Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201070 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: Ing. W. R. G. Ň. G. X., bytom Č. XX, X., zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, Advokátska kancelária so sídlom Masarykova 2, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-49-2/2016- OdSP z 13. júla 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-49-2/2016-OdSP z 13.07.2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65403040205104-9/2015 z 29.04.2016 o zastavení konania o prepočítanie výsluhového dôchodku potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že 29.03.2016 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku a o započítanie štúdia v rokoch 1991 - 1995 vo Vojenskej strednej odbornej škole letectva v Košiciach pre nárok na výsluhový dôchodok. V písomnom podaní uviedol, že doba štúdia od 01.09.1991 do 14.10.1994 sa za dobu služobného pomeru z dôvodu jeho výkonu povinnosti dozornej a strážnej služby v danom období považuje nie na základe potvrdenia nejakého úradu, ale v zmysle aktuálnej judikatúry súdov Slovenskej republiky vrátane rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Sd 216/2013 zo 06.06.2014. 3. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 01.06.2009 Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 2620 z 28.04.2009 podľa § 72 ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím VÚSZ č. 65403040205104/4-VÚSZ/OVZ zo 16.07.2009 mu bol od 02.06.2009 podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku priznaného výsluhového dôchodku bola žalobcovi započítaná doba služobného pomeru od 15.10.1994 do 01.06.2009. Vo výkaze žalobcu je doba služobného pomeru uvedená od 15.10.1994 do 14.07.1995 náhradná služba (vo vojenskej škole), od 16.07.1995 do 31.12.1997 práporčík z povolania, od 01.01.1998 do 31.08.2003 profesionálna služba (dočasný služobný pomer), od 01.09.2003 do 01.06.2009 profesionálna služba (stály služobný pomer). Tento výkaz žalobca vlastnoručne podpísal 01.06.2009. Pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi bolo zhodnotené obdobie základnej (náhradnej) vojenskej služby a služobného pomeru od 15.10.1994 do 01.06.2009, t. j. 14 rokov, 7 mesiacov a 17 dní, zvýhodnene započítateľná doba od 01.10.2001 do 30.06.2001, t. j. 9 mesiacov, spolu 15 rokov, 4 mesiace a 17 dní, t. j. celkom ukončených 15 rokov. 4. Prvostupňový správny orgán, t. j. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65403040205104-9/2015 z 29.04.2016 podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. konanie o prepočítanie výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-49-2/2016- OdSP z 13.07.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 6. V odôvodnení rozhodnutia, kde sa vysporiadaval s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní uviedol, že dôvodom pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. je zistenie skutočnosti, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a či sa skutkový stav podstatne nezmenil. S predpokladom zastavenia konania podľa uvedeného ustanovenia sa prvostupňový správny orgán dostatočne vysporiadal. Odcitoval ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Zb., z ktorého vyplýva, že doba trvania služobného pomeru rozhodujúcom na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku je doba výkonu základnej vojenskej služby, alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Podľa písm. b) uvedeného zákonného ustanovenia dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku je doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 01. januárom 1993. Podľa písm. f) citovaného zákonného ustanovenia dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku je doba trvania služobného pomeru od 01. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. je služobná povinnosť definovaná ako povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu, pričom v súlade s § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. vojenská činná služba zahŕňa: základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne do činnej služby, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu. Na štúdium na vojenských stredných školách boli žiaci prijímaní po úspešnom skončení povinnej školskej dochádzky. Žiaci 1., 2. a 3. ročníka vojenských stredných škôl sa štúdiom v rokoch 1991 až 1995 pripravovali na službu vojaka z povolania. Neboli vojakmi v činnej službe a v 1., 2. a 3. ročníku nevykonávali základnú (náhradnú) vojenskú službu. Vojenskú základnú službu vykonávali až počas štúdia 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy. Je nesporné, že služobný pomer vrátane základnej služby na účel priznania a vymerania výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002l Z. z. trval v dobe od 15.10.1994 do 01.06.2009. 