije v prípade, keď náklady na opravu poškodenej komodity nepresiahnu 1.000 eur vrátane DPH. Podľa tohto článku sa nepostupuje, ak príslušné komoditné centrum alebo centrum podpory rozhodne o neefektívnosti opravy komodity. 47/ Podľa čl. 7 ods. 1 veta druhá pokynu, ak výšku škody na majetku štátu nemožno stanoviť postupom podľa čl. 3 alebo čl. 4 a jej stanovenie vyplýva z osobitných predpisov, výšku škody určuje znalec z príslušného odboru, do ktorého komodita patrí. VI. Posúdenie veci správnym súdom 48/ Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 49/ V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby, vyjadrenia žalovaného posúdiť, či napadnuté rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a konanie ktoré mu predchádzalo vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a či postup, ktorý mu predchádzal je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca. 50/ Súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 17.09.2013 v čase o 9.05 hod žalobca viedol SCV Škoda Fabia combi EČ: V. XXXGO po Hodžovom nám. v smere na nám. 1. mája v ľavom jazdnom pruhu pre odbočenie doľava, pričom na úrovni zástavky MHD „Hodžovo námestie“ nedodržal vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel. Udalosť bola nahlásená na odbor dopravných nehôd KDI KR Bratislava, ktoré oznámenie bolo dňa 17.09.2013 preverené na mieste vzniku dopravnej nehody zistili, že sa jedná o škodovú udalosť. Žalobca porušil § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb., vec bola odovzdaná podľa § 60 ods. 3 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. na prejednanie jeho nadriadenému. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona - zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiac rozkazom riaditeľa OKP OR Bratislava I č. 7 zo dňa 18.10.2013, pretože porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 58 ods. 2 zákona, ktoré má znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. Dňa 17.03.2013 bolo spísané hlásenie o poškodení služobného cestného vozidla č. DN 155/2013 a zapísaní v knihe škôd pod ev. č. XXX XXXX. Poisťovňa Wüstenrot dňa 19.09.2013 spísala zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 1371435 k obhliadke SCV. Žalobca vypracoval dňa 26.09.2013 požiadavku č. ORPZ-BAI-KP1-147/2013 na predmet objednávky- škodová udalosť zavinená, predpokladaná cena s DPH XXX,- eur. Oprava bola fakturovaná faktúrou č. R310 14264 zo dňa 28.10.2013 vo výške X.XXX,XX eur. 51/ Dňa 01. 08.2014 bol vypracovaný znalecký posudok znalcom C.. L. E., ktorý stanovil výšku škody X.XXX,- eur ku dňu 17.09.2013 a všeobecnú hodnotu vozidla na čiastku X.XXX,- eur ku dňu 17.09.2013, technickú hodnotu vozidla po oprave poškodenia na čiastku X.XXX,- eur ku dňu 17.09.2013. V bode 2.11 porovnanie nákladov na opravu poškodenia vozidla - NO s reprodukčnou obstarávacou hodnotou pred poškodením - ROH1 znalec uviedol, že sa nejedná o totálne zničenie vozidla. Oprava doporučená. 52/ Správny súd uvádza, že pri zisťovaní osoby zodpovednej za spôsobenie škody leží na služobnom úrade. Jeho povinnosťou je preukázať, že škodu zavinil žalobca spolu s mierou jeho zavinenia na spôsobení škody. V uvedenom prípade bolo preukázané, že žalobca spôsobil škodu, ktorá vznikla na SCV Škoda Fabia combi EČ: V. XXXGO, výška škody bola stanovená znaleckým posudkom č. 77/2014 na čiastku X.XXX,- eur. Poisťovňa žalobcu, u ktorej bola nahlásená poistná udalosť uhradila žalovanému čiastku X.XXX,XX eur. 53/ K tvrdeniu žalobcu, že postup služobného úradu bol nehospodárny, pretože náklady na opravu SCV presiahli všeobecnú hodnotu vozidla správny súd uvádza, že bol dodržaný postup opravy SCV v súlade s pokynom č.4 sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o určení výšky škody na majetku štátu zo dňa 02.06.2014. Je potrebné zároveň poukázať, že so záverov obhliadku vykonanej zodpovedným pracovníkom poisťovne Wüstenrot a.s. nevyplynulo, že by sa jednalo o totálnu škodu, alebo by bolo potrebné čakať na vyjadrenie poisťovne. Následne teda bola vystavená objednávka na opravu pod č. 5500092437 zo dňa 09.10.2013. Pri výške škody 100% stanovenej v napadnutom rozhodnutí vychádzal prvostupňový orgán aj zo skutočnosti, že zo strany žalobcu nešlo o prvé zistené a evidované porušenie zákona č. 8/2009 Z.z. a mal za preukázané, že žalobca sa dopustil 3 zavinených poškodení SCV. 54/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal správny súd za preukázané, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané v súlade s § 160 ods. 1, 2, § 166 ods. 1, 2 a § 170 ods. 1 zákona, s nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky o riešení a likvidácii škôd č. 78 zo dňa 17.08.2005, s pokynom č. 4 sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o určení výšky škody na majetku štátu a pokynom generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie MV SR č. 11/2000 o nehodách, hodnotení technického stavu, oceňovaní a určovaní výšky skutočnej škody SCV a špeciálnej techniky v pôsobnosti MV SR a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 55/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 56/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3.0 (§139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).