Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200980 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200980.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C. Č., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti listu (rozhodnutia) žalovaného č. SEĽUZ-7-2/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.06.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti listu žalovaného č. SEĽUZ-7-2/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017, ktorým sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia alebo potvrdenia o skutočnosti, že žalobcom absolvovaný 1. a 2. ročník Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline (ďalej „VSOŠ“) bol vojenskou službou a má byť pre potreby dôchodkového zabezpečenia žalobcu započítaný v I. kategórii funkcií a oznámil žalobcovi, že mu nemôže vydať potvrdenie o tejto skutočnosti. Žalobca žiadal napadnutý list (rozhodnutie) žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie alternatívne žiadal krajský súd, aby vo veci rozhodol sám. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.07.2017. Vo vyjadrení uviedol, že dňa 21.03.2017 bola Ministerstvu obrany Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu zo dňa 20.03.2017 označená ako: „Žiadosť o vydanie osvedčenia, alebo potvrdenia“, prostredníctvom ktorej žalobca požiadal Ministerstvo obrany SR (ďalej „MO SR“), aby vydalo potvrdenie alebo osvedčenie o tom, že 1. a 2. ročník jeho štúdia na VSOŠ bol jednak službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií. MO SR na žiadosť žalobcu z 20.03.2017 reagovalo vypracovaním listu MO SR a jeho zaslaním na adresu žalobcu. MO SR v liste poukázalo na príslušné ustanovenia najmä zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon, zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a žalobcovi detailne odôvodnilo nemožnosť vydania žalobcom požadovaného potvrdenia. MO SR poukázalo na skutočnosť, že zaradenie do kategórie funkcií bolo upravené priamo ustanoveniami zákona, a teda nie je možné zákonnú úpravu nahradiť žiadnym potvrdením či osvedčením a týmto spôsobom zmeniť zákonom stanovené zaradenie štúdia žalobcu v 1. a 2. ročníku VSOŠ z III. pracovnej kategórie do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií. 3. Žalovaný ďalej uviedol, že je potrebné zamerať pozornosť na otázku, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné správnym súdom, teda či v prípade listu MO SR ide o rozhodnutie, resp. opatrenie vydané orgánom verejnej správy. Žalovaný uvádza, že v danom prípade nie je možné MO SR považovať za orgán verejnej správy, ale je potrebné ho vnímať ako subjekt súkromného práva - zamestnávateľa, od ktorého bývalý zamestnanec požaduje potvrdiť ním žiadanú skutočnosť na účely dôchodkového zabezpečenia. Oblasť pracovného práva nespadá do oblasti verejného práva, čo samo o sebe vylučuje prieskum žalobcom napadnutého listu MO SR zo strany správneho súdu. Ďalej sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že žalobcom navrhnutý petit žaloby je nevykonateľný, žalobca nenavrhuje súdu, aby rozhodol o tom, že štúdium 1. a 2. ročníka VSOŠ je potrebné zaradiť do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia a poukázal v plnom rozsahu na odôvodnenie napadnutého listu žalovaného, týkajúce sa nepodradenia štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ do I. kategórie funkcií pod pojem „vojenská činná služba“. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/27/2016 z 24.05.2017, kde súd konštatoval, že za vojenskú civilnú službu nie je možné považovať obdobie prvých troch rokov štúdia žalobcu na vojenskom strednom učilišti, teda že vzdelávanie a príprava na výkon povolania vojaka z povolania, prihliadnuc na ust. § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z nie je vojenskou civilnou službu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domnieva, že ide o zjavné zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.10.2017 a uviedol, že s názorom žalovaného nemôže súhlasiť. Ďalej uviedol viaceré dôvody, s poukazom na príslušné články Ústavy SR, zákona č. 100/1988 Zb. a Listinu základných práv a slobôd z roku 1991, na základe ktorých sa domnieva, že nezapočítanie štúdia žalobcu v 1. a 2. ročníku VSOŠ do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií je nezákonné. Žalobca vo vyjadrení, ako aj v žalobe popísal status žiaka vojenských škôl, jeho označovanie hodnosťami, opísal účel vojenského školstva a charakter vzdelávania, štúdia a výcviku, venoval sa otázkam zdravotnej spôsobilosti žiakov strednej vojenskej školy, žoldu, služieb v rotách, pohotovostí, organizácie celodenných zmien a činnosti počas nich, ubytovania žiakov v kasárňach, podliehaniu žiakov vojenským predpisom, režimu opúšťania kasární a podmienkam pre opustenie kasární, výstroja žiakov totožného s riadnymi vojakmi, zadelenie do rôznych útvarov, totožnosti denného poriadku žiakov a príslušníkov armády. 