7. K rozsudku krajského súdu, na ktorý poukázal žalobca v odvolaní uviedol, že v texte uvedeného rozsudku je otázka započítania doby štúdia v prvých dvoch ročníkov na vojenskej strednej odbornej škole treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby a ďalej sa uvádza, že sociálna poisťovňa má bez akýchkoľvek pochybností preukázať, či štúdium v prvom a druhom ročníku na strednej odbornej vojenskej škole možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. za ostatnú vojenskú službu. Z uvedeného rozsudku nevyplývajú žiadne právne závery, ktoré by prvostupňový, alebo odvolací orgán mohol pri rozhodovaní o nárokoch z výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. vziať do úvahy a na základe ktorých by mohol dobu štúdia žalobcu v 1., 2. a 3. ročníku vojenskej strednej školy považovať za dobu trvania služobného pomeru. Podľa jeho názoru na účely výsluhového zabezpečenia vojakov nie je možné aplikovať uvedený rozsudok, pretože rozsudok krajského súdu, na ktorý odkazuje žalobca je konaním o starobnom dôchodku a o tom rozhodovala sociálna poisťovňa. 8. Včas podanou žalobou žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-49-2/2016- OdSP z 13.07.2016 a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že celé správne rozhodnutie odporuje ustanoveniu zákona č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný neozrejmil ním namietanú skutočnosť, že vo veci priznania výsluhového dôchodku vo výške 341,38 Eur mesačne od 02.06.2009 musel žalovaný reflektovať na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky. Na účely priznania výsluhového dôchodku, resp. jeho každoročné zvyšovanie akceptuje započítanie celého obdobia štúdia žiadateľov na vojenských školách, teda napr. aj štúdium na Vojenskej strednej odbornej škole letectva v Košiciach v rokoch 1991 - 1995, teda počas štúdia žalobcu a počas tohto štúdia vykonával dozornú a strážnu službu. Ide o to, že za ostatnú vojenskú službu treba na účely priznania výsluhového dôchodku považovať aj štúdium 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy, pretože toto štúdium je nepochybne prípravou na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Žalobca tak, ako mnohí iní žiadatelia vykonával v súčasnom demokratickom systéme neprípustnú tzv. detskú prácu, keď ako mladiství plnili povinnosti dozornej a strážnej služby, pričom niektorí jeho spolužiaci boli ešte maloletí, teda nedovŕšili na začiatku štúdia ani vek 15 rokov. Nie je teda relevantné, čo za dobu služobného pomeru považuje ako správny orgán MS SR pridržiavajúc sa formalisticky prekovaných právnych predpisov. Na základe argumenta a simili možno skutočne aplikovať na danú vec rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Sd 216/2013 zo 06.06.2014 považujúc štúdium na vojenskej strednej škole za vojenskú službu pri priznávaní nárokov na starobný dôchodok. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu v zmysle § 190 SSP v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdí, že jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú plne súladné s platným právom Slovenskej republiky. 10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho vyjadrenie pokladá iba za potvrdenie jeho predchádzajúcich stanovísk spojených s memorovaním ustanovení právnych predpisov. Rozhodnutia správnych orgánov sa totiž neodvíjali iba zo strnulého citovania dávno prekonaných právnych predpisov, no zohľadňovali demokratické pomery súčasného zriadenia SR na rozdiel od doby neslobody, v ktorej boli tieto predpisy prijímané. Aktuálne je totiž neprípustné, aby palnými zbraňami v službe disponovali ani nie 15 ročné deti. Okrem držania zbraní a cvičenia s nimi v prvých ročníkoch museli žiaci vojenských škôl absolvovať kurzy zberačov ranených, čo jasne deklaruje záujem armády na ich ďalšom využití aj za brannej pohotovosti štátu. Žiaci vojenských škôl chodievali niekoľkokrát za mesiac do služieb na rote, batérii, trvalo zabezpečovali bojovú pohotovosť a bez výnimky sa zúčastňovali bojových poplachov a výjazdov do vytýčených záložných priestorov, často aj o 02:00 hod. ráno. Od prvého ročníka museli držať pohotovosť, aby mohli okamžite privolať svojich veliteľov do kasárni. Na žiakov vojenských skôr, rovnako ako na vojakov VZS sa povinne vzťahoval jednotný Disciplinárny poriadok, ako aj všetky Základné vojenské poriadky. Ak všeobecný predpis, ktorým bol do 31.12.2003 zákon č. 100/1988 Zb. a od 01.01.2004 zákon č. 461/2003 Z. z., konkrétne v § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba získaná pred 01.01.2004 počas štúdia pri príprave na povolanie, potom sa táto doba jednoducho pri priznávaní výsluhových dôchodkov nemôže vypariť. Ak špeciálny predpis, v danom prípade zákona č. 114/1998 Z. z. a zákon č. 328/2003 Z. z. niektorý právny inštitút nespomína, potom platí všeobecná norma, teda v tomto prípade zákon č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z. z.. Práve započítanie nielen posledného ročníka štúdia na strednej škole, ale aj predchádzajúcich rokov štúdia je podstatným v merite predmetnej veci. Toto štúdium bolo prípravou na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a držanie zbraní nielen mladistvými, ale dokonca maloletými osobami sa nepochybne za detskú prácu považuje v zmysle Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. sa podľa jej článku 33 zakotvilo právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách a osobám mladším ako 18 rokov bol taktiež zakázaný vojenský výcvik. Štúdium na VSOŠ je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pretože činnosť, ktorú žiaci, ale aj žalobca vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, bola výkonom služby. Od veku 16 rokov a 1 deň žiak vojenskej strednej školy zároveň podliehal aj brannému zákonu č. 92/1949 Zb.. Jeho účelom bolo doplňovanie tzv. vojenských kádrov cestou ich sústavného vzdelávania, odborného štúdia, výchovy a výcviku v režime branného zákona za predpokladu využitia takejto investície v priebehu ich celoživotnej vojenskej kariéry až do penzijného veku. V zmysle prílohy 3 smernice sa doba štúdia poslucháčov do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky, t. j. v III. pracovnej kategórii. Branný zákon stanovil nižšiu vekovú hranicu, t. j. 16 rokov a 1 deň. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť z dôvodov uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 12. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že že žalobca poukazuje na § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. v súvislosti s priznávaním výsluhového dôchodku je navzájom previazať dva od seba nezávislé systémy sociálneho zabezpečenia a to na jednej strane všeobecný systém sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a na druhej strane systém sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a žalobca medzi týmito dvoma právnymi predpismi predpokladá vzťah subsidiarity. Do dňa predchádzajúceho účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, t. j. do 30.04.1998 bolo sociálne zabezpečenie vojakov z povolania upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorý riešil sociálne zabezpečenie obyvateľstva vo všeobecnej rovine. Odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z., t. j. od 01.05.1998 sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý sa v celom rozsahu odčlenil od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, pričom od 01.07.2002 do súčasnosti týmto osobitným predpisom je zákon č. 328/2002 Z. z.. Zo znenia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý nahradil zákon 100/1988 Zb., ako aj zo znenia zákona č. 328/2002 Z. z. absolútne nevyplýva, že medzi nimi jestvoval akýkoľvek princíp subsidiarity. Žalobca poukazuje na prílohu 3 smerníc vydaných podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale nie je zrejme ktoré smernice má na zreteli, ale už z konštrukcie tejto premisy vyplýva, že žalobcom bližšie neidentifikovateľné smernice nemohli byť vydané podľa zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko týmto zákonom bol zrušený zákon č. 121/1975 Z. z., na ktorého ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) sa majú tieto smernice odvolávať. Žalobca zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bol prepustení 01.06.2009, t. j. už za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., a preto pri rozhodovaní o nároku na dávku sociálneho zabezpečenia primárne vychádzal z § 58 ods. 1 uvedeného zákona a výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia vystaveného 01.06.2009 odbornou školou letectva PVO, KIS a EPS S. J. - J., teda služobným úradom, kde žalobca vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka naposledy. Z predloženého výkazu doby vyplýva, že bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorá zahŕňala základnú službu vo vojenskej strednej odbornej škole od 15.10.1994 do 14.07.1995, službu práporčíka z povolania od 15.07.1995 do 31.12.1997, profesionálnu službu - dočasný služobný pomer od 01.01.1998 do 31.08.2003 a profesionálnu službu - stály služobný pomer od 01.09.2003 do 01.06.2009. Z § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vôbec nevyplýva, že by mohla, resp. mala byť žalobcovi na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok a jeho priznanie zhodnotená aj doba potrebná k príprave na výkon povolania, t. j. doba štúdia vo vojenskej strednej odbornej škole vyjmúc absolvovanie základnej služby počas štúdia vo 4. ročníku. Podľa jeho názoru v prípade žalobcu nie je vylúčené, aby si mohol uplatniť zhodnotenie doby štúdia počas prvých troch ročníkov vo vojenskej strednej odbornej škole na účely nároku na starobný dôchodok, jeho priznanie a výplatu v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že bude spĺňať podmienky stanovené v zákona č. 461/2003 Z. z.. 13. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu a duplikou žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Žalobca dňa 29.03.2016 prvostupňovému správnemu orgánu doručil žiadosť o prepočítanie výsluhového dôchodku a predovšetkým žiadal o započítanie štúdia v rokoch 1991 - 1995 vo Vojenskej strednej odbornej škole letectva v Košiciach pre nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 01. júna 2009 a od 02. júna 2009 mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi bolo zhodnotené obdobie základnej (náhradnej) vojenskej služby a služobného pomeru od 15.10.1994 do 14.07.1995, vo vojenskej škole od 15.07.1995 do 31.12.1997 práporčík z povolania, od 01.01.1998 do 31.08.2003 profesionálna služba (dočasný služobný pomer) a od 01.09.2003 do 01.06.2009 profesionálna služba (stály služobný pomer) a to na základe výkazu doby trvania služobného pomeru vystaveného služobným úradom - Odborná škola letectva PVO, KIS a EPS S. J. - J.. Tento výkaz doby žalobca pri prepustení zo služobného pomeru vlastnoručne podpísal. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002l Z. z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore, doby trvania služobného pomeru v horskej záchrannej službe, doby trvania služobného pomeru v národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajtov od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorí dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 15. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 01. januárom 1993. c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 01. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v armáde Českej republiky v období od 01. januára 1993 do 31. marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, f) trvania služobného pomeru od 01. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, g) pracovného pomeru colníka v colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Zb. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 01. júna 1990 do 31. decembra 2002, n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 01. januára 1995 do 31. decembra 2002, p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 01. januára 2003 do 31. decembra 2007, r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dvoch je najmenej desať rokov, s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na VSOŠ vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. 17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na VSOŠ vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15 ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20). Podľa § 5 ods. 2 zákona č 92/1949 Zb. branná povinnosť vzniká 01. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1) dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60. rok. Osoby staršie majú brannú povinnosť, len ak konajú činnú službu v čase mimoriadnych opatrení (§ 46 ods. 4), alebo ak im bol na ich žiadosť čas trvania brannej povinnosti predĺžený (§ 22 ods. 3). Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 92/1949 Zb. zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby. Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený), sa nazýva odvedením (odsek 2). Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2). Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. vojenská činná služba zahrňuje: základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 92/1949 Zb. vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 92/1949 Z. služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby označujú sa vojaci výrazom „odvedenci“. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení účinnom v rozhodnom období, § 1 ods. 1 základné školy, učilištia a stredné školy sú súčasťou československej výchovnovzdelávacej sústavy; v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná umelecká škola, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie a pripravujú ich na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života; pripravujú žiakov aj na štúdium na vysokých školách. Podľa § 18 zákona č. 29/1984 Zb. právo študovať na stredných školách majú žiaci a ďalší uchádzači podľa schopností, vedomostí, záujmov a zdravotnej spôsobilosti. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. na štúdium na stredných školách sa prijímajú žiaci a ďalší uchádzači, ktorí úspešne skončili základnú školu. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení §§ 5, 6, §§ 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, §§ 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, § 37, § 42 ods. 1, § 46, § 52, §§ 54 až 57, §§ 60 až 63, § 64 ods. 1, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67. 18. Vojenské stredné odborné učilište, ktoré žalobca navštevoval v rokoch 1991 - 1995 mu poskytovalo vzdelanie a pripravovalo ho na výkon povolania vojaka z povolania, teda žalobca sa vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania prihliadnuc na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého dôvodu nie je možné považovať obdobie prvých troch rokov štúdia žalobcu na vojenskom strednom odbornom učilišti za vojenskú činnú službu podľa citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a taktiež nie je prípustné uvažovať o kvalifikácii tejto doby vzdelávania ako doby trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalobca vo 4. ročníku vojenskej strednej odbornej školy už ako odvedenec vykonával základnú službu, pričom v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. vykonanie základnej služby bolo zákonnou podmienkou pre to, aby mohol vykonávať vojenskú službu ako svoje povolanie vojaka z povolania a zároveň v zmysle citovaného § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. sa výkon vojenskej základnej služby považuje za dobu trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Z výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia vystaveného 01.06.2009 Odbornou školou letectva PVO, KIS a EPS S. J. - J., t. j. služobným úradom žalobcu vyplýva, že žalobcovi na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok v súlade s citovaným § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorá zahŕňala základnú službu vo vojenskej strednej odbornej škole v dobe od 15. októbra 1994 do 14. júla 1995 (bol študentom 4. ročníka uvedenej školy), službu práporčíka z povolania v dobe od 