5. Na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.03.2019 žalobca predložil dokument „Potvrzení“ vydané Armádou Českej republiky zo dňa 16.01.2015 a argumentoval tým, že v Českej republike týmto spôsobom uznali pánovi Ľ. T. letecký výcvik v Armáde Českej republiky v dobe od 01.04.1973 do 30.11.1977 za dobu výkonu vojenskej služby a započítala sa mu do výmery dôchodku dvojnásobne. 6. Súd z predloženého potvrdenia zistil, že Armáda Českej republiky vydala toto potvrdenie na základe predloženého zápisníku letov, na základe žiadosti menovaného a v súlade so Smernicou pre zvýhodnený zápočet služobnej doby strávenej v mieri vo výkonnej službe leteckej a výsadkovej, pyrotechnickej, pri bezprostrednej práci s nebezpečnými bojovými, trhavými, chemickými, otravnými a rádioaktívnymi látkami a bojovými prostriedkami v Československej ľudovej armáde a za niektoré obdobia služobnej doby príslušníkov Pohraničnej stráže uverejnenej v Sbírce nařízení a směrnic Ministerstva národní obrany č. 22 zo dňa 17.07.1970, hl. II, čl. 3 písm. a). Z uvedeného vyplýva, že pán Ľ. T. nebol žiakom strednej školy a nežiadal o započítanie rokov štúdia do dôchodku, ale žiadal o vydanie potvrdenia, ktorým by na účely svojho dôchodku preukázal, že v čase od 01.04.1973 do 30.11.1977 vykonával ako vojak vo výkonnej leteckej službe letecký výcvik v Armáde Českej republiky. V tomto zmysle sa k predloženému potvrdeniu vyjadril na pojednávaní dňa 05.03.2019 aj žalovaný. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 15. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 16. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého listu (rozhodnutia) žalovaného č. SEĽUZ-7-2/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nemôže vydať potvrdenie o skutočnosti, že štúdium žalobcu v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline bolo vojenskou službou a má byť pre potreby dôchodkového zabezpečenia žalobcu započítané v I. kategórii funkcií. 17. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 18. Žalobca požiadal o uznanie absolvovania 1. a 2. ročníka štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline za vojenskú službu a o započítanie týchto rokov do I. kategórie funkcií pre potreby dôchodkového zabezpečenia a vydanie potvrdenia, resp. osvedčenia o tejto skutočnosti. Výsledkom činnosti žalovaného mohlo byť na základe žiadosti žalobcu vydanie, resp. nevydanie potvrdenia či osvedčenia o tejto skutočnosti. Správny súd je toho názoru, že bez ohľadu na spôsob vybavenia žiadosti žalobcu by v oboch prípadoch išlo o akt, ktorý by nepredstavoval žiadny zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie ani opatrenie slovenská zákonná úprava nepredpokladá. Nárok na priznanie ďalších rokov v I. kategórii funkcií, ktorý si žalobca žiadosťou u žalovaného uplatnil a vydanie potvrdenia, resp. osvedčenia o tejto skutočnosti nie je samostatným nárokom v zmysle právnej úpravy, ide o skutočnosť tvoriacu základ pre rozhodovanie o jednotlivých dávkach dôchodkového zabezpečenia. Konanie o predmetnej žiadosti žalobcu nie je v Slovenskej republike samostatne upravené právnymi predpismi. Žalovaný taktiež nemá zákonom upravenú právomoc rozhodovať v oblasti dávok dôchodkového zabezpečenia vojakov. Iba prípadné rozhodnutie vydané v konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov, na ktoré je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, by bolo takým rozhodnutím, ktoré podlieha prieskumu zo strany správneho súdu. Z týchto dôvodov napadnutý list (rozhodnutie) žalovaného nespadá do kategórie aktov podľa § 3 SSP v spojení s § 2 a § 6 SSP, ktoré by boli spôsobilým predmetom preskúmania v správnom súdnictve. Žalobu preto bolo potrebné odmietnuť. 19. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutému listu (rozhodnutiu) žalovaného je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 7 ods. 1 písm. b) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd s ohľadom na uvedený záver dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.