15. júla 1995 do 31. decembra 1997, profesionálnu službu - dočasný služobný pomer od 01. januára 1998 do 31. augusta 2003 a profesionálnu službu - stály služobný pomer od 01. septembra 2003 do 01. júna 2009. Za všetku uvedenú dobu trvania služobného pomeru bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, čo vyplýva z rozhodnutia VÚSZ č. 65403040205104/4-VÚSZ/OVZ zo 16. júla 2009, ktorým bol žalobcovi priznaný od 02. júna 2009 výsluhový dôchodok. Teda týmto rozhodnutím žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok za všetku dobu trvania služobného pomeru, pričom treba zdôrazniť, že žalobca výkaz doby trvania služobného pomeru vlastnoručne podpísal, teda vedel aká doba trvania služobného pomeru mu môže byť zhodnotená a dokonca proti rozhodnutiu, ktorým mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 02.06.2009 nepodal odvolanie. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho poskytovanie dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu vojakovi nevyplýva, že by do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách malo byť započítané aj celé štúdium vojenskej strednej odbornej školy a teda aj štúdium žalobcu v 1. až 3. ročníku tejto školy, nakoľko podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcom na vznik nároku na výsluhový dôchodok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jeho výkonu. Vojenská činná služba v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. zahrňuje základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu, teda nezahrňuje obdobie, kedy sa študent vojenskej strednej odbornej školy vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania do času, kým nebol odvedenec. Potom keď bol odvedenec a bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa toto obdobie považovalo za vykonávanie základnej služby a ako už bolo uvedené, obdobie vykonávania základnej služby aj v čase, keď žalobca bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy, ale už bol odvedenec mu bolo započítané do doby trvania služobného pomeru a teda aj zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. 19. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Sd 216/2013 zo 06.06.2014 nie je možné aplikovať aj na danú vec, pretože týmto rozhodnutím súd preskúmaval rozhodnutie sociálnej poisťovne ohľadne nároku na starobný dôchodok, pričom v danom prípade žalobca žiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie podľa zákona č. 100/1988 Zb., resp. zákona č. 461/2004 Z. z.. 20. V danom prípade prvostupňový správny orgán správne rozhodol, ak konanie na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie - prepočítanie priznaného výsluhového dôchodku podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil, lebo v tejto veci už právoplatne bolo rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Tak, ako bolo uvedené, o žiadosti žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku bolo právoplatne rozhodnuté a ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov, žalobcovi pre nárok na výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru od 15. októbra 1994, t. j. od času, kedy žalobca bol odvedenec do 01.06.2009, kedy žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Obdobie, kedy žalobca nebol odvedenec a študoval na vojenskej strednej odbornej škole, t. j. počas štúdia 1. až 3. ročníka, nie je možné započítať do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, nakoľko to nepripúšťa ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. 21. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že medzi zákonom č. 100/1988 Zb., resp. zákonom č. 461/2003 Z. z., t. j. všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je vzťah subsidiarity, pretože odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z., t. j. od 01. mája 1998 sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý sa v celom rozsahu odčlenil od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 01. júna 2009 a výsluhový dôchodok mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. 22. V prípade, že žalobca požiada o priznanie nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, t. j. podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a bude spĺňať týmto zákonom stanovené podmienky, môže si uplatniť zhodnotenie doby štúdia počas prvých troch ročníkov vo vojenskej strednej odbornej škole na účely nároku na starobný dôchodok, nakoľko táto doba trvania nie je dobou trvania služobného pomeru a nemohla mu byť zhodnotená pri jeho nároku o výsluhový dôchodok. O nároku žalobcu na starobný dôchodok nebude rozhodovať žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, ale sociálna poisťovňa, pretože táto je oprávnená rozhodovať o nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. 23. Námietky žalobcu, v ktorých poukazuje, že on, prípadne jeho spolužiaci vykonávali práce ako maloleté deti s konaním o priznaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nemajú žiaden súvis. 24. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 25. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa § 167 tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu, lebo v konaní nebol úspešný. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.